Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)Uznesenie_25Co-147-2017.pdf
PDF · 141.83 KB
Case nature
Subarea
25Co/147/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci navrhovateľov: 1. Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W., F. XX, 2. L. W., nar. X.X.XXXX, bytom W., F. XX, 3. Ing. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. XXXX/ XB, 4. G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S., U. XXXX/XB, 5. X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F., Y. S. XXXX/ XX, 6. Ing. G. X., nar. X.X.XXXX, bytom F., Y. S. XXXX/XX, 7. Mgr. S. F., nar. X.X.XXXX, bytom W., E. XX, 8. P. H., nar. X.XX.XXXX, bytom W., E. XXXX/XX, 9. Ing. arch. O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Q. XXX/XX, 10. P. W., nar. X.XX.XXXX, bytom W., E. XXXX/XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Martina Mészáros Bariaková, advokát, so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, proti: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W., E. XXXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/16/2017- 63 zo dňa 16.3.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že súd nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie:
Q. O. u k l a d á umožniť navrhovateľom 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 a ich rodinným príslušníkom nerušený prejazd motorovými vozidlami cez parc. č. 1337/1 vo výmere 3.554 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. W., zapísanej na LV č. XXXX.
Q. O. u k l a d á zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo navrhovateľom 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 a ich rodinným príslušníkom prechádzať motorovými vozidlami cez parc. č. 1337/1 o výmere 3.554 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. W., zapísanej na LV č. XXXX.
Q. O. u k l a d á umožniť navrhovateľom 3 a 4 a ich rodinným príslušníkom nerušený prejazd motorovými vozidlami od parc. č. 1334/4 o výmere 1.429 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v kat. území W., zapísanej na LV č. XXXX po parc. č. 1337/40 vo výmere 53 m2, druh pozemku: ostatné plochy v kat. úz. W. zapísanej na LV č. XXXX cez parc. č. 1337/1 o výmere 3.554 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v kat. úz. W., zapísanej na LV č. XXXX.
Q. O. u k l a d á zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo navrhovateľom 3 a 4 a ich rodinným príslušníkom prechádzať motorovými vozidlami od parc. č. 1334/4 o výmere 1.429 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v kat. území W., zapísanej na LV č. XXXX po parc. č. 1337/40 vo výmere 53 m2, druh pozemku: ostatné plochy v kat. úz. W. zapísanej na LV č. XXXX cez parc. č. 1337/1 o výmere 3.554 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v kat. úz. W., zapísanej na LV č. XXXX.
II. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Súd p o u č u j e Q. O., že môže podať žalobu vo veci samej, v ktorej stranami bude on ako žalobca a navrhovatelia ako žalovaní. Následkom úspešnej žaloby bude zrušenie tohto neodkladného opatrenia.
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný j e p o v i n n ý umožniť žalobcom I, II, V, VI, VII, VIII, IX a X a ich rodinným príslušníkom nerušený prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami cez parcelu č. 1337/1 o výmere 3.554 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo žalobcom I, II, V, VI, VII, VIII, IX a X a ich rodinným príslušníkom prechádzať pešo a motorovými vozidlami cez parcelu č. 1337/1 o výmere 3.554 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný j e p o v i n n ý umožniť žalobcom III, IV a ich rodinným príslušníkom nerušený prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami od parcely č. 1334/4 vo výmere 1429 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, po parcelu č. 1337/40 vo výmere 53 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX cez parcelu č. 1337/1 o výmere 3.554 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo žalobcom III a IV a ich rodinným príslušníkom prechádzať pešo a motorovými vozidlami od parcely č. 1334/4 vo výmere 1429 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, po parcelu č. 1337/40 vo výmere 53 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX cez parcelu č. 1337/1 o výmere 3.554 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať na súd žalobu vo veci samej. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej. III. Žalobcovia I. - X. m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP).
3. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré mal za osvedčené obsahom spisu a to, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v uzatvorenej časti obce W., ku ktorým majú prístup len po komunikácii - parcele č. 1337/1, ktorej majoritným spoluvlastníkom je žalovaný. Na uvedenej parcele č. 1337/1 je v prospech všetkých žalobcov (z titulu ich vlastníctva), s výnimkou žalobcov v III a IV rade, zriadené vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu po parcele 1337/1 v celom jej rozsahu. Pokiaľ ide o žalobcov 3 a 4, títo tvrdia, že síce v ich prospech nie je na parcele č. 1337/1 zriadené vecné bremeno, avšak pri kúpe parcely č. 1337/40 im predávajúci zriadil obligačné právo prechodu po komunikácii na parc. č. 1337/1. Žalovaný umiestnil na začiatok parcely č. 1337/1 elektronickú bránu, pričom len žalovaný môže určovať podmienky prístupu k elektronickej bráne, nakoľko len on má možnosť meniť elektronickú databázu prístupov k vstupnej bráne. V čase podania návrhu žalovaný obmedzil žalobcom možnosť vstupovať cez elektronickú bránu len na jedno telefónne číslo, čo v praxi znamená, že ostatní rodinní príslušníci, ak sa chcú dostať domov, musia kontaktovať rodinného príslušníka majúceho telefónne číslo, cez ktoré je možnosť bránu otvoriť.
4. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP uvedené v návrhu na jeho nariadenie. Súd skonštatoval, že skutočne existuje potreba bezodkladne upraviť pomery strán, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že Q. O. (potom ako navrhovatelia odmietli podpísať zmluvu o výkone správy) začal brániť - obmedzovať navrhovateľov vo výkone ich práva prechodu a prejazdu a to postupným odoberaním prístupu k elektronickej vstupnej bráne, v dôsledku čoho sa nemajú ako dostať motorovým vozidlom k svojím pozemkom a rodinným domom. Pokiaľ ide o navrhovateľov 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9 a 10, súd skonštatoval, že ich právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom vyplýva z ich oprávnenia zodpovedajúceho vecnému bremenu zriadenému k parc. č. 1337/1, podľa ktorého majú právo prechodu a prejazdu po uvedenej parcele v celom jej rozsahu. Protistrana aj ostatní spoluvlastníci danej parcely sú v užívaní
svojho vlastníckeho práva obmedzení práve v rozsahu oprávnenia navrhovateľov 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 na prejazd a prechod uvedenou parcelou. Povinný z vecného bremena teda nesmie týmto navrhovateľom ich právo prechodu a prejazdu obmedzovať alebo znemožniť jeho výkon. V prospech navrhovateľov 3 a 4 nie je zriadené vecné bremeno na parc. č. 1337/1. Títo síce tvrdia, že im toto právo vyplýva z čl. 5 kúpnej zmluvy na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k parc. č. 1337/40. V zmluve sa ale nachádza len prehlásenie od údajne bývalého vlastníka parcely, že k parc. č. 1337/15 je umožnený prístup po komunikácii na parc. č. 1337/1. Z katastrálnej mapy však súd zistil, že navrhovatelia 3 a 4 nemajú od verejnej komunikácie k svojej parc. č. 1337/40 inú prístupovú cestu ako cez parc. č. 1337/1. Z uvedeného dôvodu súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k navrhovateľom 3 a 4 vyhovel, pričom ho vymedzil tak, aby (na rozdiel od ostatných navrhovateľov, ktorí majú právo prechodu a prejazdu v celom rozsahu), sa mohli dostať od verejnej komunikácie (parc. č. 1334/4) k parc. č. 1337/40, ktorej sú spoluvlastníkmi. Súd vyhovel návrhu aj v časti týkajúcej sa rodinných príslušníkov navrhovateľov, keďže neodkladné opatrenie sa nariaďuje za účelom zabezpečenia možnosti užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov, na ktorých užívanie sú oprávnení aj ich rodinní príslušníci.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP a keďže navrhovatelia boli vo veci plne úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala odvolanie protistrana, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil ako nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho súd dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, smeruje voči nesprávnemu subjektu, resp. okruh týchto subjektov nebol v uznesení právne určený a rozhodnutie je aj právne nepreskúmateľné.
7. Prioritne namietal nedostatok pasívnej legitimácie protistrany s tým, že spolu s manželkou prenajali svoj spoluvlastnícky podiel (v BSM) na parc. č. 1337/1 spoločnosti ABS GROUP, s.r.o., so sídlom Banka, za účelom výkonu správy areálu vilovej štvrte Sĺňava 2, Banka nájomnou zmluvou zo dňa 30.11.2016 (k odvolaniu pripojil nájomnú zmluvu z 30.11.2016 a LV č. XXXX). Správne teda návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal smerovať voči obchodnej spoločnosti ABS GROUP, s.r.o. ako účastníkovi právneho vzťahu vykonávajúcemu správu areálu, ale aj voči ďalším spoluvlastníkom parc. č. 1337/1. V tejto súvislosti poukázal na to, že nikdy nebol a ani nie je vlastníkom elektronickej rampy pri vstupe do areálu, túto vybudovala obchodná spoločnosť CAPITAL INVESTENT GROUP, s.r.o., Banka a kúpnou zmluvou z 1.3.2017 ju previedla do vlastníctva spoločnosti ABS GROUP, s.r.o., ako správcovi areálu (ako dôkaz o tom pripojil kúpnu zmluvu z 1.3.2017). Podľa odvolateľa neodkladné opatrenie je neopodstatnené a nezákonné, keďže on ani žiaden iný subjekt nebránil žalobcom vo výkone ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu najmä pokiaľ ide po prechod pešo, ktorému nemôže brániť ani elektronická rampa, pretože je inštalovaná na cestnej komunikácii a nie na chodníku. Rampa je pritom v čase od 6.00 hod. ráno do 12.00 hod. na poludnie stále otvorená, potom sa uzavrie a otvoriť ju je možné na telefónne číslo navrhovateľov 1 až 10. Rozdiel je v tom, že v minulosti mali navrhovatelia prakticky neobmedzený počet prístupových telefónnych čísel, čo správca zredukoval na jedno až dve na každú domácnosť, to ale neznamená, že by navrhovateľom bránil vo výkone ich práv vyplývajúci z vecného bremena, iba zaviedol v systéme poriadok. Vstup je pritom možné otvoriť a na diaľku. Podľa odvolateľa vec má širšie súvislosti poukazujúc na to, že návrh zmluvy o výkone správy navrhovatelia odmietli podpísať. Spoločnosť ABS GROUP, s.r.o., ako správca areálu už v minulom roku vynakladala zo svojho prostriedky na úhradu nákladov nevyhnutných na prevádzku a údržbu areálu, navrhovatelia poskytnuté plnenie bez výhrad prijali, ale odmietajú zaň platiť, čím sa na úkor správcu bezdôvodne obohacujú. Skutočnosť, že správca areálu redukoval počet prístupových telefónnych čísel sama osebe ešte nemôže byť považovaná za zásah do práv navrhovateľov vyplývajúcich z vecného bremena, ale za prirodzenú a oprávnenú ochranu práv vlastníkov pozemku zaťaženého vecným bremenom. V závere odvolania namietal, že kópia samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mu nebola doručená.
8. Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podali písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže rozhodnutie považujú za zákonné, správne a spravodlivé a odvolanie za nedôvodné, účelové a zakladajúce sa na nepravdivých tvrdeniach.
9. Prioritne sa navrhovatelia vyjadrili k pasívnej vecnej legitimácii protistrany. Argumentovali pritom tým, že skutočnosť, že Q. O. prenajal svoj majoritný spoluvlastnícky podiel k parc. č. 1337/1 spoločnosti
ABS GROUP, s.r.o., ktorú majetkovo ovláda, nemá žiadny vplyv na určenie osoby, proti ktorej smeruje neodkladné opatrenie, pretože pri tomto type žalôb smeruje návrh resp. súdne rozhodnutie vždy a výlučne len proti osobe, ktorá sa dopúšťa nezákonného a nedovoleného konania, teda v tomto prípade proti Q. O.. Protistrana je pritom osobou, ktorá disponuje možnosťou zadávať a vymazávať okruh osôb, ktoré budú mať prístup k otváraniu elektronickej vstupnej brány. Ohľadom prístupu k nej rokovali vždy výlučne s protistranou ako fyzickou osobu. Skutočnosť, že Q. O. rozhoduje o prístupe k elektronickej bráne, im potvrdili aj pracovníci, ktorí bránu nainštalovali. Vzhľadom k prístupu k elektronickej bráne menovaný voči navrhovateľom nikdy nevystupoval ako štatutár obchodnej spoločnosti. Rovnako ani skutočnosť, že vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 19/24 v pomere k celku danej parcely v BSM so svojou manželkou, nemá s poukazom na § 145 ods. 1 a 2 a § 40a Občianskeho zákonníka na jeho osobu ako pasívne vecne legitimovaný subjekt žiadny vplyv. Ani kúpna zmluva zo dňa 1.3.2017 medzi spoločnosťami, ktoré majetkovo alebo personálne ovláda protistrana, predmetom ktorej je aj elektronická brána, nesúvisí a nemá žiaden vplyv na určenie pasívne vecne legitimovaného subjektu v konaní. Q. O. voči navrhovateľom vždy vystupoval ako osoba vlastniaca a disponujúca s elektrickou bránou. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhajú súdnej ochrany proti konkrétnej nezákonnej činnosti. Keďže každá právnická osoba prejavuje svoju vôľu prostredníctvom konkrétneho konania štatutárneho orgánu, je nepochybne správne, že návrh smeruje práve proti nezákonnému konaniu fyzickej osoby. Pokiaľ by sa tvrdenia protistrany ohľadne pasívne vecne legitimovaného subjektu zakladali na pravde, mohol by bez ďalšieho účelovo vždy meniť okruh osôb, resp. konkrétne pasívne vecne legitimovanú osobu, keďže by mohol prevádzať vlastníctvo k elektronickej bráne alebo nájom svojho majoritného podielu k pozemku z jednej spoločnosti na druhú, na seba, na inú osobu a naopak, čím by bola vždy spochybnená pasívna vecná legitimácia. V tejto časti vyjadrenia navrhovatelia uzavreli, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je práve Q. O., ktorý svojím konaním porušuje ich práva z vecného bremena, v prípade navrhovateľov 3 a 4 z kúpnej zmluvy. Napokon odvolateľ v odvolaní ani nevyvrátil tvrdenia navrhovateľov odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani svoje konanie nepoprel.
10. V ďalšom sa navrhovatelia vyjadrili vo vzťahu k odvolaniu k obsahu neodkladného opatrenia. Pokiaľ protistrana uvádza, že navrhovateľom nikdy nebránil a nebránil vo výkone ich práva z vecného bremena, toto svoje tvrdenie sám vyvracia, keď uvádza časové rozpätie, kedy je elektronická brána otvorená a že môže brániť len prejazdu motorovým vozidlom. Právo zo zriadeného vecného bremena pritom nie je obmedzené žiadnym časom, ani používaním elektronickej brány. Poukázali tiež na to, že protistrana odmieta rokovať o obsahu prípadnej zmluvy o výkone správy v areáli a snaží sa jednostranne z pozície majoritného spoluvlastníka prístupovej cesty presadiť ním navrhovaný obsah zmluvy. O tom svedčí i to, že pristúpil k postupnému odnímaniu prístupu k otváraniu elektronickej brány po tom, čo mu navrhovatelia doručili nesúhlas s návrhom zmluvy o výkone správy. Preto nie je možné hovoriť o zavedení poriadku v systéme, ale je zrejmé, že ide len o presadzovanie záujmu majoritného spoluvlastníka prístupovej cesty a to bez právneho a morálneho dôvodu. Q. O. sa tak snaží donútiť navrhovateľov k podpisu zmluvy o výkone správy. Návrhom na neodkladné opatrenie sa pritom navrhovatelia domáhali zachovania nerušeného stavu vyplývajúceho im zo zriadeného vecného bremena, resp. z kúpnej zmluvy. Čo sa týka správy areálu spoločnosťou ABS GROUP, s.r.o., a bezdôvodného obohatenia, podľa názoru navrhovateľov nie je možné hovoriť o žiadnom poskytnutí plnenia a ak áno, išlo by o plnenie nanútené a nevyžiadané. Vecné bremeno v prospech navrhovateľov má základ v zmluve a jeho obsah teda vyplýva len z vôle zmluvných strán. Povinný z vecného bremena je povinný umožniť navrhovateľom ako oprávneným z vecného bremena nerušený výkon tohto práva.
11. Štefan O. po doručení vyjadrenia navrhovateľov k nim podanému odvolaniu využil právo na podanie repliky. V podaní uviedol, že naďalej trvá na jeho námietke nedostatku svojej pasívnej legitimácie. Vo vzťahu k navrhovateľom vždy vystupoval ako štatutárny zástupca správcu - obchodnej spoločnosti ABS GROUP, s.r.o., aj keď je súčasne ako fyzická osoba väčšinovým vlastníkom parc. č. 1337/1. Za lož označil tvrdenie, že pracovníci inštalujúci elektronickú bránu mali uviesť, že vždy rokovali so s nim ako fyzickou osobou a že on rozhoduje o prístupe k elektronickej bráne. Rampu dal nainštalovať ešte právny predchodca správcu, správca túto odkúpil.
12. Pokiaľ ide o obsah neodkladného opatrenia, potvrdil, že je pravdou, že donedávna mal každý vlastník rodinného domu, či pozemku v areáli prakticky neobmedzený počet prístupových telefónnych čísel ovládajúcich elektronickú rampu, čo z kapacitného hľadiska spôsobovalo technické problémy a časté poruchy. Z tohto dôvodu bol správca nútený redukovať počet prístupových telefónnych čísel.
Nešlo teda o zamedzenie vstupu na pozemok, teda porušenie práva z vecného bremena, ale výlučne o nutné opatrenie v záujme zabezpečenia funkčnosti a bezporuchovej prevádzky zariadenia. Vecná súvislosť medzi realizáciou úprav na elektronickej rampe a úpravou zmluvných vzťahov pri výkone správy neexistuje. V závere vyjadrenia potvrdil, že návrh na nariadenie mu už bol doručený tri týždne po podaní odvolania spolu s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.
13. Navrhovatelia prostredníctvom svojej advokátky využili oprávnenie na podanie dupliky k doručenej replike žalovaného. Čo sa týka pasívnej legitimácie poukázali na svoje predošlé vyjadrenie s tým, že Q. O. je osobou, ktorá disponuje s okruhom osôb, ktoré majú k elektronickej bráne prístup. Poukázali na to, že je ťažké uveriť tomu, že k redukcii počtu prístupových čísel došlo z dôvodu preťaženia elektronickej pamäte elektronickej brány. V celom areáli je totiž ešte značný počet pozemkov, na ktorých nie je postavená stavba a preto nie je vylúčené, že kapacita pamäte elektronickej vstupnej brány je nižšia, než celkový počet pozemkov v areáli. Elektronickú bránu je ale možné používať aj prostredníctvom ovládačov, ktoré pôvodne mali a museli vrátiť. Sú preto toho názoru, že tieto tvrdenia týkajúce sa údajného preťaženia elektronickej brány sa nezakladajú na pravde a sú len účelové.
14. Tvrdenie protistrany, že on, ani jeho spoločnosť nikdy nezasahovali do práv navrhovateľov z titulu vecného bremena, označili za nepravdivé, nakoľko už len samotné osadenie elektronickej brány predstavuje porušenie práva navrhovateľov na prechod a prejazd cez danú parcelu. Povinný z vecného bremena je bez ďalšieho povinný im umožniť nerušené užívanie práv vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena, resp. zo zmluvy a teda nie je oprávnený toto právo žiadnym spôsobom obmedzovať. V závere navrhovatelia poukázali na to, že elektronická brána predstavuje nedovolenú stavbu, nakoľko k jej vybudovaniu došlo bez stavebného povolenia, k čomu pripojili odpoveď obce Banka zo dňa 10.5.2017 ohľadne preverenia tohto stavebného povolenia.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné s použitím § 388 CSP zmeniť nižšie uvedeným spôsobom.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie daného neodkladného opatrenia v danom rozsahu.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).
18. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
21. Podľa súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Nadväzne podľa ods. 3 súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
22. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby neurčuje. Podľa ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Následne podľa ods. 3 súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ust. § 335 platí primerane.
23. Z výpisov z listu vlastníctva založených v spise ako i z pripojenej mapky z katastrálnej mapy vyplýva, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností (parciel a rodinných domov) nachádzajúcich sa v obci Banka, ku ktorým majú prístup výlučne len po komunikácii - parc. č. 1337/1, ktorej väčšinovým spoluvlastníkom s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (19/24-ín) je Q. O.. Z listov vlastníctva tiež vyplýva, že s vlastníctvom parciel vlastnícky patriacich navrhovateľom 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 (s výnimkou navrhovateľov 3 a 4) je spojené vecné bremeno zapísané v katastri a to právo prechodu pešo a motorovým vozidlom cez parc. č. 1337/1 (a iné) v celom jej rozsahu v prospech každodobého vlastníka daných parciel. Z mapy pritom vyplýva, že jedinou prístupovou cestou k danému areálu a k nehnuteľnostiam v ňom sa nachádzajúcim vo vlastníctve navrhovateľov (a iných vlastníkov) je komunikácia - parc. č. 1337/1. V konaní bolo osvedčené a napokon je nesporné, že vo vstupnej časti v mieste napojenia sa na verejnú komunikáciu parcely č. 1337/1 bola dodatočne umiestnená elektronická rampa. Podľa dosiaľ osvedčeného a v konaní nepopretého, táto je v čase od 6.00 hod. do 12.00 hod. otvorená, potom sa automaticky uzavrie a otvoriť ju je možné na určené telefónne číslo. V minulosti pritom mali navrhovatelia prakticky neobmedzený počet prístupových telefónnych čísel, avšak dodatočne tento prístup bol zredukovaný na jedno až dve telefónne čísla na domácnosť. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v konaní bolo osvedčené tiež to, že rozsah prístupu k elektronickej bráne určuje fakticky žalovaný, ktorý má možnosť meniť elektronickú databázu prístupov.
24. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Civilný sporový poriadok už výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zväčša ide o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, keď nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľ sa preto nemusí vždy domáhať následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej. Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, obmedzí sa iba na poučenie strany, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a aké právne následky sú s tým spojené. Pokiaľ nie sú tieto podmienky splnené, súd vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Pre prípad, že súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je povinný poučiť stranu, ktorej sa uložila povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom
lehotu na podanie žaloby neurčuje. Priamo vo výroku takéhoto uznesenia potom uvedie strany a premet konania vo veci samej.
25. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
26. V danom prípade súd skúmal prioritne, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise bolo osvedčené, že medzi navrhovateľmi 1 až 10 s výnimkou navrhovateľov 3 a 4 na jednej strane, ktorí sú vlastníkmi tzv. panujúceho pozemku a na druhej strane opačnou stranou s majoritným spoluvlastníkom tzv. služobného pozemku parc. č. 1337/1, je právny vzťah vyplývajúci z platného vecného bremena. Toto vecné bremeno obmedzuje Q. O. ako vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti tak, že je povinný strpieť jednak prechod pešo, ako i prejazd motorovými vozidlami vo vzťahu k týmto navrhovateľom (s výnimkou navrhovateľov 3 a 4), ktorí sú z tohto vecného bremena spojeného s vlastníctvom nehnuteľností pôsobiaceho in rem oprávnení na prechod pešo aj prejazd motorovými vozidlami cez parcelu v spoluvlastníctve Q. O.. V katastri nehnuteľností zapísaný rozsah tohto vecného bremena pritom nie je ničím a nijako priestorovo ani časovo obmedzený. Protistrana a ďalší spoluvlastníci zaťaženej nehnuteľnosti sú preto povinní strpieť realizáciu práva prechodu pešo a motorovým vozidlom cez dotknutú parc. č. 1337/1 v plnom rozsahu a to bez akéhokoľvek časového či plošného obmedzenia. Vzhľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné uzavrieť, že v danom prípade bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľmi 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a protistranou. Je potom nutné uzavrieť, že podľa osvedčených skutkových okolností popísaných vyššie, Q. O. a ďalší spoluvlastníci zaťaženej nehnuteľnosti si riadne neplnia svoju povinnosť strpieť výkon oprávnení vyplývajúcich z daného vecného bremena menovanými navrhovateľmi.
27. Žalobcovia 3 a 4 síce nedisponujú právom vecného bremena vo vzťahu k parc. č. 1337/1, keďže podľa zápisu z LV (ani podľa kúpnej zmluvy) takéto vecné bremeno účinne zriadené nebolo, avšak bolo osvedčené, že prístup k svojim nehnuteľnostiam - pozemkom a rodinným domom, v ktorých majú obydlie, majú z obecnej komunikácie výlučne cez parc. č. 1337/1.
28. V zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
30. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými záujmom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom.
31. V zmysle čl. 21 ods. 1 veta prvá Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné.
32. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení aj navrhovatelia 3 a 4 ako vlastníci nehnuteľností spojených s obcou výlučne cez komunikáciu parc. č. 1337/1, majú právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, ktorého súčasťou je okrem iného i oprávnenie vlastníka predmet svojho vlastníctva užívať a požívať jeho plody a úžitky. Na druhej strane žalovaný ako väčšinový spoluvlastník komunikačnej parc. č. 1337/1 nemôže svoje vlastníctvo zneužívať na ujmu práv iných, ani v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd je toho názoru, že obmedzovaním prístupu motorovými vozidlami navrhovateľom 3 a 4 k ich nehnuteľnostiam, ktoré naviac tvoria ich obydlie, ktorému sa poskytuje osobitná ochrana, cez jedinú prístupovú komunikáciu parc. č. 1337/1, i keď časovo obmedzenému, dochádza k zneužívaniu
vlastníckeho práva protistranou aj ďalšími spoluvlastníkmi. V dôsledku toho aj navrhovatelia 3 a 4 majú z tohto hľadiska právo na ochranu voči protistrane.
33. S poukazom na vyššie uvedené vo vzťahu k všetkým navrhovateľom bola teda osvedčená existencia právneho vzťahu s protistranou, týkajúceho sa požadovanej ochrany, a teda naplnený prvý z vyššie citovaných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
34. Navrhovateľmi ale nebolo ani tvrdené, zo skutkových okolností nevyplýva a nebolo ani ničím osvedčené, že by im bolo nejakým spôsobom obmedzované právo v časti prechodu pešo cez dotknutú parcelu (chodník), naopak, z osvedčeného vyplýva, že obmedzenie sa vzťahuje len na prejazd motorovými vozidlami. V dôsledku toho, keďže nebola odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu prechodu pešo navrhovateľmi a ich rodinným príslušníkom cez parc. č. 1337/1, v dôsledku čoho v tejto časti nebol splnený jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo dôvodným v tejto časti návrhu vyhovieť, naopak bolo potrebným návrh v tejto časti ako neodôvodnený zamietnuť.
35. V konaní boli osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vo vzťahu prejazdu motorovým vozidlom. Obmedzením prístupu navrhovateľov a ich rodinných príslušníkov k im vlastnícky patriacim nehnuteľnostiam tvoriacim ich obydlie, dochádza k neodôvodnenému obmedzovaniu v užívaní predmetu ich vlastníctva takej intenzity, že si to vyžaduje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami súdom prostredníctvom neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade je aj efektívne, keďže uložením povinnosti Q. O. (ako väčšinovému spoluvlastníkovi, podľa osvedčeného samostatne realizujúcemu vlastnícke práva k parc. č. 1337/1) možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovatelia domáhajú. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, ani nebude vytvorený nenávratný stav. Právne účinky navrhnutého neodkladného opatrenia pritom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný obsah, nebude teda narušený princíp proporcionality, keďže sa ním iba ukladá trpieť nevyhnutné obmedzenie, ktoré žalovanému a ďalším spoluvlastníkom vyplýva z práva vecného bremena a vo vzťahu k žalovaným 3 a 4 zákazu zneužívania vlastníckeho práva. V danom prípade bol nesporne splnený aj posledný z vyššie citovaných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže neodkladné opatrenie nesmeruje k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky.
36. Z vyššie citovaných ustanovení o vecnom bremene a o vlastníckom práve vyplýva tiež vecná pasívna legitimácia Q. O. ako majoritného spoluvlastníka nehnuteľností - parc. č. 1337/1, ktorému vyplývajú vo vzťahu k navrhovateľom, ako bolo popísané vyššie, právne povinnosti nielen z vecného bremena, ale i zo samotného vlastníckeho práva. Odvolací súd je pritom toho názoru, že vlastníci sa môžu domáhať ochrany svojho práva aj len vo vzťahu k niektorému zo spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti (zaťaženej vecným bremenom) o to skôr, ak ide o majoritného spoluvlastníka, ktorý podľa osvedčeného fakticky z titulu tohto spoluvlastníckeho práva navonok vystupuje. Nejde totiž o určovaciu žalobu vo veci samej, ale o ochranu pred neprimeranými zásahmi zo strany práve toho jedného majoritného spoluvlastníka.
37. Keďže Q. O. ako majoritnému spoluvlastníkovi parc. č. 1337/1, jednak z popísaného vecného bremena a z vlastníctva k danej nehnuteľnosti vyplývajú obmedzenia vecným bremenom aj povinnosť nezneužívania vlastníckeho práva, ktoré sú podľa osvedčeného porušované, odvolací súd potom považoval za nerozhodné, kto je vlastníkom elektronickej rampy, aká osoba konkrétne rozhoduje o prístupových telefónnych číslach, ani kto je správcom daného areálu. Pasívnu legitimáciu žalovaného mal tak súd i z tohto hľadiska za osvedčenú. Q. O. ako povinný z daného vecného bremena a vlastník povinný svoje právo nezneužívať na úkor iných, je povinný umožniť navrhovateľom nerušený výkon ich práv viazaných na vlastnícke právo k ich nehnuteľnostiam v danom areáli.
38. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie, že právo na žiadanú ochranu majú nielen navrhovatelia, ako priami vlastníci dotknutých nehnuteľností, ale minimálne aj ich rodinní príslušníci, ako bolo uplatnené návrhom (ochrana ba mohla patriť aj v širšom rozsahu všetkým členom ich domácnosti). Rodinní príslušníci vlastníkov dotknutých nehnuteľností totiž majú od vlastníkov odvodený právny dôvod užívania daných nehnuteľností, ako oprávneným držiteľom im teda patrí právo oprávňujúce ich k
užívaniu nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov a na základe toho preto môžu odvodene užívať i zaťaženú nehnuteľnosť v rovnakom rozsahu ako vlastníci.
39. Ako bolo konštatované vyššie, nebolo osvedčené, že by navrhovateľom bolo nejakým spôsobom obmedzované právo v časti prechodu pešo cez dotknutú parcelu (chodník), naopak, obmedzenie sa vzťahuje len na prejazd motorovými vozidlami. V dôsledku toho, keďže nebola daná potreba neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu prechodu pešo cez parc. č. 1337/1, následkom čoho v tejto časti nebol splnený jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo dôvodným v tejto časti návrhu vyhovieť, naopak bolo potrebným návrh v tejto časti ako neodôvodnený zamietnuť. Vzhľadom na to bolo nevyhnutným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmenil. Zároveň v zmenenom výroku odstránil i formulačné nedostatky výroku prvoinštančného súdu tak, aby jeho znenie bolo v súlade s cit. ust. § 324 a nasl. CSP. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením totiž možno strane uložiť niečoho sa zdržať, a tomu by malo zodpovedať i znenie výroku. Okrem toho osobu, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej (daný prípad) zákon - CSP označuje ako navrhovateľ (nie žalobca) a keďže nebola podaná žaloba niet podkladu ani na označenie protistrany ako žalovaného (CSP označenie tejto strany neuvádza). Poučenie protistrany, ktorej bola uložená povinnosť formou výroku III. ukladá cit. § 337 ods. 1 a 2 CSP, pričom odvolací súd je názoru, že v danom prípade predmet konania prípadnej budúcej žaloby žalobcu je neurčiteľný.
40. Ďalšie argumenty strán v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
41. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V zmysle ods. 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
44. Vychádzajúc z ostatne citovaných ustanovení, keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov celého konania aj bez návrhu, keďže týmto rozhodnutím sa končí. O výške priznanej náhrady trov konania má potom následne po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. Základnou zásadou ovládajúcou rozhodovanie o náhrade trov konania je zásada úspechu v spore. Úspech vo veci pritom súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Táto zásada zodpovednosti za výsledok sporu charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu bude povinná nahradiť v spore úspešnej víťaznej strane trovy konania, ktoré jej vznikli a to v súlade s ust. § 257 CSP, teda preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, vzniknuté v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom, teda víťazstvom v spore. Navrhovateľ má plný úspech vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.
45. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil protistrane povinnosť umožniť navrhovateľom a ich rodinným príslušníkom nerušený prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami cez dotknutú parcelu a zároveň, že protistrana je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo navrhovateľom a ich rodinným príslušníkom prechádzať pešo a motorovými vozidlami cez danú parcelu. Konečným výsledkom konania je potom toto rozhodnutie odvolacieho súdu, na základe ktorého bolo návrhu čiastočne vo vzťahu k prejazdu motorovými vozidlami vyhovené a v časti prechodu pešo bol návrh zamietnutý. To, že (už prvoinštančný) súd prispôsobil osobitne výroky pre navrhovateľov 3 a 4 a osobitne pre ostatných navrhovateľov bola len úprava formulácie petitu, nemajúca vplyv na úspech navrhovateľov. Z porovnania petitu návrhu a výroku konečného rozhodnutia súdu je nutné uzavrieť, že navrhovatelia boli úspešní čiastočne vo vyhovujúcej časti teda v jednej polovici. Na druhej strane protistrana mala takisto úspech v polovici, v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý. Keďže potom každá zo strán mala úspech iba čiastočný - fakticky v polovici, bolo potrebným s použitím § 255 CSP vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).