Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžk/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SOPAR s.r.o., so sídlom Berlínska 24, 040 13 Košice, IČO: 47 606 495, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IKO-14-32-2.3/P-A24, 25-20, č-ú. A 20 111 zo dňa 06.03.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -28 zo dňa 24. septembra 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom č.k. -28 zo dňa 24.09.2020 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IKO-14-32-2.3/P-A24, 25-20, č. ú. A 20 111 zo dňa 06.03.2020 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol vyhotovený ako výstup z inšpekcie práce zameranej na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových predpisov podľa (ďalej len „“) a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V Protokole bolo žalobcovi zároveň podľa ustanovenia o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) nariadené prijať opatrenia s cieľom odstrániť nedostatky vytýkané v Protokole a to do 15 dní odo dňa jeho prerokovania, ako i písomne informovať žalovaného o ich odstránení v lehote 3 dní odo dňa splnenia uložených povinností. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd postupom podľa a (ďalej len „“) tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal.

2. Krajský súd založil svoje rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých bol predmetom súdneho prieskumu Protokol, v rámci ktorého žalovaný konštatoval nedostatky, odstránenie ktorých bolo žalobcovi autoritatívne nariadené prijatím opatrení, čím bolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov, aj keď sa nejedná priamo o sankciu. S odkazom na ustanovenie v spojení s §

3 ods. 1 písm. d/ konštatoval, že Protokol takýmto opatrením je a je teda spôsobilým predmetom prieskumu, ktorý spadá do právomoci správneho súdu.

3. Krajský súd uviedol, že Protokol o výsledku inšpekcie ako taký, je jedným z podkladov rozhodnutia v prípadnom správnom konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa a , na ktoré sa vzťahuje (na rozdiel od samotného výkonu inšpekcie) Správny poriadok, čím má vo vzťahu k následnému rozhodnutiu o sankciách len predbežnú povahu a nie je teda správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu. Iba za predpokladu, že jeho súčasťou sú aj uložené opatrenia, v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu uložených opatrení, v ktorom sa môže priamo dotknúť subjektívnych práv účastníka konania súdnemu prieskumu podlieha. Krajský súd bol toho názoru, že súdny prieskum opatrení nastupuje tam, kde žalobca tvrdí, že ním bol dotknutý, resp. ukrátený na svojich subjektívnych právach. Inými slovami, protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu iba uloženými opatreniami a tým sa vymedzuje aj rozsah súdneho prieskumu.

4. Krajský súd ďalej konštatoval, že protokol ako predmet súdneho prieskumu musí spĺňať minimálny štandard preskúmateľnosti v tom zmysle, aby bolo zrejmé, na základe akých zistení boli opatrenia uložené, čo však preskúmavaný Protokol nespĺňa. Vychádzajúc z administratívneho spisu, ako aj skutočností zistených žalovaným a zaznamenaných v Protokole mal krajský súd za to, že u žalobcu nebolo zistené porušenie zákona o nelegálnej práci. U žalobcu boli zistené nedostatky pri dodržiavaní pracovno-právnych a mzdových predpisov podľa , ktoré v Protokole podrobne popísal spolu s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia. Pravdivosť týchto zistení zo strany žalobcu namietaná nebola.

5. Výsledkom postupu žalovaného bolo nariadenie prijať opatrenia s cieľom odstrániť zistené nedostatky, ktoré však svojou povahou nezasiahli nezákonným spôsobom do práv a povinností žalobcu a to preto, že sledujú nastolenie zákonného stavu. Ich účelom teda nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy, čo sa v predmetnom prípade podarilo naplniť.

6. Z Protokolu je zrejmé, z akých skutkových okolností žalovaný pri ich nariadení vychádzal a zistené nedostatky jasne definoval s odkazom na konkrétne ustanovenie . Na tomto základe krajský súd dospel k záveru, že opatrenie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, zodpovedá zisteniam inšpekcie práce a nepredstavuje nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré mu bolo uložené postupoval v súlade so zákonom.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa a , navrhujúc rozsudok zmeniť tak, že Protokol zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

8. Nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu sťažovateľ badal v bode 23 napadnutého rozsudku, v ktorom vyhodnotil námietku zmätočnosti, nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti Protokolu z dôvodu, že dátum vyhotovenia Protokolu je iný ako skutočný dátum jeho prerokovania, za bezpredmetnú a ďalej sa ňou nezaoberal. Krajský súd totiž konštatoval, že v nadväznosti na prislúchajúce vyjadrenie žalovaného sa jedná iba o zjavnú nesprávnosť, ktorá bude odstránená postupom podľa , avšak s takýmto záverom sa sťažovateľ nestotožnil z dôvodu, že týmto prístupom by súd hodnotil budúci stav veci a vec, ktorá sa ešte nestala. Ak súd nemal k dispozícii doklad o oprave Protokolu ani doklad o oznámení opravy Protokolu, ktorý by bol sťažovateľovi doručený, nemohol tento dôkaz - vyjadrenie žalovaného k žalobe hodnotiť.

9. V ďalšom sťažovateľ namietal absenciu odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietke nesprávnosti a nezákonnosti spôsobu, ktorým žalovaný v Protokole uložil sťažovateľovi povinnosti v časti opatrenia Protokolu. Pri navrhovaní opatrení a následnom ukladaní povinností inšpektorom práce sa musí postupovať zákonným spôsobom daným v a , v zmysle ktorého inšpektor práce navrhne v protokole opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť a/ prijať opatrenia na

odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Sťažovateľ mal za to, že inšpektor práce nenariadil opatrenia podľa § 14 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona a teda ani nemohol uložiť sťažovateľovi povinnosť písomne ho informovať v lehote 3 dní odo dňa splnenia uložených opatrení, keďže tam chýba slovné spojenie „... a uloží povinnosť...“. Tú mohol uložiť iba za predpokladu nariadenia opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona.

10. Za nezrozumiteľné sťažovateľ považoval aj samotné uloženie opatrení, keďže Protokol neuvádza, aké konkrétne opatrenia na nápravu má sťažovateľ prijať na odstránenie zistených porušení predpisov a zároveň vôbec neuvádza, ktoré právne predpisy mal sťažovateľ porušiť a z akých príčin. Uložené opatrenie je z dôvodu strohosti a nejednoznačnosti nevykonateľné.

11. Sťažovateľ poukázal na odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď jeho právne posúdenie nevychádza zo Správneho poriadku (§ 3) a svoj rozsudok riadne neodôvodnil. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rozsudkoch, napríklad sp. zn. zo dňa 26.10.2016, sp. zn. zo dňa 30.09.2015 alebo sp. zn. zo dňa 27.04.2006.

12. Záverom dal do pozornosti rozdielnu rozhodovaciu prax súdov vo vzťahu k preskúmavaniu Protokolov vydávaných, či už žalobcom alebo inými inšpektorátmi práce, ktorí do Protokolu o výsledku inšpekcie práce uvádzajú doslova jednotné opatrenia s rovnakým skopírovaným znením a v dôsledku uvedeného navrhol, aby kasačný súd túto rozdielnu prax zjednotil.

13. Na výzvu krajského súdu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalovaný, ktorý sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Ku vyjadreniu zároveň doložil Opravu Protokolu v časti dátumu jeho prerokovania, ktorú dňa 02.11.2020 zaslal žalobcovi na vedomie.

III.

Konanie na kasačnom súde

14. Prejednávaná vec bola dňa 11.03.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1Sžk pod sp. zn.: . S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety

- dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( v spojení s ) postupom podľa v spojení s prv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ) a má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk ( a ), pričom jednomyseľne ( v spojení s ) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a je potrebné ju v zmysle zamietnuť.

16. Krajský súd zhrnul v bode 2 napadnutého rozsudku skutkový stav dostatočne zrejme, pričom s ohľadom na nižšie uvedené dôvody nie je potrebné, aby ho kasačný súd opätovne rekapituloval.

IV.

Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

17. Skôr ako kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v medziach sťažnostných bodov vymedzených sťažovateľom v kasačnej sťažnosti, má za to, že je potrebné vysporiadať sa s otázkou prípustnosti súdneho prieskumu Protokolu, v rámci ktorého boli dotknutému subjektu uložené opatrenia.

18. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

21. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd pristúpil k prejednaniu merita veci bez toho, aby sa riadne vysporiadal s vyššie nastolenou otázkou, resp. bez prihliadnutia na aktuálnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ktorý sa konštantne stavia k prípustnosti prieskumu protokolov v rámci správneho súdnictva.

22. V bode 24 napadnutého rozsudku krajský súd síce rozvíja úvahy o (ne)preskúmateľnosti Protokolu v rozsahu uložených opatrení na odstránenie zistených porušení právnych predpisov (pričom preskúmateľnosť samotného Protokolu, ako podkladu prípadného následného rozhodnutia, ktorý má len predbežnú povahu, odmieta), no následne vyvodené závery o dopadoch na subjektívne práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb, z ktorých vyvodzuje možnosť jeho preskúmateľnosti považoval kasačný súd za nesprávne.

23. V prejednávanej veci mal Krajský súd v Košiciach bez meritórneho prejednania veci žalobu postupom podľa ust. , v spojení s odmietnuť.

24. Preskúmateľnosťou protokolu správnym súdom sa zaoberal najvyšší súd v uznesení z 25.04.2018, vydaním pod sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 6/2018 pod č. 53. Z časti právnej vety „... Protokol o výsledku dodržiavania o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu...“ sa síce môže javiť, že pod pojmom „ak sa kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti“ sa myslí práve situácia riešená v predmetnej veci. Z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia však možno vyvodiť, že takouto povinnosťou môže byť iba konkrétna povinnosť, ktorá je zároveň bez ďalšieho vynútiteľná už iba na podklade vyhotoveného protokolu (súčasťou ktorého je uložené opatrenie). Iba taký Protokol, v rámci ktorého dozorný orgán pristúpil k uloženiu konkrétnej a vynútiteľnej povinnosti alebo sankcii, môže reálne, nie len iluzórne, zasahovať do práv a právom chránených záujmov dozorovaného subjektu. S konkretizáciou na prejednávanú vec však Protokol tieto atribúty nespĺňa. Na to, aby mohol dozorovaný subjekt namietať zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, musí na Protokol nadviazať (napríklad) rozhodnutie o uložení sankcie.

25. Inými slovami súdny prieskum Protokolu z inšpekcie práce je prípustný len za predpokladu, že v ňom boli kontrolovanému subjektu uložené konkrétne povinnosti (nie len abstraktné s odkazom na

zistené nedostatky), pričom rozsah súdneho prieskumu je obmedzený práve na preskúmanie zákonnosti uložených konkrétnych povinností. V prípade, že orgán verejnej správy nezasiahne do právneho postavenia kontrolovaného subjektu autoritatívnym príkazom, spravidla niečo konať alebo niečoho sa zdržať, možno takýto protokol považovať za opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a ktoré sa preto s poukazom na v správnom súdnictve nepreskúmava.

26. V nadväznosti na uvedené treba dodať, že aj keď formulácia uložených opatrení v závere Protokolu (použitím pojmu „nariaďuje“) na prvý pohľad naznačuje, že ide o imperatívne uloženú povinnosť, pri ďalšom skúmaní také závery nie sú jednoznačné. Tým, že z Protokolu v žiadnom smere nevyplýva možnosť vynútiť splnenie uložených (nedefinovaných) opatrení, tieto sa v znení ako sú uvedené s prihliadnutím na kontext celého Protokolu javia skôr ako prísne odporúčania pre dozorovaný subjekt, ktoré má prijať, v záujme odstránenia neželaného stavu, prípadne predchádzania alebo zabránenia jeho opakovaniu (koniec koncov, to je hlavným zámerom výkonu dozoru). Okrem iného, v prípade trvácich alebo opakujúcich sa správnych deliktov môže totiž včasné odstránenie nezákonného stavu alebo prijatie vhodných opatrení na zamedzenie ich opakovania zavážiť ako okolnosť, ktorá následne ovplyvňuje výšku uloženej sankcie, (ktorá je v príslušnom zákone spravidla ohraničená dolnou a hornou hranicou ponechávajúcou orgánu verejnej správy voľnú úvahu pri jej ukladaní).

27. S poukazom na uvedené, a teda, že Protokol, hoci v rámci ktorého boli sťažovateľovi uložené opatrenia, nemôže byť predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom, kasačný súd je toho názoru, že ani sťažnostné body vymedzené sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé prelomiť tieto závery a byť tak predmetom prieskumu na kasačnom súde. Nie je teda daný dôvod, aby sa kasačný súd ďalej zaoberal námietkami sťažovateľa a vecne ich prejednal, v dôsledku čoho vyhodnotil kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a v zmysle ju zamietol.

28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol podľa a v spojení s tak, že sťažovateľovi z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní právo na ich náhradu nepatrí ( ) a u žalovaného nezistil existenciu zákonného dôvodu na ich priznanie ( ).

29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte jednomyseľne ( ), t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.