Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: Bardejovská mliekareň s.r.o., Duklianska 1399, Bardejov, IČO: 45 948 585, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 14. 05. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100359775/2021 zo dňa 02. 03. 2021, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 sa u žalobcu začala dňa 20. 06. 2018, na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 15. 05. 2018 (doručené žalobcovi dňa 18. 05. 2018), pričom bolo oznámené, že deň začatia daňovej kontroly nebude zmenený, ako aj bol spísaný úradný záznam.

2. Správca dane požiadal dožiadaním Daňový úrad Bratislava o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu MILP TRADING, s.r.o., k čomu bola zaslaná odpoveď zo dňa 21. 11. 2018 a z nej vyplývalo, že spoločnosť má len virtuálne sídlo a je nekontaktná. Od 09. 12. 2016 je jediným konateľom a spoločníkom Y. E..

3. Následne správca dane predvolal na výsluch ako svedka Y. E., o čom upovedomil aj žalobcu a bol spísaný úradný záznam zo dňa 07. 02. 2019, z ktorého vyplývalo, že dňa 06. 02. 2019 sa mal dostavil na výsluch Y. E., avšak svedok sa bez ospravedlnenia nedostavil v stanovenom termíne, ako ani sa nedostavil žalobca.

Správca dane opakovane predvolal na výsluch ako svedka Y. E., o čom tiež upovedomil žalobcu a dňa 07. 03. 2019 spísal úradný záznam o tom, že svedok sa zdržuje na inej adrese, preto zaslal opakovanú výzvu na túto adresu.

Dňa 28. 03. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti svedka - Y. E. a konateľa žalobcu, pričom svedok uviedol, že nemá žiadne doklady z dôvodu, že mal autonehodu, nebol schopný podnikať a tak poprosil p. R., aby firmu počas jeho práceneschopnosti viedol a dal mu všetky účtovné doklady. Momentálne nevie, kde sa nachádzajú. Okrem toho potvrdil, že predmetom podnikania bol

predaj hnojív. Okrem toho uviedol, že faktúry vystavil a podpísal osobne. Následne dodal, že jeho podpis to nie je, pretože v tom čase mal splnomocneného zástupcu p. X. z Bardejova zo zdravotných dôvodov. Prepravu zabezpečovala spoločnosť Eurotransport SK, s.r.o., tovar bol naložený v Poľsku a vyložený v sklade spoločnosti Agro ostrov, s.r.o. Úhrada bola prostredníctvom bankového účtu a tiež postúpením pohľadávky na spoločnosť Záhradné centrum, s.r.o.

Následne Y. E. zaslal doklady k ústnemu pojednávaniu a to protokol o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú so spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o. ako prenajímateľom, generálne plnomocenstvo zo dňa 01. 12. 2016 pre B. X. a CMR doklady.

4. Okrem toho správca dane vyzval spoločnosť VK Group, s.r.o. na vydanie listín a tiež predvolal ako svedka na výsluch E. S., o čom upovedomil aj žalobcu.

Žalobca doložil fotodokumentáciu k tovaru - Chladiarenska technológia - FV 183012 od spoločnosti VK Group, s.r.o., tiež k FV189015 od spoločnosti VK Group, s.r.o. - Poloautomatizovaná nerezová plnička fliaš, FV 189016 od spoločnosti VK Group, s.r.o. - Pastér - 2001, FV 189012 od spoločnosti VK Group, s.r.o. - Chladiarenská technológia, FV189014 - Technológia na príjem mlieka, sanitačná technológia od spoločnosti VK Group, s.r.o. a tiež fotodokumentáciu k FV180004 od spoločnosti STAVOBET s. r. o. - sendvič steny, dvere.

O nevykonaní výsluchu svedka E. S. správca dane spísal úradný záznam.

5. Dňa 13. 03. 2019 bol spísaný úradný záznam o telefonickom hovore s konateľom žalobcu za účelom dohodnutia termínu doloženia dokladov a vyjadrení k dodávateľským faktúram, k čomu konateľ žalobcu uviedol, že je chorý, a preto žiadal o odloženie. Záverom dodal, že nie je na PN. Doklady a vyjadrenie k dokladom doložil dňa 22. 03. 2019 (č.l. 23 - 36 administratívneho spisu), dňa 26. 03. 2019 (č.l. 39 - 40 administratívneho spisu).

6. Následne, dňa 15. 03. 2019, bol spísaný ďalší úradný záznam o miestnom zisťovaní vykonanom dňa 14. 03. 2019 u daňového subjektu VK Group, s.r.o.

7. Predvolaním zo dňa 26. 03. 2019 bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie s poznámkou, že osobná účasť na pojednávaní je nevyhnutná. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v deň pojednávania vydal dokumenty, špecifikované v predvolaní.

O vykonaní pojednávania bola dňa 17. 04. 2019 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom jej hlavným predmetom bolo spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní v súvislosti s podaním vysvetlenia:

- K dodávateľským faktúram č. FV189016, FV189015, FV189014, FV189012 od spoločnosti VK Group, s.r.o. na dodanie zariadení - pastér - 200L, poloautomatizovaná nerez. plnička fliaš, technológia na príjem mlieka, chladiarenská technológia,

- K dodávateľskej faktúre č. FV180004 od spoločnosti STAVOBET s. r. o., na dodanie tovaru - sendvič stena a dvere,

- K dodávateľským faktúram č. FV181007, FV181009, FV181011 od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o.

- K dodávateľskej faktúre č. 1 (doklad č. 1802102) od dodávateľa J. S. - VK & spol., na dodanie tovaru.

Súčasťou spisu boli aj podklady pre kontrolný výkaz DPH, zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi postupcom MILP TRADING, s.r.o. a postupníkom Záhradné centrum, s.r.o., dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorená medzi žalobcom a VK Group, s.r.o., výpisy z účtu, zoznam majetku.

Následne mailom zo dňa 26. 04. 2019 boli zo strany žalobcu zaslané dodatočné doklady a informácie k ústnemu pojednávaniu zo dňa 17. 04. 2019 a to zmluva o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom ako nájomcom a J. S. - VK & spol. ako prenajímateľom, dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a STAVOBET s. r. o., pohľadávky a záväzky, potvrdenia o zrealizovaní transakcií.

8. Medzitým správca dane dožiadaním požiadal Daňový úrad Prešov o preverenie požadovaných skutočností, týkajúcich sa žalobcu a spoločnosti VK Group, s.r.o. na prevádzke Duklianska 38, Bardejov. Odpoveď bola doručená dňa 09. 05. 2019 a jej súčasťou bola aj zápisnica o miestnom zisťovaní, zmluva o nájme nebytových priestorov a fotodokumentácia.

9. Správca dane požiadal aj o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcu sa daňového subjektu ZAKLADY CHEMICZNE „Starkopol“ TARNOBRZEG sp. z o.o. a rozhodnutím zo dňa 16. 05. 2019 prerušil daňovú kontrolu.

Odpoveď z medzinárodnej výmeny informácií bola správcovi dane doručená dňa 27. 06. 2019, preto oznámením zo dňa 03. 07. 2019 správca dane oznámil, že dňa 27. 06. 2019 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

10. Dňa 03. 07. 2019 správca dane nahliadol prostredníctvom informačného systému finančnej správy do daňového spisu spoločnosti STAVOBET s. r. o., o čom vykonal úradný záznam, ako aj sa v rovnaký deň skontaktoval s konateľom žalobcu vo veci potvrdenia termínu dostavenia sa k správcovi dane v súvislosti so začatím inej daňovej kontroly a tiež bol konateľ žalobcu informovaný, že jeho účasť je potrebná aj v súvislosti s kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018.

11. Správca dane dňa 04. 07. 2019 vydal protokol, ako aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorý doručoval konateľovi žalobcu dňa 04. 07. 2019 a o odmietnutí prevzatia dokumentov žalobcom spísal úradný záznam (č.l. 44 administratívneho spisu). Následne bol spísaný aj úradný záznam o nepodaní písomného ani ústneho vyjadrenia v zákonnej lehote k protokolu.

12. Rozhodnutím č. 101852972/2019 zo dňa 01. 08. 2019 správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“, resp. „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 32.428,19 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100288440/2020 zo dňa 28. 01. 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s pokynom na doplnenie dokazovania. Okrem toho uviedol, že správca dane bude do odôvodnenia rozhodnutia uvádzať správne obchodné mená spoločností, na ktoré sa bude odvolávať. V prípade zistenia nových skutočností, správca dane je povinný tieto došetriť a vyhodnotiť tak, aby boli relevantným podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia.

13. V ďalšom konaní správca dane predvolal na výsluch svedka - B. X., o čom bol upovedomený aj žalobca, avšak tento sa nedostavil (úradný záznam), ale svoju neúčasť ospravedlnil a prisľúbil zaslanie dokumentov, ktoré následne zaslal podaním zo dňa 16. 04. 2020.

14. Ako ďalšieho svedka správca dane predvolal Y. S. (opakovane), o čom bol upovedomený aj žalobca, avšak ani na opakované predvolanie sa svedok nedostavil, ale požiadal o postup podľa .

Následne sa správca dane skontaktoval s Y. S. telefonicky, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 30. 09. 2020 a dohodol vypočutie svedka na Daňovom úrade Prešov a uviedol, ktoré doklady má svedok priniesť. O tomto úkone bol telefonicky informovaný aj žalobca a bolo realizované za týmto účelom dožiadanie na Daňový úrad Prešov a opakované predvolanie. Odpoveď na dožiadanie bola doručená správcovi dane dňa 16. 10. 2020 spolu s prílohami a tiež zápisnica, pričom výsluchu sa zúčastnil aj konateľ žalobcu.

15. Okrem toho správca dane vykonal aj dožiadanie na Daňový úrad Prešov za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa spoločnosti Eurotransport SK, s.r.o., pričom odpoveď bola doručená dňa 19. 10. 2019 spolu s príslušnými dokladmi a zápisnicami.

16. Následne správca dane opätovne rozhodol a to rozhodnutím č. 101589056/2020 zo dňa 15. 10. 2020 tak, že podľa vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 32.428,19 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

17. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2021 žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“, resp. „“) rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101589056/2020 zo dňa 15. 10. 2020, ktorým podľa vyrubil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 rozdiel v sume 32.428,19 eur tak, že daň vyrubenú dodatočným daňovým priznaním v sume 858,33 eur zvýšil na sumu 33.286,52 eur žalobcovi, potvrdil.

18. V odôvodnení žalovaný uviedol zistený skutkový stav, v rámci ktorého mal za to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2018, na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 15. 05. 2018, ktorá sa začala dňa 20. 06. 2018. O výsledku z daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol zo dňa 04. 07. 2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 04. 07. 2019, bol doručený dňa 04. 07. 2019 v zmysle žalobcovi. Daňový subjekt sa nevyjadril k protokolu ani písomne ani ústne v zákonnej lehote.

Správca dane na základe predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr č. FV181007 zo dňa 07. 02. 2018 v celkovej sume 24.998,40 EUR, základ dane v sume 20.832,00 EUR, DPH v sume 4.166,40 EUR za unifoska, superfosfát a fóliu; FV181009 zo dňa 22. 02. 2018 v celkovej sume 22.515,23 EUR, základ dane v sume 18.762,69 EUR, DPH v sume 3.752,54 EUR za superfosfát a fóliu; FV181011 zo dňa 28. 02. 2018 v celkovej sume 27.487,52 EUR, základ dane v sume 22.906,27 EUR, DPH v sume 4.581,25 EUR za unifoska, superfosfát a fóliu od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o.

Na základe uvedeného, správca dane zaslal dožiadanie zo dňa 01. 10. 2018 na Daňový úrad Bratislava a požiadal miestne príslušného správcu dane o preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach. V odpovedi na dožiadanie zo dňa 21. 11. 2018 bolo oznámené, že miestne príslušný správca dane má informácie z predchádzajúcich miestnych zisťovaní, že sídlo spoločnosti (Gorkého 12, Bratislava) je virtuálne sídlo, na uvedenej adrese sa spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. reálne nenachádza, je nekontaktná, v zmysle výpisu z OR SR došlo k niekoľkonásobnej zmene konateľov a spoločníkov, pričom od 09. 12. 2016 sa stal jediným konateľom a spoločníkom Y. E., X. XXX, O., E. republika. I. spoločnosti bola zaslaná výzva na vydanie písomnosti a listín zo dňa 09. 10. 2018, ktorá sa dňa 05. 11. 2018 vrátila späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na základe týchto skutočnosti správca dane predvolal na výsluch svedka Y. E., zásielka sa vrátila s poznámkou „nevyžádáno“. Daňový subjekt bol upovedomený, v stanovený deň sa svedok neospravedlnil a nedostavil sa k správcovi dane. Správca dane opakovane predvolal na výsluch svedka Y. E., predvolanie zaslal na adresu Z. XX, O., zásielka sa vrátila s poznámkou „neexistující adresa“, a taktiež upovedomil daňový subjekt. Správca dane získal informáciu o novej adrese Y. E. z iného konania. Správca dane e-mailom požiadal dňa 18. 03. 2019 daňový subjekt o predloženie dokladov, ktoré by preukazovali dodanie tovaru na základe faktúr od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o. Dňa 22. 03. 2019 zaslal daňový subjekt vyjadrenie k požadovaným informáciám spolu s ostatnými doplňujúcimi dokladmi. Uviedol, že tovar nakúpil za účelom ďalšieho predaja a predložil ďalšie faktúry znejúce na spoločnosť Agro Ostrov, s.r.o. a dodacie listy. V prílohe zaslal evidenciu o zdanení predaja, doklady o úhrade faktúr a pod., pričom v závere uviedol, že evidenciu o zdanení predaja zašle dodatočne po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Daňový subjekt zaslal dňa 26. 03. 2019 evidenciu daňovej povinnosti za obdobie 02/2019. Na základe predložených dokladov správca dane mal za to, že okrem dodávateľskej faktúry č. FV181007 od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o. a odberateľskej faktúry č. FV182007 vystavenej na odberateľa Agro Ostrov, s.r.o., nie sú na ostatných faktúrach rovnaké dodané množstvá a druh tovaru. Na základe uvedeného správca dane skonštatoval, že nedošlo k dodaniu tovaru spoločnosťami MILP TRADING, s.r.o. a Bardejovská mliekareň s.r.o. a k nadobudnutiu tovaru spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o. tak, ako je to deklarované v podaných daňových priznaniach

daňového subjektu, ale iba k vystaveniu faktúr za dodanie tovaru. Uviedol, že z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na dodanie tovaru a nie na vystavenie faktúr, spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., reálne nevznikla daňová povinnosť. Dňa 28. 03. 2019 sa k správcovi dane dostavil p. Y. E. na základe predvolania na výsluch svedka zo dňa 07. 03. 2019, ktoré bolo doručené dňa 18. 03. 2019 s poznámkou „neexistujúca adresa“. Spolu s konateľom spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. sa dostavil k správcovi dane aj konateľ daňového subjektu, J. S.. Správca dane spísal s nimi zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100749559/2019, v ktorej svedok Y. E. správcovi dane odpovedal na kladené otázky, okrem iného uviedol, že nepriniesol žiadne doklady z dôvodu, že mal autonehodu, poprosil p. R. aby firmu počas jeho práceneschopnosti viedol a momentálne nevedel, kde sa doklady nachádzajú. Uviedol, že faktúry vystavil on osobne a tiež podpísal, avšak na predložených faktúrach nepotvrdil svoj podpis, uviedol, že to nie je jeho podpis. Uviedol, že v tom čase mal splnomocneného zástupcu p. X. z O., ktorý pravdepodobne uvedené faktúry podpísal. Potvrdil, že tovar bol nakúpený od spoločnosti SIARKOPOL, Tamobrzeč. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Eurotransport SK, s.r.o., Bratislava, doklady o preprave nemal, uviedol, že tovar bol naložený v Poľsku v Tamobrzeč a vyložený v sklade spoločnosti Agro ostrov, s.r.o.. V Slovenskej sporiteľni mal dispozičné právo svedok Y. E. a splnomocnený zástupca pán X. z O.. Uviedol, že splnomocnenie, faktúry, ako aj doklady o preprave doloží do 12. 04. 2019. Svedok nepredložil v rámci ústneho pojednávania žiadne doklady, preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. V opatreniach a záveroch prijatých pri ústnom pojednávaní uviedol, že všetky účtovne doklady uvedené v zápisnici zo dňa 28. 03. 2019 doloží Y. E. v termíne do 12. 04. 2019. Dňa 12. 04. 2019 Y. E. zaslal správcovi dane e- mailom Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. zo dňa 27. 12. 2018; Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorená so spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o. zo dňa 29. 12. 2016; Generálne plnomocenstvo zo dna 30. 11. 2016 ; CMR doklady č. 5669416, SK 0207211, SK 0207388, CZ 4927026, SK 1077352, SK 0207156, SK 0207223, SK 0207225, SK 0894441, SK 0894401, SK 0207369. Žiadne ďalšie doklady (napr. hlavnú knihu, príjemky, výdajky, skladovú evidenciu, zaúčtovanie faktúr, evidencie DPH, doklady o úhradách) Y. E. nepredložil. Správca dane na základe predložených CMR dokladov zistil, že ani na jednom CMR doklade sa nenachádza podpis a pečiatka príjemcu, ktorý tovar prevzal, taktiež dátum prevzatia tovaru nebol uvedený. V Protokole o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. zo dňa 27. 12. 2018, v zmysle ktorého boli zo strany odovzdávajúceho (MILP TRADING, s.r.o.) a R. X., K., Y. I. ako preberajúcemu odovzdane doklady, ktoré neboli vecne a časovo bližšie špecifikované. Na základe zistených skutočností, správca dane predvolal konateľa daňového subjektu, J. S., v stanovený deň t.j. 07. 04. 2019 a spísal s nim zápisnicu o ústnom pojednávaní. Konateľ mal zdokladovať inými preukázateľnými dokladmi dodanie tovaru na základe dodávateľských faktúr č. FV181007, FV181009, FV181011 od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. Svedok predložil iba Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom MILP TRADING, s.r.o. a postupníkom Záhradné centrum, s.r.o. Žiadne iné doklady, týkajúce sa dodania tovaru od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. nepredložil. Správca dane podrobne v odôvodnení rozhodnutia uviedol celý priebeh ústneho pojednávania. Dňa 26. 04. 2019 J. S., zaslal e-mailom správcovi dane doklady Prehľad záväzkov so spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o.; rozpis úhrad; pohľadávky a záväzky podľa firiem; potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 26. 03. 2019, 02. 04. 2019 a 18. 04. 2019 - VÚB banka (doklady z intemetbankingu), faktúru č. FVl902001, ktorá bola čiastočne uhradená. Uviedol, že spomínané faktúry evidujú ako uhradené, a to z titulu postúpenia na spoločnosť Záhradné centrum, s.r.o. Správca dane k uvedenému skonštatoval, že daňový subjekt preukázateľne nezdokladoval vysporiadanie úhrady medzi spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. a daňovým subjektom. Správca dane z výpovede svedka Y. E., konateľa spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení pre spoločnosť Bardejovská mliekareň s.r.o. Preverením obchodných transakcií na základe predložených dokladov a dôkazov, spísaním svedeckej výpovede s konateľom dodávateľa, správca dane nadobudol pochybnosti o tom, či dodávateľ MILP TRADING, s.r.o. je reálnym dodávateľom tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt. Podľa vyššie uvedených zistení bolo zrejmé, že vykonanie zdaniteľných obchodov práve dodávateľom MILP TRADING, s.r.o. v zmysle predložených faktúr, z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane za príslušné zdaňovacie obdobie nebolo preukázané. Na základe zistených skutočností, správca dane zaslal dňa 09. 05. 2019 žiadosť o MVI do Poľska, na spoločnosť ZAKLADY CHEMICZNE „Siarkopol" TARNOBRZEG sp. z o.o., kde žiadal o preverenie intrakomunitárnych dodaní tovaru - superfosfát, unifoska, od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o.. (vrátane dopravy a úhrad). V tejto súvislosti vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly. V odpovedi na žiadosť o MVI bolo uvedené, že poľsky daňovník potvrdil vystavenie predajných faktúr pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. v období od 08/2017 do 10/2017; v období 02/2018 neboli uskutočnené predajne transakcie tovaru pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o.; IC dodania

tovaru deklaroval poľský daňovník v súhrnných výkazoch. Správca dane na základe uvedeného musel skonštatovať, že síce bolo potvrdené dodanie tovaru od poľskej spoločnosti ZAKLADY CHEMICZNE „Siarkopol“ TARNOBRZEG sp. z o.o. spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., avšak nebolo potvrdené reálne uskutočnenie dodania tovaru medzi spoločnosťami MILP TRADING, s.r.o. a daňovým subjektom, nakoľko spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o. neboli predložené doklady a evidencie, preukazujúce dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti v spoločnosti MILP TRADING, s.r.o.

19. Ďalej správca dane z predložených dokladov zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie DPH aj z faktúr č. FV189016 v celkovej sume 20.643,52 EUR, základ dane v sume 17.202,93 EUR a DPH v sume 3.440,59 EUR za paster; č. FV189015 v celkovej sume 13.502,53 EUR, základ dane v sume 11.252,11 EUR a DPH v sume 2.250,42 EUR za poloautomatizovanú nerez. plničku fliaš; č. FV189014 v celkovej sume 20.794,15 EUR, základ dane v sume 17.328,46 Eur a DPH v sume 3.465,69 EUR za technológiu na príjem mlieka; č. FV189012 v celkovej sume 55.194,00 EUR, základ dane v sume 45.995,00 EUR a DPH v sume 9.199,00 EUR za chladiarenskú technológiu. Všetky faktúry boli vystavené dňa 28. 02. 2018 od dodávateľa VK Group, s.r.o. K uvedeným faktúram boli predložené preberacie protokoly zo dňa 28. 02. 2018 predmetných zariadení, spísané medzi odovzdávajúcim VK Group, s.r.o. a preberajúcim Bardejovská mliekareň s.r.o. Na základe uvedených skutočnosti správca dane zaslal spoločnosti VK Group, s.r.o. výzvu na predloženie dokladov, ktorá bola zaslaná na adresu sídla spoločnosti, a taktiež aj na adresu bydliska konateľa p. W. H., Y.. Zásielka zaslaná na adresu sídla spoločnosti sa vrátila dňa 18. 03. 2019 späť s poznámkou ..adresát je neznámy“ a zásielka zaslaná na adresu konateľa spoločnosti sa vrátila dňa 28. 03. 2019 späť a bola doručená fikciou. Z uvedeného dôvodu správca dane predvolal na výsluch svedka, bývalého konateľa spoločnosti VK Group, s.r.o., pána E. S., F.. Písomnosť sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a zároveň upovedomil daňový subjekt. Dňa 14. 03. 2019 správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti VK Group, s.r.o. za účelom preverenia skutočností súvisiacich s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu a zistil, že na uvedenej adrese sa nachádzal polyfunkčný dom s bytmi, pri vchode nebola spoločnosť VK Group, s.r.o. nikde označená. Vo vestibule sa nachádzalo cca 100 schránok spoločnosti, medzi ktorými však spoločnosť VK Group, s.r.o. nefigurovala. Dňa 05. 04. 2019 správca dane spísal úradný záznam o nedostavení sa svedka E. S. k správcovi dane. Dňa 17. 04. 2019 sa k správcovi dane na základe predvolania dostavil J. S.. Správca dane s nim spísal dňa 17. 04. 2019 zápisnicu o ústnom pojednávaní, kde preveroval doklady a dôkazy, ktoré mali byť preukázateľnými argumentami k dodaniu tovaru (dodacie listy, objednávky, doklady o preprave, EVČ vozidiel, zmluvy, doklady o úhrade, kontrolne výkazy a pod.) a zariadení na základe vyššie uvedených dodávateľských faktúr od spoločnosti VK Group, s.r.o. Svedok predložil doklady, z ktorých správca dane vyhotovil fotokópie so súhlasom daňového subjektu (pohľadávky a záväzky podľa firiem s rozpisom úhrad za obdobie 02/2018: podklady pre kontrolný výkaz od 01. 02. 2018 - 28. 02. 2018; dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorená medzi daňovým subjektom a VK Group, s.r.o. k dátumu 18. 10. 2018; bankové výpisy a pod.). K uvedeným nákupom daňový subjekt doložil zoznam majetku k 28. 02. 2018, zariadení, ktoré boli predmetom faktúr, a taktiež fotodokumentáciu predmetných zariadení. V priebehu ústneho pojednávania konateľ odpovedal na celý rad otázok, okrem iného uviedol, že zariadenia sú pevne zabudované, plnička fliaš sa síce predala, ale sa nachádza stále v tých istých priestoroch. K preprave uviedol, že si nepamätá auto, ktoré doviezlo zariadenie, pán S. zariadenie doviezol až k daňovému subjektu. Pri vykládke bol osobne p. S., zariadenia montovali osoby, ktoré zabezpečil E. S.. Úhrady prebehli bezhotovostne a vzájomným započítaním pohľadávok (predložil doklady o úhradách). V e-mailovej komunikácii zo dňa 26. 04. 2019 J. S. zaslal správcovi dane doklady (Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi prenajímateľom J. S. - VK & spol. a nájomcom Bardejovská mliekareň s.r.o. zo dňa 27. 08. 2015). Žiadne iné doklady, týkajúce sa dodania predmetného tovaru od spoločnosti VK Group, s.r.o. neboli správcovi dane predložené. Správca dane zaslal dožiadanie na Daňový úrad Prešov, v ktorom požadoval vykonanie miestneho zisťovania, (obhliadka predmetných zariadení od dodávateľa VK Group, s.r.o.), za účelom preukázania dodania predmetných zariadení daňovému subjektu. V odpovedi na dožiadanie zo dňa 09. 05. 2019 bolo správcovi dane oznámené, že bolo vykonané miestne zisťovanie u daňového subjektu dňa 01. 04. 2019, kde bolo zistené, že priestory sú technicky a rozmerovo vhodné na umiestnenie preverovaných technických zariadení, technologické zariadenia boli v čase obhliadky technicky funkčné a zabudované ako súčasť výrobného procesu na spracovanie mlieka, v prílohe bola fotodokumentácia predmetných zariadení. Na základe uvedeného, správca dane po prezretí fotodokumentácie skonštatoval, že sa jednoznačne nedá dokázať, či išlo o skutočne dodané predmetné zariadenia spoločnosťou VK Group, s.r.o., nakoľko tieto zariadenia tam už mohli byť namontované pred vystavením dodávateľských faktúr. Daňový subjekt neodstránil pochybnosti u správcu dane, nepodarilo

sa mu hodnoverne preukázať uskutočnenie zdaniteľných obchodov v prospech kontrolovaného platiteľa. V preverovanej veci nebolo preukázané, že spoločnosti VK Group, s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu reálneho uskutočnenia preverovaného dodania tovaru, čo je v zmysle základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočet DPH.

20. Daňový subjekt predložil správcovi dane ďalšiu faktúru č. FV180004 zo dňa 16. 02. 2018 v celkovej sume 9.433,80 EUR, základ dane v sume 7.861,50 EUR a DPH v sume 1.572,30 EUR za dvere a za sendvič stena od dodávateľa STAVOBET s. r. o. Správcovi dane e-mailom bolo zaslané vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 22. 03. 2019 k zdokladovaniu dodania tovaru - sendvič stena a dvere. Daňový subjekt uviedol, že sendvič stena a dvere boli použité pri výmene dverí a úprave priestorov v prenajatej budove - výrobnej prevádzky. Dňa 02. 04. 2019 zaslal správcovi dane fotodokumentáciu (dvere a sendvič steny). Správca dane po prezretí fotodokumentácie predmetného tovaru musel skonštatovať, že jednoznačne sa nedá dokázať, že išlo o skutočne dodaný predmetný tovar spoločnosťou STAVOBET s. r. o., nakoľko dvere a sendvičová stena tam už mohli byť namontované pred vystavením dodávateľskej faktúry. Dňa 17. 04. 2019 sa k správcovi dane na základe predvolania dostavil J. S., s ktorým správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej požadoval zdokladovanie zdaniteľného obchodu inými preukázateľnými dokladmi (napr. dodacie listy, objednávky, doklady o preprave, EČV vozidiel, zmluvy, doklady o úhrade, kontrolné výkazy a pod.). Svedok predložil správcovi dane fotodokumentáciu predmetu plnenia. Konateľ v priebehu ústneho pojednávania uviedol, že dvere a sendvičová stena sa nachádzajú v priestoroch Bardejovskej mliekarne s.r.o., ktorá má prenajaté priestory od J. S. - VK & spol. Uviedol, že nájomnú zmluvu doloží do 26. 04. 2019, nevedel uviesť ako bol tovar zaúčtovaný, pod akým názvom je tovar zaradený do majetku. K preprave tovaru uviedol, že tovar bol dovezený osobami od spoločnosti STAVOBET s. r. o., auto si nepamätal, vykládka bola priamo u daňového subjektu. Pri vykládke si nevedel spomenúť, kto bol prítomný. Úhrada faktúry prebehla vzájomným započítaním pohľadávok. Ďalšie doklady svedok nevedel predložiť. Správca dane nahliadol do spisu spoločnosti STAVOBET s. r. o. a zistil, že podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 bolo podpísané a podané neoprávnenou osobou. V zmysle 9 Z. z. považuje sa takéto podanie daňového priznania za nepodané. Správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 25. 01. 2019 na adrese uvedenej vo výpise z OR SR (E. Q. XXX/XX, K.) a zistil, že spoločnosť STAVOBET s. r. o. už najmenej 2 roky nemá sídlo v Nitre, ale zmenila sídlo na Zlatobanskú 12, Prešov. Podľa výpisu z OR SR, vložka číslo: 38597/P došlo k niekoľkonásobnej zmene sídla spoločnosti, k zmene konateľov a spoločníkov, pričom od 24. 01. 2019 je jediným konateľom Y. S.. Správca dane skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania, ako aj predložených dôkazných prostriedkov nebolo preukázané dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami od dodávateľa STAVOBET s. r. o. Správca dane ku všetkým uvedeným dôkazom a tvrdeniam, ktoré získal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na základe všetkých zistení, správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 01. 08. 2019, voči ktorému sa daňový subjekt odvolal. Potom ako žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového úradu Nitra a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane ďalej pokračoval vo vyrubovacom konaní a predvolal na výsluch svedka Y. S., konateľa spoločnosti STAVOBET s. r. o., zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a zároveň upovedomil daňový subjekt. Dňa 11. 08. 2020 správca dane sa telefonicky skontaktoval s J. S., vo veci termínu vypočutia svedka Y. S. a informoval ho o tom, že zásielka s predvolaním bola doručená uložením, svedok ju nevyzdvihol. J. S. navrhol opätovne predvolať svedka. O tejto skutočnosti správca dane spísal úradný záznam a opätovne predvolal na výsluch svedka Y. S., avšak zásielka sa opäť vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, doručená bola uložením dňa 26. 09. 2020. Po e-mailovom kontakte správca dane s Y. S. dohodol termín jeho vypočutia na Daňovom úrade Prešov dňa 08. 10. 2020 a následne telefonicky upovedomil dna 30. 09. 2020 pána J. S. o termíne vypočutia svedka na Daňovom úrade Prešov, ako aj zaslal dožiadanie. V doručenej odpovedi dožiadaný správca dane uviedol, že v priloženej zápisnici o ústnom pojednávaní zo dna 08. 10. 2020 sú všetky odpovede na dožiadanie spolu s kópiami dokladov, preukazujúcimi dané skutočnosti. Zároveň do prílohy bola zahrnutá aj odpoveď Y. S. na podanie daňového priznania neoprávnenou osobou. V predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní Y. S. uviedol, že pána S. nepozná a nikdy sa s ním nestretol. V období vystavenia faktúry č. FV 180004 pre spoločnosť Bardejovská mliekareň s.r.o. bol konateľom pán X. S., O. čtvrť XXXX. XXX XX S.. ČR. Nevedel sa vyjadriť, kto faktúru vystavil a podpísal, ani odkiaľ bol predmetný tovar nadobudnutý; ale mohol predložiť iba účtovné doklady, ktoré mal k dispozícii. Z predložených dokladov správca dane zistil, že predmetný tovar bol nakúpený z Poľska od Gór-Stal sp. Z o.o. Svedok predložil bankový výpis z účtu UniCredit Bank. Ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia bývalého konateľa, pána S., ktorý mu predal spoločnosť STAVOBET s. r. o., tento

potvrdil, že všetko bolo dodané, tak ako je to v účtovníctve. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 bolo podané neoprávnenou osobou, ktoré sa považuje za nepodané. Uviedol, že túto informáciu dodatočne doloží do 12. 10. 2020. V stanovený deň boli správcovi dane doručené nasledovné prílohy (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101548049/2020 zo dňa 08. 10. 2020; Kniha prijatých faktúr; Zoznam vystavených faktúr; Výpis z bankového účtu vedeného v UniCredit bank IBAN: SK5111111405351006; Faktúra č. zo dňa 15. 02. 2018 s prílohami; Faktúra č. zo dňa 09. 02. 2018 s prílohami; Faktúra č. zo dňa 09. 02. 2018 s prílohami; Emailová komunikácia s prílohami ev. č. 470792/2020 zo dňa 12. 10. 2020). Správca dane na základe zaslanej emailovej komunikácie od pána Y. S. zistil, že hneď ako sa svedok dozvedel, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február 2018 sa považuje za nepodané, dňa 22. 07. 2019 podal daňové priznanie za február 2018. Správca dane na základe zistených skutočnosti skonštatoval, že podanie priznania (ako aj ďalších za iné zdaňovacie obdobia roku 2018 boli podané v ten istý dátum) bolo účelové, z dôvodu zistenia, že sa preverujú skutočnosti ohľadne dodávok tovaru za kontrolované obdobie a ústne potvrdenie dodania tovaru doložené dokladmi a evidenciami, ktoré si daňový subjekt mohol vyhotoviť aj dodatočne, nič nemení na skutočnostiach uvedených vo vyhodnotení dôkazov správcu dane. Podobne aj vyjadrenia svedka R. S., že bývalý konateľ X. S. sa nevedel vyjadriť, kto odberateľskú faktúru FV180004 vystavil a podpísal, ani odkiaľ bol predmetný tovar nadobudnutý. Podľa predložených dokladov bol predmetný tovar nakúpený z Poľska od Gór-Stal sp. Z o.o., nakoľko predmet dodávky tovaru uvedený na dodávateľských faktúrach bol v poľskom jazyku (bez prekladu). Ani množstvo tovaru sa nezhoduje s predmetnou neuznanou dodávkou tovaru pre daňový subjekt. Správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že nemajú vplyv na neuznanie odpočítania dane. Správca dane ďalej predvolal na výsluch svedka B. X., splnomocneného zástupcu spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. a zároveň upovedomil daňový subjekt. Svedok sa bez ospravedlnenia nedostavil k správcovi dane, čo uviedol správca dane do úradného záznamu. Dňa 08. 04. 2020 bolo správcovi dane doručené ospravedlnenie o neúčasti svedka B. X. na ústnom pojednávaní, ktorý uviedol, že dokumenty, ktoré mal so sebou priniesť, zašle. Dňa 21. 04. 2020 boli správcovi dane doručené dokumenty so sprievodným listom (Generálne plnomocenstvo zo dňa 30. 11. 2016; Kontrolný výkaz DPH; Kniha DPI 1 /daňová povinnosť február 2018/; Zoznam vystavených faktúr /február 2018/; Dodávateľské faktúry č.: FV181006

- FV181011).

Správca dane skonštatoval, že konateľ spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. pán Y. E. odovzdal všetky účtovné a daňové doklady na základe Protokolu o odovzdaní a prebratí účtovných a daňových dokladov zo dňa 27. 12. 2018 pánovi R. X., a nevedel predložiť evidencie v priebehu výkonu daňovej kontroly. Správca dane uviedol, že generálne plnomocenstvo na pána B. X., podpísané dňa 01. 12. 2016 bolo zaregistrovane na Daňovom úrade Bratislava s platnosťou od 05. 02. 2020 (podľa údajov zo systému ISFS), pričom mal k dispozícii doklady a evidencie spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018, ktoré boli údajne odovzdané R. X. z I.. Ďalej správca dane zaslal dožiadanie zo dňa 16. 07. 2020 na Daňový úrad Prešov o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu Eurotransport SK, s.r.o., v súvislosti s prepravou tovaru. V doručenej odpovedi bolo správcovi dane oznámené, že bolo vykonané ústne pojednávanie s Ing. W., splnomocnenou zastupovaním daňového subjektu Eurotransport SK, s.r.o., jednalo sa o preverenie dopravy s predložením dôkazov spoločnosťou pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. Miestne príslušný správca dane na základe predložených CMR preveril, či skutočne došlo k preprave. Správcovi dane boli predložené záznamy o výkone vozidiel, ktoré vypisujú jednotliví šoféri. Na základe uvedených skutočností správca dane opäť predvolal splnomocnenú zástupkyňu na ústne pojednávanie, kde žiadal, aby predložila tachografové karty vodičov, resp. údaje z nich stiahnuté, pretože tieto údaje sú povinné pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje kamiónovú dopravu. Dňa 05. 10. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kde sa Ing. W. vyjadrila, že údaje z tachografových kariet vodičov pri inštalácii nového programu zmizli (správca dane chcel porovnať údaje zo záznamov o výkone vozidiel s údajmi z tachografových kariet). Správcovi dane táto odpoveď nepostačovala, preto do zápisnice uložil do opatrení predložiť aspoň doklady o nákupe diaľničných známok za uvedené motorové vozidlá (august, september, október 2017), ktoré by preukázali výkon dopravy na území Poľskej republiky (z Tamobrzcgu ku príjemcovi MILP TRADING, s.r.o.). Dňa 08. 10. 2020 boli predložené správcovi dane faktúry o nákupe diaľničných známok a PHM od spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o., pretože táto spoločnosť spomínané motorové vozidlá vlastnila. Správca dane preverovaním uvedených dôkazov zistil, že diaľničné známky na území Poľskej republiky neboli nakupované. Boli zistené len faktúry o nákupe diaľničných známok zo Slovenka, Maďarska, Česka a Slovinska. Na základe zistených skutočností, správca dane mal pochybnosti o tom, že prepravy, ktoré mala uskutočniť spoločnosť Eurotransport SK, s.r.o. pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. neboli

dostatočne a relevantnými dôkazmi preukázané. Správcovi dane boli doručené na základe zaslaného dožiadania dokumenty. Správca dane na základe doplňujúceho dokazovania a predložených dôkazov vyvodil záver v tom zmysle, že nebolo preukázané evidentným spôsobom uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle vystavených faktúr. Na záver správca dane skonštatoval, že daňový subjekt napriek svojej povinnosti, ktorú mu ukladá okrem iného aj neuniesol dôkazné bremenu, nepodarilo sa mu relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti správcu dane, a teda nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa a a , v dôsledku čoho mu daň vyrubenú dodatočným daňovým priznaním zvýšil na sumu 33.286,52 EUR.

21. Následne žalovaný vyhodnocoval námietky žalobcu a dodal, že správca dane mal pochybnosti o reálnom dodaní tovaru z dôvodu, že všetky účtovné doklady boli odovzdané R. X. z I. a boli doručené správcovi dane splnomocneným zástupcom B. X., ktorého správca dane predvolal ako svedka na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. Pán X. sa na ústne pojednávanie nedostavil. Správcovi dane boli predložené doklady, avšak nebola predložená úplná evidencia DPH, nakoľko nemal k dispozícii údaje o nároku na odpočet DPH ani dodávateľské faktúry, čím nemohol preveriť a porovnať údaje s daňovým priznaním DPH spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018. Samotná existencia dokladov, ktorými daňový subjekt deklaroval nadobudnutie tovarov od dodávateľov, od ktorých si uplatňoval nárok na odpočítanie dane, sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Rovnako tak samotné vyjadrenie a prehlásenie o tom, že sa nejaký zdaniteľný obchod uskutočnil, ešte nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi.

Okrem toho žalovaný zistil, že správca dane dožiadaním požiadal Daňový úrad Prešov o preverenie uvedenej prepravy. V doručenej odpovedi bolo uvedené, že dožiadaný správca dane vykonal ústne pojednávanie so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti Eurotransport SK, s.r.o. Ing. W.. Predmetom ústneho pojednávania bolo preverenie dopravy s predložením dôkazov uvedenej spoločnosti na základe predložených CMR dokladov. Boli predložené záznamy o výkone vozidiel, ktoré vypisujú jednotliví šoféri. Správca dane žiadal predložiť aj tachografové karty vodičov, resp. údaje z nich stiahnuté, pretože tieto údaje sú povinné pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje kamiónovú dopravu. Ing. W. sa vyjadrila, že požadované údaje nemôže predložiť, pretože pri inštalácii nového programu zmizli. Správca dane pokračoval ďalej v preverovaní a požiadal uvedenú svedkyňu o predloženie dokladov o nákupe diaľničných známok za uvedené motorové vozidlá (august, september, október 2017), ktoré by preukázali výkon dopravy na území Poľskej republiky (z Tarnobrzegu ku príjemcovi MILP TRADING, s.r.o.). Správcovi dane boli predložené faktúry o nákupe diaľničných známok a PHM od spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o., pretože táto spoločnosť uvedené motorové vozidlá vlastnila. Správca dane zistil, že diaľničné známky na území Poľskej republiky neboli kúpené, boli predložené faktúry o nákupe diaľničných známok zo Slovenka, Maďarska, Česka a Slovinska. Na základe uvedených zistení bolo zrejme, že preverovanie prepravy bolo vzhľadom na rozsah preverených dokladov a vykonaných úkonov dostatočné. Nakoľko nebol preukázaný nákup diaľničných známok na území Poľskej republiky, správca dane považoval návrh na dokazovanie o preverenie mýtnych brán v Poľskej republike za bezpredmetný.

K poukazu na judikatúru žalovaný bol toho názoru, že žalobca neuviedol spoločné znaky uvedených rozsudkov s prejednávaným prípadom. Poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní súdov sa postupuje podľa konkrétnych zistení v danej veci, nie je možné ich zovšeobecňovať na všetky konania. Okrem toho Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly overoval oprávnenosť odpočítania dane, objasňoval všetky okolnosti, ktoré by umožnili prijať záver, že podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane boli splnené. Správca dane overoval, či údaje uvedené na predložených faktúrach odrážajú skutočnosť, pričom k overeniu nestačilo len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane u kontrolovaného platiteľa s výškou odvedenej dane u dodávateľa MILP TRADING, s.r.o. Žalobca si neoveril, či koná s oprávnenou osobou, nepreveril si údaje o predmetnej spoločnosti, nepreveril si, či dokument plnomocenstvo obsahuje správne údaje, nepreveril si spoločnosť dodávateľa napr. z registra účtovných závierok, kde by zistil, že spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. podala naposledy účtovnú závierku za rok

2016. Práve svojim neobozretným a neopatrným konaním vo vzťahu k novému obchodnému partnerovi žalobca sám umožnil deklarovanému dodávateľovi tovaru spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. získať neoprávnený daňový prospech.

22. Žalobca ako daňový subjekt namietal neuznanie dodávateľských faktúr od dodávateľa VK Group, s.r.o., k čomu žalovaný zastal ten názor, že v priebehu daňovej kontroly správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti (podľa výpisu z obchodného registra). Na uvedenej adrese bol iba polyfunkčný dom, vo vestibule, ani pri vchode, resp. ani na schránkach nebola uvedená spoločnosť VK Group, s.r.o. Na uvedenej adrese malo sídlo cca XXX spoločností, medzi ktorými spomínaná spoločnosť nefigurovala. Správca dane v snahe získať potrebné, relevantné informácie predvolal svedka E. S. Svedok sa k správcovi dane bez ospravedlnenia nedostavil v stanovený deň. Správca dane z dôvodu vysvetlenia určitých informácií, predvolal J. S., konateľa daňového subjektu. Daňový subjekt predložil v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti VK Group, s.r.o. doklady (pohľadávky a záväzky podľa firiem, podklady pre kontrolný výkaz, dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, bankové výpisy, zoznam majetku). Konateľ predložil ešte zmluvu o nájme nebytových priestorov medzi S. a daňovým subjektom. Potvrdil, že dopravu zariadení kúpili od dodávateľa VK Group, s.r.o., doprava bola realizovaná v réžii dodávateľa, doviezol to priamo p. S. s vozidlom O Žiadne ďalšie doklady nepredložil. Z odpovedí na dožiadanie správca dane nemohol s určitosťou preveriť, že išlo o skutočne dodané predmetné zariadenie spoločnosťou VK Group, s.r.o., nakoľko tieto zariadenia tam mohli byť namontované už skôr, pred vystavením faktúr. K čestnému prehláseniu uviedol, že nie je dôkazným prostriedkom, ale dôkazný prostriedok nahrádza (§39 Správneho poriadku), ak jeho použitie správny orgán v administratívnom konaní pripustí a z hľadiska obsahového sa jedná len o právne nezáväzné tvrdenie. Od spoločnosti VK Group, s.r.o. neboli správcovi dane predložené žiadne doklady, týkajúce sa dodania tovaru (evidencie DPH, zmluvy, objednávky, doklady o preprave...). Na základe uvedeného mal za to, že predmetné zariadenia tam už mohli byť namontované, nakoľko daňový subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly žiadne doklady v súvislosti s dodaním a inštaláciou predmetných zariadení (revízne správy, doklady o záruke a pod.).

K ďalšej časti námietky, v ktorej uviedol, že správca dane de facto skopíroval vyhodnotenie dôkazov týkajúcich sa faktúr od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o. uviedol, že došlo k identickým porušeniam zákonov, ako aj v prípade dodania tovarov od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. Správca dane postupoval podľa resp. 63 ods. 5 , nakoľko hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi (pri DPH sú rigorózne stanovené). Samotné preukázanie dodávok tovarov len faktúrami, nie je postačujúce. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii a v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ mohol v konaní uplatniť nároky na priznanie odpočtu dane a pod. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly daňový subjekt oboznamoval so skutočnosťou, že preveruje uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných vyššie uvedenými faktúrami. V súvislosti s uvedenými faktúrami správca dane požadoval predloženie relevantných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov, avšak uvedené daňový subjekt nepreukázal žiadnou formou. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly neprenášal dôkazné bremeno na daňový subjekt, bolo v jeho záujme, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane hodnovernými dôkazmi. Platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, bolo len na platiteľovi dane, akými vierohodnými dôkazmi preukáže hodnovernosť údajov, uvedených na sporných dodávateľských faktúrach. V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane postupoval v zmysle zásad v nadväznosti na Nakoľko daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, daňovému subjektu nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa

23. Čo sa týkalo neuznania dodávateľských faktúr od dodávateľa STAVOBET s. r. o., žalovaný zistil, že správca dane vykonávajúci vyrubovacie konanie na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu predvolal

na výsluch svedka Y. S., konateľa spoločnosti STAVOBET s. r. o. Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote" a bola doručená uložením dňa 04. 08. 2020. Svedok sa bez ospravedlnenia v stanovenom termíne k správcovi dane nedostavil. Správca dane ho opakovane predvolal, avšak zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote" a bola doručená uložením dňa 26. 09. 2020. Správca dane vo veci opakovaného predvolania obdržal e- mail od svedka Y. S., ktorý chcel vedieť čo bolo v písomnosti, ktorú neprevzal z dôvodu, že sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu, a zároveň požadoval vypočutie na Daňovom úrade Prešov. Na ústnom pojednávaní svedok Y. S. sa vyjadril, že pána S. nepozná, nikdy sa s nim nestretol. V období vystavenia faktúry pre daňový subjekt bol konateľom pán X. S., O. čtvrť XXXX, S., ČR. Nevedel sa vyjadriť, kto faktúru vystavil, kto podpísal, ani odkiaľ bol predmetný tovar nadobudnutý, ale uviedol, že môže predložiť účtovné doklady, ktoré mal k dispozícii. Z predložených dokladov správca dane zistil, že tovar bol dodaný poľskou spoločnosťou Gór-Stal sp. Z o.o.. Ďalej sa pán Karas vyjadril, že podľa bývalého konateľa, pána S., ktorý mu predal spoločnosť STAVOBET s. r. o., ten potvrdil, že všetko bolo dodané, tak ako je v účtovníctve. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, že daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 bolo podané neoprávnenou osobou, ktoré sa považuje za nepodané. Hneď ako zistil, že bolo podané neoprávnenou osobou, podal nanovo daňové priznanie. Žalovaný mal za to, že podanie daňových priznaní aj za iné zdaňovacie obdobia roku 2018 podané v ten istý dátum, bolo účelové, z dôvodu zistenia, že sa preverujú skutočnosti ohľadne dodávok tovaru za kontrolované obdobie a ústne potvrdenie dodania tovaru doložené dokladmi a evidenciami, ktoré si daňový subjekt mohol vyhotoviť aj dodatočne, nič nemení na skutočnostiach uvedených vo vyhodnotení dôkazov správcu dane. Podobne aj vyjadrenia svedka R. S., ktorý sa vyjadril, že v období vystavenia faktúry bol konateľom X. S. a že nevie, kto odberateľskú faktúru FV180004 vystavil, podpísal, ani odkiaľ bol predmetný tovar nadobudnutý. Podľa predložených dokladov, ktoré má k dispozícii, bolo zrejmé, že predmetný tovar bol nakúpený z Poľska, nebolo uvedené ani množstvo tovaru, sa nezhodujú s predmetnou neuznanou dodávkou tovaru pre žalobcu, nemajú vplyv na skutočnosti uvedené vo vyhodnotení dôkazov neuznania predmetnej dodávky tovaru, ktoré sú uvedené v rozhodnutí.

Správca dane k ďalšej námietke, v ktorej žalobca požadoval predvolanie a vypočutie X. S. uviedol, že nemá vedomosť, že by uvedeným konaním získal iné dôkazy, okrem tých, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a ktoré by mali vplyv na závery správcu dane uvedené v protokole a v rozhodnutiach. Je potrebne zdôrazniť, že správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, postupoval v zmysle , ktorý zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností daňových subjektov z hľadiska príslušných hmotnoprávnych predpisov. Účelom daňovej kontroly je zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

Z predloženého spisového materiálu žalovanému vyplývalo, že správca dane v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania postupoval v zmysle . hodnotil jednotlivé dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe týchto dôkazov, postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a pritom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Správca dane zvolil formu preukazovania skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane (napr. vypočutie konateľov spoločnosti, formou ústnych pojednávaní, zaslal MVI do Poľska, preveroval prepravu tovaru a pod.).

24. Žalobca tiež namietal, že protokol o daňovej kontrole nebol prerokovaný so správcom dane, nebola mu doručená výzva na písomné vyjadrenie sa k protokolu, nebol mu doručený ani protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, čím mu nebolo umožnené písomne sa vyjadriť k protokolu a ani zúčastniť sa prerokovania protokolu. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že dňa 04. 07. 2019 sa na k správcovi dane na Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany dostavil konateľ daňového subjektu J. S.. Správca dane osobne doručoval protokol č. 392905/2019 zo dňa 04. 07. 2019 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 392969/2019 zo dňa 04. 07. 2019. Konateľ spoločnosti odmietol podpísať prijatie uvedených písomnosti, a vyjadril sa, že nebol na tento účel pozvaný. Správca dane poučil žalobcu ako daňový subjekt, že v zmysle ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto písomnosť doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté a konštatoval, že napriek uvedeným argumentom sa jedná o bezdôvodné odmietnutie prijatia písomností. Konateľ spoločnosti sa následne telefonicky radil so správcovi dane neznámou osobou a po ukončení hovoru sa vyjadril, že nepodpíše prevzatie písomností, osobne ich neprevezme a tieto mu majú byť

zaslané poštou. Predmetné písomnosti správca dane doručil v zmysle dňa 04. 07. 2019. O doručovaní protokolu správca dane spísal úradný záznam č. 101647140/2019 zo dňa 04. 07. 2019. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle a

25. Ostatné námietky uvedené v odvolaní žalobcu žalovaný hodnotil za právne irelevantné a po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov a dôkazov a vyjadrení žalobcu v zaslanom spisovom materiály potvrdil, že správca dane sa vysporiadal so svojím tvrdením, že žalobca nepreukázal pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a rozdiel v sume nadmerného odpočtu 32.428,18 eur, je správny.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

26. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 14. 05. 2021 sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100359775/2021 zo dňa 02. 03. 2021.

27. V bode II. žaloby uviedol, že podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období február 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v súlade s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) z dodávateľských faktúr od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o.:

- Doklad č. FD1802123 - Faktúra č.: FV181007 zo dňa 07. 02. 2018, na celkovú sumu 24.998,40 EUR (ZD = 20.832,00 EUR a 20% DPH - 4.166,40 EUR) s predmetom plnenia: superfosfát, unifoska 02, fólia.

- Doklad č. FD1802124 - Faktúra č.: FV181009 zo dňa 22. 02. 2018, na celkovú sumu 22.515,23 EUR (ZD - 18.762,69 EUR a 20% DPH = 3.752,54 EUR) s predmetom plnenia: superfosfát, fólia.

- Doklad č. FD1802125 - Faktúra č.: FV181011 zo dňa 28. 02. 2018, na celkovú sumu 27.487,52 EUR (ZD = 22.906,27 EUR a 20% DPH = 4.581,25 EUR) s predmetom plnenia: superfosfát, unifoska 02, fólia.

Správca dane na základe vykonaného dokazovania a všetkých predložených dôkazov vyvodil záver, že nebolo preukázané evidentným spôsobom uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle vystavených faktúr. Správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa ust. a a ust. o DPH.

Žalobca odmietol tvrdenia, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným, ktoré vychádzajú z nezákonného postupu prvostupňového orgánu, a to na základe nasledujúcich skutočností: a) V prvom rade žalobca uviedol, že správca dane porušil ust. § 30 a nasl. daňového poriadku, a to tým, že nedoručoval písomnosti v zmysle tohto ustanovenia. Žalobca bol dňa 04. 07. 2019 predvolaný na úkon v súvislosti s iným daňovým konaním za iné zdaňovacie obdobie, protokol ktorý mu mal byť doručovaný zamestnancami správcu dane, bol výsledkom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2018, pričom daňový subjekt správcu dane výslovne požiadal o zaslanie tohto protokolu prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb a zdôraznil, že bol predvolaný za iným účelom, týkajúci sa inej daňovej kontroly. Nakoľko sa konateľ daňového subjektu nezdržiaval na sídle spoločnosti (v tom čase: Mochovská 5, 934 01 Levice), kde mal byť správne doručovaný protokol o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2018, nebolo osobné prevzatie protokolu o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2018 účelné a určite nemožno tvrdiť, že bolo bezdôvodne odmietnuté. Žalobcovi tak bolo odopreté právo na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a prerokovanie protokolu so správcom dane.

b) Ďalej namietal, že počas výkonu celej daňovej kontroly nebol vôbec oboznámený s dôkazmi. Správca dane, žalobcu vôbec neoboznamoval s dôkazmi. Správca dane vôbec nespochybňoval dôkazy predložené žalobcom. Až v rozhodnutí vydaným správcom dane zo dňa 01. 08. 2019 po prvýkrát uviedol, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno. Ak vznikli pochybnosti o úplnosti dokladov, predložených žalobcom, správca dane mal povinnosť oznámiť tieto pochybnosti žalobcovi. Správca dane mal povinnosť vyzvať žalobcu, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti vysvetlil. Uvedenú skutočnosť však správca dane žalobcovi nikdy

neoznámil. Ak správca dane neučinil takýto postup, žalobca mohol oprávnene prijať záver, že správca dane nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovaru spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o. bolo sporné. Jednotlivé spochybnenia sa žalobca dozvedel až z rozhodnutia správcu dane zo dňa 01. 08. 2019.

c) V súvislosti s výpoveďou svedka Y. E., ktorý vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní potvrdil vydanie faktúr pre žalobcu, avšak tieto faktúry mal podpísať splnomocnený zástupca p. JU. bývalý konateľ spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. p. Y. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že faktúry vystavil a podpísal on osobne, avšak tieto faktúry podpísal splnomocnený zástupca z dôvodu jeho práceneschopnosti. Správca dane v súvislosti s uvedeným, vo výpovedi svedka, sa reštriktívne zameriava len na jeho nesúlad vo vyjadrení v súvislosti s podpisovaním faktúr. Faktom ale je, že svedok pravdivo a s úmyslom nič nezatajovať, výslovne priznal, že uvedený podpis na faktúre nie je jeho a vzápätí uviedol osobu, ktorej podpis na predmetných faktúrach nachádza. Z jeho výpovede jednoznačne vyplýva skutočnosť, že spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. obchodovala so žalobcom v predmetnom období, tovar bol žalobcovi dodaný, a faktúry boli vystavené spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o. a signované oprávnenou osobou na podpisovanie, ktorej oprávnenosť nespochybňuje žiadnu zo zúčastnených osôb. Zároveň žalobca poznamenal, že aj keby niekto namietal oprávnenosť osoby konajúcej na základe splnomocnenia, táto skutočnosť, týkajúca sa interných vzťahov dodávateľa, súvisiace s jeho splnomocnencami nemôžu byť žalobcovi na priťaž. Zároveň poukázal na to, že správca dane o vyjadrení svedka a jeho svedeckej výpovedi uviedol na strane 14 rozhodnutiu zo dňa 15. 10. 2020 (posledná veta). Následne správca dane však toto tvrdenie pozmenil, pričom takéto tvrdenie nebolo v prospech žalobcu, keďže v takomto prípade by výpoveď svedka, či už Y. E. alebo konateľa žalobcu nemala žiadnu dôkaznú silu.

d) Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal žiadne relevantné dôkazy na preukázanie oprávnenosti odpočtu DPH z predmetných faktúr. Ďalej uviedol, že žalobca mal preukázať, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Žalobca v rámci daňového konania predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré možno od neho objektívne požadovať s prihliadnutím na obchodnú prax. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil všetky doklady, ktoré má povinnosť viesť na základe všeobecného záväzného predpisu. Správca dane nebol oprávnený požadovať od žalobcu doklady, vedenie ktorých mu neukladá žiadny všeobecne záväzný právny predpis. Z dôvodu nevedenia týchto dokladov nie je správca dane oprávnený vyvodzovať závery v neprospech žalobcu. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na hlbšie preverovanie svojich dodávateľov. Dodávateľovi MILP TRADING, s.r.o. musela vzniknúť daňová povinnosť, keďže žalobca mal právo nakladať s hmotným majetkom (dodaný tovar: hnojiva), ako vlastník, keďže ho následne predal spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o.. V tejto súvislosti sa správca dane nedostatočne zaoberal skutočnosťou, že žalobca predmetný tovar nakúpil a predal v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Správca dane mal preverovať existenciu tohto tovaru u odberateľa Agro Ostrov, s.r.o.. Ak by ako tvrdí správca dane, dodávateľovi MILP TRADING, s.r.o., nevznikla daňová povinnosť tovar nemohol byť dodaný žalobcovi a ten ho nemohol ďalej predať odberateľovi. Žalobca z týchto zdaniteľných transakcií odviedol daň z pridanej hodnoty. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. 02. 2014. V tomto prípade správca dane mohol vykonať miestne zisťovanie za účelom preverenia skladov na Duklianskej ulici za účelom preverenia existencie tovaru.

e) V súvislosti s pochybnosťami platnosti zmluvy o postúpení medzi spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o., ako postupníkom, žalovaný uviedol nesúlad v podpisoch zmluvy o postúpení zo dňa 25. 07. 2018. V prvom rade, žalobca uviedol, že správca dane nijako nesporil platnosť zmluvy, správca dane mal pochybnosti o úhradách faktúr od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o., keďže žalobca preukázateľne nezdokladoval vysporiadanie úhrad medzi spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. ako novým veriteľom žalobcu a žalobcom. Žalobca uviedol, že žalovaný nie je oprávnený posudzovať platnosť zmluvy a zastávať činnosť súdneho znalca v odbore písmoznalectvo a tak skúmať a posudzovať podpisy zmluvných strán, najmä nie v tom prípade, ak platnosť zmluvy žiadna zo zmluvných strán nesporí. V časti pochybnostiach o úhradách faktúr od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o., žalobca nemôže a ani nevie zdokladovať takéto úhrady voči spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., a to z dôvodu postúpenia pohľadávky dňa 25. 07. 2018. Týmto postúpením vznikol záväzkový vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o.. ako novým veriteľom a zanikol záväzkový vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o..

Žalobca, ako dlžník z tejto zmluvy o postúpení, uhradil novému veriteľovi Záhradné centrum, s.r.o., svoj záväzok započítaním pohľadávky.

f) K predmetným dodávateľským faktúram od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. a odberateľským faktúram pre spoločnosť Agro Ostrov, s.r.o. správca dane tvrdil, že predmetné faktúry sa navzájom nezhodujú v množstve a druhu, okrem faktúry č. FV181007 od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o. pre žalobcu a odberateľskej faktúry č. FV182007 pre spoločnosť Agro Ostrov, s.r.o. od žalobcu. Toto konštatovanie správcu dane je irelevantne. Na oprávnenosť odpočtu DPH sa neviaže podmienka totožnosti dodávateľskej faktúry s odberateľskou faktúrou, čo do množstva a ceny tovaru. Ak žalobca disponoval v skladoch aj ďalším nakúpeným tovarom, o ktorý mal odberateľ záujem, vyúčtoval to jedným dokladom. Čo sa týka druhu tovaru na dodávateľských a odberateľských faktúrach nemožno hovoriť o rozdielnosti, žalobca dodal odberateľovi Agro Ostrov, s.r.o. rovnaké druhy tovaru ako nakúpil od dodávateľa M1LP TRADING, s.r.o.

g) Správca dane preveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii intrakomunitárne dodanie tovaru superfosfát a unifoska od spoločnosti ZAKLADY CHEMICZNE „Siarkopol“ TARNOBRZEG sp. z o.o.. 39-400 Tarnobrzeg ul. Chemiczna 3, REGON 831220876 Poľsko, IČ DPH: PL8671993417 pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o.. V odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. poľský daňovník potvrdil vystavenie predajných faktúr a dodanie tovaru pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o.. ktoré deklaroval aj vo svojich súhrnných výkazoch. Správca dane aj napriek týmto zisteniam uviedol, že síce bolo potvrdené dodanie tovaru od spoločnosti ZAKLADY CHEMICZNE „Siarkopol“ TARNOBRZEG sp. z o.o. spoločnosti MILP TRADING. s.r.o.. avšak nebolo potvrdené reálne uskutočnenie dodania tovaru medzi spoločnosťami MILP TRADING, s.r.o. a žalobcom. V danom prípade vzniká otázka, aký význam malo poskytnutie informácii v rámci MVI, ak správca dane aj napriek potvrdeniu dodávok konštatoval nereálnosť zdaniteľného plnenia. Dôvodom tohto tvrdenia nemôže byť fakt, že spoločnosť ZAKLADY CHEMICZNE „Siarkopol“ TARNOBRZEG sp. z o.o. dodala predmetný tovar v období od 8/2017 do 10/2017 a že v období 2/2018 tovar nebol dodaný. Takýto záver správcu dane by znamenal, že odberateľ (v tomto prípade MILP TRADING, s.r.o.) je povinný svoj nakúpený tovar predať v tom istom zdaňovacom období ako ho nakúpil, bez možnosti jeho uskladnenia a prípadného predaja v neskoršom zdaňovacom období. Takéto posúdenie správcu dane by malo za následok vytvorenie nebezpečného precedensu a svojvoľné rozšírenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, ktorý by mal za následok obmedzenie slobodného rozhodovania daňových subjektov o období, v ktorom majú nakúpený tovar predať. Prihliadnuc na to, že rozhodovanie daňového subjektu, o tom v ktorom období nakúpený tovar predá ovplyvňuje hlavne trhová cena v jednotlivých obdobiach. Z následných tvrdení správcu dane vyplýva, že aj keby bolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou ZAKLADY CHEMICZNE „Siarkopol" TARNOBRZEG sp. z o.o. pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o., konkrétne v období 2/2018 aj tak by tvrdil nepreukázanie dodania tovaru medzi spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o. a žalobcom.

h) V rámci dokazovania vykonaného v priebehu vyrubovacieho konania, na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, boli správcovi dane dňa 21. 04. 2020 doručené dokumenty so sprievodným listom zaevidovaným na Daňovom úrade Nitra, pobočka Topoľčany pod evid. č.: 250135261/2020. Správca dane sa s uvedenými dôkazmi vôbec nezaoberal a s uvedenými dôkazmi sa vôbec nevysporiadal. Správcu dane disponoval aj svedeckými výpoveďami, ktoré sú podložené listinnými dôkazmi, a to ako od odberateľa tak od dodávateľa. Správca dane sa k týmto skutočnostiam vyjadril len konštatovaním, že p. B. X. mal k dispozícií doklady a evidencie spoločností MILP TRADING. s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018. Žalobca prezeraním spisu nikde nenašiel zmienku o tom, že by bol počas celého vyrubovacieho konania (do momentu zrušenia rozhodnutia správcu dune Finančným riaditeľstvom) p. B. X. vyzvaný správcom dane na predloženie dokladov. Správca dane uvádza výpoveď p. Y. E., kde uviedol, že účtovné a daňové doklady odovzdal p. R. X. a spochybňuje takto predloženie dokladov p. X. aj napriek tomu, že vo svojom rozhodnutí zo dňa 01. 08. 2019 na strane 10 uviedol, že tento preberací protokol bol bez vecnej aj časovej špecifikácie. Z preberacieho protokolu tak nebolo jasné, aké doklady boli odovzdané prípadne, ktoré neboli odovzdané.

i) Žalobca kontaktoval prepravcu Eurotransport SK, s.r.o., ktorým mal byť tovar prepravovaný. Po vyjadrení splnomocnenej zástupkyne, s ktorým sa žalobca oboznámil v rozhodnutí správcu dane zo dňa 15. 10. 2020, žalobca žiadal preverenie mýtnych brán v Poľskej republike za účelom preverenia prepravy tovaru, a to z dôvodu neakceptovania skutočnosti, že vozidla spoločnosti Eurotransport SK,

s.r.o. v období 2/2018 nevykonávali prepravu v Poľskej republike. Správca dane prijal tento záver po vypočutí splnomocnenej zástupkyne spoločnosti, ktorá tento tovar prepravovala, a to na základe preverenia predložených dokladov: faktúry o nákupe diaľničných známok od spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o. (táto spoločnosť vlastnila vozidlá). Na základe predložených dokladov (faktúr) správca dane prijal podľa názoru žalobcu nesprávny záver, že diaľničné známky neboli v Poľskej republike zakúpené. Žalobca sa skontaktoval so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti Eurotransport SK, s.r.o. ktorá uviedla, že pri jej vypočutí odovzdala správcovi dane faktúry o zaplatení mýta, keďže ide o vozidla s najväčšou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou nad 3,5 t (kde sa diaľničné známky nevyužívajú). Medzi predloženými dokladmi má byť faktúra od spoločnosti „Eurotoll“, v ktorej je fakturované mýto za využívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií v Poľskej republike. Na základe uvedeného správca dane nebol oprávnený, tak ako uvádza v rozhodnutí zo dňa 15. 10. 2020 vysloviť záver, že prepravy, ktoré mala realizovať spoločnosť Eurotransport SK, s.r.o. pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. neboli dostatočne a relevantne preukázané správcovi dane. V súvislosti s vykonaným ústnym pojednávaním mal žalobca za to, že správca dane mal žalobcu o vykonaní tohto úkonu vyrozumieť, aby sa ho mohol zúčastniť.

j) Žalobca namietal postup žalovaného a správcu dane, tykajúceho sa odvolacieho konania. Správca dane nepredložil odvolaciemu orgánu úplný spisový materiál a tým porušil ust. § 73 ods. 2 daňového poriadku a žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu s ust. § 74 ods. 2 prvá veta daňového poriadku. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu len v rozsahu spisu, ktorý mu bol predložený správcom dane.

28. V kontrolovanom zdaňovanom období február 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa VK Group, s.r.o. a to z faktúr:

- dodávateľská faktúra č. FV189016 zo dna 28. 02. 2018 na celkovú sumu 20.643,52 EUR (ZD 17.202,93 EUR a 20% DPH = 3.440,59 EUR) s predmetom plnenia: Paster 200 litrový.

- dodávateľskú faktúru č. FV189015 zo dňa 28. 02. 2018 na celkovú sumu 13.502,53 EUR (ZD - 11.525,11 EUR a 20% DPH 2.250,42 EUR) s predmetom plnenia: Poloautomatizovaná nerezová plnička fliaš,

- dodávateľská faktúra č. FV189014 zo dňa 28. 02. 2018 na celkovú sumu 20.794,15 EUR (ZD = 17.328,46 a 20% DPH - 3.465,69 EUR) s predmetom plnenia: Technológia na príjem mlieka, sanitačnú technológia.

- dodávateľská faktúra č. FV189012 zo dňa 28. 02. 2018 na celkovú sumu 55.194.00 EUR (ZD = 45.995,00 EUR a 20% DPH 9.199,00 EUR) s predmetom plnenia: Chladiarenská technológia.

K týmto nákupom žalobca doložil elektronický zoznam majetku k 28. 02. 2018 a fotodokumentáciu, faktúry s preberacími protokolmi. V priebehu ústneho pojednávania konateľ žalobcu potvrdil dodanie tovaru, uvádzajúc, že preprava bola uskutočnená v réžií spoločnosti VK Group, s.r.o., zariadenia priviezol priamo do mliekarne p. S. a osobne bol prítomný pri vykládke tovaru. Úhrada za tovar prebehla bezhotovostne a vzájomným započítaním, o čom boli predložené doklady. Mailovou komunikáciou bola dodatočne správcovi dane zaslaná zmluva o nájme nebytových priestorov medzi daňovým subjektom a prenajímateľom J.- VK & spol. zo dňa 27. 08. 2015.

Správca dane dožiadaním č. 100733189/2019 požiadal miestne príslušného správcu dane o vykonanie miestneho zisťovania, ktorého predmetom bola obhliadka predmetných zariadení od dodávateľa VK Group, s.r.o. za účelom preukázania dodania predmetných zariadení daňovému subjektu. V odpovedi na dožiadanie zaevidovanej na DU Nitra pod číslom 250294555/2019 bolo správcovi dane oznámené, že priestory sú technicky a rozmerovo vhodné na umiestnenie preverovaných technických zariadení. Technologické zariadenia boli v čase obhliadky technicky funkčné a zabudované ako súčasť výrobného procesu na spracovanie mlieka.

Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam správca dane a žalovaný opäť len všeobecne konštatovali, že sa jednoznačne nedá dokázať, že išlo o skutočne dodané zariadenia spoločnosťou VK Group, s.r.o., a špekulatívne uviedli „nakoľko tieto zariadenia tam už mohli byť namontované pred vystavením dodávateľských faktúr", toto konštatovanie správcu dane a žalovaného je účelovo vykonštruované a pre žalobcu urážlivé. Ak by tomu tak bolo ako to uviedol správca dane a žalovaný, žalobca by mal tieto zariadenia zaúčtované už v skoršom období.

Ak správca dane a žalovaný tvrdia, že tieto zariadenia mohli byť namontované u daňového subjektu už skôr, mali by toto tvrdenie hodnoverne preukázať. Ak správca dane toto tvrdenie nevie preukázať a podoprieť dôkazmi, nemôže byť takéto tvrdenie správcu dane podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie nemôže vychádzať z takého tvrdenia, ktoré nie je podložené dôkazmi. Správca dane nepodložil dôkazy; ktoré by preukázateľne dokazovali namontovanie zariadení v skoršom období ako 02/2018 a rovnako ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že tieto zariadenie namontované neboli v zdaňovacom období. Ak by chcel správca dane a žalovaný toto tvrdiť, boli povinní preukázať zaúčtovanie zariadení v skoršom období. Hodnotiaca úvaha správcu dane musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. V danom prípade žalobca nevie preukázať neexistenciu tejto skutočnosti (zaúčtovanie zariadení v skoršom období), od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné.

Žalobca namietal nevykonanie ďalších úkonov s preverením dodania tovaru od dodávateľa VK Group, s.r.o.. Správca dane vykonal len jedno neúspešné predvolanie p. E.., bývalého konateľa VK Group, s.r.o.. Správca dane nevyužil inštitút opätovného predvolania, prípadne predvedenia svedka aj napriek tomu, že žalobca to vo svojom odvolaní navrhol. Žalovaný k tejto veci nezaujal žiadne stanovisko, keďže mu nebol doručený úplný spis v rámci odvolacieho konania.

29. V kontrolovanom zdaňovacom období február 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dokladu č. FD1802133 - dodávateľskej faktúry od dodávateľa STAVOBET s.r.o., - dodávateľská faktúra č. FV180004 zo dňa 16. 02. 2018 na celkovú sumu 9.433,80 EUR (ZD - 7.861,50 EUR a 20% DPH - 1.572,30 EUR) s predmetom plnenia: Sendvič stena a dvere. K uvedenej faktúre bol predložený dodací list. Žalobca emailovou komunikáciou zaslal vyjadrenie k požadovaným dotazom správcu dane, kde sa vyjadril, že sendvič stena a dvere boli použité pri výmene a úprave priestorov v prenajatej budove výrobnej prevádzky, žalobca zaslal správcovi dane fotodokumentáciu predmetného tovaru. Dňa 17. 04. 2019 sa konalo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu, kde vysvetlil, akou formou bola uskutočnená preprava, kde bola uskutočnená vykládka, akým spôsobom prebehli úhrady za dodanie tovaru. Žalobca dna 26. 04. 2019 prostredníctvom emailovej komunikácie doložil správcovi dane doklady o úhrade predmetnej faktúry aj s vyjadrením daňového subjektu, kde uviedol, že doprava bola vykonaná spoločnosťou STAVOBET s. r. o., dovezené autom s poľskými ŠPZ a nevieme sa dopátrať k predmetnej ŠPZ. Tovar je zaúčtovaný priamo do nákladov ako režijný materiál, úhrada faktúry prebehla zápočtami, ktoré boli obsahom prílohy, dňa 02. 04. 2019 zaslal daňový subjekt fotodokumentáciu dodaného tovaru. V súvislosti s preukázaním dodania tovaru od dodávateľa STAVOBET s. r. o. žalovaný vo svojom rozhodnutí č. 100288440/20250 (ďalej len „rozhodnutie FR SR“) uviedol, že správca dane v ďalšom konaní preverí konateľa Y.a S.. V. Y. S. sa vyjadril, že konateľa daňového subjektu nepozná a nikdy sa s nim nestretol. V období vystavenia faktúry č. FV180004 pre žalobcu bol konateľom p. X. S.. Na základe uvedeného, mal správca dane po zistení, že v predmetnom čase vystavenie faktúr a uskutočnenia obchodu bol konateľom p. X. S., mal túto osobu predvolať a vypočuť ju, prihliadnuc na to, že faktúra bola vystavená v období, keď konateľom dodávateľa bola táto osoba. To, že sa p. Y. S. nevedel vyjadriť, kto odberateľskú faktúru vystavil a podpísal je pre správcu dane irelevantné vo vzťahu k skutočnosti neuznania predmetnej dodávky správcom dane v období keď p. S. konateľom nebol keďže žalobca obchodoval s dodávateľom v období, ktoré vie popísať predchádzajúci konateľ, ktorý bol v čase dodávky vo funkcii konateľa dodávateľa. Správca dane sa v tomto prípade obmedzil len na vykonanie úkonov, ktoré mu naznačil žalovaný vo svojom rozhodnutí, bez toho aby vyvinul snahu na zisťovanie ďalších skutočností tak, aby bol spoľahlivo zistený skutočný stav. Pre žalobcu je však podstatné, že dodávateľ STAVOBET s. r. o. doložil doklady a na ústnom pojednávaní v postavení svedka sa vyjadril, že podľa bývalého konateľa, pána S., ktorý mu predal spoločnosť STAVOBET s. r. o., potvrdil, že všetko bolo dodané, tak ako je v účtovníctve. Správca dane sa však ani s týmito dôkazmi nevysporiadal a nijako ich nevyhodnotil, opäť sa uchýlil len ku neodbornému konštatovaniu, ktoré pre daňový subjekt nemá žiadnu relevantnú hodnotu, keďže vyjadril subjektívny názor na tieto podklady bez bližšieho preskúmavania a preverovania. Takéto konštatovanie správcu dane nemôže byť podkladom pre tak významne rozhodnutie pre daňový subjekt.

30. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 03. 2021 zrušil.

IV. Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14. 10. 2021 uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

32. Následne sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu a uviedol, že dňa 04. 07. 2019 sa k správcovi dane na Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany dostavil konateľ žalobcu J. S.. Správca dane osobne doručoval protokol č. 392905/2019 zo dňa 04. 07. 2019 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 392969/2019 zo dňa 04. 07. 2019. Konateľ spoločnosti odmietol podpísať prijatie uvedených písomností, a vyjadril sa, že nebol na tento účel pozvaný. Správca dane poučil daňový subjekt, že v zmysle ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto písomnosť doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté a konštatoval, že napriek uvedeným argumentom sa jedná o bezdôvodné odmietnutie prijatia písomností. Konateľ spoločnosti sa následne telefonicky radil so správcovi dane neznámou osobou a po ukončení hovoru sa vyjadril, že nepodpíše prevzatie písomností, osobne ich neprevezme, tieto mu majú byť zaslané poštou. Predmetné písomnosti správca dane doručil v zmysle dňa 04. 07. 2019. O doručovaní protokolu správca dane spísal úradný záznam č. 101647140/2019 zo dňa 04. 07. 2019. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle a Poukázal aj na fakt, že uvedená námietka je neopodstatnená z dôvodu, že žalobca mal dosť času sa s touto námietkou vyrovnať, pretože žalovaný zrušil prvé rozhodnutie správcu dane a vrátil ho späť do vyrubovacieho konania. Teda táto námietka bola zhojená tým, že správca dane ďalej konal a žalobca bol s touto námietkou oboznámený a mohol sa vyjadriť vo vyrubovacom konaní. Žalobcom nebolo navrhnuté, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. K námietke žalobcu, že nevedel o aký protokol sa jednalo, dodal, že jednoznačne uviedol, číslo protokolu a číslo výzvy. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol aj plné názvy písomností, ktoré žalobca zámerne spochybnil, a zámerne im „nerozumel“. Jednalo sa o Protokol č. 392905/2019 zo dňa 04. 07. 2019 a Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 392969/2019 zo dňa 04. 07. 2019 (je to úplný, celý názov výzvy, ktorej číslo je 392969/2019).

K ďalšej námietke dodal, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vždy upovedomil žalobcu o uskutočnení vypočutia svedka. Taktiež bol žalobca telefonickým rozhovorom správcu dane s konateľom p. J. S. vyzvaný na doloženie dokladov a stanovenie termínu na vyjadrenie sa k predmetným dokladom, ako aj k dodávateľským faktúram. Konateľ p. S. sa vyjadril, že je vážne chorý, či by sa nemohol termín odložiť. Po naliehaní správca dane nakoniec súhlasil so zaslaním e-mailu na adresu bjmliekaren@gmail.com, v ktorom mu správca dane uvedie svoje konkrétne požiadavky ohľadom faktúr. Taktiež sa správca dane dohodol s konateľom, že sa dňa 28. 03. 2018 (chyba v písaní, malo byť 2019, čo nemá vplyv na merito veci) v prípade vyzdravenia dostaví k správcovi dane, nakoľko v tomto termíne bol predvolaný svedok p. Y. E. v súvislosti s jeho vypočutím, ohľadne vykonávanej daňovej kontroly. O tomto úkone bolo zaslané upovedomenie č. 100582942/2019 zo dňa 07. 03. 2018 (chyba v písaní, malo byť 07. 03. 2019, čo nemá vplyv na merito veci). Správca dane vyzval konateľa na zaslanie potvrdenia o pracovnej neschopnosti, na čo p. S. uviedol, že nie je na PN (úradný záznam č. 10062395/2019 zo dňa 13. 03. 2019). K námietke žalobcu, kde poukázal na to, že správca dane pri svedeckej výpovedi p. Y. E. sa zameral iba na nesúlad vo vyjadrení, žalovaný uviedol, že to nie je pravda. Svedok, tak ako to uviedol, odovzdal všetky účtovné a daňové doklady na základe Protokolu o odovzdaní a prebratí účtovných a daňových dokladov zo dňa 27. 12. 2018 pánovi R. X., K., I. a nevedel správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontroly predložiť žiadne evidencie. Ďalej správca dane poukázal na to, že Generálne plnomocenstvo na pána B. X., podpísané dňa 01. 12. 2016 bolo zaregistrované na Daňovom úrade Bratislava s platnosťou od 05. 02. 2020 (podľa údajov zo systému Informačného systému finančnej správy (ďalej „ISFS“), pričom mal k dispozícii doklady a evidencie spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018, ktoré boli údajne odovzdané R. X. z I.. Správca dane mal pochybnosti o reálnom dodaní tovaru z dôvodu, že všetky účtovné doklady boli odovzdané R. X. z I., avšak boli doručené správcovi dane splnomocneným zástupcom p. B. X., ktorého správca dane predvolal ako svedka na základe rozhodnutia žalovaného. Pán X. sa na ústne pojednávanie nedostavil a zaslal správcovi dane ospravedlnenie o neúčasti, vzhľadom na aktuálnu situáciu na Slovensku v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Správca dane mal pochybnosti aj

v tom, že pán X. disponoval dokladmi spoločnosti MILP TRADING s.r.o., nakoľko tak, ako to uviedol konateľ spoločnosti pán Y. E., odovzdal tieto doklady R. X.. Správcovi dane nebola predložená úplná evidencia DPH, nakoľko nemal k dispozícii údaje o nároku na odpočet DPH, ani dodávateľské faktúry, čím nemohol preveriť a porovnať údaje s daňovým priznaním DPH spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018. V predvolaní na výsluch svedka, správca dane žiadal priniesť všetky doklady za zdaňovacie obdobie február 2018 týkajúce sa spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. Samotná existencia dokladov, ktorými žalobca deklaroval nadobudnutie tovarov od dodávateľov, z ktorých si uplatňoval nárok na odpočítanie dane, sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Poukazuje na to, že listinné dôkazy (faktúry, doklady o úhrade) predložené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že dodanie tovarov bolo aj reálne uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Samotné vyjadrenie a prehlásenie o tom, že sa nejaký zdaniteľný obchod uskutočnil, ešte nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Zároveň samotná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je len tvrdením o takýchto udalostiach. Predloženie faktúry je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, táto faktúra však musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Platiteľ, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry.

Žalobca v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. predložil ako doklad o úhrade len Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom MILP TRADING, s.r.o., a postupníkom Záhradné centrum, s.r.o., zo dňa 25. 07. 2018, a preto bola predmetom daňovej kontroly. V predmetnej zmluve je pri postupcovi MILP TRADING, s.r.o. uvedený zástupca - Y. E., konateľ, ktorý je uvedený na poslednej strane zmluvy pri podpisoch zmluvných strán. Porovnaním jednotlivých podpisov na zmluve a na generálnom plnomocenstve na p. X., ako aj pri podpisoch na predmetných faktúrach vystavených žalobcom je zrejmé, že predmetnú zmluvu podpísal splnomocnený zástupca p. X., na to nemusí byť správca dane písmo znalcom. Na základe uvedených skutočností správca dane nadobudol pochybnosti o platnosti uvedenej zmluvy. V emailovej komunikácii daňového subjektu č. 243793/2019 zo dňa 26. 04. 2019 je vyjadrenie p. S., že spomínané faktúry evidujú ako uhradené z titulu postúpenia na spoločnosť Záhradné centrum, s.r.o., ktoré bolo doložené pri ústnom pojednávaní. Žalobca preukázateľne nezdokladoval vysporiadanie úhrady medzi spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. a žalobcom. Na základe uvedeného správca dane nadobudol pochybnosti o úhradách predmetných faktúr od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. Správca dane sa zaoberal predmetnou zmluvou, pretože bola doložená ako doklad o úhrade predmetných dodávateľských faktúr, z ktorých nebol priznaný nárok na odpočet DPH. Tieto faktúry boli uvedené v predmetnej zmluve, ktorú správca dane nepovažuje za preukázateľný doklad o úhrade.

Čo sa týkalo faktúr o nákupe diaľničných známok a PHM od spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o., tieto mu boli predložené, pretože táto spoločnosť vlastnila autá, ktoré uskutočňovali prepravu. Správca dane všetky písomnosti predložené preveroval a zistil, že diaľničné známky na území Poľskej republiky neboli nakupované. Správca dane zistil len faktúry o nákupe diaľničných známok zo Slovenka, Maďarska, Česka a Slovinska. Na základe týchto informácii, správca dane mal za to, že prepravy, ktoré mala realizovať spoločnosť Eurotransport SK, s.r.o. pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. neboli dostatočne a relevantne preukázané správcovi dane. V odpovedi na dožiadanie boli priložené dokumenty: zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101521299/2020; zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101397844/2020; kópia všeobecného podania zo dňa 08. 09. 2020; záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy; faktúry s príslušenstvom, č FV1710060, 1708044, 1709092; kniha DPH; doklady z mýtneho systému (faktúry, prehľady o transakciách na základe kariet nákladných vozidiel). Žalovaný musel konštatovať, že preverovanie prepravy bolo vzhľadom na rozsah preverených dokladov a vykonaných úkonov dostatočné a časovo náročné. Nakoľko nebol preukázaný nákup diaľničných známok na území Poľskej republiky, správca dane považoval návrh na dokazovanie o preverenie mýtnych brán v Poľskej republike za bezpredmetný, s čím sa plne stotožnil aj žalovaný. Dožiadanému miestne príslušnému správcovi dane (Daňovému úradu Bratislava) bolo známe z predchádzajúcich miestnych zisťovaní, že sídlo spoločnosti nachádzajúce sa na adrese Gorkého 12, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto je virtuálne sídlo a na uvedenej adrese sa spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. reálne nenachádza a je nekontaktná. V zmysle výpisu z Obchodného registra SR došlo k niekoľkonásobnej zmene konateľov a spoločníkov, pričom od 09. 12. 2016 je jediným konateľom a spoločníkom Y. E., E. republika. P. úrad Bratislava

zaslal spoločnosti MILP TRADING s.r.o. výzvu na vydanie písomností, listín a iných vecí. Výzva sa vrátila späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na základe týchto skutočností, správca dane predvolal na výsluch svedka Y. E., konateľa spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „nevyžádano“. Správca dane opakovane predvolával svedka Y. E., zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „neexistující adresa“. O všetkých predvolaniach bol žalobca informovaný, pretože boli zaslané upovedomenia na adresu daňového subjektu, a boli prevzaté. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že okrem dodávateľskej faktúry č. FV181007 (doklad č. 1802123) od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o. a odberateľskej faktúry č. FV182007 vystavenej na odberateľa Agro Ostrov, s.r.o., nie sú na ostatných faktúrach rovnaké dodané množstvá a druh tovaru. Správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že nedošlo k dodaniu tovaru spoločnosťami MILP TRADING, s.r.o., žalobcom a k nadobudnutiu tovaru spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o. tak, ako je deklarované v podaných daňových priznaniach žalobcu, ale iba k vystaveniu faktúr za dodanie tovaru. Z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na dodanie tovaru, a nie na vystavenie faktúr, spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. reálne nevznikla daňová povinnosť. Konateľ spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. sa na ústnom pojednávaní vyjadril, že nemá žiadne doklady z dôvodu, že mal autonehodu, nebol schopný podnikať, a tak poprosil p. R., aby firmu počas jeho práceneschopnosti viedol, pričom mu dal všetky účtovné doklady. Momentálne nevedel, kde sa doklady nachádzajú. E- mailom zaslal p. Y. E. správcovi dane doklady: Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. zo dňa 27. 12. 2018; Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená so spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o. zo dňa 29. 12. 2016; Generálne plnomocenstvo zo dňa 30. 11. 2016; CMR doklady č. 5669416, SK 0207211, SK 0207388, CZ 4927026, SK 1077352, SK 0207156, SK 0207223, SK 0207225, SK 0894441, SK 0894401, SK 0207369. Žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru (príjemky, výdajky, skladová evidencia, doklady o úhradách, zaúčtovanie faktúr, evidencie DPH, hlavná kniha), nepredložil. V súvislosti s doloženým Protokolom o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. zo dňa 27. 12. 2018, zo strany odovzdávajúceho a R. X., K., Y. I. ako preberajúceho, odovzdané doklady neboli ani vecne, ani časovo bližšie špecifikované. Správca dane spísal dňa 17. 04. 2019 zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom daňového subjektu, p. J. S., ktorý v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. predložil len Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom MILP TRADING, s.r.o., a postupníkom Záhradné centrum, s.r.o. Žiadne iné doklady, týkajúce sa dodania tovaru od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. neboli správcovi dane predložené. Správca dane zaslal poľskej finančnej správe Žiadosť o MVI č. 101082127/2019 zo dňa 09. 05. 2019, v ktorej žiadal o preverenie intrakomunitárnych dodaní tovaru - superfosfát, unifoska, od spoločnosti ZAKLADY CHEMICZNE „Siarkopol“ TARNOBRZEG sp. z o.o., 39-400 Tarnobrzeg ul. Chemiczna 3, REGON 831220876, Poľsko, IČ DPH: PL8671993417 spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., Bratislava (vrátane dopravy a úhrad). V odpovedi na žiadosť o MVI bolo uvedené, že poľský daňovník potvrdil vystavenie predajných faktúr pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. v období od 08/2017 do 10/2017 a nie ako je chybne uvedené v odvolaní v období od 08/2018 do 10/2017. V období 02/2018 neboli uskutočnené predajné transakcie tovaru pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. Správca dane na základe uvedeného skonštatoval, že síce bolo potvrdené dodanie tovaru od poľskej spoločnosti do spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., avšak nebolo potvrdené reálne uskutočnenie dodania tovaru medzi spoločnosťami MILP TRADING, s.r.o. a žalobcom, nakoľko spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o. neboli predložené doklady, žiadne evidencie, preukazujúce dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti v spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. Žalovaný mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní, získané dôkazy zhodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, poskytoval daňovému subjektu informácie o jeho procesných právach a povinnostiach. Správca dane vykonával úkony aj z vlastného podnetu, a taktiež postupoval v zmysle práva EÚ. Správca dane v súvislosti s dodaním tovaru spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o. poukazoval na personálne, majetkové a obchodné prepojenia žalobcu so spoločnosťou vlastníka tejto nehnuteľnosti. Vlastníkom nehnuteľnosti na adrese Duklianska 38, Bardejov, je podľa listu vlastníctva spoločnosť Agro Ostrov, s.r.o., ktorej spoločníkom je J. S., rovnako ako aj v spoločnosti žalobcu, t. j. u platiteľa Bardejovská mliekareň s.r.o. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že tovar bol dodaný na sklad na Duklianskej ulici v Bardejove pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o., tento tovar bol ďalej predaný žalobcovi priamo na sklad. Žalobca nakúpil tovar, ktorý zložil do skladu, a takto zložený tovar na sklade predal spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o. Tento typ dodania nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať jeho skutočnú realizáciu, najmä ak ide

o dodávku v reťazci, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade. Žalobca nepreukázal existenciu dodávky tovaru, jeho pôvod, okolnosti uskutočnenia dodávky od deklarovaného dodávateľa a následne i okolnosti dodania tovaru ďalšiemu odberateľovi, vrátane prepravy. Žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom, že akýmkoľvek zákonom upraveným alebo dohodou určeným spôsobom nadobudol právo nakladať s tovarom, že pri tomto danom tovare vznikla daňová povinnosť a v konečnom dôsledku aj právo dodaný tovar ďalej predať. Správca dane preverovaním dôkazov zistil, že ani na jednom predloženom CMR doklade nie je podpis a pečiatka príjemcu, ktorý tovar prevzal, nie je uvedený ani dátum prevzatia tovaru. K predloženým dokladom (zmluve o nájme nebytových priestorov a generálnemu plnomocenstvu) uviedol, že ich nemožno považovať za preukázateľné dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o. K vyjadreniu žalobcu, že vykonaný výsluch svedka, ktorý slúži ako plnohodnotný dôkazný prostriedok uviedol, že svedok Y. E. dodanie tovaru pre žalobcu ústne potvrdil, ale k preukázaniu pravdivosti svojich tvrdení nevedel predložiť žiadny dôkaz. Na preukázanie uskutočnenia obchodného prípadu je potrebné, aby tento preukázali predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov obaja obchodní partneri, tak dodávateľ, ako aj odberateľ. Poukázal pritom na zásadu objektívnej pravdy, ovládajúcu daňové konanie, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane nevyhodnotil predloženie jednotlivých dokladov. V rozhodnutí č. 101852972/2019 zo dňa 01. 08. 2019 na strane 20 uviedol správca dane „vyhodnotenie dôkazov“ a v rozhodnutí č. 101589056/2020 zo dňa 15. 10. 2020 (ktoré žalovaný potvrdil) na strane 46 uviedol „výsledok zistení“. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie tak, ako to požadoval žalovaný, a preto rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 10. 2020 bolo potvrdené žalovaným. Správca dane v ďalšom konaní preveroval dožiadaním zaslaným na Daňový úrad Prešov skutočnosti, týkajúce sa spoločnosti Eurotransport SK, s.r.o. V odpovedi na dožiadanie bolo správcovi dane oznámené, že bolo vykonané ústne pojednávanie so splnomocnenou zastupovaním uvedenej spoločnosti, s Ing. W., o čom bola spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101397844/2020, ktorej predmetom bolo preverenie dopravy s predložením dôkazov spoločnosťou Eurotransport SK, s.r.o. pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. na základe predložených CMR dokladov. Miestne príslušný správca dane preveril, či skutočne došlo k uskutočneniu prepráv na základe predložených prepravných dokladov CMR. Správcovi dane boli predložené záznamy o výkone vozidiel, ktoré vypisujú jednotliví vodiči. Na základe uvedeného, správca dane opätovne predvolal splnomocnenú osobu, Ing. W. na ústne pojednávanie. Správca dane žiadal predloženie tachografových kariet vodičov, resp. údaje z nich stiahnuté, pretože tieto údaje sú povinné pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje kamiónovú dopravu. Dňa 05. 10. 2020 bola opäť spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101521299/2020, kde Ing. W. uviedla, že údaje z tachografových kariet vodičov pri inštalácii nového programu zmizli. Správca dane uviedol, že chcel porovnať údaje zo záznamov o výkone vozidiel s údajmi z tachografových kariet. Z dôvodu, že správcovi dane nepostačovala táto odpoveď, preto v predmetnej zápisnici do opatrení uviedol, aby Ing. W. predložila doklady o nákupe diaľničných známok za uvedené motorové vozidlá (august, september, október 2017), ktoré by preukázali výkon dopravy na území Poľskej republiky (z Tarnobrzegu ku príjemcovi MILP TRADING, s.r.o.). Dňa 08. 10. 2020 boli predložené faktúry o nákupe diaľničných známok a PHM od spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o., pretože táto spoločnosť bola vlastníkom uvedených motorových vozidiel. Správca dane tieto listiny preveril a zistil, že diaľničné známky na území Poľskej republiky neboli nakupované. Boli zistené len faktúry o nákupe diaľničných známok zo Slovenka, Maďarska, Česka a Slovinska. Na základe týchto informácií, správca dane dospel k záveru, že prepravy, ktoré mala realizovať spoločnosť Eurotransport SK, s.r.o. pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. neboli dostatočne a relevantne preukázané správcovi dane. Prílohou odpovede na dožiadanie boli nasledujúce dokumenty - zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101521299/2020; zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101397844/2020; kópia všeobecného podania zo dňa 08. 09. 2020; záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy; faktúry s príslušenstvom, č: FV1710060, 1708044, 1709092; kniha DPH; doklady z mýtneho systému (faktúry, prehľady o transakciách na základe kariet nákladných vozidiel). Správca dane na základe uvedeného, zhodnotil všetky zistené informácie a dospel k záveru, že preverovanie prepravy bolo vzhľadom na rozsah preverených dokladov a vykonaných úkonov dostatočné a časovo náročné. Nakoľko nebol

preukázaný nákup diaľničných známok na území Poľskej republiky, správca dane považoval návrh na dokazovanie o preverenie mýtnych brán v Poľskej republike za bezpredmetný, s čím žalovaný v plnej miere súhlasil. K námietke, že medzi predloženými dokladmi má byť faktúra od spoločnosti „Eurotoll“, v ktorej je fakturované mýto za využívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií v Poľskej republike, žalovaný musel skonštatovať, že táto skutočnosť nebola uvedená v odvolaní žalobcu. Žalobca v odvolaní len požadoval doplniť dokazovanie o preverenie mýtnych brán v Poľskej republike. V odvolaní neuviedol, že nejaké doklady resp. faktúry mali byť od spoločnosti „Eurotoll“. Správca dane na základe výpovede konateľa spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. poukázal na dôležitú skutočnosť, že nebola preukázaná existencia obojstranného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom MILP TRADING, s.r.o. a daňovým subjektom ako odberateľom. Samotná skutočnosť, že daňový subjekt má k dispozícii faktúry s predpísaným obsahom bez ďalších dôkazov, nie je na odpočítanie dane postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej údaje odrážajúce skutočnosť. Preverením obchodných transakcií na základe predložených dokladov a dôkazov, spísaním svedeckej výpovede s konateľom dodávateľa, správca dane nadobudol pochybnosti o tom, či dodávateľ MILP TRADING, s.r.o. je reálnym dodávateľom tovaru pre daňový subjekt. Podľa vyššie uvedených zistení bolo zrejmé, že vykonanie zdaniteľných obchodov práve dodávateľom MILP TRADING, s.r.o. v zmysle predložených faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane nebolo preukázané. Nárok na odpočítanie dane v zmysle je platiteľ povinný preukázať, aj splniť podmienky odpočítania dane, ktoré sú definované v a Až po splnení týchto podmienok má platiteľ nárok uplatniť si odpočítanie dane. z dôvodu zložitosti a náročnosti tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočet prísnejšie podmienky, než ktoré sú platné pri dokazovaní nárokov u iných daní. Podmienky je nutné dodržať, pretože v opačnom prípade dôsledky ich porušenia znáša daňový subjekt.

Poukázal na to, že aj keď žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly doklady (faktúry, doklad o úhrade, ...), ktorými zo svojej strany preukázal dodanie tovaru, avšak na preukázanie uskutočnenia obchodného prípadu je potrebné, aby tento preukázali predložením relevantných správcom dane overiteľných dôkazov obaja obchodní partneri, tak odberateľ, ako aj dodávateľ. Predložené doklady v rámci daňovej kontroly, preukazujúce dodanie tovaru - zariadení, nebolo možné overiť u deklarovaného dodávateľa VK Group, s.r.o., nakoľko dodávateľská spoločnosť dodanie tovaru žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, a správca dane nemal možnosť si overiť odvedenie dane na výstupe u deklarovaného dodávateľa, ako ani zaúčtovanie faktúr v jeho výnosoch. Žalobca nepredložil správcovi dane taký dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal, že k dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako to sám tvrdí a to aj dodávateľom označeným na faktúre.

Opakovane žalovaný k ďalším námietkam žalobcu uviedol, že žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane predvolal na výsluch svedka Y. S., konateľa spoločnosti STAVOBET s. r. o. Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a bola doručená uložením dňa 04. 08. 2020. Svedok sa bez ospravedlnenia v stanovenom termíne k správcovi dane nedostavil. Správca dane ho opakovane predvolal, avšak zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a bola doručená uložením dňa 26. 09. 2020. Správca dane vo veci opakovaného predvolania obdržal e-mail od svedka Y. S., ktorý chcel vedieť, čo bolo v písomnosti, ktorú neprevzal, z dôvodu, že sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu, a zaslal požiadavku na vypočutie na Daňovom úrade Prešov, správca dane mu vyhovel. Na ústnom pojednávaní svedok Y. S. sa vyjadril, že pána S.epozná, nikdy sa s ním nestretol. V období vystavenia faktúry pre daňový subjekt bol konateľom pán X. S., O. čtvrť XXXX, S., ČR. K. sa vyjadriť, kto faktúru vystavil, kto podpísal, ani odkiaľ bol predmetný tovar nadobudnutý, ale uviedol, že môže predložiť účtovné doklady, ktoré mal k dispozícii. Z predložených dokladov správca dane zistil, že tovar bol dodaný poľskou spoločnosťou Gór-Stal sp. Z o.o., ul Przemyslowa 11, 38-300 Gorlice, Poľsko. VAT UE:PL7381945154, č. faktúr: zo dňa 09. 02. 2018, č. z 09. 02. 2018, č. 104/ SEU/2018 z 15. 02. 2018. Ďalej sa pán S. vyjadril, že podľa bývalého konateľa, pána S., ktorý mu predal spoločnosť STAVOBET s. r. o., ten potvrdil, že všetko bolo dodané tak, ako je v účtovníctve. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, že daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 bolo podané neoprávnenou osobou, a ktoré sa tým považuje za nepodané. Hneď ako zistil, že bolo podané neoprávnenou osobou, podal nanovo daňové priznanie. Mal za to, že podanie daňových priznaní aj za iné zdaňovacie obdobia roku 2018 podané v ten istý dátum, bolo účelové, z dôvodu zistenia, že sa preverujú skutočnosti ohľadne dodávok tovaru za kontrolované obdobie a ústne potvrdenie dodania tovaru doložené dokladmi a evidenciami, ktoré si daňový subjekt mohol vyhotoviť aj dodatočne, nič

nemení na skutočnostiach uvedených vo vyhodnotení dôkazov správcu dane. Podobne aj vyjadrenia svedka R. S., ktorý sa vyjadril, že nevie kto odberateľskú faktúru FV180004 vystavil, podpísal, ani odkiaľ bol predmetný tovar nadobudnutý. K ďalšej námietke, v ktorej žalobca požadoval predvolanie a vypočutie X.. uviedol, že správca dane sa vyjadril aj k tejto námietke v tom zmysle, že nemá vedomosť, že by uvedeným konaním získal iné dôkazy, okrem tých, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a ktoré by mali vplyv na závery správcu dane uvedené v protokole a v rozhodnutiach.

Vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že podmienky stanovené zákonom boli dodržané len formálne. Žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy faktúru, dodací list, dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov medzi spoločnosťou STAVOBET s. r. o. a žalobcom, ktoré samotné však nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení. Predložené doklady v rámci daňovej kontroly preukazujúce dodanie tovaru - sendvičovej steny a dverí nebolo možné overiť u deklarovaného dodávateľa spoločnosti STAVOBET s. r. o., nakoľko dodávateľská spoločnosť dodanie tovaru žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala a správca dane nemal možnosť si overiť odvedenie dane na výstupe u deklarovaného dodávateľa, ako ani zaúčtovanie faktúr v jeho výnosoch. Správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu STAVOBET s. r. o., o čom spísal úradný záznam č. 101625898/2019 zo dňa 03. 07. 2019. Správca dane z informačného systému finančnej správy SR zistil, že podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 spoločnosti STAVOBET s. r. o. bolo podpísané a podané neoprávnenou osobou. V zmysle 9 Z. z. považuje sa takéto podanie daňového priznania za nepodané. Správca dane ďalej zistil, že pri preverovaní sídla miestnym zisťovaním vykonaným Daňovým úradom Nitra, dňa 25. 01. 2019 na adrese uvedenej vo Výpise z obchodného registra na ulici Fraňa Mojtu 281/18, 949 01 Nitra (do 20. 05. 2019), spoločnosť STAVOBET s. r. o. už dávno (najmenej 2 roky) nemá sídlo. Žalovaný poukázal na dôležitú skutočnosť, že nebola preukázaná existencia obojstranného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom STAVOBET s. r. o. a odberateľom žalobcom. Samotná skutočnosť, že žalobca mal k dispozícii faktúru s predpísaným obsahom, nie je na odpočítanie dane postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej údaje odrážajúce skutočnosť. Podľa vyššie uvedených zistení bolo zrejmé, že vykonanie zdaniteľných obchodov práve dodávateľom STAVOBET s. r. o. v zmysle predloženej faktúry, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane za príslušné zdaňovacie obdobie nebolo preukázané. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pre nepriznanie práva odpočítať daň zo spornej faktúry bolo podstatné, že sa nepreukázalo dodanie tovaru spoločnosťou STAVOBET s. r. o.. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Skutočnosti týkajúce sa sídla spoločnosti STAVOBET s. r. o., správca dane uviedol ako podporné tvrdenie k tomu, že nebolo možné dostatočne preveriť uskutočnenie zdaniteľného obchodu v spoločnosti STAVOBET s. r. o. Vyhodnotením jednotlivých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo vznikli u správcu dane pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako to tvrdí žalobca na základe predložených dokladov. Žalobca nepreukázal, že fakturované dodanie tovarov bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach. V preverovanej veci nebolo preukázané, že dodávateľovi, spoločnosti STAVOBET s. r. o. (nepodané priznanie za zdaňovacie obdobie február 2018), vznikla daňová povinnosť v zmysle z titulu reálneho uskutočnenia preverovaného dodania tovaru, čo je v zmysle základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočet DPH. U žalobcu neboli tak v zdaňovacom období február 2018 naplnené hmotnoprávne podmienky nároku na odpočet DPH.

33. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Nitre žalobu voči žalovanému ako bezdôvodne podanú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

34. V žalobnej replike zo dňa 06. 12. 2021 žalobca uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a mal za to, že vykonanie daňovej kontroly a následného vyrubovacie konania nebolo vykonané v súlade so zákonom. Opätovne pritom namietal nedoručovanie písomností v súlade so zákonom. Rovnako tak zotrval na tom, že nebolo vysporiadané sa s dôkazmi a taktiež namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, majúc pritom za to, že žalovaný nemôže vykonanie dôkazu odmietnuť s tým, že od neho nemožno očakávať potvrdenie pravdivosti tvrdenej skutočnosti.

35. Žalovaný písomné vyjadrenie k žalobnej replike nepodal.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

36. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 14. 05. 2021, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 03. 2021, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 07. 06. 2022 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

37. Podľa , písm. a/, b/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 5 vyššie citovaného zákona, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

38. Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 07. 2021, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 30 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,28) c) verejnej vyhlášky.

Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8 a 9 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel

v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.36a)

Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.36a)

Podľa § 63 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak.

Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 163 vyššie citovaného zákona, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

39. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho - daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

40. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi vyrubil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 rozdiel v sume 32.428,19 eur tak, že daň vyrubenú dodatočným daňovým priznaním v sume 858,33 eur zvýšil na sumu 33.286,52 eur.

Priebeh daňovej kontroly až do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva z I. a II. časti tohto rozsudku a správny súd mal za preukázané, že správca dane nepriznal odpočítanie DPH z faktúr:

- č. FV181007 zo dňa 07. 02. 2018 v celkovej sume 24.998,40 eur, základ dane v sume 20.832,00 eur, DPH v sume 4.166,40 eur za unifoska, superfosfát a fóliu,

- č. FV181009 zo dňa 22.02. 2018 v celkovej sume 22.515,23 eur, základ dane v sume 18.762,69 eur, DPH v sume 3.752,54 eur za superfosfát a fóliu,

- č. FV181011 zo dňa 28. 02. 2018 v celkovej sume 27.487,52 eur, základ dane v sume 22.906,27 eur, DPH v sume 4.581,25 eur za unifoska, superfosfát a fóliu, všetky od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o. (ďalej len „faktúry od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o.“);

- č. FV189016 v celkovej sume 20.643,52 eur, základ dane v sume 17.202,93 eur a DPH v sume 3.440,59 eur za paster,

- č. FV189015 v celkovej sume 13.502,63 eur, základ dane v sume 11.252,11 eur a DPH v sume 2.250,42 eur za poloautomatizovanú nerez. plničku fliaš,

- č. FV189014 v celkovej sume 20.794,15 eur, základ dane v sume 17.328,46 eur a DPH v sume 3.465,69 eur za technológiu na príjem mlieka,

- č. FV189012 v celkovej sume 55.194,00 eur, základ dane v sume 45.995,00 eur a DPH v sume 9.199,00 eur za chladiarenskú technológiu, všetko od dodávateľa VK Group, s.r.o. (ďalej len „faktúry od dodávateľa VK Group, s.r.o.“);

- č. FV180004 zo dňa 16. 02. 2018 v celkovej sume 9.433,80 eur, základ dane v sume 7.861,50 eur a DPH v sume 1.572,30 eur za dvere a za sendvič stena od dodávateľa STAVOBET s. r. o. (ďalej len „faktúra od dodávateľa STAVOBET s. r. o.“), resp. spoločne označené ako „sporné faktúry“.

Správca dane po vykonanej daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 vyrubil na dani z pridanej hodnoty rozdiel v sume 32.428,19 eur z dôvodu, že žalobca (a tiež ani jeho dodávatelia) v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vierohodným spôsobom nepreukázal, že k dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako je to deklarované na sporných faktúrach (porušenie ods. l, 2 písm. a/ Z. z .o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ).

41. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 podľa dodatočného daňového priznania a predložených sporných faktúr.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný ani správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie (napr. nepreverenie mýtnych brán v Poľsku, neuskutočnenie výsluchu E. S. a X. S., nevyzvanie p. X. na predloženie dokladov), nezaoberal sa dostatočne všetkými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (výsledky z MVI, výpoveď Y. E., žalobcom predložené doklady dňa 21. 04. 2020), tieto nevyhodnocoval v ich vzájomnej súvislosti a tiež mal za to, že mu nebol doručený protokol spolu s výzvou, ako ani nebol riadne oboznámený s dôkazmi a tiež vyzvaný k odstráneniu pochybností. Zároveň vytýkal, že správca dane a žalovaný od neho požadovali doklady, ktorých evidenciu mu neukladá žiaden všeobecne záväzný právny predpis a tiež skutočnosť, že žalovanému nebol predložený v rámci odvolacieho konania celý administratívny spis.

42. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa daňového poriadku, ako uvádzal žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu.

43. Správny súd v danej veci zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a v zmysle oprávnení mu daných daňovým poriadkom správca dane v rámci preukazovania úkonov vykonaných v priebehu daňovej kontroly (§ 24 ods. 2 daňového poriadku) overil dodávateľov sporných faktúr,

preveroval všetky daňové transakcie, t. j. dodanie tovaru žalobcovi ním deklarovanými dodávateľmi - vypočul, resp. predvolal konateľov dodávateľov, vykonal dožiadania, MVI, ako aj zabezpečoval listinné dôkazy a vykonal iné dokazovanie, ktorým bolo zistené (vyplýva to i z predloženého administratívneho spisu), že žalobca v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. predložil ako doklad o úhrade len Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom MILP TRADING, s.r.o., a postupníkom Záhradné centrum, s.r.o., zo dňa 25. 07. 2018, a preto bola aj táto zmluva predmetom daňovej kontroly. Okrem toho z tejto zmluvy jednoznačne vyplývalo, že pri postupcovi MILP TRADING, s.r.o. bol uvedený ako zástupca Y. E., konateľ, avšak podpis sa zhodoval s podpisom p. X., preto správca dane nadobudol pochybnosť o platnosti uvedenej zmluvy, čo však neznamená, že túto pochybnosť žalobca nemohol v zmysle svojej dôkaznej povinnosti odstrániť. Uvedené však žiadnym spôsobom nevykonal. Naviac, žalobca preukázateľne nezdokladoval vysporiadanie úhrady medzi spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. a žalobcom, preto hodnotiac dôkazy vo vzájomnej súvislosti správca dane správne nadobudol pochybnosti o úhradách predmetných faktúr od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. Čo sa týkalo faktúr o nákupe diaľničných známok a PHM od spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o., tieto boli predložené z dôvodu, že spoločnosť Agro Ostrov, s.r.o. vlastnila autá, ktoré uskutočňovali prepravu. Správca dane všetky predložené písomnosti preveroval a zistil, že diaľničné známky na území Poľskej republiky neboli nakupované (uvedené nie je ani sporné). Správca dane zistil len faktúry o nákupe diaľničných známok zo Slovenka, Maďarska, Česka a Slovinska. Na základe týchto informácii, správca dane mal za to, že prepravy, ktoré mala realizovať spoločnosť Eurotransport SK, s.r.o. pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. neboli dostatočne a relevantne preukázané správcovi dane, pričom na uvedenom by nič nezmenili ani informácie z mýtneho systému, nakoľko v tejto súvislosti správny súd dodáva, že na preukázanie dodania tovaru nepostačuje len preukázanie toho, že určité vozidlo prešlo mýtnou bránou, ale je podstatné to, či vozidlo skutočne prevážalo aj deklarovaný tovar. Rovnako nebolo možné súhlasiť s tým, že by sa správca dane nezaoberal všetkými žalobcom predloženými dokladmi, nakoľko tieto sú hodnotené jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti v napadnutom rozhodnutí, resp. v rozhodnutí správcu dane a žalobca v žiadnom rozsahu nekonkretizoval, ktorý dôkaz bol opomenutý a aký význam mu bolo potrebné prisúdiť. Čo sa týkalo ústnych pojednávaní s Ing. W., správny súd má za to, že ani v jednom prípade nešlo o výsluch svedka, teda právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku nebolo porušené. Rovnako tak neobstála výtka žalobcu o nadbytočnosti MVI, nakoľko ňou boli preukázané skutočnosti, ktoré boli v prospech žalobcu, avšak nepostačovali na unesenie dôkazného bremena.

Okrem toho správca dane z dožiadaní zistil, že sídlo spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. je len virtuálne, spoločnosť je nekontaktná. V zmysle výpisu z Obchodného registra SR došlo k niekoľkonásobnej zmene konateľov a spoločníkov, pričom od 09. 12. 2016 je jediným konateľom a spoločníkom Y. E., Česká republika. Správca dane predvolal na výsluch svedka Y. E., konateľa spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., ktorý sa na ústnom pojednávaní vyjadril tak, že nemá žiadne doklady z dôvodu, že mal autonehodu, nebol schopný podnikať, a tak poprosil p. R. aby firmu počas jeho práceneschopnosti viedol, pričom mu dal všetky účtovné doklady. Momentálne nevedel, kde sa doklady nachádzajú. E- mailom zaslal správcovi dane doklady a to Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. zo dňa 27. 12. 2018; Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená so spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o. zo dňa 29. 12. 2016; Generálne plnomocenstvo zo dňa 30. 11. 2016; CMR doklady č. 5669416, SK 0207211, SK 0207388, CZ 4927026, SK 1077352, SK 0207156, SK 0207223, SK 0207225, SK 0894441, SK 0894401, SK 0207369. Žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru, ako napríklad príjemky, výdajky, skladová evidencia, doklady o úhradách, zaúčtovanie faktúr, evidencie DPH, hlavná kniha, nepredložil. V súvislosti s doloženým Protokolom o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. zo dňa 27. 12. 2018, zo strany odovzdávajúceho a R. X., K., Y. I. ako preberajúceho, odovzdané doklady neboli ani vecne, ani časovo bližšie špecifikované. Správca dane o týchto pochybnostiach oboznámil konateľa žalobcu dňa 17. 04. 2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorý v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. predložil len Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom MILP TRADING, s.r.o., a postupníkom Záhradné centrum, s.r.o. Žiadne iné doklady, týkajúce sa dodania tovaru od spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. neboli správcovi dane predložené a správca dane nemal dôvod konať za spoločnosť MILP TRADING, s.r.o s inou osobou ako konateľom. Navyše, správca dane predvolal na výsluch aj p. X., ako aj uviedol doklady, ktoré treba predložiť, ani tak sa však nepodarilo ich zabezpečiť. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že o všetkých predvolaniach, ako aj úkonoch bol žalobca informovaný a boli mu tiež zaslané upovedomenia na adresu daňového subjektu, a boli prevzaté. Kontrolou predložených dokladov správca dane tiež

zistil, že okrem dodávateľskej faktúry č. FV181007 (doklad č. 1802123) od dodávateľa MILP TRADING, s.r.o. a odberateľskej faktúry č. FV182007 vystavenej na odberateľa Agro Ostrov, s.r.o., nie sú na ostatných faktúrach rovnaké dodané množstvá a druh tovaru. Správca dane na základe zistených skutočností preto skonštatoval, že nedošlo k dodaniu tovaru spoločnosťami MILP TRADING, s.r.o., žalobcom a k nadobudnutiu tovaru spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o. tak, ako je deklarované v podaných daňových priznaniach žalobcu, ale iba k vystaveniu faktúr za dodanie tovaru. Z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na dodanie tovaru, a nie na vystavenie faktúr, spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. reálne nevznikla daňová povinnosť. Správca dane zaslal tiež poľskej finančnej správe Žiadosť o MVI č. 101082127/2019 zo dňa 09. 05. 2019, v ktorej žiadal o preverenie intrakomunitárnych dodaní tovaru

- superfosfát, unifoska, od spoločnosti ZAKLADY CHEMICZNE „Siarkopol“ TARNOBRZEG sp. z o.o., spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., Bratislava (vrátane dopravy a úhrad). V odpovedi na žiadosť o MVI bolo uvedené, že poľský daňovník potvrdil vystavenie predajných faktúr pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. v období od 08/2017 do 10/2017, z čoho vyplýva, že v mesiaci február 2018 neboli uskutočnené predajné transakcie tovaru pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o. Správca dane na základe uvedeného skonštatoval, že síce bolo potvrdené dodanie tovaru od poľskej spoločnosti do spoločnosti MILP TRADING, s.r.o., avšak nebolo potvrdené reálne uskutočnenie dodania tovaru medzi spoločnosťami MILP TRADING, s.r.o. a žalobcom, nakoľko spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o. neboli predložené doklady, žiadne evidencie, preukazujúce dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti v spoločnosti MILP TRADING, s.r.o. Uvedené tvrdenie nemožno prezentovať tak, ako to žalobca naznačil, že daňový subjekt nemôže predať nakúpený tovar neskôr, ale je povinný viesť evidenciu svojej obchodnej činnosti tak, aby bolo preukázané aj reálne dodanie tovaru. Na základe takto vykonaného dokazovania bolo potrebné ustáliť, že žalovaný, ako i správca dane postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbali pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní, získané dôkazy zhodnotili podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Okrem toho bolo potrebné taktiež poukázať na personálne, majetkové a obchodné prepojenia žalobcu so spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o., čo súviselo aj s prenajatými priestormi na adrese Duklianska 38, Bardejov, ktorých vlastníkm bola spoločnosť Agro Ostrov, s.r.o., ktorej spoločníkom je J. S. (konateľ žalobcu). V tejto súvislosti správca dane správne zdôraznil, že tovar bol dodaný na sklad na Duklianskej ulici v Bardejove pre spoločnosť MILP TRADING, s.r.o., tento tovar bol ďalej predaný žalobcovi priamo na sklad, t. j. žalobca nakúpil tovar, ktorý zložil do skladu, a takto zložený tovar na sklade predal spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o. Tento typ dodania nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať jeho skutočnú realizáciu, najmä ak ide o dodávku v reťazci, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade. Žalobca nepreukázal existenciu dodávky tovaru, jeho pôvod, okolnosti uskutočnenia dodávky od deklarovaného dodávateľa a následne i okolnosti dodania tovaru ďalšiemu odberateľovi, vrátane prepravy. Žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom, že akýmkoľvek zákonom upraveným alebo dohodou určeným spôsobom nadobudol právo nakladať s tovarom, že pri tomto danom tovare vznikla daňová povinnosť a v konečnom dôsledku aj právo dodaný tovar ďalej predať. Navyše, ani na jednom z predložených CMR dokladov nebol podpis ani pečiatka príjemcu, ktorý tovar prevzal, nebol uvedený ani dátum prevzatia tovaru. K predloženým dokladom (zmluve o nájme nebytových priestorov a generálnemu plnomocenstvu) bolo potrebné dodať, že ich nebolo možné považovať za preukázateľné dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru spoločnosťou MILP TRADING, s.r.o.

44. Rovnako tak bolo potrebné postupovať aj pri dodávateľovi VK Group, s.r.o., v rámci čoho žalobca taktiež predložil k výkonu daňovej kontroly doklady (faktúry, doklad o úhrade, ...), ktorými zo svojej strany preukázal síce nadobudnutie tovaru, ale nepreukázal dodanie tovaru - zariadení zo strany deklarovaného dodávateľa VK Group, s.r.o., V tejto súvislosti bolo potrebné zdôrazniť, že dodávateľská spoločnosť VK Group, s.r.o. dodanie tovaru žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, a správca dane nemal možnosť si overiť odvedenie dane na výstupe u deklarovaného dodávateľa, ako ani zaúčtovanie faktúr v jeho výnosoch, a preto ani odpočet DPH z týchto faktúr neuznal. Na uvedenom nič nezmenilo miestne zisťovanie, ktoré potvrdilo existenciu tovaru - zariadení, ale nepreukázalo ich dodávateľa.

45. Tretím sporným dodávateľom bola spoločnosť STAVOBET s. r. o., ktorej konateľ Y. S. uviedol, že pána S. nepozná, nikdy sa s ním nestretol. V období vystavenia faktúry pre daňový subjekt bol konateľom pán X. S.. Nevedel sa vyjadriť, kto faktúru vystavil, kto podpísal, ani odkiaľ bol

predmetný tovar nadobudnutý, ale uviedol, že môže predložiť účtovné doklady, ktoré mal k dispozícii. Z predložených dokladov správca dane zistil, že tovar bol dodaný poľskou spoločnosťou Gór-Stal sp. Z o.o., avšak nahliadnutím do informačného systému finančnej správy SR bolo zistené, že podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 spoločnosti STAVOBET s. r. o. bolo podpísané a podané neoprávnenou osobou, preto sa naň hľadí ako na nepodané. Okrem toho pri preverovaní sídla miestnym zisťovaním vykonaným Daňovým úradom Nitra, dňa 25. 01. 2019 bolo zistené, že na adrese uvedenej vo Výpise z obchodného registra na ulici Fraňa Mojtu 281/18, 949 01 Nitra (do 20. 05. 2019), spoločnosť STAVOBET s. r. o. už dávno (najmenej 2 roky) nemá sídlo. Bolo tiež potrebné ustáliť, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že fakturované dodanie tovarov bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach. V preverovanej veci nebolo preukázané, že dodávateľovi, spoločnosti STAVOBET s. r. o. (nepodané priznanie za zdaňovacie obdobie február 2018), vznikla daňová povinnosť v zmysle z titulu reálneho uskutočnenia preverovaného dodania tovaru, čo je v zmysle základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočet DPH. U žalobcu neboli tak v zdaňovacom období február 2018 naplnené hmotnoprávne podmienky nároku na odpočet DPH u všetkých vyššie uvedených sporných faktúr.

46. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že bol prijímaný práve v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ a s cieľom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc ES najmä šiestej smernice Rady 77/388/EHS, teraz smernice Rady č. 2006/112/ES ( v spojení s prílohou č. 6 zoznam preberaných právnych aktov). Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať do úvahy členstvo Slovenska v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa proti ENELu, Zb. s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 4. júla 2006, Zb. s. I-6057, bod 111) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú, alebo nemajú priamy účinok.

Účelom , ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa , a vyžaduje preukázanie dodania tovaru v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu v zmysle tohto zákona. Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť odpočtu DPH požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok uvedených v a a v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (napr. rozsudok NS SR č. ).

47. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodávkach tovaru, ktoré mu mali dodať deklarovaní dodávatelia - spoločnosť MILP TRADING, s.r.o., VK Group, s.r.o. a STAVOBET s. r. o., aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, t.j. aby jednoznačne preukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá vykonáva prepravu tovaru, resp. zistiť pôvod tovaru.

Žalobca si zrejme tieto informácie ohľadom sporných faktúr neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či fakturovaný tovar bol dodaný deklarovanými dodávateľmi, teda nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarov. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi.

Samotná skutočnosť, že daňový subjekt má k dispozícii faktúry s predpísaným obsahom bez ďalších dôkazov, nie je na odpočítanie dane postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej údaje odrážajúce skutočnosť. Preverením obchodných transakcií na základe predložených dokladov a dôkazov, spísaním svedeckých výpovedí a iných dôkazov, správca dane nadobudol pochybnosti o tom, či deklarovaní dodávatelia sú aj reálnymi dodávateľmi tovarov pre daňový subjekt. Nárok na odpočítanie dane v zmysle je platiteľ povinný preukázať, aj splniť podmienky odpočítania dane, ktoré sú definované v a Až po splnení týchto podmienok má platiteľ nárok uplatniť si odpočítanie dane. z dôvodu zložitosti a náročnosti tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočet prísnejšie podmienky, než ktoré sú platné pri dokazovaní nárokov u iných daní. Podmienky je nutné dodržať, pretože v opačnom prípade dôsledky ich porušenia znáša daňový subjekt.

48. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

49. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila v tom, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. , , , , l , ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

50. V danej veci správca dane v zápisnici z ústneho pojednávania, konaného dňa 17. 04. 2019, oboznámil konateľa žalobcu so spornými faktúrami a požadoval k nim vysvetlenia, čo je potrebné hodnotiť za splnenie povinnosti stanovenej v § 46 ods. 5 daňového poriadku, ako aj bol žalobca vyzvaný na predloženie ďalších dokladov, čo žalobca aj vykonal.

51. Ohľadom výpovede osôb, akými sú konatelia, či bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, správny súd dodáva, že zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsahom, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány správne hodnotili výpoveď Y. E. v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi a nemohli tejto výpovedi priznať taký význam, ako to požadoval žalobca, nakoľko nešlo o svedeckú výpoveď, ale len procesnú obranu. Rovnako tak je potrebné pristupovať aj ku čestným vyhláseniam, ktoré nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 citovaného zákona ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to v spojení s nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť

v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 daňového poriadku), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. V daňovom konaní pri nemožnosti určenia dane podľa daňovým subjektom predložených listín, nemôže nastupovať preukazovanie tvrdení čestnými vyhláseniami. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej praxe poukázal na , podľa ktorého štátne orgány (teda aj daňové orgány a súdy) môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví nepripúšťa nahradenie dôkazu čestným vyhlásením, daňové orgány postupovali správne, keď toto čestné vyhlásenia nepripustili ako dôkaz. Problematiku uplatňovania čestných prehlásení v daňovom konaní riešil Najvyšší súd SR aj v iných veciach a je preto potrebné poukázať na už ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej čestné vyhlásenia predložené daňovým subjektom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz (viď. Napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok č. k. z 18. apríla 2012, rozsudok č. k. z 12. decembra 2017; rozsudok č. k. z 21. februára 2018 a pod.). V tejto súvislosti neobstála ani námietka žalobcu o nevypočutí E. S. a tiež X. S., nakoľko by nešlo o svedecké výpovede, ale len o vyjadrenia účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by bolo potrebné doplniť ďalším dokazovaním a to zo strany správcu dane vykonané bolo. Okrem toho správca dane predvolal E. S., o čom bol upovedomený aj žalobca, a preto výtka, týkajúca sa nevykonania tohto dôkazu, bola nedôvodná. Rovnako tak p. X. bol vyzvaný na predloženie dokladov a tieto aj boli predložené, avšak nie v postačujúcom rozsahu tak, ako to správca dane požadoval.

52. Čo sa týkalo nerealizácie § 46 ods. 5 daňového poriadku, uvedenú námietku správny súd vyhodnotil za nedôvodnú, pričom mal za to, že tento postup bol realizovaný ústnym pojednávaním konaným dňa 17. 04. 2019, o čom bola spísaná zápisnica a hlavným predmetom pojednávania bolo podanie vysvetlenia k sporným faktúram, ktoré boli presne definované. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 24. 02. 2022, z ktorého právnych viet vyplýva, že použitím postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza. Hodnotiac uvedené, správny súd mal za to, že v danom prípade správca dane zachoval zákonom stanovený postup, o pochybnostiach žalobcu vyrozumel, ako aj mu dal časový priestor na ich odstránenie, teda došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu.

53. Následne bol zo strany správcu dane vypracovaný protokol, ktorý bol doručovaný podľa § 30 daňového poriadku konateľovi žalobcu, avšak ten jeho prevzatie odmietol. V tejto súvislosti správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v predmetnom ustanovení je jednoznačne uvedené, že ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane a ak nie je možné takýmto spôsobom doručiť, správca dane doručuje prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Z úradného záznamu nachádzajúceho sa v administratívnom spise pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca bol uzrozumený zo strany správcu dane, že jeho účasť u správcu dane dňa 04. 07. 2019 sa bude týkať aj úkonov súvisiacich s predmetnou daňovou kontrolou. Keďže konateľ žalobcu sa v deň vypracovania protokolu dostavil k správcovi dane, aj správny súd mal za to, že bolo účelné a aj možné doručiť protokol spolu s výzvou na vyjadrenie priamo žalobcovi a to prostredníctvom jeho konateľa. Vzhľadom na to, že aj správny súd bol toho názoru, že takéto doručovanie bolo nielen možné, ale aj účelné, odmietnutie prijatia písomnosti bolo potrebné hodnotiť ako bezdôvodné a protokol spolu s výzvou na vyjadrenie považovať za doručené dňom, keď bolo prijatie odmietnuté. O tom všetkom bol žalobca poučený, čo v konaní nebolo sporné.

54. K námietke, týkajúcej sa nepredloženia celého administratívneho spisu v rámci odvolacieho konania, sa správny súd bližšie vyjadriť nevie, nakoľko mu nie je zrejmé, ktoré listiny neboli zo strany správcu dane žalovanému predložené, a preto uvedenú námietku je potrebné hodnotiť za nedôvodnú a najmä nepreukázanú.

55. Ohľadom žalobcom vytýkaných skutočností správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.01.2020 (body 74., 75., 79.), v ktorom bolo uvedené: „Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. Je preto podstatné, aby spochybnenie zdaniteľného obchodu bolo logickým spôsobom špecifikované a vychádzalo z dôkazov predložených a získaných počas daňovej kontroly.

Najvyšší súd poukazuje na to, že bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Taktiež je potrebné uviesť, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Skutočnosti, vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru, služby alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, výrobkov, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.“

56. Ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňový subjekt alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. -17 z 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s a ) vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Faktúry predložené žalobcom neobsahovali údaje o spôsobe prepravy (pri faktúrach VK Group, s.r.o. bolo uvedené osobne), mieste dodania, akúkoľvek bližšiu špecifikáciu tovaru. Prílohou faktúr boli síce dodacie listy a pri spoločnosti VK Group, s.r.o. preberacie protokoly, avšak absentovali akékoľvek informácie o zapojení, resp. iné technické listy a údaje, preukazujúce totožnosť tovaru. Zo žalobcom predložených dokladov nevyplynul záver o zvládnutí dôkazného bremena a to ani za stavu, že disponoval existenciou materiálneho plnenia. Pokiaľ daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že

daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia dodaného deklarovaným dodávateľom a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. 06. 2019 „Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi prepismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými alebo inými dokladmi a existencia iných listinných dôkazov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle .“ Z uvedených dôvodov sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebolo potrebné osobitne zaoberať zaplatením fakturovaných súm žalobcom dodávateľovi, čo nebola sporná skutočnosť plynúca z obsahu spisu.

57. Aby mohli byť tvrdené skutočnosti uvedené v predložených faktúrach akceptované zo strany správcu dane, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie DPH a jeho verifikovateľnosti, tak ako to uzavrel žalovaný v napadnutom rozhodnutí. To znamená, museli by obsahovať skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku na odpočet dane a zároveň ktoré by mohol správca dane v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu, ako daňového subjektu verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. Daňový subjekt, uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak také dôkazy nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Samotné tvrdenie žalobcu nebolo preukazujúcim dôkazom. Neboli ním ani faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom, a výpovede žalobcu či iných zainteresovaných osôb, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali reálne dodanie tovaru subjektom uvedeným v týchto dokladoch. Inak sa stali formálnymi podkladmi (čo žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite rozvinul) teda v podstate len vyhlásením žalobcu, bez možnosti overenia.

58. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. aj rozsudky sp. zn. , , a iné), správny súd poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení Daňového poriadku oprávnené.

59. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. , , , , , , zo dňa 08.10.2019 zdôraznil, že: „Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia , , ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojimi dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť a uchovať, nakoľko ako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočet DPH preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe určitého zdaniteľného plnenia zabezpečil a uchoval dostatok podkladov

(nielen napr. faktúry alebo zmluvy, ktoré majú obmedzené náležitosti) slúžiacich na osvedčenie, že toto plnenie (dodanie tovaru alebo služby) bolo založené na reálnom základe a prebehlo presne tak, ako to vyplýva z existujúcich účtovných a iných dokladov, na ktorých podklade si nárok uplatní.“ Možno tak súhlasiť so závermi žalovaného a správcu dane, že daňový subjekt tejto otázke nevenoval náležitú pozornosť a nepristupoval k nej s odbornou starostlivosťou, úmernou vnímateľnému riziku pri realizácii dodávok predmetných tovarov od deklarovaného dodávateľa. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Je však potrebné vziať v úvahu uvedené skutočnosti, ktoré neboli v tom čase nesplniteľné (zabezpečenie a uchovanie dôkazov objektívne preukazujúcich dodanie služieb a tovaru žalobcovi deklarovanými dodávateľmi, ktoré nepochádzajú výlučne od zainteresovaných strán) bolo potrebné mať zo strany žalobcu na zreteli v čase realizácie zdaniteľných plnení a zabezpečiť ich v interakcii s deklarovaným dodávateľom ako aj inak, pričom neboli podstatné lehoty uchovávania dokladov podľa osobitných ustanovení alebo osobitných predpisov. Ako sa ukázalo aj v danom prípade, v čase výkonu daňovej kontroly - s odstupom času už môže byť zabezpečenie overenia predložených účtovných a iných dokladov problematické. To však nemožno vnímať na úkor správy daní, nakoľko ide o uplatnené právo žalobcu, ktoré mu môže byť uznané len na základe podkladov v zmysle zákona a ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov. Neboli tak opodstatnené konštatovania žalobcu o tom, že žiaden právny predpis mu neukladá disponovať žalovaným požadovanými dokladmi. Rovnako tak boli nedôvodné námietky aj týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko ako bolo uvedené správca dane len verifikuje žalobcom tvrdené skutočnosti a to existencia tovaru v sklade na Duklianskej ulici sporná nebola, sporný bol reálny dodávateľ. Rovnako tak neboli predmetom preskúmavania úhrady faktúr, ako ani preprava, avšak všetky tieto dôkazné prostriedky vo vzájomnej súvislosti pomáhali potvrdiť, resp. vyvrátiť žalobcom deklarované obchody, preto neobstojí námietka žalobcu o nadbytočnosti, resp. nedostatočnosti vykonaného dokazovania.

60. Predložením dokladov ani výpoveďami osôb, prípadne iným dokazovaním, nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok v zmysle a v nadväznosti na . Okrem toho sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s predloženými dokladmi, s tvrdeniami žalobcu a s výpoveďami osôb, ktorými žalobca preukazoval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane a s jeho odvolacími námietkami. Vo svetle zistení správcu dane v rámci daňovej kontroly uvedené skutočnosti nepreukazovali žalobcom tvrdené okolnosti dodaní tovaru, čo správca dane a žalovaný odôvodnili závermi preverovania a hodnotením predložených listín a výpovedí, ktoré hodnotenie je z kontextu napadnutých rozhodnutí a prvostupňových rozhodnutí zrejmé. Správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov uvedených na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil nárok na odpočet DPH. Ich skutkové a právne závery nevykazujú logické chyby. Žalobca neuviedol v čom sa žalovaný mýlil, pokiaľ dospel k svojim záverom, nakoľko len uviedol svoje vlastné hodnotenie veci, čo k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí nestačí; správny súd nebol oprávnený to urobiť zaňho ( ). Správca dane dôkaznú povinnosť neniesol, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o prípad, kde nebolo sporné vecné a materiálne plnenie uskutočnené deklarovaným dodávateľom. S prihliadnutím na povahu obchodných prípadov tak vyhodnotenie zistených skutočností z pohľadu ne/ unesenia dôkazného bremena a právneho posúdenia veci nebolo v rozpore so skutkovými zisteniami.

61. K poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11. 02. 2014 správny súd uvádza, že v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane tak, ako je to aj v danom prípade. Rovnako tak neobstál ani poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v rámci ktorého žalobca poukázal na jednostranný právny úkon, spočívajúci v čestnom prehlásení, majúc pritom za to, že pod uvedené nie je možné subsumovať svedeckú výpoveď. K tejto skutočnosti sa správny súd už vyjadril vyššie, preto nebude toto svoje zdôvodnenie duplikovať.

62. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok

zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v súlade s ustálenou judikatúrou.

63. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch daňových orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade i s hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

64. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

65. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.