Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-196-2019.pdf
PDF · 141.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/196/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Filip Osvald, so sídlom Kominárska 2 - 4, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu VIENNA GATE 4, a.s., so sídlom Kopčianska 8, 851 01 Bratislava, IČO: 35 884 134, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639 proti žalovanému: Viedenská brána s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 36 868 655, zast. Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192 o zaplatenie 463.056,40 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/175/2017-522 zo dňa 13.6.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/175/2017-522 zo dňa 13.6.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.8.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 463.056,40 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobný nárok odôvodnil na tom skutkovom základe, že ako správca konkurznej podstaty spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s., so sídlom Kopčianska 8, 851 01 Bratislava (tiež ako „Úpadca“) zistil, že dňa 4.7.2008 uzatvoril Úpadca so spoločnosťou VIENNA GATE 1, a.s., so sídlom Sabinovská 14, 821 02 Bratislava, IČO: 35 885 173 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov/o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na priľahlých pozemkoch č. 02/2008 (ďalej tiež ako „Zmluva o budúcej zmluve“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam špecifikovaným v predmetnej zmluve. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 1.945.615,08 eur (58.613.600 Sk) bez DPH. V článku VIII bod 8.3 Zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude uhradená nasledovným spôsobom: (a) 20% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú budúcim kupujúcim uhradené budúcemu predávajúcemu do 10 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy, (b) 80% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote 30 dní od spísania protokolu (zápisnice) o priebehu tzv. kolaudačného konania polyfunkčného objektu. Na základe týchto dojednaní zaplatil Úpadca spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. dňa 10.7.2008 20% z celkovej kúpnej ceny s príslušnou DPH, t.j. sumu vo výške 463.056,40 eur (13.950.037 Sk). Dňa 1.9.2009 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej
zmluve, v zmysle ktorého došlo okrem iného aj k dohode o zmene splatnosti druhej časti kúpnej ceny vo výške 80% a to tak, že 80% kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote najneskôr do 31.8.2010. Následne dňa 22.12.2009 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.12.2009, ktorým bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. a dňa bolo zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.1.2010, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka, spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Dňa 3.1.2011 bolo v Obchodnom vestníku uverejnené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.12.2010, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. V tejto súvislosti bola uzatvorená Zmluva o predaji podniku medzi predávajúcim, spoločnosťou VIENNA GATE 1, a.s. a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej sa stal žalovaný právnym nástupcom spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Dňa 8.9.2010 bolo spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. doručené Odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 24.8.2010 zo strany spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s., nakoľko boli porušené ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve súvisiace s termínom ukončenia výstavby Polyfunkčného objektu. Spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. tak využila znenie článku X bod 10.1. písm. a) Zmluvy o budúcej zmluve ako aj príslušných všeobecne záväzných predpisov a odstúpila od zmluvy. Taktiež bolo ukončenie projektu otázne vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť bola v insolvenčnom konaní. Na predmetné odstúpenie sa nevzťahujú účinky reštrukturalizačného konania, nakoľko podľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) platí, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej tiež ako „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým veritelia súhlasia. Napriek žiadostiam, spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. a ani žalobcovi nebola vrátená suma vo výške 463.056,40 eur, ktorú spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. zaplatila podľa článku VIII bod 8.3. Zmluvy o budúcej zmluve, pričom táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
3. Spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. sa domáhala vydania tohto bezdôvodného obohatenia v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, v ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 2.11.2016, č.k. 24Cb/49/2014-282, právoplatný dňa 25.1.2017 a návrh žalobcu zamietol. Nakoľko v danom rozsudku súd vyslovil názor, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.8.2009 išlo o absolútne neplatný právny úkon a teda, že Zmluva o budúcej zmluve je platná a stále účinná, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 3.3.2017 na vysporiadanie vzťahov, tento však žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca ako ustanovený správca konkurznej podstaty spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. odstúpil od zmluvy v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 zákona o ZKR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko zo strany žalobcu došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže predmet zmluvy bol odpredaný tretej osobe a nie je možné uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností ako to predpokladala Zmluva o budúcej zmluve. V prípade odstúpenia od zmluvy správcom nie je možná aplikácia § 345 Obchodného zákonníka, keďže správca pôsobí v režime špeciálnej právnej úpravy, t.j. v režime zákona č. 7/2005 Z.z. a navyše je toto ustanovenie pre daný prípad nepoužiteľné z dôvodu, že medzičasom bol predmet zmluvy odpredaný tretej osobe, a teda dotknutá zmluva nemôže byť naplnená.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že predmetom Zmluvy o budúcej zmluve je dohoda zmluvných strán, na základe ktorej mal Úpadca nadobudnúť majetok - nebytové priestory za cenu 1.945.615,98 eur. Úpadca na základe predmetnej zmluvy nadobudol pohľadávku na uzavretie kúpnej zmluvy so spoločnosťou VIENNA GATE 1, a.s., pričom na základe tejto zmluvy uhradil Úpadca spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. sumu vo výške 463.056,40 eur, ktorá predstavuje protihodnotu získanej pohľadávky. Spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s. a Úpadca boli v čase platnosti Zmluvy o budúcej zmluve personálne a majetkovo prepojení, nielen na úrovni štatutárneho orgánu oboch spoločností (p. C. F., K.. E. T.) resp. osoby prokuristu (R.. E. F.), ale aj na úrovni akcionárov, kedy zakladateľom Úpadcu bola spoločnosť VIENNA GATE GROUP, a.s. (pôvodné obchodné meno: MEI Slovakia, a.s.), ktorá je akcionárom spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Zároveň, členmi predstavenstva spoločnosti VIENNA GATE GROUP, a.s., ktorá bola zakladateľom Úpadcu a akcionárom spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. boli opätovne p. C. F. a R.. E. F.. S ohľadom na uvedené skutočnosti, Zmluva o budúcej zmluve bola zmluvou, ktorú spoločnosť VIENNA GATE 1, a.s. a Úpadca uzatvárali s osobou blízkou jej zakladateľovi alebo spoločníkovi. Na základe predmetnej zmluvy mal Úpadca nadobudnúť od spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. nebytové priestory za hodnotu, ktorá predstavovala dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.945.615,08 eur. Žalovaný považoval za zrejmé, že Zmluvou o budúcej zmluve
nadobudol Úpadca majetok - pohľadávku voči spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. na budúci prevod nebytových priestorov, kedy Úpadca ako protihodnotu uhradil spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. sumu vo výške 463.056,40 eur, ktorá prevyšovala 10% základného imania Úpadcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že sa na právny vzťah medzi Úpadcom a spoločnosťou VIENNA GATE 1, a.s. založený Zmluvou o budúcej zmluve aplikuje ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka, pričom je nepochybné, že predmetná zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bola spolu so znaleckým posudkom určujúcim hodnotu predmetu zmluvy uložená do zbierky listín. Ďalej mal žalovaný za to, že Zmluva o budúcej zmluve nikdy nenadobudla účinnosť, platba vo výške 463.056,40 eur, ktorú Úpadca uhradil spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s., predstavovala bezdôvodné obohatenie spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. na úkor Úpadcu, ku ktorému došlo bezhotovostným prevodom z bankového účtu Úpadcu na bankový účet spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Pohľadávka Úpadcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je peňažnou pohľadávkou, ktorú mal Úpadca voči spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. ku dňu začatia reštrukturalizačného konania spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. S poukazom na ustanovenia § 120 a § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právo Úpadcu vymáhať zaplatenie tejto sumy od žalovaného zaniklo, nakoľko si Úpadca svoju peňažnú pohľadávku neprihlásil v reštrukturalizácii spoločnosti VIENNA GATE 1, a.s. Žalovaný tiež namietal neplatnosť odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 17.5.2017, nakoľko žalobca nebol oprávnený odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluve podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého je správca konkurznej podstaty oprávnený odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení v prípade, že sú splnené nasledovné podmienky: (a) úpadca túto zmluvu už v celosti splnil pred vyhlásením konkurzu, a zároveň (b) druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení nesplnila vôbec alebo ju splnila len čiastočne. Ak tieto podmienky nie sú splnené, správca konkurznej podstaty nemôže podľa § 45 ods. 1 ZKR odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení. Úpadca pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok svoju povinnosť splnil len čiastočne, keď uhradil iba 20% z dojednanej kúpnej ceny, avšak takéto čiastočné plnenie neoprávňuje žalobcu na odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve podľa § 45 ods. 1 ZKR.
5. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania práva žalobcu odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluve. Konštatoval, že premlčaniu v obchodnoprávnych vzťahoch s výnimkou vypovedania zmluvy uzatvorenej na dobu určitú podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov, vrátane práva odstúpiť od zmluvy. Nakoľko právo odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení môže správca alebo tretia osoba uplatniť najskôr v deň vyhlásenia konkurzu (v danom prípade dňa 20.4.2013) premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva plynie počnúc dňom vyhlásenia konkurzu a toto právo uplynie, ak sa nevykoná vo štvorročnej premlčacej lehote (v danom prípade 20.4.2017). Právo žalobcu na odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve sa podľa žalovaného premlčalo dňa 20.4.2017, avšak odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 17.5.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie práva. V danom prípade preto ex lege nenastali proti žalovanému účinky odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve a preto nemohla na strane žalovaného vzniknúť ani povinnosť vrátiť plnenie zo Zmluvy o budúcej zmluve, ktoré žalobca od tohto odstúpenia odvodzuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalovaný žalobu žalobcu zamietnuť, pričom na podporu svojej argumentáciu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.6.2007, sp.zn. 29Odo 1170/2006 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.1.2011, č.k. 14Co/237/2010-72.
6. Z následného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v danom prípade nie je možná aplikácia ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka na Zmluvu o budúcej zmluve, nakoľko túto zmluvu je možné považovať iba za vyjadrenie úmyslu kúpiť v budúcnosti ešte neexistujúcu vec, táto zmluva nie je vkladu schopnou listinou, na základe ktorej by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že Zmluva o budúcej zmluve vykazovala všetky znaky riadnej zmluvy v súlade s platnou legislatívou a nadobudla účinnosť, uhradená platba vo výške 463.056,40 eur nemohla predstavovať bezdôvodné obohatenie už od okamihu úhrady. Zároveň, v danom prípade sa jedná o nepeňažnú pohľadávku, ktorá sa podľa § 120 ods. 2 ZKR neuplatňuje prihláškou. Ohľadne premlčania práva na odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve žalobca uviedol, že k tomuto nedošlo, keďže § 45 ZKR neupravuje žiadnu lehotu na vykonanie úkonu odstúpenia od zmluvy a ani neodkazuje na primerané použitie všeobecných zákonov. Právo správcu odstúpiť od zmluvy má prednosť pred ustanoveniami príslušného hmotného práva, podľa ktorých bola zmluva uzavretá, pretože tieto práva zákon o konkurze a reštrukturalizácii modifikuje. Súdne rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný nie je podľa žalobcu možné aplikovať na tento prípad, keďže riešia odlišnú právnu situáciu. Začiatok 4-ročnej premlčacej lehoty by sa mal začať od okamihu, keď bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žaloby - rozsudok 24Cob/49/2014 (25.1.2017 alebo od uskutočnenia pojednávania, na ktorom sa rozhodlo), nakoľko do toho času nemohlo byť využité právo
na odstúpenie od zmluvy správcom, keďže v tom čase bolo podané odstúpenie ešte pred konkurzom Úpadcu, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Inak by v rovnakom čase pôsobili dve odstúpenia vedľa seba, čo je neprípustné. Žalobca odstúpil od Zmluvy o budúcej zmluve podľa § 45 ods. 1 ZKR, keďže žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o budúcej zmluve splnil úhradou zálohy vo výške 20% z kúpnej ceny a zvyšných 80% kúpnej ceny bolo viazaných vo vzťahu k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy.
7. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 27.12.2017 poukázal na dve odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve. Na základe prvého odstúpenia zo dňa 8.9.2010 z dôvodu porušenia článku IV Zmluvy o budúcej zmluve sa žalobca domáhal proti žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 24Cb/49/2014 vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 463.056,40 eur spolu s prísl. V tomto konaní súd žalobu žalobcu zamietol, pričom mal súd za to, že prvé odstúpenie je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý bol urobený v rozpore s ustanovením § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na tieto závery mal žalobca za to, že Zmluva o budúcej zmluve je stále platná a účinná, preto listom zo dňa 12.5.2017 odstúpil od Zmluvy o budúcej zmluve, a to podľa § 45 ods. 1 ZKR. Žalovaný ozrejmil, že na súde prvej inštancie je medzi sporovými stranami vedené aj ďalšie konanie pod sp.zn. 26Cb/49/2014, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 490.968,04 eur s prísl., pričom skutkový aj právny stav je obdobný ako v tomto konaní, rozdiel je len v tom, že žalobca odvodzuje svoj nárok z odstúpenia od zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy ev. č. 1/2007 zo dňa 5.10.2007. Žalovaný poukázal na to, že v tomto druhom konaní už žalobca nečakal s druhým odstúpením od zmluvy do doby, kým konajúci súd rozhodne o predchádzajúcom odstúpení od zmluvy, t.j. žalobcovi v tomto druhom konaní neprekážala skutočnosť, že by v rovnakom čase pôsobili súčasne popri sebe dve odstúpenia od zmluvy. V druhom konaní už bolo rozhodnuté rozsudkom a to tak, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, kedy sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy sa premlčalo. Žalovaný poukázal na žalobcovu účelovú a nesprávnu interpretáciu § 45 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom zdôraznil, že nie uhradenie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 80% bolo viazané na predchádzajúce uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale práve naopak, uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy bolo viazané na predchádzajúce uhradenie celej kúpnej ceny, teda uhradenie aj zostávajúcej časti 80%.
8. Súd prvej inštancie posúdil po právnej stránke danú vec v zmysle § 289 ods. 1, 2, § 290 ods. 1, 2, § 292 ods. 3, § 59a ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, 2, § 394 ods. 1, § 397, § 402 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, § 120 ods. 1 ZKR.
9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že na predmetnú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy nie je možné aplikovať § 59a Obchodného zákonníka, keďže zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy nedochádza k nadobudnutiu majetku predpokladanému predmetným ustanovením Obchodného zákonníka, t.j. na základe Zmluvy o budúcej zmluve nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku, keďže samotný prevod vlastníckeho práva k majetku má byť predmetom až budúcej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup
- obranu proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe dôjde k uplatneniu určitého práva, na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) oprávnený subjekt k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Pre začiatok plynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej lehoty pre uplatnenie práva žalobcu odstúpiť od zmluvy je rozhodný deň, kedy sa právny úkon mohol urobiť po prvý raz v zmysle § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. mohol od predmetnej zmluvy odstúpiť po prvýkrát deň po zverejnení uznesenia Okresného súdu Bratislava I, spis.zn. 6K/62/2011 zo dňa 12.4.2013, ktorým bol vyhlásený konkurz na spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s., a zároveň ktorým bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený žalobca, t.j. dňa 20.4.2013. V uvedený deň došlo jednak k účinkom vyhlásenia konkurzu ako aj k vzniku oprávnenia žalobcu konať v mene Úpadcu, a zároveň k vzniku oprávnenia odstúpiť od zmluvy uzatvorenej Úpadcom zo strany žalobcu podľa § 45 ods. 1 ZKR. Premlčacia doba pre uplatnenie práva žalobcu ako správcu konkurznej podstaty odstúpiť od zmluvy tak začala plynúť dňa 20.4.2013 a uplynula dňa 20.4.2017. Nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil listom doručeným žalovanému až dňa 17.5.2017, t.j. po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalobcu, že rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia premlčacej doby pre uskutočnenie odstúpenia od zmluvy je deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo prvé odstúpenie určené za neplatné, resp. deň konania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok, nakoľko do tohto času nemohol žalobca odstúpiť od zmluvy, keďže by popri sebe existovali dve odstúpenia od zmluvy, čo je podľa žalobcu neprípustné. Žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty Úpadcu nič nebránilo odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluve bezodkladne po tom ako bol do tejto funkcie ustanovený, a to aj napriek existencii odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve zo strany Úpadcu.
10. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že aj v prípade ak by žalobca od zmluvy odstúpil pred uplynutím premlčacej doby, nemohlo by byť toto odstúpenie považované za platné. Základným predpokladom pre vznik práva správcu konkurznej podstaty od zmluvy odstúpiť podľa § 45 ods. 1 ZKR je, že správca je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ktorú úpadca uzatvoril ešte pred vyhlásením konkurzu a iba v prípade, že zo strany úpadcu bola uvedená zmluva splnená. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplýva, že zo strany Úpadcu nedošlo k splneniu povinnosti uhradiť celú budúcu kúpnu cenu, pričom zo strany Úpadcu bola uhradená iba časť dojednanej kúpnej ceny, a to vo výške 20%. Súd mal za to, že čiastočné plnenie nemôže byť považované za splnenie zmluvy tak, ako to predpokladá ustanovenie § 45 ods. 1 ZKR. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP, pričom poukázal na pomer úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný v konaní plný úspech súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi vo výške 100%.
11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, príp. aby v zmysle § 389 CSP rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní žalobca uviedol, že podľa súdu prvej inštancie odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.5.2007 aj v prípade odstúpenia pred uplynutím premlčacej doby by nemohlo byť považované za platné nakoľko podľa názoru súdu v danom prípadne neboli naplnené podmienky vyžadované v ustanovení § 45 ods. 1 ZKR. Podľa žalobcu sa v danom prípade jedná o odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej mal úpadca zaplatiť 20% z dohodnutej kúpnej ceny, čo znamená, že podmienky zo strany úpadcu vo vzťahu k predmetnej zmluve boli splnené. Žalobca mal za to, že pre daný prípad je možné aplikovať iba ustanovenie § 45 ods. 1 ZKR, keďže úpadca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve splnil úhradou zálohy 20% z kúpnej ceny a zvyšných 80% kúpnej ceny bolo viazaných vo vzťahu k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Ustanovenie odseku 3 by sa mohlo aplikovať iba v prípade, ak by zo strany žalobcu aj žalovaného došlo k vzájomnému plneniu, zo strany žalovaného však k žiadnemu plneniu nedošlo. Do úvahy neprichádza ani vzájomné nijaké ani čiastočné plnenie, keďže v takom prípade odstúpenie zo strany správcu by bolo zbytočné a neúčelné, keďže v takom prípade aj počas úspešného odstúpenia od zmluvy by nemal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia do konkurznej podstaty, keďže k žiadnemu obohateniu nedošlo.
12. K otázke premlčania práva na odstúpenie od zmluvy žalobca uviedol, že k premlčaniu nedošlo z dôvodu, že ZKR je lex specialis, ktorý umožňuje správcovi odstúpiť od zmluvy podľa § 45 ZKR, pričom neupravuje žiadnu lehotu na vykonanie úkonu odstúpenia a ani neodkazuje na primerané použitie všeobecných zákonov. Právo odstúpiť od zmluvy má prednosť pred ustanoveniami príslušného hmotného práva podľa ktorých bola zmluva uzavretá, pretože tieto práva zákon o konkurze a reštrukturalizácii modifikuje. V prípade, ak by sa aj pripustila možnosť aplikácie Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu ten v § 387 ods. 2 uvádza, že „premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.“ Zmluva o budúcej zmluve podľa žalobcu neobsahuje konkrétny termín trvania platnosti a účinnosti, a preto je ju možné považovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. V zmysle Dodatku č. 1 k zmluve o budúcej zmluve sa riadna kúpna zmluva mala uzavrieť do 60 dní od úhrady zvyšných 80% kúpnej ceny. Keďže k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny doteraz nedošlo, žalobca má stále právo domáhať sa od žalovaného uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy (samozrejme po úhrade zvyšných 80% kúpnej ceny). Začiatok 4 ročnej premlčacej lehoty by sa mal začať od okamihu, keď by nastala právoplatnosť rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby - rozsudok 24Cb/49/2014 (2.11.2016). Do rozhodnutia súdu o platnosti odstúpenia od zmluvy úpadcom ešte pred vyhlásením konkurzu nemohlo byť využité právo na odstúpenie od zmluvy správcom. Inak by v rovnakom čase pôsobili dve odstúpenia vedľa seba, čo je podľa žalobcu neprípustné a bolo by to zmätočné.
13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne poukázal na skutočnosť, že v spojitosti so Zmluvou o budúcej zmluve došlo k dvom odstúpeniam. Najskôr od Zmluvy o budúcej zmluve odstúpil Úpadca, a to dňa 8.9.2010 podľa bodu 10.1 písm. a) Zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu údajného
porušenia jej článku IV. spoločnosťou VIENNA GATE 1. Na podklade prvého odstúpenia sa žalobca domáhal proti žalovanému na Okresnom súde Bratislava II v konaní vedenom pod sp.zn. 24Cb/49/2014 vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 463.056,40 eur spolu s prísl. teda totožného nároku ako v predmetnej veci. Súd v prvom konaní uplatnený nárok rozsudkom č.k. 24Cb/49/2014-282, právoplatným dňa 22.3.2017 v celom rozsahu zamietol. Súd mal za to, že toto odstúpenie je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občiansky zákonník, ktorý bol uskutočnený v rozpore s § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že Zmluva o budúcej zmluve je stále platná a účinná. Listom zo dňa 12.5.2017, žalovanému doručený dňa 17.5.2017, žalobca opätovne odstúpil od Zmluvy o budúcej zmluve, a to podľa § 45 ods. 1 ZKR. Žalovaný poukázal na bod 8.3 Zmluvy o budúcej zmluve, Dodatok č. 1 zo dňa 1.9.2009 k bodu 8.3 Zmluvy o budúcej zmluve a k bodu 3.1 Zmluvy o budúcej zmluve, z ktorých vyplýva, že nie uhradenie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 80% bolo viazané na predchádzajúce uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy (ako to účelovo interpretuje Žalobca), ale práve naopak, uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy bolo viazané na predchádzajúce uhradenie celej kúpnej ceny, teda uhradenie aj zostávajúcej časti 80%. Z uvedeného potom vyplýva, že Úpadca pred vyhlásením konkurzu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o budúcej zmluve nesplnil v celom rozsahu, ale túto svoju povinnosť splnil len čiastočne (uhradil 20% z celkovej kúpnej ceny). Úpadca by v celom rozsahu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o budúcej zmluve splnil len v tom prípade, ak by pred vyhlásením konkurzu v celosti uhradil celú kúpnu cenu, to znamená aj zvyšných 80% kúpnej ceny. Iba v takom prípade by bolo možné uvažovať o splnení podmienok predpokladaných v § 45 ods. 1 ZKR. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi sporovými stranami bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26Cb/49/2014 aj ďalšie konanie, v ktorom sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 490.968,04 eur s prísl. a ktorého skutkový aj právny stav je obdobný, rozdiel je len v tom, že v druhom konaní žalobca odvodzuje svoj nárok z odstúpenia od Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy ev. č. 1/2007 zo dňa 5.10.2007 (ďalej aj „Druhá zmluva o budúcej zmluve“). Aj v prípade Druhej zmluvy o budúcej zmluve najprv od nej pre porušenie článku IV. spoločnosťou VIENNA GATE 1 odstúpil Úpadca a až následne, v priebehu druhého konania, od nej odstúpil žalobca (správca konkurznej podstaty) podľa § 45 ods.1 ZKR. Po pripustení zmeny žaloby v druhom konaní na pojednávaní dňa 9.10.2017 Žalobca už nežiadal priznať nárok na zaplatenie sumy 490.968,04 eur na podklade odstúpenia Úpadcu, ale na podklade odstúpenia žalobcu podľa § 45 ods. 1 ZKR; to znamená obdobne ako v predmetnej veci. Žalovaný ozrejmil, že žalobcovi v Druhom konaní neprekážala skutočnosť, ktorú ako prekážku pre druhé odstúpenie namietal v predmetnej veci, že do času, kým nebolo právoplatne rozhodnuté v konaní o zaplatenie, v ktorom odvodzoval svoj nárok z prvého odstúpenia, nemohol od Zmluvy o budúcej zmluve odstúpiť podľa § 45 ods. 1 ZKR (2. odstúpenie), keďže by v rovnakom čase pôsobili popri sebe dve odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve, čo žalobca považuje za neprípustné. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobcu odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve.
14. Žalovaný zdôraznil, že aj právo správcu konkurznej podstaty na odstúpenie od zmluvy o vzájomnom plnení podľa § 45 ZKR podlieha premlčaniu a v danej veci sa toto jeho právo aj premlčalo. ZKR v § 45 stanovuje pravidlá ukončenia synalagmatických zmlúv. Tieto pravidlá však žiadnym spôsobom nenahrádzajú a ani nerušia bežné pravidlá, podľa ktorých možno zmluvu o vzájomnom plnení ukončiť. Ustanovenie § 45 cit. zák. tieto pravidlá len dopĺňa. Odstúpiť alebo vypovedať zmluvu o vzájomnom plnení podľa § 45 ZKR možno až potom ako je vyhlásení konkurz, inak povedané v režime konkurzného konania. Konkurz na majetok žalobcu úpadcu bol vyhlásený dňa 20.4.2013 a počnúc týmto dňom sa mohlo prvýkrát uplatniť právo na ukončenie zmluvy o budúcej zmluve podľa § 45 ZKR. Keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá osobitné pravidlá ohľadne náležitostí odstúpenia od zmluvy alebo pravidlá o tom, akým spôsobom sa majú strany vzájomne vysporiadať v prípade ukončenia zmluvy o vzájomnom plnení, na odstúpenie správcu konkurznej podstaty alebo druhej zmluvnej strany od zmluvy podľa § 45 ZKR je nevyhnutné podľa žalovaného aplikovať pravidlá upravené v Občianskom zákonníku alebo v Obchodnom zákonníku. Keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii osobitné pravidlá odstúpenia od zmluvy neobsahuje, na odstúpenie od zmluvy je potrebné aplikovať tie isté pravidlá hmotného práva, akoby konkurz nebol vyhlásený. Zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená medzi podnikateľmi a keďže Obchodný zákonník zmluvu o budúcej zmluve komplexne upravuje v ust. § 289 až 292, súd prvej inštancie správne zmluvu o budúcej zmluve posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na právny režim zmluvy o budúcej zmluve sa bude ustanoveniami Obchodného zákonníka spravovať aj odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve a to aj v prípade, ak ide o odstúpenie od zmluvy podľa § 45 ZKR. Nakoľko právo odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení môže správca alebo druhá zmluvná strana uplatniť najskôr v deň vyhlásenia konkurzu (v danom prípade 20.4.2013), bude premlčacia doba na uplatnenie tohto práva plynúť počnúc dňom vyhlásenia konkurzu a toto právo
uplynie, na obidvoch stranách, ak sa nevykoná v premlčacej dobe (v danom prípade do 20.4.2017). Žalovaný dodal, že žalobcovi ani druhej zmluvnej strane Zmluvy o budúcej zmluvy nič nebránilo v tom, aby toto svoje právo odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluve uplatnili už dňa 20.4.2013 za predpokladu, ak boli splnené podmienky predpokladané v § 45 ZKR. Uvedenému nemohlo brániť ani predchádzajúce odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve zo strany Úpadcu, a to z toho dôvodu, že ak je prvé odstúpenie absolútne neplatné, nemohlo vyvolávať žiadne právne účinky a na toto sa potom nazerá, akoby nikdy nebolo vykonané. Na základe uvedeného nemohla nastať žalobcom tvrdená situácia, že by popri sebe mali pôsobiť dve platné a účinné odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojej doterajšej argumentácii a uviedol, že podľa žalovaného sám žalobca považoval prvé odstúpenie za neplatný úkon. K tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že na Okresnom súde Bratislava II prebiehali konania pod č.k. 26Cb/49/2014 a pod č.k. 24Cb/49/2014 medzi rovnakými účastníkmi, kde žalobca žaloval na základe rovnakých skutkových okolností žalovaného. V predmetnom konaní Okresný súd Bratislava II rozhodol, že odstúpenie bolo neplatné. Z tohto dôvodu aj v tejto veci bolo urobené nové odstúpenie správcu a zároveň podaný návrhu na pripustenie zmeny žaloby. K otázke premlčania sa nestotožňuje s názorom žalovaného. V prípade zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa jedná o lex specialis, ktorý umožňuje správcovi podľa § 45 odstúpiť o zmluvy, pričom neupravuje žiadnu lehotu na vykonanie úkonu odstúpenia a ani neodkazuje na primerané použitie všeobecných zákonov. Žalobca mal za to, že argumentácia žalovaného ohľadne primeraného použitia premlčacej lehoty je nesprávna.
16. Žalovaný sa v ďalšom vyjadrení pridržiaval svojej argumentácie a navrhol, aby odvolací súd potvrdil správnosť rozsudku a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.11.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
21. Podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
22. Podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje písomnú formu.
23. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
24. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
25. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
26. Podľa § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
27. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
28. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
29. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
30. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
31. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
32. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
33. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
34. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
35. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
36. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
37. Podľa § 45 ods. 1 ZKR, ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.
38. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa uvádza nasledovné:
39. Ustanovenie § 45 ods. 1 ZKR oprávňuje správcu konkurznej podstaty odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení, ktorú uzatvoril úpadca a druhá zmluvná strana, ak sú splnené nasledovné podmienky, a to a/ úpadca túto zmluvu už v celosti splnil pred vyhlásením konkurzu a zároveň druhá zmluvná strana, b/ zmluvu o vzájomnom plnení nesplnila vôbec alebo ju splnila len čiastočne. Ak tieto podmienky nie sú splnené, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený podľa § 45 ods. 1 ZKR odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení. S poukazom na bod 8.3 zmluvy o budúcej zmluve, ktorý bol zmenený Dodatkom č. 1 zo dňa 1.9.2009 odvolací súd konštatuje, že zmluvné strany si dohodli platobné podmienky v tom zmysle, že 20% kúpnej ceny a príslušná DPH budú budúcim kupujúcim uhradené budúcemu predávajúcemu do 10 dní od podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami (čo sa aj v danom prípade stalo), 80% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote najneskôr do 31.8.2010. Podľa zmeneného ustanovenia bodu 3.1 zmluvy o budúcej zmluve zmluvné strany sa zaväzujú uzavrieť do 60 dní po úhrade celkovej kúpnej ceny v zmysle bodu 8.3 tejto zmluvy riadnu zmluvu o prevode vlastníctva v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení a § 588 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie je nepochybné, že prvá splátka vo výške 20% zálohy kúpnej ceny uhradená bola, takisto nebolo sporné, že zvyšných 80% kúpnej ceny podľa zmluvy o budúcej zmluve úpadca pred vyhlásením konkurzu neuhradil, teda si uvedenú povinnosť nesplnil. Z uvedeného je zrejmé, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy bránilo aj nesplnenie svojej povinnosti zo strany úpadcu podľa bodu 8.3 zmluvy o budúcej zmluve a teda uhradenie zvyšnej časti 80% celkovej kúpnej ceny a príslušnej DPH zo strany úpadcu žalobcu do 31.8.2010. Úpadca pred vyhlásením konkurzu si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o budúcej zmluve v celom rozsahu nesplnil, ale túto povinnosť si splnil len čiastočne. Keďže žalobca ako budúci predávajúci si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o budúcej zmluve splnil len čiastočne pred vyhlásením konkurzu, keďže neuhradil celú kúpnu cenu, ale iba 20% z kúpnej ceny, v zmysle vyššie uvedeného nebolo možné ani naplniť podmienku ust. § 45 ods. 1 ZKR a teda, že žalobca ako úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil (úpadca plnil len čiastočne) a z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu neboli splnené podmienky pre odstúpenie správcu konkurznej podstaty stanovené v § 45 ods. 1 ZKR, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
40. K otázke premlčania práva na odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve žalobca dôvodil, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je lex specialis, ktorý umožňuje správcovi odstúpiť od zmluvy podľa § 45 citovaného zákona, pričom neustanovuje žiadnu lehotu na vykonanie právneho úkonu odstúpenia ani neodkazuje na primerané použitie všeobecných zákonov. Odvolací súd zdôrazňuje, že v judikatúre je ustálený právny názor, podľa ktorého bude režimu Obchodného zákonníka podliehať aj zmluva, ktorej predmetom je záväzok v budúcnosti uzavrieť takzvaný absolútny neobchod, resp. záväzkový vzťah upravený výlučne v Občianskom zákonníku (napr. zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, nájomná zmluva a pod.), pokiaľ zmluvnými stranami sú podnikatelia a zmluvu uzatvárajú v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou (§ 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník zmluvu o budúcej zmluve komplexne upravuje v ust. § 289 až 292 Obchodného zákonníka a teda zmluva uzavretá medzi podnikateľmi, pri ich podnikateľskej činnosti, tak ako to bolo aj v danom prípade sa v plnom rozsahu podriaďuje režimu Obchodného zákonníka. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa bude posudzovať v danom prípade aj premlčanie práv a povinností zmluvných strán. Odvolací súd rovnako dospel k záveru, že právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 45 ZKR je treba považovať za majetkové právo, resp. právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe. Začiatok plynutia premlčacej doby sa v danom prípade vždy viaže na deň právoplatného vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ktorý bol 20.4.2013. V prípade, ak správca konkurznej podstaty využije možnosť podľa § 45 ZKR odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení, môže druhá zmluvná strana účinne vzniesť po uplynutí všeobecnej premlčacej doby ustanovenej Obchodným zákonníkom námietku premlčania, pričom po uplynutí premlčacej doby odstúpenie správcu konkurznej podstaty od predmetnej zmluvy o budúcej zmluve je právne neúčinné. Následky premlčania uskutočniť právny úkon nastávajú ex lege podľa § 390 Obchodného zákonníka a majú za následok to, že súd v prípade námietky premlčania musí konštatovať, že účinky právneho úkonu voči osobe, ktorá namietla premlčanie práva, v danom prípade žalovaný, nenastali. Právny úkon je v takomto prípade neúčinný od samého začiatku a preto nespôsobuje žiadne právne následky.
41. K námietke žalobcu, že začiatok 4 ročnej premlčacej lehoty by sa mal začať od okamihu keď by nastala právoplatnosť rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby - rozsudok 24Cb/49/2014 zo dňa 2.11.2016, nakoľko inak by v rovnakom čase pôsobili dve odstúpenia vedľa seba, čo je neprípustné a zmätočné, odvolací súd uvádza, že ak žalobca považoval odstúpenie od zmluvy vykonané ešte pred vyhlásením konkurzu za absolútne neplatné (čo žalobca nerozporoval), nemohlo toto absolútne neplatné odstúpenie od zmluvy vyvolať žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby nikdy nebolo vykonané a preto žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty Úpadcu nebránila žiadna skutočnosť, aby odstúpil od zmluvy v zmysle ust. § 45 ZKR v zákonom stanovenej premlčacej lehote a to po prvý krát dňa 20.4.2013 (vyhlásený konkurz) a to aj napriek existencii odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve zo strany Úpadcu.
42. Žalobca v odvolaní namietal, že zmluva o budúcej zmluve je zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nakoľko neobsahuje konkrétny termín trvania platnosti a účinnosti zmluvy, a preto v zmysle § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka nepodlieha premlčaniu právo vypovedať takúto zmluvu. Je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti platí, že zmluva na dobu určitú je aj zmluva, ktorej skončenie sa viaže na konkrétny dátum neurčitej objektívnej zistiteľnej skutočnosti. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy podpísanom medzi právnym predchodcom žalovaného ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako budúcim kupujúcim zo dňa 1.9.2009 odvolací súd zistil, že strany sa dohodli na zmene odseku 3.1 zmluvy v tom zmysle, že sa zaväzujú, za podmienok dojednaných touto zmluvou uzavrieť do 60 dní po úhrade celkovej kúpnej ceny v zmysle ods. 8.3 tejto zmluvy, zmluvu o prevode vlastníctva podľa zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde predmetom bude prevod príslušných nehnuteľností a podľa bodu c) predmetného dodatku strany zmenili odsek 8.3 písm. b) zmluvy a dohodli si platobné podmienky v tom zmysle, že 80% celkovej kúpnej ceny a príslušná DPH budú uhradené v lehote najneskôr 31.8.2010. Už z uvedeného vyplýva, že zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá na dobu splnenia jednak povinnosti zo strany budúceho kupujúceho doplatiť zvyšok kúpnej ceny v dátume do 31.8.2010 a následne na povinnosť do 60 dní uzavrieť riadnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva.
43. Odvolací súd v závere poukazuje na to, že v obdobnej právnej veci bolo Krajským súdom v Bratislave ako odvolacím rozhodnuté medzi tými istými sporovými stranami obdobne ako v danej veci (konanie sp.zn. 1Cob/181/2018). Aj z dôvodu právnej istoty súd v prejednávanej veci rozhodol rovnako a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdom prvej inštancie a preto v zmysle citovaných ustanovení § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
45. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).