Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/196/2020

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek Mgr. Jany Fandákovej, LL.M a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: GASTROLANDIA s. r. o., so sídlom 072 02 Horovce 225, IČO: 50 574 345, právne zastúpeného: Vojčík & Partners, s. r. o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, konajúca konateľom a advokátom JUDr. Leom T. Vojčíkom, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného o výsledku inšpekcie práce č. IKO-115-26-2.4/P-A24,28-20 zo dňa 27.07.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.08.2020, takto rozhodol:

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Inšpektorátom práce Košice (ďalej len „žalovaný“) bola dňa 01.07.2020 vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu v A., o ktorej bol vyhotovený Protokol o výsledku inšpekcie č. IKO-115-26-2.4/P-A24,28-20 zo dňa 27.07.2020 (ďalej len „protokol o inšpekcii zo dňa 27.07.2020“ alebo len „protokol“). Pri inšpekcii bol zistený nedostatok, ktorý je v protokole formulovaný tak, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 01.07.2020 o 10.25 hod využíval závislú prácu označených dvoch fyzických osôb A. a B. C., ktoré pre zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce na stavbe – budúca reštaurácia na ul. D. E. F. G. X H. A. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa , čo je v rozpore s v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

2. Žalovaný zároveň v protokole podľa a o inšpekcii práce nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v lehote troch dní po prevzatí protokolu a podľa citovaného zákona uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 8 dní po uzatvorení protokolu.

3. Pri prerokovaní protokolu dňa 27.07.2020 žalobca uviedol, že sa k nemu vyjadrí písomne a v písomnom vyjadrení zo dňa 03.08.2020 uviedol, že nesúhlasí so zisteniami o nelegálnom zamestnávaní a podrobne argumentuje skutkovú situáciu, ktorá bola na kontrolovanej stavbe v čase inšpekcie a dôvody svojho nesúhlasu. Žalovaným bol dňa 12.08.2020 vyhotovený Dodatok č. 1 k protokolu o inšpekcii zo dňa 27.07.2020, v ktorom uviedol obsah písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu a svoje vyjadrenie k nemu. Dodatok č. 1 bol žalobcovi elektronicky doručený 26.08.2020.

4. Oznámením zo dňa 21.09.2020 žalovaný začal správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi, za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na na skutkovom základe ako bol vymedzený v protokole o inšpekcii zo dňa 27.07.2020.

5. Rozhodnutím č. 228/20/O, číslo spisu IPKE/IPKE_PPV IKO/ROZ/2020/395 zo dňa 04.11.2020 (ďalej len rozhodnutie zo dňa 04.11.2020“) žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 5000,- Eur podľa o inšpekcii práce za nelegálne zamestnávanie podľa na v nadväznosti na na skutkovom základe vymedzenom obdobne ako v zisteniach inšpekcie v protokole.

6. Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. O-443/2020, číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2074 zo dňa 29.01.2021 zrušil odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán vytkol prvostupňovému orgánu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia ako aj nedostatočné hodnotenie dôkazov a nevysporiadanie sa náležitým spôsobom so žalobcom namietanými skutočnosťami. [čo vyplýva zo žalobcom preloženého rozhodnutia odvolacieho orgánu].

7. Žalovaný po vrátení veci prerušil správne konanie o uloženie pokuty za nelegálne zamestnávanie z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke podľa Správneho poriadku [čo vyplýva z jeho podania doručeného súdu dňa 07.02.2023, v ktorom žalovaný žiadal konajúci súd o poskytnutie informácie o stave súdneho konania s poukazom na prerušenie správneho konania a plynutie lehôt stanovených ].

8. Následne žalovaný rozhodnutím č. 28/20/O/Z z 07.07.2023 zastavil správne konanie o uloženie pokuty za nelegálne zamestnávanie [čo vyplýva z jeho podania zo dňa 25.03.2024 doručeného súdu].

II.

Súdne konanie

9. Správnou žalobou doručenou elektronicky dňa 26.10.2020 Krajskému súdu v Košiciach sa žalobca domáha zrušenia Protokolu Inšpektorátu práce Košice o výsledku inšpekcie práce č. IKO-115-26-2.4/ P-A24,28-20 zo dňa 27.07.2020 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 12.08.2020. Dvojmesačnú lehotu na podanie správnej žaloby odvíjal žalobca od doručenia Dodatku č. 1 k protokolu, ktorý mu bol doručený dňa 26.08.2020.

10. Žalobca predostrel argumentáciu na podporu preskúmateľnosti protokolu z inšpekcie v správnom súdnom konaní aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 18.07.2013, a na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.12.2008 a sp. zn. zo dňa 25.08.2011. V tejto argumentácii žalobca uviedol, že proti protokolu o inšpekcii nie je prípustný žiadny opravný prostriedok, má za to, že protokol je rozhodnutím (podľa názoru žalobcu akýmsi fiktívnym rozhodnutím bez náležitostí riadneho rozhodnutia) preskúmateľným súdom z dôvodu: (I) bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone pôsobnosti zverenej mu zákonom o inšpekcii práce, (II) na základe zistenia o porušení právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a nelegálnej práce bola v protokole žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť písomnú informáciu o prijatých opatreniach v stanovenej lehote podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, (III) uložené povinnosti a opatrenia sú zo strany žalovaného vynutiteľné a následkom konštatovania porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania má byť protokol podkladom pre uloženie pokuty za porušenie tohto zákazu (pričom konanie o uloženie pokuty už bolo začaté). Preto podľa žalobcu v príčinnej súvislosti s protokolom v znení jeho dodatku môže dôjsť k zásahu a ukráteniu žalobcu na jeho právach, čo odôvodňuje preskúmateľnosť protokolu súdom.

11. V ostatnom žalobca v podstatnej časti žalobnej argumentácie namieta, že skutkové zistenia žalovaného v protokole v znení jeho dodatku č. 1 o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom sú nesprávne, nedostatočné a rozporné s administratívnym spisom a protokol v znení jeho dodatku č. 1 je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalobca namieta aj podstatné porušenie ustanovení o konaní s dosahom na nezákonnosť protokolu v znení dodatku č. 1 ako jeho výsledku, a to vo vzťahu k postupu inšpektorov, ako aj v súvislosti s neprerokovaním Dodatku č. 1 k protokolu so

žalobcom. Na podporu záveru, že vada neprerokovania dodatku k protokolu zakladá dôvod na zrušenie protokolu poukázal na už vyššie označený rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 18.07.2013, ako aj na ďalšie rozsudky, a to Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 16.06.2016 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.09.2017.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.01.2021 zotrval na správnosti svojich skutkových a právnych záverov, tieto zopakoval a žalobné námietky žalobcu považoval za nedôvodné.

13. Žalobca v replike doručenej dňa 26.02.2021 zotrval na svojich žalobných námietkach a doplnení repliky doručenej súdu dňa 12.05.2021 a uviedol, že žalovaný doplnil protokol z inšpekcie aj o Dodatok č. 2 zo dňa 26.02.2020, teda s dátumom predchádzajúcim samotnej inšpekcii a preto upravuje pôvodne navrhovaný petit žaloby doplnením aj tohto Dodatku č. 2 k protokolu, t. j. domáha sa zrušenia Protokolu žalovaného o výsledku inšpekcie práce č. IKO-115-26-2.4/P-A24,28-20 zo dňa 27.07.2020 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 12.08.2020 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 26.02.2020. (Pozn. Žalobca neuviedol kedy a akým spôsobom získal resp. mu bol doručený predmetný Dodatok č. 2, ktorý pripojil k doplňujúcej replike, pričom tento dodatok sa nenachádza v administratívnom spise predloženom súdu, ako ani medzi žalovaným zaslanými prílohami k jeho vyjadreniu).

14. Žalovaný v duplike zo dňa 20.05.2021 (ku doplnenej replike žalobcu z 12.05.2021) uviedol, že žiadne ustanovenie zákona o inšpekcii neukladá správnemu orgánu povinnosť prerokovať s kontrolovaným subjektom aj dodatky k protokolu, takúto povinnosť neukladá ani § 13 ods. 1 citovaného zákona na ktorého znenie poukázal. A tiež poukázal na obdobný záver v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 08.03.2018. Opätovne odmietol žalobnú argumentáciu žalobcu aj vo vzťahu k správnosti zistení inšpekcie o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný sa k Dodatku č. 2 k protokolu, ktorý označil žalobca v doplnení repliky, žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný v ďalšej duplike zo dňa 25.03.2024 (k replike žalobcu z 26.02.2021) zotrval na nedôvodnosti žaloby a tiež uviedol, že konanie o uložení pokuty žalobcovi za nelegálne zamestnávanie bolo rozhodnutím z 07.07.2023 zastavené.

III.

Relevantná právna úprava

15. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní:

- Podľa , nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

- Podľa veta prvá právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a .

- Podľa kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce, b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

- Podľa postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

16. o inšpekcii práce:

- Podľa . , inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

- Podľa , na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov a podľa veta prvá , inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie (okrem iných) opatrenia podľa odseku 2 písm. b).

- Podľa . , na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený podať návrh na začatie konania o uložení pokuty (okrem iných) podľa .

- Podľa , v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

- Podľa , protokol obsahuje, okrem iných podľa písm. f) zistené porušenia predpisov uvedených v a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, a podľa písm. k) navrhnuté a uložené opatrenia a uložené povinnosti podľa odseku 2.

- Podľa , v protokole inšpektor práce, okrem iných, uloží opatrenia podľa a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a)prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

- Podľa , inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie alebo ku ktorému pripojí toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

- Podľa , výkon inšpekcie práce je ukončený prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný a)dňom, keď kontrolovaný zamestnávateľ alebo kontrolovaná fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, pripojí k protokolu svoj podpis a vyjadrenie, že súhlasí s obsahom protokolu, b)dňom doručenia dodatku k protokolu podľa odseku 3 kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, c)dňom, keď sa zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

- Podľa , inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

- Podľa , inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v od 1 000 eur do 200 000 eur,

- Podľa , inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa až i) od 300 eur do 100 000 eur.

- Podľa , pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

17. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „konajúci súd“ alebo „správny súd“). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

18. Žalobca sa domáha súdneho prieskumu a zrušenia protokolu z inšpekcie práce v znení jeho dodatku en bloc (v celosti), teda tak v časti ktoré obsahuje zistenie o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom podľa v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, aj v časti v ktorej bolo žalobcovi uložené opatrenie podľa o inšpekcii práce „odstrániť zistené nedostatky“ v stanovenej lehote a povinnosť podľa prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia prijatých opatrení. Všetko majúc za to, že protokol je v celosti spôsobilým predmetom súdneho prieskumu ako akt orgánu verejnej správy, a to najmä s poukazom na vynutiteľnosť uložených povinnosti a opatrenia a s poukazom na to, že protokol má slúžiť ako podklad pre uloženie pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (pričom konanie o uloženie pokuty už bolo v čase podania žaloby začaté).

19. Správny súd v Košiciach po oboznámení sa s obsahom napadnutého protokolu o inšpekcii práce v spojení so žalobnou argumentáciou žalobcu dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné odmietnuť ako neprípustnú podľa z nasledovných dôvodov.

20. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).Takouto procesnou podmienkou konania je existencia spôsobilého predmetu súdneho prieskumu.

21. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, vychádzal správny súd z pozitívneho a negatívneho vymedzenia možného predmetu prieskumu v správnom súdnictve (generálna klauzula s negatívnou enumeráciou) v intenciách úpravy obsiahnutej v , podľa ktorej každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Ako aj úpravy obsiahnutej v , podľa ktorej správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

22. V spojení so záverom, že v súlade s doterajšou judikatórnou praxou o protokole z inšpekcie práce z hľadiska druhového vymedzenia možných predmetov prieskumu v je možné uvažovať len ako o opatrení orgánu verejnej správy v zmysle , podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

23. Všetko pri rešpektovaní ústavnej požiadavky vymedzenej v , v zmysle ktorej, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Ako aj pri rešpektovaní judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR k danej problematike.

24. S ohľadom na závery formulované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR – najmä rozhodnutie NSS SR sp. zn. z 8.06.2022 s odkazom R 53/2018 správny

súd uvádza, že protokol z inšpekcie práce, ktorým orgán verejnej správy nezasiahne do právneho postavenia kontrolovaného subjektu autoritatívnym príkazom, spravidla niečo konať alebo niečoho sa zdržať, /teda ktorým nie sú kontrolovanému subjektu autoritatívne ukladané konkrétne povinnosti spôsobilé meniť jeho právne postavenie a tým zakladať možnosť zásahu do jeho subjektívnych práv/ možno považovať len za podklad pre prípadné rozhodnutie o správnom delikte a tým za opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a ktoré sa preto s poukazom na v správnom súdnictve nepreskúmava.

25. Zároveň správny súd uvádza, že podľa záverov formulovaných v rozhodnutí veľkého senátu NSS SR sp. zn. zo 04.12.2023 „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe . Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“

26. Z odôvodnenia citovaných záverov najvyššieho správneho súdu vyplýva, že spravidla obsahom všeobecne formulovaného opatrenia „odstrániť zistené nedostatky“ v zmysle je len upozornenie dodržiavať právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv, a preto sa ním nemení jeho právne postavenie a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Pričom ani skutočnosť, že samotné nedodržanie uloženej povinnosti - opatrenia „odstrániť zistené nedostatky“ v zmysle je správnym deliktom, na ktorý je naviazaná sankcia v zmysle nezakladá možnosť zásahu do subjektívnych práv kontrolovaného subjektu, nakoľko základným predpokladom uloženia sankcie vždy zostáva to, aby v čase, kedy bolo opatrenie uložené, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle cit. zák. a preto protokol aj v časti uloženého opatrenia „odstrániť zistené nedostatky“ predstavuje len podklad, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty.

27. Tu je potrebné uviesť, že judikatórnymi závermi, na ktoré správny súd poukazuje modifikované či prekonané závery v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe - rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 18.07.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. z 02.12.2008 a sp. zn. z 25.08.2011.

28. V zmysle takto judikovaných záverov zistenia inšpektorátu o porušení právnych predpisov – zákazu nelegálneho zamestnávania sami osebe nezakladajú možnosť zásahu do subjektívnych práv kontrolovaného subjektu, nakoľko základným predpokladom uloženia sankcie ( ) vždy zostáva to, aby v protokole zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle cit. zák. resp. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Teda takéto zistenia tvoria len podkladový materiál pre rozhodovanie o deliktuálnej zodpovednosti žalobcu v konaní o uloženie pokuty, ktorým však nie je konajúci orgán viazaný ale má právo aj povinnosť sám zistiť skutkový stav vrátane vyhodnotenia správnosti a zákonnosti podkladového dôkazného materiálu obsiahnutého v protokole a zákonnosti jeho získania, a to aj čo do žalobcom namietaného porušenia procesného postupu pri prerokovaní dodatku k protokolu s tvrdeným dosahom na samotnú zákonnosť protokolu.

29. Správny súd v intenciách najvyšším správny súdom formulovaných záverov skúmal v danej veci najpodstatnejšiu okolnosť, či jej osobitosti neopodstatňujú záver, že opatrenie uložené žalobcovi „odstrániť zistené nedostatky“ v zmysle mu v skutočnosti ukladá konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú resp. mohli by predstavovať zásah do jeho subjektívnych práv. Pri tomto skúmaní vychádzal zo situácii či kritérií vymedzených pre skúmanie danej možnosti v odôvodnení rozhodnutia veľkého senátu, a to: „ Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na , no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa až j) cit.

zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky ( ) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle v spojení s .“

30. Správny súd v individuálnych okolnostiach danej veci na podklade žalobných bodov prezentovaných žalobcom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o prípad, kedy by navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ predstavovala povinnosť konkrétnu [či už z dôvodu, že by v skutočnosti išlo o niektorú z povinností vymedzených v opatreniach podľa až j) zák. alebo z dôvodu splniteľnosti uloženého všeobecného opatrenia len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom]. Naopak v posudzovanej veci je zrejmé, že pri zistenom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania ( v nadväznosti na ) prezentovanom žalovaným v ostatnej časti protokolu z inšpekcie práce, žalobcovi uložené všeobecné opatrenie „odstrániť zistené nedostatky“ má len charakter upozornenia dodržiavať právnymi predpismi uložený zákaz nelegálneho zamestnávania, ktorý žalobcovi už beztak vyplýva z právnych predpisov, a preto sa uložením tohto opatrenia nemohlo zmeniť jeho právne postavenie a nemohlo ním dôjsť k zásahu do jeho subjektívnych práv.

31. Uloženie všeobecnej povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ nie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu ani z dôvodu deliktuálnej zodpovednosti priamo za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa , nakoľko v zmysle vyššie citovaných judikovaných záverov základným predpokladom uloženia sankcie nielen za zistené porušenie právnych predpisov ale aj za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa je, aby v protokole zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle cit. zák. resp. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

32. Správny súd pre úplnosť uvádza, že ak úprava diferencuje medzi uložením opatrení „odstrániť zistené nedostatky“ podľa cit. zák. a uložením povinnosti „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia prijatých opatrení“, uloženie označenej povinnosti už vzhľadom na jeho zákonnú formuláciu má charakter všeobecný a na rozdiel od ukladaných opatrení podľa cit. zákona jej nesplnenie priamo nezakladá ani deliktuálnu zodpovednosť. Podľa názoru súdu je podstatným to, že konkrétnosť takto uloženej povinnosti a tým jej spôsobilosť meniť právne postavenie kontrolovaného subjektu a možnosť zásahu do jeho subjektívnych správ nadväzuje a je závislé od toho či samotné uložené opatrenie „odstrániť zistené nedostatky“ disponuje týmito charakteristikami, čo zas ako vyplýva z už vyššie uvedeného v každom jednotlivom prípade je závislé od samotných zistených nedostatkov. Preto ak v danom prípade nie je daná možnosť zásahu do subjektívnych práv žalobcu opatrením „odstrániť zistené nedostatkov“ podľa cit. zák. nemôže byť daná ani možnosť zásahu do jeho práv všeobecnou povinnosťou uloženou v zmysle prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov ich príčin a doručiť inšpektorátu o tom správu.

33. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že žalobcom napadnutý protokol z inšpekcie je opatrením predbežnej povahy, ktorý nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a ktorý preto s poukazom na nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnym súdnom konaní, čo zakladá dôvod na odmietnutie žaloby pre neprípustnosť v zmysel . (výrok I.)

35. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá (výrok II.).

36. Uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.