Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)009/399421.c89a82.pdf
PDF · 130.8 KB
No categories available
5Cdo/148/2014
Najvyšší súd 5 Cdo 148/2014 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka
PhD. v právnej veci navrhovateľa: V. N., bytom V., zastúpený JUDr. Štefanom Detvaiom,
advokátom, AK Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, Bratislava, Cukrová 14, proti odporcovi:
KOOPERATIVA, poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.512,40 € s príslušenstvom, veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 24 C 69/2009, o dovolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. októbra 2013, sp.zn. 9 Co 394/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 3. marca 2011 č.k. 24 C 69/2009-133 uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.512,40 € s 8,50 % úrokom z omeškania
zo sumy 1.440,60 € od 30. januára 2008 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy
71,80 € od 31. marca 2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 90,50 €
a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 712,44 €, na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním
zistil, že navrhovateľ spôsobil škodu poškodenému - Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Pliešovce na jeho motorovom vozidle TATRA T-815, EVČ: M. pri dopravnej nehode dňa 8.
novembra 2004. Navrhovateľ mal u odporcu poistené motorové vozidlo pre prípad
zodpovednosti za spôsobenú škodu prevádzkou motorového vozidla; odporca poskytol
poškodenému náhradu škody vo výške 19.774,- Sk, čím odporca základ nároku uznal. Pokiaľ
odporca odmietol plniť nad túto sumu, a to v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV sp.zn. 1T 154/2005, porušil povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z. poskytnúť plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie poistného plnenia. Prvostupňový súd poukázal na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T 154/2005 zo dňa 22. februára 2006, ktorým bol
navrhovateľ zaviazaný na náhradu škody poškodenému vo výške 245.566,- Sk, na základe
znaleckého posudku Ing. H.. Tým považoval nárok na náhradu škody v zmysle § 4 zák.č.
381/2001 Z.z. za preukázaný a nestotožnil sa tak s argumentáciou odporcu, že náhrada škody
vo výške nad 656,38 € nebola preukázaná a ani opodstatnená. Na odporcu prešla povinnosť
nahradiť za navrhovateľa poškodenému preukázané nároky na náhradu škody podľa § 4 zák.č.
381/2001 Z.z., pričom v konaní bolo preukázané, že odporca poškodenému náhradu škody
nad zaplatenú sumu 656,38 € zaplatiť odmietol. V dôsledku toho bolo voči navrhovateľovi
zahájené exekučné konanie, v rámci ktorého bola z účtu navrhovateľa odpísaná žalovaná suma.
V konkrétnom prípade bola preukázaná výška škody, porušenie právnej povinnosti odporcu
a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti odporcu. Išlo
o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa preukázanie zavinenia nevyžaduje. Odporca tým, že
neplnil poškodenému, porušil povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného ustanovenia zákona,
následkom ktorej v príčinnej súvislosti vznikla navrhovateľovi škoda odpísaním sumy z účtu
vo výške 1.512,40 €, na zaplatenie ktorej prvostupňový súd odporcu zaviazal.
K námietke odporcu, že navrhovateľ porušil povinnosť plynúcu mu z ust. § 10 ods. 3
zákona č. 381/2001 Z.z., keď odporcovi neoznámil, že bol proti nemu uplatnený návrh
na náhradu škody, súd prvého stupňa uviedol, že ak aj navrhovateľ porušil túto povinnosť, toto
porušenie nemá za následok odmietnutie plnenia odporcom, pretože mu to zákon neumožňuje,
keďže v zmysle § 5 zákona č. 381/2001 Z.z. nejde o takýto prípad. Súd prvého stupňa sa
stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že odporcovi bol v r. 2005 zaslaný protokol o nehode
v cestnej premávke, ktorého prílohou boli lekárske správy a v prípade, že by sa odporca s nimi
bol oboznámil, bol by zistil, že v dôsledku tejto dopravnej nehody bola usmrtená osoba
a následne bude vedené trestné konanie. Navyše odporca vedel o škodovej udalosti, a teda bolo
jeho právom podľa § 10 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. dať navrhovateľovi pokyny a požadovať
od navrhovateľa doklady, čo odporca nevyužil. Odporca namietal, že sa navrhovateľ v trestnom
konaní nebránil voči vyčíslenej výške škody. V trestnom konaní bolo za účelom zistenia výšky
škody na motorovom vozidle poškodeného TATRA T - 815 EČV: M. nariadené znalecké
dokazovanie, zo záverov ktorého súd v trestnej veci pri rozhodovaní o výške náhrady škody aj
vychádzal. Navrhovateľ tiež proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v trestnej veci podal
odvolanie a rozsudok žiadal v celom rozsahu zrušiť, pričom odvolací Krajský súd
v Bratislave v rozsudku sp.zn. 3To 42/2006 zo dňa 6. júna 2006 ponechal výrok o náhrade
škody ako správny, nedotknutý.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že k odpísaniu sumy 43.400,- Sk, v prepočte
1.440,60 € z účtu navrhovateľa došlo dňa 15. mája 2007 a dňa 31. marca 2008 k odpísaniu
sumy 2.162,70,- Sk, v prepočte 71,80 €. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania
od 30. januára 2008 (deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy na náhradu škody
poškodenému) zo sumy 1.440,60 € a zo sumy 71,80 € odo dňa jej odpísania z účtu.
Navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., v zmysle
návrhu navrhovateľa, hoci podľa záveru prvostupňového súdu, nárok na priznanie úrokov
z omeškania navrhovateľovi vznikol už skôr, pokiaľ ide o sumu 1.440,60 €. O trovách konania
rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške
90,50 € a z trov právneho zastúpenia celkom vo výške 712,44 €.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 10. októbra 2013, sp.zn.
9 Co 394/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania, a to 90,50 €
súdny poplatok za odvolanie, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd uviedol, že
súd prvého stupňa síce vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec však nesprávne
právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ust. § 5 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., v nadväznosti
na nesplnenie povinností poisteného (t.j. navrhovateľa) tak, ako ich upravuje ust. § 10 ods. 3
písm. a/, b/, c/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ
v súlade s ust. § 10 ods. 3 písm. a/ neoznámil odporcovi, že bol proti nemu v trestnom konaní
uplatnený nárok na náhradu škody, keď vykonané dokazovanie preukázalo, že navrhovateľ
v tejto súvislosti odporcovi zaslal až právoplatné súdne rozhodnutie v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn. 1T 154/2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 3To 42/2006. Tým, že navrhovateľ odporcovi neoznámil, že voči nemu
začalo trestné stíhanie v súvislosti so škodovou udalosťou, si nesplnil povinnosť v zmysle § 10
ods. 3 písm. b/ cit. zákona a napokon ani v zmysle s § 10 ods. 3 písm. c/ cit. zákona.
Nesplnenie týchto povinností navrhovateľom nemohlo byť zhojené oznámením poistnej
udalosti navrhovateľom dňa 30. decembra 2004, nakoľko z neho nevyplývalo ani uplatnenie
nároku na náhradu škody poškodeným v adhéznom konaní pred súdom (v rámci trestného
konania), ani samotné začatie trestného stíhania navrhovateľa. Hoci aj bol odporcovi v r. 2005
zaslaný protokol o nehode v cestnej premávke s lekárskymi správami, nebolo vecou odporcu,
aby zisťoval, či nebolo a ak áno, kedy, začaté vo veci aj trestné konanie. Oznamovaciu
povinnosť v tomto prípade zákon ukladá navrhovateľovi, ktorý si ju nesplnil. Navrhovateľ tak
odporcovi neposkytol súčinnosť v súlade s ust. § 5 ods. 2 písm. c/ cit. zák. Odporca bol potom
v zmysle § 5 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z. oprávnený sčasti odmietnuť plnenie, ako
aj učinil, nakoľko mu poistený (navrhovateľ) ako poisťovateľovi neposkytol potrebnú
súčinnosť v súdnom konaní, už len tým, že mu - ako je uvedené vyššie - ani neoznámil, že je
voči nemu vedené trestné konanie na Okresnom súde Bratislava IV, v rámci ktorého bol
poškodeným vznesený aj nárok na náhradu škody. Na čiastočné odmietnutie plnenia zo strany
odporcu tak podľa názoru súdu boli splnené zákonné podmienky.
O trovách celého konania rozhodol odvolací súd na základe § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1, 2 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý ho žiadal zmeniť
a potvrdiť , súčasne si uplatnil náhradu trov celého konania. Vytýkal odvolaciemu súdu, že vec
nesprávne právne posúdil a následne i nesprávne rozhodol, keď pri aplikácii právneho predpisu
napriek riadne zistenému skutkovému stavu veci, nevzal do úvahy všetky ustanovenie tohto
právneho predpisu , účel zákona a jeho poslanie. Odvolací súd zameral pozornosť len
na ustanovenia zákona, z ktorých vyplývajú povinnosti len pre poisteného, avšak nezohľadnil
povinnosti, vyplývajúce pre poisťovňu, a to vo vzťahu i k monopolnému postaveniu tejto
vo vzťahu k povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku
motorového vozidla. Vôbec sa odvolací súd nezaoberal tým, že odporca ho minimálne
neupozornil na jeho povinnosti, pričom sa takýto postup dá od odporcu očakávať. V tomto
smere mal za to, že konanie odporcu bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca sa k podanému dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnutý výrok rozsudku bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
po a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.); obligatórne sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Dovolateľ procesné vady uvedené v § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. nenamietal a ich
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.;
navrhovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
V predmetnej veci sa navrhovateľ nestotožnil so záverom odvolacieho súdu ohľadom
porušenia jeho povinností ako poistenca a následného odmietnutia plnenia celého plnenia
z poistnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom podľa zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 381/2001 Z.z.).
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 5 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. ak poistná zmluva neustanovuje inak,
poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený neposkytne
poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.
Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. poistený je povinný bez zbytočného odkladu
poisťovateľovi písomne oznámiť, že : a/ bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody
a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, b/ v súvislosti so škodovou udalosťou sa
začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ
informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný
oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno
a sídlo, c/ právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takom prípade je poistený povinný
postupovať podľa pokynov poisťovateľa.
Na rozdiel od oznamovacej povinnosti podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v zákone č. 381/2001 Z.z. je oznamovacia povinnosť viazaná na vznik škodovej udalosti.,
ktorou je skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie, či už
zo strany poisťovne alebo Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
V § 10 ods.3 zák.č. 381/2001 Z.z. je uložená povinnosť poistenému bez zbytočného
odkladu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú bezprostredný vzťah k plneniu z poistnej
zmluvy. Táto povinnosť, resp. jej nedodržanie má vplyv na možnosť poisťovne postupovať
podľa citovaného § 5 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. Toto porušenie povinnosti musí byť vedomé,
ktoré je potrebné vykladať v širšom obsahu ako úmyselné porušenie povinnosti. V prípade, ak
je vedomosť spojená s porušením povinnosti, je potrebné vykladať to tak, že nejde len
o skutočnú vedomosť poisteného (teda, že poistený skutočne vedel o existencii povinnosti,
ktorú má dodržiavať), ale aj predpokladanú vedomosť poisteného, ktorá vyplýva na jednej
strane z povinností uložených právnym predpisom (nevyvrátiteľná právna domnienka
zakotvená v § 2 os. 3 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa
ktorej o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia
sa stalo známym každému, koho sa to týka) a takisto je potrebné za vedomé porušenie
povinnosti pokladať porušenie povinnosti, ktoré poistený na seba vzal poistnou zmluvou.
Dovolateľ uviedol, že nedopatrením porušil ustanovenie § 10 ods. 3, ale mal za to, že určenie
výšky škody znalcom v trestnom konaní nie je možné považovať za konanie, ktoré by bolo
nespravodlivé. Naviac k porušeniu došlo v dôsledku závažnosti dopravnej nehody, ktorú
neúmyselne spôsobil, ale ktorá mala ťažké následky a v tomto kontexte mal odporca i pristúpiť
k svojmu oprávneniu odmietnuť časť plnenia.
Dovolací súd v tomto smere však poukazuje na časovú os skutkových udalostí.
K poistnej udalosti – dopravnej nehode, ktorú spôsobil navrhovateľ prišlo dňa 8. novembra
2004 a odporca plnil na základe zápisnice z obhliadky po dopravnej nehode výšku skutočnej
škody 656,38 €, ktorú poukázal 21. septembra 2005 poškodenému. Až 19. januára 2007
navrhovateľ oznámil písomne vznik škodovej udalosti, ktorú preukázal právoplatným
rozsudkom v trestnom konaní v spojení s adhéznym konaním, v ktorom si poškodený uplatnil
náhradu škody vo výške 245 566 Sk a na ktorú bol i navrhovateľ zaviazaný. Námietky
navrhovateľa, že uznal odporca nárok na plnenie, keď neodmietol plniť z poistnej udalosti,
v tomto smere nie sú dôvodné. Ak navrhovateľ oznámil vznik škodovej udalosti až na základe
právoplatného výsledku trestného konania, v ktorom bol priamo zaviazaný na náhradu škody,
jednoznačne porušil povinnosť uloženú mu v § 10 ods. 3 zák.č. 381/2001 Z.z. Zo zákona
č. 381/2001 Z.z., ako to ostatne správne uzavrel i odvolací súd vo svojom rozhodnutí,
nevyplýva žiadna povinnosť poisťovne (odporcu), zisťovať v priebehu času, či sa začalo trestné
konanie, v akom je štádiu, ako prebieha, z hľadiska uplatnenia škody, a to i keď mala
vedomosť, že došlo predtým k poistnej udalosti. Túto oznamovaciu povinnosť jednoznačne
právny predpis ukladá poistencovi a jej nesplnenie umožňuje poisťovni postup podľa § 5 ods. 2
písm. c/ zák.č. 381/2001 Z.z. tak, ako k tomu došlo v danej veci. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje
na konanie odporcu, hodnotiac uplatnenie jeho práv v rozpore s dobrými mravmi, dovolací súd
uvádza, že konanie odporcu za také nemožno považovať, nakoľko bolo v súlade so zákonom
a zmluvou, ktorá bola vyjadrením zhodnej vôle oboch strán. Dobré mravy predstavujú určitý
materiálny korektív, ktorý je potrebný uplatniť v prípade, ak právne predpisy jeho uplatnenie
pripúšťajú, najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je možné zapracovať všetky
situácie, ktoré život prinesie. To však v predmetnej veci nenastalo.
Pokiaľ teda odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že navrhovateľ
porušil svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy a zákona č. 381/2001 Z.z. v takom
rozsahu, že to oprávňovalo na druhej strane odporcu, odoprieť jeho plnenie, nespočíva jeho
rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže odvolací súd na daný skutkový stav
použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú
hypotéze použitého právneho predpisu, je rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska tohto
dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by
v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. a § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa zamietol
V dovolacom konaní nebol navrhovateľ procesne úspešný a vznikla mu povinnosť
nahradiť trovy procesne úspešnému odporcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal odporcovi náhradu
trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na priznanie tejto náhrady (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2016
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová