Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cbi-6-2020.pdf
PDF · 173.46 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cbi/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I rozhodol pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: Viedenská brána s.r.o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO: 36 868 655, zastúpený: advokátska kancelária Valko & Volný, s.r.o., Porubského 2, Bratislava proti žalovanému: Mgr. Filip Osvald, Karloveské rameno 4B, Bratislava S1362, správca úpadcu: VIENNA GATE 4, a.s., Kopčianska 8, Bratislava, IČO: 35 884 134 v konaní o určenie pohľadávok proti podstate takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že pohľadávka Žalobcu vo výške 48.504,48 EUR, ktorej právnym dôvodom vzniku je nárok Žalobcu na náhradu trov konania priznaných Žalobcovi proti Žalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/49/2014-190 zo dňa 09.10.2017, právoplatným dňa 20.02.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/181/2018-273 zo dňa 12.12.2019, právoplatným dňa 20.2.2020, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/49/2014-300 zo dňa 29.04.2020, právoplatným dňa 21.05.2020 a vykonateľným dňa 25.5.2020, ktorú si Žalobca uplatnil u Žalovaného listom zo dňa 06.07.2020 v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi VIENNA GATE 4, a.s., so sídlom Kopčianska 8, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 884 134 vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/62/2012, je pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s poradím jej uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
II. Súd u r č u j e, že pohľadávka Žalobcu vo výške 37.974,07 EUR, ktorej právnym dôvodom vzniku je nárok na náhradu trov konania Žalobcu priznaných Žalobcovi proti Žalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/49/2014-282 zo dňa 02.11.2016, právoplatným dňa 25.01.2017, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k.
- 2 -
24Cb/49/2014 - 302 zo dňa 22.02.2017, právoplatným dňa 22.3.2017 a vykonateľným dňa 27.03.2017, ktorú si Žalobca uplatnil u Žalovaného listom zo dňa 06.07.2020 v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi VIENNA GATE 4, a.s., so sídlom Kopčianska 8, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 884 134, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/62/2012, je pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s poradím jej uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I. dňa 27.8.2020 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že pohľadávka Žalobcu vo výške 48.504,48 EUR, ktorej právnym dôvodom vzniku je nárok Žalobcu na náhradu trov konania priznaných Žalobcovi proti Žalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/49/2014-190 zo dňa 09.10.2017, právoplatného dňa 20.02.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/181/2018-273 zo d a 12.12. 2019, právoplatného dňa 20.2.2020, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/49/2014-300 zo dňa 29.04.2020, právoplatným dňa 21.05.2020 a vykonateľným dňa 25.5.2020 ktorú si Žalobca uplatnil u Žalovaného listom zo dňa 06.07.2020 v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi VIENNA GATE 4, a.s., so sídlom Kopčianska 8, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 884 134 vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/62/2012, je pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s poradím jej uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A ďalej, aby súd určil, že pohľadávka Žalobcu vo výške 37.974,07 EUR, ktorej právnym dôvodom vzniku je nárok na náhradu trov konania Žalobcu priznaných Žalobcovi proti Žalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/49/2014-282 zo dňa 02.11.2016, právoplatným dňa 25.01.2017, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/49/2014 - 302 zo dňa 22.02.2017, právoplatným dňa 22.3.2017 a vykonateľným dňa 27.03.2017, ktorú si Žalobca uplatnil u Žalovaného listom zo dňa 06.07.2020 v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi VIENNA GATE 4, a.s., so sídlom Kopčianska 8, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 884 134, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/62/2012, je pohľadávkou proti všeobecnej podstate pod a § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s poradím jej uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 3 -
Uvedeného sa domáhal z nasledujúcich dôvodov: Konkurzné konanie voči Úpadcovi bolo začaté dňa 03.01.2013 a je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/62/2012. Dňa 20.04.2013 bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz. Žalobca si v rámci Konkurzného konania uplatnil pohľadávky proti podstate, ktorých právnym dôvodom vzniku je právo Žalobcu na náhradu trov konania. Správca (Žalovaný) tieto pohľadávky proti podstate neuznal a Žalobcu vyzval, aby si postupom podľa zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podal proti Správcovi žalobu o určenie pohľadávok proti podstate. Žalobca sa touto žalobou domáha, aby Súd určil, že Žalobcom uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate v Konkurznom konaní podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, s poradím ich uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR.
Žalobou zo dňa 06.12.2013 sa Správca (Žalovaný) domáhal v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/49/2014 proti Žalobcovi zaplatenia sumy 490.968,04 EUR s prísl. ) „Vec 1“). Správca sa vo Veci 1 domáhal vrátenia Úpadcom zaplatenej časti kúpnej ceny (490.968,04 EUR, čo predstavovalo 20% kúpnej ceny) z dôvodu odstúpenia Úpadcu od zmluvy o budúcej zmluve, ev. č. 01/2007. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 26Cb/49/2014-190 zo dňa 09.10.2017 žalobu vo Veci 1 v celom rozsahu zamietol a Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Na odvolanie Správcu potvrdil správnosť rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom č. k. 1Cob/181/2018273 zo dňa 12.12.2019. Dňa 29.04.2020 Okresný súd Bratislava II vo Veci 1 vydal uznesenie č. k. 26Cb/49/2014-300 zo dňa 29.04.2020, ktorým zaviazal Žalovaného zaplatiť Žalobcovi náhradu trov konania vo výške 29.458,00 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania vedeného vo Veci 1 vo výške 19.046,48 EUR, čo spolu zodpovedá náhrade trov konania vo Veci 1 vo výške 48.504,48 EUR ( „Pohľadávka 1“).
Žalobou zo dňa 06.12.2013 sa Správca (Žalovaný) domáhal v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/49/2014 proti Žalobcovi zaplatenia sumy 463.056,40 EUR s prísl. („Vec 2“). Správca sa vo Veci 2 domáhal vrátenia Úpadcom zaplatenej časti kúpnej ceny (463.056,40 EUR, čo predstavovalo 20% kúpnej ceny) z dôvodu odstúpenia Úpadcu od zmluvy o budúcej zmluve, ev. č. 02/2008. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 24Cb/49/2014-282 zo dňa 02.11.2016 žalobu vo Veci 2 v celom rozsahu zamietol a Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo Veci 2, Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 24Cb/49/2014
- 302 zo dňa 22.02.2017 zaviazal Žalovaného (vo Veci 2 žalobcu) zaplatiť Žalobcovi (vo Veci 2 žalovanému) náhradu trov konania vo Veci 2 spolu vo výške 37.974,07 EUR (Pohľadávka 2“). Z pohľadu Konkurzného konania platí, že v období po vyhlásení konkurzu na majetok Úpadcu boli vo Veci 1 a vo Veci 2 vymáhané majetkové práva podliehajúce konkurzu. Ak by totiž bol Správca úspešný a Okresný súd Bratislava II by mu priznal Úpadcom tvrdené pohľadávky, pohľadávky uplatnené vo Veci 1 a vo Veci 2 by podliehali konkurzu a výťažok z ich speňaženia by bol použitý na uspokojenie konkurzných veriteľov. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že Úpadcom tvrdené pohľadávky, spolu vo výške 954.024,44 EUR, boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty, zverejneného v rámci Konkurzného konania dňa 06.08.2013 v Obchodnom vestníku č. 150/2013.
- 4 -
Zo skutočností uvedených vyššie vyplýva, že náklady súvisiace s Vecou 1 a Vecou 2, akými je aj pohľadávka Žalobcu vyplývajúca z Nároku na náhradu trov, sú v Konkurznom konaní pohľadávkami proti všeobecnej podstate, s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR. Toto tvrdenie Žalobcu potvrdzuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 43CoKR/31/2017 ( alej aj „Rozsudok KS BB“), v zmysle ktorého: „[…] Vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu sa tak považuje za správu majetku podliehajúceho konkurzu. Preto ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom súdnom konaní vymáhal majetkové právo podliehajúce konkurzu, tak takáto pohľadávka je v zmysle § 87 ods. 1 ZKR pohľadávkou, ktorá vznikla v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a preto je pohľadávkou proti podstate. [...]“ Listom zo dňa 06.07.2020 si Žalobca uplatnil svoje pohľadávky vyplývajúce z Nároku na náhradu trov, ako pohľadávky proti všeobecnej podstate v Konkurznom konaní, a to vo výške (i) Pohľadávky 1 v celkovej výške 48.504,48 EUR (ide o nárok na náhradu trov vo Veci 1); (ii) Pohľadávky 2 v celkovej výške 37.974,07 EUR (ide o nárok na náhradu trov vo Veci 2); s poradím uspokojenia týchto pohľadávok podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR ( alej aj „Uplatnené pohľadávky“).
Žalobca zároveň v závere Listu o uplatnení požiadal Správcu o oznámenie, či uznáva právny dôvod a výšku Uplatnených pohľadávok, vrátane ich poradia.
Dňa 14.07.2020 bol Žalovanému doručený zo strany Správcu (Žalovaného) nedatovaný list, v ktorom Správca poukázal na § 86 ods. 1 ZKR, § 86 ods. 2 ZKR a na základe týchto Správcom citovaných ustanovení Správca poukázal na to, že „[…] pohľadávkami proti podstate spojenými so správou konkurznej podstaty sú buď náklady správcu, resp. ním poverenej osoby, avšak nie akejkoľvek tretej osoby. Ako správca som nikdy nepoveril spoločnosť Viedenská brána, s.r.o. ani spoločnosť Valko Marián & partners, s.r.o. akoukoľvek činnosťou v súvislosti so správou majetku úpadcu. Z toho dôvodu sa pri vami uplatnených pohľadávkach proti podstate nemôže za žiadnych okolností jednať o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR a takéto trovy konania sú podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze.“
Žalobca sa k Prvému listu správcu vyjadril listom zo dňa 24.07.2020. Žalobca v Liste žalobcu zo dňa 24.07.2020 poukázal na to, že vyjadrenie Správcu je zmätočné. Správca sa zároveň vôbec nevyjadril k argumentácii Žalobcu o tom, že v danom prípade ide o pohľadávky proti všeobecnej podstate. Žalobca poukázal na už vyššie citovaný Rozsudok KS BB, ktorý pohľadávku, obdobnú ako boli Uplatnené pohľadávky Žalobcu (titulom Nároku na náhradu trov) považoval za pohľadávku proti podstate. Namiesto toho, aby sa Správca relevantne vyjadril k Uplatneným pohľadávkam, Správca bez bližšieho odôvodnenia a bez akéhokoľvek súvisu citoval ustanovenia ZKR o správe majetku (§ 86 ods. 1 a § 86 ods. 2 ZKR).
K záverom Správcu, že nikdy nepoveril spoločnosť Viedenská brána s.r.o. (Žalobca) ani spoločnosť Valko Marián & partners s. r. o. (právny zástupca Žalobcu) akoukoľvek činnosťou v súvislosti so správou majetku Úpadcu, Žalobca v Liste žalobcu zo dňa 24.07.2020 uviedol, že Žalobca nikdy netvrdil, že by ho alebo jeho právneho zástupcu (Valko Marián & partners s. r. o.) mal Správca niečím poveriť. Takéto konštatovanie Správcu a z toho vyvodzované závery sú výslovne nesprávne. Žalobca si Uplatnené pohľadávky uplatnil proti všeobecnej podstate z úplne iného dôvodu, ako to konštatuje Správca. Ide o pohľadávky titulom
- 5 -
právoplatne priznaného Nároku na náhradu trov v súdnych sporoch so Správcom (ako žalobcom), pričom zároveň nejde o trovy konania, ktorých uspokojenie je v prípade konkurzu v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené. V danom prípade totiž nešlo o „konania vyvolané konkurzom“ alebo o „konanie súvisiace s konkurzom“. Na podporu argumentácie Žalobcu, že v danom prípade nejde o trovy konania, ktorých uspokojenie je v prípade konkurzu v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené Žalobca opätovne poukázal na závery Rozsudku KS BB, z ktorého záverov opierajúcich sa o názor Najvyššieho súdu SR vyplýva: „[…] 40. […] V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndc/3/2012 zo dňa 29.02.2012 Najvyšší súd uviedol, že za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle ZKV konania o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, resp. konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napríklad konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu prípadne iné konania o náhradu škody v zmysle ZKR. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. 2009 C-292/08, ktoré citoval v konaní aj žalobca, z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z uvedeného posunu rozhodovania Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súčasná judikatúra Slovenskej republiky vykladá pojem konaní „súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne iba ako konaní, v ktorých hmotnoprávny základ nároku vyplýva z konkurzu, napríklad nárok na náhradu škody voči správcovi. V prebiehajúcom konaní bolo konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín konaním o vydanie domnelého bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalobca získať na úkor úpadcu ešte pred vyhlásením konkurzu. Ak by tento nárok bol dôvodný, išlo by o nárok, ktorý nemá pôvod v konkurznom konaní, keďže právnym titulom na základe ktorého by sa uplatňoval voči úpadcovmu dlžníkovi (žalobcovi) by bolo bezdôvodné obohatenie vzniknuté pred vyhlásením konkurzu a teda bez súvislosti s vyhlásením konkurzu. Je pritom irelevantné, na základe čoho zistil správca konkurznej podstaty, že by úpadcovi mohol voči niekomu vzniknúť nárok na vydanie peňažného plnenia (v tomto prípade z titulu bezdôvodného obohatenia). Skutočnosť, že neplatnosť Zmluvy bola deklarovaná v incidenčných konaniach vyvolaných konkurzom a na základe tejto informácie podal správca žalobu ešte neznamená, že aj konanie o žalobe je incidenčným konaním. V tomto prípade nie je konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vyvolané konkurzom, iba motivácia správcu na podanie žaloby je vyvolaná výsledkom incidenčných konaní. Samotné konanie by však bolo mohlo prebiehať aj bez vyhlásenia konkurzu na úpadcu, inak povedané, vyhlásenie konkurzu nie je podmienkou na vedenie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia (na rozdiel od tých konaní, ktoré majú charakter konaní vyvolaných a súvisiacich s konkurzom). [...] 45. Žalovaný poukázal v konaní aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoKR/9/2015, ktorý sa v odôvodnení zaoberal dôvodmi, pre ktoré rozhodol o nároku na náhradu trov konania o určenie popretej pohľadávky v nadväznosti na skutočnosť, že trovy incidenčných konaní sú v zmysle § 100 ods.
- 6 -
2 ZKR vylúčené z uspokojenia. Citované rozhodnutie tak neriešilo právny problém určenia, či trovy iných ako incidenčných konaní majú charakter pohľadávky proti podstate a ak áno, tak či sú z uspokojenia vylúčené. Rovnako doktrinálny výklad, na ktorý poukazoval žalovaný, uvedený v komentári vydavateľstva C.H. BECK Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, sa týkal § 100 ZKR, teda konaní, v ktorých je nárok na náhradu trov konania, aj keď právoplatne priznaný súdnym rozhodnutím, vylúčený z uspokojenia. Netýkal sa súdnych konaní vedených správcom konkurznej podstaty na všeobecných súdoch voči dlžníkom úpadcu v konaniach, ktoré nie sú konkurzom vyvolané alebo s konkurzom nesúvisia. Okresný súd preto na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, ani na doktrinálny výklad nemohol prihliadnuť, pretože sa netýkali skutkového stavu v prejednávanom prípade. [...]“. Podporne k právnej otázke uvedenej v predchádzajúcom odseku Žalobca poukázal aj na staršie rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 Obo 75/2010 zo dňa 08.06.2011, ktorého závery síce vychádzajú z predchádzajúcej právnej úpravy, no vzhľadom na podstatu posudzovanej právnej otázky sú tieto závery plne aplikovateľné aj na posudzovaný prípad a sú v súlade s neskoršie vysloveným právnym názorom uvedeným v Rozsudku KS BB. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí zaujal právny názor: „[…] Predmetom konania je určenie pravosti a poradia pohľadávky vo výške 1 699,-- Eur, z titulu trov konania, priznaných žalobkyni v konaní vedenom na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod č. k. 4C 14/04-155, ktorú ako pohľadávku proti podstate uplatnila žalobkyňa u žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu Doc. Ing. A. F., CSc. - K., Š. […] Predmetné trovy konania nevznikli totiž účasťou v konkurzom konaní a ani v konaní súvisiacom s konkurzom, medzi ktoré zákon zaraďuje spory vyvolané konkurzom a tiež spory vedené po vyhlásení konkurzu správcom za účelom udržiavania a správy podstaty. Konanie na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou vo veci zaplatenia nájomného, bolo začaté úpadcom pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, nie je preto sporom ani konkurzom, vyvolaným a tiež s konkurzom súvisiacim, medzi ktoré konania ho nemožno zaradiť len z dôvodu, že v uvedenom konaní po vyhlásení konkurzu pokračoval správca. Pokiaľ z uvedených dôvodov súd prvého stupňa určil, že trovy konania priznané žalobkyni, sú pohľadávkou proti podstate, rozhodol tak v súlade s právnym predpisom. […]“.
Správca sa v Prvom liste správcu vôbec nevyjadril, či uznáva právny dôvod a výšku Žalobcom Uplatnených pohľadávok, vrátane ich poradia. Žalobca opätovne v závere Listu žalobcu zo dňa 24.07.2020 požiadal Správcu, aby mu bezodkladne oznámil, či uznáva právny dôvod a výšku Uplatnených pohľadávok, vrátane ich poradia.
Dňa 18.08.2020 bol Žalovanému doručený zo strany Správcu (Žalovaného) nedatovaný ďalší list. Správca v Druhom liste správcu uvádza, že podľa jeho názoru, právny dôvod a výška Uplatnených pohľadávok je daná rozhodnutiami vo Veci 1 a vo Veci 2. Správca ale neuznáva poradie Uplatnených pohľadávok, pretože podľa Správcu majú byť trovy konania s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze. Správca ďalej poukazuje na § 87 ods. 9 ZKR, pričom cituje § 87 ods. 8 ZKR (Žalobca usudzuje, že vzhľadom na citáciu a obsah Druhého listu ide o chybu v písaní, keď Žalovaný uvádza § 87 ods. 9 ZKR). Ďalej poukazuje na § 96 ods. 2 až 4 ZKR.
V súvislosti s citovanými ustanoveniami ZKR následne Správca vyzval Žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia Druhého listu správcu podal voči Správcovi žalobu, resp. aby Žalobca postupoval podľa § 96 ods. 3 ZKR a žalobu podal do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate. Zároveň však Správca poučil Žalobcu o tom,
- 7 -
že ak Žalobca žalobu v lehote 15 dní od doručenia Druhého listu správcu nepodá, na pohľadávky proti podstate - v danom prípade Uplatnené pohľadávky, sa v rozsahu, v ktorom ich Správca neuznal, nebude v Konkurznom konaní prihliadať. V závere Správca konštatuje, že podľa jeho názoru, je v danom prípade možný len postup podľa § 96 ods. 2 až 4 ZKR, keďže právny dôvod a výška Uplatnených pohľadávok je daná právoplatnými rozhodnutiami vo Veci 1 a vo Veci 2, a teda Správca neuznáva len prihlásené poradie, keďže má ísť podľa Správcu o pohľadávky vylúčené z uspokojenia podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
Vzhľadom na značnú zmätočnosť a neurčitosť obsahu Druhého listu správcu, Žalobca ani nemá inú možnosť, ako podať túto Žalobu, inak by hrozilo, že na Žalobcom Uplatnené pohľadávky (proti všeobecnej podstate) by sa vychádzajúc z poučenia uvedeného v Druhom liste správcu („Poučujem vás, že ak žalobu nepodáte včas (v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy) na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, sa v konkurze neprihliada.“) nemuselo v Konkurznom konaní prihliadať.
V tejto súvislosti je tiež mätúce, ak Správca uvádza, že Žalobca môže postupovať buď podľa § 87 ods. 8 ZKR a podať žalobu v lehote 15 dní od doručenia Druhého listu správcu alebo môže postupovať podľa § 96 ods. 3 ZKR a podať žalobu do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate, keď zároveň Správca poučuje Žalobcu o tom, že ak Žalobca žalobu v lehote 15 dní od doručenie Druhého listu správcu nepodá, na pohľadávky proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ich Správca neuznal, nebude prihliadať. Samotný správca (aj keď to tak deklaruje) nedáva Žalobcovi inú možnosť, ako Žalobu podať v lehote 15-dní od doručenia Druhého listu správcu.
Pre úplnosť Žalobca len dodáva, že ku dňu podania tejto Žaloby Správca ani nezverejnil oznam o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a teda v čase podania tejto Žaloby Žalobca ani nemôže postupovať podľa Správcom uvádzaného ustanovenia § 96 ods. 3 ZKR. Je taktiež zmätočné a zavádzajúce, ak Správca na jednej strane uvádza, že právny dôvod a výška Žalobcom Uplatnených pohľadávok je daná Uznesením o trovách vo Veci 1 a Uznesením o trovách vo Veci 2, čo de facto znamená, že Správca nerozporuje a uznáva, že Pohľadávka 1 a Pohľadávka 2 sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate, no odmieta tieto pohľadávky zaradiť medzi pohľadávky proti všeobecnej podstate a vydať o tom Žalobcovi podľa § 87 ods. 7 druhá veta ZKR potvrdenie (čo je povinný, ak Správca uznáva právny dôvod a výšku pohľadávok proti podstate).
Zároveň z § 87 ods. 7 ZKR vyplýva, že Správca je oprávnený neuznať (len) právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate a len v takomto prípade je oprávnený a zároveň povinný vyzvať veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Teda tým, že Správca Žalobcu vyzval na podanie žaloby a poučil Žalobcu o následkoch jej nepodania, vzhľadom na zmätočnosť formulácii Správcu v Druhom liste správcu vyvoláva pochybnosti aj o tom, či Správca uznáva/neuznáva výšku a právny dôvod Uplatnených pohľadávok (keďže je oprávnený neuznať len ich právny dôvod alebo výšku).
Je nepochybné, že Uplatnené pohľadávky predstavujú Nárok na náhradu trov. Nárok na náhradu trov bol Žalobcovi priznaný v súdnych sporoch so Správcom (Vec 1 a Vec 2). V
- 8 -
danom prípade preto nejde o trovy konania, ktorých uspokojenie je s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené, ako to nesprávne tvrdí Správca.
Podľa názoru Žalobcu, napriek zmätočnosti obsahu Druhého listu správcu, ani samotný Správca (Žalovaný) nespochybňuje, že v danom prípade sú Pohľadávka 1 a Pohľadávky 2 pohľadávkami proti všeobecnej podstate. Správca (len) s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR rozporuje možnosť uspokojenia týchto pohľadávok a v nadväznosti na to rozporuje poradie Pohľadávky 1 a Pohľadávky 2.
Ustanovenie § 86 ZKR definuje, čo sa na účely konkurzného konania rozumie správou majetku. Z ustanovenia § 86 ods. 2 ZKR vyplýva, že správca pri výkone svojej funkcie vymáha majetkové práva, ktoré podliehajú konkurzu, čo sa týka najmä vymáhania pohľadávok, ktoré má úpadca v právnej pozícii veriteľa; uvedené samo o sebe neznamená, že úpadcom evidovaný nárok je dôvodný, že nie je premlčaný, prípadne inak spochybňovaný at . Správca po preskúmaní daných nárokov následne podľa uváženia tieto Úpadcom tvrdené nároky (ktoré mohol pred konkurzom vymáhať aj sám Úpadca) vymáha, a to aj cestou súdu. Z uvedeného je teda zrejmé, že vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu (tu Úpadcom tvrdené nároky na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny) sa považuje za správu majetku podliehajúceho konkurzu. Túto správu v danom výkone vykonával Správca (Žalovaný), keď súdne uplatňoval (neúspešne) pohľadávky Úpadcu proti Žalovanému. Vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu je teda nevyhnutné považovať za správu konkurznej podstaty.
Ustanovenie § 87 ZKR vymedzuje, aké pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a aké je poradie ich uspokojenia. Podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR: „Pohľadávkami proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: [...] e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty […]“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že náklady súvisiace s Vecou 1 a Vecou 2, akými je aj pohľadávka Žalobcu vyplývajúca z Nároku na náhradu trov, sú v Konkurznom konaní pohľadávkami proti všeobecnej podstate, pričom poradie ich uspokojenia je podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR. Tieto závery potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako odvolacieho konkurzného súdu
Je nepochybné, že Uplatnené pohľadávky predstavujú trovy vzniknuté Žalobcovi v súdnych sporoch so Správcom (Žalovaným). Na to, aby tieto trovy boli podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčene z uspokojenia v Konkurznom konaní, museli by Žalobcovi vzniknúť účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní súvisiacom s konkurzným konaním. Z toho okrem iného vyplýva, že na to, aby Uplatnené pohľadávky boli vylúčené z uspokojenia v Konkurznom konaní podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR (tak, ako
to tvrdí Žalovaný), musel by byť súdny spor vo Veci 1 a vo Veci 2 konaním konkurzným alebo konaním s konkurzným konaním súvisiacim.
Konkurzné konanie (a reštrukturalizačné konanie) ja osobitným druhom civilného konania, ktorého priebeh je upravený v ZKR a ktoré sa v zmysle § 14 ZKR začína uznesením súdu vydaným na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu. V konkurznom konaní si veritelia vymáhajú pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý je v krízovej ekonomickej situácií označenej ako
- 9 -
úpadok (hroziaci úpadok) (podľa: Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 2. vydanie, r. 2019, s. 2).
Vo Veci 1 a vo Veci 2 boli uplatňované Úpadcom tvrdené pohľadávky titulom vrátenia uhradenej časti kúpnej ceny, ktorú Úpadca uhradil na základe dvoch zmlúv o budúcej zmluve spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. IČO: 35 885 a od ktorých Úpadca neskôr odstúpil. Okresný súd Bratislava I povolil dňa 19.01.2010 reštrukturalizáciu spoločnosti VIENNA GATE 1. Úpadca (VIENNA GATE 4) z dôvodu odstúpenia od obidvoch zmlúv o budúcej zmluve listom zo dňa 21.09.2010 vyzval spoločnosť VIENNA GATE 1 na vrátenie preddavku kúpnej ceny vo výške 490.968,04 EUR (súvisí s Vecou 1) a listom zo dňa 21.09.2010 vyzval spoločnosť VIENNA GATE 1 na vrátenie preddavku kúpnej ceny vo výške 463.056,40 EUR (súvisí s Vecou 2). Na základe reštrukturalizačného plánu Žalobca, ako kupujúci, uzatvoril so spoločnosťou VIENNA GATE 1, ako predávajúcim, zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej Žalobca nadobudol aj nebytové priestory, v prípade, ktorých Úpadca (VIENNA GATE 4) uhradil spoločnosti VIENNA GATE 1 časť kúpnej ceny. Úpadca a následne Správca teda požadovali od Žalobcu vrátenie časti kúpnej ceny, ktorú mal Úpadca uhradiť spoločnosti VIENNA GATE 1. Správca (Žalovaný) sa uhradenia týchto častí následne domáhal vo Veci 1 a vo Veci 2. Súdne spory vo Veci 1 a vo Veci 2 boli vedené na základe podaných žalôb, ktoré síce podal Správca, avšak nešlo o spory, ktoré by sa spravovali ZKR. Spoločnosti VIENNA GATE 4, ešte pred tým, ako bol na túto spoločnosť vyhlásený konkurz, totiž nič nebránilo v tom, aby sa svojich tvrdených nárokov domáhala priamo proti Žalobcovi. Nakoľko bol dňa 20.04.2013 na majetok Úpadcu (VIENNA GATE 4) vyhlásený konkurz, Úpadcom tvrdené nároky zo zmlúv o budúcej zmluve boli uplatnené Správcom.
Zo skutočností uvedených vyššie je zrejmé, že Vec 1 a Vec 2 neboli konaním konkurzným. Uplatnené pohľadávky preto v žiadnom prípade nemôžu predstavovať trovy vzniknuté Žalobcovi účasťou v konkurznom konaní. Ak by teda Uplatnené pohľadávka mali byť v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v Konkurznom konaní vylúčené (tak, ako to tvrdí Žalovaný), museli by Vec 1 a Vec 2 byť konaniami súvisiacimi s konkurzným konaním. V zmysle súčasnej rozhodovacej praxe súdov, vrátane rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR podľa napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Ndc 33/2011 zo dňa 09.11.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Ndc 3/2012 zo dňa 29.02.2012, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Ndc 19/2015 zo dňa 26.01.2016, platia závery, ktoré sú zhrnuté v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Ndc 3/2012 zo dňa 29.02.2012 a podľa ktorých: „[...] Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV), resp. v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 32 ods. 6 ZKR), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 3 ZKR), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (pozri Sojka, P. : Vis attractiva concursus a konania súvisiace s
- 10 -
konkurzom. In Justičná revue č. 1/2010, s. 55). To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods. 3, 4, 6). Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV). [...]“.
Vo Veci 1 a vo Veci 2 boli uplatňované Úpadcom tvrdené pohľadávky, ktoré mali vyplývať z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov medzi Úpadcom (VIENNA GATE 4) a spoločnosťou VIENNA GATE 1, a z ktorých boli následne vyvodzované nároky voči Žalobcovi, ktorý nadobudol v rámci zmluvy o predaji podniku nehnuteľnosti, vrátane tých, za ktoré Úpadca uhradil spoločnosti VIENNA GATE 1 časť kúpnej ceny. Vymáhanie Úpadcom tvrdených pohľadávok nebolo založené na konkurznom práve a nevyžadovalo si začatie konkurzného konania. Vo Veci 1 a vo Veci 2 neboli uplatňované žiadne nároky, ktoré by mali pôvod v konkurznom konaní a nerozhodovalo sa v nich o žiadnych hmotnoprávnych právach ani povinnostiach vyplývajúcich zo ZKR alebo iného právneho predpisu upravujúceho práva a povinnosti pre prípad konkurzu, resp. úpadku. Ako vyplýva z vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu SR, v danom prípade išlo o autonómnu žalobu, nezaloženú na konkurznom práve a začatie konkurzného konania sa nevyžadovalo na to, aby sa spoločnosť VIENNA GATE 4 mohla domáhať tvrdeného nároku proti Žalobcovi. Správca (Žalovaný) bol účastníkom daných sporov len z toho titulu, že pred uplatnením týchto tvrdených nárokov spoločnosti VIENNA GATE 4 bol na spoločnosť VIENNA GATE 4 vyhlásený konkurz.
Ako vyplýva z rozhodovacej praxe súdov, na ktorú Žalobca poukázal, za konania súvisiace s konkurzným konaním v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKR, prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. Zo skutočností uvedených v tejto žalobe ale jednoznačne vyplýva, že Vec 1 a Vec 2 neboli takýmito konaniami, a teda, že Uplatnené pohľadávky nepredstavujú trovy vzniknuté Žalobcovi v konaniach, ktoré súvisia s konkurzným konaním. A teda zo záverov uvedených vyššie je zrejmé, že Uplatnené pohľadávky nie sú pohľadávkami podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Právny záver Žalovaného o tom, že tieto Uplatnené pohľadávky by mali byť s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze je preto nesprávny. Uplatnené pohľadávky preto majú byť v Konkurznom konaní uspokojované ako pohľadávky proti všeobecnej podstate, s poradím ich uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR.
Žalobca prostredníctvom popisu podstatných skutkových okolností doplneného poukázaním na relevantné zákonné ustanovenia podporené rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky a predložením hodnoverných dôkazov preukázal, že:
- 11 -
(i) Uplatnené pohľadávky - Pohľadávka 1 vo výške 48.504,48 EUR a Pohľadávka 2 vo výške 37.974,07 EUR - sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate v Konkurznom konaní, ktorých právny dôvod a výška sú dané v prípade Pohľadávky 1 Prvostupňovým rozsudkom vo Veci 1 v spojení s Druhostupňovým rozsudkom vo Veci 1 a v spojení s Uznesením o trovách vo Veci 1 a v prípade Pohľadávky 2 Prvostupňovým rozsudkom vo Veci 2 v spojení s Uznesením o trovách vo Veci 2;
(ii) vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu predstavuje správu konkurznej podstaty, a teda Uplatnené pohľadávky súvisia so správou konkurznej podstaty, v dôsledku čoho sú Uplatnené pohľadávky pohľadávkami proti všeobecnej podstate v Konkurznom konaní s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR;
(iii) Správca Uplatnené pohľadávky (aj keď zmätočným spôsobom) rozporuje, má za to, že ich uspokojenie má byť vylúčené z uspokojenia v Konkurznom konaní v dôsledku čoho vyzval Žalobcu na to,
aby si podal v lehote 15 dni od doručenia výzvy žalobu na súd, v dôsledku čoho sú splnené podmienky stanovené ZKR na to, aby súd túto Žalobu prejednal a rozhodol;
(iv) Uplatnené pohľadávky nie sú z uspokojenia v Konkurznom konaní vylúčené a majú byť uspokojené s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, a to spôsobom stanoveným pre uspokojovanie pohľadávok proti podstate (§ 87 ods. 4 ZKR).
2. Podaním doručeným súdu 11.12. 2020 žalobca doložil do spisu rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 417/2020 - 22 zo dňa 22.9. 2020, kde ÚS posudzoval otázku započítania judikovanej pohľadávky dlžníka úpadcu, ktorej právnym titulom bola náhrada trov konania priznaných dlžníkovi proti správcovi konkurznej podstaty: „.... vzájomná započítaná pohľadávka povinného voči úpadcovi (rovnako judikovaná) vznikla až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu z titulu nároku na náhradu trov konania. Táto vzájomná pohľadávka povinného voči úpadcovi je nepochybne pohľadávkou proti podstate (§ 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1. 2012). vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a, čo je dôležitejšie, v súvislosti so speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Speňažovaním sa na účely konkurzu rozumie aj vymáhanie peňažných pohľadávok úpadcu správcom v súdnom alebo exekučnom konaní. Aj na účely určenia odmeny správcu sa vymožená pohľadávka považuje za výťažok zo speňaženia. Trovy konania vzniknuté neúspešným vymáhaním pohľadávky úpadcu správcom sú potom takouto pohľadávkou proti podstate. Zároveň platí, že takáto pohľadávka na trovy konania nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze.“
Ústavný súd sa zaoberal aj argumentáciou žalovaného a to, že nárok na náhradu trov konania žalobcu by mal byť vylúčený s poukazom na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Táto argumentácia je nesprávna: „..... podľa tohto ustanovenia z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.... Trovy, ktoré vznikli povinnému v konaní popísanom v bode 3.2 odôvodnenia tohto uznesenia, nie sú trovami takého konania, aké má na mysli ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) zákona o KR. Z uspokojenia sú vylúčené len trovy účastníkov, ktoré im vznikli účasťou v samotnom
- 12 -
konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzným konaním.“ Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.
3. Podaním doručeným súdu 21.7. 2021 sa vyjadril žalovaný: Nespochybňuje skutkové tvrdenia žalobcu ako také. Je pravdou, že na Okresnom súde Bratislava II. prebiehali konania vedené pod č. 26Cb/49/2014 o zaplatenie sumy 490.968,04 Eur ako aj konanie vedené pod č. 24Cb/49/2014 o zaplatenie sumy 463.056,40 Eur, v rámci ktorých boli vydané Uznesenia o trovách a to konkrétne Uznesenie OS BA II. č.k. 26Cb/49/2014 zo dňa 29.04.2020, ktorým súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celkovej výške 48.504,48 Eur a Uznesenie OS BA II. č.k. 24Cb/49/2014 zo dňa 22.02.2017, ktorým súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celkovej výške 37.974,07 Eur (ďalej spolu len „trovy konania“). Žalobca si tieto trovy konania listom zo dňa 06.07.2020 uplatnil ako pohľadávky voči všeobecnej podstate v konkurznom konaní č. 6K/62/2012 s poradím uspokojenia týchto pohľadávok podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR (ďalej len uplatnené pohľadávky). Medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným prebehlo okrem uvedenej písomnej komunikácie (Prvý list správcu a Druhý list správcu) aj niekoľko tel. rozhovorov, kde som nakoniec k uplatneným pohľadávkam zaujal stanovisko, že sa nejedná o pohľadávky proti podstate, ktoré súvisia so správou konkurznej podstaty podľa §87 ods. 2 písm. e) ZKR - nebolo teda uznané poradie týchto pohľadávok. Zároveň žalovaný v tejto veci uviedol, že právny dôvod a výška uplatnených pohľadávok bola daná rozhodnutiami v konaniach 26Cb/49/2014 a 24Cb/49/2014, konkrétnymi uzneseniami uvedenými vyššie v texte a podľa § 87 ods. 8 ZKR „Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia“. Problémom uplatnených pohľadávok proti podstate je teda uplatnené poradie podľa § 87
ods. 2 písm. e) ZKR, ktoré žalovaný neuznal a tvrdí, že takto uplatnené pohľadávky sú podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze, keďže ide o konania súvisiace s konkurzom. Z ustanovení § 87 ZKR je zrejmé, že osoby, ktoré môžu vykonávať správu majetku je správca, resp. ním poverená osoba. Z tohto je možné usudzovať, že pohľadávkami proti podstate spojenými so správou konkurznej podstaty sú buď náklady správcu, resp. ním poverenej osoby, avšak nie akejkoľvek inej tretej osoby. Z tohto dôvodu sa pri uplatnených pohľadávkach proti podstate nemôže za žiadnych okolností jednať o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR a takéto trovy konania sú podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze. Žalovaný z opatrnosti žalobcu vyzval podľa § 87 ods. 8 ZKR na podanie žaloby v lehote 15 dní od doručenia výzvy a poučil ho podľa §87 ods. 9 ZKR o možných následkoch nepodania žaloby, ale z jeho pohľadu je v tejto veci však možné postupovať jedine podľa §96 ods. 2 - 4 ZKR, keďže právny dôvod a výška pohľadávky boli dané právoplatnými rozhodnutiami v konaniach 26Cb/49/2014 a 24Cb/49/2014 vedených na OS Bratislava II. a teda neuznáva sa len prihlásené poradie
- 13 -
pohľadávky, keďže má za to, že takéto pohľadávky sú podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze. Z tohto dôvodu žiada podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže podľa § 87 ods. 8 ZKR je možné rozhodovať len o právnom dôvode alebo výške pohľadávky, ktoré však už boli dané právoplatnými rozhodnutiami v konaniach 26Cb/49/2014 a 24Cb/49/2014 vedených na OS Bratislava II. a nie je možné rozhodovať o poradí prihlásenej pohľadávky, resp. o jej vylúčení podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
Zároveň žalovaný súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
4. Podaním doručeným súdu 8.9. 2021 sa vyjadril zástupca žalobcu: Žalobca súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
Argumentácia žalovaného v podanom vyjadrení je zmätočná a navzájom si odporujúca. Na jednom mieste správca uvádza, že v prípade žalobcu nemôže ísť o pohľadávku proti podstate, keďže tieto nesúvisia so správou konkurznej podstaty, v tej súvislosti cituje ustanovenia § 86 ods. 1 a 2 ZKR, no vzápätí uvádza, že právny dôvod a výška žalobcom uplatnených pohľadávok nie je sporná a bola daná právoplatnými uzneseniami o trovách konania vo veci 1 a 2. Správca de facto uznáva, že žalobcom uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a uznáva ich právny dôvod a výšku, avšak neuznáva len ich prihlásené poradie, keďže je toho názoru, že tieto pohľadávky by mali byť s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní. Pokiaľ správca nespochybňuje právny dôvod a výšku uplatnených pohľadávok proti podstate, správca bol povinný tieto uznať a zaradiť ich medzi ostatné pohľadávky proti všeobecnej podstate a vydať o tom žalobcovi podľa § 87 ods. 7 druhá veta ZKR potvrdenie. Je zrejmé, že správca sa bráni tomu, aby žalobcom uplatnené pohľadávky zaradil do zoznam pohľadávok proti podstate. Z § 87 ods. 7 ZKR vyplýva, že správca je oprávnený neuznať právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate (nie poradie) a len v takomto prípade je oprávnený a povinný vyzvať veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Tým, že správca vyzval žalobcu na podanie žaloby a poučil ho o následkoch jej neodania, žalobca za účelom ochrany svojich práv nemal inú možnosť ako žalobu podať. V prípade rozhodnutia súdu v tejto veci sa neuplatní postup podľa § 96 ods. 3 ZKR.
V ďalšej časti vyjadrenia sa žalobca pridržiava doterajšej argumentácie: vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu sa považuje za správu konkurznej podstaty, náklady súvisiace s touto správou sú v zmysle § 87 ods. 2 písm. e) ZKR pohľadávkami proti podstate, s poradím ich uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov.
5. Podaním doručeným súdu16.11. 2021 sa vyjadril žalovaný - zotrvával na predchádzajúcom vyjadrení, žalobu žiadal zamietnuť.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: žalobou, vyjadreniami procesných strán, výpismi z obchodného registra úpadcu, žalobcu,
žalovaného, listom úpadcu zo dňa 21.9. 2010li listom žalovaného zo dňa 14.8. 2020, listom žalobcu zo dňa 24.7. 2020, listom žalovaného
- 14 -
bez dátumu - vyjadrenie k uplatneniu pohľadávok proti podstate, list zo dňa 6.7. 2020, doplnením súpisu všeobecnej podstaty zverejnené v OV 150/2013, uznesenie OS BA II 24 Cb 49/2014 - 302, rozsudok Okresného súdu Bratislava II 24 Cb 49/2014 - 282, uznesenie OS BA II 26 Cb 49/2014 - 300, rozsudok KS BA 1 Cob 181/2018 - 273, rozsudok OS BA II 26 Cb 49/2014 - 190, uznesenie OS BA I zo dňa 12.4. 2013 K 62/2012, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:
7. Z dokladov priložených k žalobe súd zistil skutkový stav tak, ako bol žalobcom podrobne podpísaný v žalobe (odsek 1 tohto rozsudku). Žalovaný skutkový stav opísaný žalobcom nerozporoval:
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.4.2013, sp.zn.: 6K /62/2012-93, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2013 a vykonateľnosť dňa 20.4.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: VIENNA GATE 4, a.s., Kopčianska 8, Bratislava, IČO: 35 884 134 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Filip Osvald so sídlom kancelárie Hummelova 14, 811 13 Bratislava.
Žalobou zo dňa 06.12.2013 sa žalovaný domáhal v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/49/2014 proti Žalobcovi zaplatenia sumy 490.968,04 EUR s prísl. („Vec 1“). Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 26Cb/49/2014-190 zo dňa 09.10.2017 žalobu vo Veci 1 v celom rozsahu zamietol a Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Na odvolanie Správcu potvrdil správnosť rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom č. k. 1Cob/181/2018273 zo dňa 12.12.2019. Dňa 29.04.2020 Okresný súd Bratislava II vo Veci 1 vydal uznesenie č. k. 26Cb/49/2014-300 zo dňa 29.04.2020, ktorým zaviazal Žalovaného zaplatiť Žalobcovi náhradu trov konania vo výške 29.458,00 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania vedeného vo Veci 1 vo výške 19.046,48 EUR, čo spolu zodpovedá náhrade trov konania vo Veci 1 vo výške 48.504,48 EUR ( ale aj „Pohľadávka 1“).
Žalobou zo dňa 06.12.2013 sa žalovaný domáhal v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/49/2014 proti Žalobcovi zaplatenia sumy 463.056,40 EUR s prísl. („Vec 2“). Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 24Cb/49/2014-282 zo dňa 02.11.2016 žalobu vo Veci 2 v celom rozsahu zamietol a Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo Veci 2, Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 24Cb/49/2014 - 302 zo dňa 22.02.2017 zaviazal Žalovaného (vo Veci 2 žalobcu) zaplatiť Žalobcovi (vo Veci 2 žalovanému) náhradu trov konania vo Veci 2 spolu vo výške 37.974,07 EUR ( ale aj „Pohľadávka 2“).
8. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné, spornou skutočnosťou ostalo, či predmetné pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate - obrana žalovaného spočíva v tvrdení, že sa nejedná o pohľadávky proti podstate podľa § 87 odsek 2 písm. e) ZKR, lebo trovy konania (vo veci 1 a 2) sú podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze. Ďalšia obrana žalovaného spočíva v tvrdení, že právny dôvod a výška uplatnených pohľadávok je daná rozhodnutiami vo veci 1 a 2,
- 15 -
ale správca neuznáva poradie uplatnených pohľadávok (podľa správcu je možný postup podľa § 96 ods. 2 až 4 ZKR)
9. Súd právne posúdil vec nasledovne:
Podľa § 86 odsek 2 ZKR Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne
po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.
Podľa § 87 odsek 2 písmeno e) ZKR Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,
Podľa § 87 odsek 7 ZKR Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
Podľa § 87 odsek 8 ZKR Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
Podľa § 87 odsek 9 ZKR Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 96 odsek 2 ZKR Pred zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje; v zozname uvedie poradie a sumy, v akej boli alebo majú byť pohľadávky proti podstate uspokojené. Zostavenie zoznamu a zámer zostaviť rozvrh správca oznámi zverejnením v Obchodnom vestníku.
- 16 -
Podľa § 96 odsek 3 ZKR Veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.
Podľa § 96 odsek 4 ZKR Námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.
Podľa § 100 odsek 2 ZKR Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,
10. Predovšetkým súd konštatuje, že žalobca nemá iný spôsob, ako žalobou sa domáhať určenia, že ním uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate - keďže žalovaný vo svojej odpovedi neuznal žalobcom uplatnené pohľadávky za pohľadávky proti podstate, pričom vyzval žalobcu na podanie žaloby na príslušný súd, na ktorom sa mal žalobca domáhať určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 odsek 9 ZKR, hoci zároveň uviedol, že je možné podľa neho postupovať len podľa § 96 ZKR, keďže „právny dôvod a výška pohľadávky boli dané právoplatnými rozhodnutiami v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II a teda neuznáva len prihlásené poradie, keďže má za to, že takéto pohľadávky sú podľa § 100 odsek 2 písmeno a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze“
11. Súd ďalej dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne: v uvedenom prípade na návrh žalovaného - správcu bolo pred Okresným súdom Bratislava II vedené konanie voči žalobcovi o zaplatenie sumy 490.968,04 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. 26 Cb 49/2014 a v rámci odvolacieho konania pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1 Cob 181/2018. Ďalej bolo pred Okresným súdom
Bratislava II žalovaným vedené voči žalobcovi konanie o zaplatenie sumy463.056,40 eur pod sp. zn. 24 Cb 49/2014. Súd je toho názoru, že konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 26 Cb 49/2014 a 24 Cb 49/2014 nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva. Za súvisiace spory možno považovať predovšetkým spory o určenie pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu majetku, spory o odporovateľnosť právnych úkonov a pod., teda spory, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Výklad pojmov „konania vyvolané konkurzom“ a „konania súvisiace s konkurzom“ sa v judikatúre NS SR postupne vyvíjal. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Ndc/3/2012 zo dňa 29. 02. 2012 uviedol, že za „konania vyvolané konkurzom“ sa považujú v zmysle ZKV konania o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, resp. konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pod. Za „konania
- 17 -
súvisiace s konkurzom“ možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV, resp. ZKR, prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (to je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu, príp. iné konania o náhradu škody v zmysle ZKR). NS SR ďalej v citovanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 10. 09. 2009 č. C-292/08, z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z takéhoto vývoja v rozhodovaní NS SR vyplýva, že súčasná judikatúra SR vykladá pojem „konaní súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne iba ako konania, v ktorých hmotnoprávny základ nárok vyplýva z konkurzu, napr. nárok na náhradu škody voči správcovi. Obdobné právne názory sú prezentované aj v ďalších rozhodnutiach NS SR, napr. v rozhodnutí sp. zn. 6Ndc 25/2011 zo dňa 13. 09. 2011, sp. zn. 6Ndc 33/2011 zo dňa 09. 11. 2011, sp. zn. 3Ndob/4/2015 z 29. 04. 2015. Ako vyplynulo aj z odôvodnenia právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II 26 Cb 49/2014 - 190 a 24 Cb 49/2014- 282 predmetom súdneho konania pred týmto súdom bolo vrátenie časti zaplatenej kúpnej ceny, preto súd nepovažoval toto konanie za konanie, ktoré by súviselo s konkurzom vyhláseným na majetok úpadcu. Okresný súd Bratislava II rozhodoval o hmotnoprávnych právach a povinnostiach strán vyplývajúcich z Obchodného a Občianskeho zákonníka, a nie zo ZKR. Tunajší súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sa jedná o konanie súvisiace s konkurzným konaním a ani samotná skutočnosť, že na strane žalobcu vystupoval správca konkurznej podstaty, nepostačuje na to, aby bolo súdne konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II kvalifikované ako konanie súvisiace s konkurzom. Tunajší súd je teda toho názoru, že konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva.
12. S poukazom na právny názor súdu zaujatý v bode 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia potom neobstála ani obrana žalovaného, že žalobcom uplatnená pohľadávka - trovy právneho zastúpenia vo veci 1 a 2 - je v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčená z uspokojenia v konkurze. Súd bol toho názoru, že pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou - trovami účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaní. Ako už súd uviedol, konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním a preto žalobcom uplatnená pohľadávka nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze.
13. Vzhľadom na právny názor súdu zaujatý v bodoch 11. a 12. odôvodnenia tohto rozhodnutia, kde sa vysporiadal so spornými otázkami strán, že konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II sp. značka 26 Cb 49/2014 a 24 Cb 49/2014 nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním a že žalobcom uplatnená pohľadávka nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze, zaoberal sa súd ďalšou spornou otázkou, a to, či žalobcom uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZKR alebo nie je. Podľa názoru súdu, pohľadávka uplatnená žalobcom z titulu
- 18 -
trov konania, je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZKR. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný nerozporoval pravosť pohľadávky žalobcu, t.j.
nenamietal jej existenciu, právny dôvod, ani výšku. Táto pohľadávka žalobcu, podľa názoru súdu - vznikla v súvislosti so správou konkurznej podstaty, pričom pod „správou majetku úpadcu“ je v zmysle ustanovenia § 86 ods. 2 ZKR potrebné rozumieť činnosť správcu, ktorý je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Po vyhlásení konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu konkurznej podstaty a správca je tak oprávnený iniciovať súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do konkurznej podstaty alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku. Prípadné vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu je preto potrebné chápať ako správu majetku podliehajúceho konkurzu. Súdne konanie iniciované žalovaným ako správcom (v postavení žalobcu) pred Okresným súdom Bratislava II nebolo podľa názoru súdu konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva, ale konaním v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, keď žalovaný konal v mene a na účet úpadcu pri vymáhaní majetkových práv podliehajúcich konkurzu. To znamená, keby bol žalovaný vo Veci 1 a 2 úspešný, okrem judikovanej pohľadávky by mu ako strane v spore úspešnej vznikol nárok aj na náhradu trov konania; v opačnom prípade, teda v prípade neúspechu správcu v spore, vzniká nárok na náhradu trov konania protistrane, ktorých priznanie a následné uplatnenie u správcu je potrebné považovať za náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, ktoré musí správca vynaložiť v súvislosti s neúspešným vymáhaním majetkového práva podliehajúceho konkurzu úspešnej protistrane. Súd bol potom toho názoru, že pohľadávka žalobcu vo výške 48.504,48 Eur, ktorá mu bola priznaná uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 26 Cb 49/2014 - 300 a vo výške 37.974,07 Eur, ktorá mu bola priznaná uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb 49/2014 - 302 je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6 K 62/2012 v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZKR. Túto pohľadávku proti podstate si žalobca uplatnil u správcu - žalovaného písomne dňa 6.7. 2020.
14. Podľa názoru súdu žalobca podal voči správcovi (žalovanému) žalobu o určenie pohľadávky proti podstate včas, v súlade s výzvou správcu zo dňa 14.8. 2020 v zmysle ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR. Žaloba bola súdu doručená dňa 27.8.2020, teda v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Súd prisvedčil žalobcovi, že je zmätočné vyjadrenie správcu, ktorý na jednej strane uvádza, že právny dôvod a výška žalobcom uplatnených pohľadávok je daná uzneseniami o trovách vo veci 1 a 2, čo znamená, že správca ich nerozporuje a uznáva, že pohľadávky 1 a 2 sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate, no odmieta ich zaradiť medzi pohľadávky proti podstate a vydať o tom žalobcovi podľa § 87 ods. 7 ZKR potvrdenie a za správny považuje postup podľa § 96 odsek 2 až 4 ZKR. Súd prisvedčil žalobcovi, že je legitímna jeho požiadavka - potreba určenia, že uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a určenie ich právneho dôvodu, výšky a poradia. Vzhľadom na uvedené rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.
15. Podľa § 177 odsek 2 písmeno b) CSP Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Keďže v uvedenom prípade zástupca žalobcu a žalovaný navrhli a súhlasili s rozhodnutím vo
- 19 -
veci bez nariadenia pojednávania - súd postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia a rozhodol bez nariadenia pojednávania. O termíne vyhlásenia rozsudku procesné strany, resp. ich zástupcov informoval.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.