Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu REFAL SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Jedľová 3, Bratislava - mestská časť Vrakuňa 821 03, právne zastúpený JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou, Košice, Rázusova 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. novembra 2019 č. 102576014/2019 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.01.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.11.2019 č. 102576014/2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 24.07.2019 č. 101807888/2019, ktorým bol žalobcovi, daňovému subjektu určený rozdiel v sume 15 915,46 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, t.j. nebol mu priznaný nadmerný odpočet v sume 3 089,41 EUR a bola mu vyrubená daň 12 826,05 EUR.

2. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné považuje za nezákonné, keďže bol ako účastník daňového konania ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vo vydanom protokole, aj následne v prvostupňovom rozhodnutí konštatuje, že kontrolovaný daňový subjekt/žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období porušil a o dani z pridanej hodnoty tým, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 15 915,46 EUR, z deklarovaných služieb - oprava zariadení/plošín, vrátane dodania materiálu, od deklarovaného dodávateľa VEKTOR s. r. o., Bystrická 56, Košice - mestská časť PEREŠ z uvedených faktúr, keďže deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle a Zákona o DPH. Správca dane aj žalovaný nesprávne tvrdia, že žalobca nepreukázal, že deklarované služby boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom a že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z dodania služieb. Zároveň nemalo byť v priebehu daňovej kontroly preukázané, že predmetné plošiny č. 1 až 14 sú skutočne v majetku kontrolovaného daňového subjektu, že deklarované opravy sa týkali majetku spoločnosti a že opravy zariadení boli prijaté na dodávky tovarov a služieb v zmysle ods.

2 Zákona o DPH. Žalovaný tak nesprávne uzavrel, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočítanie dane viaže.

3. Vo vzťahu k priebehu zmluvného vzťahu a k realizácii deklarovaných služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom žalobca uviedol, že opravy kĺbových a nožnicových zdvíhacích zariadení sa uskutočňovali na základe dohody medzi firmu VEKTOR s.r.o. a žalobcom ako klientom. Dopravu plošín na opravu si zabezpečoval žalobca sám na vozidle DAF, pričom plošiny sa dovážali postupne, keďže opravárenské priestory umožňovali opravovať väčšinou štyri plošiny naraz. Ak sa nejaká opravila, tak sa naložila opravená a následne sa zložila ďalšia pokazená. Obhliadku plošín zabezpečovali mechanici T. K. a T. K., pričom pani U., zamestnankyňa spoločnosti VEKTOR s.r.o. dostala informácie o problémoch na plošinách a mechanici to následne potvrdili a informáciu a zoznam náhradných dielov potom posunuli pánovi S.. Ten vytipoval náhradné diely a zoznam odovzdal pánovi S., ktorý zabezpečoval náhradné diely a ich dodávku. V priebehu daňovej kontroly boli vykonané výsluchy svedkov, tu uvedených zamestnancov, ktorí zhodne potvrdili priebeh opráv. Pani U. vypovedala, že prijímala osobne do opravy predmetné plošiny na základe objednávky č. XX/XXXX, tieto objednávky potvrdila a podpísala, na základe čoho vystavila zákazkové listy v počítači v deň, ktorý bol voľný, pričom na každej zákazke je uvedený deň aj čas vystavenia zákazky. F. zákazky boli pridelené cez počítačový program „Vozidlo“ na konkrétne meno pracovníka, ktorý mal vozidlo (plošinu) na opravu pridelené. Vystavené zákazkové listy podpisoval aj pán Q. (konateľ žalobcu) a za dodávateľa ich podpisovala svedkyňa. Plošiny prišli v ten deň, ktorý je uvedený na zákazkovom liste v časti dátum vystavenia zákazky, alebo nasledujúci deň; plošiny sa dopravovali priebežne. Po vykonaných opravách svedkyňa vystavovala faktúru. Svedkyňa pri ústnom pojednávaní potvrdila, že materiál nakupoval pán S. u spoločnosti Wutang s.r.o. Objednaný materiál na jednotlivé opravy doručovalo vozidlo spoločnosti INTER CARS s.r.o. do priestorov spoločnosti VEKTOR s.r.o., pričom svedkyňa potvrdila, že objednaný materiál dostali od dodávateľa spolu s faktúrou, ale nie vždy s materiálom bola dodaná aj faktúra; vtedy sa materiál prevzal fyzicky a položkovite. Opravené plošiny boli po telefonickom dohovore odovzdané žalobcovi. Odberateľské faktúry pre žalobcu vystavovala táto svedkyňa. Nefakturovalo sa hneď po odovzdaní opravených plošín. Zákazka ako celok bola ukončená po odovzdaní poslednej plošiny, ktorá bola dodaná na opravu podľa zákazkového listu, a preto ten časový odstup, takže deň dodania tovaru či služby nebol dňom, kedy bola odovzdaná posledná plošina. Podkladom pre fakturáciu bol rozpis prác uvedený od vedúceho dielne a tento rozpis bol vždy odsúhlasený s pánom Q.. Svedok L. R., zamestnanec spoločnosti VEKTOR s.r.o tiež počas výsluchu potvrdil, že medzi žalobcom a spoločnosťou VEKTOR s.r.o. boli v decembri 2017 obchodné vzťahy. Svedok U. S. do zápisnice potvrdil, že v kontrolovanom zdaňovacom období bol zamestnancom spoločnosti VEKTOR s.r.o., ktorá bola dodávateľom služieb žalobcu. Pracoval ako prijímací technik, jeho pracovnou náplňou bola špecifikácia náhradných dielov, pričom nákup týchto náhradných dielov svedok niekedy zabezpečoval sám a niekedy nie. Potvrdil, že pozná žalobcu a že pre nich boli vykonávané v roku 2017 služby - opravy plošín. Svedok sa k zmluvám a objednávkam nevedel vyjadriť; táto činnosť nebola jeho pracovnou náplňou. Opravy plošín prebiehali v priestoroch spoločnosti VEKTOR s.r.o., Južná trieda 66, Košice. Svedok nevedel potvrdiť, či plošiny boli privezené naraz podľa zákazkových listov. Obhliadku plošín vykonal technik a on špecifikoval náhradné diely podľa katalógu. Kto a kedy vykonal opravu plošín podľa jednotlivých zákazkových listov svedok nevedel; nebolo to v jeho pracovnej náplni. Nákup materiálu zabezpečil pán S., konateľ spoločnosti VEKTOR s.r.o., on sa nevedel vyjadriť, od koho bol tovar nakupovaný. Spísané špecifikácie sa neuschovávajú ani sa neprikladajú k zákazkovým listom. Objednaný tovar sa doviezol na prevádzku spoločnosti, do servisu; niekedy ho preberal aj sám. Dovoz plošín na opravu a z opravy realizovali vždy tí, ktorí plošiny doviezli.

4. Žalobca vo vzťahu k výsluchom svedkov zdôraznil, že tieto výpovede boli vyčerpávajúce, zrozumiteľné, boli v súlade s tvrdeniami kontrolovaného subjektu. Správca dane však nesprávne vyhodnotil vyjadrenia jednotlivých svedkov tak, že sa javili dopredu dohodnuté a boli výpovede usmernené. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca s týmto záverom správcu dane nesúhlasili už v priebehu daňovej kontroly a považovali ho za subjektívny názor správcu dane. Svedkovia, ktorých výsluch trval takmer šesť hodín, nemohli byť a ani neboli vopred oboznámení s otázkami správcu dane, a nemohli sa preto na tieto otázky vopred pripraviť, ani odpovede svedkov nijako zosúlaďovať.

5. Žalobca poukázal na to, že správca dane aj žalovaný konštatovali vo svojich rozhodnutiach, že preverovaním bolo zistené, že spoločnosť VEKTOR s.r.o. preverované faktúry pre žalobcu vyhotovila, zaúčtovala vo svojom účtovníctve, uviedla ich v záznamoch DPH, v kontrolnom výkaze

DPH za december 2017, priznala a zaplatila z nich daň v decembri 2017. Materiál, ktorý použila spoločnosť VEKTOR s.r.o. bol nadobudnutý od spoločnosti Wutang s.r.o. na základe faktúr č. 2017121503, 2017121801, 2017122101, 2017123003, 2017123002, ktoré predložili správcovi dane. Konateľ spoločnosti VEKTOR s.r.o. do zápisnice opísal vykonanie opráv (služieb) pre kontrolovaný daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období december 2017, potvrdil vykonanie zdaniteľných plnení a predložil správcovi dane požadované doklady, ktoré preukazovali uskutočnenie služieb. Uskutočnilo sa ústne pojednávanie so svedkom, C. C., bývalým konateľom spoločnosti Wutang s.r.o. Aj keď z jeho strany neboli predložené žiadne doklady (v čase výkonu daňovej kontroly už nebol konateľom tejto spoločnosti t.j. nedisponoval žiadnymi dokladmi ), tento svedok potvrdil, že v rozhodnom období boli pre spoločnosť VEKTOR s.r.o. realizované zdaniteľné obchody, predaj náhradných dielov, faktúry boli zaevidované v účtovníctve spoločnosti, daň mala byť riadne odvedená. Všetky doklady a účtovníctvo spoločnosti Wutang s.r.o. boli odovzdané na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovníctva spoločnosti Wutang s.r.o. zo dňa 21.12.2017.

6. Žalobca zdôraznil, že v priebehu výkonu kontroly boli z jeho strany predložené nadobúdacie doklady (faktúry o nákupe) nožnicových batériových plošín GENIE 2646, vrátane ich úhrad a to dňa 27.12.2018 elektronicky, okrem dokladov od plošín číslo 6 a 7, ktoré boli nadobudnuté ešte v roku 2004 (a doklady z tohto obdobia už nemal žalobca k dispozícii pre uplynutie dlhej doby). Tvrdí, že absencia dokladov od dvoch plošín nedokazuje, že neboli majetkom žalobcu a že s nimi nemohol nakladať ako vlastník. Ak by aj žalobca vo svojom účtovníctve v minulých obdobiach nesprávne zaúčtoval nadobudnutie plošín z iných štátov EÚ, takéto nesprávne zaúčtovanie nemôže mať vplyv na výšku daňovej povinnosti DPH v súčasnosti. Išlo o tzv. intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného štátu EÚ, ktoré nemá žiaden vplyv na výšku daňovej povinnosti priznanej v jednotlivých daňových priznaniach (ide o tzv. samozdanenie), pričom správnosť či nesprávnosť tohto zaúčtovania nebola žalovaným ani správcom dane preukázaná. Samotné prípadné pochybenia v spôsobe zaúčtovania jednotlivých účtovných jednotiek v tomto rozsahu rieši osobitný zákon o účtovníctve a nemôže to byť predmetom riešenia v rámci kontrolovaného obdobia vo vzťahu k DPH.

7. Vo výzve zo dňa 28.02.2019 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane vo výške 15 915,46 EUR v kontrolovanom zdaňovacom období december 2017 z deklarovaných služieb v zmysle a Zákona o DPH a na predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich ekonomické opodstatnenie týchto deklarovaných služieb. V zmysle bol daňový subjekt poučený, že v prípade, ak nepredloží dôkazy preukazujúce splnenie všetkých podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane zo služieb - oprava zariadení vrátane dodania materiálu a nepreukáže, že deklarované služby reálne dodala spoločnosť VEKTOR s. r. o., že tejto deklarovanej spoločnosti reálne vznikla daňová povinnosť a že išlo o ekonomicky opodstatnené dodanie služieb, správca dane neprizná kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane uplatnené v zdaňovacom období december 2017. Žalobca aj napriek opačnému tvrdeniu správcu dane trvá na tom, že predložil správcovi dane všetky doklady o nákupe batériových plošín GENIE vrátane dokladov o ich úhradách na základe výzvy dňa 12.03.2019. Dňa 14.03.2019 doručil kontrolovaný daňový subjekt ešte správcovi dane na základe poslednej výzvy súpis dlhodobého majetku - súhrnné karty a dlhodobý majetok - inventúrny súpis k 31.12.2017. Žalobca opakovane zdôraznil, že skutočnosť, že dodávateľ dodávateľa, spoločnosť Wutang s.r.o., nepredložil správcovi dane svoje účtovníctvo, nič nepreukazuje. Ide o skutočnosti, ktoré žalobca nedokáže ovplyvniť, keďže na tieto okolnosti nemá žiaden dosah. Žalobca si splnil svoju povinnosť a predložil správcovi dane faktúry, ktoré mu boli jeho dodávateľom (VEKTOR s.r.o.) vystavené za uskutočnené zdaniteľné plnenia za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2017. Spoločnosť Wutang s.r.o. nie je ich obchodným partnerom, nemali spolu uzavreté žiadne zmluvy, nenesie preto zodpovednosť za ich aktivity či pochybenia a dôkazná núdza na strane tejto spoločnosti nemôže byť na ťarchu jemu.

8. Žalobca trval na tom, že v priebehu daňovej kontroly bolo riadne zistené a preukázané, že spoločnosť VEKTOR s.r.o. preverované faktúry č. 20170712 zo dňa 01.12.2017, č. 10170713 zo dňa 01.12.2017, č. 20170174 zo dňa 01.12.2017 a č. 20170775 zo dňa 21.12.2017 vyhotovila a zaúčtovala v účtovníctve spoločnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie, v účtovnom denníku za rok 2017, v knihe analytickej evidencie za rok 2017, v knihe odberateľských faktúr za rok 2017, v záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, v kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie december 2017; že daň z predmetných služieb bola prijatá a zaplatená v zdaňovacom období december 2017; že preverované

faktúry boli dňa 11.01.2018 žalobcom uhradené bezhotovostne na účet spoločnosti VEKTOR s.r.o.; že vydaný materiál uvedený v preverovaných faktúrach bol nadobudnutý od spoločnosti Wutang s.r.o., podľa týchto faktúr: 2017121503, 2017121801, 2017122101, 2017123003, 2017123002; že spoločnosť VEKTOR s.r.o. mala v decembri 2017 personálne a technické vybavenie na výkon svojej činnosti. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno správca dane, pričom nepostačuje vyslovenie pochybnosti bez akýchkoľvek dôkazov. Skutočnosť, že správca dane mal pochybnosti, neznamená, že jeho závery zodpovedajú realite, kým tvrdenia správcu dane nie sú preukázané. Vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti voči žalobcovi je v rozpore so zákonom. Navyše, odôvodnenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane obsahuje iba citácie zákonov a všeobecné konštatovania, pričom konštatovania správnych orgánov o rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu sú v rozpore s konštantnou judikatúrou.

9. Žalobca aj vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v vzťahu k tvrdeniam žalovaného a správcu dane, ktorými spochybnili nárok žalobcu, poukázal na to, že dôkazné bremeno leží na žalovanom, a nie je prípustné len spochybniť tvrdenia daňového subjektu a tým presunúť dôkazné bremeno na žalobcu. Nepostačuje len existencia prípadných pochybností; je nevyhnutné tvrdené skutočnosti správcu dane preukázať, čo je nevyhnutné predovšetkým pri skutočnostiach, ktoré má právo u tretích subjektov preverovať len správca dane a žalobca v tejto sfére má len oprávnenie dôkazy navrhovať, a nie zabezpečovať.

10. Žalobca má za to, že žalovaný aj správca dane sa vo svojom rozhodnutí nesprávne opierajú o § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Ako jeden z dôkazov uvádzajú, že vyhodnotili údaje z knihy pohľadávok za roky 2016, 2017 a 2018 pričom zistili, že podľa údajov z daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb náklady na opravy u žalobcu od spoločnosti VEKTOR s.r.o. tvorili v roku 2016 cca 28 % celkových nákladová v roku 2017 až cca 40 % celkových nákladov, čo vzbudzuje podozrenie o reálnosti uvedených zdaniteľných obchodov. Žalovaný ďalej uvádza, že na plošinách, ktoré boli predmetom opravy v roku 2017 boli vykonané opravy aj v roku 2018, pričom priemerná cena opravy jednej plošiny bola v tomto období 2 205,06 EUR. Žalobca má za to, že uvedené dôkazy sú z hľadiska posúdenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry bezpredmetné, keďže nejde o žiadnu zákonnú podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Žalobca v súvislosti s § 3 ods. 6 Daňového poriadku uviedol, že v Dôvodovej správe k tomuto novelizovanému zneniu zákona sa uvádza, že týmto ustanovením sa dopĺňa všeobecné pravidlo proti zneužívaniu (tzv. obsah pred formou) v nadväznosti na iniciatívy Slovenskej republiky v boji proti daňovým únikom, najmä opatrenia vyplývajúce z Analýzy uskutočňovaných úhrad za tovary, služby a iné formy platieb realizované daňovníkmi voči subjektom so sídlom podnikania v nespolupracujúcich alebo off shore jurisdikciách, ako aj odporúčanie Európskej komisie zo dňa 06.12.2012 v súvislosti s agresívnym plánovaním. Cieľom predmetnej úpravy je umožniť správcovi dane nebrať do úvahy pri správe daní napr. umelé transakcie a štruktúry vytvorenie za cieľom neželanej optimalizácie daňovej povinnosti, a to aj v takom prípade, ak takáto daňová optimalizácia nepredstavuje jediný účel týchto transakcií a štruktúr. Pod pojmom daňové zvýhodnenie sa rozumie neoprávnené uplatňovanie si nárokov vyplývajúcich z daňovej legislatívy, napríklad nezdaniteľná časť základu dane, uplatnenie daňových výdavkoch v neoprávnenej výške, uplatňovanie fiktívnych výdavkov, úmyselná nesprávna kvalifikácia príjmov, ktoré nepodliehajú zdaneniu, a.i. Žalovaný aj správca dane nesprávne, bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, aplikujú neaplikovateľné, a vo svojom rozhodnutí vyčíslujú priemernú nadobúdaciu hodnotu plošín ku deklarovaným hodnotám opráv plošín v prepočte na jednu plošinu, percentuálny pomer nákladov k celkovým nákladom žalobcu, vo vzťahu k potrebe k vykonaniu opráv na zabezpečenie podnikateľských aktivít žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období.

11. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ako aj správca dane sa vo vydanom protokole aj rozhodnutí odvolávajú na zistenia, ktoré boli získané z Informačného systému Finančnej správy SR, pričom uviedli, že z týchto informácií majú vedomosti o kontrole vykonávanej u daňového subjektu BARI - SLOVAKIA s.r.o., kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, v rámci ktorej sa realizovalo o.i. aj vypočutie svedka, I.. F. S. (Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 12.02.2019, č. 100434738/2019). Žalobca však týmto protokolom nedisponuje, nebol účastníkom tohto konania a ani nemal možnosť sa tohto výsluchu zúčastniť a svedkovi klásť otázky. Žalobca poukázal na to, že ide o protokol, ktorý sa týka iného daňového subjektu, vzťahuje sa naň daňové tajomstvo a preto skutočnosti a závery uvedené v tomto protokole nie je možné použiť v rámci daňovej kontroly u žalobcu, keďže by došlo porušeniu a vyzradeniu daňového tajomstva a takto získaný dôkaz bolo nutné považovať za nezákonný. Správca dane, aj žalovaný napriek tvrdeniam žalobcu posúdili tento dôkaz za zákonný a

získaný v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, s tým, že s týmto dôkazom bol daňový subjekt/žalobca vyrozumený v Protokole č. 100742652/2019 zo dňa 27.03.2019, ktorý bol prílohou Výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom správca dane poskytol žalobcovi nadštandardnú 20 dňovú lehotu odo dňa doručenia predmetnej výzvy na možnosť vyjadrenia sa k tomuto dôkazu. Zároveň správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že keďže výsluch svedka vykonával iný daňový úrad v súvislosti s inou vykonávanou daňovou kontrolou, nemôže sa daňový subjekt dožadovať prítomnosti na tomto výsluchu. Žalobca je toho názoru, že žalovaný ani správca dane nemôže informácie, ktoré získal z Informačného systému Finančnej správy SR považovať za dostatočný dôkaz vo veci posúdenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia u žalobcu, keďže sa k nemu žalobca nemal možnosť vyjadriť v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca má za to, že ak správca dane mal vedomosť o dôkaze, ktorý chcel použiť v daňovom konaní, mal ho zabezpečiť zákonným spôsobom vo vyrubovacom konaní. Svedecká výpoveď, ktorá bola použitá správcom dane z inej daňovej kontroly, iného daňového subjektu (BARI - SLOVAKIA s.r.o.) bola podľa názoru žalobcu použitá správcom dane len účelovo. Svedok I.. S. v tejto svedeckej výpovedi v súvislosti s daňovou kontrolou u spoločnosti BARI - SLOVAKIA s.r.o. údajne neuviedol, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonával aj opravy plošín. Tento argument žalobca nepovažuje za relevantný, keďže svedok sa vyjadroval pravdepodobne vo vzťahu k službám poskytnutých spoločnosti BARI - SLOVAKIA s.r.o. a skutočnosť, že neuviedol v tejto výpovedi aj to, že o.i. vykonáva aj opravy plošín, nemožno považovať za rozhodujúce a smerodajné. Predmetom tejto svedeckej výpovede neboli otázky výslovne spojené so žalobcom.

12. Žalobca poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. a sp. zn. č. , z ktorých citoval žalovaný aj správca dane, z ktorých odôvodnenia vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pričom primárne je povinnosť unesenia dôkazného bremena na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítania dane, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonných podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca vo vzťahu k tomu uviedol, že v správnom konaní zhromaždený dôkazný materiál treba zhodnotiť, pričom hodnotiaca úvaha správcu dane nie je svojvoľná a musí vychádzať zo všetkého, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, vo vzájomnej súvislosti, pri rešpektovaní pravidiel logického myslenia. Záver správcu dane musí zároveň zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej úvahy a byť s súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH. Žalovaný, ani a správca dane však tieto zásady ani sám nedodržiaval. Hodnotenia získaných dôkazov a závery žalovaného a správcu dane vôbec zodpovedajú zásadám logickej úvahy, nie sú v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH a nie sú v súlad ani s vykonaným dokazovaním.

13. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a mohol disponovať, a nestotožňuje sa preto so záverom žalovaného, že žalobca nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľa jeho dodávateľovi, t.j. subjektu, s ktorým žalobca žiadne zmluvy neuzatváral. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. z ktorého o.i. vyplýva, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je limitované o správe daní (pozn. účinného Daňového poriadku), ktoré však v záujme konformného výkladu tohoto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Správcom dane zistené nejasnosti v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a subdodávateľmi tak nemajú žiadnu hodnotu závažností pre posúdenie veci samej.

14. Zároveň žalobca nesúhlasí s tvrdením, že žalobca nemal plošiny, ktoré boli predmetom opráv, v majetku. Žalobca v priebehu konania predložil správcovi dane všetky inventárne karty majetku, doklady o nadobudnutí predmetných plošín a ich úhrady, s ktorými disponoval. Plošiny boli predmetom obstarania v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (v rokoch 2005, 2006, 2007 aj 2008), ktorých nadobudnutie preukázal dodávateľskými faktúrami aj úhradami za ich nákup. Správca dane bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov spochybnil vlastníctvo plošín bez akéhokoľvek dôkazu, pričom v rozhodnutí sporne konštatovali, že uvedené plošiny boli predmetom prenájmu rôznym subjektom od žalobcu v čase, kedy mali byť realizované opravy.

15. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány pri výkone daňovej kontroly a v následne vydanom rozhodnutí vychádzali zo záverov a dôkazov, ktoré neboli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti s inými

predloženými dôkazmi a bez prihliadnutia na všetko, čo v priebehu daňovej kontroly vyšlo najavo. Tvrdenia správcu dane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní; správca dane neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností. V rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré zistil zo svojej inej činnosti, ktoré sú predmetom daňového tajomstva, použil výpoveď svedka z iného konania bez umožnenia prítomnosti kontrolovaného daňového subjektu , a tento dôkaz je tak nezákonne použitý. Správca dane aj žalovaný porušili svojim postupom § 3 ods. 1- 3, § 24 ods. 2, 3 a 4, § 25 ods. 4 Daňového poriadku, pri správe daní nedbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nepostupovali zákonným spôsobom, neprihliadali na skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní a tak dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Správca dane nesprávne posúdil splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, konanie viedol v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, čím došlo k nezákonnému nepriznaniu nároku na odpočítanie dane, čím bol žalobca ukrátený na jeho zákonných právach a právom chránených záujmov.

16. Žalobca je toho názoru, že právo na odpočet dane si uplatnil v súlade s príslušnými právnymi predpismi a splnil všetky zákonné podmienky na jeho priznanie. Žalobca tak v zmysle podanej žaloby navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

17. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 02.03.2020 navrhol žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne, na prijatých záveroch trvá. Poukázal na to, že žalobné námietky sú vo svojom rozsahu zhodné z odvolacími námietkami, pričom správny orgán sa s nimi primerane vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že skutkový stav bol zo strany správcu dane zistený dostatočne, bol správne a logicky vyhodnotený, rozhodnutie bolo primerane zdôvodnené a žalovaný sa stotožnil so závermi prijatými správcom dane, na základe ktorých bolo vydané zákonné rozhodnutie o nepriznaní nároku na odpočet dane.

18. V predmetnom daňovom konaní bolo preverované splnenie o DPH. Predloženie faktúr od dodávateľa nepostačuje na unesenie dôkazného bremena; daňový subjekt musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Pri preverovaní faktúrovaných služieb v tomto prípade (opravy batériových plošín preveroval správca dane pôvod služieb; nielen prvého dodávateľa, spoločnosť VEKTOR, s.r.o. ale tiež ďalších v reťazci, spoločnosť Wutang s.r.o, pričom počas daňovej kontroly bolo zistené, že konateľ tohto dodávateľa si nepamätal, s kým obchodoval, kto dodával náhradné diely, nedisponoval účtovnými dokladmi, z ich strany nebola splnená daňová povinnosť v rozhodnom období, t.j. možnosť dodania služby pre žalobcu bola sporná. Jednou zo základných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa podľa Keďže v tomto prípade bolo preukázané, že daňová povinnosť dodávateľovi nevznikla, nevzniklo ani právo na odpočet dane u daňového subjektu, čo bol rozhodujúci argument správcu dane v konaní. Počas daňovej kontroly správca dane, v súlade s Daňového poriadku, v zmysle ktorého za dôkaz je množné použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, nahliadol do dokumentov z inej daňovej kontroly, do zápisnice o svedeckej výpovedi, a na tam uvedené skutočnosti poukázal. Skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom tejto inej daňovej kontroly, nemá za následok nezákonnosť takéhoto postupu správcu dane, pričom zároveň nešlo o dôkaz kľúčový, jediný. Taktiež boli sporné zistenia správcu dane v priebehu kontroly, že žalobca nedisponoval dokladmi preukazujúcimi nadobudnutie všetkých plošín ako intrakomunitárne nadobudnutie. Dodávateľské faktúry z ich nákupu nie sú účtované, ani zdanené. Taktiež bolo zistené, že v čase, kedy sa mali tieto plošiny nachádzať v servise, boli podľa záznamov prenajaté tretími spoločnosťami.

III.

Priebeh administratívneho konania

19. Daňová kontrola, ktorá začala dňa 05.04.2018 u daňového subjektu, bola vykonaná na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 100489289/2018 zo dňa 05.03.2018, vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017.

20. V zmysle úradného záznamu správcu dane zo dňa 15.08.2018, s opravou zo dňa 16.08.2018 bol kontaktovaný konateľ spoločnosti VEKTOR s.r.o. za účelom predloženia účtovných dokladov potrebných na preverenie zdaniteľných obchodov uskutočnených v zdaňovacom období december 2017 s kontrolovaným subjektom, žalobcom. Predmetom podnikania spoločnosti sú autoservisné práce; na práce v zmysle deklarovaných faktúr disponuje personálnym a technologickým vybavením. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 31.08.2018 vyplýva, že správca dane preveroval služby dodané v zmysle účtovných dokladov spoločnosťou VEKTOR s.r.o., pričom bolo zistené, že táto spoločnosť preverované faktúry č. 20170712, 20170713, 20170714 zo dňa 01.12.2017 a č. 20170775 z 27.12.2017 vyhotovila, viedla v ich svojom účtovníctve, v záznamoch DPH, v kontrolnom výkaze DPH za december 2017. Bola z nich priznaná a zaplatená daň. Zo strany daňového subjektu boli faktúry uhradené dňa 11.01.2018 bezhotovostne na účet spoločnosti VEKTOR s.r.o. vedený v ČSOB, a.s. Fakturovaný materiál v zmysle faktúr bol nadobudnutý od spoločnosti Wutang s.r.o., pričom v čase miestneho zisťovania tieto faktúry hradené neboli, keďže vtedajší konateľ spoločnosti C. C. oznámil, že faktúry majú byť uhradené na nové bankové účty, ktoré uvedie neskôr, čo sa ku dňu preverovania nestalo.

21. Z úradného záznamu zo dňa 04.09.2018 vyplýva, že správcom dane bola preverená obchodná spoločnosť Wutang, s.r.o, deklarovaný dodávateľ náhradných dielov pre spoločnosť VEKTOR s.r.o. Bolo zistené, že v spoločnosti došlo k organizačným zmenám. C. C. bol konateľom spoločnosti od 05.05.2016 do 21.12.2017, novým spoločníkom je od 04.01.2018 U. B., občan Poľskej republiky, spoločnosť nemá ustanoveného konateľa, došlo k zmene sídla. Podľa evidencie finančnej správy táto spoločnosť v mesiaci december 2017 nepodala daňové priznanie k DPH, nepodala kontrolný výkaz v rozhodnom období, ani daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017. Súčasťou administratívneho spisu je záznam výpovede C. C. zo dňa 08.10.2018, v súvislosti s daňovou kontrolou v spoločnosti Z. s.r.o. za mesiac júl 2017. Z výpovede vyplynulo, že sídlo spoločnosti bolo na adrese Trieda SNP 88, Košice, v prenajatých priestoroch, meno prenajímateľa si svedok nepamätal. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, neprevádzkovala skladové priestory. Hlavnou náplňou obchodnej činnosti bol nákup tovaru s jeho následným predajom, išlo prevažne o náhradné diely a reklamné predmety. Medzi hlavných dodávateľov patrila spoločnosť RAVOS s.r.o, za ktorú konala pani F.. Rozsah obchodov si nepamätal. Svedok uviedol, že nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi, tie boli odovzdané novému spoločníkovi U. B., v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.12.2017.

22. Dňa 18.10.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti VEKTOR s.r.o., I.. F. S.; konateľ daňového subjektu bol o výsluchu upovedomený, nedostavil sa. Svedok vypovedal, že predmetom činnosti spoločnosti v roku 2017 bol servis úžitkových, osobných, nákladných motorových vozidiel a strojov a zariadení. Potvrdil, že spoločnosť uskutočnila zdaniteľné obchody v rozhodnom období december 2017 so spoločnosťou REFAL SLOVAKIA s.r.o.; predmetom obchodu boli servis a údržba dopravných plošín, a to na základe objednávky. Za daňový subjekt jednal s jej konateľom, I.. Q., prostredníctvom emailu. K skutočnosti, že objednávka služieb neobsahovala žiadne konkrétne údaje okrem zoznamu plošín, uviedol, že potrebný servis, opravy, či náhradné diely sa špecifikovali až na mieste samom, podľa vykonanej obhliadky, po schválení I.. Q.. Opravy boli vykonávané v priestoroch prevádzky, na Južnej triede 66, Košice. Dovoz a odvoz plošín zabezpečoval objednávateľ, spoločnosť REFAL SLOVAKIA s.r.o, plošiny preberali prijímací technici, kedy bol vystavený zákazkový list, ktorý potvrdzoval prevzatie zariadenia na servis, dátum prevzatia a meno technika. Nevedel uviesť, ktorý technik vykonával opravy, keďže zamestnávajú päť mechanikov. Uviedol, že materiál, ktorý bol použitý na opravu plošín GENIE 2646, bol nakúpený od spoločnosti Wutang s.r.o. faktúry boli uhradené až dodatočne, na podklade Oznámenia o postúpení pohľadávok novému veriteľovi, spoločnosti FunZoo s.r.o. až 24.08.2018. Uviedol, že on nákup náhradných dielov nerieši, vybavuje to U. S., prijímací technik, po tom, čo boli špecifikované potrebné náhradné diely, po odsúhlasení I.. Q.. Detaily k týmto nákupom uviesť nevedel. Na otázku, ako to, že faktúry za nákup náhradných dielov boli vystavené 15.12017, 21.12.2017 a 30.12.2017, pričom faktúry za opravy už boli vystavené, t.j. opravy realizované 01.12.2017, uviedol, že tovar na opravy je často dodaný na základe dodacích listov, a až po jeho použití sa vystavuje zberná faktúra. V administratívnom spise bolo pripojené oznámenie o postúpení pohľadávok zo spoločnosti Wutang s.r.o. na spoločnosť FunZoo s.r.o zo dňa 31.12.2017, podpísanú C.

C. v mene Wutang s.r.o., oznámenie o číslach účtov, kde majú byť realizované úhrady a výpisy z účtu VEKTOR s.r.o.

23. Svedok C. C. na ústnom pojednávaní dňa 18.10.2018 vypovedal, že v rozhodnom období, do 21.12.2017 bol konateľom spoločnosti Wutang s.r.o.. Predmetom podnikania bol nákup a predaj tovaru (reklamné predmety, náhradné diely), pričom keďže spoločnosť nedisponovala skladovými priestormi, čo nakúpila, ihneď dodala odberateľovi. Účtovnými dokladmi nedisponuje, boli odovzdané novému majiteľovi spoločnosti. Vo vzťahu k faktúram vystaveným pre spoločnosť VEKTOR s.r.o. za predaj náhradných dielov uviedol, že faktúry vystavila ekonómka, on ich opečiatkoval, podpísal. Spravidla tovar dodávali hneď po objednaní, faktúry sa vystavovali dodatočne. Išlo o nákup náhradných dielov na plošiny, hydrauliku, oleje, a iné. Kontaktovala ho firma VEKTOR s.r.o., už si nepamätá mená, objednávky boli telefonické, resp. osobne, ak sa v tom čase nachádzal tam. Uviedol, že tieto faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti Wutang s.r.o., účtovníctvo mu robila spoločnosť Ivimedia, s.r.o., Košice. Keďže on v decembri 2017 predal spoločnosť, nevie to preukázať, ale tieto faktúry boli zaevidované vo výkazoch pre DPH, v kontrolných výkazoch, aj daň by mala byť zaplatená. Prepravu náhradných dielov zabezpečoval sám do priestorov prevádzky VEKTOR s.r.o., alebo si po ne prišiel odberateľ do priestorov autoumyvárne na Opatovskej ceste 63, Košice. Svedok nevedel uviesť, od koho boli náhradné diely nakúpené, ale boli nakúpené v tom čase, keď boli objednané odberateľom. Zástupca daňového subjektu bol o výsluchu upovedomený, nezúčastnil sa na ňom.

24. Výzvou zo dňa 28.02.2019, kde boli zo strany správcu dane opísané doterajšie zistenia, uvedené doklady predložené spoločnosťou VEKTOR s.r.o, boli detailne rozpísané zistené obchody daňového subjektu, prenájmy batériových plošín, relevantné pre rozhodné obdobie a plošiny, ktoré mali byť servisované v rámci obchodov so spoločnosťou VEKTOR s.r.o., bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie všetkých relevantných dokladov, ktoré by preukázali splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v sume 15 915,46 EUR za zdaňovacie obdobie december 2017, keďže uplatnený nárok daňového subjektu bol zistenými skutočnosťami spochybnený vzhľadom na spochybnenie pravdivosti deklarovaných obchodov. Daňový subjekt bol zároveň poučený, ak nepreukáže splnenie zákonných podmienok a nepreukáže, že dodanie deklarovaných služieb dodal platiteľ VEKTOR s.r.o. a že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a že išlo o ekonomicky opodstatnené dodanie služieb, daňový úrad právo na odpočítanie dane neprizná. Na túto výzvu daňový subjekt zaslal správcovi dane nadobúdaciu faktúru č. 1707001871 zo dňa 19.07.2017, preukazujúcu nákup dvoch plošín GENIE GS - 1930 (výr. č. GS3007A-90724 a GS3007B-86104) a dvoch plošín GENIE GS - 2646 (výr. č. GS4606-80502 a GS4606-80526) spolu v sume 17 600,- EUR, faktúru č. 1021150037 o nákupe plošiny GENIE GS - 2646 výr. č. GS4607-83225 zo dňa 01.04.2015 v sume 6 000,- EUR, faktúru č. 1021170104 zo dňa 31.05.2017 o nákupe plošiny GENIE GS - 2646 výr. č. GS4608-91474 v sume 6 300,- EUR, faktúru č. 1021170105 zo dňa 31.05.2017 o nákupe plošiny GENIE GS - 2646 výr. č. GS4608-91501 v sume 6 300,- EUR, servisný protokol o oprave plošín č. 62091, 80064 a 79029 (č. 8, 10 a 12) spoločnosťou VEKTOR s.r.o. s miestom servisu OPTIMA Košice, s dobou trvania servisu elektroinštalácie u dvoch mechanikov 12 normohodín (2x 6 hodín) a servisný protokol o oprave elektroinštalácie plošiny č. 80060 (č. 11) dňa 16.11.2017 na mieste ROCA (proti VEKTOR s.r.o.) v trvaní dve normohodiny. Ďalej boli predložené záznamy jázd vozidla daňového subjektu, ktorý mal preukázať dodanie plošín a vyzdvihnutie plošín po oprave v dňoch 18.12 - 19.12.2017 (plošiny č. 103 a 104 - podľa evidencie č. 5 a 4), 02.11 - 03.11.2017 (plošiny č. 79, 85, 90 - podľa evidencie č. 14, 9 a 13) a dňa 17.11.2017 pre plošiny č. 13, 113, 114, 51 a 94 (podľa evidencie č. 1, 2, 3, 6 a 7).

25. V zmysle úradného záznamu zo dňa 13.03.2019 bol zo strany správcu dane zabezpečený dôkaz vo vzťahu k dodávateľovi daňového subjektu, spoločnosti VEKTOR s r.o. a to z informačného systému Finančnej správy, kde bolo zistené, že konateľ spoločnosti VEKTOR s.r.o., Ing. F. S. vypovedal dňa 12.02.2019 ako svedok v rámci daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017 vykonávanej u daňového subjektu BARI - SLOVAKIA s.r.o, Košice, Golianova 16. Tento svedok, vo vzťahu k obchodom s kontrolovaným daňovým subjektom BARI - SLOVAKIA, s.r.o. o.i. uviedol, že je jediným konateľom spoločnosti, ktorej hlavným predmetom činnosti je servis motorových vozidiel, zamestnával v rozhodnom období cca 20 zamestnancov, pričom prevádzka servisu je na Južnej triede 33, Košice; majú ešte prevádzku v Kežmarku. Na otázku uvedenia obchodných partnerov spoločnosti v zdaňovacom období december 2017 tento svedok uviedol ako dodávateľov spoločnosť Inter cars Slovenská republika, s.r.o., ELIT s.r.o. - náhradné diely, AUTO KELLY s.r.o. - náhradné diely. Ako odberateľov uviedol spoločnosť ZŤS VVU, Grotto - servis vozidiel, GLOBCAR s.r.o. - servis vozidiel,

Tlačiarne Kežmarok - servis vozidiel a množstvo fyzických osôb. Tento dôkaz bol použitý v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

26. Z daňovej kontroly bol dňa 27.03.2019 vypracovaný Protokol č. 100742652/2019, kde na základe sumarizácie predložených dôkazov, účtovných dokladov daňového subjektu a priebehu daňového konania vyhodnotil správca dane zistené skutočnosti a dôkazy tak, že na deklarovaných faktúrach od spoločnosti VEKTOR s.r.o. č. 20170712, 20170713, 2017072014 a 20170775 neboli špecifikované pracovné operácie, použitý materiál podľa jednotlivých plošín, t.j. nebolo možné presne identifikovať, aké pracovné operácie boli vykonané na tej ktorej plošine, aký materiál bol na tú ktorú plošinu použitý pri oprave, čo nezodpovedá bežnej praxi. Predložené faktúry boli vystavené na sumy:

- 42 241,20 EUR fa č. 20170712 (opravy ôsmich plošín č. 7 - 14 ) plošiny boli odovzdané podľa zákazkového listu dňa 30.10.2017

- 27 390,- EUR fa č. 20170713 (opravy 12 plošín č. 1 - 12 ) plošiny boli podľa zákazkového listu odovzdané dňa 08.11.2017

- 15 438,- EUR fa č. 20170714 (opravy 14 plošín č. 1 - 14 ) plošiny boli podľa zákazkového listu odovzdané dňa 31.10.2017

- 10 423,56 EUR fa č. 20170775 (opravy šiestich plošín č. 1 - 6 ) plošiny boli podľa zákazkového listu odovzdané dňa 07.11.2017.

27. Z predložených dokladov ďalej vyplynulo, že priemerná nadobúdacia cena jednej batériovej plošiny GENIE GS - 2646 bola 5 295,83 EUR, pričom išlo o kúpu použitých, zánovných plošín, kde z dokladov o servise vyplýva, že oprava jednej z plošín mohla byť aj v sume vyššej ako bola jej nadobúdacia cena. Z knihy pohľadávok od dodávateľa, spoločnosti VEKTOR s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť uskutočnila v rokoch 2016 až 2018 zdaniteľné obchody pre daňový subjekt v celkovej hodnote 1 250 076,36 EUR, z čoho základ dane je 1 041 730,29 EUR, DPH 208 346,07 EUR, pričom za rok 2017 išlo o sumu 477 243,23 EUR. Z údajov z podaného daňového priznania za rok 2017 je zrejmé, že daňový subjekt deklaroval celkové náklady spoločnosti vo výške 991 434,87 EUR, z čoho tak náklady na opravy plošín realizovaných spoločnosťou VEKTOR s.r.o. predstavovali cca 40 % všetkých nákladov spoločnosti, čo u správcu dane vyvolalo pochybnosť o reálnosti deklarovaných obchodov. V súvislosti s deklarovanými servisnými prácami správca dane poukázal tiež na zistenia, že na viacerých plošinách, na ktorých mal byť vykonaný servis v decembri 2017, boli zo strany spoločnosti VEKTOR s.r.o. fakturované opravy tiež v roku 2018, a to v priemernej hodnote 2 205,06 EUR, pričom na niektorých ďalších faktúrach boli faktúrované servisné práce na batériových nožnicových plošinách GENIE, no bez špecifikácie výrobného čísla plošiny. Na isté rozpory správca dane poukázal v súvislosti s faktúrami od spoločnosti Wutang s.r.o, ktorá mala dodať náhradné diely použité na opravy plošín, kde faktúry od spoločnosti Wutang s.r.o. boli vystavené neskôr, ako mali byť realizované opravy s využitým týchto náhradných dielov. Vo vzťahu k tejto spoločnosti bolo zistené, že konateľ C. C. bol konateľom spoločnosti len do 21.12.2017, kedy predal obchodný podiel na spoločnosti a došlo k postúpeniu pohľadávok na spoločnosť FunZoo s.r.o., pričom zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2017 za spoločnosť Wutang s.r.o podpísal C. C., ktorý v tom čase už nebol konateľom tejto spoločnosti a nebol oprávnený vystupovať v jej mene. Na základe týchto skutočností správca dane spochybnil nákup a dodanie materiálu, čím bol spochybnený obsah faktúr za servis plošín, ako aj samotné opravy plošín spoločnosťou VEKTOR s.r.o. ako bolo deklarované.

28. Zároveň bolo na základe odberateľských faktúr o prenájme plošín GENIE 2646 správcom dane poukázané na to, že niektoré plošiny boli v rozhodnom období zároveň predmetom prenájmu u obchodných partnerov daňového subjektu, a zároveň boli evidované ako servisované v zmysle zákazkových listov. A daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, vznik daňovej povinnosti pri dodaní deklarovaných opráv plošín podľa faktúr od spoločnosti VEKTOR s.r.o. bol spochybnený, keďže nie je možné, aby vznikla zároveň daňová povinnosť z dodania opráv v rovnakom čase, ako vznikla daňová povinnosť z prenájmu predmetných plošín. Na základe toho správca dane spochybnil evidenciu záznamu jázd, dodanie plošín k dodávateľovi, kde v predložených dokladoch nekorešpondujú dni, kedy mali byť plošiny dovezené, s dňom vzniku daňovej povinnosti - dodanie služby, opravy plošiny a deň, kedy mali byť plošiny odvezené a vrátené daňovému subjektu. Tieto skutočnosti spochybnili reálne dodanie služieb tak, ako boli deklarované účtovnými dokladmi, pričom zo strany daňového subjektu neboli predložené žiadne doklady, resp. vysvetlenia, ktoré by tieto nezrovnalosti, na ktoré poukázal správca dane, odstránili.

29. Vzhľadom na zásadu, že právo na odpočítanie dane musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane, ten s odkazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH v predmetnom protokole konštatoval, že daňový subjekt porušil § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH tým, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 15 915,46 EUR; v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet dane viaže.

30. Kontrolovaný daňový subjekt vo vyjadrení k zisteniam v zmysle protokolu dňa 24.04.2019 uviedol, že so závermi správcu dane nesúhlasí. V priebehu obchodov nemal žiaden vplyv na skutočnosť, že dodávateľ spoločnosti VEKTOR s.r.o., Wutang s.r.o., nepredložil svoje účtovníctvo, resp. že v tejto spoločnosti došlo k zmene majiteľa. Je toho názoru, že tak, ako z jeho strany predložením všetkých dokladov, tak aj zo strany spoločnosti VEKTOR s.r.o. a ich zamestnancov, bolo dostatočným spôsobom dosvedčené, že k dodaniu služieb došlo tak, ako je deklarované faktúrami. Ak má správca dane pochybnosti, tieto nepostačujú na to, aby odpočet dane nebol priznaný, pokiaľ správca dane svoje pochybnosti nepreukáže. Naopak, vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti voči daňovému subjektu je v rozpore so zákonom, ako aj prijatou judikatúrou, na ktorú poukázal (rozhodnutia NS SR sp. zn. , , rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.5Afs/131/2004). Namietal tvrdenia správcu dane vo vzťahu k nepreukázaniu, že niektoré z plošín nie sú evidované v majetku daňového subjektu, že v čase ich nákupu nebol tento nákup zdanený podľa § 11 Zákona o DPH, keďže obdobia, kedy mali byť realizované nákupy, neboli predmetom daňovej kontroly (máj 2015, september 2016, júl a máj 2017), uviedol, že nesprávne zaúčtovanie dane v minulom období mu nemôže byť na ujmu pri kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2017. navyše, nie je prípustné, aby správca dane tvrdil, že plošiny nie sú vo vlastníctve daňového subjektu a zároveň že boli predmetom nájmu v rozhodnom období. K odkazu na § 3 ods. 3 Daňového poriadku a absencii preukázania ekonomického opodstatnenia deklarovaných služieb uviedol, že tieto námietky sú bezpredmetné, nie je možné porovnávať nadobúdacie ceny plošín a ceny ich opráv, servisov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie podnikateľských aktivít daňového subjektu. Je toho názoru, že potreba servisu a jeho vykonanie bol riadne zdokladovaný, poukázal na potreby revíznych skúšok týchto zariadení, bez ktorých nie je možné stroje prenajímať. Vo vzťahu k použitiu výpovede konateľa spoločnosti VEKTOR s.r.o., Ing. F. S., v inom daňovom konaní, namietal nezákonnosť použitia tejto výpovede ako dôkazného prostriedku, keďže ak ide o daňovú kontrolu tretieho subjektu, výpoveď je predmetom daňového tajomstva, nie je možné ju použiť v inom daňovom konaní, navyše, zástupca jeho spoločnosti nebol na tento výsluch predvolaný, nemal možnosť sa vyjadriť, klásť svedkovi otázky. Trvá na tom, že k porušeniu § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH nedošlo, že dodanie služieb sa uskutočnilo tak, ako bolo deklarované a nárok na odpočítanie dane riadne vznikol.

31. Dňa 13.06.2019 boli vyslúchnutú svedkovia, L. U., U. S., L. R., ústneho pojednávania sa zúčastnila j zástupca kontrolovaného daňového subjektu. Vypovedali k priebehu opráv, k otázkam o dodávaní plošín na prevádzku spoločnosti VEKTOR s.r.o., k tomu, kedy boli plošiny dovážané, ako boli evidované zákazkové listy, kto objednával náhradné diely, kedy boli plošiny odvážané po oprave. L. U. uviedla, že plošiny boli dovážané priebežne daňovým subjektom, boli postupne zapisované na zákazkové listy podľa výrobných čísel, následne bolo prijímacím technikom zistené, kde je problém, na základe čoho boli špecifikované náhradné diely, tie boli objednané I.. S.. Nepamätá presne, či boli náhradné diely nakupované od spoločnosti Wutang, s.r.o. Neobjednávala ho ona. Plošiny neboli odovzdávané naraz, ale postupne, po oprave, kedy boli dovezené ďalšie plošiny. Fakturované bolo naraz, po ukončení prác, sumárne, po oprave poslednej plošiny. V zhode odpovedal svedok U. S., že po vykonanej obhliadke plošiny technikom, on špecifikoval náhradné diely, tie boli objednávané I.. S., nevie od koho, on to neriešil. Špecifikácie náhradných dielov sa neuschovávajú, nie sú súčasťou zákazkových listov. Spoločnosť Wutang s.r.o. nepozná, meno C. C. registruje, nepozná ho osobne. Svedok L. R., prijímací technik u VEKTOR s.r.o. uviedol, že pozná I.. Q., počul o spoločnosti REFAL SLOVAKIA, s.r.o., opravovali pre nich kĺbové a nožnicové zdvíhacie zariadenia. Plošiny boli na servis dovážané postupne, dovážala ich REFAL SLOVAKIA, s.r.o., po oprave sa odviezla a doviezli ďalšiu. Občas sa vykonávali aj výjazdy za servisom plošín, ale nie často. Obhliadky plošín vykonávali technici, pán S. spracoval zoznam náhradných dielov, tie zabezpečoval Ing. S.. On nemá vedomosť o tom, od koho boli náhradné diely, taktiež nemá vedomosť o spôsoboch fakturácie a dokumentácii. Zákazkové listy spracúva L. U., občas to robí na jeho počítači, a tak tam býva uvedené aj jeho meno. Firmu Wutang s.r.o ani C. C. nepozná, mená nikdy nepočul. Uviedol, že pokiaľ on vie, plošiny servisovali iba pre spoločnosť REFAL SLOVAKIA s.r.o.

32. Dňa 11.07.2019 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní za účelom prerokovania podmienok a dôkazov preložených daňovým subjektom k Protokolu č. 100742652/219. Poukázal na to, že výpovede svedkov sa sústredili len na plošiny, ani jeden z nich neuviedol, že pre daňový subjekt vykonávali aj servis viacerých motorových vozidiel, o čom svedčia predložené faktúry, čo správca dane označil, že sa javia byť tieto výpovede usmernené. Na rozpor poukázali tiež v tom, že svedkovia zhodne uviedli, že náhradné diely objednával I.. S., po predložení zoznamu potrebných kusov, ani jeden z nich nepozná spoločnosť Wutang s.r.o. alebo osobne pána C., s nimi nikto nejednal. I.. S. však vo výpovedi dňa 18.10.2018 uviedol, že nákup náhradných dielov a materiálu rieši a objednáva U. S., nie on, on o týchto nákupoch, či dodávkach tovaru nemá vedomosť. Správca dane skonštatoval, že deklarované faktúry neodrážanú reálne dodanie služieb, čo sa týka dátumu dodania, obsahu a rozsahu služieb, vrátane dodaného materiálu, čo tak spochybňuje reálne dodanie služby a vznik daňovej povinnosti. Poukázal na faktúry, na ktorých absentuje konkretizovanie, aký materiál bol na ktorú plošinu použitý, aké pracovné operácie boli na tej ktorej plošine vykonané, pričom táto špecifikácia nie je uvedená ani na zákazkových listoch, neexistuje presná evidencia kedy boli ktoré plošiny privezené, opravené, odvezené, čo je dôležité pre samotný vznik daňovej povinnosti. Samotná evidencia rozsahu opráv je dôležitá aj pre daňový subjekt, pre prípadné reklamácie opráv. Taktiež poukázal správca dane na dodávateľské faktúry k nákupu plošín, pričom plošiny č. 2 - 6 nebolo daňovým subjektom zdanené, súhrnné karty k evidencii majetku daňového subjektu len všeobecne uvádzajú plošiny, čo znemožňuje jednoznačnú identifikáciu majetku daňového subjektu. Servisné protokoly a údaje na nich uvedené taktiež spochybňujú reálnosť údajov, napr. faktúra č. 20170714 sa týka opravy elektroinštalácie plošín č. 1-14 v počte 14 hodín spolu, pričom servisný protokol zo dňa 15.11.2017 deklaruje opravu plošín č. 8, 10 a 12 v úhrnom počte 12 hodín a servisný protokol zo dňa 16.11.2017 deklaruje opravu plošiny č. 11 v trvaní dvoch hodín. Ani jeden z týchto protokolov neobsahuje použitie materiálu, náhradných dielov. Rovnako nie je zhoda v mieste, kde sa mal servis vykonať, či na prevádzke VEKTOR s.r.o. alebo výjazdovo (OPTIMA, ROCA), keďže zákazkový list č. RZ171563 preukazuje, že všetky plošiny č. 1 - 14 boli privezené na prevádzku servisu. Záznamy jázd nedeklarujú odvoz a privezenie všetkých plošín, ktoré mali byť servisované, pričom aj dátumy týchto jázd sú zmätočné, napr. dňa 18.12 až 19.12.2017 mali byť privezené a odvezené plošiny č. 4 a 5, avšak oprava týchto plošín je fakturovaná na troch faktúrach č. 20170713, 20170714 zo dňa 01.12.2017 a tiež na faktúre č. 20170775 zo dňa 27.12.2017 a podľa zákazkového listu boli tieto plošiny privezené dňa 07.11.2017. Tieto údaje na dokladoch predložených daňovým subjektom tak preukazujú nezrovnalosti o priebehu obchodov. Tiež údaje o oprave plošín č. 2, 3, 6 a 7, ktoré podľa záznamu jázd mali byť privezené do servisu dňa 17.11.2017 a ten istý deň mali byť odvezené opravené, sú zmätočné, keďže zákazkový list č. RZ171562 deklaruje, že plošiny č. 7 - 14 boli prevzaté 30.10.2017 a zákazkový list č. RZ171631 deklaruje prevzatie plošín č. 1 - 14 dňa 31.10.2017; pričom dátum dodania služby mal byť 01.12.2017 resp. 27.12.2017, pričom je otázne, ako za 7,5 hod. boli opravené štyri plošiny vrátane dodania náhradných dielov. Tieto doklady teda nijako neodzrkadľujú skutočný priebeh deklarovaného obchodu. Vo vzťahu k použitiu dôkazu, záznamu z výpovede I.. S. realizovanom v daňovom konaní vo vzťahu k tretiemu daňovému subjektu, kde daňový subjekt namietal zákonnosť použitia takéhoto dôkazu, správca dane uviedol, že ide o dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, čo je podporené tiež v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , použitie tohto dôkazu je v súlade so zákonom, pričom daňový subjekt mal možnosť a priestor sa na výzvu správcu dane k vyjadreniam svedka vyjadriť. Taktiež daňový subjekt nijako nepreukázal svoje vyhlásenie, že servis plošín bol robený pre potreby každoročných revíznych skúšok a ani nebolo preukázané, aby spoločnosť VEKTOR s.r.o. mala oprávnenie vykonávať revízne skúšky zdvíhacích plošín. Správca dane akceptoval námietku daňového subjektu, a nebude v jeho právnych záveroch použité ustanovenie § 6 ods. 6 Daňového poriadku. Správca dane zotrval na závere, že v priebehu konania dostatočne spochybnil deklarované tvrdenia daňového subjektu, pravdivosť a vierohodnosť predložených dodávateľských faktúr, keďže tým neboli naplnené zákonné podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane, na čo nepostačuje formálne deklarovanie obchodu, ale tieto tvrdenia musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých znakoch - právna skutočnosť, objekt a subjekt. Daňový subjekt do zápisnice uviedol, že so závermi a stanoviskami správcu dane nesúhlasí, správca dane neakceptoval pripomienky a námietky, nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede ako vopred dohodnuté.

33. Na podklade uvedeného daňový úrad rozhodnutím zo dňa 17.09.2018 č. 101823949/2018 určil daňovému subjektu, žalobcovi, rozdiel v sume 15 915,46 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 3 089,41 EUR a vyrúbil daň v sume 12 826,05 EUR.

34. Správca dane chronologicky opísal priebeh daňovej kontroly, zaznamenal v rozhodnutí výsluchy svedkov (L. U., U. S., L. R., I.. F. S., C. C.), boli zaznamenané listinné dôkazy predložené daňovým subjektom (účtovný denník za 2017, 2018, kniha evidencie za 2017, 2018, knihy pohľadávok a záväzkov za 2017, záznamy DPH v zdaňovacom období december 2017, kontrolné výkazy DPH, odberateľské a dodávateľské faktúry za rok 2017, zákazkové listy, bankové výpisy z ČSOB, a.s., zoznamy zamestnancov v roku 2017. Dňa 27.12.2018 boli predložené nadobúdacie faktúry k plošinám v majetku daňového subjektu č. 1 až č. 14, okrem plošín č. 6 a č. 7, dňa 12.03.2019 boli doručené doklady o nákupe batériových plošín GENIE vrátane dokladov o úhradách vo vzťahu k plošinám č. 2 až 7, odberateľské faktúry za prenájom plošín za december 2017, servisné protokoly k plošinám č. 8, 10, 12, 11 z dní 15.11.2017 a 16.11.2017.

35. Vo vzťahu k predloženým faktúram, ktoré mali potvrdzovať deklarovaný obchod, z ktorého mal daňovému subjektu vzniknúť nárok na odpočet dane, správca dane skonštatoval, že na týchto faktúrach č. 20170712, 20170713, 20170714 zo dňa 01.12.2017 a č. 20170775 z 27.12.2017 neboli nijako špecifikované pracovné operácie, použitý materiál, špecifikovaný podľa konkrétnych plošín, čím tak nebolo možné identifikovať, aké pracovné operácie boli vykonané na tej ktorej plošine, akého druhu, v akom množstve a hodnote, nebol zrejmý, aký materiál, v akej cene, hodnote a množstve bol použitý na tú ktorú plošinu, pričom táto špecifikácia nebola uvedená ani na zákazkových listoch. Podľa súm, na ktoré boli predmetné faktúry vystavené, bola pomerná priemerná hodnota opravy jednej plošiny 5 280,15 EUR (fa č. 20170712), 2 282,50 EUR (fa č. 20170713), 1 102,71 EUR (fa č. 20170714) a 1 737,26 EUR (fa č. 20170775) bez špecifikácie ceny materiálu a ceny opravy, z čoho správca dane vyvodil záver, že pri niektorých plošinách cena servisu prekročila jej nadobúdaciu cenu, pričom zároveň z rozsahu celkových nákladov daňového subjektu bolo zrejmé, že náklady na opravy v roku 2016 tvorili cca 28 % celkových nákladov firmy, no v roku 2017 to bolo cca 40 % celkových nákladov, čo u správcu dane vzbudilo pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov.

36. Správca dane ďalej poukázal na zákazkové listy, z ktorých vyplynulo, že:

- plošiny č. 7 - 14 boli odovzdané dňa 30.10.2017 (list č. RZ171562 k fa č. 20170712)

- plošiny č. 1 - 12 boli odovzdané dňa 08.11.2017 (list č. RZ171649 k fa č. 20170713)

- plošiny č. 1 - 14 boli odovzdané dňa 31.10.2017 (list č. RZ171563 k fa č. 20170714)

- plošiny č. 1 - 6 boli odovzdané dňa 07.11.2017 (list č. RZ171631 k fa č. 20170775). Tieto zákazkové listy neobsahovali pracovné úkony, zoznam použitého materiálu/náhradných dielov, čas opráv plošín, čas ich vrátenia daňovému subjektu.

37. Vo vzťahu k preverovaniu majetku daňového subjektu správca dane skonštatoval, z dodávateľských faktúr o nákupoch plošín, že nadobudnutia plošín z rokov 2015 a 2017 (plošiny č. 1 až 6) neboli zdanené a ich zúčtovanie nebolo správcovi dane ani na výzvu predložené. Taktiež na súhrnných kartách majetku č. 000001 až č. 000039 a na dokladoch Dlhodobý majetok - inventúrny súpis, neboli riadne evidované všetky batériové plošiny, ktoré deklaroval daňový subjekt ako súčasť svojho majetku.

38. K dodávateľovi náhradných dielov pre spoločnosť VEKTOR s.r.o., spoločnosti Wutang s.r.o. správca dane šetrením zistil, že táto obchodná spoločnosť nepodala daňové priznanie k DPH za obdobie december 2017, t.j. daň z deklarovaného dodania tovaru pre VEKTOR s.r.o. nebola uhradená, vyslúchnutý svedok, vtedajší konateľ spoločnosti C. C., nevedel uviesť detaily k realizovaným obchodom, nevedel sa vyjadriť, či boli tieto obchody zaúčtované v ich účtovníctve za december 2017, či boli podávané výkazy k DPH. Správca dane poukázal tiež na to, že zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o zmenách na strane spoločnosti Wutang s.r.o. boli podpisované C. C.; a to aj v období, kedy ten už oficiálne nefiguroval ako konateľ tejto spoločnosti, t.j. nemal oprávnenie konať v jej mene. Tieto skutočnosti viedli správcu dane k spochybneniu existencie obchodov medzi spoločnosťou VEKTOR s.r.o. a Wutang s.r.o v rozhodnom období, čo následne spochybňuje správne faktúrovanie materiálov, náhradných dielov v rámci vykonávaných opráv pre daňový subjekt.

39. Správca dane z predložených dokladov preveroval dátumy dodaní plošín, deklarovaných opráv a odovzdávania plošín, v spojení so vznikom daňovej povinnosti na základe vystavovaných faktúr, pričom konštatoval, že v zmysle faktúr č. 20170712, 20170713 a 20170714 daňová povinnosť vznikla 01.12.2017, no v zmysle faktúry č. 20170775 daňová povinnosť vznikla 27.12.2017. Zároveň však sa v účtovníctve daňového subjektu nachádzajú faktúry za prenájom plošín tretími subjektmi, odberateľmi

daňového subjektu, pričom ide o plošiny, ktoré boli deklarované ako servisované v rozhodnom období u spoločnosti VEKTOR, s.r.o. Správca dane aj týmito skutočnosťami podložil spochybnenie vzniku daňovej povinnosti za deklarované opravy, ak daňová povinnosť z dodania opráv vznikla v rovnakom čase ako daňová povinnosť z prenájmu. Zároveň tiež nezrovnalosti vyplývajú z údajov na záznamoch jázd vozidiel, ktoré mali plošiny prevážať, kde sú niektoré označenia plošín zhodné na viacerých záznamoch.

40. Správca dane poukázal na obsah výsluchu Ing. S., konateľa spoločnosti VEKTOR s.r.o. realizovaného v rámci iného daňového konania, vo vzťahu k spoločnosti BARI - SLOVAKIA, s.r.o. pri kontrole DPH za obdobie december 2017 u tejto spoločnosti, kde v zmysle Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.12.2019 tento svedok uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti VEKTOR s.r.o. je autoservisná činnosť, že medzi odberateľov patria spoločnosti ZŤS VVU, Grotto, GLOBCAR s.r.o., Tlačiarne Kežmarok a množstvo fyzických osôb, no tento svedok vôbec neuviedol, že vykonávajú tiež servis plošín a že medzi ich odberateľov patrí aj REFAL SLOVAKIA, s.r.o., pričom tento odberateľ podľa predložených faktúr tvorí 45 % z hodnoty všetkých vyhotovených faktúr spoločnosťou VEKTOR s.r.o., s obratom 95 495,76 EUR v rozhodnom období. Zápisnica z tohto výsluchu bola v daňovom konaní použitá v súlade s § 24 ods. 4 v spojení s § 3 Daňového poriadku, ako ďalší dôkaz, ktorý možno použiť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K týmto dôkazom bol daňový subjekt vyrozumený, mal možnosť sa k nemu vyjadriť v priebehu daňového konania. Keďže išlo o výsluch vykonávaný v inom daňovom konaní, týkajúci sa tretieho subjektu, daňový subjekt nemal právo a možnosť byť pri vypočutí svedka prítomný, resp. klásť svedkovi otázky.

41. Z všetkých uvedených skutočností tak správca dane vyvodil záver, že daňový subjekt v rámci vykonanej daňovej kontroly nepreukázal, že dodanie služieb, vrátane materiálu, u dodávateľa, spoločnosti VEKTOR s.r.o. sa uskutočnilo tak, ako je uvedené na deklarovaných faktúrach a že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2, 3 Zákona o DPH. Deklarované dodania sa správcovi dane javia ako nereálne, ekonomicky neopodstatnené, výsledkom ktorých bolo neoprávnené uplatnenie práva na odpočet dane v zdaňovacom období december 2017 za účelom získania daňovej výhody. Poskytnutie služieb tak, ako bolo deklarované faktúrami, nebolo zo strany daňového subjektu preukázané riadne, keďže zistenia správcu dane spochybnili pravdivosť a vierohodnosť predložených dodávateľských faktúr.

42. Po tom, čo bol o výsledku daňovej kontroly spísaný protokol č. 100742652/2019 dňa 27.03.2019, daňový subjekt podal vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, kde namietal pochybnosti správcu dane, zotrval na oprávnenosti svojich nárokov na odpočet dane, pochybnosti správcu dane zhodnotil ako neopodstatnené a ničím nepodložené. Na základe návrhov daňového subjektu bol vykonaný výsluch svedkov I.. Q., konateľa daňového subjektu, L. U., L. R. a U. S., zamestnancov daňového subjektu. Tieto výpovede správca dane vyhodnotil, že sa javia byť vopred dohodnuté, usmernené, pričom v niektorých smeroch vyvolali výpovede ďalšie pochybnosti o vierohodnosti predložených tvrdení, a to vo vzťahu k spôsobu fakturácie, kedy sa opravy faktúrovali, kto overoval plnenie na nich uvedené, aké dni boli uvádzané ako dodanie služby, ako sa objednával materiál na opravu, kto ho špecifikoval a prečo na žiadnych záznamoch nie je uvedené, aké náhradné diely boli pri opravách používané a napriek tomu boli fakturované (svedok U. S. potvrdil, že nákup náhradných dielov išiel cez I.. S., pričom ten však vo výpovedi vyhlásil, že nákup dielov zabezpečoval U. S., prijímací technik, podľa potrieb servisu).

43. S odkazom na § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/, § 72 ods. 1 písm. a/ § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o DPH správca dane uzavrel, že deklarované faktúry neodrážajú reálne plnenie, dodanie deklarovaných služieb, vo vzťahu k dátumom dodania služieb, rozsahu a obsahu dodaných služieb, vrátane dodaného materiálu, čo spochybňuje reálne dodanie deklarovaných služieb a vznik daňovej povinnosti. Fakturácia služieb vrátane materiálu bez jeho špecifikácie nezodpovedá bežnej praxi, nie je dostatočne určité a identifikovateľné, čo tak má byť obsahom fakturácie. Nie je dostatočne zrejmé, ktoré plošiny boli kedy dovezené, kto a kedy ich preberal, kedy došlo k oprave, čo je dôležité pre vznik daňovej povinnosti, resp. pre prípadnú reklamáciu. Objednávky služieb nie sú určité, zákazkové listy sú formálne, neobsahujú potrebné náležitosti na identifikáciu služby. Preverovanie dodania materiálu, náhradných dielov iba potvrdilo pochybnosti správcu dane, keďže zo strany subdodávateľa, spoločnosti Wutang s.r.o. neboli poskytnuté žiadne doklady, ktoré by obchod potvrdzovali. Vo vzťahu k evidencii majetku daňového subjektu správca dane poukázal na rozpory medzi súhrnnými kartami majetku, inventúrnymi súpismi, kde nie je jasne definované, ktoré plošiny sú ako označené, a ktoré sú vo vlastníctve daňového

subjektu, pričom zároveň bolo zistené, že daňový subjekt nedisponuje dokladmi o nadobudnutí plošín č. 2 až 6, tieto obchody neboli zdanené.

44. Správca dane poukázal na servisný protokol zo dňa 15.11.2017, ktorý deklaruje opravu elektroinštalácie plošín č. 8, 10 a 12 v počte 12 hodín, servisný protokol zo dňa 16.11.2017 deklaruje opravu elektroinštalácie plošiny č. 11 v trvaní 2 hodín. Totožné plošiny boli uvedené v zoznamoch plošín fakturovaných v mesiaci december 2017, s dátumom dodania služby 01.12.2017, so servisom v trvaní 14 hodín pre plošiny č. 1 až 14. Servisné protokoly uvádzajú ako miesto servisu OPTIMA Košice a ROCA, pričom podľa zákazkového listu boli opravy vykonané v dielni spoločnosti VEKTOR s.ro., Južná trieda 66, Košice. Tieto doklady preto nie sú jednoznačným dôkazom, že sa obchod uskutočnil tak, ako je na predmetných faktúrach uvedené a realizáciu obchodu tieto rozpory spochybňujú. Aj ďalšie faktúry vykazujú obdobné nezrovnalosti, totožné plošiny sú uvádzané na rôznych faktúrach, servisné listy uvádzajú dátumy opráv, ktoré predchádzajú dodaniu plošiny. Tieto nezrovnalosti v záznamoch bolo správcom dane rozpísané v odôvodnení rozhodnutia, strany 51 až 54.

45. Daňový subjekt tiež v konaní nijako nepreukázal tvrdenie, že servis plošín bol vykonaný z dôvodu potreby každoročnej povinnej revíznej skúšky; navyše, spoločnosť VEKTOR s.r.o. nie je certifikovaným servisnom oprávneným vykonávať revízne kontroly plošín.

46. Správca dane zdôraznil, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane má skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, t.j. správca dane neprihliada na tie doklady, ktoré deklarujú obchody, ktoré sa reálne neuskutočnili, resp. sa neuskutočnil tak, ako je v dokladoch deklarované. Formálne predloženie dokladov má povahu faktu, t.j. že tovar alebo služby uvedené na faktúre, boli reálne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane nevzniká jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktoré je povinný preukazovať platiteľ a ten zodpovedá za správnosť. Daňový subjekt nesie zodpovednosť za obchodnoprávne vzťahy, do ktorých vstupuje, je povinný si zabezpečovať o zdaniteľných obchodoch také hodnoverné doklady, ktoré realizáciu obchodu preukazujú, keďže v prípadnom daňovom konaní nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k oprávnenosti uplatňovaného nároku. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie práva na odpočítanie DPH nepostačuje, ak sa dodávka tovaru resp. služby preukáže výlučne daňovým dokladom, t.j. faktúrou s predpísaným obsahom (čo navyše v tomto prípade dodržané nebolo), keďže nielen takýto doklad musí preukazovať prijatie služby, ale táto služba musí byť aj hodnoverne preukázateľná, že k nej reálne došlo, subjektom uvedeným na faktúre, v deklarovanom rozsahu.

47. V zmysle § 45 ods. 2 písm. e/, § 24 ods. 1, 3, 4, § 3 ods. 1 až 3 Daňového priadku, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , správca dane skonštatoval, že v priebehu konania boli vykonané dokazovanie a úkony, ktorými boli využité všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly, či správca dane konal v súčinnosti s daňovým subjektom, umožnil mu predkladať dôkazy k rozporným zdaniteľným obchodom, čím by podporil platnosť deklarovaných údajov.

48. Na základe uvedených zistení tak správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt v zdaňovacom období december 2017 porušil § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH tým, že neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej výške 15 915,46 EUR z dodaných služieb - opravy zariadení (plošín) vrátane dodania materiálu od dodávateľa VEKTOR s.r.o. v zmysle deklarovaných faktúr, pričom tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2, 3 Zákona o DPH, keďže daňový subjekt nepreukázal, že tieto služby vrátane materiálu boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom, v rozsahu uvedenom na faktúrach. Zároveň nebolo bezpochyby preukázané, že plošiny č. 1 až 14 boli evidované v majetku daňového subjektu, že opravy sa týkali majetku daňového subjektu. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočítanie dane viaže.

49. Proti tomu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, kde daňový subjekt opísal obsah výpovedí svedkov vyslúchnutých v priebehu daňovej kontroly (L. U., C. C., L. R., U. S.), keďže tie podľa jeho názoru v plnom rozsahu potvrdzujú priebeh zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a dodávateľom tak, ako boli deklarované predloženými faktúrami a ďalšími relevantnými dokladmi. Uviedol, že zo strany dodávateľa, spoločnosti VEKTOR s.r.o. boli v rámci kontroly predložené všetky doklady, ktoré potvrdzovali uskutočnenie všetkých zdaniteľných plnení. Skutočnosť, že zo strany spoločnosti Wutang s.r.o. žiadne doklady predložené neboli, nič nepreukazuje, pričom, navyše, toto

nemôže byť na ujmu daňovému subjektu a ten nemôže niesť zodpovednosť za to, že u tohto subjektu ako subdodávateľa, nastali po realizácii obchodov také organizačné zmeny, ktoré mali za následok nemožnosť predloženia dokladov. Len skutočnosť, že správca dane má pochybnosti, sama osobe nepostačuje na nepriznanie nároku na odpočítanie dane. Ide o postup v rozpore so zákonom, ak správca dane vyvodzuje absolútnu dôkaznú povinnosť na strane kontrolovaného subjektu. Žalobca nesúhlasil s postojom správcu dane, ktorý poukazoval na zásadu prednosti skutočného stavu pred stavom formálnym vo vzťahu k simulovaným právnym úkonom, zastieraním úkonov, fiktívnym výdavkom a inými formami neoprávnených činností daňových subjektov, ktoré majú mať za následok neoprávnené uplatňovanie si daňových nárokov. Žiadne tieto námietky správcu dane vo vzťahu k obchodným aktivitám daňového subjektu neboli v konaní preukázané. Daňový subjekt namietal ako nezákonné použitie dôkazu, zápisnice z výsluchu svedka uskutočneného v priebehu iného daňového konania u iného daňového subjektu, ku ktorému nemal možnosť sa vyjadriť, byť prítomný pri predmetnom výsluchu. V rámci výsluchu svedka, konateľa spoločnosti VEKTOR s.r.o., ten neuviedol do predmetnej zápisnice, že ich spoločnosť v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva aj servisy plošín. Žalobca k tomu uviedol, že ak bol vedený výsluch svedka vo vzťahu k obchodnej spoločnosti BARI - SLOVAKIA s.r.o., táto informácia nebola relevantná, a tak výpoveď ako taká nič nepreukazuje, nie je smerodajná. Ak by mal daňový subjekt možnosť byť prítomný pri výsluchu, klásť svedkovi otázky, táto nejasnosť/rozpor by sa vysvetlili. Daňový subjekt v odvolaní, aj vo vzťahu k uvedenému dôkazu, ktorý považuje za nezákonne použitý, zdôraznil, že výsluchy svedkov vykonávané v rámci daňovej kontroly vedenej voči nemu podporili nárok na odpočítanie dane, dosvedčili existenciu zdaniteľných obchodov, dodanie služieb od spoločnosti VEKTOR s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi, a tak vyššiu relevanciu majú tieto výpovede. Nesúhlasí s konštatovaním správcu dane, ktorý tieto výpovede svedkov zhodnotil ako vopred dohodnuté, zosúladené, keďže takýto záver nemá správca dane ničím podložený. Namietal nedodržanie zásad pri zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov, pri ich hodnotení , nedodržanie zásady logickej úvahy.

V.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

50. O podanom odvolaní daňového subjektu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.11.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie daňového úradu potvrdil, konštatujúc, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, v rámci ktorého preukázal nesplnenie podmienok pred odpočítanie dane zo strany kontrolovaného subjektu. Žalovaný ako odvolací orgán posúdil relevantnosť vznesených odvolacích námietok, pričom vyhodnocoval predložené dôkazy, a to jednotlivo a tiež v ich vzájomných logických súvislostiach.

51. Po sumarizácii odvolacích námietok a priebehu daňového konania žalovaný, s odkazom na § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 45 ods. 1 písm. f/, ods. 2 písm. e/, § 68 ods. 3 Daňového poriadku, § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1 písm. d/ Zákona o DPH, z ktorých žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, žalovaný k veci samej a k podaným odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že správca dane v rámci vykonávanej daňovej kontroly preveroval rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období december 2017, v ktorom si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočet dane z faktúr za deklarované dodanie služieb (opravy batériových plošín) vrátane materiálu. Správca dane preveroval splnenie podmienok podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. Ako dôkaz splnenia podmienok boli zo strany daňového subjektu predložené faktúry vystavené dodávateľom. Existencia faktúr, na ktorej je uvedená DPH sama osebe nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Uskutočnenie dodania tovaru a služieb a z neho vyplývajúcu daňovú povinnosť (§ 19 Zákona o DPH) a následné právo odpočítať daň (§ 49 ods. 1 Zákona o DPH) je nutné deklarovať po stránke formálnej (vystavenou faktúrou), ale aj po obsahovej (preukázanie reálneho dodania služieb resp. tovaru). Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré pri vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. V tomto prípade bola zo strany správcu dane spochybnená materiálna existencia dodania služieb a materiálu. Žalobca si odpočítal daň z faktúr za dodanie služieb od dodávateľa VEKTOR s.r.o., ktorý materiál na opravy nakúpil od dodávateľa, spoločnosti Wutang s.r.o. predložené boli faktúry za dodanie služieb (opravy plošín), na ktorých neboli špecifikované pracovné operácie a použitý materiál podľa jednotlivých plošín, čím tak nebolo možné identifikovať, aké pracovné operácie (druh, množstvo, ich hodnota) a aký použitý materiál (druh, množstvo, jeho hodnota) bol použitý pri opravách jednotlivých plošín. Takáto

špecifikácia nebola uvedená ani na zákazkových listoch. Faktúry neboli vyhotovené v súlade s § 74 ods. 1 písm. d/ Zákona o DPH.

52. Vo vzťahu k spoločnosti Wutang s.r.o. žalovaný konštatoval, že konateľ tejto spoločnosti v čase údajného dodania materiálu nepreukázal, že obchod prebehol. Nepreukázal existenciu tovaru, nemal vedomosť, od koho tovar nakúpil, či spoločnosť VEKTOR s.r.o. obchody priznala v daňovom konaní a odviedla daň, či bolo preukázané dodanie tovaru. Zo strany C. C. neboli predložené účtovné doklady, iba Protokol o odovzdaní účtovníctva novému konateľovi, ktorý prevzal spoločnosť, U. B.. Tento svedok si nepamätal, s kým komunikoval pri uzatváraní obchodov pre spoločnosť VEKTOR s.r.o, nepamätal si, kedy spolu obchodovali.

53. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podľa súhrnných kariet majetku a inventúrneho súpisu ku dňu 21.12.2017 nemal batériové plošiny evidované tak, aby ich bolo možné identifikovať, t.j. aby bolo možné bezpochyby preukázať ich evidenciu v majetku kontrolovaného daňového subjektu. Zo strany daňového subjektu neboli predložené zaúčtovanie dodávateľských faktúr o nákupoch batériových plošín (ako boli označené v objednávke č. 12/2017; nebol preukázaný nákup - zdanenie a zaúčtovanie nadobudnutých batériových plošín z iných členských štátov (ČR, Belgicko) podľa § 11 Zákona o DPH. Zároveň žalovaný poukázal na rozpor v tom, že zo strany žalobcu boli predložené faktúry za prenájom batériových plošín konkrétnym odberateľom v mesiaci november 2017, na základe ktorých vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť z dodania služieb (§ 19 ods. 2 Zákona o DPH), čo ale vylučuje možnosť súčasného vzniku daňovej povinnosti vyplývajúcej z deklarovaných opráv v rovnakom čase. Z týchto skutočností správca dane vychádzal pri konštatovaní, že kontrolovaný daňový subjekt si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej výške 15 915,46 EUR, keďže nebol preukázaný obchod, dodanie služieb vo vzťahu k spoločnosti VEKTOR s.r.o.

54. Vo vzťahu k námietke, že správca dane nezákonne preniesol na daňový subjekt zodpovednosť za konanie spoločnosti Wutang s.r.o. žalovaný uvádza, že tomu tak nie je. Preverím účtovníctva tejto spoločnosti mal byť získaný dôkaz na preukázanie deklarovaného obchodu - nákup náhradných dielov, materiálu pre spoločnosť VEKTOR s.r.o., čo sa však preukázať nepodarilo. Pôvod materiálu na opravu nebol dokázaný, t.j. bol spochybnený priebeh obchodu spoločnosti VEKTOR s.r.o., ktorý bol následne účtovaný daňovému subjektu.

55. Vo vzťahu k námietke hodnotenia predložených dôkazov v rozpore so zákonom a zásadami logickej úvahy sa žalovaný stotožnil s postupom správcu dane, hodnotenie dôkazov a ich logické vyhodnotenie posúdil ako správne, na čom následne bolo správne nepriznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe objektívnych skutočností, keďže zo strany daňového subjektu nebola preukázaná existencia materiálu na opravu batériových plošín a reálne uskutočnenie opráv.

56. Rovnako je nedôvodná námietka vo vzťahu k § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keďže toto ustanovenie v rozhodnutí správcu dane aplikované nebolo.

57. Vo vzťahu k námietke o použití informácie získanej z Informačného systému FS ohľadne spoločnosti VEKTOR s.r.o. žalovaný zdôraznil, že boli použité v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. nemôže ísť o dôkaz získaný nezákonne. Zverejnením výpovede nedošlo k vyzradeniu daňového tajomstva, ako namieta daňový subjekt. Nejde o kľúčový dôkaz, o ktorý výlučne by bolo opreté tvrdenie správcu dane; ide len o podporný fakt, potvrdzujúci iné zistenia vo vzťahu k činnosti spoločnosti VEKTOR s.r.o., ktoré majú potvrdiť, že deklarované služby boli účelovo dodané iba pre spoločnosť REFAL SLOVAKIA s.r.o. Ak ide o námietku, že sa daňový subjekt nemal možnosť vyjadriť k tomuto dôkazu, žalovaný poukázal na to, že žalobca dňa 28.02.2019 prevzal výzvu na predloženie dôkazov č. 100532976/2019, kde bol zároveň oboznámený so zisteniami správcu dane, s tým, že má možnosť sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, ku spôsobu zistenia. Dňa 24.04.2019 žalobca podal svoje vyjadrenie k veci. Námietka je preto nedôvodná. V tomto vyjadrení daňový subjekt navrhol predvolať svedkov, s čím sa správca dane vysporiadal, svedkov predvolal a vypočul. Výpovede svedkov boli následne vyhodnotené, pričom bolo správcom dane konštatované, že dodanie služieb vrátane materiálu bolo ešte viac spochybnené. Všetci svedkovia potvrdili zhodne, že opravy plošín sa vykonávali iba pre daňový subjekt, materiál objednával pán S.. Dôkazy neboli predložené žiadne. Doplnené dokazovanie bolo prerokované medzi správcom dane a daňovým subjektom. K porušeniu procesnoprávnych predpisov zo strany správcu dane nedošlo.

58. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

59. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle (ďalej len S.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná.

60. Podľa § 6 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

61. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

62. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

63. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

64. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

65. V predmetnom správnom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, Daňového úradu Prešov zo dňa 24.07.2019 č. 101807888/2019, ktorým bol žalobcovi, daňovému subjektu určený rozdiel v sume 15 915,46 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 3 089,41 EUR a vyrúbil daň v sume 12 826,05 EUR.

66. Podľa Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

67. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

68. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

69. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

70. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

71. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

72. Podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.

73. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

74. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

75. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

76. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

77. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

78. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa

osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

79. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

80. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

81. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

82. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

83. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

84. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

85. Základnou otázkou v tomto konaní je otázka unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k hodnovernému preukázaniu skutočného dodania služby vrátane materiálu v zmysle údajov uvedených na faktúrach, t.j. či došlo k realizácii služieb subjektom uvedeným na faktúre, či bol reálne dodaný materiál tak, ako deklarujú predložené faktúry; či vo veci došlo k oprávnenému nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z takto fakturovaných služieb.

86. Správa daní, vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu, je príslušnými právnymi predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň tvrdené skutočnosti hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania daňový subjekt nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnenom nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale podlieha zákonom stanovenému postupu, kedy je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

87. Úlohou daňových orgánov je stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, musí byť zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti sa žiadanými dôkazmi majú preukázať, dbať na to, aby bolo dokazovanie vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

88. Správny súd poukazuje na to, že podmienky v zmysle § 49 a § 51 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon obligatórne stanovuje pre nárok na

odpočet. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý má ako platiteľ DPH možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečujú preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie DPH, zohľadňujúc, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je výsostne viazaný na obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, a to tak, ako je to predmetným daňovým dokladom deklarované. Zároveň musí byť splnená podmienka, že platiteľ použije túto službu na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnené iným platiteľom dane zo služieb v tuzemsku. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa Zákona o DPH. Formálne vystavená faktúra, nie je sama osebe dôkazom, že právo na odpočet dane z nej je oprávnené. Takým dôkazom je až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom a údaje na nej uvedené, vychádzajú z reálneho plnenia.

89. Správny súd konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných plnení.

90. Daňový poriadok v § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, skutočnosti preverované v priebehu daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že daňový subjekt je povinný preukázať, že si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje oprávnene, dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011).

91. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť všetkých dôkazných prostriedkov, pričom je v jeho výlučnej právomoci posudzovať ich vierohodnosť, rozhodnúť o ich preukaznosti, ako aj rozhodnúť, aké dôkazy sa budú preverovať. Daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, Daňový subjekt má právo predkladať v priebehu celej daňovej kontroly dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

92. Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednacia zásada, nie vyhľadávacia/vyšetrovacia zásada. Správca dane nevyhľadáva a nezisťuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platca mohol (ale nemusel) uplatniť nárok na zníženie daňovej povinnosti, na priznanie odpočtu dane, na oslobodenie od dane. Povinnosťou správcu dane je prerokovať nároky platiteľa, umožniť preukázanie tvrdených relevantných skutočností, pričom správca dane preukazuje len tie skutočnosti, ktoré zo zákona nemá povinnosť predložiť kontrolovaný daňový subjekt. Povinnosť správcu dane podľa § 3 ods. 3, 6 Daňového poriadku uplatnenie tejto zásady nenarušuje, nemení dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť a vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a posudzuje ich preukaznosť. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia kontrolovaného subjektu ohľadne tvrdených a preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť vyvodí z realizovaného dokazovania, predovšetkým s prihliadnutím na všetky iné zistené skutočnosti, ktoré ma k dispozícii.

93. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd poukazuje na to, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, a pod., ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , , , a iné). V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 14.11.2018 č. - 53 uviedol: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“.

94. Obdobné závery vyplývajú tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.02.2017, kde tento súd o.i. zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

95. Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.05.2018, kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

96. Správny súd zdôrazňuje, s odkazom na uvedenú argumentáciu a citovanú judikatúru, že pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení tak je podstatné preukázanie, že k obchodu reálne došlo tak, ako to preukazujú faktúry resp. iné relevantné doklady, t.j. že je zrejmý obsah a rozsah poskytnutých služieb, resp. dodaného tovaru, že tieto služby boli poskytnuté dodávateľom na dokladoch uvedených, že je zrejmé, kedy došlo k zdaniteľnému plneniu a aká je cena plnenia, prípadne jednotlivých plnení.

97. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach logickej správnej úvahy, s oporou v zistenom skutkovom stave, žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a správny orgán dospel k správnym právnym záverom. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z

prebiehajúcej kontroly mohol vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o.i. právo predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.

98. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v zásade totožnými námietkami, ktoré obsahovala správna žaloba, žalobca argumentoval aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Správny súd konštatuje, že so všetkými relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Súd do rozsahu ako odvolacích, tak žalobných námietok zdôrazňuje, že v prevažnej miere boli námietky teoretického rozsahu, žalobca rozsiahlo poukazoval na otázku unesenia dôkazného bremena, opisoval priebeh obchodov, no na žiaden argument správcu dane (nesúlad dátumov dodania služieb s vystavenými faktúrami, čo rozporuje samotný vznik daňovej povinnosti deklarovanými faktúrami, rozpory medzi záznamami jázd a dodaniami plošín na opravu v zmysle zákazkových listov, argument o potrebe revíznych skúšok plošín, neúplná evidencia majetku spoločnosti s presným označením všetkých plošín v majetku žalobcu, a.i.) žalobca nevyvrátil predložením dokladov, t.j. jeho odvolacie a žalobné námietky nie sú takého vecného charakteru, aby spochybnili tvrdenia správcu dane vo vzťahu k priebehom obchodov so spoločnosťou VEKTOR s.r.o., aby vyvrátili argumentáciu správcu dane. Nemožno preto ani v konaní pred správnym súdom konštatovať, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k podanej žalobe.

99. Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade s príslušnými procesnými predpismi. V napadnutom rozhodnutí boli uvedené zákonné ustanovenia, ktoré mal daňový subjekt porušiť (§ 49 až § 51 Zákona o DPH), pričom v opise skutkového stavu, konštatovaním, že daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočítanie DPH, keď nepreukázal, že služby boli dodané tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami, je jasne vyslovené, na akom právnom a skutkovom základe správca dane rozhodol. Ak odvolací orgán po vyhodnotení prvostupňového rozhodnutia, po posúdení odvolacích námietok dospeje k záveru, že rozhodnutie je vecne správne, že konanie prebehlo v súlade s príslušnými procesnými predpismi, nevykazuje procesné vady, a že odvolacie námietky nie sú dôvodné, vlastné hodnotenie skutkového stavu či právnej kvalifikácie je totožné s hodnotením prvostupňového správneho orgánu, je možné na neho odkázať.

100. Vo vzťahu k samotným obchodom, ktoré boli správcom dane spochybnené, k predloženým dôkazom a tvrdeniam žalobcu, na podporu záverov prijatých správnym orgánom, správny súd odkazuje na zistenia správcu dane a stotožňuje sa so záverom, že tieto zistenia spochybňujú priebeh dodania služieb a materiálu tak, ako je tvrdené deklarovanými faktúrami. Súd poukazuje na nezrovnalosti v dátumoch, kedy mali byť plošiny prijaté do servisu podľa zákazkových listoch, resp. záznamov jázd, s čím zároveň nekorešpondujú záznamy o prenájmoch plošín, z čoho sa javí, že vo vzťahu k plošinám tie boli v tom istom čase predmetom nájmu, ktorý tvorí predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, z ktorého vzniklo zdaniteľné plnenie, príjem žalobcu, a zároveň tiež v tom istom čase malo vzniknúť zdaniteľné plnenie z poskytnutej služby. Evidovanie tej istej plošiny na viacerých faktúrach, rôzne dátumy prijatia plošiny na servis spochybňujú relevanciu uvedených záznamov a reálny priebeh obchodov. Tieto nezrovnalosti boli detailne, ku každému spornému nájmu rozpísané v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane, súd na ne odkazuje, pričom zdôrazňuje, že žalobca nepredložil v daňovom konaní žiadne dôkazy, ani vysvetlenia, aby tieto rozpory odstránil.

101. K námietke o nezákonnosti použitého dôkazu, zápisnice z výsluchu Ing. S., konateľa spoločnosti VEKTOR s.r.o., súd konštatuje, že ide o zákonný dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Nejde o dôkaz, o ktorý správca dane prioritne oprel svoje rozhodnutie, ale len o dôkaz podporujúci pochybnosti o reálnom priebehu zdaniteľného obchodu, ak spoločnosť, ktorá servisuje plošiny v takom rozsahu, že v rozhodnom období predstavuje obrat vo vzťahu k REFAL SLOVAKIA s.r.o. takmer 50 % ich obchodov, neuvedie tohto klienta ako hlavného obchodného partnera, či neuvedie servis plošín medzi pracovné aktivity, ktoré táto spoločnosť vykonáva. Ak žalobca namieta nemožnosť byť prítomný pri výsluchu tohto svedka priamo dňa 12.02.2019, mal danú možnosť a priestor sa na výzvu k vyjadreniam svedka písomne vyjadriť, prípadne vzniesť vecné námietky k obsahu výpovede, resp. mal možnosť navrhnúť výsluch tohto konkrétneho svedka v rámci vyrubovacieho konania, zúčastniť sa na tomto výsluchu, a tu položiť svedkovi doplňujúce/ozrejmujúce otázky.

102. Ak deň dodania služby je dňom vzniku daňovej povinnosti, deklarovaná fakturácia toto pravidlo neodráža. Na troch faktúrach č. 20170712, 20170713 a 20170714 je dňom dodania služby uvedený deň 01.12.2017 (resp. pri faktúre č. 20170775 ide o 27.12.2017) , pričom na faktúrach za dodanie materiálu

od spoločnosti Wutang s.r.o., ktorý bol na deklarované opravy použitý, je ako deň vzniku daňovej povinnosti uvedené 15.12., 18.12., 21.12. a 30.12.2017. Súd už len na margo týchto nezrovnalostí poukazuje na to, že všetky faktúry, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou Wutang s.r.o, boli podpísané tou istou osobou, C. C., a to napriek tomu, že ten dňa 21.12.2017 prestal byť konateľom tejto spoločnosti, t.j. nemal oprávnenie konať v jej mene, vystavovať faktúry po tomto dni. Taktiež nemal oprávnenie podpisovať za túto spoločnosť Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Z. s.r.o. a FunZoo s.r.o. Rozpor, na ktorý poukázal tiež správca dane, bol aj v tom, že z výsluchov svedkov počas daňového konania vyplynulo, ako vypovedal I.,. S., že on nákup náhradných dielov na servis neriešil, že to vybavuje U. S., pričom L. R., L. U. aj U. S. zhodne vypovedali, že objednávky náhradných dielov zabezpečoval Ing. S., že oni spoločnosť Wutang s.r.o. ani C. C. osobne nepoznajú. Tieto nezrovnalosti majú všetky podporný charakter a boli základom pre oprávnené pochybnosti správcu dane, ktorý vo svojom konaní spochybnil priebeh dodania služieb tak, ako boli deklarované.

103. K námietke žalobcu, že správca dane spochybnil jeho vlastníctvo k plošinám, pričom zároveň tvrdil v rozhodnutí, že tieto plošiny boli predmetom nájmu v čase, kedy sa mali nachádzať v servise, čím si správny orgán protirečí, správny súd poukazuje na to, že daňový úrad nespochybnil existenciu plošín či ich vlastníctvo, ale poukázal na to, že inventúrna evidencia majetku, súhrnné karty majetku či iné dokumenty predložené daňovým subjektom nepreukazujú jednoznačne, že daňový subjekt eviduje tie ktoré plošiny vo svojom hnuteľnom majetku, t.j. namietal riadne vedenie dokumentácie evidencie majetku žalobcu.

104. Taktiež súd poukazuje na obsah faktúr č. 20170712, 20170713 a 20170714 z 01.12.2017 a faktúru č. 20170775 z 27.12.2017, z ktorých vyplýva len výpočet plošín, ktoré sa opravovali, všeobecne definované práce, ktoré boli vykonávané (oprava mechaniky zariadenia, prehodenie kolies, oprava mechaniky hydrauliky, oprava elektroinštalácie zariadenia, oprava karosérie) a súhrne náhradné diely, bez toho, aby bolo zrejmé, ktoré náhradné diely boli použité na tú ktorú plošinu, aké nedostatky boli na tej ktorej plošine, a aké konkrétne servisné práce boli na plošinách realizované. Súd je toho názoru, že tieto údaje sú nevyhnutné ako pre kontrolu práce servisných zamestnancov, tak aj pre prijímateľa služby, pre žalobcu. Bez týchto údajov nemá žalobca informáciu, aké vady mali konkrétne plošiny, ako bol realizovaný servis. Niektoré náhradné diely boli vyššej hodnoty a išlo o zásadný zásah, malo by byť zrejmé, na ktorých plošinách boli takéto nákladné práce vykonané a náhradné diely menené, a to aj pre potreby neskoršej reklamácie, či plynutia záručnej doby na materiál a práce. Je zároveň nevyhnutné zdôrazniť, že ide o plošiny určené na prácu vo výškach, takéto zariadenia musia mať zo zákona revízne skúšky, ich prevádzka musí byť v súlade s ustanoveniami o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. 508/2009 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia. V zmysle uvedenej vyhlášky, majú mať technické zariadenia vykonané kontroly o.i. po vykonanej oprave a rekonštrukcii. Žalobca v priebehu správneho konania síce uviedol, že u plošín sa vyžadovali pravidelné revízne skúšky nevyhnutné pre ich prevádzku, no toto všeobecné vyhlásenie nijako nepodložil. Nepredložil žiadnu dokumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že v dobe po vykonanom servise v spoločnosti VEKTOR s.r.o. prebehli na predmetných plošinách revízne skúšky. Súd len poukazuje na to, že okrem otázky hospodárskej účelnosti nákladov na opakované opravy, práve z toho dôvodu by malo byť samozrejmé, že by mala existovať presná evidencia, aké technické vady vykazovala ktorá plošina, aké servisné práce na tej ktorej plošine boli vykonávané, aké náhradné diely boli na ktorej plošine menené.

105. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v priebehu daňového konania, ani na výzvu správcu dane nezrovnalosti v predložených dokladoch neodstránil, nepredložil doklady k zdaniteľným obchodom, ktoré by spolu korešpondovali, nemal vecné námietky, a ani inak nevysvetlil nezrovnalosti a rozpory, na ktoré poukazoval správca dane, napriek tomu, že tie boli jasne určené a vymedzené správcom dane vo vyhotovenom protokole, zápisnici o prerokovaní podmienok a dôkazov a tiež v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane.

106. Správny súd sa na základe uvedených nezrovnalostí, pochybností vyplývajúcich z predložených dokladov, stotožnil so závermi správneho orgánu, ktorý v priebehu daňovej kontroly dôvodne spochybnil priebeh deklarovaných zdaniteľných obchodov v rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služieb dodávateľom s dodaním materiálu tak, ako bolo uvedené na faktúrach, čo sa týka dátumu dodania,

rozsahu a obsahu služieb vrátane dodaného materiálu, čím tak deklarované faktúry neodrážajú reálne dodanie deklarovaných služieb), pričom nemožno konštatovať, aby daňový subjekt/žalobca tieto pochybnosti odstránil. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, čím nie je v konaní splnená primárna hmotnoprávna podmienka na uplatnenie odpočtu DPH. Správca dane tak mal zákonom danú možnosť nárok na vrátenie odpočtu dane nepriznať.

107. S odkazom na § 134 S.s.p. správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom žalobnými bodmi, konštatuje, že podaná žaloba nie je dôvodná, žalobca v podanej žalobe nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav bol správne právne posúdený. Žalobné dôvody uplatnené žalobcom tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

108. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonanej daňovej kontroly žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

109. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a nebol naplnený ani zákonný dôvod v zmysle § 168 S.s.p.

110. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).