Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: SOPAR s.r.o., IČO: 47606495, so sídlom v Košiciach, Berlínska 24, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vodná 6, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IKO-14-32-2.3/P-A24, 25-20, č.ú. A 20 111 zo dňa 06.03.2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 27.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IKO-14-32-2.3/P-A24, 25-20, č.ú. A 20 111 zo dňa 06.03.2020. Žalobca navrhol napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Žalovaný vykonal v dňoch 13.02.2020, 26.02.2020, 28.02.2020 a 06.03.2020 inšpekciu práce u kontrolovaného subjektu - žalobcu, na prevádzkarni - V. v M., B. XX, za účasti konateľa žalobcu pána U. F.P., ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov podľa (ďalej len ) a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovenia o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní). Kontrolované bolo obdobie od novembra 2019 do januára 2020. O výsledku inšpekcie práce žalovaný vyhotovil dňa 06.03.2020 Protokol č. IKO-14-32-2.3/P-A24, 25-20 č.ú. A 20 111 (ďalej len Protokol). Z Protokolu vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že predmetom činnosti žalobcu je pánske, dámske a detské kaderníctvo a iné činnosti vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra. Žalobca predmet svojej činnosti zabezpečuje prostredníctvom jednej zamestnankyne. U žalobcu ako zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, a ani zástupcovia zamestnancov. Pri výkone inšpekcie práce boli zamestnávateľom (žalobcom) predložené doklady, a to výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, pracovnoprávne doklady zamestnankyne R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., L. XX (Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená písomne dňa

07.10.2019, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.12.2019, Pracovná zmluva uzatvorená písomne dňa 27.12.2019, druh práce - kaderníčka) a zamestnanca R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., M.O. XX/XX (Pracovná zmluva uzatvorená písomne dňa 02.08.2019, druh práce - kaderník, Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená písomne dňa 25.12.2019, Potvrdenie o zamestnaní a preukázanie jeho poskytnutia), evidencia pracovného času za kontrolované obdobie (kniha príchodov a odchodov), mzdové listy kontrolovaných zamestnancov za kontrolované obdobie, doklad o úhrade mzdy - výdavkový pokladničný doklad 11-12/2019 (R. R.) a výplatná listina za kontrolované obdobie (R. V.), výplatné pásky za kontrolované obdobie a preukázanie ich prevzatia, ako i doklad o zabezpečovaní stravovania. V Protokole je ďalej konštatované, že u zamestnávateľa (žalobcu) zo strany žalovaného nebola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na dodržiavanie právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Inšpekciou práce boli zistené tieto nedostatky: Vznik pracovného pomeru (1201) › Žalobca v pracovnej zmluve uzatvorenej písomne dňa 02.08.2019 so zamestnancom - R. R., nar. XX.XX.XXXX a v pracovnej zmluve uzatvorenej písomne dňa 27.12.2019 so zamestnankyňou - R. V., nar. XX.XX.XXXX, nedohodol podstatné náležitosti a stručnú charakteristiku druhu práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma, čo je v rozpore s . Žalobca v pracovnej zmluve uzatvorenej písomne dňa 02.08.2019 so zamestnancom - R. R., nar. XX.XX.XXXX, a v pracovnej zmluve uzatvorenej písomne dňa a 27.12.2019 so zamestnankyňou - R. V., nar. XX.XX.XXXX, neuviedol ďalšie pracovné podmienky, a to výplatný termín, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby, a najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru nevyhotovil zamestnancom oznámenie obsahujúce tieto podmienky, čo je v rozpore s v nadväznosti na . Mzdy (1205) › Kontrolou predložených dokladov (pracovné zmluvy, mzdové listy, doklady o náhrade mzdy) bolo zistené, že zamestnávateľ (žalobca) v pracovnej zmluve uzatvorenej písomne dňa 02.08.2019 so zamestnancom - R. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával druh práce - kaderník, v kontrolovanom období november 2019 až december 2019 poskytol mesačnú mzdu 250 eur a v pracovnej zmluve uzatvorenej písomne dňa 27.12.2019 so zamestnankyňou - R. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala druh práce - kaderník, v kontrolovanom období január 2020, poskytol mesačnú mzdu 290 eur, čo zodpovedá 1. stupňu náročnosti práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, preto je uvedené v rozpore s . Ďalej bolo inšpekciou práce zistené, že zamestnávateľ nepriradil pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon zamestnancov, R. R., nar. XX.XX.XXXX, a R. V., nar. 28.12.1998, vyžadoval v rámci trhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, čo je v rozpore s . Zistené tiež bolo, z predložených dokladov (evidencia pracovného času a výplatné pásky), že v mesiaci november 2019, počet odpracovaných dní podľa evidencie pracovného času zamestnanca - R. R., nar. XX.XX.XXXX, nekorešponduje s údajmi uvedenými na výplatnej páske (podľa evidencie pracovného času v mesiaci november 2019 zamestnanec odpracoval 14 dní, avšak podľa výplatnej pásky za mesiac november 2019 zamestnanec odpracoval 20 dní). Ďalej bolo zistené, že v mesiacoch november 2019 až január 2020 počet odpracovaných dní podľa evidencie pracovného času zamestnankyne - R. V., nar. XX.XX.XXXX, nekorešponduje s údajmi uvedenými na výplatných páskach zamestnankyne (podľa evidencie pracovného času v mesiaci november 2019 zamestnankyňa odpracovala 6 dní, avšak podľa výplatnej pásky za mesiac november 2019 zamestnankyňa odpracovala 16 dní; podľa evidencie pracovného času v mesiaci december 2019 zamestnankyňa odpracovala 7 dní, avšak podľa výplatnej pásky za mesiac december 2019 zamestnankyňa odpracovala 16 dní a podľa evidencie pracovného času v mesiaci január 2020 zamestnankyňa odpracovala 19 dní, avšak podľa výplatnej pásky za mesiac január 2020 zamestnankyňa odpracovala 21 dní), čo je v rozpore s . V Protokole je ďalej konštatované, že u zamestnávateľa (žalobcu) zo strany žalovaného bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na dodržiavanie zákona o nelegálnom zamestnávaní dňa 13.02.2020 o 11:00 hod., pri ktorej bola skontrolovaná jedna fyzická osoba nachádzajú sa a vykonávajúca prácu na pracovisku, a to R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M.C., L. XX. Vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní. Inšpektor práce v súlade s zákona o inšpekcii práce nariadil žalobcovi (kontrolovaný subjekt) prijať opatrenia s cieľom odstrániť nedostatky uvedené v Protokole, a to do 15 dní odo dňa prerokovania Protokolu, ako i písomne informovať žalovaného o odstránení nedostatkov v lehote do 3 pracovných dní odo dňa splnenia uložených opatrení.

V závere Protokolu žalovaný konštatoval, že obsah Protokolu bol prerokovaný dňa 06.03.2020 s konateľom žalobcu, pánom U. F.. Žalovaný dal žalobcovi na vedomie, že podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverenej zamestnancov fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše. K Protokolu sa konateľ žalobcu vyjadril tak, že obsah Protokolu berie na vedomie a nedostatky odstráni. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné, aby žalovaný ešte vyjadril svoje stanovisko.

súdne konanie

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti opatreniu žalovaného, ktorým je Protokol č. IKO-14-32-2.3/P-A24, 25-20, č.ú. A 20 111 zo dňa 06.03.2020 správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň, žiadal priznať náhradu trov konania a rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že Protokol o výsledku inšpekcie práce bol vypracovaný na základe nesprávnych myšlienkových postupov, na základe nesprávneho výkladu právnych predpisov, na základe nedostatočného, nespoľahlivo a neobjektívne zisteného stavu, zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Žalobca je tiež toho názoru, že opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť a pre nedostatok dôvodov, pričom Protokol považuje za nezákonný, a žalobca bol preto ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Žalobca namieta nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku Protokolu, nakoľko žalovaný nariadil žalobcovi v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ Zákona o inšpekcii prijať opatrenia s cieľom odstrániť nedostatky uvedené v Protokole (bod 1 až 5) v lehote do 15 dní odo dňa prerokovania Protokolu a písomne informovať žalovaného o odstránení nedostatkov v lehote 3 pracovných dní odo dňa splnenia uložených opatrení. Žalobca po citácii ustanovení § 12 ods. 2 písm. a/ a b/ a § 14 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o inšpekcii práce je toho názoru, že inšpektor práce môže podľa § 14 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, v Protokole navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, a taktiež môže uložiť povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy a ich príčin, len ak uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ zákona o inšpekcii práce. Z časti opatrenia Protokolu je zrejmé, že inšpektor práce nenariadil opatrenia podľa § 14 ods. 2, písm. b/ zákona o inšpekcii, podľa ktorého navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/, a teda ani nemohol uložiť žalobcovi povinnosť písomne informovať žalovaného o odstránení nedostatkov v lehote do 3 pracovných dní odo dňa splnenia uložených opatrení, lebo je tam uvedené slovné spojenie „...a uloží povinnosť...“, to podľa názoru žalobcu znamená, že na to, aby inšpektorát práce uložil povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi, alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, musí byť uložená aj povinnosť nariadiť aj opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii. Žalobca je toho názoru, že žalovaný mal postupovať podľa požiadaviek § 14 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii, a ak tak nepostupoval, tak nedodržal zákonný postup pri vydávaní opatrení z vykonanej kontroly. Ak inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach, tak mal povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii, aj navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, čo inšpektor práce nevykonal, a tak je protokol aj v tejto časti nezrozumiteľný a nezákonný. Žalobca ďalej namieta, že inšpektor práce v čase vyhotovenia a uzatvorenia Protokolu, do protokolu uviedol pre žalobcu povinnosť, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a písomne informovať žalovaného o odstránení nedostatkov v lehote do 3 pracovných dní odo dňa splnenia uložených opatrení, pričom protokol bol vyhotovený až po prerokovaní Protokolu. Žalobca uviedol, že nevie posúdiť, či ide o chybu v písaní, alebo či ide o úmyselné konanie žalovaného v uvedení nesprávneho dátumu vyhotovenia protokolu, ktorý je iný, ako je skutočný dátum jeho prerokovania. Žalobca dodal, že Protokol neuvádza, aké opatrenia na nápravu má prijať žalobca na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin; neuvádza, ktoré právne predpisy mal žalobca porušiť, ani neuvádza z akých príčin. Opatrenie je teda všeobecné a neurčité. Žalobca považuje uložené opatrenie za nevykonateľné. Nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že opatrenie nešpecifikuje, ktoré príslušné ustanovenie právnych predpisov je tým

ustanovením, ktoré má byť dodržiavané, ani ktoré konkrétne nedostatky má odstrániť. V danom prípade má ísť o konkrétne porušenia konkrétnych predpisov (), pri ktorých neexistuje voľnosť výberu vykonania uložených opatrení ani zmluvná voľnosť na strane žalobcu ako zamestnávateľa, ako aj na strane zamestnancov žalobcu. V závere žalobca konštatoval, že napadnutý Protokol je aj v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobodách a poukázal na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu uvedený stav a konanie žalovaného sa javí ako nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov.

4. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu dňa 07.05.2020 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, je inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Z napadnutého Protokolu jasne vyplýva povinnosť odstrániť nedostatky (v bodoch 1 až 5) a to v lehote 15 dní odo dňa prerokovania tohto protokolu. K dátumu vyhotovenia Protokolu žalovaný uviedol, že sa jedná o zjavnú neprávosť, pričom poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 písm. b/ zákona o inšpekcii. V závere žalovaný dodal, že zákon o inšpekcii práce neukladá inšpektorovi práce pri vyhotovení Protokolu povinnosť uviesť aké konkrétne opatrenia na nápravu má kontrolovaný subjekt prijať. V predmetnom Protokole sú konkrétne porušenia s príslušným paragrafovým znením dostatočne konkretizované a presne uvedené. Rovnako inšpektor práce v Protokole presne uviedol, ktoré nedostatky má žalobca odstrániť, a to nedostatky v bodoch 1 až 5 v lehote do 15 dní odo dňa prerokovania tohto protokolu.“ Žalovaný má za to, že skutkový stav veci bol zistený dostatočne a bol správne právne posúdený. V závere žalovaný uviedol, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

5. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 19.05.2020, no žalobca nevyužil možnosť na podanie repliky.

právny názor správneho súdu

6. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania (po splnení zákonných podmienok podľa , a ) vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

7. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

9. Podľa § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva a/ na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b/ vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

10. Podľa § 7 ods. 12 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov práce.

11. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a/ navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b/ nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

12. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

13. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

14. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

15. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

16. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

17. Podľa § 14 ods. 5 veta prvá zákona o inšpekcii práce, jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

18. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t.j. Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

19. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je Protokol č. IKO-14-32-2.3/P-A24,25-20, č.ú.: A 20 111 zo dňa 06.03.2020 (ďalej len Protokol) o výsledku inšpekcie práce zameranej na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov podľa a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní), vydaný Inšpektorátom práce Košice (žalovaným).

20. V prejednávanej veci sú hlavnými žalobnými námietkami, námietky týkajúce sa nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku opatrenia - Protokolu žalovaného správneho orgánu, a tiež uvedenie nesprávneho dátumu vyhotovenia Protokolu.

21. Podľa článku 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou , súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

22. Do právomoci správneho súdu patrí podľa aj preskúmanie opatrení orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súdy, ale nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania ( ).

23. Správny súd k námietke žalobcu o uvedení nesprávneho dátumu vyhotovenia Protokolu uvádza v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného, že sa jedná o zjavnú nesprávnosť, ktorá bude odstránená postupom podľa § 14 ods. 3 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, preto sa ďalej uvedenou námietkou nezaoberal.

24. Ďalej súd uvádza, že výsledkom inšpekcie práce, počas ktorej boli zistené nedostatky, je tiež autoritatívne uloženie opatrení kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Ide teda o zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, aj keď sa nejedná priamo o sankciu. Súdny prieskum opatrení nastupuje tam, kde žalobca tvrdí, že opatrením orgánu verejnej správy bol dotknutý resp. ukrátený na svojich subjektívnych právach. Protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. Protokol o výsledku inšpekcie práce je jedným z podkladov rozhodnutia v správnom konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa už vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce), na rozdiel od samotného výkonu inšpekcie práce. Preto Protokol, s výnimkou uložených opatrení, má vo vzťahu k následnému rozhodnutiu o sankciách predbežnú povahu, teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v rozsahu opatrení, t.j. v rozsahu, ktorým sa môže priamo dotknúť subjektívnych práv účastníka konania. Možno preto uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha Protokol v rozsahu uložených opatrení. Protokol, ako predmet súdneho prieskumu, musí spĺňať minimálny štandard preskúmateľnosti v tom zmysle, aby bolo zrejmé, na základe akých zistení boli uložené opatrenia. Správny súd zastáva názor, že preskúmavaný Protokol takúto požiadavku spĺňa.

25. Správny súd uvádza, že výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétneho zamestnávateľa v určenom časovom období.

26. Objektívne vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a skutočností zistených žalovaným a zaznamenaných v Protokole je zrejme, že u žalobcu nebolo zistené porušenie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. U žalobcu boli zistené nedostatky pri dodržiavaní pracovnoprávnych a mzdových predpisov podľa . Uvedené nedostatky žalovaný v Protokole detailne popísal a to aj s poukazom na konkrétne ustanovenia , pričom žalovaným zistená pravdivosť týchto nedostatkov žalobcom namietaná nebola.

27. Výsledkom postupu žalovaného bolo nariadenie žalobcovi prijať opatrenia s cieľom odstrániť zistené nedostatky (v bodoch 1 až 5) v lehote do 15 dní odo dňa prerokovania Protokolu a písomne žalovaného informovať o odstránení nedostatkov.

28. Správny súd má za to, že uložené opatrenia svojou povahou nezasiahli nezákonným spôsobom do práv a povinností žalobcu. Uložením opatrenia sa sleduje nastolenie zákonného stavu, čo má viesť k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy. Správny súd má za to, že uloženými opatreniami došlo k naplneniu tohto cieľa. Uložené opatrenia boli namieste a zodpovedajú v Protokole uvedeným zisteným nedostatkom. Z Protokolu a jeho Dodatku je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný uložil žalobcovi opatrenie a z akých skutkových zistení vychádzal. Žalovaný v Protokole v časti „Zistené nedostatky“ jasne tieto nedostatky definoval (s poukazom na pracovné zmluvy neobsahovali podstatné náležitosti, tiež výška mzdy nekorešpondovala s ustanovením a odpracované dni uvedené v evidencii pracovného času nekorešpondujúce s údajmi uvedenými na výplatnej páske, čo je v rozpore s ) a v závere Protokolu nariadil žalobcovi uvedené nedostatky odstrániť. Súd považuje uvedený postup žalovaného za správny a zákonný, nakoľko vychádzajúc zo znenia zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov v lehotách ním určených. Z obsahu Protokolu sú nedostatky zistené inšpekciou práce zrejmé a tiež z Protokolu jasne vyplýva postup na ich odstránenie s poukazom na ustanovenia .

29. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že opatrenie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, zodpovedá zisteniam inšpekcie práce a nepredstavuje nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorému bolo uložené postupovať v súlade so zákonom.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú aplikujúc ustanovenie zamietol.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.