Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
61c/375283.2a60e6.pdf
PDF · 111.12 KB
No categories available
2Obo/75/2010
Najvyšší súd 2 Obo 75/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci
ţalobkyne A. P., B., právne zastúpenej JUDr. B. K., advokátom, Advokátska kancelária M.,
proti ţalovanému Mgr. M. P., advokát so sídlom K., správca konkurznej podstaty úpadcu
Doc. Ing. A.. F., CSc. - K., Š., IČO: X., v konaní o určenie poradia pohľadávky vo výške
1 699,-- Eur, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 3. mája 2010, č. k. 52Cbi/33/2009-45, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
3. mája 2010, č. k. 52Cbi/33/2009-45 p o t v r d z u j e .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 61,17 Eur
na účet jej právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 03. 05. 2010, č. k.
52Cbi/33/2009-45 určil, ţe pohľadávka ţalobkyne vo výške 1 699,-- Eur je pohľadávkou proti
podstate. Ţalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, ţe
ţalobkyňa sa ţalobou, doručenou súdu dňa 06. 08. 2009, domáhala voči ţalovanému určenia,
ţe jej pohľadávka vo výške 1 699,-- Eur voči správcovi konkurznej podstaty je pohľadávkou
proti podstate a má sa uspokojiť v plnej výške na účet právneho zástupcu ţalobkyne, JUDr. B.
K.. Súd konštatoval, ţe v danom prípade viedol spor úpadca ešte pred začatím konkurzu ako
ţalobca proti A. P., ţalovanej. Po vyhlásení konkurzu vstúpil do konania ako ţalobca správca
konkurznej podstaty. Okresný súd vo Vranove nad Topľou ţalobu zamietol a zaviazal
ţalobcu, t. j. správcu konkurznej podstaty zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 51 198,--
Sk (1 699,-- Eur).
Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe nárok na určenie
pohľadávky vo výške 1 699,-- Eur ako pohľadávky proti podstate je dôvodný, nakoľko táto
pohľadávka vznikla ako trovy konania, ktoré boli ţalobkyni priznané v konaní, ktoré začalo
pred vyhlásením konkurzu, jednalo sa o zaplatenie dlţného nájomného a toto konanie nebolo
konaním súvisiacim s konkurzom, ani sa nejednalo o konkurzné konanie (§ 33 ods. 1 písm. b/
KV). Konanie sa začalo dňa 15. 12. 1995 a konkurz na úpadcu bol vyhlásený dňa
29. 11. 2000. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe vzhľadom na to, ţe
toto konanie začalo pred vyhlásením konkurzu, nejde o pohľadávku, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sa stal právoplatným
aţ dňa 03. 02. 2005, vykonateľným 07. 02. 2005, teda po vyhlásení konkurzu. Preto sa jedná
o pohľadávku proti podstate podľa ust. § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV. O trovách konania súd
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný a ţiadal jeho zmenu tak, ţe súd ţalobu
v plnom rozsahu zamietne. Podľa ţalovaného prvostupňový súd nad rámec návrhu uviedol, ţe
uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate. Rozhodnutia v takomto znení sa
ţalobkyňa vo svojom návrhu nedomáhala. Ţalovaný zdôraznil, ţe trovy účastníkov
konkurzného konania, ktoré im vzniknú účasťou v samotnom konkurznom konaní, ale aj
v konaniach, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia. Výnimka je
ustanovená § 25 ods. 2 ZKV, keď zákon priznáva ako náklady podstaty trovy konaní
súvisiacich s konkurznom podľa § 31 ods. 6 písm. h/ len vtedy, keď konkurznej podstaty
vznikol prospech z vedenia sporu, pričom výška trov je limitovaná výškou prospechu, ktorý
sa získal do podstaty. V danom prípade však v predmetnom spore č. k. 11C349/96 nebol
získaný ţiaden prospech do konkurznej podstaty. Z uvedených dôvodov navrhuje preto
napadnutý rozsudok zmeniť.
V odvolaní ţalovaný poukázal aj na rozpor, ktorý rozpor je v určení, ţe ţalobkyňou
uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, avšak súd v odôvodnení konštatuje, ţe
pohľadávka ţalobkyne spočívajúca v trovách konania, je vylúčená z uspokojenia podľa ust.
§ 25 ods. 2 a ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV.
Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedla, ţe odvolanie je
nedôvodné a vychádza z nesprávnej interpretácie vzniku pohľadávky. Pohľadávka vznikla
právoplatným rozsudkom zo dňa 22. 11. 2004, č. k. 4C 14/04-155, t. j. dňom 03. 02. 2005
a nie pred nariadením konkurzu na majetok dlţníka. Pohľadávka na zaplatenie trov vzniká
rozhodnutím súdu pri skončení veci a nie pri jeho začatí, ako nesprávne podáva priebeh sporu
ţalovaný. Ţalobkyňa zdôraznila, ţe jej pohľadávka nevznikla účasťou v konkurznom konaní,
ale v inom spore, kde úpadca a správca konkurznej podstaty ako ţalobcovia neboli úspešní.
Ţalobkyňa má za to, ţe pri zásade rovnosti práv nemôţe mať správca konkurznej podstaty,
resp. úpadca výnimku z povinnosti nahradiť trovy konania, preto povaţuje ţalobkyňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Ţalobkyňa navrhla odvolaním napadnuté
rozhodnutie potvrdiť a zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania vo výške 87,-- Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1
a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť.
Predmetom konania je určenie pravosti a poradia pohľadávky vo výške 1 699,-- Eur,
z titulu trov konania, priznaných ţalobkyni v konaní vedenom na Okresnom súde vo Vranove
nad Topľou pod č. k. 4C 14/04-155, ktorú ako pohľadávku proti podstate uplatnila ţalobkyňa
u ţalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu Doc. Ing. A. F., CSc. – K., Š.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, ţe pohľadávka ţalobkyne vo výške
1 699,-- Eur je pohľadávkou proti podstate, vychádzajúc zo skutočnosti, ţe trovy konania boli
ţalobkyni priznané v konaní o zaplatenie dlţného nájomného, ktoré začalo pred vyhlásením
konkurzu a toto konanie nebolo konaním súvisiacim s konkurzom, ani sa nejednalo
o konkurzné konanie. Pretoţe rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sa stal
právoplatným aţ dňa 03. 02. 2005, vykonateľným 07. 02. 2005, teda po vyhlásení konkurzu,
jedná sa z toho dôvodu o pohľadávku proti podstate.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s uvedenými skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa stotoţnil a dospel k zhodnému záveru, ţe ţaloba bola podaná dôvodne.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ţalovaný dôvodmi svojho
odvolania správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa nespochybnil.
Ţalovaný namieta, ţe pohľadávka ţalobkyne je z uspokojenia v konkurze vylúčená,
a preto nemôţe byť ako pohľadávka proti podstate priznaná.
Z ust. § 31 ods. 1 písm. f/ zák. č. 328/1991 Zb. vyplýva, ţe v priebehu konkurzného
konania moţno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.
Pohľadávkami proti podstate sú v zmysle § 31 ods. 3 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb.
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.
Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe pohľadávka ţalobkyne bola priznaná rozsudkom
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. 4C 14/04-155, ktorý nadobudol právoplatnosť
03. 02. 2005 a vykonateľnosť 02. 05. 2005.
Keďţe konkurz na majetok úpadcu Ing. A.. F. – K., L. bol vyhlásený 29. 11. 2000,
nepochybne tak pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a stala sa splatnou v jeho
priebehu.
Takto určeného poradia pohľadávky sa nedotýka ani ust. § 33 ods. 1 písm. b/ zák. č.
328/1991 Zb., ktoré z uspokojenia v konkurze vylučuje trovy účastníkov konania, ktoré im
vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, na ktoré
poukazuje odvolateľ.
Predmetné trovy konania nevznikli totiţ účasťou v konkurzom konaní a ani v konaní
súvisiacom s konkurzom, medzi ktoré zákon zaraďuje spory vyvolané konkurzom a tieţ spory
vedené po vyhlásení konkurzu správcom za účelom udrţiavania a správy podstaty.
Konanie na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou vo veci zaplatenia nájomného,
bolo začaté úpadcom pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, nie je preto sporom ani
konkurzom, vyvolaným a tieţ s konkurzom súvisiacim, medzi ktoré konania ho nemoţno
zaradiť len z dôvodu, ţe v uvedenom konaní po vyhlásení konkurzu pokračoval správca.
Pokiaľ z uvedených dôvodov súd prvého stupňa určil, ţe trovy konania priznané
ţalobkyni, sú pohľadávkou proti podstate, rozhodol tak v súlade s právnym predpisom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil ani s tvrdením ţalovaného, ţe súd
prvého stupňa rozhodol nad rámec podanej ţaloby, keďţe touto sa ţalobkyňa domáhala
určenia ako pravosti, tak i poradia spornej pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 219 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešnej
ţalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej sluţby (vyjadrenie)
po 55,49 Eur a 1x reţijný paušál po 5,68 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/
a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb, t. j. celkom trovy odvolacieho konania v sume 61,17 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 8. júna 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová