Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/33/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.04.2026 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.04.206, ktorým navrhovateľka navrhla, aby bolo povinnému zakázané približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, približovať sa k jej dcére H. B. na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku (telefonicky, správy, sociálne siete).

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že jej bývalý manžel jej dňa 25.04.2026 zaslal správu, v ktorej sa jej vyhráža, uráža ju a uvádza, že po prepustení z väzenia príde za ňou a že jej nikto nepomôže. Jeho správanie vyvoláva v navrhovateľke vážnu obavu o jej bezpečnosť a bezpečnosť jej dcéry. Dňa 25.04.2026 podala navrhovateľka i oznámenie na polícii v G..

3. K návrhu navrhovateľka priložila Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v I., Obvodné oddelenie PZ G. o oznámení zo dňa 25.04.2026.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).

8. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).

9. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

10. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

11. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohou, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z Potvrdenia o oznámení zo dňa 25.04.2026 vyplýva, že navrhovateľka vykonala oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku podľa , vo veci hrubého správania sa zo strany E. B..

12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy však musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno však zaťažuje samotného navrhovateľa.

13. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, po oboznámení sa s návrhom, ako aj obsahom spisu, súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

14. Účelom neodkladného opatrenia podľa a je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

15. Súd má za to, že navrhovateľka nepreukázala bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jej právach konaním povinného, v ktorej situácii by bolo dôvodné zasiahnuť formou neodkladnej úpravy. V tu prejednávanej veci nebolo možné mať akékoľvek kontaktovanie navrhovateľky zo strany povinného (či už nejakým spôsobom nevhodné, vulgárne, s úmyslom vyhrážky) za osvedčené, keď navrhovateľka tvrdené správanie povinného sa voči nej ničím nepodložila, a preto jej tvrdenia zostali len v rovine ničím neosvedčených subjektívnych tvrdení. Navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný dôkaz, pričom doložené Potvrdenie o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku bez ďalšieho nemožno považovať za dostačujúci dôkaz preukazujúci správanie sa povinného voči navrhovateľke vzbudzujúce obavu či už o život alebo o zdravie.

16. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

17. Osvedčenie dôvodného podozrenia z ohrozovania telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky zo strany povinného znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície a ďalších listinných dôkazov (napríklad čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.), keďže stanovisko žalovanej strany je obvykle v zásade protichodné.

18. V danej veci dospel súd k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky ako osoby, ktorej telesnú a duševnú integritu mal svojím konaním povinný ohroziť, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza k správaniu ohrozujúcemu telesné zdravie navrhovateľky, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania navrhovateľke, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život. Nepochybne tu musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o zásahu do telesnej a duševnej integrity navrhovateľky bez osvedčenia tohto zásahu.

19. Len zo skutočností tvrdených navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z podaného oznámenia o priestupku, nie je možné vyvodzovať naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže nie je možné považovať za preukázanie právne podstatnej skutočnosti, že správanie sa povinného voči navrhovateľke dosiahlo intenzitu fyzického a psychického násilia, pretože iba samotné narušenie vzájomných vzťahov strán sporu nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -130 zo dňa 26.09.2024). Iba navrhovateľkou predložené trestné oznámenie, resp. oznámenie o priestupku bez ďalšieho nie je podľa názoru súdu spôsobilé preukázať naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Samotné trestné oznámenie je len úkonom, ktorým sa orgánom činným v trestnom konaní odovzdáva informácia o tom, že podávateľ určité skutočnosti vníma ako konanie napĺňajúce znaky určitej skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v osobitnej časti , resp. priestupku. Ide o úkon, ktorým sa príslušné orgány musia zaoberať a často vedie k zložitému procesnému postupu v rámci vyšetrovania. Aj keď podané trestné oznámenie alebo

oznámenie o priestupku obsahuje závažné tvrdenia, tieto samy o sebe neosvedčujú to, že došlo k spáchaniu trestného činu alebo priestupku spôsobom uvádzaným navrhovateľkou.

20. Súd tak na základe uvedeného uzatvára, že navrhovateľka v konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by osvedčila, že povinný sa k nej správa takým spôsobom, že by jeho konanie predstavovalo takú hrozbu, ktorá by si vyžadovala potrebu neodkladnej a bezprostrednej úpravy pomerov medzi stranami vo forme zákazu akéhokoľvek kontaktovania (písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami) navrhovateľky a zákazu jeho približovania k navrhovateľke a jej dieťaťu. Navrhovateľkou predložené listinné dôkazy, majúce vo všeobecnosti iba povahu ďalších subjektívnych tvrdení navrhovateľky, neboli objektivizované žiadnym dôkazom na úrovni potrebnej pre osvedčenie nároku navrhovateľky. Záverom súd dodáva, že by naviac muselo ísť o dôkaz, ktorý by osvedčoval ohrozovanie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky v súčasnosti, keďže pre vydanie neodkladného opatrenia je potrebné, aby išlo o naliehavú potrebu, a teda prípadné preukázanie násilia povinného voči navrhovateľke v minulosti môže mať relevanciu iba pre prípadné rozhodnutie vo veci samej, nie však pre vydanie neodkladného opatrenia.

21. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti povinnému nepribližovať sa k dcére navrhovateľky, v tejto časti chýba navrhovateľke aktívna vecná legitimácia na podanie takéhoto návrhu, keďže návrhom, v ktorom je označená iba ona ako navrhovateľka, sa môže domáhať iba ochrany svojej osoby. Navrhovateľka nie je aktívne legitimovanou k ochrane práv tretích osôb, ktorou osobou je aj jej dieťa, pričom toto dieťa nie je označené ako navrhovateľ, a teda návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal. Okrem toho, maloleté deti by k takémuto úkonu urobenému v zastúpení zákonným zástupcom i tak potrebovali schválenie poručenského súdu (keďže nejde o bežnú vec), ktorý súhlas udelený nebol. Vo vzťahu k dieťaťu navrhovateľky nebola ani osvedčená hrozba násilia, keď, ako už súd uviedol, trestné oznámenie zo dňa 25.04.2026 dostatočným dôkazom nie je, pričom osoba H. B. v ňom ako ohrozená osoba nie je ani uvádzaná. Vzhľadom na uvedené, najmä pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky v tejto časti, bolo potrebné návrh v časti nepribližovania sa povinného k dieťaťu navrhovateľky zamietnuť.

22. Vzhľadom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľka ničím neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo strany povinného voči nej, a teda že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma. Pretože predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

25. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

26. Podľa , ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

27. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej

bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. zo dňa 13.04.2017.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého by mal priznať náhradu trov konania povinnému, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. ). Takúto situáciu priamo neupravuje, preto súd za použitia základných princípov uvedených v (princíp racionálneho zákonodarcu) z dôvodu hospodárnosti konania priamo vo výroku II. rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa