Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, so sídlom Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanej: Helena Černochová, adresa Šaľa, Štúrova 852/37, IČO: 32 335 466, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Belovič, so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9, o zaplatenie 6.736,42 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -189 zo dňa 27.7.2021, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol, výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100% trov, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdu prvej inštancie.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , o energetike (ďalej tiež „“) a vecne tým, že žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia požadovanej sumy titulom neoprávneného odberu zemného plynu, keďže táto odoberala plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

- plomba, kedy porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znalcom. Žalovaná sa v spore bránila tým, že zo znaleckého posudku vyplýva, že odtlačky plombovacích klieští na spornej a kontrolnej vzorke (dodanej SPP) sa nezhodujú, avšak tiež z neho vyplýva, že overovacia a zabezpečovacia značka meradla, ako i meradlo samotné a tiež plomba krytu číselníka, sú nepoškodené a neporušené. Dôvodila tiež, že v júli 2011 bolo premiestnené pôvodné meradlo z fasády nehnuteľnosti do skrinky na dvore a rozdelenie odberu na dve samostatné a nezávislé miesta spotreby so samostatnými meradlami, pri ktorých úpravách a prácach žalovaná prítomná nebola. Neboli jej poskytnuté žiadne informácie, ani doklady o použitých číslach meradla, plomb a iných zabezpečovacích prvkov ma meradle, ktoré evidentne vykonali zamestnanci žalobcu. Mala za to, že nárok žalobcu je nepreukázaný, a tým aj spochybniteľný. K tejto obrane žalobca uviedol, že žalovaná je objektívne zodpovedná za vzniknutú škodu, pričom znaleckým posudkom č. 507/PL-2018 je potvrdené poškodenie zabezpečovacej značky, znalec konštatoval, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené a nahradené inou plombou. Znalec zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.5.2018 bola vykonaná kontrola odberného miesta na základe príkazu na odbernom mieste Kráľová nad Váhom 257, výrobné číslo plynomeru 6815566, na ktorom bol stav počítadla 11305 m3. Pracovníkmi žalobcu bolo zistené, že meradlo bolo za bránou, odberateľka bola pri výmene prítomná. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znalec Ing. Peter Leška vyhotovil znalecký posudok dňa 18.7.2018, pričom v posudku uviedol, že čo sa týka zabezpečovacieho a overovacieho znaku číselníka na plombe osadenej na kryte číselníka sa nachádza označenie približne v tvare loga spoločnosti ELSTER, s.r.o. Stará Turá. Optickým skúmaním potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami tých istých nástrojov. Znalec nezistil poškodenie ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka. Konštatoval s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Nebolo zistené poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Nebolo zistené poškodenie krytu ani meradla. Znalec uviedol, že časti z plomby vložil k tretiemu výtlačku znaleckého posudku. Znalec bol súdom vyzvaný na predloženie tretieho výtlačku znaleckého posudku, pričom posudok bol predložený, avšak bez plomby. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu spoločnosti SPP- distribúcia, a.s., na ktorých sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s.r.o. Stará Turá. Podľa znalca za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť spoločnosť SPP - distribúcia. Ďalej uvádza, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných odtlačkov. Pri výsluchu znalec Ing. Peter Leška uviedol, že plynomery sú mu predkladané prostredníctvom kuriérskej služby. Má odtlačky, ktoré by mali byť originálne, a tieto potom porovnáva s otlačkami na skúmanom plynomeri. Momentálne disponuje 32 ks vzormi odtlačkov. Znalec to videl tak, že originálnu plombu niekto odstránil a nahradil ju inou plombou. Čo sa týka plombovacích klieští, je možné, aby si ich nechal hocikto vyrobiť. SPP - distribúcia požiadala ELSTER o vyrobenie kontrolných odtlačkov. Spoločnosť ELSTER to vyrobila, dodala to SPP - distribúcii a táto spoločnosť to dodala znalcovi. V roku 2012 dostal znalec 6 ks, v roku 2017 20 ks, v roku 2018 6 ks odtlačkov. Pri skúmaní plomb používa mikroskop a kameru. Na základe znaleckého posudku podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. žalobca vypočítal škodu, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom, a ktorú vyčíslil na sumu 6.736,42 eura, a ktorú si u žalovanej uplatnil vyúčtovaním č. 9000296982 zo dňa 20.7.2018.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že znalec kontroluje to, či došlo k zásahu - úprave posudzovaných plomb, pričom sa počas znaleckého skúmania takéhoto konania sám dopúšťa. Náležitým zdokumentovaním demontáže plomby v znaleckom posudku by sa zabezpečila preskúmateľnosť aj tohto štádia znaleckého skúmania. Znalec mal k dispozícii 32 ks kontrolných odtlačkov, čo by znamenalo do znaleckého posudku vložiť ďalších 64 ks porovnaní v drvivej väčšine prípadov druhovo rozdielnych mechanoskopických stôp. Priloženie fotodokumentácie o vykonanom porovnaní so všetkými relevantnými kontrolnými odtlačkami by viedlo k inému, resp. odlišnému názoru od toho, k akému dospel znalec po vykonanom porovnaní a priložení príslušnej fotodokumentácie len jedného vykonaného pozorovania. Z tohto dôvodu súd považuje postup znalca za chybný. Znalec musí porovnávať sporné odtlačky so všetkými originálnymi odtlačkami kontrolných klieští, ktoré sa v rozhodnom období používali na plombovanie plynových meračov. Nepriložením fotodokumentácie o vykonanom porovnaní odtlačkov všetkých kontrolných klieští so spornými odtlačkami znalec znemožňuje adresátom znaleckého úkonu overiť to, či sú v zhode alebo nie. Znalec oprel svoje tvrdenia o to, že posúdil optickú, tvarovú, obsahovú a rozmerovú zhodu. Znalec v posudku neuviedol, a ani z fotodokumentácie nevyplýva, v čom spočívajú tieto špecifické znaky, ktoré skúmal, a na základe čoho dospel k predmetným záverom. Znalec v znaleckom posudku neuviedol, aké rozmerové, tvarové, či obsahové nezhody zistil, neuviedol žiadne odborné metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne pocitové, zrakové vnemy, ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami. Súd zdôraznil, že znalecké posudky musia byť vypracované tak, aby boli presvedčivé, aby ich závery boli logickým vyústením popísaného postupu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 9.3.2021 sp. zn. .

5. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa a , (ďalej len „“) tak, že v spore plne úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ( ), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalobca uviedol, že celé konanie prebiehalo od začiatku až do vydania súdneho rozhodnutia neštandardne. Advokát protistrany mal v konaní len minimálny priestor riadne zastupovať žalovanú, všetku prácu v konaní vykonal sudca, ktorý vec prejednával. Žalovaná vystupovala v konaní ako podnikateľ. Nadmerná aktivita súdu a spôsob vedenia konania, keď žalobca nemohol reagovať pri prvom ani neskoršom pojednávaní na argumenty žalovanej potlačila úplne charakter sporového konania. Súd kládol otázky advokátovi žalobcu, sám vypočúval svedkov, advokát žalobcu nemal možnosť vyjadriť sa k argumentácii žalovanej, záverečná reč žalovanej obsahovala ďalšie nové zásadné argumenty, na ktoré žalobca už nemohol reagovať. Súd dokonca pripustil, aby advokát žalovanej neprečítal sám svoju záverečnú reč, ale sudca ho vyzval, aby ju v písomnej forme doložil do spisu a sám sudca z nej čítal to, čo považoval za dôležité. Advokát žalobcu pri komunikácii s advokátom žalovanej počas čakania na vyhlásenie rozsudku zistil, že súd protistrane nedoručil podanie žalobcu zo dňa 3.7.2020, v ktorom žalobca predložil súdu písomnosti na jeho vyžiadanie a tiež navrhol protistrane uzatvoriť súdny zmier na podstatne nižšiu sumu, ako bolo dovtedy navrhované v konaní. Tieto dôkazy (vyúčtovanie k znaleckému posudku, vyjadrenie spoločnosti Elster - osoby, ktorá plombu na plynomer osadila) a ich nevykonanie počas súdneho konania, uvedenie zásadných tvrdení v záverečnej reči žalovaného, keď sa žalobca nemal možnosť vyjadriť k nálezu Ústavného súdu a celé vedenie konania majú tak závažný charakter, že spôsobili nielen vydanie rozhodnutia, ktoré je nepredvídateľné, ale aj súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd úplne vynechal zo svojho odôvodnenia tie skutočnosti, ktoré mu s rozhodnutím neladia a vôbec sa s nimi nevysporiadal, pritom sú podstatné. Ide napríklad o odpoveď spoločnosti Elster s. r. o. (autorizovanej spoločnosti), ktorá plombu na plynomer umiestnila) zo dňa 17.10.2018, kedy táto uviedla, že „toto logo (spoločnosti Elster na razníkoch) je jedinečné a neexistujú jeho alternatívy.“ Razníky sú vyrábané na CNC zariadeniach a sú zhodné. Presnosť zhody, ktorú zabezpečuje výrobca je v stotinách milimetra. To vysvetľuje, prečo znalec nepotreboval vyobrazovať a fotografovať 64 kusov razníkov tak, ako to žiadal súd. K opotrebovaniu razníkov tento autorizovaný subjekt uviedol, že pri používaní razníkov môže dôjsť k ich opotrebovaniu, ktoré sa prejavuje hĺbkou odtlačkov, pričom štruktúra a vzdialenosť medzi jednotlivými bodmi ako i tvar je zachovaný, teda nedochádza k posunutiu znakov. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Pri výsluchu znalca, znalec jednoznačne jasne a zrozumiteľne uviedol, že nezistil, že plomba by bola poškodená, prerezaná. Mal za to, že originálnu plombu niekto odstránil a nahradil ju inou plombou. S číselníkom sa mohlo manipulovať vtedy, keď bola odstránená originál plomba do doby inštalácie falošnej plomby. Nie je pravdou to, čo uvádza súd v bode 21. napadnutého rozsudku. Je to naopak výslovná nepravda, keď súd tvrdí, že znalec oprel svoje tvrdenia o to, že vykonal optickú, tvarovú, obsahovú a rozmerovú zhodu a že znalec v posudku neuviedol žiadne odborné metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne pocitové zrakové vnemy, ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami. Súčasťou znaleckého posudku je vyjadrenie znalca, že porovnával sporné a kontrolné odtlačky, použil metódu optického skúmania, obrázky č. 1-5 zhotovil pomocou digitálnej mikroskopickej kamery pri konštantnom 23 násobnom zväčšení, ďalej na strane 5 vidíme porovnanie sporných (obrázky naľavo) a kontrolných odtlačkov (obrázky napravo). Tieto výsledky porovnania sú už vizuálne tak zásadne odlišné, že každý bežný človek musí vidieť markantné rozdiely, ktoré zodpovedajú vyjadreniu v znaleckom posudku na str. 6, keď znalec optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Znalec sa v posudku vyjadruje aj k momentu, kedy plombu poškodil, a to na str. 3 v II. A. nálezovej časti posudku, kde v druhom odseku uvádza, že plombu pri demontáži poškodil. Preto teoretické úvahy súdu v bode 19. napadnutého rozhodnutia nemajú opodstatnenie. Jeho vyjadrenie presne zaznamenáva to, že plombu poškodil on pri demontáži. Bez poškodenia by ju ani nemohol riadne skúmať. Znalec má odbornú spôsobilosť a rozsiahle znalosti ako má pri skúmaní plomby postupovať, je preto účelové a nepresvedčivé spochybňovať postup znalca a určovať želateľný postup podľa vlastných kritérií.

8. Žalobca mal tiež za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v podstate prevzal právnu argumentáciu z nálezu Ústavného súdu zo dňa 9.3.2021 sp. zn. . Ústavný súd tu právne posudzoval všeobecnými súdmi aplikované právne predpisy a dospel k ich inému výkladu ako je ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, avšak tento odklon presvedčivo, rozumne a logicky neodôvodnil. Naopak svoje závery vyvodil z nepochopenia účelu a zmyslu jednotlivých ustanovení aplikovaných zákonných a podzákonných predpisov. Žalobca považuje závery Ústavného súdu SR za nesprávne. Ak Ústavný súd uvádza, že „Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé,“ tak podľa žalobcu používať pojem „fiktívny výpočet“ je právne nekorektné, osobitne ak takýto postup určuje vykonávacia vyhláška. Argumentácia, keď ÚS SR preberá bez hlbšieho prieskumu a naštudovania rozhodnutia Ústavného súdu ČR, potom nie je na mieste. Náš právny poriadok už skoro 30 rokov aplikuje na riešenie obdobných právnych problémov zásadne odlišné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy i vykonávacie predpisy. Vyhláška platná na území SR, podľa ktorej bola výška škody spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu vypočítaná, v žiadnom prípade nepočíta s maximálnym množstvom odobratého zemného plynu a jeho nepretržitého trvania. Vo výpočte škody je jednoznačne uvedený typ spotrebiča a jeho prevádzka v hodinách podľa prevádzkovej doby zariadenia a typu zariadenia. V žiadnom prípade sa nejedná o nepretržitý a maximálny odber zemného plynu. Práve preto, aby zákonodarca primerane žalovanému kompenzoval zvýhodnenie žalobcu uplatnením inštitútu objektívnej zodpovednosti, výrazne znížil hodnoty množstva plynu, ktoré žalovaný reálne mohol odobrať. To vykonal tak, že určil druhy prevádzok alebo charakter obydlia, v ktorom určil maximálne hodnoty pre výpočet náhrady škody. Vykonávacia vyhláška pri neoprávnenom odbere berie do úvahy ročné obdobie, charakter bývania alebo podnikania, či poskytovania iných služieb, spotrebiče a ich technické parametre zistené v mieste neoprávneného odberu. Vyhláška upravuje optimálne predpoklady pre rozumné stanovenie limitov, na základe ktorých si žalobca môže náhradu škody uplatniť. Určuje tiež maximálne obdobie, za ktoré si žalobca môže uplatniť náhradu škody, a to obdobím 1 roka od posledného fyzického odpočtu, pričom reálny neoprávnený odber mohol trvať aj niekoľko rokov. Najvyšší súd SR sa pritom vo viacerých rozhodnutiach vysporiadal s tým, že predchádzajúce priemerné ročné ani budúce ročné spotreby nie je možné použiť, a to najmä z dôvodu, že zmluvný odber sa riadi inými pravidlami ako neoprávnený odber, ktorý pravidlá nemá ustanovené. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že „pokiaľ ide o určenie presného množstva plynu v prípade neoprávneného odberu zemného plynu, žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá objektívne ako zistiť aké množstvo plynu bolo odobraté počas doby trvania neoprávneného odberu .. Množstvo skutočne odobratého plynu počas rozhodného obdobia ... nie je možné určiť ani na základe údajov o spotrebe plynu, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu.“ Z toho je zrejmé, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu, nie je možné určiť množstvo skutočne odobratého plynu na účely určenia skutočne vzniknutej škody znaleckým posudkom. Čiže odporúčania Ústavného súdu SR sú neaplikovateľné. Neoprávnený odberateľ má neobmedzené možnosti úpravy číselníka meradla a tým manipulácie so stavom odobratého zemného plynu, ktorý mu bude vyúčtovaný. Ak by vykonávacia vyhláška nebola použitá, neoprávnený odberateľ by na neoprávnenom odbere vždy získal, lebo by prinajhoršom podľa odporúčania Ústavného súdu SR zaplatil maximálne len škodu napr. vo výške priemerných spotrieb. Keď neviete od kedy, ako dlho a v akom množstve neoprávnený odberateľ plyn odoberal, nemôžete chcieť, aby škodu vedel niekto presne určiť. Práve preto je tu vyhláška, ktorá má určiť rozumné pravidlá výpočtu náhrady škody neoprávneného odberu a tá rozumne určuje pravidlá. Je zárukou primeranosti pre obe strany. Čo sa týka spotrebičov na odbernom mieste, s tými už vyhláška automaticky počíta. Ústavný súd sa riadne s vykonávacím predpisom neoboznámil. Čo sa týka započítania platieb, tie žalobca v žiadnom prípade nemôže započítať, lebo započítať sa dá len to, čo bolo zaplatené. Zálohy, prípadne iné platby v súvislosti s odberom zemného plynu sú riešené vo vzťahu dodávateľ zemného plynu a odberateľ, nie vo vzťahu neoprávnený odberateľ a prevádzkovateľ distribučnej siete. Žalobcovi žalovaný žiadne platby za zmluvný odber nikdy neuhrádzal. V bode 61. nálezu, Ústavný súd podotýka, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné a bolo by patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Takéto argumenty a úvahy sú absolútne neoprávnené a zmätočné, pretože Ústavný súd v takto formulovaných nárokoch spája viaceré samostatné skutkové

podstaty neoprávneného odberu upravené v § 82 ods. 1 písm. a) - h) do jednej jednoliatej masy bez akéhokoľvek rozlišovania subjektívnej a objektívnej zodpovednosti. Žalobca presne označil skutkovú podstatu, o ktorú opiera právne odôvodnenie neoprávneného odberu. Čo sa týka argumentácie o potrebe zisťovať, či meradlo vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené, nemá vzhľadom na technickú stránku veci v sebe žiadny racionálny prvok. Ak meradlo stratí v zmysle Zákona o metrológii schopnosť poskytovať reálny obraz o meranej spotrebe zemného plynu, takéto údaje na meradle bez ďalšieho nemôžu byť podkladom pre akékoľvek záväzné nakladanie s týmito údajmi. Okrem iného ani reálne nie je možné akýmkoľvek spôsobom určiť, či niekto s číselníkom meradla manipuloval a ako. Poškodením zabezpečenia sa umožní odberateľovi a komukoľvek s číselníkom nakladať ľubovoľne a meniť stav odobratého množstva plynu. Preto zákonodarca s poškodením zabezpečenia meradla spája objektívnu zodpovednosť. Takúto manipuláciu nie je možné žiadnym spôsobom ani subjektom odhaliť, len ak by sa sám oprávnený páchateľ k tomu priznal. V bode 62. nálezu, Ústavný súd v rámci zachovania proporcionality upozorňuje na možnosť moderačného práva súdu a zaoberať sa zanedbaním prevenčných povinností žalobcu podľa a 417 . Avšak moderačné právo nie je bezbrehé a vyrovnávať tak na základe subjektívnych kritérií proporcionalitu, ktorá už je primerane zohľadnená vo vykonávacom predpise, podľa ktorého sa škoda vypočíta, pôsobí len ako ďalšie umelé znižovanie výšky škody v prospech neoprávneného odberateľa. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. a sp. zn. a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti neoprávnených odberov plynu, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Žalobca tak dôvodil, že nález neobsahuje žiadne rozumne odôvodnené a relevantné dôvody na zmenu ustálenej praxe Najvyššieho súdu SR a navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na záver poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.6.2021, ktorým Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Komárno, vydané po zverejnení nálezu Ústavného súdu . Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

9. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. K hodnoteniu priebehu súdneho konania zo strany žalobcu uviedla, že je subjektívne, žalobca uvádza svoje domnienky. Obsah tejto časti odvolania považuje žalovaná za hrubo porušujúci zásady slušného správania a taktiež základné pravidlá advokátskeho poriadku, keď vyjadrenia advokáta majú byť vecné, neosobné a nesmú byť vedome nepravdivé. Spôsob, akým žalobca hodnotí postup súdu v časti oboznámenia strán s obsahom záverečnej reči, nepriamo naznačuje, akoby advokát žalovanej komunikoval so sudcom pred pojednávaním, ba dokonca akoby záverečnú reč advokáta napísal sám sudca, čo je absurdné a nepravdivé tvrdenie a voči takémuto vyjadreniu sa advokát žalovanej dôrazne ohradzuje. V súdnych konaniach aj na iných súdoch je bežné, že ak záverečnú reč má strana sporu v písomnej podobe, táto sa založí do spisu na výzvu súdu. Obsah nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 9.3.2021 bol zverejnený dávnejšie pred pojednávaním v tejto veci a je právne záväzným zdrojom pre rozhodovanie všetkých civilných súdov v obdobných právnych veciach; precedentný charakter rozhodnutí Ústavného súdu vyplýva aj z ust. čl. 3 základných zásad a tiež z ust. . Ako súd, tak aj strana sporu má poznať relevantnú judikatúru ako prameň práva, z ktorého o. i. súd pri rozhodovaní sporov vychádza, takže argumentácia v tom smere, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k nálezu Ústavného súdu z roku 2021 je nenáležitá. Pokiaľ žalobca argumentuje podaným návrhom na súdny zmier a predloženými dôkazmi spolu s podaním žalobcu zo dňa 3.7.2020, tak žalovaná uvádza, že nebola počas konania kontaktovaná žalobcom s návrhom ukončiť spor mimosúdnou dohodou alebo súdnym zmierom. Každopádne s návrhom na uzatvorenie súdneho zmieru tak, ako bol uvedený v písomnom podaní zo dňa 3.7.2020 by žalovaná nesúhlasila aj preto, že v konaní vyšlo najavo, že tvrdenie žalobcu o neprístupnosti merača, ktoré malo byť dôvodom, prečo nebol vykonaný odpočet plynu v decembri 2017, bolo nepravdivé, keď súdom vypočutá svedkyňa p. Bičanová uviedla, že žalovaná nebola zaradená do zoznamu pre periodický odpočet dňa 19.12.2017 a ona osobne vykonala 26 odpisov, pričom plynomer žalovanej je uvedený v zozname, ktorý bol súdu svedkyňou predložený a z ktorého vyplýva, že odpočet plynomeru v prevádzke žalovanej bol dňa 19.12.2017 vykonaný a tomuto argumentu nasvedčuje fakt, že následne doručená vyúčtovacia faktúra za rok 2017 uvádzala skutočne nameraný stav a nie stav odhadom. Rovnako by s týmto návrhom zmieru žalovaná nesúhlasila preto, lebo mala snahu riešiť vec mimosúdne, o čom svedčia listinné dôkazy a písomné vyjadrenia. Na poslednom pojednávaní dňa 27.7.2021 žalobca založil do spisu dve listiny. Prvou bol Montážny list meradla číslo 7209661221, ktorá listina je vyhotovená dopísaním údajov na počítači do formuláru, je datovaná 17.1.2011 a nie je nikým podpísaná, ku ktorej listine považuje žalovaná po jej

preštudovaní a porovnaní s Montážnym listom meradla č. 1300450702 zo dňa 17.1.2011, ktorý má odložený vo svojej evidencii, za potrebné uviesť, že listina predložená žalobcom nie je skutočným dôkazom o montáži meradla vykonanej v januári 2011. Je to len papier bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty, ktorý sa v mnohých smeroch odlišuje od obsahu originálneho dokladu, ktorý bol žalovanej vydaný pri výmene zariadenia v januári 2011 (uvedenie umiestnenia zariadenia, rozličné montážne značky / plomby/, rôzne poznámky). Pokiaľ ide o druhú listinu Kalibračný certifikát č. 30/20 vydaný dňa 7.7.2020, tak pre meritum veci je nepodstatný, pretože vypovedá iba o tom, že dňa 29.9.2010 bola vykonaná kalibrácia meradla s výrobným číslom 6815566 výrobcu Elster s. r. o. Legitímna je otázka, prečo žalobca nedisponuje originálnym dokladom o vykonaní kalibrácie z roku 2010.

10. K argumentácii žalobcu o nesprávnosti skutkových zistení súdom prvej inštancie z dokazovania znaleckým posudkom, ktorý súd vyhodnotil ako nepresvedčivý dôkaz o tom, že na odbernom mieste žalovanej došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, žalovaná uviedla, že ak má byť listina označená ako znalecký posudok skutočne znaleckým posudkom a nie iba súkromnou listinou, t. j. ak má byť braný tento dokument ako správny, pokiaľ ide o jeho odborné závery, musí byť opatrený doložkou podľa . Ak takýto posudok nie je opatrený uvedenou doložkou, čo je aj prípad znaleckého posudku Ing. Leška č. -2018, podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov, t. j. na takýto posudok súd hľadí iba ako na súkromnú listinu. Podstatné pre hodnotenie listiny, ktorá má byť braná ako potvrdenie odbornej znaleckej osoby, ak neobsahuje formálne vyhlásenie podľa , je tiež také zdokumentovanie priebehu preskúmania zariadenia, pri ktorom dochádza k poškodeniu plomby znalcom (neopakovateľný, nenávratný úkon), aby bola výpoveď znalca obsiahnutá v dokumente preskúmateľná, vierohodná a podložená zdokumentovaním celého priebehu deja. Zvlášť ak tento úkon a následný dokument vyhotovil znalec pred začatím konania na objednávku žalobcu, t. j. osoby, ktorá má z takéhoto dokazovania prospech a bez prítomnosti osoby, ktorej sa výsledok dokazovania bezprostredne týka a ktorá ani netušila, že nejaký znalec ide vykonať neopakovateľný a nenávratný úkon, z ktorého pre ňu vyplývajú závažné právne následky. Zadanie znaleckého posudku je sugestívne - úlohou znalca je „potvrdiť“ neoprávnený odber plynu podľa Zákona o energetike, ktoré samé o sebe a tiež v kontexte toho, ako a kto si tento posudok objednal, možno hodnotiť ako vzbudzujúce oprávnené pochybnosti o nezaujatosti a objektívnosti znaleckého skúmania či odborného posúdenia. Súd uložil znalcovi na pojednávaní, na ktorom bol tento vypočutý, aby súdu zaslal originál znaleckého posudku, pričom podľa obsahu znaleckého posudku sú časti plomby priložené k tretiemu výtlačku posudku. Nič také sa podľa rozsudku súčasťou spisu nestalo, znalec zaslal súdu tretí výtlačok bez sporných plomb. Spôsob, akým pracovníci žalobcu vykonali demontáž plynomeru dňa 22.5.2018 bol veľmi neštandardný. Zamestnanci žalobcu ako dôvod výmeny meradla uviedli, že ide o bežnú výmenu meradla. Do formuláru, ktorý jej bol vydaný ako doklad o demontáži tesne pred odchodom zamestnancov, takže jeho obsah si nemala možnosť dostatočne a v kľude preštudovať v ich prítomnosti, zaškrtli ako dôvod návštevy, že ide o kontrolu odberného miesta na základe príkazu. Žalovaná prevádzkuje maloobchodnú predajňu rozličného tovaru v malej obci. Demontované meradlo bez jej prítomnosti zabalili do krabice a už zabalené a prelepené priniesli na jej podpis do predajne, kam ju predtým poslali. Ak by jej vtedy uviedli ako dôvod demontáže podozrenie z neoprávnenej manipulácie s meradlom, sama by okamžite volala políciu, aby sa vec riadne zadokumentovala, pretože ona sa žiadneho protiprávneho konania nedopustila. Vôbec netušila, že také niečo, ako zabezpečovacie plomby na meradle existuje a nemala najmenší dôvod umelo znižovať merané hodnoty na meradle, ktoré meria spotrebu maloobchodnej predajni rozličného tovaru. V tomto súdnom konaní nebolo preukázané hodnoverným spôsobom, že došlo k porušeniu zabezpečovacích prvkov plynomeru na odbernom mieste žalovanej, nebolo preukázané ani to, či vôbec došlo k takémuto skutku, pretože znalec porovnal niečo (porušené plomby nie sú súčasťou spisu a je otázne, či ešte vôbec existujú a kde sa nachádzajú a či sú to skutočne plomby z konkrétneho plynomeru žalovanej, pretože v znaleckom posudku nie sú nijak bližšie označené ani kontrolné odtlačky a ani sporné odtlačky, napr. uvedenie konkrétneho čísla kontrolného odtlačku alebo niečo také, keď už znalec uvádza, že má k dispozícii 32 ks rôznych kontrolných odtlačkov) s niečím (s jednou z neidentifikovaných kontrolných vzoriek z celkového počtu 32 ks), ale jeho zistenia nie je možné verifikovať. Znalec v posudku uviedol, že skúmaný predmet, ktorý má v reály rozmery väčšieho hrášku, zväčšil 23-násobne (mimochodom kvalita fotografií na obrázkoch 1.-5. je taká podpriemerná, že aj horší mobil by tie predmety odfotil oveľa lepšie). Svedkovi Rizdorferovi stačil púhy pohľad voľným okom, aby zistil, že zabezpečovacia značka nevykazuje znaky, ktoré by mala mať. Znalec nezistil žiadne poškodenie ako meradla, tak ani krytu a tiež ani samotnej plomby. Takže buď ako tvrdí znalec, že pôvodné zabezpečenie bolo odstránené a nahradené iným, a to bez akéhokoľvek poškodenia meradla

či jeho krytu, čo svedčí o tom, že takýto úkon vykonal ťažký profesionál a v tom momente mal žalobca pri takomto voľným okom pozorného zamestnanca zistiteľnom zásahu do zariadenia hlásiť podozrenie zo spáchania trestného činu polícii, alebo sa priebeh deja tak, ako tvrdí žalobca jednoducho neudial. Nie je tiež podstatné, že znalec uviedol, že má k dispozícii 32 kontrolných odtlačkov, ktoré mu postupne dodala spoločnosť žalobcu od roku 2012 (6ks), potom 2017 (20 ks) a 2018 (6 ks) - ak však znalec mal ambíciu vykonať hodnoverné porovnanie sporného a kontrolného odtlačku, bolo prirodzené, aby predovšetkým porovnal sporný odtlačok s takým kontrolným odtlačkom, ktorý nespochybniteľne spoločnosť výrobcu plynomerov používala v roku, kedy bol plynomer naposledy pred montážou u žalovanej kalibrovaný - a to je odtlačok max. z roku 2010. Aj spôsob, akým bolo zariadenie demontované, odvezené a následne znalcom otvorené (nenávratné poškodenie plomby znalcom) a preskúmanie bez prítomnosti žalovanej, vyvoláva závažné a celkom oprávnené pochybnosti o základných tvrdeniach žalobcu. Žalobca si vznik objektívnej zodpovednosti vykladá veľmi zúžene a jednoducho. K vzniku objektívnej zodpovednosti je nutné, aby boli splnené tri základné predpoklady: 1. musí dôjsť k neoprávnenému odberu (hodnoverné preukázanie naplnenia skutkovej podstaty uvedenej v zákone, t. j. protiprávneho úkonu/stavu), 2. musí vzniknúť škoda- tá však nevznikne, ak meradlo funguje/počíta, 3. musí existovať príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu nie je existencia reálnej škody. A samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Z vykonaného dokazovania súd správne dospel k záveru, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Spôsob vyčíslenia „vyhláškovej“ výšky škody považuje žalovaná za absurdný. Prevádzkuje malú nevýrobnú prevádzku - obchod s rozličným tovarom a od roku 2007 je v zmluvnom vzťahu s SPP, a.s. na dodávku zemného plynu. Jej spotreba za posledné obdobie minimálne 3rokov (2015-2019) je porovnateľná s naposledy riadne zdokumentovaným stavom na meradle (vyúčtovacia faktúra za rok 2017), pričom jej priemerná ročná spotreba za obdobie posledných 3 rokov pred rokom 2018 sa pohybovala na úrovni cca 1500 m3 (cca 15.000kWh ) ročne. Vyplýva to z vyúčtovacích faktúr za obdobie 2015-2017 založených do spisu. Odber žalovanej nijak dramaticky neklesal a celkový nameraný stav k 22.5.2018, kedy bol plynomer demontovaný v skutočnosti zodpovedá celkovému obdobiu, v ktorom bol tento namontovaný v prevádzke žalovanej (od 1/2011 do 5/2018, t. j. 7 rokov a 5 mesiacov bol nameraný stav cca 11.300 m3, čo zodpovedá priemerným ročným hodnotám odberu u žalovanej na úrovni cca 1.400-1.500 m3). Žalobca tvrdiac, že mu škoda vznikla, ale túto nevie vyčísliť, lebo meradlo sa podľa Zákona o metrológii považuje za nefunkčné, túto vyčíslil podľa vyhlášky, hoci ust. § 82 ods. 3 Zákona o energetike ho odkazuje najprv na skutočne vzniknutú škodu a len v prípade, ak túto nie je možné zistiť z objektívnych a spoľahlivých dokladov, odkazuje na použitie vyhláškového výpočtu. Z obsahu vyčíslenia škody, ktoré žalobca vyčíslil s pomocou vyhlášky MH SR č. na sumu 6.736,42 eura (keď žalovanú ročne dodávka plynu vyšla cca 800-900 eur) vyplýva, že do výpočtu boli vzaté nasledovné veličiny: 1. celkové neoprávnene odobraté množstvo 12.996,20 m3 (keď za obdobie 7 rokov a 5 mesiacov to bolo m3), 2. prepočet na m3 na KWh pri sadzbe 0,04676 eur za 1 kWh resp. 46,75 eura za 1.000 kWh = 139.761,135 kWh (keď za obdobie 2015-2017 bola skutočne nameraná hodnota 15.000 kWh ročne). Doplnením takto absurdných čísel do tabuľky vyšlo číslo 6.533,83 eura predstavujúce výpočet údajnej škody žalobcu, za ktorý má niesť zodpovednosť prevádzkovateľka jednej malej predajne rozličného tovaru v obci na južnom Slovensku. Preto žalovaná považuje odvolanie aj v tejto časti za nedôvodné.

11. K časti odvolania, v ktorom žalobca prezentuje svoje stanovisko k nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 9.3.2021, sp. zn. žalovaná uviedla, že právne názory prezentované v uvedenom náleze sú správne, spravodlivé a pre súdy konajúce v obdobných veciach záväzné. Ústavný súd podľa žalovanej riadne, zrozumiteľne a logicky vysvetlil, v čom spočíva neprimeraný zásah do (vlastníckeho) práva odberateľa automatickým použitím vyhláškového výpočtu škody, a to k náhrade (skutočnej) ujmy v majetkovej sfére poškodeného t. j. plní kompenzačnú funkciu). Že škoda vyčíslená s pomocou vyhlášky MH SR neplní túto funkciu bez ustálenia, či vôbec nejaká škoda vznikla a či nie je skutočne možné jej výšku ustáliť zo spoľahlivých podkladov. Existuje množstvo súdnych rozhodnutí aj krajských súdov, ktoré sa naplnením predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu a otázkou určenia škody a jej výšky zaoberali detailnejšie a hlbšie ako niektoré rozhodnutia súdu najvyššieho. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , tak žalovaná k nemu uvádza, že dovolateľom nastolená otázka, na ktorej NS SR nakoniec zrušil napadnuté rozhodnutie, je veľmi všeobecná a nekonkrétna. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vôbec nereagoval na sporný nález ÚS SR z roku 2021, takže z odôvodnenia nie je možné zistiť, či sa s ním súd oboznámil, či ho vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy a rozhodol napriek nemu tak, ako je v písomnom vyhotovení uvedené. Okrem toho, nakoľko tu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako dôvod pre zamietnutie žaloby

nepoužil žiadny argument o preskúšaní meradla ako podmienke vzniku zodpovednosti za neoprávnený odber, je predložené rozhodnutie NS SR pre meritum tohto sporu nepodstatné. Žalovaná je teda toho názoru, že súd správne žalobu zamietol, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania za ktoré žalovaná zodpovedá, a preto nemohol byť preukázaný ani vznik škody a príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a škodou, ktorá bola vyčíslená v absolútne rozpornej výške bez prihliadnutia na podstatu náhrady škody, ktorou je plnenie kompenzačnej funkcie. Preto navrhovala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Žalobca podal k vyjadreniu žalovanej písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že súd nesprávnym procesným postupom spôsobil to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vydanie nepredvídateľného rozhodnutia. Súd nedal stranám riadny priestor na dokazovanie, vyjadrenie sa k dôkazom a nepostupoval procesne správne. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádza nové skutočnosti a predkladá dôkazy, ktoré v konaní nepredložila. Pokiaľ ide o záverečnú reč, nie je problém v tom, aby bola založená do spisu. Problémom bolo to, že buď ju mal priamo prečítať advokát žalovanej alebo jedno písomné vyhotovenie malo byť dané k dispozícii advokátovi žalobcu, aby sa s ňou mohol podrobne oboznámiť. Zásadným problémom bolo, že v záverečnej reči bola uvádzaná úplne nová ťažisková právna argumentácia (nález ÚS), ktorou súd odôvodnil kompletné právne posúdenie veci. Žalobca nemal žiadnu príležitosť sa k týmto argumentom vyjadriť. Pokiaľ súd v právnom posúdení veci nevyjadril svoj názor a neupozornil na nález, ktorým argumentuje a protistrana v priebehu celého konania takýto nález vo svojich argumentoch nepoužila, žalobca nemal na čo reagovať. Žalobcovi nález bol známy, ale nevidel dôvod sa k nemu vyjadrovať, ak ho súd ani protistrana nezmienili. Takýto postup súdu možno hodnotiť ako porušenie zásady rovnosti zbraní. Advokát navrhol riešiť zmier tak, ako je obvyklé, odpustenie 20% istiny a úrokov z omeškania. Žalovaná návrhy odmietala. V písomnom podaní, ktoré žalobca doručil súdu 3.7.2021 označenom ako „predloženie písomností na základe výzvy súdu“ okrem dokladov a vysvetlení žalobca opäť navrhol vysporiadať spor zmierom, ktorý bol svojim obsahom výrazne výhodnejší ako pôvodný návrh. Žalobca navrhol odpustiť žalovanej 35% istiny a úroky z omeškania. Žalobca nepozná dôvod, prečo súd tento návrh nepostúpil žalovanej na vyjadrenie. Súd má povinnosť kedykoľvek v priebehu konania viesť sporové strany k zmieru ( , ). Nič na tom nemení „dodatočné“ stiahnutie podania z e-spisu žalovanou 4.10.2021. Tvrdenia žalovanej, že vedúca pošty preukázala, že odpočet plynu bol fyzicky vykonaný inak, ako reálne potvrdil dodávateľ a vykonávateľ odpočtov Slovenská pošta, sú zavádzajúce a účelové. Z výpovede svedkyne vyplýva, že nevedela, ktorý odpočet na akom plynomeri vykonala. Na otázky advokáta žalobcu odpovedala, že nevie. Ona ako fyzická osoba ani nie je osobou, ktorá odovzdáva konečnú informáciu o vykonaných odpočtoch žalobcovi. Jej výpoveď bola zaujatá a nepresvedčivá, plná nejasností a nepresných odpovedí. Ak mal súd pochybnosti o vykonaní posledného odpočtu, mal si tieto informácie vyžiadať od oprávnenej osoby. Aj po vypočutí tejto svedkyne jednoznačne zostali rozpory nevysvetlené. Dodatočné vyjadrenia žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sú oneskorené, sú to novoty, na ktoré súd nemá prihliadať. Tento stav spôsobil súd prvej inštancie, ktorý nedal riadny priestor obom stranám, aby sa k veci mohli vyjadriť. Takáto písomnosť ako montážny list, ktorý predložila žalovaná nebol súčasťou súdneho spisu. Montážny list predložený žalobcom v konaní je dokladom, ktorý bol uchovaný v informačnom systéme žalobcu. Čo sa týka kalibračného certifikátu, ten vydáva certifikačná autorita žalobcovi v prípade súdneho konania na vyžiadanie. Takýto certifikát žalobca nemá bežne k dispozícii. Znalecký posudok mal všetky náležitosti. Znalec potvrdil osobne pri výpovedi na pojednávaní, že znaleckú doložku doplnil o vyhlásenie, ktoré zodpovedá náležitostiam , aby súd mohol posudok hodnotiť ako znalecký posudok. V tejto časti žalovaná uvádza v odvolaní nové argumenty, ktoré v konaní neboli uplatnené. V zápise o zdokumentovaní neoprávneného odberu sú všetky skutočnosti vysvetlené a nahliadnutím do zápisu je to možné overiť tak, ako to uviedol advokát žalobcu v konaní. Žalovaná vedela, že ide o posúdenie neoprávneného odberu zemného plynu. V zápise zo dňa 22.5.2018 je to uvedené v druhej polovici tlačiva „Meradlo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu podľa z dôvodu podozrenia na porušenie/nesúlad over./zabezp. značky“. Žalovaná bola pri výmene podľa zápisu prítomná, v časti tlačiva, v ktorej dala svoju pečiatku a podpis mala možnosť sa vyjadriť. Neuviedla žiadne vyjadrenie. Žalobca nemá zákonnú povinnosť podávať trestné oznámenia podľa toho ako si to predstavuje. Argumentácia posledným aktuálnym rozhodnutím NS SR po vydaní nálezu ÚS, má logický zmysel a význam. Podporuje tvrdenia žalobcu, právne posúdenie veci a poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorou sú povinné všeobecné súdy sa riadiť. Nález ÚS považuje žalobca za exces v súvislosti s rozhodovacou praxou. Pokiaľ sa súd chce od takejto ustálenej rozhodovacej praxe odkloniť, je jeho zákonnou povinnosťou dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov nebolo možné v prejednávanej veci akceptovať stranou prezentovanú súdnu prax. Odklon od

ustálenej praxe pritom môže byť odôvodnený rozdielnosťou skutkového stavu, ale aj vývojom právneho názoru. Bezvýnimočne však platí, že odôvodnenie odklonu musí byť dôkladné a presvedčivé. Podľa žalobcu nie je prípustné ani právne korektné odkloniť sa zásadným spôsobom od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe a podrobne odklon neodôvodniť. V danom prípade citovaný nález sa ani neusiloval niečo zdôvodňovať.

13. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 6.736,42 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou v období 23.5.2017 do 22.5.2018 na odbernom mieste Kráľová nad Váhom 257 zamietol, pretože predloženým znaleckým posudkom nemal za preukázané, že na odbernom mieste žalovanej došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a teda k neoprávnenému odberu zemného plynu, ku vzniku škody a jej rozsahu.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mala žalovaná spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období na danom odbernom mieste odoberala zemný plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne olovenej plomby krytu číselníka plynomeru, žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 507/PL-2018 zo dňa 18.7.2018 znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku.

17. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tiež „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

19. Podľa , odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

20. Podľa , ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

21. Citované ustanovenia a , upravujú osobitný prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu , upravujúcim všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa , v spojení s ustanovením , sú 1. porušenie právnej povinnosti, . existencia škody a . príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody.

22. Odvolací súd sa v danom prípade v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej právnej veci žalobca predovšetkým nepreukázal základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaná odoberala v rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko znalecký posudok č. 507/PL-2018 zo dňa 18.7.2018, znalca Ing. Petra Lešku, ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovanou neobstojí.

23. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok spĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa , nakoľko obsahuje príslušnú doložku znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, teda čo sa týka hodnotenia jeho záverov, platia v tomto prípade tie isté kritériá ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak aj znalecký posudok súd hodnotí voľne ( a ), v súvislosti s ostatnými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd teda hodnotí presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

24. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti, pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 ZoZ. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku

použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

25. Hodnoteniu súdom teda nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd ale hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

26. V danom prípade zadávateľ posudku - žalobca, požiadal ním vybraného znalca o spracovanie znaleckej úlohy vymedzenej žalobcom ako - potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa o energetike. Tu treba uviesť, že zadávateľ posudku - strana sporu, už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformulovala neutrálne, ale naformulovala úlohu pre znalca sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Uvedené vyplýva zo žiadosti o posudok zo dňa 23.5.2018, ako aj z titulnej strany samotného znaleckého posudku. V posudku potom znalec stručne uviedol svoj záver, že „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“ V rámci opisu svojho postupu, ktorým dospel k uvedenému záveru znalec uviedol len toľko, že mu bol zadávateľom posudku v nepoškodenom obale predložený konkrétny plynomer, z ktorého znalec demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pričom znalec zistil, že na plombe sa nachádza označenie približne v tvare loga spoločnosti ELSTER s. r. o., Stará Turá a znalec plombu pri demontáži poškodil. Sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu žalobcu, na ktorých sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s. r. o., pričom za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ posudku - žalobca. Následne odtlačky odfotil zväčšil a vykonal optické porovnanie, ktorým zistil nezhodu. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie jednoznačne správne uzavrel, že takýto opis postupu znalca je nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti jeho znaleckého posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z takto vykonaného znaleckého dokazovania a znaleckého posudku totiž nie je možné jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy konkrétne došlo k porušeniu plomby daného meradla, t. j. k odstráneniu a výmene jej zaisťovacích prvkov, či k tomuto porušeniu došlo v priebehu odberu plynu žalovanou, alebo v procese výmeny meradla, či pri jeho presune od žalovanej k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti.

27. Ako použitú odbornú metódu svojho znaleckého skúmania, znalec uviedol, že použil optické skúmanie, pričom fotografie skúmaného materiálu zhotovil digitálnym fotoaparátom pomocou digitálnej mikroskopickej kamery pri 23-násobnom zväčšení. Týmto znalec vysvetlil, len ako zhotovil zväčšenie zobrazenia kontrolných a sporných odtlačkov, avšak znalec v rámci použitej optickej metódy neuvádza žiadne konkrétne špecifické znaky kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré sledoval na predložených sporných odtlačkoch z plynomeru žalovanej a ktoré sa nezhodujú, resp. znalec v posudku neuvádza vôbec v čom konkrétne sa kontrolné a sporné odtlačky líšia. Uvádza len všeobecne, že zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu. Neuvádza žiadne konkrétne údaje, teda aký mal byť obsah odtlačku, aký mal byť tvar jednotlivých časti pozorovaných znakov a ich rozmer, prípadne vzdialenosti.

28. Znalec v posudku uvádza, že tak kontrolné ako aj sporné otlačky mu predložil žalobca, ktorý teda v plnej miere nesie zodpovednosť za sporný a porovnávací materiál, ktorý znalec hodnotil. Závery tohto predloženého dôkazného prostriedku, tak vychádzajú výlučne z podkladov, ktoré znalcovi predložil žalobca. V tom prípade, ak bola žalovaná vylúčená z procesu prenosu demontovaného plynomeru k znalcovi, ako aj procesu znaleckého skúmania, je na mieste obrana žalovanej spočívajúca v tom, že jej bola znemožnená účasť na tomto neopakovateľnom úkone. Všetky tieto okolnosti - demontáž plomby a priebeh znaleckého skúmania, mohol pritom znalec zaznamenať napríklad na obrazovo- zvukový záznam, čím by bol jeho postup dodatočne preskúmateľný.

29. Znalec teda v znaleckom posudku ani vo svojej výpovedi exaktne neopísal, o čo oprel svoje odborné závery o nezhode špecifických znakov (najmä ktoré to sú), sporných a kontrolných odtlačkov. Opis postupu znalca v znaleckom posudku, doplnený jeho výpoveďou v konaní pred súdom je nedostatočný, znalecký posudok znalca je pokiaľ ide o priebeh demontáže plomby nepreskúmateľný, a preto jeho záver o tom, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, a to pred demontážou plomby znalcom, nie je nepochybný. Zákon od znalca vyžaduje, aby v posudku opísal postup svojej znaleckej činnosti a použité znalecké metódy tak, aby jeho závery boli preskúmateľné. Znalec v podstate v tomto prípade v posudku neopísal žiadne použité

odborné metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne zrakové vnemy („optickým skúmaním zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov“), ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami, v podstate vychádzal iba zo svojej opakovanej skúsenosti, ktorej správnosť však žiadnym spôsobom neosvedčil.

30. Pretože všetky vyššie uvedené relevantné skutočnosti znalec vo svojom posudku neozrejmil, nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie bez identifikácie posudzovaných špecifických znakov porovnávaných odtlačkov a uvedenia zistených rozdielov v konkrétnych porovnávaných konštantách, len bez ďalšieho so stručným záverom o optickej nezhode, nie je možné takýto znalecký posudok vzhľadom na predloženie tak sporného ako aj porovnávacieho materiálu znalcovi výlučne žalobcom, bez účasti žalovanej a nedostatočnú odôvodnenosť prijatých odborných záverov, považovať za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. Nedostatočný opis priebehu znaleckého skúmania v danom prípade neumožňuje preskúmať obsah a overiť odôvodnenosť znalcových postupov a záverov. Znalec v danom prípade neuvádza žiadnu analýzu hodnotených skutočností, teda rozbor skúmaného materiálu, javy a skutočnosti, ku ktorým prihliadal, príslušné porovnanie a vyvodené závery o zistených nezhodách. Ak totiž záver znaleckého posudku znie, že došlo odstráneniu pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a jeho nahradenia inou plombou, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porovnávané rozdiely špecifických znakov zabezpečovacích zariadení - plômb, najmä ak zadávateľom posudku bola jedna zo strán sporu, pričom druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní, a tiež v prípade, ak vybratie plomby znalcom z daného plynomeru je neopakovateľným úkonom, teda nie je viac možné postup znalca preskúmať iným znalcom. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca a ani jeho odborných záverov z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné znalecký posudok považovať za hodnoverný pre jednoznačné prijatie záveru, že pôvodné originálne zabezpečenie bolo nahradené.

31. Odvolací súd sa teda stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, že v konaní nebolo žalobcom jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu. V predmetnej veci teda nebol preukázaný už prvý základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa , a to tvrdený protiprávny úkon.

32. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovanej v období od 23.5.2017 do 22.5.2018 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu

- neoprávneného odberu zemného plynu, preto ani nemohol byť preukázaný vznik škody na strane žalobcu, keďže škoda na jeho strane vzniká iba v prípade neoprávneného odberu, pričom v relevantnom období mala žalovaná uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s konkrétnym dodávateľom, ďalej nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je potrebné skúmať výšku škody, či výšku nákladov spojených s jej zisťovaním, ktorých sa žalobca domáhal. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania žalovanej, súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

33. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu v podanom odvolaní boli už potom pre rozhodnutie vo veci samej nerozhodné. Z vedenia konania súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil zaujatosť vec prejednávajúceho sudcu, ani porušenie zásady rovnosti strán pri dokazovaní, keď právny zástupca žalobcu mal priestor na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu. Nie je pravda, ako uvádza žalobca v odvolaní, že na poslednom pojednávaní súd pristúpil priamo k záverečným rečiam, nakoľko z obsahu zápisnice zo dňa 27.7.2021 vyplýva, že právny zástupca žalobcu mal ešte prednes k veci samej na danom pojednávaní. Skutočnosť, že súd pri písomne predloženej záverečnej reči žalovanej zvolil ten postup, že túto čítal sám, súvisí s jeho oprávnením v zmysle , postupovať v konaní rýchlo a hospodárne. Pokiaľ ide o nedoručenie podania žalobcu zo dňa 3.7.2020 žalovanej, tak odvolací súd z obsahu tohto podania zistil, že obsahuje len stručné vyjadrenie o montáži plomby na daný plynomer, a tiež vyjadrenie žalobcu o tom, že z dôvodu hospodárnosti uvažuje o tom, uzavrieť so žalovanou zmier na 65% pôvodne požadovanej istiny, t. j. na sumu 4.379 eur plus trovy konania 2.700 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu však nič nebránilo na nasledujúcom pojednávaní tento svoj návrh zopakovať. Vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, je však už tento jeho odvolací argument irelevantný.

Pokiaľ žalobca dôvodí tým, že žalovaná v záverečnej reči uviedla zásadný argument rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 9.3.2011, o ktorý súd prvej inštancie rovnako oprel svoje zamietajúce rozhodnutie, tak odvolací súd k tomu uvádza, že žalobca bol s týmto nálezom oboznámený (nakoľko sa týkal jeho samotného), preto mu nič nebránilo v rámci procesnej obozretnosti k nemu v konaní zaujať postoj. Navyše odvolací súd má za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu ani nakoniec nebolo pre vec samu dôležité, keďže tu žalobca nepreukázal základný predpoklad uplatneného nároku, a to neoprávnený odber zemného plynu žalovanou.

34. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s ustanovením rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol, vrátane závislého a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania sporových strán, ako vecne správny potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).