Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/17/2026

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: LITTLE ASIA spol. s r. o., so sídlom Námestie Slovenskej republiky 27/27, 014 01 Bytča, IČO: 52 385 086, právne zastúpený: Mgr. Hien Trung Nguyen, advokát, so sídlom Martina Granca 9, 841 02 Bratislava- mestská časť Dúbravka, IČO: 55 795 781, proti žalovanému : Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, IČO : 35 993 499, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného- Protokolu č. IZA-001-40-PPV/P-E71-26, reg. č. : IPZA/ IPZA_OPPV/KON/2026/293 zo dňa 12.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 12.03.2026 domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IZA-001-40-PPV/P-E71-26, reg. č. : IPZA/IPZA_OPPV/KON/2026/293 zo dňa 12.01.2026 o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a až 5 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorá bola vykonaná u žalobcu v čase od 18.11.2025 do 12.01.2026.

2. V rámci žalobných bodov žalobca konštatoval, že v čase od 18.11.2025 do 12.01.2026 žalovaný vykonával u neho, ako zamestnávateľa, inšpekciu práce. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). O výsledku Inšpekcie práce vydal žalovaný dňa 11.01.2026 protokol, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný svoj záver založil iba na tom, že: „z odpovede ÚPSVaR Žilina č.ZA1/RSpZ/ BEZ/2025/3252-4 zo dňa 06.11.2025 vyplýva, že fyzické osoby – štátni príslušníci tretej krajiny A. B. C. nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. nar. XX.XX.XXXX, F. G. H. nar. XX.XX.XXXX, G. D. I. nar. XX.XX.XXXX a G. E. F. J. nar. XX.XX.XXXX mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah s kontrolovaným subjektom v období 09.06.2024 – 09.09.2024, pričom nespĺňali podmienky na zamestnávanie podľa o službách zamestnaností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Žalobca uviedol, že dňa 18.11.2025 mu bola zaslaná cez eDesk ÚPVS do vlastných rúk žiadosť o predloženie dokladov k inšpekcii práce, ktorá bola doručená fikciou dňa 04.12.2025. Dňa 18.12.2025 bola žalobcovi zaslaná cez eDesk ÚPVS do vlastných rúk s fikciou doručenia výzva na prerokovanie protokolu s termínom prerokovania 12.01.2026 o 09:00 hod. na adrese žalovaného, ktorá bola doručená fikciou dňom 03.01.2026.

3. Žalobca uviedol, že po doručení protokolu požiadal dňa 19.01.2026 o odpustenie zmeškania lehoty a požiadal o dodatočné prerokovanie protokolu. Dôvodom bola dlhodobá pracovná neprítomnosť štatutárneho zástupcu žalobcu z dôvodu jeho pobytu v zahraničí počas decembra 2025, resp. obdobia Vianoc, počas ktorej štatutár žalobcu nemal prístup k elektronickej schránke a nemohol sa včas oboznámiť s doručenými dokumentmi, ani na ne reagovať. V zahraničí sa skúšal pripojiť aj na portál Slovensko.sk, avšak opakovane sa vyskytla technická porucha, o čom predložil v žiadosti aj listinný dôkaz - screeny obrazovky. Žalovaný však listom zo dňa 22.01.2026 túto žiadosť odmietol s odôvodnením, že protokol už považuje za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za skončený. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 13.02.2026. Žalobca nesúhlasí s výsledkom inšpekcie práce uvedenom v napádanom protokole. Žalobca jednoznačne popiera, že by porušil ustanovenia , , či iného relevantného právneho predpisu a osobitne popiera, že by sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalobca dôvodnosť správnej žaloby podložil tvrdením, že napádaný protokol vydaný žalovaným ako celok trpí vadami, pre ktoré je v celom rozsahu nezákonný, skutkovo nepodložený a spočívajúci na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku ktorých skutočností je správny súd povinný takéto nezákonné opatrenie žalovaného rozsudkom zrušiť.

4. Žalobca v správnej žalobe následne podrobnejšie konkretizoval žalobné body. Uviedol, že podľa jeho právneho názoru napádaný protokol trpí dvoma zásadnými vadami, ktoré samy osebe postačujú na jeho zrušenie. Po prvé, protokol je vnútorne rozporný a protichodný, keď žalovaný v ňom opisuje skutkové okolnosti smerujúce k záveru o nelegálnom zamestnávaní, no v inej časti protokolu súčasne uzatvára, že v oblasti nelegálneho zamestnávania neboli zistené žiadne nedostatky. Po druhé, protokol stojí na zásadnom rozpore v rozhodnom časovom období, teda v dátumoch, v ktorých žalovaný formálne vymedzil kontrolované obdobie jedným spôsobom, ale rozhodujúce skutkové závery aj údajné porušenie povinnosti súčinnosti postavil na dokladoch a udalostiach z iného obdobia. Obe tieto pochybenia sú zjavné, podstatné a robia napadnutý protokol vecne aj procesne neudržateľným a nezákonným. Žalobca obidva tieto žalobné body v ďalšom texte žaloby podrobne rozviedol, s poukazom na konkrétne časti napadnutého protokolu, ktorý je podľa žalobcu v celom rozsahu nezákonný, absolútne nepreskúmateľný, protokol ako celok nespĺňa zákonné štandardy kladené na výstup z kontroly v štátnej správe, v nadväznosti na čo potom žalobca v rámci žalobného návrhu žiadal, aby správny súd správnou žalobou napadnutý protokol o výsledku inšpekcie práce zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“, alebo len „SSP“); v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa ; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Podľa ; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa ; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

12. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv a právom chránených záujmov v oblasti konania a rozhodovania orgánov verejnej správy. Prostredníctvom správneho súdnictva sa tak napĺňajú ústavné práva fyzických a právnických osôb domáhať sa prostredníctvom súdneho prieskumu zabezpečenia a dovolania sa účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy, garantované SR v jej článku 46 ods. 2. Garancia týchto ústavných práv je aj priamo vymedzená ustanovením incípmi taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom správnych súdnych konaní upravených v . upravuje pozitívne a negatívne vymedzenie právomoci správneho súdu preskúmavať na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať aj v ďalších veciach ustanovených právnou úpravou. Z ústavného základu správneho súdnictva vyplýva, že právomoc správneho súdnictva je vytvorená na princípe tzv. generálnej klauzuly, vyplývajúcej z SR, v ktorom sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu, avšak výlučne za zákonom vymedzených podmienok ( SR). V zmysle SR sa domáhať práv uvedených v , 36, 37 ods. 4, až 42 a až 46 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. garantované právo prístupu k súdu je tak v zmysle vyššie uvedených ústavných článkov možné realizovať len v intenciách prípustnej zákonnej úpravy.

13. Na princíp ústavne vymedzenej generálnej klauzuly tak nadväzuje negatívna enumerácia, ktorá je obmedzením generálnej klauzuly za splnenia predpokladov, že vylúčenie určitej veci zo správneho súdneho prieskumu musí byť výslovné, k vylúčeniu zo súdneho prieskumu môže dôjsť len zákonom (pričom vylúčenie môže vyplývať či už z ustanovení , ale aj z osobitných predpisov správneho práva) a je nutné vychádzať z generálnej klauzuly, ktorá precizuje, že z právomoci súdu v oblasti správneho súdnictva nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Pri skúmaní danosti právomoci správneho súdu je základným postulátom požiadavka vyplývajúca z dikcie ustanovenia ; a to porušenie a priamy dotyk na subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy.

14. Správny súd je povinný ex offo - a to v každom štádiu konania, predovšetkým však pred začatím konania – skúmať, či sú splnené všetky procesné podmienky na to, aby mohol v konaní o správnej žalobe konať a meritórne vo veci rozhodnúť. Jednou zo základných podmienok správneho súdneho konania, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená, je existencia spôsobilého predmetu súdneho prieskumu, t. j. takého rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré nie je v zmysle až h) vylúčené zo súdneho prieskumu.

15. V danom prípade je predmetnom súdneho prieskumu v zmysle žalobných bodov a žalobného návrhu (petitu) opatrenie žalovaného, ktorým je Protokol č. IZA-001-40-PPV/P-E71-26, reg. č. : IPZA/IPZA_OPPV/KON/2026/293 zo dňa 12.01.2026 o výsledku inšpekcie práce vykonanej žalovaným u žalobcu, ako zamestnávateľa. Je potrebné poznamenať, že žalobca v rámci žalobných bodov vyvodzoval prípustnosť podania správnej žaloby s poukazom na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší správny súd“, alebo len „NSS SR“) sp. zn. , podľa ktorého správny súd musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci (v konkrétnom prípade vydaného protokolu o výsledku inšpekcie práce) neopodstatňujú záver, že opatrenie ukladá kontrolovanému subjektu - žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv. Ďalej žalobca pri argumentácii o prípustnosti podania správnej žaloby poukázal na poučenie obsiahnuté v napadnutom protokole, v zmysle ktorého je proti tomuto protokolu možné podať správnu žalobu podľa . Žalobca sa tak domnieval, že pokiaľ samotný

protokol obsahuje takéto poučenie o možnosti podať správnu žalobu, aj samotný žalovaný zastáva názor, že napadnutý protokol podlieha súdnemu prieskumu v otázke jeho zákonnosti.

16. Správny súd, pokiaľ má zaujať stanovisko k prípustnosti súdneho prieskumu, považuje za potrebné k argumentácii žalobcu poznamenať, že nesprávne poučenie obsiahnuté v rozhodnutí alebo opatrení žalovaného orgánu verejnej správy samo o sebe nezakladá prípustnosť podania správnej žaloby a spôsobilosť predmetu súdneho prieskumu, pretože nesprávnym poučením v rámci rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy nemožno priznať účastníkovi konania viac práv, ako mu vyplýva zo zákonnej úpravy, respektíve v rozpore s právnou úpravou. Takže len zo samotného nesprávneho poučenia o prípustnosti podať správnu žalobu voči opatreniu žalovaného spôsobilosť predmetu súdneho prieskumu vyvodiť nemožno.

17. Pokiaľ ide o poukaz na rozhodnutie veľkého senátu NSS SR, v tejto súvislosti správny súd ako zásadnú právnu vetu, z ktorej aj správny súd pri rozhodovaní vychádza, konštatuje právnu vetu uznesenia NSS SR sp. zn. zo dňa 04. decembra 2021, ktorou veľký senát vyslovil: „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe . Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“ Týmto rozhodnutím NSS SR vyslovil základné výkladové pravidlo pri vyvodzovaní spôsobilosti súdneho prieskumu, ktorým sa žalobca v rámci správnej žaloby domáha preskúmania protokolu z inšpekcie práce, ako opatrenia orgánu verejnej správy. Najvyšší správny súd týmto rozhodnutím reagoval na dovtedajšiu nejednotnosť judikatúry k otázke, či je protokol o inšpekcii práce ako opatrenie preskúmateľný v správnom súdnictve, ktorú nejednotnosť veľký senát konštatoval aj v bodoch 7., 8. a 9. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Práve dovtedajšia nejednotnosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú však v rámci kontinuity nadviazal aj NSS SR od začiatku svojej činnosti (porovnaj napr. rozsudok sp. zn. z 30. marca 2022, rozsudok sp, zn. z 09. februára 2022 a rozsudok sp. zn. z 08. júna 2022), bola dôvodom predloženia veci veľkému senátu NSS SR na zaujatie zjednocujúceho stanoviska v otázke spôsobilosti protokolu z inšpekcie práce stať sa spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.

18. Veľký senát pri svojom rozhodovaní vychádzal z nespornej premisy, že protokol z inšpekcie práce možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy podľa , v zmysle ktorej zákonnej definície sa opatrením orgánu verejnej správy rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Práve v súvislosti s touto zákonnou definíciou však veľký senát NSS SR osobitne akcentoval, že ustanovenie výslovne kladie požiadavku, že opatrenie (pokiaľ ním má byť) sa musí (byť spôsobilé) dotýkať práv, právom chránených záujmov a povinností priamo. V bodoch 15. a 16. odôvodnenia uznesenia potom veľký senát konštatoval : „Administratívny akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Spravidla nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Problematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu. Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe (por. zhodne uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. ). Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa , sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa cit. zák. uvedie

zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa , základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle .“

19. V nadväznosti na uvedené potom v bode 17. odôvodnenia svojho rozhodnutia NSS SR vyslovil svoj právny názor : „Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. , ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať, alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. , č. 2/2022 ZNSS).“

20. V bode 18. odôvodnenia svojho uznesenia veľký senát však formuloval výkladové pravidlo, ktorému je vždy potrebné venovať náležitú pozornosť : „Z ustanovenia však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa . Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa . Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na , no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky ( ) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle v spojení s .“ Veľký senát NSS SR potom formuloval záver : „Zo všetkých uvedených dôvodov dospel veľký senát kasačného súdu v prerokúvanej veci k vyššie vyjadreným právnym názorom na povahu opatrenia inšpektora práce podľa , ktoré vyslovujú pravidlo o nespôsobilosti tohto opatrenia zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. V zmysle uvedených právnych názorov však z tohto pravidla nie je

možné vylúčiť výnimku, keď vzhľadom na okolnosti prípadu bude súdny prieskum opatrenia prípustný. To však posúdi správny súd na základe tvrdení žalobcu v každej konkrétnej veci.“

21. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné procesné podkladové alebo poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenia alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v administratívnom konaní vo veci samej, alebo rozhodnutia, respektíve opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia, v súlade so zásadou ochrany materiálnych práv žalobcu v správnom súdnictve. Výluku opatrení a rozhodnutí predbežnej, procesnej povahy z priameho súdneho prieskumu v správnom súdnictve podčiarkuje aj záujem na hospodárnosti a rýchlosti správneho (administratívneho) konania ako takého, v záujme zabránenia neefektívnemu predlžovaniu správneho konania a jeho rozčlenenia na viacero čiastkových otázok, preto sa ich súdny prieskum sústredí na fázu po vydaní meritórneho, resp. konečného rozhodnutia. Uvedené plne zodpovedá zásade subsidiarity správneho súdneho konania.

22. Správny súd v konkrétnej veci, vychádzajúc dôsledne z vyššie konštatovaného záveru veľkého senátu NSS SR, vychádzal z obsahu napadnutého opatrenia - protokolu žalovaného a vzhľadom na závery z neho vyplývajúce potom v tejto konkrétnej veci konštatuje nespôsobilý predmet súdneho prieskumu.

23. V protokole o výsledku inšpekcie práce žalovaný konštatoval zistené skutočnosti : „Z odpovede ÚPSVaR Žilina č.ZA1/RSpZ/BEZ/2025/3252-4 zo dňa 06.11.2025 vyplýva, že fyzické osoby – štátni príslušníci tretej krajiny A. B. C. nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. nar. XX.XX.XXXX, F. G. H. nar. XX.XX.XXXX, G. D. I. nar. XX.XX.XXXX a G. E. F. J. nar. XX.XX.XXXX mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah s kontrolovaným subjektom v období 09.06.2024 – 09.09.2024, pričom nespĺňali podmienky na zamestnávanie podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe lustrácie v elektronickej evidencii Sociálnej poisťovne bolo zistené, že fyzické osoby – štátni príslušníci tretej krajiny A. B. C. nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. nar. XX.XX.XXXX, F. G. H. nar. XX.XX.XXXX, G. D. I. nar. XX.XX.XXXX a G. E. F. J. nar. XX.XX.XXXX boli prihlásené do registra poistencov Sociálnej poisťovne ako zamestnanci kontrolovaného subjektu v období 09.06.2024 – 09.09.2024. Na základe zistených skutočností bola dňa 18.11.2025 kontrolovanému subjektu zaslaná eDesk ÚPVS do vlastných rúk s fikciou doručenia žiadosť o predloženie dokladov k inšpekcii práce, ktorá bola doručená fikciou dňa 04.12.2025. Kontrolovaný subjekt nepredložil žiadané doklady. Dňa 18.12.2025 bola kontrolovanému subjektu zaslaná eDesk ÚPVS do vlastných rúk s fikciou doručenia výzva na prerokovanie protokolu s termínom prerokovania 12.01.2026 o 09:00 hod. na Inšpektoráte práce Žilina, Hlavná 2, ktorá bola doručená fikciou dňom 03.01.2026.“

24. V oblasti kontroly I. Pracovnoprávne vzťahy, potom v protokole žalovaný konštatoval závery: „A) Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce: Neboli predmetom kontroly. B) Zistené nedostatky: 1. Kontrolovaný subjekt LITTLE ASIA, s.r.o., Námestie Slovenskej republiky 27/27, 014 01 nepredložil k výkonu inšpekcie práce kópie dokladov uvedených v žiadosti o poskytnutie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie práce zo dňa 18.11.2025, ktorá bola doručená fikciou dňom 04.12.2025. Inšpektor práce žiadal o predloženie nasledovných dokladov: „pracovná zmluva resp. dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce, evidencia pracovného času za obdobie jún 2024 - september 2024, výplatná páska za obdobie jún 2024 - september 2024 fyzických osôb A. B. C. nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. nar. XX.XX.XXXX, F. G. H. nar. XX.XX.XXXX, G. D. I. nar. XX.XX.XXXX a G. E. F. J. nar. XX.XX.XXXX“ Kontrolovaný subjekt neposkytnutím kópií vyššie uvedených dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce konal v rozpore s o inšpekcii práce.“

25. V oblasti kontroly II. Nelegálne zamestnávanie v protokole žalovaný konštatoval závery: „ A) Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce: Inšpekcia práce zameraná na

dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania nebola u zamestnávateľa v predchádzajúcom období vykonaná. B/ Zistené nedostatky: V kontrolovanom subjekte neboli zistené nedostatky v oblasti nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce.“

26. V nadväznosti na zistené skutočnosti potom žalovaný v protokole uložil ako výsledok kontrolnej činnosti „O p a t r e n i e : Inšpektor práce v súlade s ustanovením o inšpekcii práce o d p o r ú č a dodržiavať ustanovenie o inšpekcii práce.“

27. Správny súd potom, v súlade s prijatým zjednocujúcim stanoviskom vyššej súdnej autority, konštatuje, že súdny prieskum protokolu o výsledku inšpekcie práce v rámci správneho súdnictva je možný len za predpokladu, že tento protokol obsahuje konkrétne autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinnosti kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Uloženie povinností, ktorými by bolo možné konštatovať priamy dotyk (ujmu) na subjektívnych právach a právom chránených záujmoch kontrolovaného subjektu určuje aj rámec súdneho prieskumu protokolu, keď možno preskúmavať len zákonnosť uloženia povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Pokiaľ však výsledkom inšpekcie práce nie je uloženie konkrétnej povinnosti, ale obsahuje ako opatrenie len odporúčanie, v konkrétnom prípade dodržiavať ustanovenie , teda je zrejmé, že napadnutý protokol v konkrétnej veci ukladá žalobcovi ako opatrenie len odporúčanie dodržiavať tie právne predpisy a ustanovenia zákonnej úpravy, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, takýto protokol o výsledku inšpekcie práce nie je spôsobilý zasiahnuť do subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Správnou žalobou napadnutý protokol žalovaného neukladá žalovanému žiadne iné (nové) povinnosti, ktoré by aj tak doposiaľ žalobcovi, (ako aj ktorémukoľvek inému zamestnávateľovi) už aj doposiaľ nevyplývali z platnej a účinnej zákonnej úpravy. V zásade tak tento protokol nemôže zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu a z uvedeného dôvodu potom protokol o výsledku inšpekcie práce žalovaného nepredstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže neukladá kontrolovanému subjektu konkrétnu novú povinnosť, ktorú žalobca dovtedy nemal (presnejšie, ktorá mu nevyplývala zo zákonnej úpravy) a nemá dopad na práva a právom chránené záujmy žalobcu.

28. Správny súd potom s poukazom na vyššie konštatované dôvody odmietol žalobcom podanú správnu žalobu ako neprípustnú podľa s poukazom na a podľa (výrok I. uznesenia).

29. Týmto rozhodnutím nie je porušený ani SR, ktorý vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom vymedzených podmienok ( SR), ktoré špecifikuje . Jednou z procesných podmienok podľa je aj danosť a existencia spôsobilého predmetu súdneho prieskumu. Keďže žalobca túto procesnú podmienku vymedzenú v nesplnil, nebolo možné ďalej v správnom súdnom konaní pokračovať a o správnej žalobe žalobcu v intenciách žalobných bodov meritórne rozhodnúť.

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá (výrok II). Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

31. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.