Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16Cob-225-2015.pdf
PDF · 180.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/225/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ASO plus s.r.o., so sídlom Stred 52, 017 01 Považská Bystrica, IČO 45 293 651, právne zastúpeného Mgr. G. C., advokátom so sídlom kancelárie W. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO 00 168 912, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857, o zaplatenie 318 066,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/61/2013-254 zo dňa 23. januára 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Návrh žalovaného zo dňa 29.9.2016 na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 318 066,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 192 347,15 eur od 18.5.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 125 719,32 eur od 4.5.2011 do zaplatenia a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 15 513,61 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4 775 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 10 738,61 eur.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 5.8.2010 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobca kúpil nehnuteľnosti vedené na LV č. XX, k. ú. O., katastrálny úrad Trenčín ako administratívna budova č. súp. XXX, postavená na parcela č. CKN XX/ X, zastavané plochy o výmere 406 m2, parcela č. CKN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, parcela č. CKN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2,, za dohodnutú kúpnu cenu 663 878 eur. Kúpnu cenu mal žalobca uhradiť podľa článku III. zmluvy najneskôr do dvoch rokov a to formou vykonania stavebných prác, vrátane dodania materiálu a materiálových nákladov pre výkon prác potrebných a stavebných činností s výkonom prác bezprostredne súvisiacich, všetko vo výške rovnajúcej sa kúpnej cene nehnuteľností. Výkony stavebných prác a činností si mal u kupujúceho objednávať predávajúci na základe zmluvy o dielo, kde u každého diela bude vzájomne odsúhlasená
cena diela, atď. Podmienky odsúhlasenia započítania ustanoví osobitná dohoda. Dňa 5.8.2010 bola uzavretá zmluva o dielo s predmetom diela prestavba predajne žalovaného v obci X. Y.. Žalobca vykonal opravu predajne v zmysle zmluvy o dielo a žalovaný ju prevzal protokolom 02/04/2011 zo dňa 7.4.2011 dodatkami č. 1 až č. 3 bola upravovaná cena diela, ktorá sa dodatkom č. 3 ustálila na konečnú sumu 425 117,02 eur bez DPH vrátane jej splatnosti : sumu 50 000 eur bez DPH uhradí žalovaný na účet žalobcu do 5.11.2010, ďalších 50 000 eur uhradí, ak rozpracovanosť diela dosiahne 70 % a tretiu časť platby vo výške 100 000 eur uhradí na základe vystavenej faktúry do 30.12.2010. Zostatok ceny vo výške 225 117,02 eur bez DPH bude započítaný na kúpnu cenu nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy a dodatku č. 1. Žalovaný z tejto ceny neuhradil časť vo výške 192 347,15 eur. Túto sumu žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou 17.5.2011. Dňa 5.8.2010 bola uzavretá zmluva o dielo na prestavbu predajne žalovaného v obci T. I.. Preberacím protokolom č. XX/XX/XXXX žalovaný prevzal stavbu s tým, že dielo je funkčné, úplné, je vyhotovené kvalitne a vzhľadom na dojednaný termín, skutočný priebeh prác a technologický postup jednotlivých činností je vyhotovené včas. Žalobca vyfakturoval cenu diela žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou 3.5.2011 na sumu 126 000eur s DPH, ktorú žalovaný neuhradil. Listom zo dňa 10.8.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľností vedených na LV č. XX, k. ú. O. zo dňa 5.8.2010 z dôvodu, že žalobca v dohodnutej lehote nedodržal a nesplnil podmienky kúpnej zmluvy a zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Faktúrou č. XXXXXXXX vyfakturoval žalovaný žalobcovi sumu 289 323,43 eur ako zmluvnú pokutu podľa článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010. Žalovaný si voči žalobcovi jednostranne započítal na pohľadávku žalobcu podľa faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou 17.5.2011 v sume 192347,15 eur svoju pohľadávku podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.8.2012 so splatnosťou dňa 3.9.2012 v sume 289 323,43 eur a zároveň žiadal po zápočte uhradiť rozdiel vo výške 96 976,28 eur do 30.10.2012. Faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 126 000 eur žalovaný odmietol zaplatiť z dôvodu, že žiadal vystaviť novú opravenú faktúru, pretože faktúra č. XXXXXXXXXtáto nemá náležitosti a aj túto sumu započítal na svoju pohľadávku v sume 289 323,43 eur (zmluvná pokuta) podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.8.2012. Obranu žalovaného považoval žalobca za účelovú. Poukázal na to, že žalovaný sám zmaril plnenie kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010, pretože nepostupoval v zmysle dohody. Dojednanie zmluvnej pokuty v kúpnej zmluve je neplatné, prieči sa zákonným ustanoveniam o zmluvnej pokute, ako aj účelu, pre ktorý sa kúpna zmluva dojednala a jej uplatnenie zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s poctivým obchodným stykom.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa relevantných písomností žalovaného a spoločností Vartalia s.r.o. a LM&MS Partners s.r.o., medzi žalovaným (postupcom) a týmito spoločnosťami (postupníkmi) došlo k postúpeniu pohľadávok tak, že spoločnosť Vartalia, s.r.o. sa stala vlastníkom pohľadávky vo výške 126 000 eur a spoločnosť LM&MS Partners s.r.o. sa stala vlastníkom pohľadávky vo výške 192 347,15 eur. Tieto spoločnosti vlastníctvo pohľadávok voči žalovanému preukázali a uplatnili nielen cestou listu na COOP Jednota Trenčín, ale i cestou webovej stránky spoločnosti Web Shopping Center, s.r.o. - navrhynakonkurz.sk. Žalovaný uplatnil voči týmto pohľadávkam svoj nárok podľa § 529 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žalobca nemá aktívnu legitimáciu. Žalovaný nehodlá v budúcnosti uznať žiadne spätné prevody pohľadávok, pretože neboli riadne uplatnené, je dôvodná pochybnosť, že s pohľadávkami bude žalobca manipulovať a aj sám si upravovať účtovníctvo ako mu to vyhovuje a zavádzať súd. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.5.2014 uviedol, že medzi ním a postupníkmi došlo k dohode o odstúpení od zmluvy, pričom nie je rozhodné, že žalovaný nemieni spätné prevody pohľadávok uznať. Vo vyjadrení, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 3.12.2014, žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný v jednostranných zápočtoch poukázal na § 580 Občianskeho zákonníka, zákon započítanie pripúšťa za splnenia zákonných podmienok, za ktoré považuje spôsobilosť pohľadávky na započítanie, musí isť o platné a splatné pohľadávky. Z jednostranného započítania žalovaného na obidve pohľadávky žalobcu je zrejmé, že muselo ísť o pohľadávky žalobcu existujúce, platné a splatné; je potom logické, že žalovaný pohľadávky žalobcu uznáva ako platné aj splatné. Žalobca preukázal základ aj výšku svojich pohľadávok preberacími protokolmi, ktoré podpísal žalovaný, a faktickými jednostrannými zápočtami zo strany žalovaného. Žalobca neuznal a poprel dôvodnosť nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 289 323,43 eur podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.8.2012. Z článku III. kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalovaný si uplatňuje zmluvnú pokutu titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy. Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu, ktoré umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvnou pokutou nemožno sankcionovať výkon práva,
ktoré prislúcha dlžníkovi podľa zmluvy alebo zo zákona. Ide najmä o uplatnenie tzv. fakultatívnych subjektívnych práv, medzi ktoré patrí právo dať výpoveď zo zmluvy, právo odstúpiť od zmluvy, právo odporovať právnemu úkonu, atď. Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad výkonu práva (odstúpenia od zmluvy) a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je v rozpore s účelom inštitútu zmluvnej pokuty a pre rozpor s účelom zákona je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Judikatúra súdov pristupuje k alternatíve zmluvnej pokuty a odstúpenia od zmluvy rigorózne, keď zakazuje dojednať zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy. Zmluva je v tejto časti neplatná (ide o čiastočnú neplatnosť podľa § 41 Občianskeho zákonníka). Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2000, ako aj na to, že výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi a samotnou funkciou zmluvnej pokuty. Rovnako namietal platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy s poukazom na § 497 Občianskeho zákonníka. Žalobca vykonal stavebné práce na základe kúpnej zmluvy v rozsahu 318 347,15 eur a práce v obciach X. L. Y. a T. I. žalovaný preberacími protokolmi prevzal. Po prijatí čiastočného plnenia z kúpnej zmluvy už žalovaný nemohol od kúpnej zmluvy odstúpiť.
5. Na pojednávaní dňa 23.1.2015 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 280,68 eur s úrokom z omeškania zo sumy 280,68 eur vo výške 9,25% ročne od 4.5.2011 až do zaplatenia späť. Uznesením č.k. 37Cb/61/2013-262 zo dňa 23.1.2015 súd konanie v tejto časti zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2015.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané (skutkový stav veci), že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 5.8.2010 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v článku I. zmluvy. Kúpna zmluva obsahovala dohodu o úhrade kúpnej ceny v článku II. zmluvy a to formou vykonania stavebných prác a následného započítania hodnoty zhotovených diel na základe zmlúv o dielo na kúpnu cenu. Zároveň bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, že účinky zmluvy a prevod vlastníctva nenastane, ak do dvoch rokov od jej podpísania nebude podaný návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností. Zároveň súčasťou zmluvy bola dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá tak, že v prípade odstúpenia od zmluvy na základe neplnenia záväzkov kupujúceho, je predávajúci oprávnený účtovať kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške jednej polovice ceny ním zhotovených diel. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ dňa 5.8.2010 uzatvorili zmluvu o dielu č. XXXXXX TN, ktorej predmetom bola prestavba COOP Jednoty Trenčín v obci X. Uvedenou zmluvou bola dohodnutá v článku III. cena diela vo výške 374 232,57 eur bez DPH, spolu s DPH vo výške 445 336,76 eur. K uvedenej zmluve bol dňa 6.8.2010 uzatvorený dodatok č. 1, v rámci ktorého si zmluvné strany dohodli zápočet ceny za dielo na kúpnu cenu nehnuteľností z kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010. K uvedenej zmluve bol dňa 4.11.2010 uzatvorený dodatok č. 2, ktorým bola zmenená splatnosť ceny diela, a to tak, že časť ceny diela vo výške 50 000 eur uhradí objednávateľ do 5.11.2010, ďalšiu časť ceny diela vo výške 50 000 eur v čase, keď rozpracovanosť diela dosiahne 70 % a zostatok ceny diela vo výške 274 232,57 eur bez DPH bude započítaný na kúpnu cenu nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy a dodatku č. 1. K uvedenej zmluve bol dňa 10.12.2010 uzatvorený dodatok č. 3, ktorým boli medzi účastníkmi dohodnuté práce naviac v celkovej výške 50 884,45 eur a opäť bola menená splatnosť ceny diela tak, že celková cena diela vo výške 452 117,02 eur bez DPH je splatná tak, že časť ceny diela vo výške 50 000 eur uhradí objednávateľ na účet zhotoviteľa do 5.11.2010, ďalšiu časť ceny diela vo výške 50 000 eur uhradí v čase, keď rozpracovanosť diela dosiahne 70 %, tretiu časť vo výške 100 000 eur do 30.12.2010 a zostatok ceny diela vo výške 225 117,02 eur bez DPH bude započítaný na kúpnu cenu nehnuteľností. Súčasne bolo dohodnuté odovzdanie diela najneskôr do 28.3.2011. Dňa 7.04.2011 bol účastníkmi podpísaný preberací protokol č. 02/04/2011, na základe ktorého bol prebratý predmet zmluvy o dielo prestavba predajne X. L. Y. s tým, že zhotovené dielo je funkčné, úplné a je vyhotovené kvalitne a vzhľadom na dojednaný termín, skutočný priebeh prác a technologický postup jednotlivých činností, je vyhotovené včas. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX za vykonané práce na diele vo výške 126 000 eur. Dňa 5.08.2010 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bola prestavba predajne COOP Jednoty Trenčín v obci T. I.. V článku III. zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá cena diela vo výške 160 289,29 eur bez DPH, celkovo 190 744,26 eur s DPH. Preberacím protokolom č. XX/XX/XXXX došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela s tým, že zhotovené dielo je funkčné, úplné, je vyhotovené kvalitne a vzhľadom na dojednaný termín, skutočný priebeh prác a technologický postup jednotlivých častí, je vyhotovené včas. Žalobca vystavil žalovanému dňa 3.5.2011 faktúru č. XXXXXXXXX za vykonané stavebné práce na diele v celkovej výške 192 347,15 eur so splatnosťou dňa 3.5.2011. Žalovaný vyhotovil dňa 10.8.2012 podanie,
ktorého obsahom je prejav vôle žalovaného odstúpiť od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 5.8.2010. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 20.8.2012 faktúru č. XXXXXXXX, ktorou vyfakturoval žalobcovi v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010 zmluvnú pokutu vo výške 289 323,43 eur. Dňa 26.9.2012 boli pohľadávky žalobcu zo zmlúv o dielo zo dňa 5.8.2010 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpené vo výške istiny 126 000 eur na spoločnosť Vartalia, s.r.o. a vo výške istiny 192 347,15 eur na spoločnosť LM & MS Partners s.r.o.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2013 bola pohľadávka spoločnosti Vartalia, s.r.o. vo výške 192 347,15 eur voči žalovanému postúpená späť na žalobcu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2013 bola pohľadávka spoločnosti LM & MS Partners s.r.o. vo výške 126 000 eur voči žalovanému postúpená späť na žalobcu. Žalovaný jednostranným právnym úkonom zo dňa 9.1.2013 započítal na pohľadávku spoločnosti LM & MS Partners s.r.o. vo výške 126 000 eur pohľadávku vo výške 289 323,43 eur a na pohľadávku spoločnosti Vartalia, s.r.o. vo výške 192 347,15 eur pohľadávku vo výške 289 323,43 eur.
7. Takto zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 39, § 524 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z.z. a po právnom posúdení veci žalobe vyhovel z týchto dôvodov :
8. Žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom platne uzatvorili dve zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok vykonať dielo prestavby predajne COOP Jednoty Trenčín SD v obci X. B. Y. a predajne v obci T. I. a žalovanému záväzok dielo prevziať a za realizované dielo žalobcovi zaplatiť cenu diela. Obidve zmluvy o dielo obsahujú podstatné náležitosti zmlúv v zmysle podstatných náležitostí predpísaných zákonnom pre tento zmluvný typ. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k platnému vzniku dvoch záväzkových vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi, z postavenia a predmetu ktorých sa záväzkové vzťahy posúdia podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca splnil záväzky, diela zhotovil a dňa 7.4.2011 pri diele v obci X. Y. a bez presného určenia dátumu pri diele v obci T. I., diela žalovaný prevzal. Zhotovenie diela v obci X. B. Y. a v obci T. I. a cena diela v obci T. I. neboli medzi stranami sporu sporné. Sporná bola cena diela v obci X. B. Y., zánik uplatnených nárokov žalobu z dôvodu vykonania započítacieho prejavu žalovaným a sporné boli aj vzájomné práva a povinnosti účastníkov zo zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou, odstúpenie od kúpnej zmluvy a jeho platnosť.
9. K spornosti ceny diela v zmluve o dielo na prestavbu predajne v obci X. B. Y. súd prvej inštancie uviedol, že výšku ceny diela žalovaný namietal z dôvodu nepredloženia rozpisu konkrétnych vykonaných prác na fakturovanú časť ceny diela. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola celková cena diela určená priamo v zmluve, tzv. fixná cena diela, pri ktorej bol určený presný spôsob jej prípadnej úpravy, ku ktorej v danom prípade aj došlo. V zmysle článku III. odsek 1 zmluvy o dielo č. 012010 bola cena diela dohodnutá vo výške 374 232,57 eur bez DPH a vo výške 445 336,76 eur s DPH, zmluvné strany dohodli mechanizmus prípadného navýšenia ceny v prípade potreby prác naviac podpisom písomného dodatku k uzatvorenej zmluve. Dodatkom č. 3 k zmluve o dielo č. XXXXXX došlo k zmene ceny diela na základe potreby prác naviac na sumu 425 117,02 eur bez DPH (článok I. dodatku), zároveň bol dohodnutý spôsob úhrady ceny diela, pričom časť ceny diela mala byť medzi účastníkmi uhradená pred dokončením diela a časť započítaná na kúpnu cenu nehnuteľností tak, že najneskôr do 10 dní od podpísania preberacieho protokolu mal žalovaný oznámiť žalobcovi zápočet ceny zhotoveného diela. K uvedenému medzi zmluvnými stranami nedošlo.
10. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že úhrada časti ceny diela nebola uskutočnená spôsobom podľa zmluvného dojednania. K odovzdaniu diela došlo dňa 7.4.2011, pričom žalovaný k žiadnemu zápočtu v lehote 10 dní od prevzatia diela nepristúpil, následne žalobca dňa 3.5.2011 vystavil žalovanému faktúru na sumu 126 000 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Táto suma je zložená zo sumy 105 000 eur a zo sumy 21 000 eur dane z pridanej hodnoty. Cena diela bola v pôvodnom znení zmluvy uvedená s rozpisom na cenu s DPH a bez DPH, pri uzatváraní ďalších dodatkov už rozpis ceny s DPH absentuje. Uvedené bolo zrejme aj jedným z dôvodov následných nezrovnalostí účastníkov.
11. K vráteniu faktúry na sumu 126 000 eur a k požiadavkám zo strany žalovaného súd prvej inštancie opakovane uviedol, že medzi zmluvnými stranami došlo k stanoveniu fixnej ceny diela, nie k cene diela na základe rozpočtu. Povinnosť žalobcu predkladať ku každej vystavenej faktúre rozpis prác a rozpočet zo zmluvy o dielo nevyplýva. Faktúra je daňový a účtovný doklad. Podkladom, na základe ktorého si môže zhotoviteľ uplatňovať cenu diela je iba zmluva a v nej dohodnutá cena diela resp. spôsob jej určenia. Vykonaním diela vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie diela. Zo zmluvy o dielo, ktorú uzavreli strany sporu je zrejmé, že prejavili vôľu v zmluve dohodnúť cenu diela. Ustanovenie § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladá, že účastníci sa dohodnú konkrétnou sumou na určitej cene (pevnej cene), alebo sa dohodnú na spôsobe, akým sa cena určí. Ak sa dohodnú na konkrétnej cene za dielo, je objednávateľ v prípade riadneho zhotovenia diela (resp. ak nedôjde k možnému zníženiu ceny diela uplatnením príslušného nároku z vád) dohodnutú cenu diela zaplatiť. Cena diela je stanovená za dielo ako výsledný objekt, nie za jednotlivé práce, ako by tomu bolo v prípade stanovenia ceny diela na základe rozpočtu. Vzhľadom k cene za dielo ako celok, nie na základe rozpočtu podľa jednotlivých častí resp. prác na diele, súd prvej inštancie mal za to, že navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka pani T., nie je dôvodné a tento návrh na doplnenie dokazovania, pre nehospodárnosť a neúčelnosť zamietol (žalovaný navrhoval túto svedkyňu vypočuť k výške a správnosti vyúčtovania ceny diela). Žalovaný vo svojom písomnom podaní poukázal na možnosť znaleckého dokazovania na zisťovanie ceny za vykonanie predmetného diela, avšak následne na pojednávaní vykonanie tohto dôkazu už nenavrhol, preto o ňom súd prvej inštancie ani nerozhodoval.
12. K uplatnenej výške ceny diela súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu (dodatok č. 3) bola dohodnutá cena diela vo výške 425 117,02 eur bez DPH. Žalobca aj napriek fixnej výške ceny diela, vedomý si toho, že časť prác naviac napriek dohode medzi stranami sporu na základe dodatku č. 3 neuskutočnil, vychádzal z dohodnutej ceny diela v celkovej výške 418 347,86 eur, pričom išlo o cenu diela bez DPH. Žalobca tvrdil úhradu ceny diela vo výške 313 581 eur bez DPH (spolu s DPH 374 302,30 eur), čo sa približne zhoduje s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že z jeho strany došlo k úhrade ceny vo výške 374 232,57 eur s tým, že touto úhradou došlo k úhrade celej ceny diela. Dôvodnosť tohto tvrdenia odvodzoval od dodatočnej fakturácie sumy 126 000 eur po odovzdaní diela, nepredloženia rozpisu prác, rozpočtu, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné.
13. Z dohodnutej ceny diela vo výške 418 347,86 eur bez DPH bola uhradená suma 313 581,76 eur, spolu s DPH 374 302,30 eur. Neuhradená zostala suma 104 766,10 eur, spolu s DPH 125 719,32 eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok po splnení zmluvnej povinnosti vykonať dielo. Cena diela vo výške 192 347,15 eur za prestavbu predajne v obci T. I. nebola medzi stranami sporu sporná.
14. Súd prvej inštancie sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že ustanovenie kúpnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty je neplatné, z dôvodu, že zmluvnú pokutu nemožno dohodnúť pre prípad výkonu práva t. j. pre prípad odstúpenia od zmluvy, ale iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy porušením zmluvnej povinnosti nie je, preto je táto časť zmluvy, ktorou bola medzi stranami sporu dohodnutá zmluvná pokuta pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná. K rovnakému záveru dospel aj NS ČR sp.zn. 33Odo 111/2004 vo svojom rozhodnutí z 31.8.2004, s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil a z ktorého vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenie je viazané na odstúpenie predávajúceho od kúpnej zmluvy je absolútne neplatné, aj keď dôvodom odstúpenia od zmluvy je omeškanie kupujúceho zo zaplatením kúpnej ceny. K dojednaniu zmluvnej pokuty súd prvej inštancie poukázal aj na to, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje, aby zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie určitej konkrétnej povinnosti zo zmluvy, pričom v uvedenom prípade je iba všeobecné dojednanie zmluvnej pokuty pre „neplnenie záväzkov kupujúceho“ bez ich akejkoľvek bližšej špecifikácie. Neurčitosť robí dohodu o zmluvnej pokute absolútne neplatnou. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi, a tento si preto nemohol ani voči žalobcovi platne započítať a nemohol mať ani účinky zániku jeho záväzku voči žalobcovi, tak ako to žalovaný v konaní tvrdil. Z predložených zmlúv o spätnom postúpení pohľadávok mal súd prvej inštancie preukázané, že veriteľom uplatňovaných pohľadávok je žalobca. Platná právna úprava spätnému postúpeniu pohľadávok nebráni.
15. V konaní sa strany sporu opakovane odvolávali na sporné okolnosti týkajúce sa ich predchádzajúceho zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie stručne, v rozsahu, ktorý
má určitý súvis s prejednávanou vecou, uviedol, že hoci sporná zmluva obsahovala ustanovenia o zápočte na kúpnu cenu ceny diel zhotovených žalobcom, k uvedenému do ukončenia platnosti zmluvy nedošlo. Na zmluvu nebolo vôbec plnené, a to ako z jednej, tak druhej strany. Uvedená zmluva zároveň obsahovala ustanovenie o zániku účinkov zmluvy v prípade, ak nebude do dvoch rokov podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo strany žalovaného. Uvedenú dohodu možno považovať za rozväzovaciu podmienku, v zmysle ktorej uzatvorená kúpna zmluva zanikla dňa 5.8.2012. Vzhľadom k tomu, že zmluva k uvedenému dňu zanikla bez poskytnutia plnenia oboch zmluvných strán (žalobca nezaplatil kúpnu cenu, žalovaný nepreviedol nehnuteľnosti), zanikli z nich vzájomné práva a povinnosti, preto aj súd prvej inštancie považoval za bezpredmetné aj odstúpenie od už zaniknutej zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 10.8.2012. Vzhľadom k tomu, predmetná zmluva zanikla, zmluvná pokuta, ktorá by eventuálne mohla trvať aj po jej zániku, bola neplatne dojednaná, mal súd prvej inštancie za to, že nemá význam sa ňou ďalej pre toto konanie zaoberať.
16. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. V zmysle zákona je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Medzi zmluvnými stranami neboli úroky z meškania dohodnuté. Súd prvej inštancie pri stanovení ich výšky vychádzal za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z predpisov občianskeho práva a výšku úroku z omeškania určil v súlade s citovaným ustanovením nariadenia vlády. Žalovaný neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti zo zmluvy o dielo č. XXXXXX sa dostal do omeškania od 18.04.2011. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 18.05.2011, preto je žalovaný povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy 125 719,32 eur do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 14.4.2011 do 12.7.2011 vo výške 1,25 %. Cenu diela zo zmluvy č. XXXXXX si žalobca vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXX s lehotou splatnosti dňa 17.5.2011. Túto splatnosť žalovaný nerozporoval. Žalovaný sa dostal do omeškania od 18.5.2011, v čase zákonného úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne, ktorý mu súd od dátumu omeškania až do zaplatenia priznal. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca má nárok na úroky z omeškania od 5.8.2012, kedy sa ukončila platnosť kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie platnosť kúpnej zmluvy nemá vplyv na omeškanie žalovaného s úhradou záväzku z iných zmlúv, nakoľko zmluvy o dielo predstavujú samostatné zmluvy, v rámci ktorých sa žalovaný dostal neuhradením svojho záväzku v lehote splatnosti.
17. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4 775 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 10 738,61 eur, ktoré priznal a vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. ako odmenu za úkony právnej služby a za hotové výdavky. Zároveň súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie odmeny a náhradu hotových výdavkov za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia Mgr. O. X. v roku 2012 a rokovanie s protistranou za účasti Y.. X. zo dňa 20.8.2012 z dôvodu, že nemal preukázané udelenie plnomocenstva na zastupovanie v predmetnom konaní iným právnym zástupcom ako JUDr. G. V.. Rovnako súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi odmenu za úkon právnej služby písomné podanie - upresnenie žaloby zo dňa 1.8.2013, za doplnenie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, za oznámenie o vzdaní sa odvolania, za oznámenie výsledku mimosúdnych rokovaní, za návrh na mimosúdnu dohodu prostredníctvom emailovej komunikácie, za písomné podanie vyjadrenie žalobcu zo dňa 2.12.2014, za vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.12.2014, za úkon ďalšej porady s klientom zo dňa 4.12.2014, za stratu času za deň 22.9.2014 nakoľko z predložených listinných podkladov, ktoré tvoria súčasť vyúčtovania nie je zrejmé, kedy sa rokovanie s protistranou a kde uskutočnilo, nie je z neho zrejmá ani dĺžka. Odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkon právnej služby zo dňa 22.09.2014 rokovanie s protistranou súd prvej inštancie priznal žalobcovi vo výške 1 v súlade s § 13a ods. 2 písm. e/ vyhlášky.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol tento rozsudok v celom rozsahu. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý v konaní predložil zmluvy, kde ako postupca postúpil pohľadávku vo výške 192 347,15 eur na spoločnosť LM&MS Partners s.r.o., Praha 14-Hloubětín a pohľadávku vo výške 126 000 eur na spoločnosť Vartalia s.r.o., Praha 9 - Libeň, ale nepredložil žiadne dôkazy, okrem oznámení o postúpení pohľadávok, z ktorých by nepochybne vyplývalo postúpenie pohľadávok na uvedené spoločnosti tak, aby tieto spoločnosti ako vlastníci pohľadávok mohli postúpiť späť na žalobcu. Žalobca má povinnosť preukázať aktívnu legitimáciu a súd má povinnosť aktívnu legitimáciu skúmať. Ako ďalší dôvod nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol žalovaný v odvolaní skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 4.10.2012 uzavretá medzi spoločnosťou
LM&MS Partners s.r.o. a žalobcom nenadobudla účinnosť pre nesplnenie podmienky podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka, keď znalecký posudok a zmluva o postúpení pohľadávky neboli uložené do Zbierky listín obchodného registra vzhľadom na majetkovú prepojenosť postupcu a postupníka; O. T. bol spoločníkom a konateľom postupcu a jediným spoločníkom a konateľom postupníka. Z tohto hľadiska sa súd prvej inštancie účinnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok nezaoberal a preto sa ani žalobca nestal vlastníkom postupovanej pohľadávky. V tomto prípade vychádza rozsudok súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný vyslovil zásadný nesúhlas s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou dôvodnosti sumy 126 000 eur ako časti neuhradenej ceny podľa zmluvy o dielo č. XXXXXXO.odľa názoru žalovaného bola táto cena určená na základe cenovej ponuky žalobcu, v ktorej je cena diela určená podľa rozpočtu. Z hľadiska zavedenej praxe medzi zmluvnými stranami pri fakturácii možno uviesť, že cena bola určená podľa rozpočtu, nakoľko žalobca ku každej faktúre priložil súpis prác. Žalovaný platil podľa rozpočtu a skutočných nákladov. Aj v prípade dohody o fixnej cene nemožno výlučne formálne posúdiť dôvodnosť úhrady dohodnutej ceny za dielo a uvádzať, že žalobca má nárok na zaplatenie tejto ceny bez ohľadu na to či a v akom rozsahu je dielo vykonané. Dôkazné bremeno na preukázanie vykonania diela a nároku na zaplatenie ceny diela má žalobca. Skutočnosť, že žalovaný dielo prevzal ešte neznamená, že dielo bolo vykonané bez vád v rozsahu podľa zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v zmluve neboli dohodnuté podmienky, za ktorých bude dielo prevzaté, bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých je objednávateľ povinný prevziať dielo aj v prípade, ak má dielo vady. Žalovaný poukázal na § 537 ods. 1 v spojení s § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu. V súvislosti s určením začiatku plynutia doby platenia úroku z omeškania dňom splatnosti jednotlivých faktúr žalovaný v odvolaní namietal, že úrok z omeškania mal byť priznaný z fakturovaných súm najskôr od 6.8.2012, keď zmluva skončila dňom 5.8.2012 a podľa názoru žalovaného kúpna zmluva je pri počítaní úroku z omeškania nadradená zmluve o dielo, lebo kúpna zmluva na zaplatenie kúpnej ceny prioritne uvádza započítanie hodnoty zhotoveného diela na kúpnu cenu. Zrejme z tohto dôvodu nie je v zmluve o dielo č. XXXXXXTN. uvedená splatnosť faktúr. Žalobca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľností v termíne dvoch rokov od podpísania kúpnej zmluvy, do 5.8.2012. V kúpnej zmluve bola dojednaná len možnosť predávajúceho od kúpnej zmluvy odstúpiť počas trvania zmluvy aj pre prípad nesplnenia povinnosti zo strany kupujúceho. Dôvodom na zmluvnú pokutu je skutočnosť, že žalobca nezaplatil kúpnu cenu v dohodnutej lehote. Tento úkon nemôže byť vyhodnotený ako porušenie § 39 Občianskeho zákonníka a nemôže ísť o neplatné ustanovenie zmluvy. Nezaplatenie kúpnej ceny vyvoláva dva nároky, samotné odstúpenie od zmluvy a samostatný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bez ohľadu na existenciu prvého nároku. Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na zmluvu nebolo vôbec plnené. Žalovaný poskytol plnenie, nehnuteľnosti popísané v kúpnej zmluve, ale zo strany kupujúceho nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, žalobca mohol kúpnu cenu zaplatiť, pretože zmluva to dovoľovala. Všetky následky zo zmluvných vzťahov nastali až nesplnením podmienok zo strany žalobcu. Záverom odvolania žalovaný namietal výšku náhrady trov konania priznaných žalobcovi v položkách porady s klientom a návrh na oslobodenie od súdneho poplatku. Súd prvej inštancie nedisponuje žiadnym podkladom pre priznanie týchto trov. Porada s klientom v priebehu konania bez zmien v návrhu sa javí ako účelová položka navyšujúca počet právnych úkonov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
19. Podaním zo dňa 16.3.2015, odoslaným poštou dňa 16.3.2015, žalovaný doplnil dôvody odvolania týkajúce sa konštatovania súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute. Predmetné dojednanie bolo pre žalovaného natoľko podstatné, že bez tohto dojednania by zrejme kúpnu zmluvu nepodpísal. Z tohto dôvodu je žalovaný toho názoru, že je potrebné posúdiť, či konštatovanie súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute nespôsobuje neplatnosť celej kúpnej zmluvy. Všetky uvádzané zmluvy boli podpísané v jeden deň a možno preto konštatovať, že spolu súvisia a v prípade, ak by nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, nedošlo by k podpisu zmlúv o dielo. Preto je potrebné posúdiť aj platnosť zmlúv o dielo a či prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť súvisiacich zmlúv o dielo.
20. Žalovaný prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 27.2.2015. Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňom 28.2.2015 a plynula do 16.3.2015. Doplnenie odvolania zo dňa 16.3.2015 podal žalovaný v odvolacej lehote.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.5.2015 (došlo dňa 13.5.2015) uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil s priznaním trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobca poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tieto námietky neuplatnil aj napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal dotaz na žalovaného a žalovaný v tomto smere nežiadal žiadne dokazovanie. Skutočnosť postúpenia pohľadávok nebola pred súdom prvej inštancie sporná a sám žalovaný si voči spoločnostiam LM&MS Partners s.r.o. a Vartalia s.r.o. započítaval pohľadávky. Ide o účelovú námietku. K odvolacej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pre nedodržanie postupu podľa § 59a a nasl. Obchodného zákonníka pri spätnom postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že podľa § 59a ods. 4 Obchodného zákonníka sa odseky 1 až 3 tohto ustanovenia nevzťahujú na zmluvy uzavreté pri bežnom obchodnom styku a z dôvodovej správy k právnej norme je zrejmé, že § 59a sa vzťahuje na odplatné získanie majetku spoločnosťou od jej zakladateľa alebo od jej spoločníka na základe zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom a zakladateľom alebo spoločníkom ako prevádzajúcim. V danom prípade ide o rozdielnu vec, keď k prevodu pohľadávok došlo medzi obchodnými spoločnosťami a nie medzi zakladateľom alebo spoločníkom. Žalobca bol vlastníkom pohľadávok, ktoré postúpil na uvedené spoločnosti len z dôvodu, že sám sa dostal do takej finančnej situácie, že nebol schopný viesť súdny spor a nemal prostriedky ani na zaplatenie súdneho poplatku. Keďže tieto spoločnosti ani po určitom čase nezačali s uplatňovaním pohľadávok, došlo k ich spätnému prevodu na žalobcu za tých istých podmienok. Námietka žalovaného je nedôvodná. S dôvodnosťou uplatnenej sumy 126 000 eur sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie, ktorý mal z protokolu o prevzatí preukázané, že žalobca vykonal dielo podľa zmluvy a žalovaný dielo prevzal, od prevzatia diela žalovaný netvrdil ani neuplatňoval vady diela. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že žalovaný si započítal pohľadávku zo zmluvnej pokuty, teda fakticky uznal dôvodnosť vystavených faktúr a pohľadávky považoval za správne. Žalovaný v konaní predložil zápočty zo dňa 9.1.2013. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s cenou za dielo a zo zmluvy je zrejmé, že išlo o dohodnutú pevnú cenu. Za nedôvodnú považoval žalobca aj námietku žalovaného o nesprávnosti počítania úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie počítal lehoty správne od splatnosti faktúr vystavených na základe zmlúv o dielo, pretože predmetom konania je zaplatenie ceny za dielo. Samotná kúpna zmluva nemá vplyv na meškanie žalovaného. Rovnako sa žalobca stotožnil so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa posúdenia zmluvnej pokuty a priznanej náhrady trov, čím vyjadril nesúhlas s námietkami žalovaného. K námietke žalovaného k otázke plnenia na základe kúpnej zmluvy žalobca poukázal na znenie čl. III. ods. 2 kúpnej zmluvy, keď žalovaný si mohol započítať cenu za dielo na kúpnu cenu, ale tak neurobil a prevzaté práce zo zmluvy o dielo čiastočne zaplatil. Podľa názoru žalobcu je odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy neplatné, pretože žalobca neporušil zmluvu žiadnym spôsobom. Žalovaný účelovo vytvoril vo vzťahoch taký stav, aby mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť a následne uplatňovať zmluvnú pokutu. Z konania žalovaného je vidieť premyslený úmysel vyhnúť sa zaplateniu. Tomuto úmyslu zodpovedá celá konštrukcia kúpnej zmluvy a zmluvnej pokuty, taktiež aj konanie žalovaného po odstúpení od kúpnej zmluvy, keď nehnuteľnosti previedol na ďalšiu spoločnosť za cenu 200 000 eur, cenu nižšiu ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve a zmluvu podal na kataster so značným časovým odstupom z dôvodu, že čakal ako sa situácia so žalobcom vyvinie.
22. K doplneniu odvolania žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 29.2.2016, v ktorom uviedol, že dôvody uvedené v doplnení odvolania žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a tieto považuje za absolútne nesprávne. S poukazom na povinnosť tvrdenia žalovaného podľa § 101 ods. 1 O.s.p. a na splnenie poučovacej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súdom prvej inštancie voči stranám sporu, žalovaný netvrdil skutočnosti uvádzané v odvolacom konaní. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. umožňuje strane sporu uplatniť skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní len v obmedzenom rozsahu; strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť pred súdom prvej inštancie. Ani odvolací súd nemôže vziať tieto dôkazy do úvahy. Tvrdenia žalovaného uvedené v doplnení odvolania nemajú žiadnu oporu v zákone a neobstoja po hmotnoprávnej stránke. Žalovaný neuvádza žiadny zákonný dôvod spochybňujúci platnosť uzavretých zmlúv. Odvolacie tvrdenie žalovaného je nedôvodné.
23. V priebehu odvolacieho konania žalovaný dňa 10.6.2016 doručil odvolaciemu súdu vzájomnú žalobu v súlade s § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p., ktorou uplatnil proti žalobcovi na započítanie svoje pohľadávky vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXX zo dňa 7.6.2016 vo výške 244 760 eur a č. XXXXXXXX zo dňa 7.6.2016 vo výške 155 240 eur, spolu 400 000 eur. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
16Cob/225/2015-917 zo dňa 31.7.2017 mimo inštančného postupu vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného spolu s jej prílohami a listinami doručenými stranami sporu v priebehu odvolacieho konania, ktoré sa týkajú tvrdení uvedených vo vzájomnej žalobe, zo súdneho spisu a túto postúpil na jej prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2017.
24. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
25. V priebehu odvolacieho konania žalovaný dňa 30.9.2016 doručil odvolaciemu súdu návrh zo dňa 29.9.2016 na odňatie priznaného oslobodenia od súdneho poplatku žalobcovi, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 37Cb/61/2013-121 zo dňa 22.10.2013, ktorým priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu v rozsahu troch štvrtín podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh žalobcu. Výška súdneho poplatku za podanú žalobu predstavovala sumu 19 100,50 eur. Dňa 16.1.2014 žalobca zaplatil na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 4 775 eur, ktorý predstavoval jednu štvrtinu nepriznaného oslobodenia podľa vyššie uvedeného uznesenia.
26. Návrh žalovaného na odňatie priznaného oslobodenia od súdneho poplatku žalobcovi posudzoval odvolací súd podľa § 254 CSP. Predovšetkým posudzoval, či žalovaný ako strana v spore je oprávnený takýto návrh podať vzhľadom na znenie tohto procesného ustanovenia, jeho význam a účel. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je nutný návrh, ktorý podáva strana sporu. Zákonná norma nevymedzuje stranu sporu označením v súlade s § 60 CSP, ktorej by takýmto vymedzením dával procesnú legitimáciu na podanie návrhu. Návrh v súlade s § 254 ods. 1 CSP môže podať v súdnom konaní žalobca aj žalovaný, ktorých zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vymedzuje pre účely tohto zákona v § 2 ako poplatníkov v prípade, ak úkony nimi navrhované v konaní podliehajú predmetu súdnych poplatkov podľa § 1 citovaného zákona. Vychádzajúc zo zákonných úprav citovaných zákonov dospel odvolací súd k záveru, že v sporovom konaní je procesne legitimovaný na podanie návrhu o odňatie priznania oslobodenia od súdnych poplatok aj žalovaný proti žalobcovi - poplatníkovi (protistrane), ktorému bolo v danej veci priznané čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku za podanú žalobu. Možnosť podania tohto návrhu žalovaným je odôvodnená aj aplikáciou § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, o zaplatení ktorého rozhoduje súd v neprospech žalovaného v prípade, že žalovaný nie je oslobodený od súdnych poplatkov a žalobca bol v konaní úspešný (princíp právom chránených záujmov).
27. Žalovaný s poukazom na číselné údaje o pohľadávkach, dlhoch, daňovej strate a stave hnuteľného a nehnuteľného majetku uvedené v uznesení súdu prvej inštancie o čiastočnom priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi, uviedol, že v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 38K/35/2016 predložil výpis z knihy faktúr ku dňu 31.7.2016, podľa ktorého eviduje pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 935 609,98 eur, čo predstavuje takmer o 3-násobok vyšší stav ako v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a peňažné záväzky vo výške 15 863,83 eur.
28. K návrhu žalovaného o odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 24.5.2017, v ktorom uviedol, že jeho majetkové pomery od vydania rozhodnutia o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov sa nezmenili. Žalobca nedisponuje žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, v r. 2016 evidoval majetok vo výške 616 084 eur a záväzky vo výške 861 133 eur, jeho majetok nekryje záväzky a žalobca má stále nevysporiadanú stratu vo výške 378 127 eur. Z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že dosiahol zisk vo výške 3 482 eur, ktorý však v žiadnom prípade nestačí na zaplatenie súdneho poplatku za vedenie sporu so žalovaným. V súčasnosti žalobca eviduje peňažné pohľadávky po lehote splatnosti len od žalovaného, ktorý svoje záväzky neuznáva a tieto považuje za sporné. Sporné nároky potom nemožno považovať za aktívum a zohľadňovať ich pri priznaní alebo odňatí oslobodenia od povinnosti uhradiť súdny poplatok. Žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho pomery pri oslobodení od súdnych poplatkov boli náležite zistené a od toho času k zmene pomerov na jeho strane nedošlo.
29. V intenciách § 254 ods. 2 CSP odvolací súd v danej veci na strane žalobcu v období od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 37Cb/61/2013-121 zo dňa 22.10.2013 (30.10.2013) nezistil z obsahu návrhu žalovaného a vyjadrenia žalobcu zmenu majetkových pomerov žalobcu, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť návrhu žalovaného na odňatie čiastočného oslobodenia žalobcovi od
súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 14 325,50 eur (tri štvrtiny). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v konečnom rozhodnutí o veci samej rozhodol samostatným výrokom (charakter uznesenia) o zamietnutí návrhu žalovaného.
30. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie vo veci samej podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
31. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokovej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
32. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
33. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
34. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
35. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 132 OSP (od 1.7.2016 podľa § 191 CSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 OSP (od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
36. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.
37. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci.
38. Za podstatné odvolacie tvrdenia, ktorými sa zaoberal v odvolacom konaní podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP, považoval odvolací súd tvrdenia žalovaného týkajúce sa námietky aktívnej legitimácie žalobcu, dohody o cene za dielo, určenia času omeškania so zaplatením faktúr a dohody o zmluvnej pokute vrátane jej súvisu s obsahom kúpnej zmluvy a zmlúv o dielo.
39. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimáciu žalobcu z dôvodu nepredloženia žiadnych dôkazov, okrem oznámení o postúpení pohľadávok, z ktorých by nepochybne vyplývalo postúpenie pohľadávok na uvedené spoločnosti tak, aby tieto spoločnosti ako vlastníci pohľadávok mohli postúpiť späť na žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Žalobca predložil v konaní pred súdom prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2013 uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou LM&MS Partners s.r.o. (prílohová obálka v spise na č.l. 200), ktorou spoločnosť LM&MS Partners s.r.o. - postupca ako vlastník pohľadávky vo výške 192 347,15 eur vzniknutej titulom neuhradenej odplaty za vykonané práce pri realizácii diela zo zmluvy o dielo zo dňa 5.8.2010 (T. I.) fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou dňa 17.5.2011 previedol na žalobcu - postupníka, pričom postupca túto pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.8.2012. Žalobca predložil v konaní pred súdom prvej inštancie oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.8.2012 (v spise na č.l. 136), ktorým spoločnosť LM&MS Partners s.r.o. oznámila žalovanému podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky dňom 29.8.2012 vo výške 192 347,15 eur vzniknutej titulom neuhradenej odplaty za vykonané práce pre realizácii diela zo zmluvy o dielo zo dňa 5.8.2010 (T. I.) fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou dňa 17.5.2011 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2012 (v spise na č.l. 137), ktorým žalobca oznámil žalovanému podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky dňom 29.8.2012 vo výške 192 347,15 eur vzniknutej titulom neuhradenej odplaty za vykonané práce pre realizácii diela zo zmluvy o dielo zo dňa 5.8.2010 (T. I.) fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou dňa 17.5.2011. Týmito listinami vykonal súd prvej inštancie dokazovanie na pojednávaní dňa 23.1.2015 (zápisnica o pojednávaní v spise na č.l. 237- 240). Odvolací súd sa pri hodnotení tejto odvolacej námietky stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právnym dôvodom nadobudnutia pohľadávky žalobcom vo výške vo výške 192 347,15 eur je zmluva, ktorú žalobca v konaní riadne predložil a tým preukázal v spore svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K právnemu posúdeniu odvolací súd dodáva, že žalobca predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2013 v súlade s § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka preukázal v súdnom konaní vlastníctvo pohľadávky vo výške 192 347,15 eur.
Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimáciu žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 4.10.2012 (správne má byť 29.8.2012 - č.l. 136 spisu) vo výške 192 347,15 eur s príslušenstvom, uzavretá medzi žalobcom (postupca) a spoločnosťou LM&MS Partners s.r.o. (postupník), nenadobudla účinnosť pre nesplnenie podmienky podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka, keď znalecký posudok a zmluva o postúpení pohľadávky neboli uložené do Zbierky listín obchodného registra vzhľadom na majetkovú prepojenosť postupcu a postupníka; O. T. bol spoločníkom a konateľom postupcu a jediným spoločníkom a konateľom postupníka, vyhodnotil odvolací súd novú skutočnosť podľa § 205a OSP, ktorá nebola žalovaným uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie. Táto nová skutočnosť ako odvolací dôvod v sporovom konaní nespĺňa podmienky podľa § 205a ods. 1 písm. a/, b/ a d/ OSP platného a účinného v čase podania odvolania, pretože ako žalovaným nová tvrdená skutočnosť nepreukazuje, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a túto novú skutočnosť žalovaný objektívne mohol označiť a na jej preukázanie mohol označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Táto nová skutočnosť sa netýka podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu a vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu (písm. a/ OSP). Za týchto podmienok je tvrdená nová skutočnosť v odvolacom konaní neprípustná.
40. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s týmto odvolacím tvrdením žalovaného dodáva, že pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia na posúdenie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.8.2012 neboli splnené zákonné podmienky. Ustanovenie § 59a bolo do právnej úpravy zavedené s účinnosťou od 1.1.2002 a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok sa vzťahovalo aj na obchodné spoločnosti, ktoré mali právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným. Nahliadnutím na stránku www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> a www.or.justice.cz <http://www.or.justice.cz> odvolací súd zistil, že O. je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu od 22.9.2011 a spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti LM&MS Partners s.r.o. od 22.6.2012 spolu s Ing. P. T.. Na základe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca nadobudol majetok - odplatu za postúpenú pohľadávku, ktorá
bola pre účely § 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka limitovaná výškou najmenej 10 % hodnoty základného imania. Základné imanie žalobcu predstavuje od 22.9.2011 sumu 50 000 eur, 10 % hodnoty základného imania predstavuje sumu 5 000 eur. Žalobca nadobudol majetok vo výške 1 eur, ktorý nedosahuje zákonnú výšku. Odvolací súd konštatuje, že účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nebola viazaná na splnenie podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka.
41. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou dôvodnosti sumy 126 000 eur ako časti neuhradenej ceny podľa zmluvy o dielo č. XXXXXXTN (X. L. Y.), keď podľa názoru žalovaného bola táto cena určená na základe cenovej ponuky žalobcu, v ktorej je cena diela určená podľa rozpočtu, pričom súd prvej inštancie, že medzi stranami sporu došlo k stanoveniu fixnej ceny diela, nie k cene diela na základe rozpočtu, odvolací súd uvádza, že posúdenie dohody zmluvných strán o cene diela ako o fixnej (pevnej) cene za dielo súdom prvej inštancie je správne a podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá výkladovým pravidlám podľa § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka. Obsah a znenie celého čl. III. zmluvy o dielo č. XXXXXXTN zo dňa 5.8.2010 (prestavba predajne v obci X. L. Y.) neobsahuje žiadny písomný prejav vôle zmluvných strán o určení ceny diela podľa rozpočtu. Cenová ponuka žalobcu nie je zmluvou o dielo a nie je ani súčasťou zmluvy o dielo č. XXXXXXTN s právnym vplyvom na cenu za dielo podľa § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ani z hľadiska zavedenej praxe medzi zmluvnými stranami pri fakturácii, nakoľko žalobca ku každej faktúre priložil súpis prác, nemožno tvrdiť, že cena bola určená podľa rozpočtu. Tento názor žalovaný nie je správny. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil tým, že žalobca má nárok na zaplatenie tejto ceny bez ohľadu na to či a v akom rozsahu je dielo vykonané. Žalobca dohodnutým spôsobom podľa čl. VI. bod 1. zmluvy o dielo č. XXXXXXTN preukázal, že zhotovené dielo odovzdal preberacím protokolom č. 02/04/2011 zo dňa 7.4.2011 (v spise na č.l. 17-19) žalovanému s tým, že zástupcovia preberajúceho konštatovali, že dielo je funkčné, úplné, je vyhotovené kvalitne a včas. Žalobca v postavení zhotoviteľa splnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste plnenia podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splnenie tejto povinnosti žalobcom žalovaný odvolacím tvrdením nespochybnil.
42. Pri posudzovaní odvolacieho tvrdenia žalovaného, že úrok z omeškania mal byť priznaný z fakturovaných súm najskôr od 6.8.2012, keď zmluva skončila dňom 5.8.2012 a podľa názoru žalovaného kúpna zmluva je pri počítaní úroku z omeškania nadradená zmluve o dielo, lebo kúpna zmluva na zaplatenie kúpnej ceny prioritne uvádza započítanie hodnoty zhotoveného diela na kúpnu cenu a zrejme z tohto dôvodu nie je v zmluve o dielo č. XXXXXXTN uvedená splatnosť faktúr, vychádzal odvolací súd z obsahu zmlúv o dielo č. XXXXXXTN (prestavba predajne v obci X. L. Y.), č. XXXXXXTN (prestavba predajne v obci T. I.) a z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010 (v spise na č.l. 5-8) uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že kúpna zmluva je pri počítaní úroku z omeškania nadradená zmluve o dielo. Uzavretie zmlúv o dielo súviselo s kúpnou zmluvou v časti, ktorá sa týkala dohodnutého spôsobu zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti kupujúcim s tým, že hodnota zhotovených diel na základe zmlúv o dielo bude započítaná na kúpnu cenu bez DPH a podmienky odsúhlasenia a započítania ustanoví osobitná dohoda. Cena za dielo mala dohodnutý samostatný režim určenia a splatnosti podľa čl. III. zmlúv o dielo a bola splatná po zhotovení a odovzdaní diela, najneskôr do 10 dní od podpísania odovzdávajúceho a preberacieho protokolu a odovzdania všetkých dokladov potrebných ku kolaudácii zhotoveného diela. Súd prvej inštancie, ktorý z dokazovania zistil, že medzi zmluvnými stranami neboli dohodnuté úroky z omeškania, posúdil žalobcom uplatnené úroky z omeškania ako zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorých výšku správne zistil podľa základnej sadzby Európskej centrálnej banky a tieto priznal žalobcovi od okamihu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania podľa dátumov stanovených žalobcom vo vystavených faktúrach, pretože splatnosť ceny jednotlivých diel nastala skôr (čl. III. zmlúv o dielo). Touto dispozíciou žalobcu bol súd prvej inštancie viazaný a petit žaloby v sporovom konaní nemohol prekročiť.
43. Súd prvej inštancie sa zaoberal a posudzoval tvrdenie žalovaného o zániku pohľadávky započítaním na pohľadávku žalovaného titulom zmluvnej pokuty, ktorá sa vzťahovala na kúpnu zmluvu zo dňa 5.8.2010 a v súlade s § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka posudzoval platnosť dohody o zmluvnej pokute ako predbežnú otázku. Pri posudzovaní dohody o zmluvnej pokute sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobcu, že ustanovenie kúpnej zmluvy obsahujúce dohodu o zmluvnej pokute je neplatné z dôvodu, že zmluvnú pokutu nemožno dohodnúť pre prípad výkonu práva, t.j. pre prípad odstúpenia od zmluvy, ale iba pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti a preto časť kúpnej zmluvy, ktorou bola medzi stranami sporu dohodnutá zmluvná pokuta, je pre rozpor so zákonom neplatná, keď k rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí zo dňa 31.8.2004 sp.zn. 33Odo 111/2004. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenie je viazané na odstúpenie predávajúceho od kúpnej zmluvy, je absolútne neplatné aj keď dôvodom odstúpenia od zmluvy je omeškanie kupujúceho so zaplatením kúpnej ceny. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje, aby zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie určitej konkrétnej povinnosti zo zmluvy a v danom prípade ide len o všeobecné dojednanie zmluvnej pokuty pre „neplnenie záväzkov kupujúceho“ bez bližšej špecifikácie. Z tohto hľadiska je dohoda o zmluvnej pokute neurčitá. Žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi a zmluvnú pokutu nemohol započítať s účinkami zániku záväzku voči žalobcovi. Preskúmaním obsahu kúpnej zmluvy, ktorú žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 5.8.2010, najmä čl. III., odvolací súd nezistil zákonné dôvody na iné právne posúdenie dohody o zmluvnej pokute a s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti tejto dohody v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako ich citoval a uviedol v rozsudku súd prvej inštancie podporeným názorom vyššej súdnej autority, sa stotožňuje. Súd prvej inštancie aplikované ustanovenia vyložil v súlade s vôľou zmluvných strán prejavenou v písomnej forme. Tvrdenie žalovaného, že dohoda o zmluvnej pokute bola pre žalovaného natoľko podstatná, že bez tohto dojednania by zrejme kúpnu zmluvu nepodpísal považoval odvolací súd len za obranu v spore bez vplyvu na neplatnosť tohto dojednania. Žalovaný v postavení predávajúceho túto svoju vôľu v kúpnej zmluve neprejavil ani nevyhlásil, že dohoda o zmluvnej pokute je pre uzavretie kúpnej zmluvy podstatná. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že neplatnosť dohody o zmluvnej pokute je daná aj tým, že neobsahuje povinnosť, ktorú mala táto zmluvná pokuta zabezpečovať a vymedzenie v rozsahu neplnenia záväzkov kupujúceho, je neurčité. Neplatnosť dohody o zmluvnej pokute nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy a nemá vplyv na platnosť samostatných zmlúv o dielo. Dohoda o zmluvnej pokute je oddeliteľná od ostatného obsahu kúpnej zmluvy a túto posúdil odvolací súd podľa § 41 Občianskeho zákonníka, pretože vyslovením tejto čiastočnej neplatnosti nestráca kúpna zmluva ako právny úkon za danej skutkovej situácie svoju podstatu. V súlade s týmito názormi a závermi neobstojí odvolacie tvrdenie žalovaného, že neplatná dohoda o zmluvnej pokute v kúpnej zmluve spôsobuje neplatnosť celej kúpnej zmluvy ako aj súvisiacich zmlúv o dielo.
44. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní úspešný a preto správne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorých výšku podrobne odôvodnil pri zohľadnení účelnosti a hospodárnosti trov konania žalobcu vrátane odôvodnenia tých úkonov právnej služby, ktoré súd prvej inštancie žalobcovi podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. nepriznal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal výšku náhrady trov konania priznaných žalobcovi v položkách porady s klientom a návrh na oslobodenie od súdneho poplatku, posúdil odvolací súd túto námietku ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania za dve porady s klientom v priebehu konania zo dňa 22.9.2014 a zo dňa 21.1.2015. Poradu zo dňa 22.9.2014 žalobca doložil úradným záznamom, ktorý sa nachádza v súdnom spise na č.l. 245. Poradu zo dňa 21.1.2015 žalobca doložil úradným záznamom, ktorý sa nachádza v súdnom spise na č.l. 252. V oboch úradným záznamoch sa nachádza určenie predmetu rokovania právneho zástupcu žalobcu a žalobcu ako klienta. Preto tvrdenie žalovaného o účelovosti týchto položiek navyšujúcich počet právnych úkonov je nedôvodný a pre iný záver súdu o výške náhrady trov konania neobstojí vrátane tvrdenia, že súd prvej inštancie nedisponuje žiadnym podkladom pre priznanie týchto trov.
45. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad upravených v § 251 CSP.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).