Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Csp/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. H. I. XX, E., proti žalovanému v 1. rade: Východoslovenská energetika a.s. Košice, so sídlom Košice, IČO: 44 483 767, v 2. rade: Východoslovenská distribučná a.s. Košice so sídlom Košice, IČO: 36 361599, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia

rozhodol:

1. Žalobu zamieta.

2. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou súdu 2.5.2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1.rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi 858,44 eur s úrokom z omeškania zo sumy 858,44 eur vo výške 5 % ročne od 4.2.2023 do zaplatenia ako aj uložil žalovanému v 1.rade povinnosť účtovať žalobcovi za rok 2023 za spotrebovanú elektrinu podľa tarify KOMPLET vo VT pásme 0,1739 €/kWh a zároveň, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť namontovať za odplatu inteligentný merač elektriny dvojpásmový pre odber VT a NT, zároveň žiadal voči žalovanému v 1.rade priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobcovi predáva žalovaný v 1.rade elektrinu ako aj pre ďalších 75 chatárov v katastrálnom území I. časť kúpele Byšta. Predaj elektriny sa realizuje cez primárnu prípojku vo vlastníctve VSD a. s. Košice, ktorá elektrina sa privádza do trafostanice pod kódom XXXXX XXXXXXXXXXX osadenej nad reštauráciou I. „J.“ F. K. predá pre VSE a. s. Košice elektrinu a následne VSE predá elektrinu na tom istom elektromere pre obec I.. Sekundárna sieť t. j. elektrické rozvody za trafostanicou vedúcej ku jednotlivým chatárom nie je zrejmé v koho sú vlastníctve, pričom žalovaný v 2.rade nechce prevziať tieto elektrické rozvody od obce I.. K uvedenému žalobca navrhol výsluch svedka starostu obce G. I.. Obec I. následne po obdržaní mesačnej faktúry túto rozpíše pre jednotlivých chatárov za cenu skupinového odberu. Podľa názoru žalobcu sekundárnu elektrickú sieť vybudovala bývalá Okresná rekreačná správa Trebišov, ktorá zanikla v roku 1990, keďže bola výkonnou zložkou ONV – Trebišov jej majetok prešiel bezodplatne na ONV – TV. Zrušením ONV – TV delimitáciou prešiel majetok na Obec Byšta. Tým, že žalovaný v 2.rade od obce Byšta nezákonne nechce prevziať sekundárnu elektrickú sieť vytvoril obštrukciu, nakoľko žalovaný v 1.rade montuje svoje elektromery na odberné miesta iba v sieti žalovaného v 2.rade VSD a.s. Košice.

Žalobca poukázal na okolnosť, že jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je diskriminácia chatárov voči občanom Byšta, ktorým VSE predáva elektrinu priamo. Na uvedené žalobca upozornil dňa 7.3.2023, keď žiadal o dodávku elektriny pre zraniteľného odberateľa elektriny vedenie zákazníckeho centra VSE a. s. Košice. Zároveň žiadal VSD a. s. Košice, aby mu za odplatu bol namontovaný inteligentný elektromer, ktorý by bol schopný odosielať spotrebu elektriny do VSE. Uvedené bolo žalobcovi zamietnuté z dôvodom, že žalovaný v 2.rade nevlastní v uvedenom mieste svoje rozvody a tieto rozvody nechcelo prevziať ani v roku 2018. Žalobca poukázal na okolnosť, že posledných 30 metrov od rozvádzača elektriny je v jeho vlastníctve, preto má nárok na zakúpenie elektromera od žalovaného v 2.rade tak, aby sa stal priamym koncovým odberateľom elektriny. Žalobca v žalobe poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, na okolnosť, že z uvedeného dôvodu je zraniteľným odberateľom elektriny. Poukázal na okolnosť, že v transformátore žalovaný v 2.rade osadil iba jednotarifový elektromer a tým pádom obec predáva jednotlivým chatárom jednotarifové elektromery. Žalobca zároveň poukázal na okolnosť, že za rok 2022 spotreboval 2651 kWh kde mu bola fakturovaná cena 0,5416 eur na kWh teda žalovaný v 1.rade cez obec Byšta voči žalobcovi nezákonne obohatil o sumu 858,44 eur, pričom podľa ekonomickej kalkulačky na internetovej stránke VSE mala byť cena za odber elektriny iba 577,34 eur na kWh.

Žalobca na pojednávaní dňa 11.6.2024 upresnil žalobu tak, že žiadal od žalovaného v 2.rade namontovať za odplatu inteligentný merač elektriny v chate na ulici L. XXX K. M. I..

2. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení k žalobe poukázal na nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní ako aj na okolnosť, že medzi ním a žalobcom vo vzťahu k odbernému miestu záhradkárskej oblasti Byšta nie je žiadny právny ani fakturačný vzťah. Žalovaný v 1.rade od žalobcu žiadne plnenie neprijal a teda nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení. 3. Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení k žalobe poukázal na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Poukázal na okolnosť, že so žalobcom nemá žiadny právny vzťah ku odbernému miestu žalobcu nachádzajúcom sa v záhradkárskej oblasti Byšta. Ako sám žalobca uviedol vo svojom žalobnom návrhu tento odvádza platbu za elektrinu obci Byšta.

4. Žalobca na pojednávaní dňa 11.6.2024 uviedol, že nesúhlasí s jemu vyúčtovanou cenou odberu elektrickej energie za odber energie v jeho chate v obci I., nakoľko elektrická energia je dodávaná žalovaným v 2.rade žalovanému v 1.rade a tento dodáva elektrickú energiu prostredníctvom obce jednotlivým odberateľom, pričom zmluva na odber elektrickej energie je iba s obcou Byšta a nie s jednotlivými koncovými odberateľmi. Z uvedeného dôvodu dochádza k vyúčtovaniu elektrickej energie inou tarifou. Žalobca opätovne poukázal na okolnosť, že je zraniteľným odberateľom elektriny vzhľadom na jeho vek a nepriaznivý zdravotný stav, ktorý opísal už v žalobe. Žalovaný v 2.rade odmieta namontovať za odplatu inteligentný merač elektriny na jeho odbernom mieste a preto dochádza zo strany obce k vyššiemu vyúčtovaniu odberu elektrickej energie ako by to bolo v prípade, keby žalobca bol koncovým odberateľom. Uvedené žalobca odmieta a domáha sa náhrady rozdielu na cene elektrickej energie, ktorá by mu bola účtovaná podľa inej tarify ak by bol koncovým odberateľom, pričom poukázal na skutočnosť, že v inej obci a to N. a v obci O. dochádza k priamej fakturácii odberu elektrickej energie jednotlivým odberateľom. Zo strany starostu obce Byšta boli pokusy, aby sekundárne elektrické rozvody za trafostanicou, ktoré vedú k jednotlivým chatám prevzal žalovaný v 2.rade a následne by bola účtovaná distribúcia elektrickej energie podľa inej tarify. Uvedené však žalovaný v 2.rade odmieta.

5. Zástupca žalovaného v 2.rade na pojednávaní dňa 11.6.2024 poukázal na okolnosť, že hlavný odberateľ elektrickej energie napojený k hlavnému odberu trafostanice v danom prípade by to bola obec Byšta má možnosť požiadať žalovaného v 2.rade o prevzatie elektrických prípojok, avšak žalovaný v 2.rade sa môže na základe zmluvnej voľnosti rozhodnúť, či tieto prevezme a bude účtovať koncovým odberateľom inú cenu odberu elektrickej energie, pričom sa prepočítava výhodnosť takejto dodávky. Vzhľadom na okolnosť, že v danom prípade ide o záhradkársku obec, kde je nízka spotreba došlo by potom k nevýhodnej cenovej regulácii a prepočtu odberu elektrickej energie v rámci celého východného Slovenska keďže žalovaný v 2.rade zabezpečuje distribúciu v rámci celého Východoslovenského kraja. Zároveň poukázal na okolnosť, že žalovaný v 2.rade všetky takéto žiadosti o prevzatie jednotlivých sietí

posudzuje, pričom je viazaný zákonom o zákaze diskriminácie a posudzuje aj technické podmienky, teda technický stav elektrických rozvodov, avšak automatickú zákonnú povinnosť prevziať tieto elektrické rozvody vedúce ku koncovým odberateľom žalovaný v 2.rade nemá.

6. Žalovaný v 1.rade na pojednávaní dňa 11.6.2024 poukázal opätovne na okolnosť, že zmluvný vzťah má žalovaný v 1.rade len s obcou Byšta a nie so žalobcom preto v uvedenom konaní nie je pasívne legitimovaný a nemôže žalobcovi ani fakturovať odber elektrickej energie podľa tarify Komplet tak, ako to žalobca žiada v žalobe.

7. Žalobca zotrval na výsluchu navrhovaných svedkov – starostov obce Byšta na preukázanie skutočností, že títo požiadali o prevzatie elektrických rozvodov od trafostanice ku koncovým odberateľom u žalovaného v 2.rade.

8. Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že tento je odberateľom elektrickej energie v nehnuteľnosti v jeho vlastníctve – chate na L. XXX K. M. I., pričom cena za dodávku elektrickej energie je mu vyúčtovaná obcou Byšta, ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalovaným v 1.rade tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného v 1.rade. Nespornou okolnosťou bola skutočnosť, že obec Byšta prostredníctvom štatutárnych zástupcov požiadala žalovaného v 2.rade o prevzatie elektrických sieti vedúcich od trafostanice ku koncovým odberateľom k čomu zo strany žalovaného v 2.rade nedošlo. Z uvedeného dôvodu súd nevykonával dokazovanie žalobcom navrhovanými svedkami – starostami obce Byšta.

11. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému v 1.rade nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade neexistuje žiadny právny vzťah ako vyplynulo z vyjadrenia žalovaného v 1.rade zmluva o dodávke elektrickej energie je uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a obcou Byšta a žalovaný v 1.rade teda od žalobcu neprevzal žiadne plnenie (úhradu ceny za dodávku elektrickej energie), z uvedeného dôvodu žalovanému v 1.rade nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie, preto súd vo vzťahu k žalovanému v 1.rade žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalobcovi vo výške 858,44 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

12. Zároveň nakoľko neexistuje žiadny zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, žalovanému v 1.rade nevznikla povinnosť účtovať žalobcovi cenu za dodávku elektrickej energie podľa tarify KOMPLET tak, ako to žalobca žiadal priznať žalobou, keďže v zmysle ) ods. 1 zraniteľný odberateľ má právo na dodávku elektriny, alebo dodávku plynu za cenu regulovanú úradom podľa osobitného predpisu na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny. Keďže medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade takáto zmluva uzatvorená nebola žalobcovi nevzniklo právo na dodávku elektriny za cenu regulovanú úradom podľa osobitného predpisu.

13. Podľa ust. , prevádzkovateľ prenosovej sústavy je ďalej povinný bezodplatne a nediskriminačným spôsobom poskytnúť koncovému odberateľovi elektriny, ktorého odberné miesto je pripojené do jeho sústavy, alebo dodávateľovi elektriny žiadajúcemu v mene koncového odberateľa elektriny, údaje o meraní na jeho odbernom mieste v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa ,

14. Podľa , ministerstvo v spolupráci s úradom určí kategórie koncových odberateľov elektriny, pre ktoré je opodstatnené využitie inteligentných meracích systémov, lehoty a minimálny rozsah zavádzania inteligentných meracích systémov v odberných miestach spadajúcich do takto určených kategórií koncových odberateľov elektriny.

Úrad zohľadní náklady na obstaranie, inštaláciu a prevádzku inteligentných meracích systémov pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov elektriny podľa odseku 1 v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie po obstaraní a inštalácii inteligentných meracích systémov a ich uvedení do prevádzky. Účastníci trhu s elektrinou sú povinní poskytnúť prevádzkovateľovi sústavy súčinnosť pri inštalácii a prevádzke inteligentných meracích systémov spôsobom a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. h). Koncový odberateľ elektriny, ktorého odberné miesto nespadá do určených kategórií koncových odberateľov elektriny s opodstatneným využitím inteligentných meracích systémov podľa odseku 1, má právo na inštaláciu inteligentného meracieho systému na žiadosť. Náklady na inštaláciu inteligentného meracieho systému podľa prvej vety uhrádza koncový odberateľ elektriny v rozsahu podľa prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Ak koncový odberateľ elektriny splní podmienky na inštaláciu inteligentného meracieho systému, je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný zabezpečiť inštaláciu inteligentného meracieho systému do štyroch mesiacov od podania žiadosti koncového odberateľa elektriny. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je pred inštaláciou inteligentného meracieho systému povinný informovať koncového odberateľa elektriny o všetkých funkciách a možnostiach interoperability inteligentného meracieho systému, možnostiach využitia inteligentného meracieho systému koncovým odberateľom elektriny a o nákladoch, ktoré je koncový odberateľ elektriny povinný v súvislosti s inštaláciou inteligentného meracieho systému uhrádzať. Povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy podľa § 40 ods. 10 týmto nie je dotknutá. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný na svojom webovom sídle zverejňovať uplatnené náklady na inštaláciu inteligentného meracieho systému a typy inteligentných meracích systémov ponúkaných koncovým odberateľom elektriny na inštaláciu na žiadosť koncového odberateľa.

15. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný v 2.rade neprevzal od vlastníka sekundárne siete – elektrické rozvody (od obce Byšta) vedúce ku konečným odberateľom – aj žalobcovi je zrejmé, že žalovanému v 2.rade nevznikla v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť namontovať žalobcovi na odberné miesto L. XXX v obci Byšta inteligentný merací systém. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2.rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietol.

16. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok () a od zásady zodpovednosti za zavinenie. (). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tomu napr. R34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: po 1. dôvody hodného zreteľa a po 2. výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a pod.) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého ju súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokom. V aplikácii dochádza aj z aspektov v sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola

výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R24/1964). Iba konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany akokoľvek zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný. Zároveň ust. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrane. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. , , . Z rozhodnutia Ústavného súdu SR súd cituje: „pokiaľ ide o možnosti použitia (teraz ), ktorý umožňuje vo výnimočných prípadoch úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania, ústavný súd dodáva, že prax všeobecných súdov je jednotná v názore, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie NS SR sp. zn. MCDo 14/1999). Použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady nákladov konania nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku (podobne R23/1989)“.

18. Súd poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. z 2.5.2018, z ktorého cituje: V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ), ust. § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu pozri nálezy ÚS ČR sp. zn. či sp. zn. ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález ÚS ČR sp. zn. )... Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.

19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že tu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa či vo vzťahu k tomuto druhu konania, pričom tento dôvod by mal byť daný charakterom konania, príp. charakterom procesnej situácie a nie sú tu ani také sociálne aspekty, t.j. majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej strany, ktorú by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, teda žalobcu, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá, t.j. žalovaných a prihliadol aj na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní a rozhodovanie o trovách konania podľa zásady úspechu, t.j. v zmysle ust. nepredstavuje neprimeranú tvrdosť zákona, ktorú by bolo potrebné odstrániť použitím ust.

20. Na základe vyššie uvedeného teda súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa ani v predmetnom spore, ani v okolnostiach na strane strán sporu, aby výnimočne náhradu trov konania úspešnej strane sporu nepriznal.

21. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal také dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad svoju nepriaznivú finančnú situáciu) ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným v 1. a 2.rade súd o práve na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( – ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ( )