Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cr/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v spore žalobcu: LC Invest s.r.o.., so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava, IČO: 50 059 041, zast.: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, proti žalovanému: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.03.2018 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 06.02.2018 vydaného ad hoc rozhodcom Ing Milošom Valachom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, na základe ktorej by mohol rozhodcovský súd konať. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc rozhodovať spor vedený pod sp. zn. od rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uvedená v pokuse o zmier zo dňa 09.01.2018. Zo strany žalovaného bola v liste označenom ako „ pokus o zmier“ uvedená rozhodcovská zmluva, ktorá nebola riadne doručená žalobcovi. Žalobca list označený ako „pokus o zmier“ neprevzal a zásielka sa vrátila žalovanému neprevzatá v odbernej lehote. O prebiehajúcom rozhodcovskom konaní sa žalobca dozvedel dňa 28.02.2018, kedy prevzal upovedomenie o začatí rozhodcovského konania ako i samotný rozhodcovský rozsudok. Žalobca podaním zo dňa 02.03.2018 bezodkladne pri prvom úkone vo veci samej písomne vzniesol námietku neplatnosti/neexistencie rozhodcovskej zmluvy na rozhodcovskom súde. Žalobca sa o ustanovení rozhodcu dozvedel až po prevzatí napádaného rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa iba konštatuje, že rozhodca prijal funkciu rozhodcu dňa 19.01.2018. O tejto skutočnosti žalobca nemal vedomosť. Vzhľadom na to, že od podania žaloby dňa 17.01.2018 do vydania rozhodcovského rozsudku dňa 06.02.2018 uplynulo iba 20 kalendárnych dní je zrejmé, že rozhodca nepostupoval vo veci tak, aby bola zachovaná rovnosť strán. Bolo povinnosťou rozhodcu vyvinúť primerané úsilie na zistenie adresy na doručovanie, aby mal žalobca možnosť dozvedieť sa o začatí rozhodcovského konania. Vzhľadom na nesplnenie si tejto povinnosti ako i určenie neprimerane krátkej odbernej lehoty, došlo zo strany rozhodcu k odňatiu možnosti žalobcu dozvedieť sa o prebiehajúcom konaní ako i predložiť dôkazy, ktorými by spochybnil uplatnený nárok. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný podal na Krajskom súde Trenčín dňa 10.06.2016 v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -254 zo dňa 23.01.2015 vzájomnú žalobu, ktorá je totožná s konaním vedeným na rozhodcovskom súde ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Vzájomnou žalobou si žalovaný

taktiež voči spoločnosti ASO Plus, s.r.o. (právnemu predchodcovi žalobcu) uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 400.000 Eur, ktorá vyplýva z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 07.06.2016 na sumu 244.760 Eur a z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 07.06.2016 na sumu 155.240 Eur a povinnosťou rozhodcu bolo zastaviť rozhodcovské konanie z dôvodu prekážky litispendencie.

2. Žalobca k žalobe doložil rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 06.02.2018, vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , žalobnú odpoveď v rozhodcovskom konaní zo dňa 05.03.2018, pokus o zmier zo dňa 09.01.2018 a fotokópie dvoch obálok, ktorými boli doručované písomnosti rozhodcovským súdom žalobcovi s poznámkou v odbernej lehote neprevzaté.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca zmeškal 60-dňovú hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby na kauzálne príslušný súd, žalobca v rozhodcovskom konaní nepodal žalobnú odpoveď, čím prišlo u žalobcu k preklúzii práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa v spojení s o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK). Nepodaním námietky právomoci rozhodcovského súdu podľa v spojení s ZRK vznikla medzi žalobcom a žalovaným rozhodcovská zmluva tzv. tacitným spôsobom. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že podal v rozhodcovskom konaní žalobnú odpoveď. Rozhodcovský súd nedokázal žalobcovi doručiť oznámenie o začatí rozhodcovského konania, nakoľko sa zásielka vrátila zo sídla spoločnosti žalobcu s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Nastala fikcia doručenia v súlade s ZRK. Rovnako fikciou doručenia bol žalobcovi doručený aj rozhodcovský rozsudok. Iba následne potom, ako sa žalobca (zrejme z oznámenia jeho pošty o doručovaní) dozvedel, že mu bolo niečo doručované z rozhodcovského súdu, bol žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby nahliadnuť do rozhodcovského spisu. Toto je dôkazom toho, že si žalobca „cenzuroval“ došlú poštu. Pri tejto príležitosti mu rozhodca vydal obsah oboch zásielok, ktoré sa predtým rozhodcovskému súdu nepodarilo žalobcovi doručiť. O tomto rozhodca spísal úradný záznam, ktorý je súčasťou rozhodcovského spisu. To, že žalobca po skončení rozhodcovského konania a po vydaní rozhodcovského rozsudku ešte niečo zaslal rozhodcovskému súdu je irelevantné. Vydaním rozhodcovského rozsudku podľa ZRK rozhodcovské konanie končí. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. bol žalobcovi doručený dňa 16.02.2018, vrátením neprevzatej zásielky späť rozhodcovskému súdu. Žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. bola doručená kauzálne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 14.05.2018. Podľa tvrdenia žalobcu si ten prevzal rozhodcovský rozsudok sp. zn. dňa 28.02.2018. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu podania žaloby na príslušný Okresný súd Bratislava V.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v hlavičke napádaného rozhodcovského rozsudku sú uvedené dva subjekty a to R§MV ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach a ROYAL DEVELOPMENT - RSDR, zzpo, sídlo Suľany 243, Hruboňovo. Na posledných stranách tohto rozsudku sú odtlačky pečiatok nasledovných subjektov: R§MV rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach a RSDR Arbitrážne centrum Royal Development RSDR, zzpo. Na obálke, ktorou bol doručovaný rozhodcovský rozsudok je ako odosielateľ uvedený Royal Development - RSDR, zzpo Arbitrážne centrum Suľany 243, Hruboňovo. S poukazom na množstvo subjektov uvádzaných na uvedených listinách súvisiacich s vydaným rozhodcovským rozsudkom, nemal žalobca spoľahlivo preukázané, kto v skutočnosti napádaný rozsudok vydal. Lustráciou v registri bolo zistené, že existuje rozhodcovský súd s označením: Rozhodcovský súd Royal Development, ktorého zriaďovateľom je ROYAL DEVELOPMENT - RSDR, zzpo, sídlo Suľany 243, Hruboňovo, avšak pri uvedenom výpise bola uvedená poznámka: zriaďovateľ tohto rozhodcovského súdu nespĺňa podmienky podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinného od 01.01.2017. Vzhľadom na uvedenú poznámku žalobca dôvodne predpokladal, že rozhodcovský rozsudok vydal neexistujúci rozhodcovský súd. Keďže vo svojich ustanoveniach nerieši, ktorý súd je príslušný na rozhodovanie sporov týkajúcich sa rozhodcovského konania, pokiaľ rozhodcovský rozsudok vydal neexistujúci rozhodcovský súd - žalobca pri určovaní príslušného súdu vychádzal z toho, že predmetom konania je spor vyplývajúci z rozhodcovského konania a žalovaný má sídlo v Trenčíne. Žalobca teda podal žalobu v zákonom stanovenej lehote na Okresný súd Banská Bystrica, čím bola zachovaná hmotnoprávna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca nielenže zmeškal 60-dňovú hmotnoprávnu lehotu podania samotnej žaloby na príslušný súd podľa § 41 ZRK, čo je nesporný fakt, ale žalobca ignorovaním rozhodcovského konania - nepodaním žalobnej odpovede zároveň stratil podľa § 40 ods. 4 ZRK aj akékoľvek právo toto rozhodcovské konanie vôbec napádať. U žalobcu prišlo k definitívnej preklúzii práva požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 06.02.2018. Žalobca si prevzal fikciou doručenia rozhodcovské uznesenie sp. zn. zo dňa 19.01.2018 - Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzvu dňa 31.01.2018 a to vrátením zásielky späť rozhodcovskému súdu s poznámkou doručovacej pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Rozhodcovský súd pritom zásielku doručoval plne v súlade s § 25 ZRK doporučeným listom a to dokonca naviac aj s doručenkou do vlastných rúk. Žalobcovi bola zásielka zaslaná na aktuálne sídlo spoločnosti Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava. Žalobca v rozhodcovskom konaní sp. zn. nepodal žiadnu žalobnú odpoveď a nevyužil žiaden spôsob žalobnej obrany. Procesná situácia žalobcu je tiež definovaná tým, že stratil aktívne právo už čokoľvek namietať voči právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. a to nielen podľa kogentného pravidla vyjadreného v § 40 ods. 4 ZRK, ale aj preto, lebo medzi žalobcom a žalovaným vznikla riadna rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby a to tzv. tacitným spôsobom, t. j. nepodaním námietky zo strany žalobcu. V rozhodcovskom konaní sp. zn. rozhodoval rozhodca - rozhodcovský súd Ing. Miloš Valach určený podľa § 7 ods. 1 ZRK. Podľa rozhodcovských pravidiel konajúceho rozhodcu Ing. Miloša Valacha, organizačnú stránku jeho rozhodcovských konaní zabezpečuje podľa § 6 ods. 3 ZRK vybraná právnická osoba ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. Vybraná právnická osoba nie je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu. Podľa Rozhodcovských pravidiel a Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, vybraná právnická osoba poskytuje technické zázemie rozhodcovskému súdu ad hoc rozhodcovi Ing. Milošovi Valachovi. Žalobca voči uvedenému rozhodcovskému súdu v samotnom konaní nič nenamietal, čím sa naplnila definícia dohody strán sporu na rozhodcovi podľa § 8 ods. 1 ZRK. Rozhodcovský súd je vždy jeden alebo viacerí rozhodcovia. Rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní sp. zn. bol ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach.

6. Podľa (ďalej „“), na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.

7. Podľa , ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

8. Podľa § 2 ods. 1 ZRK, ak je spor podľa § 1 ods. 1 už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu podľa § 3. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 4 ods. 7 ZRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

10. Podľa § 7 ods. 1 ZRK, rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.

11. Podľa § 17a ZRK, na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.

12. Podľa § 25 ods. 1 ZRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania

adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

13. Podľa § 40 ods. 1 ZRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a. účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b. súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

14. Podľa § 40 ods. 3 ZRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

15. Podľa § 40 ods. 4 ZRK, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

16. Podľa § 41 ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa § 50 ods. 2 ZRK, súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

18. Podľa § 51 ods. 3 ZRK, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.

19. Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva

účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.

20. Súd predovšetkým posudzoval a riešil otázku včasnosti podania žaloby na príslušnom súde, vzhľadom na uplatnenú hmotnoprávnu námietku žalovanej procesnej strany, že žalobca zmeškal lehotu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto nemožno žalobcom uplatňovanému nároku vyhovieť. Z dikcie ust. § 41 ZRK vyplýva, že v prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o lehotu hmotnoprávnu, a nie procesnú, k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby žaloba bola podaná najneskôr v posledný deň lehoty súdu, ktorý je príslušný na prejednanie danej veci. Súd mal z pripojeného rozhodcovského spisu preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručovaný rozhodcom na adresu zapísanú v Obchodnom registri SR v súlade s § 25 ods. 1 ZRK. Žalobca si predmetný rozhodcovský rozsudok v odbernej lehote na pošte neprevzal. Keďže ust. ZRK zakotvuje fikciu doručenia avšak neupravuje deň kedy sa písomnosti považujú za doručené, použil súd primerane ustanovenie , podľa ktorého považoval súd za deň doručenia deň kedy sa zásielka vrátila rozhodcovskému súdu ako v odbernej lehote neprevzatá, teda 16.02.2018. Skutočnosť, že žalobca si rozhodcovský rozsudok prevzal prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 28.02.2018 osobne, nie je rozhodujúca pre určenie dňa doručenia nakoľko zásielka bola doručená použitím fikcie doručenia dňa 16.02.2018. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal dňa 06.03.2018 na nepríslušný Okresný súd Banská Bystrica, ktorý následne predmetnú vec postúpil príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 14.05.2018, čo je dátum podania žaloby na príslušnom súde. Podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (, ), žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na príslušnom súde v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku procesnej strane, ktorá žalobu podáva. Pokiaľ má žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde, pričom pod príslušným súdom zákon rozumie súd vecne a miestne príslušný na konanie v daných rozhodcovských veciach. V čase podania predmetnej žaloby upravoval príslušnosť súdov vo veciach rozhodcovského konania , podľa ktorého na uvedenú agendu pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre je daná príslušnosť tunajšieho súdu, ktorý predmetnú vec prijal dňa 14.05.2018, t. j. až po uplynutí zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má taký právny následok, že žalobca ako procesná strana nemôže byť v konaní úspešný. Skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojho advokáta podal žalobu na nepríslušný súd a na súd príslušný bola prijatá až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby, je v danom prípade na ťarchu žalujúcej procesnej strany, a takáto žaloba spôsobuje procesný neúspech žalobcu.

21. Ak by aj žaloba bola podaná v zákonnej 60-dňovej hmotnoprávnej lehote nebolo by možné tejto vyhovieť z nasledovných dôvodov:

22. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že nebola uzavretá rozhodcovská zmluva a nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu ani o samotnom rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní. Ďalej žalobca namietal litispendenciu nakoľko o predmete sporu bola podaná žaloba na všeobecný súd.

23. Čo sa týka námietky žalobcu, že mu nebola doručená žaloba ani oznámenie o začatí rozhodcovského konania a upovedomenie o ustanovení rozhodcu, táto nie je dôvodná. Súd z rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovský súd v súlade s § 25 ods. 1 ZRK doručoval písomnosti na adresu sídla žalobcu zapísanú v Obchodnom registri. Žalobca mal možnosť si uloženú zásielku na pošte prevziať a zúčastniť sa rozhodcovského konania. Sám žalobca sa teda rozhodol neprevzatím zásielky nevyužiť právo zúčastniť sa rozhodcovského konania a preto nemôže tento dôvod v rozhodcovskom konaní namietať. Žalobca v rozhodcovskom konaní nevyužil možnosť namietať akékoľvek dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku. Keďže v rozhodcovskom konaní neboli namietnuté žiadne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd s poukazom na § 40 ods. 4 ZRK na dôvody uvedené v žalobe nemohol prihliadať. Tým, že sa žalobca rozhodol zásielku neprevziať a nepodať námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu došlo medzi stranami sporu k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 7 ZRK.

24. Čo sa týka námietky litispendencie, takýto dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno podradiť pod žiaden z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. a) ZRK. Navyše po začatí konania na všeobecnom súde došlo medzi stranami sporu k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, kedy sa strany sporu dohodli na riešení sporu v rozhodcovskom konaní v zmysle § 2 ods. 1 ZRK.

25. Súd je z úradnej povinnosti povinný skúmať, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZRK. Súd nemá za preukázané, že by rozhodcovský rozsudok bol v rozpore s verejným poriadkom. Pojem verejný poriadok je v súvislosti so zrušením rozhodcovského rozsudku potrebné vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie, najmä v oblasti medzinárodného obchodu. Účelom tohto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku je anulovať vo verejnom záujme rozhodcovský rozsudok, ktorý sa prieči základným zásadám Slovenského práva. Zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské konanie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. Účelom však za žiadnych okolností nemá byť široký prieskum rozhodcovských rozsudkov z hľadiska ich vecnej správnosti. Objektom ochrany v rámci prieskumu z hľadiska verejného poriadku nie je právne postavenie neúspešného účastníka rozhodcovského konania ale verejný poriadok Slovenskej republiky.

26. V danom prípade predmetom skúmania v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný slovenským rozhodcovským súdom a predmetom konania bola peňažná pohľadávka, teda taký predmet konania, ktorý patrí do právomoci rozhodovania rozhodcovskému súdu podľa dohody strán sporu v platne uzavretej rozhodcovskej zmluve. Súd preto konštatuje, že ani takýto dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku daný nie je.

27. Čo sa týka ďalších dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku uvádzaných žalobcom vo svojich vyjadreniach, súd udáva, že i keby bola žaloba podaná včas, tieto dôvody taktiež neboli namietané v rozhodcovskom konaní a boli uplatnené až v podaniach žalobcu, ktoré boli súdu doručené až po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty. Vzhľadom k tomu, že ide o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, súd by už k týmto dôvodom nemohol prihliadať.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 31. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.