Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/1/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 2.960,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -297 zo dňa 11. októbra 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , až 4, , , , , . , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný dňa 6.10.2014 požiadal o zmenu podmienok úveru a žalobca mu udelil súhlas s prevodom úveru do inej banky s potrebou úhrady požadovaného prevodu k 30.10.2014 v sume 3.864,30 eur a k rozhodnutiu o predčasnej splatnosti úveru v sume 2.990,20 eur a úhrade celého dlhu v sume 3.020,20 eur vrátane sumy 30 eur za spoplatnenú výzvu na predčasné splatenie úveru až 30.5.2019. Zo strany žalovaného došlo k podaniu žiadosti o zmenu podmienok úveru, zo strany žalobcu došlo k vyčísleniu požadovanej sumy úveru, resp. zostatku úveru v sume 3.864,30 eur a zo strany C. C. ako banky, do ktorej bol, resp. mal byť úver prevedený, došlo k úhrade vyčísleného zostatku úveru v sume 3.864,30 eur dňa 17.10.2014 v prospech žalobcu.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nedošlo k riadnemu a včasnému uhradeniu dlhu a tým ani nedošlo k prevodu úveru do inej banky a úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trval z dôvodu, že žalobca mal uhradiť aj splátku dňa 27.10.2014 a až následne vyčíslenú sumu 3.864,30 eur. Žalobca udelením súhlasu s prevodom do inej banky a vyčíslením dlžnej sumy vo výške 3.864,30 eur ku dňu 30.10.2014 určil „nový“ deň splatnosti úveru ku dňu 30.10.2014 v zmysle Všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 1.11.2013 a žalovaný nebol povinný uhrádzať splátku vo výške 72,46 eur dňa 27.10.2014, čím došlo k prevodu úveru do inej banky. Z vyššie uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako takú zamietol.

5. Súd prvej inštancie priznal v konaní v časti istiny úspešnému žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia , , . V odvolaní uviedol, že k predčasnému splateniu všetkých záväzkov žalovaného nedošlo, súhlas banky s prevodom úveru do inej banky, v ktorom bola uvedená výška pohľadávky žalobcu k dátumu požadovaného prevodu úveru 30.10.2014, nie je rozhodnutím, v ktorom mal žalobca údajne určiť ,,nový“ deň splatnosti úveru k 30.10.2014. V uvedenom prípade žalovaný požiadal žalobcu o súhlas s predčasným splatením úveru žiadosťou zo dňa 6.10.2014 k dátumu 30.10.2014, pričom úver mal vyplácať z inej banky (C. C., D.). Žalobca následne vystavil žalovanému Súhlas s prevodom úveru do inej banky, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky k požadovanému prevodu úveru (30.10.2014), avšak takýto súhlas vystavený na žiadosť klienta nemožno v žiadnom prípade považovať za ,,určenie nového dňa splatnosti úveru k 30.10.2014“, ako to tvrdí súd prvej inštancie. Žalovaný požiadal o súhlas s prevodom k 30.10.2014 žiadosťou zo dňa 6.10.2014, a preto bol žalovaný povinný uhradiť ešte splátku úveru so splatnosťou 27.10.2014, ktorú však neuhradil. Z dôvodu, že žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa 27.10.2014, nedošlo k predčasnému splateniu úveru. Keďže finančné prostriedky vo výške 3.864,30 eur boli pripísané na účet žalobcu dňa 20.10.2014 a ku dňu 27.10.2014 žalovaný nerealizoval splátku úveru, zo sumy 3.864,30 eur bola preto zrealizovaná splátka úveru so splatnosťou 27.10.2014. Ku dňu 30.10.2014, ku ktorému žalobca vyčíslil pohľadávku pre žalovaného, už nebol dostatok finančných prostriedkov na úverovom účte v zmysle vyčíslenia a súhlasu s prevodom, neboli splnené podmienky súhlasu s prevodom a nemohlo tak dôjsť k predčasnému splateniu úveru (pretože žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa 27.10.2014). Žalovaný teda nesplnil podmienku pripísaných finančných prostriedkov vo výške 3.864,30 eur jeden deň pred dátumom požadovaného prevodu úveru a preto bol úverový vzťah naďalej existujúci. Keďže peňažné prostriedky vo výške 3.864,30 eur boli na úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pripísané dňa 20.10.2014, boli evidované ako predplatba, z ktorej sa následne časť odôvodnene zaúčtovala na najbližšiu dojednanú splátku (splatnú 27.10.2014) a zvyšná časť sumy (zvyšok predplatby) zostala evidovaná na úverovom účte, z ktorej sa postupne zaúčtovávali splátky úveru až do februára 2019, kedy došlo k jej úplnému vyčerpaniu na úhrady splátok. Pokiaľ mal súd prvej inštancie akékoľvek pochybnosti ohľadom okolností týkajúcich sa určenia splatnosti úveru (žalobca ani nedisponoval predbežným právnym posúdením veci zo strany súdu), mohol žalobcu vyzvať na doplnenie resp. predloženie ďalších dôkazov a skutkových tvrdení, a to v zmysle ustanovenia , prípadne ustanovenia . Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (, ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.960,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.783,77 eur od 31.5.2019 do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nedošlo k riadnemu a včasnému uhradeniu dlhov. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo namietanie, že zo strany žalovaného nedošlo k predčasnému splateniu úveru a úverový vzťah medzi stranami naďalej trvá. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že napadnutý rozsudok je nespravodlivý, arbitrárny,

nezákonný a postavený na nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

10. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. zo dňa 10. mája 1994 konštatoval: „Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.“ Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

11. Podľa po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie (ods. 1). Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu (ods. 2).

12. Žalobca v odvolaní namietal, že nedisponoval predbežným právnym posúdením veci zo strany súdu. Z obsahu zápisníc z pojednávaní v konaní pred súdom prvej inštancie vplýva, že súd prvej inštancie si nesplnil svoju povinnosť v zmysle ustanovenia a neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania a ani neinformoval, ako sa mu javí predbežné právne posúdenie veci, pričom podľa názoru odvolacieho súdu tu nie je právne významným, či sa v konkrétnej veci strana o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci aj skutočne dozvedela (pre možnosť ďalšieho postupu predpokladaného zákonom stačí už len možnosť daná, napr. aj nedostavením sa riadne predvolanej strany, resp. jej zástupcu, na pojednávanie bez ospravedlnenia neprítomnosti dôležitým dôvodom oprávňujúcim žiadať aj o odročenie pojednávania). Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces je v citovanom ustanovení zakotvená povinnosť súdu uviesť stranám rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania, predbežné právne posúdenie veci. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode prvého pojednávania. Strane má byť tým vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu.

13. S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ si súd prvej inštancie nesplnil zákonom uloženú povinnosť postupovať v zmysle ustanovenia , v dôsledku čoho vydal pre strany nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, odňal tým stranám možnosť konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý proces. Stranám sa tak nevytvorila možnosť, aby k tomu, s čím ich mal súd prvej inštancie oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní.

14. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

15. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (Čl. 46 ods. 1 , Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa Čl. 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa Čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

17. Porovnajúc odôvodnenie napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zvolenému spôsobu rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie síce uvádza, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré vymenúva (ods. 7. rozsudku súdu prvej inštancie), opisuje ich obsah (ods. 8. – 14. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak v nadväznosti na ne nevytvára ucelený záver o skutkovom deji. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Pokiaľ si súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré sú preukázané alebo nepreukázané jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa to v absencii opísania skutkového stavu ako celku, čo je aj prejednávaný prípad. Pre kvalitné odôvodnenie nie je totiž postačujúce, ak súd prvej inštancie vymenoval vykonané dôkazy a ich obsah, avšak neuviedol, čo konkrétne z nich v súhrne zistil. Napadnutý rozsudok tak neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie, absentuje v ňom opísanie úvahy súdu prvej inštancie o zhodnotení skutkových zistení v nadväznosti na vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie len stroho konštatuje, že zo strany žalovaného došlo k podaniu žiadosti o zmenu podmienok úveru, zo strany žalobcu došlo k vyčísleniu požadovanej sumy úveru a zo strany C. C. ako banky došlo k úhrade vyčísleného zostatku úveru v sume 3.864,30 eur dňa 17.10.2014 v prospech žalobcu (ods. 35. rozsudku súdu prvej inštancie). Bez akéhokoľvek vyhodnotenia dôkaznej situácie súd prvej inštancie uzatvára, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nedošlo k riadnemu a včasnému uhradeniu dlhu a tým ani nedošlo k prevodu úveru do inej banky (ods. 36. rozsudku súdu prvej inštancie). Navyše odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je zmätočné, keďže súd prvej inštancie na jednej strane zameriava svoju pozornosť na „prechod“ úveru do inej banky (ods. 33. rozsudku súdu prvej inštancie), na druhej strane konštatuje, že došlo k „prevodu“ úveru (ods. 37. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom vychádza zo zistenia, že došlo k podaniu žiadosti „o zmenu podmienok úveru“ (ods. 35. rozsudku súdu prvej inštancie) a nedošlo “k riadnemu a včasnému uhradeniu dlhu“ (ods. 36. rozsudku súdu prvej inštancie). Z uvedeného je zjavné, že súd prvej inštancie si ani len neujasnil, čo sú relevantné skutkové zistenia, ktoré by mal podriadiť pod hypotézu právnej normy, ktorá sa má v danej veci aplikovať. Z obsahu skutkových tvrdení strán je pritom zrejmé, že nosnou spornou otázkou v prejednávanom prípade bolo zistenie, či zmluvný vzťah z úverovej zmluvy trvá alebo či došlo k jeho zániku predčasným splatením spotrebiteľského úveru. V preskúmavanom rozsudku absentuje presvedčivé hodnotenie dôkazov, a to opísanie úvahy súdu prvej inštancie, ktorý z vykonaných

dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Preskúmavaný rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, nie je logický a zrozumiteľný, keďže neobsahuje vysvetlenie dôvodov pre zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu zamietnutia žaloby. Tieto nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zakladajú vadu nepreskúmateľnosti.

18. Ďalej žalobca vo svojich vyjadreniach zo dňa 12.6.2023, zo dňa 17.7.2023 a zo dňa 7.8.2023 predostrel dôvody (zopakoval ich aj v odvolaní), prečo nedošlo k zániku zmluvného vzťahu predčasným splatením úveru, resp. že neboli splnené podmienky predčasného splatenia úveru ku dňu 30.10.2014 v zmysle Súhlasu banky s prevodom úveru do inej banky bez datovania v nadväznosti na článok V. písm. J bod 5., písm. K bod 2. písm. b) Všeobecných obchodných podmienok – Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 1.11.2013. Súd prvej inštancie sa ne/splnením podmienok predčasnej splatnosti úveru ku dňu 30.10.2024 spočívajúcich v splatení všetkých záväzkov vyplývajúcich z úveru ku dňu 30.10.2024, teda aj zaplatenia splátky splatnej dňa 25.10.2024, keďže suma 3.864,30 eur bola pripísaná na účet žalobcu už dňa 20.10.2024, nezaoberal a bez akéhokoľvek vysvetlenia uzavrel, že udelením súhlasu s prevodom do inej banky žalobca určil aj nový deň splatnosti úveru ku dňu 30.4.2014. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy. Pritom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Súd sa tiež vyjadruje, ako aplikovanú právnu normu interpretuje. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku síce v odsekoch 21. – 29. cituje množstvo právnych noriem, avšak nevyjadruje sa k interpretácii ním citovaných právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Uvedené potom navodzuje zdanie, že súd prvej inštancie cituje v napadnutom rozsudku právne normy bez zjavného súvisu s predmetom sporu (napr. ustanovenia o skúmaní bonity dlžníka, o všeobecných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o omeškaní dlžníka). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, na základe ktorej konkrétnej právnej normy žalobu vo veci samej zamietol, a to i s poukazom na skutočnosti uvedené vyššie, keď súd prvej inštancie konštatoval, že sa zaoberal „prechodom“ úveru, uzavrel, že došlo k „prevodu“ úveru a nestotožnil sa s tvrdením, že nedošlo k „uhradeniu dlhu“, čo sú tri rôzne inštitúty, vo vzťahu ktorým neaplikoval žiadnu právnu normu. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, akú tzv. skutkovú vetu súd prvej inštancie podrobil právnej kvalifikácii. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje vo svojom súhrne skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy v nadväznosti na vyhodnotenie dôkaznej situácie a už vôbec neobsahuje žiadne úvahy o hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Pozornosti odvolacieho súdu neunikol ani nesúlad výroku vo veci samej s odôvodnením preskúmavaného rozsudku v časti rozhodnutia o náhrade trov konania (ods. 40. rozsudku súdu prvej inštancie), kde súd prvej inštancie konštatuje plný úspech žalovaného v časti istiny, hoci výrokom I. preskúmavaného rozsudku zamietol žalobu v celom rozsahu, teda v istine spolu s príslušenstvom.

21. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie a procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov sú jeho závery predčasné a svoje rozhodnutie založil tiež na nesprávnom právnom posúdení veci. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania

a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

22. Podľa ustanovenia , odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a podľa ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia , bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil (mimo iného) nutnosť zrušenia jeho rozsudku, teda splní si zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia . Súd prvej inštancie si zabezpečí dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia , súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu. Vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Bude mať na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba vysporiadať sa v dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu. Sústredí sa i na objasnenie otázky, či došlo alebo nedošlo k zániku zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy s dôrazom na splnenie podmienok predčasného splatenia úveru. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj tohto odvolacieho konania ( ), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).