Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-181-2018.pdf
PDF · 178.72 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/181/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: F.. G. H., správca konkurznej podstaty úpadcu VIENNA GATE 4, a.s., Kopčianska 8, Bratislava - Petržalka, IČO: 35 884 134, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, Nitra proti žalovanému: Viedenská brána s. r. o., Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, IČO: 36 868 655, zastúpený: Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, Bratislava, o zaplatenie 490.968,04 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/49/2014-190 zo dňa 9.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/49/2014-190 zo dňa 9.10.2017 p o t v r d z u j e .
Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie súd žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov, ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 49.968,04 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobný nárok odôvodnil na tom skutkovom základe, že kontrolou účtovnej evidencie spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. ako správca konkurznej podstaty zistil, že úpadca so spoločnosťou VIENNA GATE 1, a.s. uzavreli dňa 5.10.2007 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov / o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na priľahlých pozemkoch, ev.č. zmluvy: 01/2007 (ďalej už len „Zmluva o budúcej zmluve“), kde podľa čl. II. predmetného budúceho prevodu boli viaceré nehnuteľnosti. Na základe čl. III., bod 3.1, čl. VII., bod 7.1 a čl. VIII., bod 8.3 Zmluvy o budúcej zmluve úpadca (žalobca) dňa 19.10.2007 zaplatil 20% celkovej kúpnej ceny s príslušnou DPH v sume 490.968,04 eur na účet spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. ako budúceho predávajúceho. Budúci predávajúci v zmysle čl. IV., bod 4.1 Zmluvy o budúcej zmluve sa ako stavebník Polyfunkčného objektu zaviazal postupovať v priebehu výstavby, resp. zabezpečiť výstavbu tak, aby výstavba bola ukončená najneskôr do 31.8.2008, a to za podmienok riadneho včasného spolupôsobenia budúceho kupujúceho a ďalších podmienok postupu plnení, ktoré sú vymedzené v tejto zmluve. Stavba však v lehote do 31.8.2008 dokončená nebola a následne dňa 1.9.2009 bol podpísaný Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej zmluve, na základe čoho došlo k viacerým zmenám. Dňa 22.12.2009 bolo v Obchodnom vestníku pod č. OV 246B/2009 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.12.2009, ktorým bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi VIENNA GATE 1, a.s., Bratislava, IČO: 35 885 173 a dňa 18.1.2010 bolo v Obchodnom vestníku OV 10B/2010 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.1.2010, ktorým súd povolil
reštrukturalizáciu uvedeného dlžníka. Dňa 3.1.2011 bolo v Obchodnom vestníku OV 1B/2011 uverejnené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.12.2010, ktorým súd potvrdil plán reštrukturalizácie prijatý schvaľovacou schôdzou veriteľov a ukončil reštrukturalizáciu obchodnej spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. V súvislosti s tým bola uzatvorená zmluva o predaji podniku medzi predávajúcim VIENNA GATE 1, a.s. a kupujúcim Viedenská brána s. r. o., na základe ktorej sa stal kupujúci Viedenská brána s. r. o. právnym nástupcom spoločnosti VIENNA GATE 1. Peňažný záväzok vznikol až dňa 8.9.2010, kedy bolo doručené odstúpenie od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. 02/2008 zo dňa 24.8.2010 spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s., a to na základe skutočnosti, že boli porušené ustanovenia zmluvy súvisiace s termínom ukončenia výstavby Polyfunkčného objektu. Podľa názoru žalobcu vyjadreného v žalobe sa na predmetné odstúpenie nevzťahujú účinky reštrukturalizačného konania v znení § 114 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácie (ďalej už len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii), a to z dôvodu ust. § 120 ods. 2 uvedeného zákona. Žalobcovi doposiaľ napriek žiadostiam zo dňa 21.9.2010 a 19.10.2010 nebola vrátená dlžná suma vo výške 463.056,40 eur, ktorú žalobca zaplatil ako zálohu na zaplatení kúpnej ceny. Uvedená suma predstavuje podľa žalobcu bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v odpore proti platobnému rozkazu, kde uviedol, že zmluva o budúcej zmluve nikdy nenadobudla účinnosť, platba vo výške 490.968,04 eur, ktorú uhradila spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s., predstavovala od okamihu úhrady bezdôvodné obohatenie na strane spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. (žalobca) si pohľadávku na zaplatenie tejto sumy titulom bezdôvodného obohatenia neuplatnila však prihláškou v reštrukturalizácii spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s., čím zaniklo právo žalobcu vymáhať túto sumu od žalovaného v zmysle právnych predpisov upravujúcich proces reštrukturalizácie. Podľa žalovaného v prípade, ak by aj vyššie uvedené skutočnosti neboli pravdivé a súčasne by odstúpenie žalobcu od zmluvy o budúcej zmluve bolo platným právnym úkonom, pohľadávka žalobcu voči spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. na zaplatenie uvedenej sumy predstavovala v reštrukturalizácii spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. prednostnú pohľadávku, ktorá vo forme záväzku na strane spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. v zmysle reštrukturalizačného plánu tejto spoločnosti schváleného právoplatným súdnym rozhodnutím neprešla na žalovaného. Žalovaný ďalej namietal aj neplatnosť uvedeného odstúpenia.
3. Zmluvu o budúcej zmluve uzavrela spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s. ako budúci predávajúci so spoločnosťou žalobcu ako budúcim kupujúcim, pričom jej predmetom bol záväzok zmluvných strán uzavrieť po splnení zmluvne dohodnutých podmienok kúpnu zmluvu, ktorou spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s predá spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. nebytové priestory a spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. zaplatí spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. kúpnu cenu vo výške 2.062.890,92 eur. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť žalobcu zaplatí spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. splátku kúpnej ceny vo výške 490.968,04 eur do 10 dní od podpisu zmluvy o budúcej zmluve. Skutočnosť, že spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. uhradila spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. sumu, ktorá je predmetom konania nie je sporná. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s. mala v čase platnosti zmluvy o budúcej zmluvy 4 akcionárov a to spoločnosť VIENNA GATE GROUP, a.s., Bratislava, IČO: 17 337 755, Vienna Gate 1 C.V. so sídlom v Holandsku, CRESCENT CAPITAL (JERSEY) LIMITED, so sídlom vo Veľkej Británii a Reggehuys Manament B.V., so sídlom v Holandsku. Súčasne ku dňu uzavretia zmluvy o búducej zmluve boli členmi predstavenstva VIENNA GATE 1, a.s. p. J. B. a D.. T. X. a prokuristom spoločnosti bol p. P.. T. B.. Základné imanie spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. bolo v čase platnosti zmluvy o budúcej zmluve vo výške 1.207.152,- eur. Zakladateľom spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. bola spoločnosť VIENNA GATE GROUP, a.s., teda akcionár spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Členmi predstavenstva v rozhodnom čase žalobcu bol p. J. B. a D.. T. X. a prokuristom P.. T. B.. Spoločníkmi spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. každý s podielom hlasovacích práv na valnom zhromaždení vo výške 25%, boli p. J. B. a P.. T. B., teda predseda predstavenstva a prokurista spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Základné imanie žalobcu bolo v čase platnosti zmluvy o budúcej zmluve vo výške 33.200,- eur. Z vyššie uvedeného, teda podľa súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. a VIENNA GATE 4, a.s. boli prepojené nielen personálne na úrovni štatutárnych orgánov oboch spoločností, ale aj na úrovni akcionárov, kedy zakladateľ spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s., ktorým bola spoločnosť VIENNA GATE GROUP, a.s. bola aj akcionárom spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Členmi predstavenstva spoločnosti VIENNA GATE GROUP, a.s., ktorá bola zakladateľom spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. a akcionárom spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. boli p. J. B. a P.. T. B., teda predseda predstavenstva spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. a VIENNA GATE 4, a.s. a prokurista spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. a VIENNA GATE 4, a.s.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplývalo, že zmluva o budúcej zmluve bola zmluvou, ktorú tak spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s. ako aj spoločnosť žalobcu uzatvárali s osobou blízkou jej zakladateľovi alebo spoločníkovi. Protihodnota, ktorú spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. na základe zmluvy o budúcej zmluve uhradila spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. bola 490.968,04 eur, teda suma viac ako 14 krát vyššia ako bola výška základného imania spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. Z uvedeného podľa žalovaného bez pochybností vyplýva, že právny vzťah medzi spoločnosťou VIENNA GATE 1, a.s. a žalobcom založený zmluvou o budúcej zmluve sa aplikuje ust. § 59a Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného zmluva o budúcej zmluve nemohla nadobudnúť účinnosť skôr ako bola spolu so znaleckým posudkom určujúcim hodnotu predmetu zmluvy o budúcej zmluve uložená do zbierky listín. Ako vyplýva z výpisu zo zbierky listín obchodného registra spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. a VIENNA GATE 1, a.s. ani jedna neobsahuje zmluvu o budúcej zmluve ako ani žiaden znalecký posudok. Z tohto dôvodu zmluva o budúcej zmluve nikdy nenadobudla účinnosť, keďže neboli splnené podmienky určené v ust. § 59a Obchodného zákonníka, teda uloženie zmluvy o budúcej zmluve a znaleckého posudku určujúceho hodnotu predmetu zmluvy o budúcej zmluvy do zbierky listín. Keďže zmluva o budúcej zmluve nenadobudla účinnosť spoločnosť žalobcu nemala právny dôvod na prevod kúpnej ceny za nebytové priestory a spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s. nemala právny dôvod na prijatie sumy, ktorá je predmetom tohto sporu. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 120 ods. 1 a § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a uviedol, že spoločnosť žalobcu svoju pohľadávku voči spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. na zaplatenie sumy 490.968,04 eur v reštrukturalizácii tejto spoločnosti neprihlásila, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Podľa žalovaného vzhľadom na uvedené právo žalobcu vymáhať zaplatenie tejto sumy od žalovaného zaniklo v zmysle § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 155 ods. 2. Žalovaný ďalej dôvodil, že aj v prípade, ak by bola zmluva o budúcej zmluve v čase jej uzavretia účinná a zároveň odstúpenie spoločnosti žalobcu od zmluvy o budúcej zmluve platné, žalobca nemá voči žalovanému nárok na zaplatenie predmetnej sumy. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe vznikol peňažný záväzok spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. voči spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. dňa 8.9.2010, kedy bolo spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. doručené odstúpenie spoločnosti žalobcu zmluvy o budúcej zmluve. Dňa 23.12.2009 bolo voči spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. začaté reštrukturalizačné konanie, pričom dňa 4.1.2011 bol publikáciou uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2CoKR/74/2010 v Obchodnom vestníku potvrdený reštrukturalizačný plán spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Dňa 8.9.2010 bola teda spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s. stále v reštrukturalizácii, pričom ak by odstúpenie bolo platné a spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. vznikol voči spoločnosti žalobcu peňažný záväzok, táto pohľadávka podľa žalovaného by mala povahu prednostnej pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že prednostné pohľadávky voči spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. neprešli spolu s podnikom na žalovaného, ale boli v zmysle bodu 4.7 zmluvy o predaji podniku uhradené z výťažku predaja podniku. Zmluva o predaji podniku tvorila súčasť záväznej časti reštrukturalizačného plánu, ktorý bol potvrdený právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2CoKR/74/2010. Ďalej žalovaný zdôraznil, že z odstúpenia žalobcu od zmluvy o budúcej zmluvy vyplýva, že tento odstúpil od zmluvy z dôvodu podľa bodu 10.1 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve s tým, že s poukazom na predmetné ustanovenie sa dňom 1.12.2008 spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s. dostala do omeškania s ukončením výstavby nebytových priestorov. Dňa 20.4.2009 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie na nebytové priestory vydané Mestskou časťou B. - X. dňa 15.4.2009. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu nesplnenia termínu dokončenia výstavby nebytových priestorov, avšak až viac ako 21 mesiacov po vzniku omeškania s dokončením výstavby a viac ako 16 mesiacov po skončení omeškania spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. dokončením výstavby nebytových priestorov. Je teda nesporné, že žalobca doručil odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania v čase, keď žiadne omeškanie už neexistovalo.
4. Písomným podaním zo dňa 7.1.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zmenu žaloby spočívajúcu v pripustení ďalšieho eventuálneho skutkového tvrdenia s nasledovným obsahom a teda, že zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bola uzavretá 5.10.2007 a v čl. III., bod 3.1 je dohodnuté, že riadna kúpna zmluva bude uzavretá do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby. Predmetný článok zmluvy o budúcej zmluve bol zmenený Dodatkom č. 1 zo dňa 1.9.2009, ktorý už 60 dňovú lehotu na uzavretie zmluvy neviaže na rozhodnutie o užívaní stavby, ale začiatok tejto lehoty má byť od úhrady celkovej kúpnej ceny v zmysle čl. VIII., ods. 8.3 zmluvy, čo bolo v Dodatku stanovené do 31.8.2010. Teda kúpna zmluva mala byť uzavretá do 30.10.2010 a jeho koniec dňom 30.10.2011. V tejto lehote bol žalovaný viazaný na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Po márnom uplynutí
tejto lehoty došlo k zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a začína plynúť 4 ročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto lehota bola zo strany žalobcu dodržaná podaním žaloby dňa 6.12.2013.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil takýto skutkový stav veci: Z Obchodného vestníka č. OV 246B/2009 súd zistil, že bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.12.2009 pod sp.zn. 3R/1/2009, ktorým súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi VIENNA GATE 1, a.s. v Obchodnom vestníku č. OV 10B/2010 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.1.2010 pod sp.zn. 3R/1/2009, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka VIENNA GATE 1, a.s., Bratislava. V Obchodnom vestníku č. OV 1B/2011 bolo zverejnené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.12.2010 pod sp.zn. 2CoKR/74/2010, ktorým súd v právnej veci návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka VIENNA GATE 1, a.s. potvrdil plán reštrukturalizácie.
6. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súd zistil, že medzi obchodnou spoločnosťou VIENNA GATE 1, a.s. ako budúcim predávajúcim a obchodnou spoločnosťou VIENNA GATE 4, a.s. ako budúcim kupujúcim bola dňa 5.10.2007 uzavretá v písomnej forme zmluva o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 50a s prihliadnutím na § 588 Občianskeho zákonníka a zák.č. 182/1993 Z.z., v ktorej článku I je uvedené, že budúci predávajúci je stavebníkom Polyfunkčného objektu „Viedenská brána“ (ďalej len „Polyfunkčný objekt“), ktorého výstavba prebieha na pozemkoch v jeho výlučnom vlastníctve, ide o parc.č. XXXX/X, XXXX/X všetko k.ú. X., pozemky zapísané v Katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v B., Správa katastra pre hlavné mesto SR B., pracovisko B. V., zapísaných na LV č. XXXX. Podľa čl. I., ods. 1.5 predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zmluvné strany pristúpili k uzavretiu tejto zmluvy za účelom: a) úpravy budúceho prevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru - obchodnému priestoru , b) úpravy spôsobu úhrady kúpnej ceny nebytového priestoru - obchodného priestoru, c) úpravy vzájomných práv a povinností zmluvných strán počas výstavby Polyfunkčného objektu, d) úpravy ďalších práva povinností zmluvných strán v období od uzavretia tejto zmluvy do uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva.
Podľa čl. I., ods. 1.6 predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zmluvné strany sa pri plnení záväzkov z tejto zmluvy zaviazali postupovať v súlade s jej dojednaniami. Podľa čl. III., ods. 3.1 predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zmluvné strany sa zaväzujú, že za podmienok dojednaných touto zmluvou a po úhrade celkovej kúpnej ceny v zmysle čl. VIII., ods. 9.3 tejto zmluvy uzavrú do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby a zapísaní súpisného a orientačného čísla Polyfunkčného objektu do príslušného katastra nehnuteľností riadnu zmluvu o prevode vlastníctva. Podľa čl. VIII., ods. 8.3 predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zmluvné strany sa dohodli na nasledovných platobných podmienkach: a) 20% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú budúcim kupujúcim uhradené budúcemu predávajúcemu do 10 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami, b) 80% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote 30 dní od spísania protokolu (zápisnice) o priebehu tzv. kolaudačného konania Polyfunkčného objektu.
Podľa čl. X, ods. 10.1 predmetnej zmluvy o uzavretí z budúcej zmluvy bude budúci kupujúci oprávnený písomne odstúpiť od tejto zmluvy v prípade: a) ak nebude výstavba nebytového priestoru ukončená najneskôr do 30.11.2008, to platí bez ohľadu na ostatné ustanovenia tejto zmluvy upravujúce termín ukončenia výstavby okrem prípadu, ak omeškanie termínu ukončenia výstavby nastalo z dôvodov na strane budúceho kupujúceho, b) ak došlo k bezdôvodnému zastaveniu stavebných prác Polyfunkčného objektu na dobu viac ako 90 dní a budúci predávajúci nezabezpečí vykonanie nápravy ani v dodatočnej na tento účel mu písomne budúcim kupujúcim poskytnutej 30 dňovej lehote, c) ak v čase, keď má byť v súlade s touto zmluvou uzavretá zmluva o prevode vlastníctva nebytových priestorov, nebytové priestory budú zaťažené akoukoľvek inou ťarchou než založenými právami uvedenými v ods. 3.5 tejto zmluvy. Právo odstúpiť od tejto zmluvy podľa predchádzajúcej vety patrí budúcemu kupujúcemu výlučne v prípade, ak oznámenie o odstúpení doručí budúcemu predávajúcemu do rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o výmaze ťarchy z listu vlastníctva. Z výpisu z účtu úpadcu súd zistil, že z účtu žalobcu bola dňa 10.7.2008 odpísaná suma 14.790.903,18 Sk, t.j. 490.968,04 eur. Z Dodatku č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy č. 1/2007 súd zistil, že medzi zmluvnými stranami bol dňa 1.9.2009 uzavretý v písomnej forme Dodatok č. 1 k zmluve, na základe ktorého sa zmluvné
strany v súlade s ust. ods. 12.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluve vzájomne dohodli na dodatku v nasledovnom znení: a) zmena v odseku 3.1 - Zmluvné strany sa zaväzujú, že za podmienok dojednaných touto zmluvou uzavrú do 60 dní po úhrade celkovej kúpnej ceny v zmysle čl. VIII. ods. 8.3 tejto zmluvy zmluvu o prevode vlastníctva podľa zák.č. 182/1993 Z.z. v platnom znení a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bude prevod nebytových priestorov a s ním nerozlučne spojeného spoluvlastníckeho podielu definované v príslušných článkoch zmluvy. b) zmena v odseku 3.2 - Budúci predávajúci bude bez zbytočného odkladu písomne informovať budúceho kupujúceho o právoplatnosti rozhodnutia o užívaní Polyfunkčného objektu. c) zmena v odseku 8.3, písm. b) - Zmluvné strany si dohodli nasledovné platobné podmienky - 80% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote najneskôr do 31.8.2010. Z odstúpenia od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súd zistil, že listom zo dňa 24.8.2010 adresovanom obchodnej spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. žalobca vzhľadom na skutočnosť, že boli porušené ustanovenia zmluvy súvisiace s termínom ukončenia výstavby Polyfunkčného objektu v súlade s čl. X., bod 10.1 písm. a), ako aj príslušných všeobecných záväzných právnych predpisov, uplatnila si právo odstúpiť od zmluvy a zároveň žalobca požiadal o vrátenie poukázaných platieb v lehote do 30 dní od odstúpenia. Predmetný list bol obchodnej spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. doručený poštou dňa 8.9.2010. Z listov zo dňa 21.9.2010 a 19.10.2010 podpísaných prokuristom P.. T. B. súd zistil, že spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s., Bratislava žiadala obchodnú spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s., Bratislava o vrátenie platby vo výške 463.056,40 eur zloženej ako preddavok kúpnej ceny. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 19.11.2013 súd zistil, že žalobca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie vyššie uvedenej platby. Z rozhodnutia Mestskej časti B. - X. ako príslušného stavebného úradu zo dňa 15.4.2009 pod č. UKSP 2573-TX3/09-Ja-36, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2009 súd zistil, že stavebný úrad povolil užívanie stavebných objektov, ktoré sú súčasťou stavby „Viedenská brána - B., Mestská časť X.“. Z odstúpenia od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súd zistil, že žalobca ako správca konkurznej podstaty VIENNA GATE 4, a.s., Bratislava odstúpil od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov / o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na priľahlých pozemkoch ev.č. zmluvy 1/2007 podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a požiadal žalovaného o vrátenie sumy 490.968,04 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie posúdil po právnej stránke danú vec v zmysle § 289 ods. 1, 2, § 290 ods. 1, 2, § 292 ods. 3, § 59a ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 324 ods. 1, 2, § 325, § 365, § 344, § 345 ods. 1, 2, § 346 ods. 1, 2, § 349 ods. 1, 2, § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa § 39, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ďalej podľa § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, 2, § 394 ods. 1, § 397, § 402 Obchodného zákonníka, ako aj podľa § 45 ods. 1, § 120 ods. 1, § 155 ods. 1, 2, § 114 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že na predmetnú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, napriek preukázateľnému prepojeniu zmluvných strán nie je možné aplikovať ust. § 59a Obchodného zákonníka, keďže zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy budúci kupujúci nenadobúda majetok, t.j. nenadobúda vlastnícke právo majetku, keďže prevod vlastníckeho práva k majetku má byť až predmetom budúcej kúpnej zmluvy. Žalovanou stranou uvádzané porovnanie so zmluvou o postúpení pohľadávky neobstojí, keďže zmluvou o postúpení pohľadávky sa postupník už priamo stáva vlastníkom postúpenej pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie medzi obchodnou spoločnosťou VIENNA GATE 1, a.s., t.j. právnym predchodcom žalovaného ako budúcim predávajúcim a obchodnou spoločnosťou VIENNA GATE 4, a.s., t.j. úpadcom ako budúcim kupujúcim bola dňa 5.10.2007 uzavretá v písomnej forme platná a účinná zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ktorú vzhľadom na podnikateľský charakter oboch strán zmluvy je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo v súlade s predmetnou zmluvou k uhradeniu 20% zálohy celkovej kúpnej ceny s DPH. Uzavretie budúcej zmluvy bolo v zmysle čl. III., ods. 3.1 predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy viazané na úhradu celkovej kúpnej ceny, na právoplatnosť rozhodnutia o užívaní stavby a na zapísanie súpisného a orientačného čísla polyfunkčného objektu do príslušného katastra nehnuteľností. Predmetná zmluva o uzavretí budúcej zmluvy v čl. X obsahovala podrobnú úpravu možnosti odstúpenia od zmluvy tak zo strany budúceho kupujúceho ako aj zo strany budúceho predávajúceho a taktiež podrobnú úpravu postupu zmluvných strán v prípade, ak budúci kupujúci, t.j. úpadca nebude mať záujem vystupovať v právnom postavení budúceho kupujúceho. V zmysle zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy mala byť výstavba Polyfunkčného objektu ukončená najneskôr do 31.8.2008, pričom podľa čl. X., ods. 10.1 písm. a) úpadca bol oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nebude výstavba ukončená do tohto do dátumu 30.11.2008. Medzi stranami sporu nebolo v priebehu konania sporné, že došlo k omeškaniu
výstavby Polyfunkčného objektu, ktoré sa však skončilo najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo povolené užívanie predmetného Polyfunkčného objektu a to rozhodnutím Mestskej časti B. - X. zo dňa 15.4.2009 pod č. UKSP 2573-TX3/09-Ja-36, právoplatným 20.4.2009. Medzi úpadcom a právnym predchodcom žalovaného bol dňa 1.9.2009, t.j. až po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, ktorý podstatným spôsobom menil podmienky, na ktoré bolo viazané uzavretie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva a to tým spôsobom, že tieto podmienky zúžil len na úhradu celkovej kúpnej ceny, t.j. úhradu zostávajúcich 80% celkovej kúpnej ceny s DPH, ktorá mala byť uhradená najneskôr do 31.8.2010. Uvedený Dodatok obsahoval tiež ustanovenie, podľa ktorého mal budúci predávajúci bez zbytočného odkladu písomne informovať budúceho kupujúceho o právoplatnosti rozhodnutia o užívaní polyfunkčného objektu a vzhľadom na nespornú prepojenosť - personálnu previazanosť budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho prostredníctvom štatutárnych zástupcov, podľa súdu prvej inštancie bolo vysoko nepravdepodobné, aby obidve zmluvné strany v čase uzatvárania predmetného Dodatku č. 1 nedisponovali informáciou týkajúcou sa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo v čase uzavretia predmetného dodatku právoplatné viac ako 4 mesiace. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzavierania Dodatku č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy budúci kupujúci, t.j. žalobca musel vedieť, že omeškanie budúceho predávajúceho s ukončením výstavby Polyfunkčného objektu už netrvá a povinnosť budúceho predávajúceho vyplývajúca mu z uvedenej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy už bola splnená. Vzhľadom na personálne prepojenie uvedených subjektov je zrejmé, že budúci kupujúci musel informáciou o omeškaní budúceho predávajúceho s ukončením výstavby Polyfunkčného disponovať ihneď po vzniku omeškania, t.j. budúci kupujúci musel disponovať s informáciou vzniku omeškania ako aj informáciou splnení zmluvnej povinnosti budúceho predávajúceho a o zániku omeškania a to okamžite potom ako tieto udalosti nastali. K vzniku práva budúceho kupujúceho na odstúpenie od predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v zmysle čl. X ods. 10.1 písm. a) došlo dňa 1.12.2008, pričom omeškanie právneho predchodcu žalovaného trvalo najdlhšie do dňa 20.4.2009, t.j. do dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi žiadna objektívna skutočnosť nebránila zrealizovať odstúpenie od zmluvy v súlade s § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka bez zbytočného odkladu a možnosť sa len domnievať, že budúci kupujúci toto svoje právo v danom čase nevyužil s ekonomických dôvodov aj s ohľadom na personálne prepojenie zmluvných strán, t.j. výlučne zo subjektívnych dôvodov na jeho strane. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že zo strany úpadcu ako budúceho kupujúceho nebola v dohodnutej lehote do 31.8.2010 uhradená zostávajúca časť kúpnej ceny predstavujúca 80% celkovej kúpnej ceny s DPH, ale na miesto toho budúci kupujúci niekoľko dní pred uplynutím posledného dňa lehoty na úhradu celkovej kúpnej ceny listom zo dňa 24.8.2010 odstúpil od uvedenej zmluvy s poukazom na čl. X ods. 10.1 písm. a) s tým, že predmetný list bol právnemu predchodcovi žalovaného doručený dňa 8.9.2010. Z uvedeného je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy došlo zo strany úpadcu až v čase kedy už budúci kupujúci uvádzaný dôvod odstúpenia od zmluvy neexistoval. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že skutočným dôvodom odstúpenia zo dňa 24.8.2010, t.j. niekoľko dní pred uplynutím lehoty na úhradu celkovej kúpnej ceny v zmysle Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve o uzavretí budúcej zmluvy nemohlo byť omeškanie budúceho predávajúceho s ukončením výstavby Polyfunkčného objektu, nakoľko toto omeškanie v čase odstúpenia od zmluvy už vyše roka neexistovalo. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy došlo v čase prebiehajúceho reštrukturalizačného konania budúceho predávajúceho, čo súd považoval za podstatnú skutočnosť odôvodňujúce aplikáciu ust. § 114 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej súd na základe vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení ustálil jednoznačné záver, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.8.2009 ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, ktorý bol zo strany budúceho kupujúceho uskutočnený v rozpore s ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve úpadcovi nemohol vzniknúť z tohto dôvodu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúci nárok na vrátenie plnenia poskytujúceho na základe zmluvy o budúcej zmluve v prospech právneho predchodcu žalovaného. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca doručil odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve aj žalovanému ako právnemu nástupcovi pôvodného budúceho predávajúceho. Žalobca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. listom zo dňa 12.5.2017, ktorý bol žalovanému doručený 17.5.2017 odstúpil od zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov a o prevode vlastníctva k spoluvlastníckeho podielu na priľahlých pozemkoch. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy vymedzil žalobca § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého je správa oprávnený odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení uzatvorenej úpadcom pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol na pojednávaní uskutočnenom dňa 9.10.2017 námietku premlčania žalobcovho práva od zmluvy odstúpiť a zároveň namietol aj nesplnenie podmienok uvedených v citovanom zákonnom ustanovení pre odstúpenie od zmluvy správcom. Súd prvej inštancie uviedol, že pre začiatok plynutia všeobecnej 4 ročnej premlčacej lehoty pre uplatnenie práva žalobcu odstúpiť od zmluvy podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka rozhodný deň, kedy sa právny úkon mohol uskutočniť po prvý raz. Žalobca ako správca konkurznej podstaty VIENNA GATE 4, a.s. mohol podľa súdu prvej inštancie od predmetnej zmluvy odstúpiť po prvýkrát v súlade s § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii deň po zverejnení uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6K/62/2011 zo dňa 12.4.2013, ktorým bol vyhlásený konkurz na spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. a to funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. V uvedený deň došlo k účinkom vyhlásenia konkurzu ako aj vzniku oprávnenia žalobcu konať v mene úpadcu a teda aj vzniku oprávnenia vypovedať zmluvy uzatvorenej s úpadcom na základe § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Premlčacia doba pre uplatnenie práva žalobcu vypovedať zmluvu tak začal plynúť dňa 20.4.2013 a uplynula 20.4.2017. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca od zmluvy odstúpil až dňa 17.5.2017, čiže v čase, keď došlo k premlčaniu jeho práva odstúpiť od zmluvy. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie považoval za dôvodnú. Pre úplnosť súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že aj v prípade ak by žalobca od zmluvy odstúpil pred uplynutím premlčacej doby, nemohlo by byť toto odstúpenie považované za platné. Základným predpokladom pre vznik práva správcu konkurznej podstaty od zmluvy odstúpiť podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je, že správca je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ktorú úpadca uzatvoril ešte pred vyhlásením konkurzu, a ktorú zároveň aj splnil. Z dokazovania však jednoznačne vyplynulo najmä zo znenia Dodatku č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, že úpadca obchodná spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. bola povinná uhradiť celú budúcu kúpnu cenu, pričom úpadca si túto povinnosť splnil len v rozsahu 20%. Čiastočné plnenie v žiadnom prípade nemôže byť považované za splnenie zmluvy v zmysle § 45 ods. 1 citovaného zákona. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP, pričom poukázal na pomer úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný v konaní plný úspech súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi vo výške 100%.
8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, príp. aby v zmysle § 389 CSP rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní žalobca poukázal na výklad ust. § 59a Obchodného zákonníka a dodal, že v súlade s ich predchádzajúcim tvrdením v danom prípade nie je možná aplikácia uvedeného ustanovenia, keďže zmluva o budúcej zmluve musí byť považovaná iba za vyjadrenie úmyslu kúpiť v budúcnosti určitú ešte neexistujúcu vec, pričom táto zmluva nie je vkladuschopnou listinou, na základe ktorej by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu nie je nevyhnutné skúmať personálne a majetkové prepojenie účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. Pokiaľ ide o posudzovanie vzniku bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že platba vo výške 490.968,04 eur nemohla predstavovať bezdôvodné obohatenie už od okamihu úhrady, keďže zmluva o uzavretí budúcej zmluve v čase úhrady tejto sumy vykazovala všetky znaky riadnej zmluvy v súlade s platnou legislatívou a nadobudla účinnosť. Pokiaľ ide o neuplatnenie pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní právneho predchodcu žalovaného, žalobca v odvolaní uviedol, že s poukazom na § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v danom prípade sa jednalo o nepeňažnú pohľadávku, pričom nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. K otázke premlčania práva na odstúpenie od zmluvy žalobca uvádza, že k premlčaniu nedošlo z dôvodu, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je lex specialis, ktorý umožňuje správcovi odstúpiť od zmluvy podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom neupravuje žiadnu lehotu na vykonanie úkonu odstúpenia a ani neodkazuje na primerané použitie všeobecných zákonov. Právo odstúpiť od zmluva má prednosť pred ustanoveniami príslušného hmotného práva, podľa ktorých zmluva bola uzavretá, pretože tieto práva zákon o konkurze a reštrukturalizácii modifikuje. V prípade, ak by sa aj pripustila možnosť aplikácie Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu ten v § 387 ods. 2 uvádza, že „premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú“. Zmluva o budúcej zmluve podľa žalobcu neobsahuje konkrétny termín trvania platnosti a účinnosti a preto je ju možné považovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. V zmysle Dodatku č. 1 k zmluve o budúcej zmluve sa riadna kúpna zmluva mala uzavrieť do 60 dní od úhrady zvyšných 80% kúpnej ceny. Keďže k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny doteraz nedošlo,
žalobca má stálo právo domáhať sa od žalovaného uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy (samozrejme po úhrade zvyšných 80% kúpnej ceny). Zároveň žalovaný má tiež právo na odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok na strane žalobcu a to nezaplatenie 80% kúpnej ceny. Začiatok 4 ročnej premlčacej lehoty by sa mal začať od okamihu, keď by nastala právoplatnosť rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby rozsudok 26Cbo/49/2019 (9.10.2017) alebo podľa žalobca od uskutočnenia pojednávania, na ktorom sa rozhodlo vo veci a kedy súd pripustil zmenu žaloby. Zmena v dokazovaní spočívala v tom, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.8.2010 považuje žalobca za neplatný právny úkon pre rozpor s ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka zhodne s konštatovaním Okresného súdu Bratislava II v konaní 24Cb/49/2014 zo dňa 2.11.2016. Do toho času podľa žalobcu nemohlo byť využité právo na odstúpenie od zmluvy správcom, keďže v tom čase bolo podané odstúpenie ešte pred konkurzom úpadcom, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Ak by v rovnakom čase pôsobili dve odstúpenia vedľa seba, čo je neprípustné a došlo by k zmätočnosti. Žalobca ďalej zdôraznil, že nebol nečinný a robil úkony smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným, pričom poukázal na listy doručené žalovanému týkajúce sa vysporiadania vzájomných vzťahov. Žalovaný nesúhlasil s návrhom na mimosúdne riešenie prípadu postupom podľa čl. X. ods. 10.4 zmluvy. K úvahám, ktoré ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii by sa mali použiť pre odstúpenie od zmluvy správcom žalobca uviedol, že pre daný prípad je možné aplikovať iba ust. § 45 ods. 1 citovaného zákona, keďže úpadca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluvy splnil úhradou zálohy 20% z kúpnej ceny a zvyšných 80% kúpnej ceny bolo viazaných vo vzťahu k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. V prípade, ak žalovaný aj súd by bol toho názoru, že sa mal použiť odsek 3 daného ustanovenia, k uvedenému uviedol, že tento odsek by sa mohol aplikovať iba v prípade, ak by zo strany žalobcu a žalovaného došlo k vzájomnému plneniu, čo sa však nestalo, keďže zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu plneniu.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.12.2017 kde uviedol, a poukázal predovšetkým na dôvodnosť zamietnutia žaloby pre premlčanie práva žalobcu na odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve. Podľa žalovaného, keďže súd na pojednávaní dňa 9.10.2017 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 24.5.2017, doplnené dňa 20.6.2017, ktorá zmena spočívala v zmene a doplnení rozhodujúcich skutočností a teda v tom, že žalobca odstúpenie č. 1 (vykonané úpadcom pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu) sám považoval za neplatný právny úkon, plnenie ktorého sa zaplatenia v konaní žalobca domáhal odvodzuje už ako označenie od neskoršieho odstúpenia, ktoré bolo žalobcom (správcom konkurznej podstaty) vykonané podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pri pripustení zmeny žaloby na uvedenom pojednávaní žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcu odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve a zároveň poukázal na neplatnosť odstúpenia z dôvodu nesplnenia podmienok predpokladaných v § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 45 stanovuje pravidlá ukončenia synalagmatických zmlúv. Tieto pravidlá však žiadnym spôsobom nenahrádzajú a ani nerušia bežné pravidlá, podľa ktorých možno zmluvu o vzájomnom plnení ukončiť. Ust. § 45 citovaného zákona tieto pravidlá len dopĺňa. Odstúpiť alebo vypovedať zmluvu o vzájomnom plnení podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno až potom ako je vyhlásení konkurz, inak povedané v režime konkurzného konania. Konkurz na majetok žalobcu úpadcu bol vyhlásený dňa 20.4.2013 a počnúc týmto dňom sa mohlo prvýkrát uplatniť právo na ukončenie zmluvy o budúcej zmluve podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá osobitné pravidlá ohľadne náležitostí odstúpenia od zmluvy alebo pravidlá o tom, akým spôsobom sa majú strany vzájomne vysporiadať v prípade ukončenia zmluvy o vzájomnom plnení, na odstúpenie správcu konkurznej podstaty alebo druhej zmluvnej strany od zmluvy podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nevyhnutné podľa žalovaného aplikovať pravidlá upravené v Občianskom zákonníku alebo v Obchodnom zákonníku. Keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii osobitné pravidlá odstúpenia od zmluvy neobsahuje, na odstúpenie od zmluvy je potrebné aplikovať tie isté pravidlá hmotného práva, akoby konkurz nebol vyhlásený. Zmluva o budúcej zmluve, ktorá je predmetom tohto konania, resp. predmetom tohto konania bola uzatvorená medzi podnikateľmi a keďže Obchodný zákonník zmluvu o budúcej zmluve komplexne upravuje v ust. § 289 až 292, súd prvej inštancie správne zmluvu o budúcej zmluve posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na právny režim zmluvy o budúcej zmluve sa bude ustanoveniami Obchodného zákonníka spravovať aj odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve a to aj v prípade, ak ide o odstúpenie od zmluvy podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa žalovaného zmluvu o budúcej zmluve v žiadnom prípade nie je možné považovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, ako si to nesprávne a účelovo vykladá žalobca. Ako už bolo vyššie spomínané žalovaným, keďže zmluva o budúcej zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka aj pravidlá odstúpenia od tejto zmluvy v zmysle § 45 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a týmito ustanoveniami sa potom bude spravovať aj premlčanie práva správcu konkurznej podstaty alebo druhej zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže právo odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení môže správca alebo druhá strana uplatniť najneskôr v deň vyhlásenia konkurzu (v danom prípade dňa 20.4.2013), bude premlčacia doba na uplatnenie tohto práva plynúť počnúc dňom vyhlásenia konkurzu a toto právo uplynie, ak sa nevykoná v premlčacej dobe na ustanovenej v zmysle ust. § 387 Obchodného zákonníka - v danom prípade do 20.4.2017. Keďže odstúpenie podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zo strany žalobcu od zmluvy o budúcej zmluve bolo žalovanému doručené až dňa 17.5.2017, teda po uplynutí premlčacej doby podľa vyššie citovaných ustanovení, nenastali po vznesení námietky zo strany žalovaného účinky odstúpenia a preto nemohla na strane žalovaného vzniknúť ani povinnosť vrátiť plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve, ktoré žalobca odvodzuje z tohto odstúpenia. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu ohľadne neuplynutia premlčacej doby žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní v tejto súvislosti jednak s poukazom na začiatok plynutia 4 ročnej premlčacej lehoty od okamihu, kedy nastala právoplatnosť rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby - rozsudok 26Cb/49/2014, resp. od uskutočnenia pojednávania, na ktorom sa rozhodlo vo veci, kedy súd pripustil zmenu žaloby, zmena žaloby, (zmena v dokazovaní spočívala v tom, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.8.2010 sa považuje za neplatný právny úkon podľa názoru žalobcu a to zhodne s konštatovaním Okresného súdu Bratislava II v konaní 24Cb/49/2014 zo dňa 2.11.2016) žalovaný uviedol, že uvedená argumentácia je nielen nesprávna, ale aj zmätočná. K tejto argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní žalovaný jednak poukázal na svoje predchádzajúce objasnenie ohľadne plynutia premlčacej lehoty a jednak na tú skutočnosť, že ak aj samotný žalobca prvé odstúpenie od zmluvy považoval za absolútne neplatné, nemohlo podľa žalovaného toto absolútne neplatné odstúpenie vyvolať žiadne právne účinky a na taký právny úkon hľadí ako keby nikdy vykonaný. Nie je preto podľa žalovaného správna argumentácia žalobcu, že by mu k odstúpeniu podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii malo brániť predchádzajúce odstúpenie žalobcu od zmluvy. Žalovaný sa vyjadril aj k samotnej neplatnosti odstúpenia doručeného žalovanému dňa 17.5.2017 a uviedol, že žalobca v odvolaní účelovo a nesprávnou interpretáciou § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovení zmluvy o budúcej zmluvy tvrdí, že pre daný prípad je možné aplikovať iba ust. § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže úpadca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve splnil úhradou zálohy 20% z kúpnej ceny a zvyšných 80% kúpnej ceny bolo viazaných k uzavretiu riadnej kúpnej zmluve. Podľa žalovaného ust. § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávňuje správcu konkurznej podstaty odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení, ktorú uzatvoril úpadcu a druhá zmluvná strana, len ak sú splnené nasledovné podmienky: a) úpadca túto zmluvu už v celosti splnil pred vyhlásením konkurzu b) druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení nesplnila vôbec alebo ju splnila len čiastočne. Ak tieto podmienky nie sú splnené je nevyhnutné dospieť k záveru, že správca konkurznej podstaty nemôže podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení. Podľa ustanovenia bodu 8.3 zmluvy o budúcej zmluve, ktoré bolo zmenené Dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 1.9.2009 je uvedené, že zmluvné strany si dohodli nasledovné platobné podmienky: a) 20% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú budúcim kupujúcim uhradené budúcemu predávajúcemu do 10 dní od dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami, b) 80% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote najneskôr do 31.8.2010. Ustanovenie bodu 3.1 zmluvy o budúcej zmluve v zmysle citovaného dodatku zakotvovalo, že zmluvné strany sa zaviazali, že za podmienok dojednaných touto zmluvou uzavrú do 60 dní po úhrade celkovej kúpnej ceny v zmysle čl. 8.3 tejto zmluvy, zmluvu o prevode vlastníctva podľa zák.č. 182/1993 Z.z. v platnom znení a § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorej predmetom bude prevod príslušných nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu z vlastníctva budúceho predávajúceho do vlastníctva budúceho kupujúceho. Prvým predpokladom pre odstúpenie správcu konkurznej podstaty od zmluvy o vzájomnom plnení podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii podľa žalovaného je, aby úpadca v celom rozsahu splnil zmluvu o vzájomnom plnení pred vyhlásením konkurzu. Podľa bodu 8.3 zmluvy o budúcej zmluve bol povinný úpadca zaplatiť len 20% kúpnej ceny do 10 dní od dňa uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, ktorú aj uhradil dňa 19.10.2007, podľa bodu 8.3 zmluvy o budúcej zmluve v znení dodatku bol úpadca povinný zaplatiť zostávajúcu splátku vo výške 80% kúpnej ceny najneskôr do 31.8.2010. Nie je sporné, že zvyšných 80% kúpnej ceny úpadca pred vyhlásením konkurzu neuhradil, teda si uvedenú povinnosť nesplnil. Podľa žalovaného, teda keďže úpadca pred vyhlásením konkurzu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o budúcej zmluve v celom rozsahu nesplnil, ale túto povinnosť si splnil len čiastočne, nemal správca právo v zmysle § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení, keďže neboli splnené
podmienky pre odstúpenie, keďže nebola pred vyhlásením konkurzu v celosti uhradená celá kúpna cena. Z tohto dôvodu nemôže byť ani odstúpenie doručené žalovanému dňa 17.5.2013 správcom konkurznej podstaty podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii platné. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
10. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.7.2018 a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej doterajšej argumentácie uvedenej v odvolaní a dodáva, že okrem konania sp.zn. 26Cb/49/2014 prebiehalo na Okresnom súde Bratislava II aj ďalšie konanie, a to sp.zn. 24Cb/49/2014 medzi rovnakými stranami sporu, kde žalobca žaloval na základe rovnakých skutkových okolností žalovaného o sumu 463.056,40 eur, kde v predmetnom konaní Okresný súd Bratislava II rozhodol tak, že odstúpenie (ktoré bolo identické, avšak v súvislosti s inou zmluvou) bolo neplatné. Z tohto dôvodu aj v tejto veci vykonal správca nové odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve a zároveň bol podaný návrh na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, žalobca sa stále pridržiava svojej argumentácie, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je zákon lex specialis, ktorý umožňuje správcovi podľa § 45 tohto zákona odstúpiť od zmluvy bez ohľadu na akúkoľvek lehotu a nie v danom prípade možné použitie všeobecných právnych predpisov.
11. K podaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 1.10.2018, kde sa v plnom rozsahu pridržiava svojej argumentácie zo svojho predchádzajúceho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.
12. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
17. Podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
18. Podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje písomnú formu.
19. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
20. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
21. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
22. Podľa § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
23. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
24. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
25. Podľa § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
26. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
27. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
28. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
29. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
30. Podľa § 390 Obchodného zákonníka, ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.
31. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
32. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
33. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
34. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
37. Podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.
38. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie ako aj so správnym právnym posúdením daného sporu. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky uvedené žalobcom v svojom odvolaní, odvolací súd na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uvádza nasledovné:
39. Žalobca v odvolaní namietal, že v prípade zmluvy o budúcej zmluve nie je možné aplikovať ust. § 50a Obchodného zákonníka na nadobudnutie jej účinnosti a to z dôvodu, že v danom prípade nejde o vkladuschopnú listinu, na základe ktorej by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, a že zmluvu o budúcej zmluve je možné považovať len za vyjadrenie úmyslu kúpiť v budúcnosti určitú ešte neexistujúcu vec. Odvolací súd uvádza, že uvedená procesná hmotnoprávna obrana žalobcu bola v rozsudku súdu prvej inštancie zhodnotená v prospech žalobcu a teda nebola dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie sám v bode 71. prvoinštančného rozsudku konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na predmetnú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, napriek preukázateľnému personálnemu prepojeniu zmluvných strán, nie je možné aplikovať ust. § 59a Obchodného zákonníka, keďže zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy budúci kupujúci nenadobúda majetok, keďže prevod vlastníckeho práva k majetku má byť až predmetom budúcej kúpnej zmluvy. S týmto konštatovaním sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K ďalšej námietke žalobu uvedenej v odvolaní a to nemožnosti uplatnenia pohľadávky na zaplatenie sumy 490.968,04 eur v reštrukturalizácii právneho predchodcu žalovaného z dôvodu, že sa nejedná o peňažnú pohľadávku s poukazom na ust. § 120 a teda, že nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, odvolací súd opätovne odkazuje na rozsudok súdu prvej inštancie, kedy samotný súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v čase reštrukturalizačného konania právneho predchodcu žalovaného nemal peňažnú pohľadávku voči žalovanému, mal však nepeňažnú pohľadávku a to právo požadovať od žalovaného uzavretie riadnej kúpnej zmluvy po splnení všetkých podmienok uvedených v zmluve o budúcej zmluve. Z uvedeného dôvodu je nepochybné, že nie je možné uvedený typ pohľadávky v zmysle § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uplatňovať v reštrukturalizačnom konaní. K otázke premlčania práva na odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve žalobca dôvodil, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je len lex specialis, ktorý umožňuje správcovi odstúpiť od zmluvy podľa § 45 citovaného zákona, pričom neustanovuje žiadnu lehotu na vykonanie právneho úkonu odstúpenia ani neodkazuje na primerané použitie všeobecných zákonov. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné sa s uvedeným tvrdením žalobcu stotožniť a odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na právne zdôvodnenie uvedeného problému v rozsudku súdu prvej inštancie a dodáva, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o budúcej zmluve ako zmluvu uzavretú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a to s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka. V judikatúre je ustálený právny názor, podľa ktorého bude režim Obchodného zákonníka podliehať aj zmluva, ktorej predmetom je záväzok v budúcnosti uzavrieť takzvaný absolútne neobchod, resp. záväzkový vzťah upravený výlučne v Občianskom zákonníku (napr. zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, nájomná zmluva a pod.), pokiaľ je zmluvnými stranami sú podnikatelia a zmluvu uzatvárajú v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou (§ 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník zmluvu o budúcej zmluve komplexne upravuje v ust. § 289 až 292 Obchodného zákonníka a teda zmluva uzavretá medzi podnikateľmi, pri ich podnikateľskej činnosti, tak ako to bolo aj v danom prípade sa v plnom rozsahu podriaďuje režimu Obchodného zákonníka, napriek tomu, že táto zmluva bola podľa formálneho ustanovenia v úvode tejto zmluvy uzavretá podľa § 50a a § 588 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa bude posudzovať v danom prípade aj premlčanie práv a povinností zmluvných strán. V súlade s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR predloženým žalovaným v danom konaní odvolací súd rovnako tak dospel k záveru, že právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je treba považovať za majetkové právo, resp. právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby sa v danom prípade vždy
viaže na deň právoplatného vyhlásenia na deň právoplatného vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ktorý deň bol 20.4.2013. V prípade, ak správca konkurznej podstaty využije možnosť podľa § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení, môže druhá zmluvná strana účinne vzniesť po uplynutí všeobecnej premlčacej doby ustanovenej Obchodným zákonníkom námietku premlčania, pričom po uplynutí premlčacej doby odstúpenie správcu konkurznej podstaty od predmetnej zmluvy o budúcej zmluve je právne neúčinné. Následky premlčania uskutočniť právny úkon nastávajú ex lege podľa § 390 Obchodného zákonníka a majú za následok to, že súd v prípade námietky premlčania musí konštatovať, že účinky právneho úkonu voči osobe, ktorá namietla premlčanie práva, v danom prípade žalovaný, nenastali. Právny úkon je v takomto prípade neúčinný od samého začiatku a preto nespôsobuje žiadne právne následky. K námietke žalobcu, že predmetná zmluva o budúcej zmluve je zmluva uzavretá na dobu neurčitú a preto v zmysle § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka nepodlieha právo vypovedať takúto zmluvu premlčaniu, odvolací súd uvádza, vo všeobecnosti platí, že zmluva na dobu určitú je aj zmluva, ktorej skončenie sa viaže na konkrétny dátum neurčitej objektívnej zistiteľnej skutočnosti. Uvedená zmluva o budúcej zmluve nie je zmluvou uzavretou na dobu určitú, nakoľko aj ustanovenia upravujúce zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, totožne v Občianskom zákonníku, sankcionujú uvedenú zmluvu absolútnou neplatnosťou, ak nebude uvedená doba, do ktorej má byť uzavretá riadna zmluva. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy podpísanom medzi právnym predchodcom žalovaného ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako budúcim kupujúcim zo dňa 1.9.2009 odvolací súd zistil, že strany sa dohodli na zmene odseku 3.1 zmluvy v tom zmysle, že sa zaväzujú, že podmienok dojednaných touto zmluvou uzavrú do 60 dní po úhrade celkovej kúpnej ceny v zmysle odsek 8.3 tejto zmluvy, zmluvu o prevode vlastníctva podľa zák.č. 182/1993 Z.z. v platnom znení a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde predmetom bude prevod príslušných nehnuteľností a podľa bodu c) predmetného dodatku strany zmenili odsek 8.3 písm. b) zmluvy a dohodli si platobné podmienky v tom zmysle, že 80% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote najneskôr 31.8.2010. Už z uvedeného vyplýva, že zmluva o budúcej zmluve nebola uzavretá na dobu určitú, avšak bola uzavretá na dobu z plnenia jednak povinnosti zo strany budúceho kupujúceho doplatiť zvyšok kúpnej ceny v dátume do 31.8.2010 a následne na povinnosť do 60 dní uzavrieť riadnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva.
40. K ďalšej žalobcovej námietke uvedenej v odvolaní, že začiatok 4 ročnej premlčacej lehoty by mal začať od okamihu, keď by nastala právoplatnosť rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby v danom konaní (rozsudok 26Cb/49/2014 vydaný dňa 9.10.2017 Okresným súdom Bratislava II alebo od uskutočnenia pojednávania, na ktorom sa rozhodlo vo veci a kedy súd pripustil zmenu žaloby) odvolací súd dodáva, že zmena dokazovania podľa žalobcu spočívala v tom, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.8.2010 sa považuje za neplatné (rovnako tak ho považoval samotný žalobca za neplatný právny úkon) pre rozpor s ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka a to zhodne s konštatovaním Okresného súdu Bratislava II v konaní 24Cb/49/2014 zo dňa 2.11.2016. Do tohto času podľa žalobcu nemohlo byť využité právo na odstúpenie zmluvy správcom, keďže v tomto čase bolo podané odstúpenie zo dňa 16.8.2010 ešte pred konkurzom úpadcu, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté. V opačnom prípade by podľa jeho názoru v tom čase pôsobili dve odstúpenia vedľa seba, čo je podľa žalobcu neprípustné a zmätočné. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že ak samotný žalobca považoval odstúpenie od zmluvy vykonané ešte pred vyhlásením konkurzu za absolútne neplatné, čo teda nerozporuje ani samotný žalobca, nemohlo toto absolútne neplatné odstúpenie vyvolať žiadne právne účinky a hľadí sa naň ho ako keby nikdy nebolo vykonané a preto žalobcovi nebránila žiadna skutočnosť, aby vykonal odstúpenie od zmluvy v zmysle § 45 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v zákonom stanovenej premlčacej lehote a to po prvýkrát od dňa 20.4.2013, teda od dňa kedy bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu. Odvolací súd aj samotné konanie žalobcu považuje za rozporuplné s vlastnou tvrdenou argumentáciou o nemožnosti využitia práva na odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu pôsobenia predchádzajúceho odstúpenia úpadcu a to z dôvodu, že ešte predtým ako bolo vo veci rozhodnuté na podklade odstúpenia žalobcu v prvom prípade, odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve následne a to ešte predtým, ako sa uvedenou skutočnosťou vôbec zaoberal Okresný súd Bratislava II v inom súdnom konaní. Z odvolania vôbec nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že premlčacia doba by mala začať plynúť až po tom, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, resp. až po tom ako súd pripustí zmenu návrhu žaloby navrhnutú žalobcom. Sám žalobca považoval pôvodné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve za absolútne neplatné a preto sa rozhodol opätovne odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve a svoj nárok počnúc pripustením zmeny žaloby požadoval priznať na podklade následného odstúpenia od zmluvy. Nie je žiaden právny ani logický dôvod na to, aby mala premlčacia doba ohľadne práva na odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii začať plynúť až po
právoplatnosti rozsudku. K poslednej námietke žalobcu uvedenej v odvolaní odvolací súd uvádza, že ust. § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávňuje správcu konkurznej podstaty odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení, ktorú uzatvoril úpadca a druhá zmluvná strana, ak sú splnené nasledovné podmienky, a to a) úpadca túto zmluvu už v celosti splnil pred vyhlásením konkurzu a zároveň druhá zmluvná strana, b) zmluvu o vzájomnom plnení nesplnila vôbec alebo ju splnila len čiastočne. Ak tieto podmienky nie sú splnené je správca konkurznej podstaty nie je oprávnený podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení. S poukazom na bodu 8.3 zmluvy o budúcej zmluve, ktoré bolo zmenené Dodatkom č. 1 zo dňa 1.9.2009 odvolací súd konštatuje, že zmluvné strany si dohodli platobné podmienky v tom zmysle, že 20% kúpnej ceny a príslušná DPH budú budúcim kupujúcim uhradené budúcemu predávajúcemu do 10 dní od podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami (čo sa aj v danom prípade stalo), 80% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote najneskôr do 31.8.2010. Podľa zmeneného ustanovenia bodu 3.1 zmluvy o budúcej zmluve zmluvné strany sa zaväzujú uzavrieť do 60 dní po úhrade celkovej kúpnej ceny v zmysle bodu 8.3 tejto zmluvy riadnu zmluvu o prevode vlastníctva v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. v platnom znení a § 588 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie je nepochybné, že prvá splátka vo výške 20% zálohy kúpnej ceny uhradená bola, takisto nebolo sporné, že zvyšných 80% kúpnej ceny podľa zmluvy o budúcej zmluve úpadca pred vyhlásením konkurzu neuhradil, teda si uvedenú povinnosť nesplnil. Z uvedeného je zrejmé, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy bránilo aj nesplnenie svojej povinnosti zo strany úpadcu podľa bodu 8.3 zmluvy o budúcej zmluve a teda uhradenie zvyšnej časti 80% celkovej kúpnej ceny a príslušnej DPH zo strany úpadcu žalobcu do 31.8.2010. Úpadca pred vyhlásením konkurzu si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o budúcej zmluve v celom rozsahu nesplnil, ale túto povinnosť si splnil len čiastočne. Keďže žalobca ako budúci predávajúci v celom rozsahu si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o budúcej zmluve splnil len čiastočne pred vyhlásením konkurzu, keďže neuhradil celú kúpnu cenu, ale iba 20% z kúpnej ceny, v zmysle vyššie uvedeného nebolo možné ani naplniť podmienku ust. § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda, že žalobca ako úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil (úpadca plnil len čiastočne) a z tohto dôvodu neboli splnené podmienky podľa odvolacieho súdu pre odstúpenie správcu konkurznej podstaty stanovené v § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a z uvedeného okrem vyššie spomínaného premlčania práva na odstúpenie od zmluvy, predmetné odstúpenie odvolací súd rovnako nemôže vzhliadnuť na odstúpenie urobené súlade s ust. § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdom prvej inštancie a preto v zmysle citovaných ustanovení § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).