Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/53/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: E. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá dočasne povinnosť:

- aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 (slovom: sto metrov) s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom alebo správnom konaní,

- aby žalobkyňu žiadnym spôsobom nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, e-mailom alebo inými komunikačnými prostriedkami.

II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie jedného roka od vydania tohto rozhodnutia.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

IV. Súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

V. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.07.2026 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.07.2026, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 (slovom: sto metrov) s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom alebo správnom konaní a aby žalobkyňu žiadnym spôsobom nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, e-mailom alebo inými prostriedkami. Súčasne žalobkyňa žiadala súd, aby uložil povinnosť žalovanému povinnosť zdržať sa vyhľadávanie jej osoby, kontaktovania jej rodinných príslušníkov, zdržať sa šírenia nepravdivých informácií.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 15.10.2024 došlo zo strany žalovaného k opakovanému fyzickému napadnutiu. Uvedená udalosť bola predmetom trestného oznámenia. Po tomto incidente žalovaný neprestal, jeho správanie sa stupňovalo. V období od 15.10.2024 do 03.07.2026 žalovaný opakovane kontaktoval telefonicky, SMS správami napriek tomu, že žalobkyňa so žalovaným nechcela byť v kontakte. Dňa 02.07.2026 žalovaný pokračoval vo vyhrážaní, prenasledovaní a úmyselnom vyhľadávaní žalobkyne tak, opakovane zvonil na jej zvonček, vyhľadával ju na miestach, kde sa pravidelne zdržiava, čím vyvolal u žalobkyne nebezpečenstvo strachu

a obavy o svoju bezpečnosť. Žalovaný kontaktoval rodinných príslušníkov žalobkyne a vyhľadával o nej informácie, rozširoval hanlivé alebo znevažujúce informácie o žalobkyni. Z uvedeného dôvodu je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila potvrdenie o oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, lekársky nález z Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o oznámení z podozrenia zo spáchania priestupku zo dňa 01.07.2026, screenshoot z komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).

8. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).

9. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

10. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (2).

11. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane (3).

16. Podľa článku 16 ods. 2 v znení neskorších predpisov platí, že: „nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“

17. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že: „nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“

18. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, pričom si po ich skutkovej a právnej analýze a po vykonanom dokazovaní prostredníctvom predložených listín v zmysle si ustálil nasledovný skutkový stav: dňa 15.10.2024 došlo zo strany žalovaného k opakovanému fyzickému napadnutiu. Uvedená udalosť bola predmetom trestného oznámenia. V období od 15.10.2024 do 03.07.2026 žalovaný opakovane kontaktoval telefonicky, SMS správami napriek tomu, že žalobkyňa so žalovaným nechcela byť v kontakte. Dňa 02.07.2026 žalovaný pokračoval vo vyhrážaní, prenasledovaní a úmyselnom vyhľadávaní žalobkyne tak, opakovane zvonil na jej zvonček, vyhľadával ju na miestach, kde sa pravidelne zdržiava, čím vyvolal u žalobkyne nebezpečenstvo strachu a obavy o svoju bezpečnosť. Žalovaný zasielal žalobkyni správy prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov, ktorých obsahom sú vulgárne slová, ako napríklad: „dobre so mnou vyjebávaš, si hnusná, keby som chcel, tak mám plnú piču kurev, ozaj ty jebe zase a pod.“

19. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

20. Účelom neodkladného opatrenia podľa je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Uvedené ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy sa protistrane, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva žalobkyňa.

21. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej ujme je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

22. V prejednávanej veci mal súd násilie žalovaného voči žalobkyni za osvedčené predloženým Potvrdením o oznámení zo dňa 15.10.2024 v spojení so správou od Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 15.10.2024. Uvedený listinný dôkaz dostatočne osvedčujú dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni. Pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.

23. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné čiastočné vyhovenie návrhu žalobkyne podľa , pretože žalobkyňa nežiadala obmedzenie vstupu žalovaného do svojho bydliska postupom podľa .

24. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

25. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z , podľa ktorého: „fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia. Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd žalobkyni v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne.

26. V časti o uloženie povinnosti nekontaktovať žalobkyňu osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, e-mailom alebo inými prostriedkami súd vychádzal primárne zo skutkového stavu, v zmysle ktorého mal súd za osvedčené, že žalovaný narúšal osobnú integritu spôsobmi, ktoré súd poňal do výrokovej časti tohto uznesenia. Z predloženej vzájomnej komunikácie mal súd za preukázané, že

žalovaný zasielal žalobkyni nevyžiadané elektronické správy, ktorých obsahom sú vulgárne slová, ako napríklad: „dobre so mnou vyjebávaš, si hnusná, keby som chcel, tak mám plnú piču kurev, ozaj ty jebe zase a pod.“ Jedná sa skutočne o vulgárne slová a slovné spojenia, ktoré sú spôsobilé u žalobkyne vyvolať strach a obavu o svoju bezpečnosť. V záujme zachovania osobnej ako aj psychickej integrity žalobkyne súd počas trvania tohto neodkladného opatrenia dočasne uložil žalovanému povinnosť zákazu kontaktovania žalobkyne osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, e-mailom alebo inými prostriedkami telekomunikačného alebo korešpondenčného charakteru.

27. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

28. Súd mal za to, že lehota jedného roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil vo výroku II. tohto uznesenia, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia, pričom má za to, že počas nasledujúcich mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov, stabilizácii situácie. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu.

29. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle a žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).

30. Vo výroku IV. tohto uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. a II. uznesenia, a síce pokiaľ ide o časové trvanie neodkladného opatrenia (keď neodkladné opatrenie bolo navrhované ako časovo neobmedzené). Súčasne súd zamietol návrh žalobkyne vo zvyšnej prevyšujúcej časti, pretože žalobkyňa si musí uvedomiť nasledovnú skutočnosť. Písomné listinné dôkazy predložené do konania, a to Potvrdenie o oznámení a Lekárska správa sú z roku 2024. Súd tieto listinné dôkazy posudzoval v spojení s obsahom vzájomnej elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným a súčasne oznámením z podozrenia zo spáchania priestupku zo dňa 01.07.2026, avšak na účely ďalších výrokov požadovaných v neodkladnom opatrení žalobkyňa nespĺňa podmienku bezodkladnosti, pretože tieto dva listinné dôkazy sú z roku 2024. Pre účely ďalších výrokov nie je splnená podmienka bezodkladnosti. Súčasne súd žalobkyni uvádza, že žalobkyňa súdu neuviedla ani nepredložila žiadne listinné dôkazy alebo iné skutočnosti odôvodňujúce vydanie neodkladného opatrenia vo vzťahu k bodu 3., 4., 5. a 6 jej návrhu. Z väčšej časti je jej návrh v týchto bodoch dokonca neurčitý a právne nevykonateľný. Z uvedeného dôvodu súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol ako nedôvodný.

31. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že: „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( ).“

32. Súd v tomto prípade neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu na ochranu osobnosti v zmysle v súdom stanovenej lehote, pretože konajúci súd je toho názoru, že takto koncipované neodkladné opatrenia na dobu jedného roka poskytne žalobkyni želanú dočasnú ochranu pred žalovaným a jeho agresívnym správaním voči žalobkyni bez toho, aby bola žalobkyňa nútená podať predmetnú žalobu na príslušný súd, v dôsledku čoho by sa už aj tak labilné a krehké vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným mohli prehĺbiť do ešte väčšej vzájomnej nenávisti a nevraživosti. Uložením prípadnej povinnosti v prospech žalobkyne podať na príslušný súd predmetnú žalobu o ochranu osobnosti by súd okrem iného docielil zvýšený fyzický kontakt medzi žalobkyňou a žalovaným, kedy by sa museli osobne dostaviť na nariadený termín pojednávaní, čo za daných okolností nie je podľa právneho názoru súdu zmyslom a účelom medzi žalobkyňou a žalovaným. Cieľom takto formulovaného neodkladného opatrenia je zabezpečenie minimálneho fyzického kontaktu medzi žalobkyňou a žalovaným za účelom stabilizácie ich vzájomných vzťahov. Z uvedeného dôvodu súd neuložil žalobkyni povinnosť, aby v súdom stanovenej lehote podala žalobu na ochranu osobitnosti voči žalovanému.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

35. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. zo dňa 13.04.2017.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobkyňa bola v zásade z väčšej časti neúspešná, pričom úspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (žalobný návrh pod označením I. a II žaloby žalobkyne), z čoho súd vyvodil nárok žalovaného voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %. Keďže však súd mal zo spisového materiálu za preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd vo výroku č. V. tohto uznesenia rozhodol, že súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva, pretože mu v konaní žiadne trovy konania nevznikli. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia .

37. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.