Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-10-2023.pdf
PDF · 148.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Rdent, s.r.o. so sídlom Soľanková 16, Prešov, IČO: 50 648 233, právne zastúpeného: Mgr. Tomáš Kaščák, advokát, so sídlom Soľanková 16, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Krajský súd v Prešove, Hlavná 2953/22, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného súdu Prešov podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o neposkytnutie informácie, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného súdu Prešov podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o neposkytnutie informácie žiadateľovi Rdent s.r.o., Soľanková 16, Prešov a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, potvrdzujúce rozhodnutie Okresného súdu Prešov o neposkytnutí informácie žiadateľovi Rdent s.r.o., Soľanková 16, Prešov na základe jeho žiadosti zo dňa 17.09.2019 a vec v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 23.12.2019 doručenou vtedy príslušnému Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 27.12.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Prešov podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o neposkytnutie informácie žiadateľovi Rdent s.r.o., Soľanková 16, Prešov a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, potvrdzujúce rozhodnutie Okresného súdu Prešov o neposkytnutí informácie žiadateľovi Rdent s.r.o., Soľanková 16, Prešov na základe jeho žiadosti zo dňa 17.09.2019.
I.
Priebeh administratívneho konania
2. Dňa 17.09.2019 žalobca požiadal Okresný súd Prešov podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), v spojení s § 82 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o sprístupnenie nasledujúcich informácií: 1. Pod akou sp. zn. je pred Okresným súdom Prešov vedené súdne konanie o obžalobe na obvinenú A. B. C. D. E. zo dňa 26.03.2019; 2. Ktorému sudcovi alebo senátu bola táto vec pridelená; 3. Aké úkony boli Okresným súdom Prešov v tejto veci doposiaľ vykonané; 4. Požiadal o sprístupnenie všetkých súdnych rozhodnutí
vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydaných v tejto veci. 3. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „povinná osoba“) upovedomením zo dňa 24.09.2019 oznámil žalobcovi, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako žiadateľ v predmetnom trestnom konaní v postavení poškodeného, posúdil jeho žiadosť o sprístupnenie informácie podľa jej obsahu, ako žiadosť o podanie informácie o stave konania, ktorého je účastníkom, oboznámil žalobcu o tom, že vec sa vedie pod sp. zn. 41T/26 prokuratúre Prešov sp. zn. 1Pv 431/18/7707, zákonným sudcom je JUDr. Marián Vorobeľ a oznámil, že vo zvyšku bola žiadosť žiadateľa postúpená príslušnému sudcovi. Následne bolo žalobcovi oznámené zo strany konajúceho trestného senátu dňa 09.10.2019 emailom, že má možnosť prístupu do elektronického spisu a tiež možnosť nahliadnutia do kompletného trestného spisu a zároveň mu bol oznámený termín hlavného pojednávania na deň 04.12.2019 a skutočnosť, že v tomto trestnom konaní doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie. 4. Voči upovedomeniu vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie Okresným súdom Prešov podal žalobca odvolanie dňa 07.10.2019 označené ako „odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu a sťažnosť na nečinnosť.“ Žalovaný prípisom zo dňa 18.10.2019 oznámil žalobcovi, že aj podľa názoru žalovaného podanie žalobcu nie je podaním v zmysle zákona o slobode informácií, ale vzhľadom k tomu, že ide o žiadosť o podanie informácie o stave konania v trestnej veci, kde podľa vyjadrenia žalobcu je účastníkom konania, správne postúpil na ďalší procesný postup, ktorý sa riadi Trestným poriadkom zákonnému sudcovi do spisu. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho oprávnenia ako poškodeného v zmysle § 46 ods. 1 Trestného po nazerať do spisov, preštudovať ich sa v konaní pred súdom realizuje prostredníctvom informačného centra okresného súdu, na ktorom sa vec nachádza. Žalovaný ďalej konštatoval, že časť jeho podania zo dňa 07.10.2019 bola predsedom súdu posúdená ako sťažnosť na prieťahy v zmysle § 55 Trestného poriadku a toto bolo postúpené na procesný postup zákonnému sudcovi, ktorý v zmysle konštatovaného § 55 Trestného poriadku musí v zákonných lehotách konať. Žalovaný prijal záver, že žiadosti žalobcu o sprístupnenie elektronického súdneho spisu bolo vyhovené a konštatoval, že má za to, že žalobcovi ako zástupcovi poškodenej strany boli v zmysle trestnoprávnych noriem poskytnuté všetky informácie potrebné pre uplatnenie práv poškodenej strany a preto považuje podanie žalobcu za vybavené.
II.
Správna žaloba
5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Prešov podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o neposkytnutie informácie žiadateľovi Rdent s.r.o., Soľanková 16, Prešov a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, potvrdzujúce rozhodnutie Okresného súdu Prešov o neposkytnutí informácie žiadateľovi Rdent s.r.o., Soľanková 16, Prešov na základe jeho žiadosti zo dňa 17.09.2019. 6. Žalobca považuje rozhodnutie o odvolaní ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, preto v zákonom stanovenej lehote podal správnu proti rozhodnutiu o zamietnutí odvolania a potvrdení rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu podľa § 177 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len SSP). Žalobca namietal, že rozhodnutie o odvolaní, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie nie sú nijak odôvodnené a sú nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Z tohto dôvodu je daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 7. Žalobca namieta, že napriek tomu, že žalovaný vo vyrozumení odkázal na postavenie žalobcu ako účastníka trestného konania, neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by toto postavenie malo žalobcu zbavovať práva na informácie podľa zákona o slobode informácií, a ktoré by umožňovali povinnej osobe poskytnutie požadovaných informácií odmietnuť. Žalobca výslovne uviedol, že informácie žiada postupom podľa zákona o slobode informácií. Nie je mu známy dôvod, pre ktorý by tá istá informácia nemohla byť poskytnutá podľa rôznych zákonov, ktoré si vzájomne neodporujú. Ďalej namietal, že z postupu žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom posúdil žalobcom podané odvolanie. Z jeho vyrozumenia vyplýva, že sa stotožnil s názorom povinnej osoby o tom, že žiadosť nepredstavuje žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe informácií. Žiadnym spôsobom však o odvolaní podľa zákona o
slobode informácií, ani podľa Správneho poriadku nerozhodoval a žalobcovi nie je ani zrejmé, v rozsahu akého právneho predpisu. 8. Žalobca výslovne žiadal o poskytnutie informácie emailom, alebo do jeho elektronickej schránky s § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií a takáto informácia sa poskytuje spôsobom požadovaným žiadateľom. Informáciu tak zjavne povinná osoba mala k dispozícií a bolo ju možné sprístupniť spôsobom požadovaným žalobcom. Za poskytnutie informácie tak nemožno považovať len umožnenie nazrieť do súdneho spisu. Podľa názoru žalobcu bola povinná osoba povinná požadované informácie žalobcovi poskytnúť a nebola oprávnená posúdiť žiadosť inak, ako žiadosť podľa zákona o slobode informácií. Súčasne bolo povinnosťou žalovaného sa odvolaním riadne zaoberať a vybaviť ho zákonným spôsobom. 9. Vzhľadom k tomu, že povinná osoba ani žalovaný požadované informácie neposkytli a neprijali ani rozhodnutie, ktoré by spĺňalo náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, v súlade s § 18 a § 19 zákona o slobode informácií povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla informácie poskytnúť a žalovaný vydal rozhodnutie o odvolaní, ktorým rozhodnutie potvrdil. Týmto postupom povinná osoba aj žalovaný porušili právo žalobcu na informácie podľa zákona o slobode informácií, pričom rozhodnutie o odvolaní, ako aj rozhodnutie nie sú nijak odôvodnené. Je tak daný dôvod pre zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. Súčasne odmietnutím meritórne sa podaným odvolaním zaoberať, žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy a tento postup mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a je taktiež daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia o odvolaní podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie Okresného súdu Prešov podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií o neposkytnutí informácie žiadateľovi a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, potvrdzujúce rozhodnutie Okresného súdu Prešov o neposkytnutí informácie žiadateľovi, zrušil. Zároveň, aby uložil okresnému súdu povinnosť podľa zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu: A. Aké úkony boli Okresným súdom v Prešove vo veci konania o obžalobe na obvinenú A. B. C. D. E. zo dňa 26.03.2019 doposiaľ vykonané. B. Sprístupniť všetky súdne rozhodnutia vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydaných vo veci konania o obžalobe na obvinenú A. B. C. D. E. zo dňa 26.03.2019.
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.04.2020 uviedol, že s odkazom na § 19 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Správneho poriadku trvá na tom, že žiadosť žalobcu bola povinným (okresným súdom) posúdená správne, bolo odpovedané na všetky otázky, t.j. na prvé dve otázky, číslo konania a meno zákonného sudcu priamo listom zo dňa 24.09.2019 a následne emailom zo dňa 09.10.2019 boli žiadateľovi sprostredkované informácie o možnosti prístupu do elektronického spisu, ako aj oznámenie o tom, že nebolo vo veci vydané doposiaľ žiadne rozhodnutie. Skutočnosť, že zo strany okresného súdu nebolo vydané „rozhodnutie“ s formálnymi náležitosťami, je bez právneho významu, keďže relevantný obsah obsahoval aj list zo dňa 24.09.2019. Ak žiadateľovi boli poskytnuté všetky informácie, nedošlo v žiadnom smere k poškodeniu práv žiadateľa, či k obmedzeniu jeho práva na informácie. Vzhľadom na to, že žiadateľ v žiadosti uviedol, že mu postačuje zaslať uvedené informácie emailom na adresu, ktorú uviedol, ani emailovou správou zo dňa 09.10.2019 nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti a žiadosti žiadateľa bolo vyhovené. 11. Žalovaný trvá na tom, že postup bol súladný so zákonom. Po zhodnotení postupu okresného súdu sa stotožňuje so záverom, že žiadosti žalobcu bolo vyhovené, boli mu poskytnuté všetky požadované informácie. Pokiaľ žiadateľ svoju žiadosť právne kvalifikoval podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a žiadal o sprístupnenie informácií na základe tohto zákona, povinná osoba má za to, že právo účastníka konania na prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu v jeho právnej veci má charakter špeciality k všeobecnému právu občanov na po informácií. Správne preto konštatoval okresný súd, keď odkázal žiadateľa na trestné konanie, s uvedením mena zákonného sudcu a spisovej značky, pod ktorou sa konanie vedie, spolu s uvedením možnosti, ako získať ostatné požadované informácie, t.j. prístupom do elektronického spisu, resp. možnosťou osobného nahliadnutia do súdneho spisu priamo na Okresnom súde Prešov. 12. Námietky žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné, trvá na tom, že k poškodeniu resp. obmedzeniu práv žalobcu nedošlo, bolo postupované tak, aby bolo žiadosti žalobcu vyhovené a boli mu poskytnuté
všetky požadované informácie. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred správnym súdom.
IV.
Replika
13.Žalobca vo v replike zo dňa 04.05.2020 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že prístup do elektronického súdneho spisu a možnosť nahliadnutia do spisu vedeného v dotknutej trestnej veci boli realizované na základe samostatnej žiadosti žalobcu a nemajú akýkoľvek súvis so žiadosťou žalobcu o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií. Sprístupnením súdneho spisu povinná osoba nemohla vyhovieť žiadosti o poskytnutie informácií, ale plnila svoje povinnosti na základe inej a samostatnej žiadosti. Čo sa týka úkonov vykonaných súdom v trestnej veci, ako vyplýva z odpovede predsedníčky žalovaného zo dňa 09.12.2019 vo veci vedenej žalovaným pod sp. zn. 1SprS/62/2019, povinná osoba je schopná vyhotoviť výpis úkonov vykonaných v trestnej veci a je schopná ho poskytnúť žalovanému. Rovnako, ako bola schopná tento výpis poskytnúť žalovanému, musela byť schopná ho poskytnúť i žalobcovi. Čo sa týka rozhodnutí v trestnej veci, je povinnosťou povinnej osoby podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v znení neskorších predpisov, sprístupňovať všetky súdne rozhodnutia a ani žalovaný neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý by túto povinnosť nemohol splniť žalobcom požadovaným spôsobom. Túto povinnosť povinná osoba nesplnila a požadované informácie v rozsahu bodu 3 žiadosti ani doposiaľ nesprístupnila. Umožnila tak vydanie fiktívneho rozhodnutia, ktoré žalobca zákonným spôsobom napadol. Povinná osoba tak učinila napriek tomu, že požadované informácie má zjavne k dispozícii a bola schopná ich poskytnúť žalovanému. Takýto postup považuje žalobca za nezákonný a trvá na tom, aby bola nej osobe uložená povinnosť požadované informácie sprístupniť žalobcovi. V. Duplika
14. Žalovaný v duplike zo dňa 08.06.2020 zotrváva na názore, že postupom ako Okresného súdu Prešov, tak aj žalovaného nedošlo k porušeniu práva na prístup k informáciám žalobcu. V tomto prípade došlo k prekrývaniu práva na prístup k informáciám žiadateľa v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, s právom na informácie poškodeného o stave trestného konania v zmysle trestnoprávnych noriem, ktoré zahŕňajú širší rozsah práv. Sám žalobca uvádza, že prístup do elektronického súdneho spisu bol realizovaný na základe inej samostatnej žiadosti žalobcu a nemá akýkoľvek súvis so žiadosťou žalobcu o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal požadované informácie k dispozícii, keďže všetky ním požadované informácie sú súčasťou trestného spisu. Vo vzťahu k otázke tvrdeného porušenia práva žalobcu na informácie žalovaný zdôrazňuje, že ide o subjekt, ktorý má v predmetnom trestnom konaní postavenie poškodeného, čo v celej veci považuje za najpodstatnejšiu skutočnosť. Pokiaľ žiadateľ svoju žiadosť právne kvalifikoval podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a žiadal o sprístupnenie informácií na základe tohto zákona, žalovaný má za to, že právo účastníka konania na prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu v jeho právnej veci má charakter špeciality k všeobecnému právu občanov na poskytnutie informácií. Námietky žalobcu v j žalobe preto v plnom rozsahu považuje za nedôvodné, trvá na tom, že k poškodeniu resp. obmedzeniu práv žalobcu nedošlo, bolo postupované tak, aby bolo žiadosti žalobcu vyhovené a boli mu poskytnuté všetky požadované informácie. Navrhol, aby správny súd odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred správnym súdom.
15. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 14. júna 2022, č. k. 5S/92/2019-67 podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia. Správny súd konštatoval, že žalovaný správne informoval žalobcu, že všetky informácie potrebné pre uplatnenie práv poškodenej strany mu ako zástupcovi poškodenej strany boli v zmysle trestnoprávnych noriem poskytnuté a teda požadovaná informácia mu sprístupnená a že nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou. Prípis žalovaného zo dňa 18.10.2019 nie je rozhodnutím o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu. Prípis žalovaného preto nemusel spĺňať náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku, keďže žalovaný nebol povinný vydať o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť
informáciu rozhodnutie. Preto je nedôvodná námietka žalobcu, že prípis neobsahuje náležitosti rozhodnutia. Vydaniu prípisu nemohlo ani predchádzať správne konanie, pretože žiadaná informácia bola žalobcovi sprístupnená a tým bolo konanie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie skončené, keďže odvolanie proti sprístupneniu informácie nie je prípustné. Ak povinná osoba nedisponovala informáciou podľa predstáv žiadateľa, nedošlo k porušeniu práv žiadateľa. Žiadateľ má podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, právo na informácie, ktorými povinná osoba disponuje. Skutočnosť, čo povinná osoba sprístupnila žalobcovi, je zrejmá z administratívneho spisu, požadovaná informácia, ktorou povinná osoba v čase rozhodovania disponovala, bola sprístupnená, preto získanie informácie o dôvodoch, prečo požadované rozhodnutie nebolo možné sprístupniť, je iba zavádzajúcim argumentom žalobcu. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca nebol postupom v konaní o sprístupnenie informácie ukrátený na svojich právach, pretože žiadaná informácia mu bola poskytnutá, neboli vydané fiktívne rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu a prípis žalovaného zo dňa 18.10.2019 nie je rozhodnutím, ktoré by malo obsahovať náležitosti v zmysle správneho poriadku, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
16. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca kasačnú sťažnosť dňa 13.10.2022. Žalobca namietal, že:
- správny súd nesprávne posúdil postup povinnej osoby, ktorým bola žiadosť, výslovne označenú ako žiadosť podľa zákona o slobode informácií v spojení so zákonom o súdoch, posúdená ako žiadosť o informácie o stave konania podľa trestného poriadku,
- správny súd nesprávne posúdil možnosť povinnej osoby sprístupniť požadované informácie len zriadením prístupu do neúplného súdneho spisu a jednostranným odkazom na možnosť nahliadnuť do spisu, čím sa aj bezdôvodne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
- správny súd žiadnym spôsobom nezohľadnil a nijak sa nevyjadril k skutočnosti, že k umožneniu prístupu do spisu a poskytnutiu informácie o tom, že vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie, došlo až po doručení rozhodnutia a podaní odvolania, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako správny súd vec vo svojom celku posúdil a podľa akých zákonných ustanovení vôbec povinná osoba a žalovaný postupovali pri rozhodovaní o odvolaní, a správny súd nemohol Žalobu zamietnuť, pretože v prípade skutočnej neexistencie napadnutých rozhodnutí nemohla byť daná jeho právomoc, a sú naplnené dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. a), f), g) a h) s. s. p. Žalobca navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 6. 2022, č.k. 5S/92/2019 - 67, a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
17. 17. Najvyšší správny súd SR rozsudkom zo dňa 20.04.2023, sp.zn. 6Svk/49/2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 14. júna 2022, č. k. 5S/92/2019-67 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. NSS SR okrem iného v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „..... pokiaľ sa krajský súd stotožnil so záverom, že žiadosť žalobcu nemožno subsumovať pod režim zákona č. 211/2000 Z. z., bolo potom jeho primárnou úlohou sa riadne argumentačne vysporiadať práve s touto kľúčovou okolnosťou a uviesť k tomu jasné a presvedčivé dôvody. Primárne v takom prípade bolo jeho úlohou riadne a presvedčivo odôvodniť, z akých dôvodov sa nemôže účastník konania (v tomto konkrétnom prípade žalobca vystupoval v procesnej pozícii poškodeného podľa Trestného poriadku) domáhať sprístupnenia informácií aj cestou zákona č. 211/2000 Z. z., a teda jasne vymedziť vzťah medzi Trestným poriadkom a zákonom č. 211/2000 Z. z. .....Správny orgán, respektíve povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. si nemôže podanie účastníka prekvalifikovať podľa svojej vôle, bez toho, aby s tým účastník konania, respektíve žiadateľ o poskytnutie informácie súhlasil. Rovnako podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. augusta 2012, sp. zn. 3Sži/3/2012, administratívne konanie i následné súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú návrhovými konaniami, preto konajúce orgány sú viazané rozsahom návrhu žiadateľa i právnym režimom, ktorý si pri uplatňovaní žiadosti zvolil. Ak žiadateľ jednoznačne uvedie právny režim svojej žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z., povinné osoby musia odôvodniť, či mu môžu vyhovieť, alebo nie. Upriamovanie pozornosti žiadateľa na iné právne možnosti je nadbytočné a vedie k nepreskúmateľnosti právneho režimu, v ktorom povinné osoby o žiadosti rozhodli. Rovnako ako nepresvedčivý, možno vyhodnotiť záver krajského súdu, že požadované informácie boli žalobcovi poskytnuté v plnom rozsahu, keď z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd zodpovedal listom z 24. septembra 2019 iba prvé dve otázky, pričom dodatočne bola žalobcovi zodpovedaná v poradí štvrtá otázka. Reakciu na tretiu otázku (3/ „Aké úkony boli Okresným súdom v Prešove v tejto veci doposiaľ vykonané“) v podobe upovedomenia žalobcu o možnosti prístupu do elektronického
súdneho spisu (ktorý ako uviedol v emailovom podaní z 09. októbra 2019 samotný okresný súd, že tento neobsahuje kompletný spisový materiál), respektíve fyzického nahliadnutia do príslušného súdneho spisu, nepovažuje najvyšší správny súd za adekvátnu a obsahovo čo do jej účelu rovnocennú a ekvivalentnú náhradu. Za týchto okolností preto nemožno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v tejto podstatnej časti riadne zdôvodnené a v neposlednom rade aj presvedčivé, ktoré sa riadne vysporiadava pre danú vec kľúčovými a vyššie označenými skutočnosťami. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.“
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.03.2024 uviedol, že v čase vybavovania odvolania žalobcu vychádzal z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe aktuálnych právnych názorov tak Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý je odvolací orgánom proti rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove, ako správneho orgánu, ako aj názorov právnickej obce, vyslovenom v komentároch zákonu slobodnom prístupe k informáciám a má za to, že vybavením žiadosti ako žiadosti účastníka konania o stave trestného konania, neboli porušené práva žalobcu tým, že by mu povinná osoba a následne žalovaný odňali právo na prístup k požadovaným informáciám. Takýmto konaním žalovaného nebolo žalobcovi odňaté právo na prístup k informáciám, zaručené Čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, naopak, tým, že žalovaný a aj povinná osoba poskytla žalobcovi informácie mimo režimu zákona o slobode informácií, bol žalobcovi účastníkovi konania poskytnutý širší rozsah práv, ktorý mu vyplýva Trestného ktorý je lex specialis vo vzťahu k Zákonu o slobode informácií. Námietky žalobcu v podanej žalobe preto považujeme za nedôvodné, trváme na tom, že k poškodeniu resp. obmedzeniu práv žalobcu nedošlo, bolo postupované tak, aby bolo žiadosti žalobcu vyhovené a boli mu poskytnuté všetky požadované informácie. Žiada preto, aby správny súd po prejednaní veci s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku žalobu zamietol.
VI.
Konanie na správnom súde
19. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
20. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 14.05.2024 na ktorom rozhodol v prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a v neprítomnosti žalovaného, ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
VII.
Relevantná právna úprava
21.Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22.Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23.Podľa § 61 písm. a/ SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
24.Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany
svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25.Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
26.Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
27.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
28.Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.
29.19. Podľa § 16 ods.1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
30.20. Podľa § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.
31.21. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
32.Podľa § 18 zákona o slobode informácií (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) ( 2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). ( 3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
33.Podľa § 19 zákona o slobode informácií (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti iu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
34.Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
35.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
36. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
37. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
38. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
39. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
41.Podľa § 53 zákona Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
42.Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
VIII.
Právny názor správneho súdu
43.Správnou žalobou zo dňa 23.12.2019 doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 27.12.2019 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Prešov. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie za nesprávne a nezákonné. Žalobca namietal, že rozhodnutie o odvolaní, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie nie sú nijak odôvodnené a sú nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Súčasne odmietnutím meritórne sa podaným odvolaním zaoberať, žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy a tento postup mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a je taktiež daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia o odvolaní podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie Okresného súdu Prešov podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií o neposkytnutí informácie žiadateľovi a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, potvrdzujúce rozhodnutie Okresného súdu Prešov o neposkytnutí informácie
žiadateľovi, zrušil. Zároveň, aby uložil okresnému súdu povinnosť podľa zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu:
- Aké úkony boli Okresným súdom v Prešove vo veci konania o obžalobe na obvinenú A. B. C. D. E. zo dňa 26.03.2019 doposiaľ vykonané.
- Sprístupniť všetky súdne rozhodnutia vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydaných vo veci konania o obžalobe na obvinenú A. B. C. D. E. zo dňa 26.03.2019.
44.V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd).
45.Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
46.Podľa stabilizovanej judikatúry kasačného súdu je preferovaná koncepcia prednosti faktického reálneho vybavenia žiadosti o informácie resp. odvolania pred tzv. fiktívnym prvostupňovým resp. fiktívnym druhostupňovým rozhodnutím v konaní o žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií. Opakovane bolo judikované, že účelom inštitútu fiktívneho rozhodnutia, teda reálne neexistujúceho rozhodnutia, je ochrana žiadateľa o informácie pred nečinnosťou povinnej osoby.
47.V súlade s judikatúrou kasačného súdu, správny súd nerozporuje, že v prípade žiadateľov, ktorí sú zároveň účastníkmi tých konaní, z ktorých požadujú poskytnutie informácií, sa za účelnejšie a aj vhodnejšie javí poskytovanie informácií v režime osobitných právnych predpisov (v zmysle ktorých má potom účastník konania omnoho širší rozsah informácií, ktorých sprístupnenie môže žiadať), avšak zároveň platí, že orgán verejnej správy nemôže nahrádzať vôľu žiadateľa v tom smere, že za neho rozhodne, ktorá právna úprava - z viacerých možných - mu prináleží. Žiadne ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z. neustanovuje vylúčenie povinnosti povinnej osoby poskytnúť informácie postupom podľa zákona č. 211/2000 Z.z. osobám, ktoré by tieto informácii mohli získať aj aplikáciou iného právneho nástroja (napr. nahliadnutím do spisu podľa osobitných právnych predpisov). Tomu analogicky, zákon č. 211/2000 Z.z. neurčuje, že by takéto osoby (napr. s osobitným procesným statusom v konaní, z ktorého sa informácie dožadujú), nemali právo na získavanie týchto informácií aj prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z.z. Nie je preto daný dôvod na právne diskvalifikovanie účastníka konania z možnosti domáhať sa poskytnutia informácie aj postupom podľa zákona č. 211/2000 Z.z., hoci by požadovanú informáciu mohol žiadateľ získať aj iným zákonným postupom. Na strane druhej, pokiaľ si však účastník konania sám zvolí režim zákona č. 211/2000 Z.z., musí byť zároveň uzrozumený s tým, že bez ohľadu na jeho osobitné postavenie v konaní (ktoré existuje súbežne s jeho postavením ako žiadateľa o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.), sa na neho budú vzťahovať obmedzenia poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.
48.Za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií by nemali byť považované informácie organizačno-technickej povahy, ktoré sa týkajú prejednávania alebo rozhodovania konkrétneho sporu alebo inej právnej veci, ako napríklad informácie o tom, či bol podaný návrh na začatie konania (ak nie je poskytnutie informácie v rozpore s právom chránenými záujmami), informácie kedy a kde sa bude konať pojednávanie, či bolo pojednávanie odročené, či je rozhodnutie právoplatné alebo či bol proti rozhodnutiu podaný opravný prostriedok. Rovnako by sa obmedzenie nemalo vzťahovať ani na informáciu o tom, ktorému konkrétnemu sudcovi bol pridelený určitý prípad alebo aká je spisová značka určitého konkrétneho konania. Tieto informácie bývajú často potrebné napríklad prípadov, ktoré sú predmetom verejného záujmu. Ústava SR zakotvuje podmienky „obmedzenia“ jednotlivých ústavných práv tak, že ústavné právo možno obmedziť iba z dôvodu ochrany alebo presadenia iného ústavného práva alebo ústavnej hodnoty. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR obmedziť ústavné právo na informácie z dôvodu ochrany alebo presadenia iného ústavného práva možno len vtedy, ak je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“.
49.Iba v dôsledku existencie osobitného právneho predpisu, ktorý rieši poskytovanie informácií, nemôže dôjsť k nesprístupneniu informácie žiadateľovi (podľa zákona č. 211/2000 Z.z.), a preto k obmedzeniu jeho slobodného prístupu k informáciám podľa uvedeného zákona (č. 211/2000 Z.z.).
50.Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon o slobode informácií a ani iný právny predpis nemá legálnu definíciu pojmu „rozhodovacia činnosť súdov“. Výklad uvedeného pojmu poskytol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sži/1/2013 zo dňa 30.01.2014, v zmysle ktorého: „Rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 ústavy), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania [do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t. j. konečných rozhodnutí v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom alebo aj iným orgánom činným v trestnom konaní končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov....“
51.Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 1/2011 zo dňa 15.12.2011: „V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci.“ Tieto informácie sa nachádzajú v súdnom spise a týkajú sa rozhodovacej činnosti súdu. V zmysle zákona o slobode informácií budú teda zo sprístupnenia vylúčené informácie zo súdneho spisu, ktoré sú v zásade prístupné len účastníkom konania.
52.Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.08.2012, sp. zn. 3Sži/3/2012, v zmysle ktorého administratívne konanie i následné súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú návrhovými konaniami, preto konajúce orgány sú viazané rozsahom návrhu žiadateľa i právnym režimom, ktorý si pri uplatňovaní žiadosti zvolil. Ak žiadateľ jednoznačne uvedie právny režim svojej žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z., povinné osoby musia odôvodniť, či mu môžu vyhovieť, alebo nie.
53.V súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v uvedenej veci, správny súd konštatuje, že upriamovanie pozornosti žiadateľa na iné právne možnosti je nadbytočné a vedie k nepreskúmateľnosti právneho režimu, v ktorom povinné osoby o žiadosti rozhodli.
54.Z podanej žiadosti žalobcu, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o sprístupnenie informácie výslovne podľa zákona o slobode informácií ako oprávnená osoba. Aj keď žalovaný uviedol, že poskytnutie informácie bolo žalobcom nesprávne právne
kvalifikované, čo zjavne sám nemohol takto vyhodnotiť o to viac, že žalobca výslovne uviedol, že žiada o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že podstatným pre právne posúdenie žiadosti žalobcu bolo naplnenie zákonného predpokladu ustanoveného v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a teda, že požadovaná informácia sa týka rozhodovacej činnosti súdu, a s touto skutočnosťou sa v zmysle žiadosti žalobcu vysporiadať, k čomu sa však zo strany žalovaného nedošlo.
55.Pokiaľ sa žalovaný stotožnil so záverom, že žiadosť žalobcu nemožno subsumovať pod režim zákona č. 211/2000 Z. z., bolo potom jeho primárnou úlohou sa riadne argumentačne vysporiadať práve s touto kľúčovou okolnosťou a uviesť k tomu jasné a presvedčivé dôvody. Primárne v takom prípade bolo jeho úlohou riadne a presvedčivo odôvodniť, z akých dôvodov sa nemôže účastník konania (v tomto konkrétnom prípade žalobca vystupoval v procesnej pozícii poškodeného podľa Trestného poriadku) domáhať sprístupnenia informácií aj cestou zákona č. 211/2000 Z. z., a teda jasne vymedziť vzťah medzi Trestným poriadkom a zákonom č. 211/2000 Z. z.
56.Zároveň podľa názoru správneho súdu požadované informácie neboli žalobcovi poskytnuté v plnom rozsahu, keďže okresný súd zodpovedal listom zo dňa 24.09.2019 iba prvé dve otázky, pričom dodatočne bola žalobcovi zodpovedaná v poradí štvrtá otázka. Reakciu na tretiu otázku (3/ „Aké úkony boli Okresným súdom v Prešove v tejto veci doposiaľ vykonané“) v podobe upovedomenia žalobcu o možnosti prístupu do elektronického súdneho spisu (ktorý ako uviedol v emailovom podaní zo dňa 09.10.2019 samotný okresný súd, že tento neobsahuje kompletný spisový materiál), respektíve fyzického nahliadnutia do príslušného súdneho spisu, nemožno považovať v súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR za adekvátnu a obsahovo čo do jej účelu rovnocennú a ekvivalentnú náhradu.
57.Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je opodstatnená, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) S.s.p. a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
58.Podľa § 191 ods 6 SSP: „Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.“
59.V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p., postupovať v intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu a predovšetkým jeho záverov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku a a opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie s tým, ak sa rozhodne nevyhovieť žiadosti svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodniť, ak sa rozhodne nevyhovieť z dôvodu že ide o žiadosť o poskytnutie informácie o stave konania riadne odôvodniť prečo žiadosť žalobcu nepodriadil pod režim zákona č. 211/2000 Z.z.
60.O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).
61. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).