Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Denisa Hiščáková, v spore žalobcov X/ Ľ. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, 2/ K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, právne zastúpení Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Brtislava, IČO:36 613 843, v konaní o zaplatenie 1.780,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 1.780,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.4.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.4.2020 sa žalobcovia domáhali aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu vo výške 1.780 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od tretieho dňa po doručení žaloby žalovanému až do zaplatenia, a to titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že s právnym predchodcom žalovaného - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej aj iba ako “právny predchodca žalovaného“) uzatvorili dňa 13.4.2012 zmluvu o medzi úvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere (ďalej aj iba ako „Zmluva“). Predmetom Zmluvy podľa zmluvných dojednaní bolo poskytnutie medziúveru evidovaného pod číslom 0178063009 vo výške 13.000 EUR. Právny predchodca žalovaného listom zo dňa 4.7.2014 odstúpil od Zmluvy s účinnosťou k dňu 10.7.2014 (s poukazom na dôkaz Prehľad platieb - konto medziúveru), čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný v zmysle vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na to, že podstatou odstúpenia od Zmluvy v prípade Prvej stavebnej sporiteľne sa zaoberal Ústavný súd SR v Uznesení -10 z 19.6. 2013, ktorým sa plne stotožnil s argumentáciou Krajského súdu v Prešove sp. zn. -279 zo 14. 02. 2013, ktorý dospel k záveru, že Prvá stavebná sporiteľňa účinne odstúpila od úverovej zmluvy, ktorá bola od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia a žalobcovia boli povinní vrátiť právnemu predchodcovi rozdiel medzi sumou dovtedy právnym predchodcom žalovaného poskytnutých prostriedkov a žalobcom poukázaných platieb na Zmluvu. Z prehľadu platieb - konto medziúveru vyplýva, že v celku bola žalobcom z úveru č. 0178063009 poskytnutá suma 12.870,64 EUR (k čerpaniu ďalších prostriedkov nedošlo a sumu 130 Eur si predchodca žalovaného započítal ako sumu poplatku za poskytnutie úveru). Ku dňu odstúpenia od Zmluvy žalobcovia poskytli plnenia v sume 3.074,94 EUR. Žalobcovia boli teda ku dňu odstúpenia

od Zmluvy povinní právnemu predchodcovi vrátiť sumu 9.795,70 EUR (12.870,64 EUR - 3.074,94 EUR). Dňa 11.8.2014, po odstúpení od Zmluvy právnym predchodcom, tento predložil žalobcom formulárovú listinu - Uznanie záväzku, ktorú žalobca v snahe plniť svoj dlh i podpísal. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, i Uznanie záväzku je potrebné posudzovať v režime kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ktorá ochrana spotrebiteľovi v tejto súvislosti prislúcha s poukazom na ustanovenia a nasl. . Uznanie záväzku žalobcom bolo vykonané na predtlači právneho predchodcu žalovaného. Uznanie záväzku je právnym úkonom, keď pri jeho uzatváraní je právny predchodca žalovaného v postavení dodávateľa a je bez akýchkoľvek pochybností dôvodné posudzovať uvedené podľa ustanovení spotrebiteľských predpisov. V režime ustanovení , Uznanie dlhu podľa je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. (R NS SR ). Všeobecne uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony ( a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon z hľadiska obsahových náležitostí musí platné uznanie dlhu obsahovať vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť dlh (porovnaj tiež Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Právny predchodca žalovaného napriek tomu, že mal nárok iba na vrátenie sumy 9.795,70 EUR, predložil žalobcom na podpis listinu - Uznanie záväzku so špecifikáciou, že žalobcovia majú záväzok voči právnemu predchodcovi peňažný záväzok ku dňu 4.8.2014 vo výške 12.916,25 EUR vrátane príslušenstva, ktorým je 6,69 % ročný úrok za úver zo sumy 12.835,30 EUR od 5.8.2014 do zaplatenia a 5% úrok z omeškania zo sumy 12.857,04 EUR od 5.8.2014 do zaplatenia, ktorý vznikol zo Zmluvy zo dňa 13.4.2012 a od ktorej právny predchodca odstúpil listom zo dňa 4.7.2017 s účinnosťou k 10.7.2014. Právnym dôvodom uznávaného záväzku bolo, že právny predchodca žalovaného od Zmluvy odstúpil. Žalobca dňa 11.8.2014 vyhlásil, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a jeho výšky vyčíslený predchodcom žalovaného. Suma vyčísleného dlhu v uznávacom prejave je nepreskúmateľná a trpí zásadnou vadou neurčitosti a už len v dôsledku toho, je právny úkon neplatný nakoľko z listiny nevyplýva aký dlh žalobca vlastne uznáva „čo do dôvodu a výšky“ nakoľko dôvod dlhu v časti príslušenstva odpadol odstúpením a pokiaľ ide o nesplatenú časť záväzku (istina) táto je neidentifikovateľná, bez zjavného zohľadnenia, čo i len jednej úhrady žalobcu na Zmluvu. Z uznanej sumy dlhu je tiež zjavné, že obsahuje i príslušenstvo (úroky, poplatky) v nešpecifikovanej výške. Keďže žalobcovia čerpali sumu úveru od právneho predchodcu žalovaného v celkovej výške 12.870 EUR, nie je zrejmé aké plnenia sú obsahom (v istine) vyčísleného uznávaného dlhu 12.916,25 EUR, čo je napokon suma vyššia ako si žalobcovia požičali, pričom je evidentné, že žalobcovia na Zmluvu plnili najmenej 3.074,94 EUR. Absolútna zmätočnosť a neurčitosť vyplýva tiež z toho, že právny predchodca vyčíslil dlh ku dňu 4.8.2014 na sumu 12.916,25 EUR, avšak príslušenstvo „ ročný úrok 6,69% odvíja od sumy 12.835,30 EUR od 05.08.2014 do zaplatenia a 5% úrok z omeškania vypočítava už zo sumy 12.857,04 EUR od 05.08.2014 do zaplatenia. Z listiny Prehľad platieb - konto medziúveru pritom vyplýva, že žalobcov dlh ku dňu 11.7.2014 predstavoval sumu 12.791,82 EUR. Napokon ďalšou obligatórnou náležitosťou, ktorá v listine „Uznanie záväzku“ úplne absentuje, je že neobsahuje žiadny prísľub žalobcu ako dlžníka zaplatiť dlh, čo je ďalším dôvodom neplatnosti pre absenciu podstatných obsahových náležitostí právneho úkonu uznania záväzku. V rámci obsahu uznania záväzku právny predchodca vo formulárovom uznaní včlenil i podmienku, ktorej obsahom bolo, že “Dlžníci vyhlasujú, že pri práve na vrátenie celého zostatku dlhu po odstúpení od úverovej Zmluvy predlžujú voči veriteľovi PSS, a.s. zákonnú premlčaciu dobu v zmysle platných právnych predpisov od doby keď začala prvý raz plynúť.“ Uvedené ustanovenie Uznania záväzku žalobcovia považujú za dojednanie v neprospech spotrebiteľa a preto pre rozpor s ustanovením za absolútne neplatné, nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (predlžujúce premlčaciu dobu; aj po odstúpení od zmluvy). V danej veci je neprijateľnosť preukázaná tým, že právny predchodca pohodlne inkasoval splátky od žalobcov, následne fiktívny dlh zo Zmluvy postúpil na žalovaného - pritom ostali pasívni čo do uplatnenia svojich práv na súde. Keďže sa odstúpením od Zmluvy Zmluva od začiatku zrušila, odhliadnuc od neplatného dojednania predĺženia premlčacej doby, potom platí právna úprava . S poukazom na ustanovenie , keďže právny predchodca odstúpil od Zmluvy s účinnosťou k 10.7.2014, potom najneskôr ku dňu 11.7.2014 začala plynúť premlčacia doba práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a ktorá uplynula dňa 11.7.2016. Napokon i z obsahu Uznania záväzku zo dňa 11.8.2014 je zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, že právny

predchodca žalovaného mal nepochybne vedomosť o tom, že sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil a tiež v akej výške. Najskorším okamihom vedomosti právneho predchodcu žalovaného je zaslanie odstúpenia od Zmluvy žalobcovi (t.j. deň 4.7.2014), kedy mal právny predchodca žalovaného nepochybne vedomosť o platobnej disciplíne žalobcu. Najneskorším okamihom je vyčíslenie sumy dlhu žalobcu právnym predchodcom žalovaného ku dňu 4.8.2014. Na základe uvedeného je právo právneho predchodcu žalovaného a teda i žalovaného (v dôsledku postúpenia predmetnej pohľadávky) na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané v subjektívnej premlčacej dobe. S poukazom na ustanovenie , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Potom plnenia poskytnuté právnym predchodcom žalovaného sa premlčali (s poukazom na dátum poskytnutia peňažných prostriedkov) 18.04.2015 suma 5. 083,82 EUR, 10.05.2015 suma 5. 316,18 EUR a 02.06.2015 suma 2.470,00 EUR. Právny predchodca žalobcu naďalej prijímal plnenia na Zmluvu od žalobcov, čo preukazuje i Prehľad platieb - konto medziúveru (od okamihu odstúpenia až do postúpenia pohľadávky v sume 6.550 EUR). Právny predchodca žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom PSS, a. s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o., ku dňu 25.6.2018 (vyplýva z Prehľad platieb - konto medziúveru) postúpil postupca premlčanú pohľadávku na žalovaného. Suma postupovanej pohľadávky predstavovala výšku 11.379,44 EUR (čo je suma zjavne nesprávna vzhľadom k už uvedenému, najmä vo vzťahu k odstúpeniu, započítaniu platieb poukázaných žalobcom). Postúpenie oznámil žalovaný žalobcovi listom zo dňa 25.7.2018, ktorého obsahom okrem iného bola i výzva k úhrade špecifikovanej pohľadávky. Žalovaný vyčíslil dlh na sumu 11.722,02 EUR. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.6.2010) a z toho dôvodu je nevyhnutné, aby žalovaný svoju pasívnu legitimáciu v konaní súdu preukázal platným postúpením pohľadávky. Z listiny Výzva k úhrade vyplýva v súvislosti so špecifikáciou dlhu, že základná pohľadávka má predstavovať sumu 6.810,09 EUR (pravdepodobne suma nesplatenej istiny) i úrok 4.611,93 EUR a náklady inkasného konania bez bližšej špecifikácie 300 EUR, spolu 11.722,02 EUR a to aj napriek tomu že právny dôvod plnenia príslušenstva odpadol odstúpením. Teda po niekoľkých rokoch splácania úveru zo Zmluvy sa žalobcovia v podstate čo do výšky dlhu navrátili takmer do sumy pôvodného dlhu u právneho predchodcu. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalovaného od Zmluvy odstúpil, čím došlo k zrušeniu Zmluvy od počiatku, nastal režim bezdôvodného obohatenia, je zrejmé že takto špecifikovaná pohľadávka v čase postúpenia nemohla existovať. Takto vyčíslená suma dlhu nie je pravdivá aj preto, že po odstúpení od Zmluvy právnym predchodcom žalovaného, žalobcovia právnemu predchodcovi plnili sumu 6.550 EUR t.j. do dňa 25.6.2018 v dôsledku čoho muselo nevyhnutne dôjsť k zníženiu dlžnej sumy. Pri posudzovaní vplyvu odstúpenia na Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok žalobca poukazuje na to, že postúpenie predmetnej pohľadávky musí byť preto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle a nasl. z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, postupovaná pohľadávka, ak bola v zmluve definovaná vyššie uvedeným spôsobom, neexistovala. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti a vyplýva z neho, že žalobca sa nemohol stať veriteľom uplatnenej pohľadávky. V dôsledku uvedeného máme za to, že žalovaný nikdy platne pohľadávku zo Zmluvy nenadobudol a nestal sa veriteľom žalobcov. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že predmetom postúpenia a následného vymáhania je dlh zo Zmluvy, ktorý je nie len že premlčaný, ale žalobca pravdepodobne plní na základe neplatného právneho úkonu medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným. S poukazom na , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Žalovaný v snahe obnoviť takto premlčaný dlh zasiela žalobcom pravidelne listiny, ktorých obsahom je opätovné uznanie premlčaného dlhu zo záväzku, tiež snaha žalovaného smerovať prípadné súdne konania na rozhodcovský súd. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovanému plní bez právneho dôvodu (pokiaľ ide o plnenia, ktoré nemajú žiadny právny základ v dôsledku odstúpenia od Zmluvy právny predchodcom) resp. z neplatného právneho úkonu s poukazom na špecifikáciu postupovanej pohľadávky. S poukazom na už uvedené, žalobcovia po postúpení pohľadávky plnili žalovanému na Zmluvu sumu v celkovej výške 1.880 EUR (platby od 20.8.2018 do 21.1.2020). Sumu 100 EUR si žalobca v tomto konaní neuplatňuje z dôvodu, že skôr inicioval žalobný návrh proti žalovanému v snahe vyriešiť v obsahu tohto žalobného návrhu namietané, avšak súd z dôvodu procesnej pasivity žalovaného a výlučne pri skúmaní splnenia procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcovmu návrhu síce vyhovel, avšak vzhľadom na povahu rozhodnutia, k prejednaniu a rozhodnutiu s vynesením odôvodneného rozhodnutia nedošlo. V dôsledku

uvedeného žalovaný sústavne vynucuje od žalobcov plnenia a zasiela listiny s cieľom dlh vymáhať aj naďalej, žalobcovia sa nevedia účinne brániť preukazom pre strany záväzného rozhodnutia a preto im neostáva nič iné ako iniciovať toto konanie za účelom bránenia svojich práv.

3. Na podporu skutkových tvrdení žalobca spolu s návrhom predložil ako listinné dôkazy: Zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere uzatvorenú dňa 13.4.2012 medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi, List žalovaného žalobcom zo dňa 24.7.2018, ktorého obsahom je informácia o tom, že žalovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s predchodcom žalovaného pristupuje k vymáhaniu pohľadávky podľa priloženej Výzvy, z ktorej vyplýva aj celková výška finančného dlhu v sume 11.722,02 EUR, Prehľad platieb - konto medziúveru vystavený predchodcom žalovaného, Uznanie záväzku žalobcami ako dlžníkmi zo dňa 11.8.2014, ktorého text je predtlačený predchodcom žalovaného (dopísané perom sú iba dátum a miesto podpisu a podpisy dlžníkov), obsahom ktorého je jednak vyhlásenie žalobcov, že v celom rozsahu uznávajú svoj dlh čo do dôvodu i do výšky, vyčíslený ku dňu 4.8.2014 vo výške 12.916,25 EUR vrátane príslušenstva, ktorým je 6,69 % ročný úrok za úver zo sumy 12.835,30 EUR od 5.8.2014 do zaplatenia a 5% úrok z omeškania zo sumy 12.857,04 EUR od 5.8.2014 do zaplatenia ako svoj pravý a splatný záväzok voči veriteľovi (PSS, a.s.) vzniknutý na základe Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.4.2012, od ktorej PSS, a.s. odstúpila listom zo dňa 4.7.2014 v dôsledku čoho sa stal úver splatný v celosti, ako aj vyhlásenie žalobcov, že pri práve na vrátenie celého zostatku dlhu po odstúpení od úverovej zmluvy predlžujú voči veriteľovi PSS, a.s. zákonnú premlčaciu dobu v zmysle platných právnych predpisov od doby, keď začala prvý raz plynúť, Odstúpenie žalovaného zo dňa 2.3.2020 od dohody o splátkach adresované žalobcom s tým, že žalovaný trvá na úhrade celého dlhu vo výške 10.207,90 EUR, Zoznam zaúčtovaných platieb na účte žalobcov v prospech žalovaného v období od 1.6.2018 do 9.3.2020 v celkovej sume 1.880 EUR.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe uviedol, že so závermi žalobcu nesúhlasí. Poukázal na čl. VII bodu 7 prvej vety Zmluvy, v zmysle ktorého bolo medzi účastníkmi Zmluvy dojednaná možnosť od zmluvy odstúpiť s tým, že v takom prípade nedôjde k zániku zmluvy od začiatku, ale až doručením odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. V dôsledku uvedeného nemožno plnenie, ktoré bolo poskytnuté pred zrušením zmluvy považovať za plnenie z neplatnej, resp. zrušenej zmluvy a preto na takto poskytnuté plnenie ani nemožno aplikovať právny režim bezdôvodného obohatenia. V posudzovanom prípade došlo zo strany postupcu k využitiu oprávnenia odstúpiť od zmluvy podaním zo dňa 4.7.2014. K zrušeniu tejto zmluvy došlo v súlade s ust. dohodou zmluvných strán doručením tohto podania druhej zmluvnej strane, t.j. dňa 10.7.2014. Nároky žalovaného vzniknuté pred odstúpením od zmluvy nemožno právne klasifikovať ako nároky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa jedná o nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy - keďže k jej zániku došlo až doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy. Nesprávna je preto aj následná argumentácia žalobcov ohľadom premlčania pohľadávky (keďže aplikácia ust. neprichádza v úvahu), neplatnosti uznania záväzku a rovnako tak aj argumentácia ohľadom neplatnosti postúpenia pohľadávky. Je zrejmé, že v dôsledku prehliadnutia dohody o odlišných účinkoch odstúpenia od zmluvy si žalobcovia svojvoľne a nezákonne upravili aj výšku pohľadávky zo zmluvy, ktorá bola predmetom uznávacieho prejavu, resp. postúpenia. K tvrdenej absencií prísľubu dlžníka zaplatiť dlh je potrebné uviesť, že žalobcovia zamieňajú inštitút uznania dlhu (podľa ) s inštitútom uznania práva (podľa ), pre ktorý zákon nevyžaduje ako náležitosť prísľubu dlžníka, že dlh zaplatí. Pokiaľ ide o platnosť postúpenia pohľadávky, žalovaný poukázal na to, že žalobcom bolo postúpenie pohľadávky zo strany postupcu riadne oznámené listom zo dňa 25.7.2018, pričom relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalovaného) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalobcovia) sa v takom prípade v súlade s ust. ako aj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Vzhľadom k uvedenému žalovaný zastáva názor, že predložené oznámenia o postúpení pohľadávky preukazujú, že žalovaný je vlastníkom pohľadávky zo zmluvy a žalobcovia sa tak zbavia svojho dlhu zo zmluvy jedine plnením žalovanému, čo zároveň vylučuje, aby takto prijaté plnenie bolo považované za bezdôvodné obohatenie, nakoľko právny dôvod na prijatie takýchto plnení vyplýva žalovanému z hmotného práva. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobcovia ničím nepreukázali, že by prijaté plnenia na účet žalovaného mali predstavovať bezdôvodné obohatenie a rovnako tak ničím nepreukázali svoje tvrdenia ohľadom platieb na účet postupcu. Žalobcovia síce v žalobe tvrdia, že postupcovi titulom zmluvy pred odstúpením od zmluvy

plnili sumou spolu vo výške 3.074,94 EUR a následne po odstúpení od zmluvy sumou vo výške 6.550 EUR, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázali a preto žalovaný toto tvrdenie rozporuje v celom rozsahu. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že dňa 27.6.2018 uzatvoril s postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia bola okrem iného aj pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy, ktorú postupca evidoval voči žalobcom a ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 11.379,44 EUR s príslušenstvom. Ako vyplýva z uvedeného, prijatím plnenia vo výške spolu 1.780 EUR nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalovaný mal právny dôvod na prijatie tohto plnenia od žalobcu, pričom tento právny dôvod vyplýval z hmotného práva - z pohľadávky zo zmluvy. Žalovaný teda od žalobcov prijal len plnenia, na ktoré mal právny nárok.

5. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil ako dôkaz: Odstúpenie právneho predchodcu žalovaného od zmluvy datované dňom 4.7.2014, ktorým PSS, a.s. v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od Zmluvy zo dňa 13.4.2012 a požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov s tým, že dlžná suma ku dňu 4.7.2014 predstavuje 12.799,25 EUR, doručenky preukazujúce doručenie predmetného odstúpenia žalobcom dňa 10.7.2014, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2018, ktorého obsahom je oznámenie PSS, a.s. o postúpení pohľadávky z medziúveru voči žalobcom spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave v celkovej výške 11.379,44 EUR s príslušenstvom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2018 a prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávky.

6. Žalobcovia v replike uviedli, že medzi stranami sa stalo nesporným, že došlo v zmysle ustanovenia k účinnému odstúpeniu od Zmluvy ku dňu 10.7.2014 právnym predchodcom žalovaného, a to doručením oznámenia o odstúpení žalobcovi. Žalovaný doručenkami preukázal platné a účinné odstúpenie od Zmluvy dňom 10.7.2014, ktorým dňom bola Zmluva podľa zrušená od začiatku /ex tunc/ a týmto dňom bol každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo Zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim, bezdôvodného obohatenia (žalobca už poukázal na rozhodnutie ÚS SR, ktoré dalo jasnú odpoveď na režim, ktorý nastáva po účinnom odstúpení od Zmluvy tak ako to urobil právny predchodca žalovaného). Vzhľadom na argumentáciu žalovaného, ktorý namieta, že plnenia pred zrušením Zmluvy nemožno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, žalobcovia uviedli, že si v tomto konaní neuplatňujú plnenia poskytnuté právnemu predchodcovi - ale plnenia poskytnuté žalovanému po zániku, zrušení Zmluvy. Je nesporné, že ku dňu 10.7.2014 zmluva prestala existovať (bola zrušená) a existoval len dlh žalobcov v podobe rozdielu sumy poskytnutej právnym predchodcom žalovaného a sumy dovtedy splatenej - dlh vo výške 9.795,70 EUR. Žalobcovia v tejto súvislosti už k žalobe pripojili Prehľad úhrad na Zmluvu vystavených priamo právnym predchodcom žalovaného na ich žiadosť. Žalobcovia ďalej uviedli, že nielen z označenia listiny (Uznanie záväzku zo dňa 11.08.2014), ale aj z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že tento právny úkon smeroval k Uznaniu záväzku a následnému predĺženiu premlčacej doby zostatku dlhu po odstúpení od Zmluvy. V zmysle ustanovenia (1) , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Dôsledkom uznania záväzku, tak ako ho predpokladá prvá veta je začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej lehoty na uplatnenie si nároku na úhradu uznaného záväzku súdnou cestou ( ). Inštitút uznania záväzku, resp. dlhu je upravený aj v (). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy, by nebolo možné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie , podľa ktorého ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na interpretačné pravidlá pri posudzovaní právnych úkonov podľa a . Zatiaľ čo uprednostňuje jazykový prejav a vôľa má iba podporný, doplňujúci význam, zdôrazňuje pre rozhodujúce kritérium vôľu konajúcej osoby a úmysel konajúcej osoby. V tejto súvislosti je z okolnosti prípadu absolútne nepochybným faktom, že právny predchodca jednoznačne pri príprave listiny Uznania záväzku mienil označenú právnu úpravu, nakoľko dlh zo Zmluvy postúpil žalovanému práve po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na obsah listiny cit.“ Dlžníci vyhlasujú, že pri práve na vrátenie celého zostatku dlhu po odstúpení od úverovej zmluvy predlžujú voči veriteľovi PSS, a.s. zákonnú premlčiacu dobu v zmysle platných právny predpisov od doby, keď začala plynúť prvý raz.“ Preto pokiaľ ide o poukaz žalovaného na ustanovenie , podľa ust. Občianskeho

zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (tiež uznania záväzku) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z ust. vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa. Ďalej spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Písomné predĺženie premlčacej doby nepoužíva a nepredpokladá, t. j. písomné predĺženie premlčacej doby je inštitútom . Keďže podľa zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa, t. j. v danom prípade predĺžením premlčacej lehoty písomným vyhlásením žalobcu v Uznaní záväzku, je ustanovenie o predĺžení premlčacej doby absolútne neplatné, keďže je v rozpore s kogentnou úpravou a je v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Napokon, listina o uznaní záväzku bola vopred pripravená právnym predchodcom žalovaného a predložená žalobcom len na podpis na jednotnom predtlačenom formulári. Z listiny nie je zrejmé, aby žalobcom boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uznanie záväzku najmä “predĺženie premlčacej doby“ - evidentne bez objektívnej vedomosti žalobcov ako spotrebiteľov o zmene tohto právneho režimu premlčania dlhu, ktorá je zjavne v ich neprospech. Zákaz zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa priamo vyplýva z ustanovenia . Pre premlčanie tak platila všeobecná 3-ročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie a to bez ohľadu na to, či dlh v čase uznania záväzku premlčaný bol alebo nie. Postup právneho predchodcu žalovaného, ktorý bez riadneho vysvetlenia dôsledkov uznania záväzku predložil žalobcovi na podpis dohodu o uznaní záväzku treba vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku opierajúcu sa o ustanovenie o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia obchodná praktika sa považuje za nekalú ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Pod odbornou starostlivosťou ustanovenie o ochrane spotrebiteľa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia , ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Splatnosť dlhu (úveru) bola jasne určená ku dňu odstúpenia od Zmluvy t.j. ku dňu 10.7.2014 a je zrejmé, že v zmysle Občianskoprávnej úpravy je daná aplikácia ustanovenia . Keďže dňom účinnosti odstúpenia od Zmluvy sa Zmluva o mimoriadnom medziúvere zrušila od začiatku, mal právny predchodca žalovaného právo na vrátenie dlžnej sumy - spolu s dohodnutým úrokom z úveru ku dňu odstúpenia od Zmluvy t.j. ku dňu 10.7.2014 a po účinnosti odstúpenia od Zmluvy mal právo len na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy. Zo znenia Uznania záväzku z dňa 11.8.2014 však vyplýva, že dlžníci vyhlasujú, že v celom rozsahu uznávajú svoj dlh čo do dôvodu i do výšky, vyčíslený ku dňu 4.8.2014 vo výške 12.916,25 EUR vrátane príslušenstva, ktorým je 6,69% ročný úrok za úver zo sumy 12.835,30 EUR od 05.08.2014 do zaplatenia a 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 12.857,04 EUR od 05.08.2014 do zaplatenia ako svoj pravý a splatný záväzok voči veriteľovi. K platnosti uznania záväzku zákon vyžaduje aj uvedenie výšky, v akej je nárok uznávaný, pričom výška uznaného dlhu musí byť určená nepochybným spôsobom. Právny predchodca žalovaného vyčíslil dlh ku dňu 4.8.2014 aj napriek tomu, že vyčíslenie malo nastať ku dňu 10.7.2014. Právny predchodca žalovaného ako výšku dlhu uvádza sumu 12.916,25 EUR vrátane príslušenstva (t.j. už sumarizovaná pohľadávky o zmluvný úrok) - v ďalšom, v rozpore s platným odstúpením od Zmluvy a jej zrušením od počiatku uvádza povinnosť žalobcu platiť zmluvný úrok - avšak už z inej výšky dlhu - určený ku dňu 5.8.2014 - 12.835,30 EUR, - úrok z omeškania už vypočítava zo sumy 12.857,04 EUR od 5.8.2014. Ani výkladom jednotlivých častí (čo do výšky dlhu) nemožno dospieť k záveru, v akej výške mal byť vlastne dlh žalobcom uznaný. Žalobcovia majú preto za to, že vymedzenie dlhu v Uznaní záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom. Ohľadne tvrdenia žalovaného o nepreukázaní plnení žalobcov pred a po postúpením pohľadávky na postupníka (žalovaného), žalobcovia poukázali na to, že k žalobe pripojili dôkazy označené ako Prehľad platieb konto medzi úveru a Prehľad platieb konto stavebného sporenia, ktoré sú vystavené priamo právnym predchodcom žalovaného - postupcom, na žiadosť žalobcov a z ktorých jasne vyplýva, že žalobcovia v tvrdenej výške dlh plnili. Žalobcovia v replike popreli tvrdenie žalovaného, že im bolo postúpenie pohľadávky riadne oznámené postupcom listom zo dňa 25.7.2018 a poukázali na to, že žalovaný síce súdu predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky Postupcom, avšak jeho doručenie nepreukázal. Bol to práve žalovaný (postupník), ktorý Listinou zo dňa 24.7.2018 - Informácia o postúpení

pohľadávky (pripojená na dôkaz k žalobe) žalobcom oznamoval postúpenie pohľadávky. Žalobcovia skôr nemali o postúpení pohľadávky vedomosť a naďalej plnili právnemu predchodcovi. Keďže žalovaným nebolo preukázané, že by v súlade s ust. bolo postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi postupcom, je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Žalobcovia tiež namietli, že žalovaný v konaní nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky žalovanému PSS (ako banka) dodržala ust. o bankách (ďalej aj ""). Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. môže byť iba splatná pohľadávka alebo jej časť, za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy až po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré kumulatívne musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Vo vzťahu k výzve je potrebné dodať, že je potrebné, aby táto výzva bola dlžníkovi doručená, alebo aby banka vykonala aspoň pokus o jej doručenie dlžníkovi. Len vtedy, ak bola výzva dlžníkovi doručená alebo ak sa pri neúspešnom doručovaní aspoň dostala do sféry dispozície dlžníka, možno hovoriť o výzve banky, ktorá spĺňa podmienky zákona o bankách. Bez splnenia tejto podmienky je pohľadávka banky nepostupiteľná a pokiaľ k postúpeniu dôjde, ide o postúpenie ktoré je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a teda neplatné v zmysle , pričom na túto absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať ex offo a to osobitne v prípadoch kde stranou sporu je spotrebiteľ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný prijíma od žalobcov plnenia na Zmluvu, avšak bez právneho dôvodu resp. z neplatného právneho úkonu (pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo Zmluvy medzi žalovaným a PSS). V ďalšom žalobcovia uviedli, že v čase cesie musí postupovaná pohľadávka existovať, nie je objektívne možné postúpiť pohľadávku, ktorá už zanikla. Z prílohy o postúpení pohľadávky okrem iného vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka vo výške istina 11.379,44 EUR, nezaplatené poplatky a úroky 6.810,09 EUR, nezaplatené úroky za úver po účinnosti odstúpenia/zosplatnenia 2 695,19 EUR. Žalobcovia ku dňu odstúpenia od Zmluvy právnemu predchodcovi žalovaného poskytli plnenia v sume 3.074,94 EUR. Právny predchodca žalobcu naďalej prijímal plnenia na Zmluvu od žalobcu, čo preukazuje i Prehľad platieb - konto medziúveru (od okamihu odstúpenia až do postúpenia pohľadávky v sume 6.550 EUR). Žalobcovia tak ku dňu postúpenia pohľadávky plnili najmenej vo výške 9.624,94 EUR. Pohľadávky vyplývajúca z označenej prílohy ku dňu zjavne neexistovala aj s prihliadnutím na účinky odstúpenia od Zmluvy. Predmetom postúpenia tak mala byť neexistujúca pohľadávka.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 31.5.2022 s tým, že súčasne s predvolaním doručoval žalovanému aj repliku žalobcov s výzvou, aby sa k nej vyjadrili. Predmetné písomnosti boli žalovanému doručené 3.5.2022. Žalovaný sa na nariadený termín pojednávania bez ospravedlnenia nedostavil a vo veci ani neučinil žiadne ďalšie písomné podanie. Zástupca žalobcov sa na pojednávanie nedostavil pričom vopred písomne ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov. Na základe uvedeného súd v zmysle ustanovenia (ďalej aj iba ako „CSP“) vo veci pojednával a aj rozhodol v neprítomnosti sporových strán. Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa so stranami predloženými listinnými dôkazmi tak, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku a vec právne posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

8. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na

poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa o stavebnom sporení, stavebné sporenie môže poskytovať len stavebná sporiteľňa; stavebnou sporiteľňou je banka, ktorá vykonáva tieto bankové činnosti: a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov a b) poskytovanie stavebných úverov.

14. Podľa , , , účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj iba ako „ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

16. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzťah svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa , Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa , , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 19. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa , za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

21. Podľa veta prvá , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

22. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

24. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

25. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

27. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa veta prvá o Bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj iba ako „ZoB“) účinného ku dňu 27.6.2018, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (odkaz zákonodarcu na , ZoSÚ - poznámka súdu) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu

31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Súd mal preukázané, že žalobcovia ako dlžníci uzatvorili s predchodcom žalobcu (PSS, a.s.) ako veriteľom dňa 13.4.2012 Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. 0178063 vo výške 13.000 EUR, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej lev „VP“) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. 0178063 607 vo výške cca 8.083,26 EUR. Zmluva v bode I. obsahuje základné podmienky medziúveru/stavebného úveru vrátane termínu konečnej splatnosti úveru do 30.9.2037 a v bode II. obsahuje podmienky čerpania, úročenia, splácania medziúveru a stavebného úveru a ďalšie podmienky. V bode VII. Zmluvy je dohodnutá možnosť veriteľa odstúpiť od zmluvy a požadovať okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva v dohodnutých prípadoch. Podľa bodu VII ods. 5 a ods. 6 Zmluvy, odstúpením od Zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa, splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva a nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa bodu VII. ods. 7 Zmluvy, odstúpením od Zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane.

32. Predmetná zmluva je síce zmluvou o úvere, ktorej úpravu obsahuje , no vzhľadom na jej predmet a postavenie účastníkov ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú ( ). Predchodca žalovaného PSS, a.s. vystupovala pri uzatváraní zmluvy v pozícii dodávateľa - banky a žalobcovia v postavení spotrebiteľa.

33. Z vykonaného dokazovania bolo taktiež preukázané, že pôvodný veriteľ od Zmluvy odstúpil listom zo dňa 4.7.2014 z dôvodu podstatného porušenia podmienok Zmluvy (riadneho neplnenia si platobných

povinností žalobcov po dobu dlhšiu ako dva mesiace napriek upozorneniu veriteľa), ktorý list bol obom žalobcom doručený dňom 10.7.2014. V zmysle bodu VII. ods. 7 Zmluvy došlo uvedeným dňom, t.j. 10.7.2014 k zániku Zmluvy. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcov o zániku zmluvy od začiatku (spätne), nakoľko medzi stranami bol priamo v Zmluve dohodnutý iný okamih zániku zmluvy, a síce dňom doručenia oznámenia o odstúpení druhej strane, čo je plne v súlade s ustanovením . Uvedená dohoda tak nepredstavuje odklon od zákona a preto ju ani súd nevyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku. Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutie, na ktoré v tejto súvislosti poukazovali žalobcovia sa týkalo skutkového stavu keď uvedená odlišná úprava časového okamihu zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy nebola medzi účastníkmi zmluvne dojednaná.

34. Žalobcovia v konaní preukázali (predložením výpisu zaúčtovaných platieb), že v prospech žalovaného poskytli v období od 1.6.2018 do 9.3.2020 finančné plnenia v celkovej výške 1.880 EUR (platby zaúčtované od 20.8.2018 do 21.1.2020), pričom z variabilného symbolu týchto plnení vyplýva, že išlo o plnenia práve titulom záväzku zo zaniknutej Zmluvy. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdili, že uvedená suma (z ktorej si uplatnili iba sumu vo výške 1.780 EUR) predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného aj z dôvodu, že žalovaný prijímal tieto plnenia bez právneho dôvodu resp. z neplatného právneho úkonu pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo Zmluvy medzi žalovaným a pôvodným veriteľom.

35. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že svoje oprávnenie prijímať finančné plnenia od žalobcov odvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2018 uzavretej s pôvodným veriteľom PSS, a.s.. Uvedenú zmluvu žalovaný v priebehu konania nepredložil, hoci sa jej predloženia žalobcovia domáhali. Žalovaný predložil iba Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2018, avšak bez akéhokoľvek dokladu o jeho doručení resp. aspoň o jeho odoslaní postupcom žalobcom. Žalobcovia popreli, že by im bolo uvedené Oznámenie postupcu doručené a uviedli, že o postúpení pohľadávky sa dozvedeli až od žalovaného, konkrétne na základe listu žalovaného zo dňa 24.7.2018, ktorý aj predložili. Vzhľadom na postavenie PSS, a.s. ako banky žalobcovia namietli aj nedodržanie zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia , konkrétne namietali doručenie (existenciu) písomnej výzvy prechádzajúcej postúpeniu pohľadávky banky žalovanému.

36. Povinnosťou postupcu (PSS, a.s.) je v zmysle ustanovenia bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky s tým, že v takom prípade nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ tak postupca neučinil, t.j. neoznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Keďže žalobcovia doručenie Oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky popreli a žalovaný nepreukázal, že by toto bolo žalobcom aspoň doručované, je požiadavka žalobcov vo vzťahu k žalovanému na predloženie Zmluvy o postúpení plne legitímna, pričom žalovaný na ňu nereagoval a zmluvu v priebehu konania nepredložil. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný nepreukázal, že sa stal veriteľom žalobcov z titulu postúpenia pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy uzavretej s PSS, a.s.. Súčasne žalovaný nepreukázal ani splnenie zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžadované v zmysle ustanovenia , bez ktorých preukázania je potrebné považovať prípadné postúpenie pohľadávky žalovanému za absolútne neplatné pre rozpor so zákonom ( ). V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia môže byť spôsobilým predmetom postúpenia iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

37. Na základe uvedeného je potom nutné uzavrieť, že žalovaný prijímal plnenia od žalobcov bez právneho dôvodu resp. z neplatného právneho úkonu, čím sa vo vzťahu k žalobcom bezdôvodne obohatil a je povinný bezdôvodné obohatenie žalobcom vydať. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom v nimi uplatnenej sume 1.780 EUR (o povinnosti vrátiť sumu 100 EUR už bolo právoplatne rozhodnuté v inom súdnom konaní - poznámka súdu). Z dôvodu omeškania žalovaného s vrátením tohto peňažného plnenia majú žalobcovia nárok aj na úroky z omeškania, ktoré im boli priznané v zákonnej výške v zmysle návrhu žalobcov, t.j. od tretieho dňa po doručení žaloby žalovanému (žaloba bola žalovanému doručená dňom 23.4.2020).

38. Záverom súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu SR , , a pod.). Z uvedeného dôvodu sa súd osobitne nezaoberal žalobcami namietanou neplatnosťou uznania záväzku nakoľko uvedené je vzhľadom na nepreukázania platného postúpenia pohľadávky žalovanému z hľadiska výsledku konania nepodstatné.

39. Súd však považuje za potrebné (z hľadiska právnej istoty žalobcov do budúcna) uviesť, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť ( ). Vzhľadom na dátum zániku Zmluvy a všeobecnú zákonnú premlčaciu dobu v zmysle , je potrebné v súčasnosti považovať prípadný dlh žalobcov zo Zmluvy za premlčaný a teda nevymáhateľný. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani vyhlásenie žalobcov o predlžení zákonnej premlčacej doby v rámci Uznania záväzku, ktoré je s poukazom na ustanovenie neplatné. Konanie dodávateľa, ktorý uvedené vyhlásenie vsunul do vopred pripraveného formulárového dokumentu predloženého spotrebiteľovi s názvom „Uznanie záväzku“ bez toho, aby spotrebiteľovi vysvetlil podstatu premlčania či termín „zákonná premlčacia doba“, je nutné považovať za nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v a v spore úspešným žalobcom priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.