Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoKR-9-2015.pdf
PDF · 82.19 KB
Case nature
Subarea
1CoKR/9/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: RIGHT POWER ENERGY, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 3570/129, 010 01 Žilina, IČO: 44 742 479, zastúpeného advokátom: JUDr. Michal Krnáč, so sídlom kancelárie Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779, proti žalovanému: JUDr. Jozef Beňo, PhD., so sídlom kancelárie Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, správca úpadcu ORION-plus, s.r.o., v konkurze, so sídlom Masarykova 20, 080 01 Prešov, IČO: 31 685 871, zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Antošom, so sídlom kancelárie Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/83/2014-84 zo dňa 27.7.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 89,50 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Michala Krnáča, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) konanie zastavil a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na trovách právneho zastúpenia na účet JUDr. Michala Krnáča, advokáta vo výške 342,79 eur.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 11.11.2014, domáhal určenia popretej pohľadávky vo výške 10.308,52 eur. Následne žalobca oznámil súdu dodatočné uznanie prihlásenej pohľadávky, v zmysle § 32 ods. 18 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), z dôvodu dodatočného doloženia dokladov zo strany žalobcu, na základe ktorých bola preukázaná výška aj dôvodnosť jeho nároku. Žalobca svojím podaním zo dňa 2.7.2015, doručeným tamojšiemu súdu dňa 6.7.2015 oznámil, že vzhľadom na dodatočné uznanie pohľadávky zo strany žalovaného berie žalobu späť v celom rozsahu a navrhuje, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania. Súd prvého stupňa aplikujúc ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. uzavrel, že uznaním sa popretá pohľadávka považuje za zistenú v takom rozsahu, v akom ju dlžník uznal a preto odpadol dôvod pre podanie návrhu na začatie konania. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, konanie v celom rozsahu zastavil.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1, 2 O.s.p., keď k späťvzatiu žaloby žalobcom v celom rozsahu došlo potom, čo žalovaný v priebehu konania uplatnený nárok žalobcu uznal, v dôsledku čoho bolo podľa súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 146 ods. 21 druhá veta potrebné prijať záver, že pre správanie žalovaného vzal žalobca návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Žalovaný síce zdôvodnil toto uznanie dodatočným doložením dokladu zo strany žalobcu, na základe ktorých bola preukázaná výška aj dôvodnosť jeho nároku, avšak žalobca k podanej žalobe pripojil prílohy, preukazujúce jeho nárok, ktoré mali byť súčasne pripojené ako prílohy aj k súhrnnej prihláške
nezabezpečených pohľadávok, pričom vzhľadom na všeobecné dôvody popretia pohľadávky zo strany správcu nie je zrejmé, aké iné doklady, okrem už predložených, boli dodatočne správcovi predložené, na základe ktorých pristúpil k uznaniu. Preto podľa Okresného súdu, žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov potrebné na účelné uplatňovanie práva. Pri určení výšky tarifnej odmeny vychádzal z princípu, že žalovanému patrí náhrada ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z..
Proti tomuto uzneseniu, voči výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním. Podľa žalobcu, v konkurze nie je možné uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré vznikli účastníkom v konkurznom konaní a v konaniach s ním súvisiacich. Za súvisiace spory možno považovať predovšetkým spory o určenie pohľadávok. Aj keď bude druhý účastník konania (jedným bude vždy správca) v týchto sporoch úspešný a bude mu priznaná náhrada trov konania, nebude možné tieto trovy uspokojiť v konkurznom konaní. Trovy nemožno uplatňovať ani voči správcovi ako súkromnej osobe, pretože v konaní vystupoval namiesto úpadcu. Po skončení konkurzu je táto pohľadávka vymáhateľná voči úpadcovi. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku súdu o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby prvostupňové rozhodnutie zmenil s tým, že žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v zmysle § 142 ods. 1, účastník, ktorý je v konaní úspešný, má právo na náhradu trov konania. Povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva. Znamená to, že súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, ktoré mu aj prvostupňový súd správne priznal. K vyjadreniu žalovaného, že v konkurze nie je možné uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach s ním súvisiacich, žalobca uviedol, že po skončení konkurzného konania je rozhodnutie o trovách konania, ktoré sú priznané úspešnému účastníkovi, formálne vykonateľné, aj keď vo väčšine prípadov úpadca nebude mať žiaden majetok. Žalovaný žiadal priznať trovy odvolacieho konania zahrňujúce úkony zastupujúceho advokáta žalovaného. V zmysle zákona č. 8/2005 Z. z. je funkcia správcu neprenosná a ak je správca zapísaný do zoznamu správcov, musí mať príslušné odborné, právne aj ekonomické vedomosti a schopnosti na riadny výkon správcovskej činnosti. Výkon správcovskej činnosti predpokladá aj účasť správcu na incidenčných konaniach v pozícii účastníka konania. Pokiaľ správca konkurznej podstaty je odborne spôsobilý na spísanie súpisu majetku a zaradenia pohľadávok do súpisu konkurznej podstaty, je podľa žalobcu v zásade aj odborne spôsobilý na vedenie týchto konaní v pozícii žalovaného. Toto súdne konanie sa nevyznačovalo osobitnou právnou problematikou, alebo inou osobitnou zložitosťou v prejednávanej veci, pre ktorú by bolo vhodné uvažovať o prípadnom právnom zastúpení advokátom. Takéto trovy právneho zastúpenia považuje žalobca za také trovy, ktoré neboli účelne vynaložené na bránenie práva a je toho názoru, že trovy právneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty nie sú v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účelne vynaložené trovy a súd by ich nemal priznať. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil s tým, že si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,- eur.
Následne prvostupňový súd predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.
Odvolaním nebol dotknutý výrok uznesenia o zastavení konania. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať. Pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu vo výroku o trovách konania (nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej), preskúmal odvolací súd túto časť uznesenia bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) Po takomto preskúmavaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bolo určenie pravosti a poradia popretej pohľadávky vo výške 10.308,52 eur.
Napadnutým uznesením súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil. Krajský súd sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa pre správanie žalovaného vzala žaloba späť, stotožnil a tieto skutkové závery nenamietal v podanom odvolaní ani žalovaný, teda žalovaný svojimi odvolacími dôvodmi nespochybnil správnosť rozhodnutia prvého stupňa, pokiaľ sa týka nielen zastavenia konania, ale aj pokiaľ sa týka toho, že zavinil svojím konaním zastavenie konania. Nemožno však prisvedčiť právnemu záveru žalovaného, podľa ktorého nie je možné v tomto konaní priznať žalobcovi náhradu trov konania, podľa ktorého by takýto nárok nebolo možné ako pohľadávku uspokojiť v konkurznom konaní, resp. je vylúčená z uspokojenia v konkurze (§ 100 ods. 2 písm. a) ZKR). Tento záver by mal opodstatnenie vtedy, pokiaľ by každé konkurzné konanie malo skončiť zrušením spoločnosti úpadcu bez predpokladov na vykonanie jej likvidácie, alebo po ukončení konkurzného konania by úpadcovi nezostal žiaden majetok - § 68 ods. 4 alinea druhá veta Obchodného zákonníka. Ak by taký výsledok konkurzu bol nevyhnutný, tak priznaním nároku na náhradu trov v konaní, ktoré sa skončilo v priebehu konkurzu, by súdnym rozhodnutím o trovách v prospech účastníka, vznikla nevymožiteľná pohľadávka, ktorú by nebolo možné úspešne uplatňovať v konkurze s cieľom jej uspokojenia. Okolnosť, že právo na náhradu trov konania priznané úspešnému účastníkovi (žalobcovi) v konaní ako dôsledok ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, neznamená však, že takáto pohľadávka by nemohla byť uspokojená po skončení konkurzného konania po splnení rozvrhového uznesenia, alebo v rámci likvidácie spoločnosti úpadcu, teda v prípade, že po skončení konkurzu by jej zostal majetok. V takom prípade je možné prihlásiť pohľadávku z titulu súdom priznanej náhrade trov konania po vstupe spoločnosti do likvidácie v zmysle ust. § 73 Obchodného zákonníka a je nemožné považovať to za neoprávnené, nakoľko z hľadiska hmotného práva pohľadávky, vrátane pohľadávky na trovách konania, nezanikajú a je ich možné uspokojiť v súdnom alebo inom konaní za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok.
V konkurznom konaní zásadne nemožno uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou konania súvisiacich s konkurzom. To však neznamená, že náhradu trov v takých konaniach nemožno priznať, pretože o ich náhrade súd nerozhoduje podľa ustanovení ZKR, ale podľa ustanovení O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 199/01-ZSP 2/2003, sp. zn. 1M Obdo V 1/2005). Zhodný záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. Obdo V 23/2003, sp. zn. 1 M Obdo V 5/2007, sp. zn. 1 M Obdo V 13/2006, sp. zn. 1 M Obdo 8/2006.
Taktiež odvolací súd považuje za nutné uviesť, že základnou otázkou teda je, či keď z ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vyplýva, že trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s konkurzom, sú z uspokojenia vylúčené, znamená toto ustanovenie vylúčenie priznania nároku na náhradu trov konania. Je nesporné, že obsah citovaného ustanovenia nerieši právo na priznanie trov konania, ale otázku, v ktorom prípade sú trovy z uspokojenia vylúčené.
Odpovede na otázky, či po skončení konkurzného konania zostane spoločnosti úpadcu nejaký majetok alebo či dôjde ku skončeniu konkurzu s dôsledkom, že spoločnosť úpadcu (žalovaný) pre nemajetnosť bude sa zrušovať bez likvidácie a dôjde k jej výmazu rozhodnutím súdu, nemožno v konaní o určenie popretej pohľadávky vopred prejudikovať.
Záverom odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 196 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, použitie Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa len v obmedzenej miere. Doslovne upravuje, že „ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddĺžení, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku“. Je nepochybné, a ani medzi účastníkmi sporné, že prioritu má zákon č. 7/2005 Z. z., pretože ide o spor súvisiaci s konkurzom. Z vyššie uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že aj pre rozhodnutie o trovách konania v spore vyvolaného konkurzom je možná aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom tak, ako
to uviedol odvolací súd, aj keď bude druhý účastník konania (jedným bude vždy správca) v týchto sporoch úspešný a bude mu priznaná náhrada trov konania, nebude možné tieto trovy uspokojiť v konkurznom konaní, avšak po skončení konkurzu je táto pohľadávka za podmienok uvedených vyššie v tomto rozhodnutí vymáhateľná voči úpadcovi.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a preto je povinný nahradiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, keď základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bola v roku 2016 stanovená 66,- eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k odvolaniu. K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorá bola v roku 2016 stanovená vo výške 8,58 eur s tým, že táto odmena a náhrada sa v súlade s § 18 ods. 3 cit. vyhlášky zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavuje spolu sumu 89,50 eur, ktorú je žalovaný ako neúspešný účastník povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.