Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-92-2019.pdf
PDF · 131.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu: Rdent, s.r.o. so sídlom Soľanková 16, Prešov, IČO: 50 648 233, proti žalovanému Krajskému súdu v Prešove, so sídlom Hlavná 22, Prešov, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 17.09.2019 žalobca požiadal Okresný súd Prešov podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), v spojení s § 82 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o sprístupnenie nasledujúcich informácií: 1. Pod akou sp. zn. je pred Okresným súdom Prešov vedené súdne konanie o obžalobe na obvinenú I.. V. P. Z. R. zo dňa 26.03.2019; 2. Ktorému sudcovi alebo senátu bola táto vec pridelená; 3. Aké úkony boli Okresným súdom Prešov v tejto veci doposiaľ vykonané; 4. Požiadal o sprístupnenie všetkých súdnych rozhodnutí vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydanej v tejto veci.
2. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „povinná osoba“) upovedomením zo dňa 24.09.2019 oznámil žalobcovi, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako žiadateľ je v predmetnom trestnom konaní v postavení poškodeného, posúdil jeho žiadosť o sprístupnenie informácie podľa jej obsahu, ako žiadosť o podanie informácie o stave konania, ktorého je účastníkom, oboznámil žalobcu o tom, že vec sa vedie pod sp. zn. 41T/26/2019 na Okresnej prokuratúre Prešov sp. zn. 1Pv 431/18/7707, zákonným sudcom je N. a oznámil, že vo zvyšku bola žiadosť žiadateľa postúpená príslušnému sudcovi. Následne bolo žalobcovi oznámené zo strany konajúceho trestného senátu dňa 09.10.2019 emailom, že má možnosť prístupu do elektronického spisu a tiež možnosť nahliadnutia do kompletného trestného spisu a zároveň mu bol oznámený termín hlavného pojednávania na deň 04.12.2019 a skutočnosť, že v tomto trestnom konaní doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie.
3. Voči upovedomeniu vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie Okresným súdom Prešov podal žalobca odvolanie dňa 07.10.2019 označené ako „odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu a sťažnosť na nečinnosť.“
4. Žalovaný prípisom zo dňa 18.10.2019 oznámil žalobcovi, že aj podľa názoru žalovaného podanie žalobcu nie je podaním v zmysle zákona o slobode informácií, ale vzhľadom k tomu, že ide o žiadosť o podanie informácie o stave konania v trestnej veci, kde podľa vyjadrenia žalobcu je účastníkom konania, správne postúpil na ďalší procesný postup, ktorý sa riadi Trestným poriadkom zákonnému sudcovi do spisu. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho oprávnenia ako poškodeného v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku nazerať do spisov, preštudovať ich sa v konaní pred súdom realizuje prostredníctvom informačného centra okresného súdu, na ktorom sa vec nachádza. Žalovaný ďalej konštatoval, že časť jeho podania zo dňa 07.10.2019 bola predsedom súdu posúdená ako sťažnosť na prieťahy v zmysle § 55 Trestného poriadku a toto bolo postúpené na procesný postup zákonnému sudcovi, ktorý v zmysle konštatovaného § 55 Trestného poriadku musí v zákonných lehotách konať. Žalovaný prijal záver, že žiadosti žalobcu o sprístupnenie elektronického súdneho spisu bolo vyhovené a konštatoval, že má za to, že žalobcovi ako zástupcovi poškodenej strany boli v zmysle trestnoprávnych noriem poskytnuté všetky informácie potrebné pre uplatnenie práv poškodenej strany a preto považuje podanie žalobcu za vybavené.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
5. Žalobca považuje rozhodnutie o odvolaní ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, preto v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobcu proti rozhodnutiu o odvolaní podľa § 177 Správneho súdneho poriadku. Žalobca namietal, že rozhodnutie o odvolaní, ako aj rozhodnutie nie sú nijak odôvodnené a sú nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Z tohto dôvodu je daný dôvod pre zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. a/ SSP.
6. Žalobca namieta, že napriek tomu, že žalovaný vo vyrozumení odkázal na postavenie žalobcu ako účastníka trestného konania, neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by toto postavenie malo žalobcu zbavovať práva na informácie podľa zákona o slobode informácií, a ktoré by umožňovali povinnej osobe poskytnutie požadovaných informácií odmietnuť. Žalobca výslovne uviedol, že informácie žiada postupom podľa zákona o slobode informácií. Nie je mu známy dôvod, pre ktorý by tá istá informácia nemohla byť poskytnutá podľa rôznych zákonov, ktoré si vzájomne neodporujú. Ďalej namietal, že z postupu žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom posúdil žalobcom podané odvolanie. Z jeho vyrozumenia vyplýva, že sa stotožnil s názorom povinnej osoby o tom, že žiadosť nepredstavuje žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe informácií. Žiadnym spôsobom však o odvolaní podľa zákona o slobode informácií, ani podľa Správneho poriadku nerozhodoval a žalobcovi nie je ani zrejmé, v rozsahu akého právneho predpisu vyrozumenie vydal.
7. Napriek tomu, že žalobca nesúhlasil s posúdením žiadosti ako o žiadosti o informácie o stave konania podľa Trestného poriadku s ohľadom na obsah upovedomenia a postupu povinnej osoby podal spolu s odvolaním aj sťažnosť na nečinnosť podľa § 55 Trestného poriadku. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia žalovaného zo dňa 19.11.2019 č. k. 10Ntro/2/2019-1141 povinná osoba nebola schopná predložiť žalovanému zoznam úkonov, ktoré v predmetnej veci vykonala, a ktoré požadoval žalobca. Takúto informáciu však žalobcovi do dňa podania žaloby neposkytla. Žalobca výslovne žiadal o poskytnutie informácie emailom, alebo do jeho elektronickej schránky s § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií a takáto informácia sa poskytuje spôsobom požadovaným žiadateľom. Informáciu tak zjavne povinná osoba mala k dispozícií a bolo ju možné sprístupniť spôsobom požadovaným žalobcom. Za poskytnutie informácie tak nemožno považovať len umožnenie nazrieť do súdneho spisu.
8. Podľa názoru žalobcu bola povinná osoba povinná požadované informácie žalobcovi poskytnúť a nebola oprávnená posúdiť žiadosť inak, ako žiadosť podľa zákona o slobode informácií. Súčasne bolo povinnosťou žalovaného sa odvolaním riadne zaoberať a vybaviť ho zákonným spôsobom.
9. Vzhľadom k tomu, že povinná osoba ani žalovaný požadované informácie neposkytli a neprijali ani rozhodnutie, ktoré by spĺňalo náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, v súlade s § 18 a § 19
zákona o slobode informácií povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla informácie poskytnúť a žalovaný vydal rozhodnutie o odvolaní, ktorým rozhodnutie potvrdil. Týmto postupom povinná osoba aj žalovaný porušili právo žalobcu na informácie podľa zákona o slobode informácií, pričom rozhodnutie o odvolaní, ako aj rozhodnutie nie sú nijak odôvodnené. Je tak daný dôvod pre zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. Súčasne odmietnutím meritórne sa podaným odvolaním zaoberať, žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy a tento postup mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a je taktiež daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia o odvolaní podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
10. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie Okresného súdu Prešov podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií o neposkytnutí informácie žiadateľovi a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, potvrdzujúce rozhodnutie Okresného súdu Prešov o neposkytnutí informácie žiadateľovi, zrušil. Zároveň, aby uložil okresnému súdu povinnosť podľa zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu: Aké úkony boli Okresným súdom v Prešove vo veci konania o obžalobe na obvinenú I.. V. P. Z. R. zo dňa 26.03.2019 doposiaľ vykonané. Sprístupniť všetky súdne rozhodnutia vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydaných vo veci konania o obžalobe na obvinenú I.. V. P. Z. R. zo dňa 26.03.2019.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.04.2020 uviedol, že s odkazom na § 19 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Správneho poriadku trvá na tom, že žiadosť žalobcu bola povinným (okresným súdom) posúdená správne, bolo odpovedané na všetky otázky, t.j. na prvé dve otázky, číslo konania a meno zákonného sudcu priamo listom zo dňa 24.09.2019 a následne emailom zo dňa 09.10.2019 boli žiadateľovi sprostredkované informácie o možnosti prístupu do elektronického spisu, ako aj oznámenie o tom, že nebolo vo veci vydané doposiaľ žiadne rozhodnutie. Skutočnosť, že zo strany okresného súdu nebolo vydané „rozhodnutie“ s formálnymi náležitosťami, je bez právneho významu, keďže relevantný obsah obsahoval aj list zo dňa 24.09.2019. Ak žiadateľovi boli poskytnuté všetky informácie, nedošlo v žiadnom smere k poškodeniu práv žiadateľa, či k obmedzeniu jeho práva na informácie. Vzhľadom na to, že žiadateľ v žiadosti uviedol, že mu postačuje zaslať uvedené informácie emailom na adresu, ktorú uviedol, ani emailovou správou zo dňa 09.10.2019 nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti a žiadosti žiadateľa bolo vyhovené.
12. Žalovaný trvá na tom, že postup bol súladný so zákonom. Po zhodnotení postupu okresného súdu sa stotožňuje so záverom, že žiadosti žalobcu bolo vyhovené, boli mu poskytnuté všetky požadované informácie, či priamo listom zo dňa 24.09.2019, či následným emailom.
13. Ak žalobca namieta odkaz o možnosti nahliadnuť do trestného spisu sp. zn. 41T/26/2019, žalovaný zotrváva na názore, že týmto odkazom bolo v plnom rozsahu vyhovené žiadosti žiadateľa, keďže touto informáciou bola žiadateľovi oznámené, akým spôsobom a kde môže získať všetky požadované informácie, a to aj s odkazom na skutočnosť, že žiadateľ má v predmetnom trestnom konaní postavenie poškodeného, t.j. jeho právo na informácie o prebiehajúcom trestnom konaní vyplýva z ustanovení trestného poriadku.
14. K neformálnemu vybaveniu žiadosti žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. marca 2014 sp. zn. 6Sži/4/2013, z ktorého vyplýva, že „Aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby, podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy. Nie je teda rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, alebo či je vôbec nejako označený. Podstatné je, či správny orgán takýmto aktom autoritatívne zasiahol do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby. Vždy je teda rozhodujúci vecný obsah aktu. Súdy pritom preskúmavajú zákonnosť vydaných rozhodnutí. Rozhodnutie je pojmom právne technickým.“
15. Vo vzťahu k otázke tvrdeného porušenia práva žalobcu na informácie žalovaný zdôrazňuje, že ide o subjekt, ktorý má v predmetnom trestnom konaní postavenie poškodeného, čo v celej veci považuje za najpodstatnejšiu skutočnosť. Z obsahu žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácií a rozsahu ním požadovaných informácií je zrejmé, že ním žiadané informácie sú obsiahnuté v príslušnom súdnom spise, sp. zn. 41T/26/2019. Žiadateľ ako osoba v postavení poškodeného v trestnom konaní, s odkazom na citované ustanovenie Trestného poriadku je subjektom oprávneným nahliadať do spisu (s obmedzeniami danými § 69 Trestného poriadku), t.j. práva dané mu Trestným poriadkom majú širší záber; poskytujú širší rozsah oprávnení prístupu k informáciám zo súdneho spisu ako sú možnosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., t.j. žalovaný trvá na závere, že práva žiadateľa neboli postupom povinnej osoby nijako obmedzené.
16. Pokiaľ žiadateľ svoju žiadosť právne kvalifikoval podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a žiadal o sprístupnenie informácií na základe tohto zákona, povinná osoba má za to, že právo účastníka konania na prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu v jeho právnej veci má charakter špeciality k všeobecnému právu občanov na poskytnutie informácií. Správne preto konštatoval okresný súd, keď odkázal žiadateľa na trestné konanie, s uvedením mena zákonného sudcu a spisovej značky, pod ktorou sa konanie vedie, spolu s uvedením možnosti, ako získať ostatné požadované informácie, t.j. prístupom do elektronického spisu, resp. možnosťou osobného nahliadnutia do súdneho spisu priamo na Okresnom súde Prešov.
17. Námietky žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné, trvá na tom, že k poškodeniu resp. obmedzeniu práv žalobcu nedošlo, bolo postupované tak, aby bolo žiadosti žalobcu vyhovené a boli mu poskytnuté všetky požadované informácie. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred správnym súdom.
IV.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného
18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.05.2020 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že prístup do elektronického súdneho spisu a možnosť nahliadnutia do spisu vedeného v dotknutej trestnej veci boli realizované na základe samostatnej žiadosti žalobcu a nemajú akýkoľvek súvis so žiadosťou žalobcu o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií. Sprístupnením súdneho spisu povinná osoba nemohla vyhovieť žiadosti o poskytnutie informácií, ale plnila svoje povinnosti na základe inej a samostatnej žiadosti.
19. Čo sa týka úkonov vykonaných súdom v trestnej veci, ako vyplýva z odpovede predsedníčky žalovaného zo dňa 09.12.2019 vo veci vedenej žalovaným pod sp. zn. 1SprS/62/2019, povinná osoba je schopná vyhotoviť výpis úkonov vykonaných v trestnej veci a je schopná ho poskytnúť žalovanému. Rovnako, ako bola schopná tento výpis poskytnúť žalovanému, musela byť schopná ho poskytnúť i žalobcovi. Čo sa týka rozhodnutí v trestnej veci, je povinnosťou povinnej osoby podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v znení neskorších predpisov, sprístupňovať všetky súdne rozhodnutia a ani žalovaný neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý by túto povinnosť nemohol splniť žalobcom požadovaným spôsobom.
20. Bolo povinnosťou povinnej osoby sprístupniť žalobcovi informácie požadovaným spôsobom a v zákonom stanovenej lehote. Túto povinnosť povinná osoba nesplnila a požadované informácie v rozsahu bodu 3 žiadosti ani doposiaľ nesprístupnila. Umožnila tak vydanie fiktívneho rozhodnutia, ktoré žalobca zákonným spôsobom napadol. Povinná osoba tak učinila napriek tomu, že požadované informácie má zjavne k dispozícii a bola schopná ich poskytnúť žalovanému. Takýto postup považuje žalobca za nezákonný a trvá na tom, aby bola povinnej osobe uložená povinnosť požadované informácie sprístupniť žalobcovi.
V.
Stručné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení zo dňa 08.06.2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04.05.2020
21. Žalovaný zotrváva na názore, že postupom ako Okresného súdu Prešov, tak aj žalovaného nedošlo k porušeniu práva na prístup k informáciám žalobcu. V tomto prípade došlo k prekrývaniu práva na prístup k informáciám žiadateľa v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, s právom na informácie poškodeného o stave trestného konania v zmysle trestnoprávnych noriem, ktoré zahŕňajú širší rozsah práv. 22. Sám žalobca uvádza, že prístup do elektronického súdneho spisu bol realizovaný na základe inej samostatnej žiadosti žalobcu a nemá akýkoľvek súvis so žiadosťou žalobcu o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal požadované informácie k dispozícii, keďže všetky ním požadované informácie sú súčasťou trestného spisu. 23. Účelom zákona č. 211/2000 Z. z. nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 96/2010-14 zo dňa 09.03.2010).
24. Podľa žalobcu žalovaný konal okrem iného v rozpore s ust. § 32 Správneho poriadku. Žalovaný skôr ako rozhodol o podanom odvolaní žalobcu dopytoval Okresný súd Prešov a bola mu poskytnutá informácia o tom, že žalobcovi bol zriadený prístup do elektronického súdneho spisu (ESS), bola mu poskytnutá informácia o tom, že termín hlavného pojednávania je vytýčený na 04.12.2019 a do dňa 09.10.2019, kedy mu bol odoslaný email s prístupom do ESS a ďalším postupom pri nahliadaní do súdneho spisu v informačnom centre súdu, bola podaná aj informácia o tom, že doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie vo veci sp. zn. 41T/26/2019. V liste zo dňa 18.10.2019 žalovaný okrem iného uviedol, že krajským súdom bolo zistené, že žiadosti o sprístupnenie elektronického súdneho spisu bolo vyhovené. Ak žiadateľovi boli poskytnuté všetky informácie, nedošlo v žiadnom smere k poškodeniu práv žiadateľa, či k obmedzeniu jeho práva na informácie. Aj keď odpoveď žalovaného nie je rozhodnutím po formálnej stránke, s prihliadnutím na jej obsah možno považovať tento list za odpoveď na odvolanie žalobcu, kde z jeho obsahu je zrejmé a nepochybné stanovisko odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolací orgán stotožnil s postupom okresného súdu.
25. Vo vzťahu k otázke tvrdeného porušenia práva žalobcu na informácie žalovaný zdôrazňuje, že ide o subjekt, ktorý má v predmetnom trestnom konaní postavenie poškodeného, čo v celej veci považuje za najpodstatnejšiu skutočnosť. Pokiaľ žiadateľ svoju žiadosť právne kvalifikoval podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a žiadal o sprístupnenie informácií na základe tohto zákona, žalovaný má za to, že právo účastníka konania na prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu v jeho právnej veci má charakter špeciality k všeobecnému právu občanov na poskytnutie informácií. Námietky žalobcu v podanej žalobe preto v plnom rozsahu považuje za nedôvodné, trvá na tom, že k poškodeniu resp. obmedzeniu práv žalobcu nedošlo, bolo postupované tak, aby bolo žiadosti žalobcu vyhovené a boli mu poskytnuté všetky požadované informácie. Navrhol, aby správny súd s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred správnym súdom.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
26. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP.") preskúmal postup žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa v konaní podľa zákona o slobode informácii a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 61 písm. a/ SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 33. Podľa § 18 zákona o slobode informácií (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. ( 2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). ( 3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 34. Podľa § 19 zákona o slobode informácií (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 35. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
36. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok") proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
37. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
38. Predmetom súdneho prieskumu je postup orgánov verejnej správy v konaní o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií.
39. Žalobca žiadal o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií Okresný súd Prešov ako povinnú osobu: 1.Pod akou sp. zn. je pred Okresným súdom Prešov vedené súdne konanie o obžalobe na obvinenú I.. V. P. Z. R. zo dňa 26.03.2019; 2. Ktorému sudcovi alebo senátu bola táto vec pridelená; 3. Aké úkony boli Okresným súdom Prešov v tejto veci doposiaľ vykonané; 4. Požiadal o sprístupnenie všetkých súdnych rozhodnutí vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydanej v tejto veci.
40. Okresný súd Prešov ako povinná osoba sprístupnil žalobcovi prípis zo dňa 24.09.2019 bez vydania rozhodnutia vo veci, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť v zmysle § 19 ods. 2 správneho poriadku posúdil ako žiadosť o podanie informácie o stave konania, ktorú postúpil na vybavenie zákonnému sudcovi JUDr. I. D., ktorému vec vedená na Okresnej prokuratúre Prešov pod č. 1Pv 431/18/7707 a následne po podaní obžaloby na Okresný súd Prešov pod sp. zn. 41T/26/2019 bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie.
41. Žalobca tvrdí, že tým mu povinná osoba nesprístupnila požadované informácie. Tvrdí, že mu povinná osoba nesprístupnila rozhodnutie, ale prípis a požadované informácie mu poskytnuté neboli. Proti údajnému fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby (rozhodnutiu o odmietnutí poskytnú informáciu) podal žalobca odvolanie, súčasťou ktorého bola sťažnosť na nečinnosť a návrh na odstránenie prieťahov. Podľa žalobcu tým, že žalovaný o jeho odvolaní nerozhodoval rozhodnutím, ale prípisom, resp. vyrozumením zo dňa 18.10.2019 sp. zn. 1Sprl/73/2019, taktiež vydal fiktívne rozhodnutie podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Preskúmania týchto podľa žalobcu fiktívnych rozhodnutí sa podanou žalobou domáha formou zrušenia rozhodnutia povinného (Okresného súdu Prešov) podľa § 18 od. 3 zákona o slobode informácií o neposkytnutí informácií žiadateľovi a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií potvrdzujúce rozhodnutia povinného (Okresného súdu Prešov) o neposkytnutie informácií žiadateľovi. Zároveň sa domáha určenia povinnosti Okresnému súdu Prešov podľa zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu: aké úkony boli Okresným súdom v Prešove vo veci konania o obžalobe na obvinenú I.. V. P. Z. R. zo dňa 26.03.2019 doposiaľ vykonané; sprístupniť všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydaných vo veci konania vo veci obžalobe na obvinenú I.. V. P. Z. R. zo dňa 26.03.2019.
42. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015).
43. Správny súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a až následne ich prostredníctvom ochrana zákonnosti.
44. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že na to, aby sa mohla fyzická, respektíve právnická osoba úspešne domáhať všeobecnou správnou žalobou ochrany na správnom súde podľa Správneho súdneho poriadku namietajúc pritom nezákonnosť rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy, je potrebné splnenie niekoľkých zásadných podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Predovšetkým musí ísť o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť, alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo, ktoré sa ich priamo dotýka (§ 3 písm. b/ SSP), prípadne o opatrenie ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 písm. c/ SSP), ďalej o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 7 písm. a/ SSP) a tiež o rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené spod súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP.
45. Rovnako musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, respektíve právnická osoba ukrátená na svojich subjektívnych právach, t.j. že jej takýmto rozhodnutím / opatrením bola spôsobená ujma, škoda, prípadne iný negatívny následok. Aktívna žalobná legitimácia v prípade ochrany subjektívnych práv teda svedčí fyzickej / právnickej osobe tvrdiacej ukrátenie na jej subjektívnych právach s tým, že aktívnu vecnú legitimáciu a jej trvanie skúma správny súd počas celého konania bez ohľadu na to, či jej nedostatok druhý účastník konania namieta, alebo nie. Na to, aby fyzická / právnická osoba bola vôbec oprávnená podať všeobecnú správnu žalobu, musia byť vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii splnené všeobecne dve kumulatívne podmienky, a to jednak fyzická / právnická osoba má postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie a jednak už spomínané ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia, respektíve opatrenia, pričom pod pojmom subjektívne právo treba rozumieť vlastné právo, prípadne právom chránený záujem. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je zásadné, ako sa účinky rozhodnutia / opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu.
46. V tomto smere súd poukazuje tiež na záver plynúci z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9, podľa ktorého cit.: „ (...) Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie."
47. Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach, alebo právom chránených záujmoch je conditio sine qua non v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou / právnickou osobou, bolo aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 178 ods. 1 SSP nevyhnutné, aby žalobca bol rozhodnutím resp. postupom orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
48. Z obsahu žaloby a preskúmaním administratívneho spisu správny súd nezistil, aby bol žalobca v konaní o žiadosti o poskytnutie informácie ukrátený na svojich subjektívnych právach. Žalobe žalobcu tak chýba racionálny účel, ale skôr výkon práv žalobcu podaním predmetnej žaloby smeruje k zneužitiu práva na prístup k správnemu súdu a šikanovaniu žalovaného a povinnej osoby.
49. Žalobca sa v konaní o poskytnutí informácie dozvedel, akým spôsobom bola Okresným súdom Prešov (povinným) jeho žiadosť vybavená. Z podanej žaloby vyplýva že žalobca je v podstate nespokojný s tým, akým spôsobom Okresný súd Prešov žiadosť vybavil, a že nevydal zamietavé rozhodnutie o nesprístupnení informácie.
50. Žalobca žiadal o poskytnutie nasledujúcich informácií: 1.Pod akou sp. zn. je pred Okresným súdom Prešov vedené súdne konanie o obžalobe na obvinenú I. zo dňa 26.03.2019; 2. Ktorému sudcovi alebo senátu bola táto vec pridelená; 3. Aké úkony boli Okresným súdom Prešov v tejto veci doposiaľ vykonané; 4. Požiadal o sprístupnenie všetkých súdnych rozhodnutí vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydaných v tejto veci. Okresný súd Prešov mu prípisom zo dňa 24.09.2019 oznámil, že jeho žiadosť v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku bola posúdená ako žiadosť o podanie informácie o stave konania, ktorú postúpil na vybavenie zákonnému sudcovi N., ktorému vec vedená na Okresnej prokuratúre Prešov pod č. 1Pv/430/18/7707 a následne po podaná obžaloby na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 41T/26/2019 bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie. Žalobca teda dostal informáciu o veci vedenej na Okresnej prokuratúre Prešov pod č. 1Pv/431/18/7707, kde vystupuje ako poškodená osoba a zároveň ako oznamovateľ trestného činu. Zároveň dostal informáciu o tom, že jeho žiadosť bola posúdená ako žiadosť o podanie informácie o stave konania, ktorá bola postúpená na vybavenie zákonnému sudcovi N., ktorému vec po podaní obžaloby na Okresný súd Prešov pod sp. zn. 41T/26/2019 bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, a teda dostal informáciu o tom, pod akou spisovou značkou je pred Okresným súdom Prešov vedené súdne konanie, a ktorému sudcovi bola táto vec pridelená.
51. Správny súd konštatuje, že Okresný súd Prešov ako povinná osoba postupoval správne. Okresný súd Prešov ako povinná osoba informácie, ktoré v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu, ktorými v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu disponoval žalobcovi sprístupnil, nebol preto dôvod vydávať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu, a preto nemohla nastať ani fikcia vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu.
52. Súd v predmetnom konaní, o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného v administratívnom konaní na základe správnej žaloby, je oprávnený skúmať, či povinná osoba má povinnosť poskytnúť žiadateľovi požadované informácie alebo ak žiadosti nevyhovie, má povinnosť vydať písomné rozhodnutie. Nie preskúmavať, hodnotiť alebo vysvetľovať postup orgánov, ktorých činnosťou (ne)bola vytvorená požadovaná informácia.
53. Preto nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že Okresný súd Prešov ako povinná osoba v zákonnej lehote o jeho žiadosti nerozhodla a ani všetky požadované informácie nesprístupnila, a teda na základe právnej fikcie vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie a toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím o odvolaní. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Žalobca mal právo na informáciu, ktorou v čase rozhodovania povinná osoba disponovala. Takáto informácia mu bola sprístupnená. Aj prípis
odvolacieho alebo nadriadeného súdu je jedným zo spôsobov vybavenia (rozhodnutia) veci odvolacím (nadriadeným) súdom.
54. Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok (§ 18 ods. 1 zákona o slobode informácií). Žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Takéto (fiktívne) rozhodnutie povinnej osoby nebolo vydané, pretože žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia - rozhodnutie vydané vo forme prípisu, preto správne žalovaný oznámil túto skutočnosť žalobcovi prípisom zo dňa 18.10.2019. Nemohol žalovaný vydať rozhodnutie, rozhodnúť o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu, pretože žiadne fiktívne rozhodnutie povinnou osobou nebolo vydané. Neexistoval predmet odvolacieho konania. Nedošlo teda ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácii. Fiktívne rozhodnutie povinná osoba nevydala, teda rozhodnutie ktorého preskúmania sa žalobca domáhal podaným odvolaním, neexistovalo, neexistoval spôsobilý predmet odvolacieho konania na preskúmanie. A z tohto dôvodu nemohol ani odvolací orgán zamietnuť odvolanie, pretože nebolo proti akému rozhodnutiu zamietať odvolanie, keďže také rozhodnutie (fiktívne), preskúmania ktorého sa žalobca domáhal, neexistovalo.
55. Ani v odpovedi žalobcovi prípisom žalovaného zo dňa 18.10.2019, súd nezistil pochybenie. Žalovaný informoval žalobcu, že aj podľa jeho názoru je jeho podanie žiadosťou o podanie informácie o stave konania v trestnej veci, ktorej je účastníkom konania, a teda nejde o podanie v zmysle zákona o slobode informácií, a preto správne Okresný súd Prešov ako povinný postúpil na ďalší procesný postup, ktorý sa riadi Trestným poriadkom zákonnému sudcovi do spisu. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním, že týmto postupom povinnej osoby bolo zodpovedané na všetky otázky a požiadavky žiadateľa v zmysle jeho žiadosti vrátane umožnenia prístupu do elektronického súdneho spisu, ako aj možnosti nahliadnutia do súdneho spisu. Žalovaný oznámil žalobcovi po posúdení všetkých okolností žiadosti, odpovede povinnej osoby a námietok žalobcu, že zo strany povinného bolo v plnom rozsahu vyhovené podanej žiadosti, bolo odpovedané na všetky otázky, žiadosť žiadateľa bola správne posúdená a v žiadnom smere nedošlo k poškodeniu práva žiadateľa na informácie. Zároveň bolo tiež žiadateľovi oznámené, že tá časť žiadosti, ktorá bola posúdená ako sťažnosť na prieťahy bola postúpená zákonnému sudcovi okresného súdu v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Následne bolo žiadateľovi oznámené zo strany konajúceho trestného senátu dňa 09.10.2019 emailom možnosť prístupu do elektronického spisu a tiež možnosť nahliadania do kompletného trestného spisu. Zároveň mu bol oznámený termín hlavného pojednávania na deň 04.12.2019 a skutočnosť, že v tomto trestnom konaná doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie.
56. Z postupu Okresného súdu Prešov ako povinnej osoby a žalovaného vyplýva, že žiadosť žalobcu bola povinnou osobou posúdená správne. Na prvé dve otázky číslo konania a meno zákonného sudcu mu bolo priamo odpovedané listom zo dňa 24.09.2019 a následne emailom zo dňa 09.10.2019 boli žiadateľovi poskytnuté žiadateľovi poskytnuté informácie o možnosti prístupu elektronického spisu, ako aj oznámenie o tom, že nebolo vo veci doposiaľ vydané žiadne rozhodnutie. V tomto smere nedošlo k porušeniu jeho práva na informácie, keďže mu boli poskytnuté všetky informácie. Navyše žalobca ako žiadateľ v žiadosti uviedol, že mu postačuje zaslať uvedené informácie emailom na adresu, ktorú uviedol, a teda ani emailovou správou zo dňa 09.10.2019 nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti a žiadosti žiadateľa bolo vyhovené.
57. Z postupu Okresného súdu Prešov ako povinnej osoby nevyplýva, aby chcel žalobcovi utajiť spôsob vybavenia jeho žiadosti, resp. nesprístupniť mu informáciu, ktorou disponoval, práve naopak žalobcovi ako žiadateľovi boli poskytnuté všetky informácie. Žalobca tak postupom správnych orgánov konanie o jeho žiadosti o sprístupnenie informácie nebol ukrátený na svojich právach, pretože k porušeniu práv žalobcu na prístup k informáciám nedošlo.
58. Správny súd konštatuje, že žalovaný správne informoval žalobcu, že všetky informácie potrebné pre uplatnenie práv poškodenej strany mu ako zástupcovi poškodenej strany boli v zmysle trestnoprávnych noriem poskytnuté a teda požadovaná informácia mu bola sprístupnená a že nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou. Prípis žalovaného zo dňa 18.10.2019 nie je rozhodnutím o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu. Prípis žalovaného preto nemusel spĺňať náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku, keďže žalovaný nebol povinný
vydať o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu rozhodnutie (z dôvodov konštatovaných vyššie). Preto je nedôvodná námietka žalobcu, že prípis neobsahuje náležitosti rozhodnutia. Vydaniu prípisu nemohlo ani predchádzať správne konanie, pretože žiadaná informácia bola žalobcovi sprístupnená a tým bolo konanie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie skončené, keďže odvolanie proti sprístupneniu informácie nie je prípustné.
59. Ak povinná osoba nedisponovala informáciou podľa predstáv žiadateľa, nedošlo k porušeniu práv žiadateľa. Žiadateľ má podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, právo na informácie, ktorými povinná osoba disponuje. Skutočnosť, čo povinná osoba sprístupnila žalobcovi, je zrejmá z administratívneho spisu, požadovaná informácia, ktorou povinná osoba v čase rozhodovania disponovala, bola sprístupnená, preto získanie informácie o dôvodoch, prečo požadované rozhodnutie nebolo možné sprístupniť, je iba zavádzajúcim argumentom žalobcu. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca nebol postupom v konaní o sprístupnenie informácie ukrátený na svojich právach, pretože žiadaná informácia mu bola poskytnutá, neboli vydané fiktívne rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu a prípis žalovaného zo dňa 18.10.2019 nie je rozhodnutím, ktoré by malo obsahovať náležitosti v zmysle správneho poriadku, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).