Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-3-2022.pdf
PDF · 125.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, so sídlom Karadžičova 10/10, 814 53 Bratislava proti žalovanému: E. E., X.. XX.XX.XXXX, L. B. X, XXX XX R., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom: Skalica, Potočná 169/85 o zaplatenie 1598,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1598,71 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 11.10.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.02.2022 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1598,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.10.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu dôvodil skutkovými tvrdeniami, že dňa 15.03.2018 uzavrel žalobca so žalovaným poistnú zmluvu č. 71279989 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. ŠKODA Octavia, EVČ: R. L., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111 (ďalej len ,,poistné podmienky“). Dňa 14.03.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný ako vodič nedal prednosť v jazde motocyklu zn. YAMAHA, ktorý viedol H. E. a na predmetnú situáciu zareagoval intenzívnym brzdením a strhnutím vozidla vľavo, kde narazil do zaparkovaných vozidiel. Žalobca škodu zlikvidoval a refundoval komerčnej poisťovni poškodenej sumu 5062,58 eur dňa 13.09.2021 (ktorú táto poisťovňa uhradila poškodenej z havarijného poistenia) a poškodenej uhradil sumu 266,45 eur dňa 16.09.2021 (ktorú komerčná poisťovňa odpočítala poškodenej z titulu zmluvnej dohodnutej spoluúčasti). Spolu žalobca vyplatil poistné plnenie vo výške 5329,03 eur. Žalovaný škodovú udalosť ohlásil oneskorene až dňa 05.10.2020, čím nedodržal zákonom a zmluvne stanovenú lehotu 15 dní po jej vzniku. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 30% zo sumy 5329,03 eur čo predstavuje sumu 1598,71 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v lehote do 10.10.2021, ale žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 1Csp/3/2022- 34 zo dňa 06.04.2022, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko neporušil povinnosť uvedenú v čl. 8 ods. 2 písm. d) poistných podmienok. Zo záznamu o nehode je zrejmé, že vinníkom dopravnej nehody bol H. E.. V čase nehody žalovanému nevznikla žiadna škoda ani žiadnu
škodu nespôsobil. Žalovaný teda nemal žiadnu zákonnú povinnosť oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti. V danom prípade sa v zmysle zákona o cestnej premávke nejednalo o škodovú udalosť ale o dopravnú nehodu a preto nie je možné v danej veci aplikovať ust. § 10 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Dôsledné rozlišovanie škodovej udalosti a dopravnej nehody má tak zásadný vplyv na povinnosti účastníka.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 23. júna 2021, sp. zn. 6T/23/2021 okresný súd konštatoval porušenie ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke žalovaným, čo vyvracia tvrdenie žalovaného, že vinníkom dopravnej nehody bol vodič H. E. a že svojím konaním žiadnu škodu nespôsobil. Okrem iného nie je dôležité, kto v danom prípade škodu spôsobil pri uplatňovaní nároku poisťovateľa proti poistníkovi z povinného zmluvného poistenia, čo konštatuje aj súdna prax. Vecný súvis medzi pojmami dopravná nehoda a škodová udalosť priznáva súdna ako aj prax v oblasti poisťovníctva v kontexte zákona č. 8/2009 o cestnej premávke ako aj zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorej možno konštatovať, že „dopravná nehoda je zároveň aj škodovou udalosťou“. Žalobca má za to, že okrem dopravnej nehody v zmysle zákona o cestnej premávke sa jednalo aj o škodovú udalosť v zmysle zákona o PZP. K všeobecnej povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 38/2001 Z.z. ako aj čl. 8 ods. 2 písm. d) poistných podmienok ako aj nároku žalobcu voči žalovanému ako poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti poznamenal, že vzniká z porušenia povinností v zmysle zákona o PZP v súlade s uvedeným je aj konštantná judikatúra: „Oznamovacia povinnosť poisteného v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. znamená, že poistený je povinný v určených lehotách písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti. (Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 31.01.2018, sp.zn. 8Cob/263/2015).
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.06.2022 doplnil, že v zmysle § 825 nemôže poisťovňa znížiť plnenie voči poškodenému, je oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť ( resp. nárokovať si zníženie voči poistenému) podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie povinnosti na rozsah povinnosti poisťovne plniť (§ 799 ods. 3 OZ). Bude nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal so skutočnosťou aký vplyv malo porušenie povinnosti žalovaného (neoznámenie nehody) na rozsah povinnosti žalobcu plniť z poistnej zmluvy. Žalovaný poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov a to: Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2Co/174/2010 zo dňa 01.08.2012, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/96/2017 zo dňa 21.09.2017, Okresný súd Žilina sp. zn. 10Cb/90/2010 zo dňa 13.07.2012, Krajský súd v Žiline sp. zn. 13Cob/135/2020 zo dňa 21.04.2021, Krajský súd v Prešove sp. zn. 16Co/51/2016 zo dňa 27.03.2017, Krajský súd v Bratislave sp. zn. 1Cob/109/2016 zo dňa 27.04.2017. Žalovaný vedome neporušil svoju povinnosť oznámiť žalobcovi dopravnú nehodu a toto nemalo podstatný vplyv na poistnú udalosť resp. zväčšenie rozsahu jej následkov.
6. Na pojednávaní dňa 09.06.2022 zástupca žalovaného poukázal na dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré neoznámil písomne žalobcovi vznik škodovej udalosti a spočívajú v tom, podľa záznamu o dopravnej nehode nebol žalovaný označený za vinníka dopravnej nehody. Dozvedel sa o svojom postavení ako vinníka na základe znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania a následne po oboznámení sa oznámil škodovú udalosť žalobcovi. Obsahom vyjadrenia zo dňa 8.6.2022 nie je konkrétne uvedené, že žalovaný poukazuje na dôvody osobitného zreteľa, odkazuje na judikatúru a preto tento písomný prejav doplnil ústne tak, že žalovaný vidí dôvody hodné osobitného zreteľa ako bolo hore uvedené.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.06.2022 opätovne uviedol, že jeho nárok nie je uplatňovaný v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka ktoré uvádza žalovaný. Žalobca pri likvidácii škodovej udalosti poistné plnenia nekrátil a nepožaduje od žalovaného rozdiel kráteného poistného plnenia. Žalobcom uplatňovaný nárok je nárokom na náhradu poistného plnenia v zmysle §12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.. Dôvod hodný osobitného zreteľa (ktorý Žalovaný pri svojej argumentácii spomína) doteraz žalobcovi nie je známy a v predmetnom spore ani zrejmý a vôbec nie preukázaný. Žalobca si v predmetnom spore uplatňuje nárok vo výške 30% z celkového poskytnutého poistného plnenia voči žalovanému v súlade so zaužívanou rozhodovacou praxou súdov. Predpokladom k uplatneniu žalobcovho nároku nie je dôležité kto bol vinníkom dopravnej nehody/škodovej udalosti. Podstatné je, prevádzkou ktorého motorového vozidla bola škoda spôsobená, čo je jednoznačne preukázané. K popretiu žalovaného, že neporušil žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť, žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré hovorí o účele zákonného ustanovenia (ktoré je premietnuté do všeobecných obchodných podmienok Žalobcu a sankcionuje
poistníka za objektívne porušenie zákonnej a zmluvnej povinností), zároveň vyvracia argumentáciu žalovaného v zmysle doložených súdnych rozhodnutí, že nesplnenie povinnosti žalovaného má mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. „Účelom ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. nie je len to, aby poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného (poistených) k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti - náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. V tomto zmysle je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.03.2011, sp.zn. 3Cdo/257/2009).
8. Vo vyjadrení zo dňa 17.06.2022 žalovaný uviedol, že príslušný orgán policajného zboru potvrdil, že škoda nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný ale dopravnú nehodu spôsobil p. E.X., ktorý viedol motocykel. Súd sa musí vysporiadať s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa ( neoznámenie dopravnej nehody žalovaným v dôsledku zavinenia dopravnej nehody inou osobou) v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení.
9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili zástupcovia strán sporu. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu. Žalovaný trval na tom, že žaloba je nedôvodná. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaný uvádza skutočnosť, že pri dopravnej nehode nebol označený za vinníka tejto dopravnej nehode orgánmi činnými v trestnom konaní. Nemal teda vedomosť o spôsobenej škode motorovým vozidlom. O tom, že spôsobil dopravnú nehodu sa dozvedel až zo znaleckého posudku. Na otázku sudkyne zástupca žalovaného uviedol, že s obsahom ZP sa žalovaný oboznámil pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu v rámci trestného konania.
10. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: záznam o dopravnej nehode zo dňa 14.03.2020, žiadosť o refundáciu zo dňa 24.09.2020, rozsudok Okresného súdu Skalica 6T/23/2021, výpis z banky žalobcu, hlásenie škodovej udalosti zo dňa 26.07.2021, hlásenie škodovej udalosti zo dňa 05.10.2020, odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 05.10.2021, stanovisko k výzve zo dňa 26.10.2021, likvidácia škodovej udalosti- oznámenie o úhrade zo dňa 09.09.2021, finančný denník žalobcu, návrh poistnej zmluvy zo dňa 15.03.2018, stanovisko žalobcu zo dňa 18.10.2021, všeobecné poistné podmienky, výzva žalobcu na úhradu zo dňa 20.09.2021, pripojený spis OS Skalica 6T/23/2021 s pripojeným vyšetrovacím spisom a súd zistil tento skutkový stav veci:
11. Dňa 15.03.2018 žalobca a žalovaný ako poistník uzavreli poistnú zmluvu č. 71279989 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. ŠKODA Octavia, EVČ: R. L. so začiatkom poistenia 15.03.2018 na dobu neurčitú. Pre toto poistenie platia Všeobecné poistní podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111 (,, ďalej len VPP).
12. Podľa článku 1 ods. 9 VPP škodová udalosť je skutočnosťou, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na poistné plnenie.
13. Podľa článku 8 ods. 2 písm. d) VPP poistený je povinný písomne oznámiť Unionu vznik škodovej udalosť do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
14. Podľa článku 11 ods. 1 písm. g) VPP Union má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak porušil povinnosť podľa čl. 8 ods. 2 d), f), g).
15. Podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 15.03.2020 spísaného policajtom došlo dňa 14.03.2020 o 16:00 hod. k dopravnej nehode. Verzia dopravnej nehody bola, že vodič motocykla zn. Yamaha
H. E. neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke, zľakol sa sprava z parkoviska prichádzajúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda octavia, ktoré viedol žalovaný, začal brzdiť a strhol riadenie vľavo kde narazil do zaparkovaných vozidiel. Účastníkmi dopravnej nehody ako vodiči boli H. E. ako vodič motocyklu a žalovaný ako vodič motorového vozidla Škoda Octavia. Ako zodpovedný subjekt bol označený H. E.. Pri nehode došlo k poškodeniu zaparkovaného motorového vozidla zn. Reanult Megane EVČ: R., vlastníkom ktorého je E.. L. K.- Exekútorský úrad a zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Praktik EVČ: R. vlastníkom ktorého je APROXIMA, s.r.o.
16. Listom označeným ako ,,Refundácia“ zo dňa 24.09.2020 Generali poisťovňa, a.s. požiadala žalobcu o refundáciu sumy 5062,58 eur, ktorá bola poukázaná ich poistenému. V zmysle dojednanej poistnej zmluvy bola z poistného plnenia odpočítaná spoluúčasť vo výške 266,45 eur. Zároveň požiadala o náhradu škodu poistenému, ktorá mu nebola z poistenia motorového vozidla uhradená.
17. Rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/23/2021-227 zo dňa 23.06.2021 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom a obvineným žalovaným, tak že žalovaný je vinný, že dňa 14.03.2020 v čase o 16:00 h na rovnom úseku cesty miestnej komunikácie ulice Záhradnej v meste Skalica, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: SI695BR, pri vchádzaní na cestu z parkoviska nedal prednosť v jazde motocyklu zn. Yamaha YZF-R125, EČ: L., ktorý po ceste viedol vodič H. E., na vzniknutú situáciu vodič E. zareagoval intenzívnym brzdením a strhnutím vedenia motocykla vľavo, kde narazil do zaparkovaných vozidiel zn. Renault Megane, EČ: R. a Škoda Praktik, EČ: R., a pri tomto utrpel vodič Miroslav Jánošík ľahké zranenie: pohmoždenie pľúc a zlomeninu hrudnej kosti s dobou liečenia do 21 dní, čím vodič E. E. porušil dôležitú povinnosť uloženú mu v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
18. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 13.09.2021 bola na účet Generali poisťovne, a.s. zaslaná suma 5062,58 a dňa 16.9.2021 bola na účet poškodenej poistenej L. K. zaslaná suma 266,45 eur.
19. Podľa hlásenia škodovej udalosti- poistený zo dňa 26.07.2021 žalovaný oznámil poisťovni vznik škodovej udalosti- dopravná nehoda zo dňa 14.03.2020, kde bol poškodený H. E., ktorému vznikla škody na motocykle a škoda na zdraví. Ako vinník bol označený žalovaný.
20. Podľa hlásenia škodovej udalosti- poistený zo dňa 05.10.2020 žalovaný oznámil poisťovni vznik škodovej udalosti- dopravná nehoda zo dňa 14.03.2020, kde bol poškodený JUDr. L. K., ktorej vznikla škoda na vozidle zn. Renault A22 a škoda na zdraví Miroslavovi Jánošíkovi, ktorému vznikla škody na motocykle a škoda na zdraví. V časti označenia vinníka bolo uvedené ,, v šetrení“.
21. Podľa oznámenia o úhrade plnenia zo dňa 09.09.2021 bolo poškodenej JUDr. L. K. oznámené, že škodová udalosť zo dňa 14.03.2020 bola zlikvidovaná a na účet poškodenej je poukázaná suma 266,45 eur. Podľa oznámenia o úhrade plnenia zo dňa 09.09.2021 bolo poškodenej Generali poisťovni, a.s. oznámené, že škodová udalosť zo dňa 14.03.2020 bola zlikvidovaná a na účet poškodenej je poukázaná suma 5062,58 eur.
22. Výzvou na úhradu zo dňa 20.09.2021 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 1598,71 eur v lehote do 10.10.2021.
23. Listom zo dňa 05.10.2021 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil s úhradou sumy 1598,71 eur, nakoľko žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, keďže sa nejednalo o škodovú udalosť ale o dopravnú nehodu a preto nie je možne § 10 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení aplikovať. Bezprostredne po dopravnej nehode bol za vinníka určený H. E.. Zo stanoviska žalobcu zo dňa 18.10.2021 vyplýva, že ten trval na úhrade sumy, nakoľko každá dopravná nehoda je škodovou udalosťou. Podľa stanoviska žalovaného zo dňa 26.10.2021 žalovaný trval na tom, že podľa záznamu dopravnej nehody ODI v Senici bol za nehodu zodpovedný iný subjekt. Túto skutočnosť treba zohľadniť ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
24. Predmetom konania je nárok poisťovne žalovaného na náhradu plnenia, ktoré poisťovňa vyplatila poškodeným subjektom titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len PZZ), pričom
si uplatňuje nárok vo výške 30 % z vyplatenie sumy 5329,03 eur teda sumu 1598,71 eur. Súd uvedený vzťah posúdil podľa nasledovných ustanovení:
25. Podľa § 788 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
26. Podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o PZP) škodovou udalosťou je skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie.
27. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
28. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
29. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Nárok, ktorý žalobca uplatnil je regresným nárokom vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na daný vzťah sa aplikuje priamo osobitný právny predpis, ktorým je zákon o PZP, ktorý je lex specialis a ktorý má k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku prednosť. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak neoznámil vznik škodovej udalosti v zákonom určenej lehote. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré umožňuje poisťovateľovi bez ďalších podmienok uplatniť si nárok na náhradu poistného plnenia proti poistníkovi. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) v spojení s § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. je:
1/ poškodenému bolo za poistníka/poisteného vyplatené poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jeho motorového vozidla a 2/ škodová udalosť nebola poisteným nahlásená poisťovateľovi v zákonnej lehote.
33. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení sporu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami existoval poistný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Octavia , EVČ: R. XXX L. ani to, že dňa 14.03.2020 došlo k dopravnej nehode, účastníkmi ktorej bol žalovaný a motocyklista H. E.F., pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla zn. Renault s EVČ. SE 775 DB vo vlastníctve L. K. ako aj ku škode na zdraví motocyklistu H.S. E.. Nebolo sporné ani to, že žalobca ako poisťovateľ uhradil poškodenej Generali poisťovni, a. s. sumu 5062,58 eur a poškodenej L. K. sumu 266,45 eur z PZP žalovaného. Sporným v konaní je, či bol žalovaný ako poistený povinný oznámiť poisťovni vznik škodovej udalosti do 15 dní odo dňa jej vzniku a či existujú dôvodu hodné osobitného zreteľa pre ktoré žalovaný túto povinnosť nesplnil.
34. V prvom rade sú konštatuje, že žalovaný bol vinníkom dopravnej nehody, pričom v danom prípade je súd v zmysle § 193 CSP viazaný rozsudkom trestného súdu 6T/23/2021 zo dňa 23.06.2021, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste a uznal žalovaného vinným. Z tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný nedal prednosť v jazde motocyklu zn. Yamaha, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke. Uvedené súd uvádza z dôvodu, že žalovaný v niektorých svojich vyjadreniach tvrdil, že vinníkom dopravnej nehody bol vodič motocyklu vychádzajúc zo záznamu dopravnej nehody vyhotovenej príslušníkom ODI Senica. K tomuto súd uvádza, že záznam o dopravnej nehode nepredstavuje rozhodnutie, ktorým by bolo riešené kto je vinníkom nehody. Záznam o dopravnej nehode bol vyhotovený podľa § 69 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a teda slúži len na spracovanie informácii pri plnení úloh Policajného zboru a ktoré môžu byť ďalej využité napríklad aj v trestnom konaní. V žiadnom prípade takýto záznam autoritatívne neurčuje kto je vinníkom dopravnej nehody a to najmä nie v situáciách ak sa na tom účastníci nehody nedohodli. Tvrdenia žalovaného o tom, že žiadnu škodu nespôsobil, nakoľko vinníkom bol iný subjektu sú preto nepravdivé, nakoľko to že škodu spôsobil jednoznačne vyplýva z trestného rozsudku 6T/23/2021 zo dňa 23.06.2021 ako aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania znalcom z odboru dopravy Ing. C. J..
35. K tvrdeniam žalovaného, že nešlo o škodovú udalosť ale o dopravnú nehodu a preto nebolo povinnosťou žalovaného hlásiť poisťovni vznik škody súd uvádza: Definíciu škodovej udalosti obsahuje ustanovenie § 2 písm. h) zákona o PZP, ktoré škodovú udalosť vymedzuje ako skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie. Rovnakú definíciu škodovej udalosti obsahuje aj článok 1 ods. 9 VPP patriacich k poistnej zmluve. Vzhľadom na to, že žalobca uplatňuje nárok podľa ustanovení zákona o PZP je pri výklade pojmu ,,škodová udalosť“ potrebné vychádzať v prvom rade z tohto zákona a jedine v prípade, že by tento zákon tento pojem neupravoval je prípustná analógia teda použitie inej právnej normy. Zákon o PZP nerozlišuje medzi pojmami škodová udalosť a dopravná nehoda, tak ako je to napríklad v zákone o cestnej premávke. Na účely zákona o PZP je nutné vychádzať z vymedzenia pojmu v § 2 psím. h) zákona o PZP a preto definícia škodovej udalosti podľa inej právnej normy ako to uvádza žalovaný nie je namieste. Výklad, ktorý prezentoval žalovaný by znamenal to, že z povinného zmluvného poistenia by nebolo možné uhrádzať škodu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode ale len ktorá vznikla pri ,,škodovej udalosti“ keďže podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku ,,škodovej udalosti“, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe uvedené súd uzatvára, že dopravná nehoda zo dňa 14.03.2020, ktorú spôsobil žalovaný, je škodou udalosťou podľa zákona o PZP a žalovaný mal povinnosť písomne oznámiť vznik škodovej udalosti a to do 15 dní odo dňa jej vzniku. Uvedenú povinnosť si žalovaný nesplnil keď škodovú udalosť oznámil až dňa 05.10.2020, teda takmer 7 mesiacov po dopravnej nehode a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu plnenia, ktoré vyplatil poškodeným.
36. Žalovaný na svoju obranu v tomto konaní uvádzal, že neporušil žiadnu povinnosť, pretože nespôsobil žiadnu škodu, vzhľadom na to, že za vinníka dopravnej nehody bol podľa záznamu o dopravnej nehode označený vodič motocykla p. E.. O svojom postavení ako vinníka sa dozvedel až na základe znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania a následne po oboznámení sa oznámil
škodovú udalosť žalobcovi. Neskôr na pojednávaní uviedol, že s obsahom znaleckého posudku sa žalovaný oboznámil pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu v rámci trestného konania. Tieto skutočnosti sú podľa žalovaného dôvodmi osobitného zreteľa, pre ktoré neoznámil vznik škodovej udalosti včas. Na preukázanie týchto tvrdení žalovaný poukázal len na záznam o dopravnej nehode iné dôkazy vykonať nenavrhol. Súd za účelom zistenia, či existujú dôvody osobitné zreteľa, pre ktoré žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti včas, tak ako to tvrdil žalovaný, vykonal dokazovanie aj spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/23/2021, z ktorého vyplýva, že dňa 14.05.2020 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.03.2020, pričom podľa uznesenia došlo k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, ktoré viedol žalovaný a motocyklom Yamaha za tých okolností, že žalovaný ako vodič motorového vozidla Škoda Octavia pravdepodobne nedal prednosť v jazde motocyklu zn. Yamaha. Dňa 28.08.2020 bol vo veci vypracovaný znalecký posudok č. 21/2020 znalcom z odboru dopravy Ing. C. J. za účelom vykonania analýzy nehodového deja a určenia príčiny vzniku dopravnej nehody. Na základe tohto znaleckého posudku bolo začaté trestné stíhanie žalovaného uznesením zo dňa 22.10.2020. Podľa záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu, bolo dňa 03.12.2020 právnemu zástupcovi žalovaného umožnené nazretie do vyšetrovacieho spisu. Podľa záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu boli žalovaný dňa 04.02.2021 ako aj jeho obhajca dňa 06.02.2021 upozornení na možnosť preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.02.2021. Pri preštudovaní však neboli prítomní. Z týchto skutočností vyplýva, že tvrdenia žalovaného o tom, kedy sa dozvedel o tom, že je vinníkom, neboli preukázané. Tvrdenia žalovaného sú v tomto smere zmätočné, logicky na seba nenadväzujú a sú v rozpore s vyšetrovacím spisom. Žalovaný tvrdil, že škodovú udalosť nahlásil po tom, ako sa pri záverečnom preštudovaní spisu dozvedel o tom, že je vinníkom nehody. Záverečné preštudovanie spisu bolo dňa 10.02.2021, na ktorom však žalovaný ani jeho obhajca neboli prítomný. Vznik škodovej udalosti žalovaný nahlásil poisťovni dňa 05.10.2020 teda ešte predtým ako bolo vo veci začaté trestného stíhanie voči jeho osobe a predtým ako jeho právny zástupca nahliadol do vyšetrovacieho spisu. Za týchto okolnosti obrana žalovaného neobstojí, keď jeho tvrdenia nemajú oporu v predložených dôkazoch. Žalovanému už z uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 14.05.2020 muselo byť zrejmé, že je pravdepodobne vinníkom nehody a že určenie zodpovedného subjektu v zázname o nehode bolo spochybnené. Medzi týmto uznesením a hlásením škodovej udalosti poisťovni nedošlo k žiadnej skutočnosti (žalovaný ju netvrdil ani nepreukázal), pre ktorú žalovaný škodovú udalosť ohlásil až dňa 05.10.2021. Žalovaný vzhľadom na svoju nesúrodú argumentáciu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nepreukázal. Súd súčasne poukazuje na povinnosť uloženú žalovanému ako poistencovi, ktorá mu vyplýva zo zákona bez zbytočného odkladu písomne poisťovateľovi oznámiť, že v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie. Uznesenie o začatí trestného stíhania bolo žalovanému doručené dňa 20.05.2022, ktorú skutočnosť mal oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu, ktorá lehota nezodpovedá dátumu oznámenia škodovej udalosti dňa 05.10.2020, teda päť mesiacov od začatia trestného stíhania.
37. Súd na danú vec neaplikoval ustanovenia § 825 OZ tak ako to žiadal žalovaný, nakoľko žalobca ako poisťovateľ nepristúpil k zníženiu poistného plnenia z dôvodov podľa § 799 OZ. Žalobca si nárok neuplatňoval podľa § 825 OZ ani netvrdil, že by neskoré oznámenie vzniku škodovej udalosti malo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo rozsah plnenia. Nárok žalobca uplatňuje v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, ktorý je vo vzťahu k OZ špeciálnym zákonom. Nad rámec odôvodnenia vo veci samej súd k judikatúre predloženej žalovaným má za to, že nemožno právne závery rozhodnutí okresných a krajských súdov aplikovať na prejednávaný spor. Vo veciach sa jedná všetko o spory, v ktorých poistený uplatňoval nárok na vyplatenie poistného plnenia poisťovňou s použitím ustanovenia § 799 OZ s uložením povinností poistenému a následnom oprávnení poistiteľa na zníženie plnenia z poistnej zmluvy. V súvislosti s odkazom žalovaného na záväzný právny názor súdu vyššej inštancie vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5 Obdo 2/2014 súd odkazuje na ustanovenie § 391 ods. 2 C.s.p., keď ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Je teda zákonnou povinnosťou súdu prvej inštancie rešpektovať inštruktívne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, jeho právny názor. V predmetnom spore nebolo doteraz rozhodnuté v rámci odvolacieho konania, teda nebol vyslovený žiadny odlišný právny názor odvolacieho súdu, ktorým by bol súd prvej inštancie viazaný. Viazanosť prvoinštančného súdu právnym názorom odvolacieho súdu teda platí len v konkrétnom konaní a za predpokladu, že po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa skutkový základ nezmenil. Súd má za to, že spor rozhodol v súlade s čl. 2 ods. 2 prvá veta C.s.p., keď právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ktorými sú Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR s odkazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 257/2009, 5Cdo 148/2014 (ZSP 25/2020), 4Cdo/181/2018.
38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že žalobca preukázal dôvodnosť uplatneného regresného nároku voči žalovanému, keď bolo preukázané, že bez dôvodov osobitného zreteľa žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o PZP a neoznámil vznik škodovej udalosti v zákonom uloženej lehote. Pokiaľ ide o rozsah poistného plnenia, ktoré bolo poškodenému poukázané, tento rozsah žalovaný nenamietal, preto ho súd považoval za nesporný a ďalej poskytnuté plnenie nepreskúmaval. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie poistného plnenia až do výšky vyplatenej škody, pričom uplatnil proti žalovanému iba časť takto zaplateného poistného plnenia a to 30% zo sumy 5329,03 eur, čo súd považuje za primerané. Súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1598,71 eur.
39. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, keď dlžnú sumu neuhradil v lehote stanovenej žalobcom. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy listom zo dňa 20.09.2021 v lehote do 10.10.2021. Uplynutím lehoty na plnenie sa dostal žalovaný do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ od 11.10.2021 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je určená podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. V spore súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu strán vo veci, keď žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).