Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-79-2026.pdf
PDF · 141.86 KB
Case nature
Subarea
11C/79/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci sporu navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., 2. A. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpení: Mgr. Petra Marikovič Klimeková, advokátka, Slovanská 1111/35, Vrbové, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Vrbové, t.č. bytom C. XXXX/X, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á povinnému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode F. D. D., ktorý bytový dom je postavený na pozemku parc.č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 638 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. D..
II. Súd p o u č u j e povinného, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľom v 1. a 2. rade v postavení žalovaných žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
III. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 25.09.2026 navrhovatelia v 1. a 2. rade súdu navrhli vydať neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, ktorým by bola povinnému uložená povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode B vo Vrbovom, ktorý bytový dom je postavený na pozemku parc.č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 638 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. D., a nepribližovať sa k navrhovateľom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch. Zároveň sa navrhovatelia domáhali priznania nároku na náhradu trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili navrhovatelia tým, že sú podieloví spoluvlastníci vyššie uvedeného bytu, ku ktorému patrí príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach, príslušenstve domu a tiež na bytovým domom zastavanom pozemku o veľkosti 62/1887, všetko evidované na LV č. XXXX pre k.ú. D., pričom každý z nich na byte vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3. Navrhovatelia sú v príbuzenskom vzťahu matka a syn. Tretím podielovým spoluvlastníkom, ktorý vlastní tiež spoluvlastnícky podiel na byte o veľkosti 1/3, je dcéra navrhovateľky v 1. rade a sestra navrhovateľa v 2. rade, ktorá s navrhovateľmi aktuálne vôbec nekomunikuje, navrhovatelia dôvod nevedia. Byt nadobudli všetci traja spoluvlastníci darom od matky navrhovateľky v 1. rade v roku 2018, pričom darkyňa má na byte zriadené doživotné právo užívania vo forme vecného bremena. Povinný je manžel navrhovateľky v 1. rade a otec navrhovateľa v 2. rade, ktorý v byte
s navrhovateľkou v 1. rade býval počas trvania manželstva, no už dlhšiu dobu užíva byt bez akéhokoľvek právneho titulu, na byte nemá ani nikdy nemal trvalý pobyt a odmieta sa napriek všetkým nižšie uvedeným skutočnostiam z bytu odsťahovať. Povinný dlhodobo neprispieva ani na náklady súvisiace s užívaním bytu, ako je spotreba energií a úhrady správcovi bytového domu, ktoré v plnej výške uhrádza navrhovateľka v 2. rade. Navrhovateľka v 1. rade je nútená v byte bývať s povinným a ten jej dlhodobo strpčuje život rôznymi schválnosťami, mimoriadne hrubým a amorálnym správaním, často aj v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý požíva denne, chodieva nielen do pohostinstva, ale má alkohol aj doma, pričom jeho správanie má stúpajúcu tendenciu. Aktuálne správanie sa povinného k obom navrhovateľom a tiež spolužitie navrhovateľky v 1. rade s povinným v jednej domácnosti na byte, je absolútne neznesiteľné, preto je tu potreba naliehavej, nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu ochrany zdravia, duševnej a telesnej integrity navrhovateľov, preto sa navrhovatelia rozhodli domáhať súdnej ochrany prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v 2. rade v byte nebýva, na byt chodieva, avšak z dôvodu, aby neeskaloval aktuálne napätie, tak tam pobudne menej ako by chcel, príp. ho povinný do bytu ani nevpustí a s navrhovateľkou v 1. rade sa častejšie stretáva mimo bytu, napriek tomu dochádza aj medzi nim a povinným k potýčkam, a to aj napr. na ulici alebo v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa byt nachádza. Navrhovateľ v 2. rade má s povinným ako otcom dlhodobo veľmi zlý vzťah z dôvodu jeho správania sa k nemu a aj navrhovateľke v 1. rade, ktorú sa neraz snažil pred ním chrániť, v minulosti došlo zo strany povinného aj k fyzickému ataku na navrhovateľa v 2. rade a vyhrážaním sa mu priamo smrťou, avšak uvedené sa stalo bez svedkov a všetky oznámenia navrhovateľa polícii boli riešené len ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, pričom niektoré boli podľa vedomia navrhovateľa v 2. rade vyriešené uložením pokuty povinnému práve za jeho vulgárne a osočujúce správanie. Verbálne ataky zo strany povinného smerom k obom navrhovateľom sú prakticky už bežnou súčasťou ich života, čo vplýva najmä na ich psychický stav, ale obávajú sa aj fyzického útoku, keďže povinný je často pod vplyvom alkoholu, kričí a vyhráža sa. Aktuálne navrhovatelia obaja navštevujú psychologické poradenstvo u G. E. H. - H., C. v I. E. I. D.. Matka navrhovateľky v 1. rade, ktorá má na byte zriadené právo doživotného užívania, sa tam obáva za dcérou chodiť, pretože povinný verbálne atakuje aj ju, vyhráža sa jej, ona sa ho boji, a preto sa s dcérou stretáva vždy mimo bytu. Navrhovateľka v 2. rade vzhľadom na dlhodobé správanie sa povinného ako manžela k nej, podala návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 10.07.2026. Dôkazom, ako sa povinný správal aj v čase rozvodu jeho manželstva k navrhovateľke, ale aj voči súdu, je zvukový záznam z pojednávania tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 33Pc/9/2026 zo dňa 21.05.2026, povinný neriešil vôbec rozvrat manželstva, nedal si nič vysvetliť, skákal sudkyni do reči, zvyšoval hlas, pred súdom len osočoval a zo všetkého obviňoval navrhovateľa v 2. rade a tiež svokru (v nahrávky v čase - 0:05:29 - 0:08:16) a nemal ani na výzvu sudkyne priamo na súdnom pojednávaní pekné slovo na navrhovateľku (na nahrávke v čase 0:06:24). Navrhovatelia ako väčšinoví spoluvlastníci bytu, ktorí majú zákonné právo rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, veľakrát vyzývali povinného k tomu, aby sa z bytu dobrovoľne odsťahoval, inak to budú riešiť súdnou cestou, avšak povinný to do dnešného dňa ignoruje, z bytu sa neodsťahoval, správa sa, ako keby bol vlastníkom bytu a naviac prakticky denne navrhovateľku v 1. rade verbálne napáda, osočuje ju, rozkazuje jej, šikanuje ju a robí viaceré schválnosti. Navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne preto vyzvali povinného k dobrovoľnému odsťahovaniu sa z bytu aj písomne a stanovili mu na to lehotu. Súdu predkladajú písomnú výzvu navrhovateľov na vypratanie povinného z bytu zo dňa 17.08.2026 (spolu s ďalšími súvisiacimi dôkazmi týkajúcimi sa doručovania), ktorá bola povinnému zaslaná jednak na adresu bytu, ale aj na mesto Vrbové, kde má údajne povinný trvalý pobyt. Ani jednu z týchto poštových zásielok si povinný úmyselne neprevzal, hoc vedomosť o zásielke mal, mal lístok od poštového doručovateľa o uložení zásielky na pošte. Ostatne, ani rozsudok o rozvode si úmyselne neprevzal, toto robí so všetkými zásielkami, nepreberá žiadne zásielky doručované poštou. Z dôvodu snahy vyriešiť predmetnú vec zmierne, dňa 16.09.2026 šiel navrhovateľ v 2. rade osobne na byt za povinným, aby mu opäť povedal, nech sa z bytu vysťahuje dobrovoľne a osobne mu doručil písomnú výzvu, pričom povinný ho do bytu nevpustil, kričal na neho, hoc navrhovateľ v 2. rade s ním komunikoval s kľudom, list si nezobral, zabuchol pred ním dvere a zamkol. Navrhovatelia súdu predkladajú nahrávku, ktorá zachytáva priebeh uvádzanej návštevy, kde v časti tejto nahrávky v čase 0:01 povinný na navrhovateľa v 2. rade kričí: „ Zmizni! Čo? No pravda, ja mám od Bibiky papier. Vypanni odtiaľto! Vypanni odtiaľto! Šikovno vypanni, vypanni odtalto, šikovno vypanni! Vypanni, toto si zeber sebu, Toto si zeber sebu, ano? A mna to nezaujíma takéto veci, ja mám od Bibiky povolenie, tuto.“ Bibikou určite povinný myslel svoju dcéru, tretiu, avšak menšinovú spoluvlastníčku bytu, ktorá s navrhovateľmi nekomunikuje, pričom povinný nechce pochopiť, akékoľvek „povolenie“ menšinového vlastníka k užívaniu spoločnej veci je irelevantné, keďže spoluvlastníci s väčšinovým podielom nesúhlasia s tým, aby on byt užíval, a to práve pre jeho správanie sa k nim. Navrhovatelia
pritom ani nevedia, či povinný uvádzal pravdu, keďže ani žiaden papier nevideli a povinný často klame. Rozhodne však dôvod, pre ktorý ho na byte nechcú, je jeho správanie, ktoré ohrozuje ich vlastné zdravie. Taktiež súdu prikladajú ďalší zvukový záznam zo dňa 16.09.2026, vyhotovený bezprostredne po tejto návšteve navrhovateľa v 2. rade, kde navrhovateľke v 1. rade povinný s krikom uvádza (v čase 0:24:27), „Tomu fetákovi už nedávaj kľúče od domu, lebo ho chytím a jeb.em ho dole schodámi, dobre? To je naposledy, čo tu bol, feták hnusný.“ Navrhovateľ v 2. rade sa tým pádom dôvodne obáva aj ďalšieho stretnutia s povinným a o svoju telesnú integritu (keďže sa tak už v minulosti stalo), provokovať ho svojou prítomnosťou nechce, ale takéto arogantné a agresívne správanie sa voči nemu je absolútne neakceptovateľné. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v danom prípade je vzhľadom na všetky okolnosti plne opodstatnené, pretože zo strany povinného dochádza k takému vážnemu porušovania a ohrozovaniu práv navrhovateľov, ktoré môže mať bez poskytnutia bezodkladnej a efektívnej súdnej ochrany vážne a nezvratné následky na zdraví navrhovateľov. Navrhovateľka v 1. rade je plne invalidná, má veľmi vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje kľudový režim a pokojné prostredie, no ona je v neustálom každodennom psychickom strese, ktorý sa zvyšuje. Navrhovateľka v 1. rade dňa 06.05.2022 v poobedňajších hodinách v byte odpadla na dlážku, kde ju povinný našiel, neposkytol jej prvú pomoc, osočoval ju, že je simulantka, zobrala si drogy a pojedla lieky a pod., ani jej nezavolal zdravotnú pomoc, odišiel a nechal ju tam ležať paralyzovanú do druhého dňa, kedy jej už zavolala zdravotnú pomoc dcéra (podielová spoluvlastníčka bytu), a to dňa 07.05.2022 o 17:00, na preukázanie súdu predkladajú lekársku prepúšťaciu správu z hospitalizácie v nemocnici v Piešťanoch vystavenú dňa 11.05.2022, ktorá potvrdzuje okrem iného aj tú skutočnosť, že nesimulovala, ani nezobrala žiadnu drogu/lieky, boli robené toxikologické testy, všetky výsledky negatívne. Počas hospitalizácie v nemocnici sa zistilo, že prekonala mozgovú porážku, pričom jej to zasiahlo rečové centrum, takže navrhovateľka má aktuálne celkovo problém s komunikáciou a verbálnym vyjadrovaním, čo povinný značne čoraz viac zneužíva. Súdu predkladajú aj poslednú lekársku správu navrhovateľky v 1. rade od neurológa zo dňa 07.10.2025, kontrola za rok. Navrhovateľke preto aj s bežnými záležitosťami ako je nákup, návšteva lekárov, vybavovanie úradných záležitosti a pod. pomáha jej syn - navrhovateľ v 2. rade. Povinný nepomáha nijako, len navrhovateľke priťažuje a parazituje aj materiálne na nej (ona uhrádza všetky účty, on užíva byt neoprávnene). Predtým jej v jej vážnom zdravotnom stave pomáhala viac dcéra, keďže syn vo Vrbovom nebýval; povinný sa k navrhovateľke v 1. rade dlhodobo správal tak, že ju ponižoval, urážal, dehonestoval. Povinný obom navrhovateľom prakticky pri každej možnej príležitosti bezdôvodne hrubo a vulgárne nadáva, neustále ich osočuje, ponižuje, vyhráža sa im napr. aj že zničí byt, ak bude musieť odtiaľ odísť, obviňuje ich z incestu (nestalo sa to raz), na dôkaz čoho súdu predkladajú ďalšie zvukové záznamy vyhotovené v čase pred nariadeným pojednávaním vo veci rozvodu manželstva navrhovateľka v 1. rade a povinného, kedy povinný na navrhovateľku v 1. rade denne používal slovnú agresiu a požadoval od nej, aby si to s rozvodom manželstva rozmyslela, manipulatívne na ňu kričal, sám seba obhajoval, klamal, na zvukových záznamoch je počuť ako kričí, nadáva, trieska s dverami, vecami, čo je u neho bežné a pre navrhovateľku v 1. rade je to už neznesiteľné. Povinný pravidelne, aj viackrát do týždňa ruší navrhovateľke v 1. rade nočný kľud a budí ju, navrhovateľka trpí insomniou (kvôli zamestnaniu, kde v minulosti pracovala na smeny), keď schválne vykrikuje, trieska s dverami a vecami, napr. aj o 3:00 hod. v noci, čo je pre jej zdravotný stav veľmi rizikové, ak nemá kľudový režim a pravidelný ničím nerušený spánok. Okrem vulgárneho a amorálneho správania sa povinného k obom navrhovateľom, povinný navrhovateľke zakazuje napr. chodiť fajčiť na balkón, užívať byt ako celok, rozkazuje jej, neustále po nej kričí, doslova ju šikanuje, ako dôkaz súdu predkladajú zvukový záznam zo dňa 26.02.2026. Na ďalšom zvukovom zázname (vyhotovený dňa 11.02.2026) povinný v časti od 0:02:58 do 0:03:52 navrhovateľke v 1. rade hovorí zvýšeným hlasom (popri tom ide do jej izby, čomu chcela zabrániť vlastným telom, ale ju odhrnul, ona sa mu bojí vzdorovať, keďže sa obáva aj fyzického násilia). Ďalší zvukový záznam (vyhotovená dňa 26.03.2026) je počuť krik povinného, trieskanie s dverami, vecami (napr. v časti nahrávky 0:02:45 - 0:03:30, 0:04:24 - 0:04:30) a len samé vulgarizmy, kvantum nadávok po tom, čo bol povinnému doručený list od matky navrhovateľky v 1. rade, ktorá býva v F. F. a snaží sa akútnu životnú situáciu svojej dcéry tiež riešiť, nakoľko s povinným nemá dlhodobo dobrý vzťah, sa nedokázal postarať o rodinu a aj strechu nad hlavou im zabezpečila ona. Povinný sa nevie vôbec ovládať a keď ho niečo nahnevá, ide si monológ zložený viac-menej iba z vulgarizmov. Navrhovateľka v 1. rade považuje správanie sa povinného nielen za obmedzovanie jej vlastníckych práv, ale spôsobuje jej také psychické útrapy, ktoré už nedokáže znášať a vo svojej zúfalej životnej situácii a vo svojom zdravotnom stave, veľmi často z bezmocnosti plače a má úzkosti, preto aj vyhľadala sama psychologickú pomoc. Povinného správanie sa stupňuje, vulgarizmy, ponižovanie, urážky, vyhrážky a rôzne schválnosti sú každodennou súčasťou nedôstojného života navrhovateľky v 1. rade s ním v jednej domácnosti, ktorá má veľkú obavu o svoje vlastné zdravie, prežíva nadmerný psychický stres a tlak, vo
svojom domove nemá psychickú pohodu a ani pocit bezpečia, nevie sa sama týmto atakom zo strany povinného verbálne brániť kvôli svojmu hendikepu, lebo nedokáže súvisle rozprávať a ani telefonovať tak, aby oznámila niečo polícii, tým pádom nevie ani polícii samostatne opísať jej vlastné útrapy, vždy iba sprostredkovane cez navrhovateľa v 2. rade. Čo polícia nikdy neriešila v trestnej rovine, hoc aj počuli zvukové nahrávky. V prílohe predkladajú lekársky nález od logopéda zo dňa 12.05.2026, kde je opísaný stav navrhovateľky po mozgovej porážke a jej obmedzenia reči, kde je aj výslovne uvedené, že psychická záťaž jej spôsobuje tzv. nonfluentnosť, ako je v bežnom živote limitovaná a že potrebuje pomoc v každodenných činnostiach, čoho sa jej doma nedostáva. Takéto správanie sa povinného k navrhovateľke v 1. rade je pre ňu samotnú v jej zdravotnom stave dlhodobo neudržateľné a považuje ho za psychické týranie, čo bolo viackrát oznámené aj polícii, tá však správanie povinného riešila vždy iba ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu s odôvodnením, že ju fyzicky nikdy nenapadol (čo je pravda) a všetko pred políciou poprie. Neraz sa stalo aj to, že nebolo políciou spísané žiadne oznámenie. Navrhovateľka v 1. rade vo svojom byte užíva iba spálňu, zatiaľ čo povinný užíva najmä obývaciu miestnosť, spáva v nej, pričom v minulosti sa dokonca stalo, že si doviedol aj v noci návštevu a dal aj kľúče od bytu tretím osobám, všetko bez súhlasu vlastníkov bytu, aktuálne si tam tiež vodí rôzne návštevy, s čím navrhovateľka v 1. rade nesúhlasí, obťažuje ju to, chce mať kľud, povinný to však ignoruje. Dôvodom podania neodkladného opatrenia je povinného nadmerné, pravidelné a stupňujúce sa obťažovanie a atakovanie oboch navrhovateľov svojim vulgárnym správaním, vyhrážaním sa, psychickým násilím, či už priamo na byte alebo aj mimo neho, ktorým ohrozuje ich duševnú integritu, pričom momentálne sa obaja navrhovatelia opodstatnene obávajú aj útoku na ich telesnú integritu (napr. priame vyhrážky na zvukovom zázname zo dňa 16.09.2026, že navrhovateľa v 2. rade zhodí zo schodov, keď ešte raz príde na byt, ktorého je navrhovateľ v 2. rade spoluvlastníkom na rozdiel od povinného), a to práve z dôvodu, že u povinného sa stupňuje nervozita práve tým, že už ho viackrát vyzvali, aby sa z bytu vysťahoval, nakoľko nemá žiadne právo ho užívať a jeho agresivita sa stupňuje aj v jeho vulgárnom prejave (počuť na zvukových záznamoch zo dňa 16.09.2026). Navrhovateľka v 1. rade sa taktiež stravuje výlučne mimo bytu, na byte už nemá žiadne potraviny, pretože jej povinný nielen zakázal dať si potraviny do chladničky, ale aj do trvanlivých potravín ako sú sušienky, káva alebo aj do cigariet jej nalial rôzne chemikálie, pričom navrhovateľka nemá ako polícii preukázať toto konanie povinného, keďže tento to popiera, ale do bytu nemá nikto okrem nej a povinného a jeho návštev prístup, dcéra tam vôbec nechodí a syn na byt chodí len keď je tam ona a jemu dôveruje. Dňa 21.08.2026, na meniny navrhovateľky v 1. rade povinný nastriekal konkrétne do spálne v byte, ktorú výlučne užíva navrhovateľka, slzný plyn a odišiel, incident sa stal bez svedkov, bol nahlásený polícii navrhovateľom v 2. rade. Navrhovatelia majú za to, že súdu náležitým spôsobom osvedčili rozhodujúce skutočnosti, potrebu a odôvodnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo forme zákazu vstupu povinného do bytu, ako aj priblíženia sa povinného k nim na určitú vzdialenosť, čo by malo byť efektívnym prostriedkom poskytnutia súdnej ochrany obom navrhovateľom. Povinný neoprávnene zasahuje do práv navrhovateľov svojim veľmi neprimeraným správaním, pričom je tu predpoklad, že bude pokračovať vo svojom konaní a obava, že sa jeho správanie bude stupňovať, čím je osvedčené nebezpečenstvo ďalšej bezprostredne hroziacej ujmy, okrem tej, ktorú spôsobuje denne najmä navrhovateľke v 1. rade. Povinného, hoc aktuálne nemá žiaden právny titul užívania k bytu, nie je možné z bytu vypratať inak ako súdnou cestou, byt bol v minulosti jeho obydlím, polícia kompetencie na jeho vysťahovanie nemá, všetky výzvy na jeho dobrovoľný odchod z bytu boli neúspešné, navyše svojou prítomnosťou na byte ohrozuje predovšetkým zdravie a psychickú integritu oboch navrhovateľov, čo je dôvodom riešenia veci práve prostredníctvom neodkladného opatrenia, žaloba o vypratanie by neposkytla rýchlu a účinnú pomoc najmä navrhovateľke v 1. rade, ktorá má na byte svoje obydlie. Najmä navrhovateľka v 1. rade, ktorá sa povinného bojí, sa dôvodne obáva toho, že by povinný mohol do bytu vstupovať aj v čase jej neprítomnosti, napr. s dcérou, treťou podielovou spoluvlastníčkou bytu, ktorá sa aktuálne s navrhovateľmi vôbec nerozpráva a okrem hrozby majetkových škôd, ktorými sa neustále povinný vyhráža (zachytené aj na zvukových záznamov) by mohol vyvolávať najmä u navrhovateľky v 1. rade ďalší strach o jej zdravie (najmä, že jej naleje znovu niečo do potravín). Prítomnosť povinného na byte je pre navrhovateľov nielen neželaná, ale predstavuje aj ich priame zdravia a psychickej integrity, pričom len samotný zákaz priblíženia k nim by v danom prípade bol nefunkčný, už len z dôvodu, že by sa v čase neprítomnosti navrhovateľov na byt mohol vracať s dcérou, ktorá je treťou podielovou spoluvlastníčkou bytu. Týmto zákazom vstupu do bytu sa zároveň nezasiahne do žiadnych jestvujúcich práv povinného, preto ho považujú navrhovatelia za vhodné a účinné riešenie ich situácie. Zároveň by sa nariadením predmetného neodkladného opatrenia mala dosiahnuť aj trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu bez nutnosti riešiť spor podaním ďalšej súdnej žaloby (neodkladné opatrenie konzumuje vec samu). Navrhovatelia majú za to, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia bude minimalizovaný kontakt medzi navrhovateľmi a povinným,
čím sa zabráni tomu, aby sa správanie povinného ešte viac stupňovalo, príp. prerástlo do fyzického násilia a malo fatálne následky (čím sa zatiaľ iba vyhráža), a teda samotné neodkladné opatrenie im poskytne plnohodnotnú a dostatočnú prevenciu pred ďalšími psychickými útrapami a obťažovaním zo strany povinného.
3. K návrhu navrhovatelia priložili nasledovné listinné dôkazy: Potvrdenie J. D. zo dňa 19.10.2025, Vyrozumenie J. D. zo dňa 22.01.2026, Potvrdenie J. D. zo dňa 11.02.2026, Potvrdenie J. D. zo dňa 27.03.2026, Upovedomenie J. G. zo dňa 17.08.2026, Potvrdenie J. D. zo dňa 21.08.2026, Upovedomenie J. D. zo dňa 08.09.2026, rozsudok OS Trnava sp.zn. 33Pc/9/2026 zo dňa 21.05.2026, Výpis z LV č. XXXX čiastočný pre k.ú. D., Predžalobná výzva zo dňa 17.08.2026, výsledky sledovania zásielok, doručenka, ePotvrdenka, Prepúšťacia správa zo dňa 11.05.2022, lekárska správa zo dňa 07.10.2025, lekársky nález zo dňa 12.05.2026, fotografia. Zároveň ako dôkazy predložili 8x zvukový záznam.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. (3)
16. Podľa Čl. 16 ods. 2 CSP, súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.
17. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
18. Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
19. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. (2)
20. Podľa Čl. 21 ods. 1 ÚSR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
21. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
22. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
23. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. Súd pritom vychádza z ustanovenia § 11 OZ, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia.
24. Súd sa oboznámil s návrhom vrátane príloh, pričom dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
25. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu sú navrhovateľka v 1. rade v podiele 1/3, navrhovateľ v 2. rade v podiele 1/3 a dcéra navrhovateľky v 1. rade a sestra navrhovateľa v 2. rade v podiele 1/3. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 21.05.2026 vyplýva, že manželstvo navrhovateľky v 1. a rade a povinného bolo právoplatne rozvedené dňa 10.07.2026, pričom navrhovateľka podala návrh z dôvodu, že povinný jej strpčuje život pod vplyvom alkoholu.
26. Z predložených nahrávok možno mať jednoznačne za osvedčené, že povinný sa správa voči navrhovateľom vulgárne, pričom sa vyjadruje spôsobom, ako to navrhovatelia uviedli v návrhu. Jeho vyjadrovanie je hrubé, vulgárne, povinný kričí, nadáva a vyhráža sa, hoci druhá strana buď nekomunikuje (najmä navrhovateľka v 1. rade) alebo nekomunikuje útočne a vulgárne (navrhovateľ v 2. rade). Z nahrávok je zrejmé, že nejde o správanie povinného, ktoré by bolo vyvolané správaním navrhovateľov, ale povinný sa k nim správa agresívne a vulgárne bez podnetu alebo provokácie z ich strany.
27. Pokiaľ ide o vychádzanie z nahrávok ako z dôkazov (hoci nie je zrejmé, či boli nahrávky vyhotovené so súhlasom povinného) súd uvádza, že ich zohľadnil ako dôkazy s poukazom na čl. 16 ods. 2 CSP v spojení čl. 3 ods. 1 CSP, keďže mal za to, že právo navrhovateľov na ochranu ich psychickej a fyzickej integrity má prednosť pred prípadným právom povinného na ochranu jeho povesti.
28. S poukazom na predložený list vlastníctva, navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi bytu s podielom spolu o veľkosti 2/3, kým povinný nie je podielovým spoluvlastníkom bytu. Tretia podielová spoluvlastníčka bytu (dcéra navrhovateľky v 1. rade a povinného) byt neužíva, pričom vzhľadom na jej menšinový podiel ani nie je oprávnená prenechať byt na užívanie povinnému bez súhlasu aspoň jedného z navrhovateľov.
29. Napriek tomu, že povinný nemá k predmetnému bytu užívacie právo, tento byt neopustil ani po tom, čo bol právoplatne rozvedený s navrhovateľkou v 1. rade, pričom svojim hrubým, vulgárnym a výhražným správaním strpčuje život navrhovateľom, a to najmä navrhovateľke v 1. rade. Navrhovateľka v 1. rade je pritom osobou po mozgovej príhode, so sťaženou komunikačnou schopnosťou, ktorá sa správaniu povinného nevie brániť. Z predložených zvukových nahrávok (zo dňa 11.02.2026, 26.02.2026, 03.03.2026, 26.03.2026, 27.03.2026, 16.09.2026), je zrejmé, že správanie povinného sa nezlepšuje, a to ani po právoplatnom rozvode.
30. Hoci v konaní nebolo preukázané násilie povinného voči navrhovateľom, pre potreby vydania neodkladného opatrenia to ani nie je potrebné, keďže neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia. Z predložených nahrávok a oznámení na polícii mal súd takúto hrozbu za osvedčenú, keďže povinný sa k navrhovateľom správa agresívne a vulgárne a vyhráža sa im, či už ich fyzickým napadnutím alebo poškodením bytu. Vzhľadom na jeho správanie vyplývajúce z nahrávok nie je vylúčené, že by pri ďalšom užívaní bytu povinným mohlo dôjsť k fyzickému napadnutiu navrhovateľov zo strany povinného, čomu je potrebné zabrániť neodkladným opatrením.
31. Z vyššie uvedených dôkazov mal súd za dostatočne osvedčené tvrdenia navrhovateľov o obave zo vstupu povinného do predmetného bytu, v ktorom býva navrhovateľka v 1. rade a ktorý pravidelne navštevuje navrhovateľ v 2. rade, keďže povinný svojím konaním ohrozuje ich telesnú a duševnú
integritu, pričom spolužitie s ním sa tak stáva neznesiteľným. Naliehavosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za danú s poukazom na posledné nahrávky zo dňa 16.09.2026, pričom návrh bol podaný v nadväznosti na to, keď správanie povinného sa nezlepšilo ani po rozvode manželstva.
32. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že je dôvodné poskytnúť navrhovateľom v 1. a 2. rade ochranu vo forme neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému z neodkladného opatrenia povinnosť nevstupovať do predmetného bytu, v ktorom má navrhovateľka v 1. rade obydlie a ktoré z tohto dôvodu navrhovateľ v 2. rade (aj ako podielový spoluvlastník) pravidelne navštevuje (§ 325 ods. 2 písm. f) CSP), a to z dôvodu, že súd mal za dostatočne osvedčené, že povinný svojím konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľov.
33. Súd mal za to, že navrhovatelia majú právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považujú vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho a vulgárneho správania zo strany povinného jeho vstup do bytu za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ich ohrozuje a neželajú si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre nich ohrozujúceho charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal navrhované neodkladné opatrenie. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyžadujú na nariadenie neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia.
34. Cieľom tohto neodkladného opatrenia je, aby sa predišlo zásahom do duševnej a telesnej integrity navrhovateľky v 1. rade (v jej obydlí) a navrhovateľa v 2. rade (v byte, ktorý pravidelne navštevuje). Uložením povinnosti nevstupovať do bytu bude dosiahnutá ochrana, ktorej sa navrhovatelia domáhajú, pričom účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, s poukazom na to, že nemá žiaden právny titul byt užívať.
35. Rovnako bol splnený aj ten predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce to, že ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže neodkladné opatrenie nesmeruje k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky.
36. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd návrhu v časti zákazu vstupu do bytu vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.
37. Je potrebné dodať, že zákaz vstupu sa netýka tretieho podielového spoluvlastníka (dcéry navrhovateľky v 1. rade a povinného), ktorá ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti môže v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosť užívať. Zároveň má povinný právo na vydanie svojich osobných vecí z bytu, v opačnom prípade mu nič nebráni domáhať sa ich vydania súdnou cestou. Rovnako v prípade, že má povinný finančné nároky súvisiace s investíciami do bytu, ktorého nie je vlastníkom, toto neodkladné opatrenie nebráni tomu, aby sa ich domáhal či už v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo inom civilnom sporovom konaní.
38. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Ak teda súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
39. Súd mal za to, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia zákazu vstupu do bytu osobe, ktorá k bytu nemá žiadne vlastnícke ani užívacie právo (ako v prípade povinného), ide o prípad neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samu, a teda nemusí po ňom nasledovať konanie vo veci samej. Prostredníctvom účinkov neodkladného opatrenia totiž možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, bez potreby uloženia povinnosti navrhovateľom podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ktorá by už beztak bola nadbytočná.
40. Aj komentár k ustanoveniu § 330 CSP pripúšťa možnosť vydania neodkladného opatrenia, po ktorom nemusí nasledovať žaloba vo veci samej, keď uvádza, že „súd spravidla časovo neobmedzí
trvanie neodkladného opatrenia, ktorého dôvody na nariadenie sú trvajúceho charakteru. Ochranu pred neprimerane dlho trvajúcim neodkladným opatrením poskytuje najmä § 334 CSP (zrušenie pre opadnutie dôvodov). ..... Podľa povahy veci môže súd nariadiť aj trvalé neodkladné opatrenie, ktorého obsah bude totožný s výrokom vo veci samej. Táto výnimka z tradične dočasného charakteru neodkladného opatrenia umožňuje v určitých situáciách spor definitívne vyriešiť už neodkladným opatrením. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky. Okruh potenciálnych nárokov však nie je v CSP zadefinovaný ani obmedzený. Posúdenie toho, či pôjde o neodkladné opatrenie vo veci samej, si teda vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu.“ (GIERTL, Patrik. § 330 [Neodkladné opatrenia s časovým obmedzením a s totožným výrokom]. In: K., E., K., L. a kol. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, s. 827–829.)
41. Povinný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od navrhovateľov ako žalovaných náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe navrhovateľmi v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to súd navrhovateľom neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok II.).
42. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia ako konečného rozhodnutia bez potreby nasledovania žaloby vo veci samej, súd podporne poukazuje na nasledovné rozhodnutia Krajského súdu v Trnave.
43. V obdobnej veci Krajský súd v Trnave v uznesení sp.zn. 11Co/90/2021 zo dňa 26.11.2021 uviedol, že „v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“
44. Ďalej ide napr. o uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 29Co/43/2026 zo dňa 25.05.2026, v ktorom odvolací súd uviedol, že „keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, následne odôvodnil, prečo neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (keď po vykonaní testu proporcionality, s poukazom na charakter neodkladného opatrenia, bol toho názoru, že nie je potrebné navrhovateľovi uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože povinný z neodkladného opatrenia je oprávnený kedykoľvek sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou), a preto v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej podľa § 337 ods. 2 CSP. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuloží žalobnú povinnosť, osobitným výrokom poučí protistranu (povinného) o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP. Priamo zo znenia druhej vety § 337 ods. 2 CSP vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1140 s.). V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie strany sporu zároveň poučil, že podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ by došlo k zmene pomerov medzi stranami sporu, nie je vylúčená možnosť podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, keďže do budúcnosti môže prísť k stabilizovaniu v súčasnosti ich napätých vzťahov.“
45. Rovnako súd odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 29Co/6/2026 zo dňa 29.01.2026, ktorým odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie zákazu vstupu ako konečné rozhodnutie bez časového obmedzenia s odôvodnením, že „pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP, odvolací súd bol toho názoru, že by nemalo byť časovo limitované. S prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci, kedy bolo v konaní preukázané, že
navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti - bytu (v podiele 1/2, v rovnakom pomere aj otec povinného), dospel odvolací súd k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie nemôže byť nasledované žalobou o vylúčenie z užívania bytu podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Hoci sú strany sporu ešte stále manželmi, do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetný byt nepatrí, čo navrhovateľka v konaní osvedčila, pričom povinný súčasne ani netvrdil jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené však nebráni účastníkom konania sa domáhať zrušenia neodkladného opatrenia v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).“
46. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uloženia povinnosti povinnému nepribližovať sa k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, súd v tejto časti návrh nepovažoval za dôvodný.
47. Z návrhu aj nahrávok je zrejmé, že agresívne správanie sa povinného sa prejavuje iba v súvislosti s predmetným bytom a jeho užívaním, pričom nebolo tvrdené, ani osvedčené, že by povinný vyhľadával navrhovateľov mimo predmetného bytu, obťažoval ich alebo slovne napádal. Súd mal preto za to, že zákaz vstupu povinného do predmetného bytu bude pre poskytnutie ochrany navrhovateľom postačujúci a primeraný. Nariadenie aj neodkladného opatrenia zákazu priblíženia sa povinného k navrhovateľom by bolo v tejto situácii neproporcionálne a neprimerane zaťažujúce povinného.
48. Vo výroku III. uznesenia súd preto zamietol návrh vo zvyšku, t.j. v časti o nariadenie neodkladného opatrenia zákazu približovať sa k navrhovateľom.
49. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď navrhovatelia boli úspešní v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu do bytu, pričom neúspešní boli v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia. Z uvedeného vyplýva úspech navrhovateľov a povinného v konaní rovnaký, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol vo výroku IV. uznesenia tak, že ho žiadnej zo strán nepriznal.
52. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..