Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/148/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka

PhD. v právnej veci navrhovateľa: V. N., bytom V., zastúpený JUDr. Štefanom Detvaiom,

advokátom, AK Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, Bratislava, Cukrová 14, proti odporcovi:

KOOPERATIVA, poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4,

IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.512,40 € s príslušenstvom, veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. októbra 2013, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 3. marca 2011 č.k. -133 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.512,40 € s 8,50 % úrokom z omeškania

zo sumy 1.440,60 € od 30. januára 2008 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy

71,80 € od 31. marca 2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 90,50 €

a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 712,44 €, na účet právneho zástupcu

navrhovateľa, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním

zistil, že navrhovateľ spôsobil škodu poškodenému - Vojenské lesy a majetky SR, š.p.

Pliešovce na jeho motorovom vozidle TATRA T-815, EVČ: M. pri dopravnej nehode dňa 8.

novembra 2004. Navrhovateľ mal u odporcu poistené motorové vozidlo pre prípad

zodpovednosti za spôsobenú škodu prevádzkou motorového vozidla; odporca poskytol

poškodenému náhradu škody vo výške 19.774,- Sk, čím odporca základ nároku uznal. Pokiaľ

odporca odmietol plniť nad túto sumu, a to v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu

Bratislava IV sp.zn. , porušil povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 zákona

č. poskytnúť plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota

na poskytnutie poistného plnenia. Prvostupňový súd poukázal na právoplatný rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. zo dňa 22. februára 2006, ktorým bol

navrhovateľ zaviazaný na náhradu škody poškodenému vo výške 245.566,- Sk, na základe

znaleckého posudku Ing. H.. Tým považoval nárok na náhradu škody v zmysle § 4 zák.č.

za preukázaný a nestotožnil sa tak s argumentáciou odporcu, že náhrada škody

vo výške nad 656,38 € nebola preukázaná a ani opodstatnená. Na odporcu prešla povinnosť

nahradiť za navrhovateľa poškodenému preukázané nároky na náhradu škody podľa § 4 zák.č.

, pričom v konaní bolo preukázané, že odporca poškodenému náhradu škody

nad zaplatenú sumu 656,38 € zaplatiť odmietol. V dôsledku toho bolo voči navrhovateľovi

zahájené exekučné konanie, v rámci ktorého bola z účtu navrhovateľa odpísaná žalovaná suma.

V konkrétnom prípade bola preukázaná výška škody, porušenie právnej povinnosti odporcu

a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti odporcu. Išlo

o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa preukázanie zavinenia nevyžaduje. Odporca tým, že

neplnil poškodenému, porušil povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného ustanovenia zákona,

následkom ktorej v príčinnej súvislosti vznikla navrhovateľovi škoda odpísaním sumy z účtu

vo výške 1.512,40 €, na zaplatenie ktorej prvostupňový súd odporcu zaviazal.

K námietke odporcu, že navrhovateľ porušil povinnosť plynúcu mu z ust. § 10 ods. 3

, keď odporcovi neoznámil, že bol proti nemu uplatnený návrh

na náhradu škody, súd prvého stupňa uviedol, že ak aj navrhovateľ porušil túto povinnosť, toto

porušenie nemá za následok odmietnutie plnenia odporcom, pretože mu to zákon neumožňuje,

keďže v zmysle nejde o takýto prípad. Súd prvého stupňa sa

stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že odporcovi bol v r. 2005 zaslaný protokol o nehode

v cestnej premávke, ktorého prílohou boli lekárske správy a v prípade, že by sa odporca s nimi

bol oboznámil, bol by zistil, že v dôsledku tejto dopravnej nehody bola usmrtená osoba

a následne bude vedené trestné konanie. Navyše odporca vedel o škodovej udalosti, a teda bolo

jeho právom podľa dať navrhovateľovi pokyny a požadovať

od navrhovateľa doklady, čo odporca nevyužil. Odporca namietal, že sa navrhovateľ v trestnom

konaní nebránil voči vyčíslenej výške škody. V trestnom konaní bolo za účelom zistenia výšky

škody na motorovom vozidle poškodeného TATRA T - 815 EČV: M. nariadené znalecké

dokazovanie, zo záverov ktorého súd v trestnej veci pri rozhodovaní o výške náhrady škody aj

vychádzal. Navrhovateľ tiež proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v trestnej veci podal

odvolanie a rozsudok žiadal v celom rozsahu zrušiť, pričom odvolací Krajský súd

v Bratislave v rozsudku sp.zn. zo dňa 6. júna 2006 ponechal výrok o náhrade

škody ako správny, nedotknutý.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že k odpísaniu sumy 43.400,- Sk, v prepočte

1.440,60 € z účtu navrhovateľa došlo dňa 15. mája 2007 a dňa 31. marca 2008 k odpísaniu

sumy 2.162,70,- Sk, v prepočte 71,80 €. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania

od 30. januára 2008 (deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy na náhradu škody

poškodenému) zo sumy 1.440,60 € a zo sumy 71,80 € odo dňa jej odpísania z účtu.

Navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., v zmysle

návrhu navrhovateľa, hoci podľa záveru prvostupňového súdu, nárok na priznanie úrokov

z omeškania navrhovateľovi vznikol už skôr, pokiaľ ide o sumu 1.440,60 €. O trovách konania

rozhodol súd prvého stupňa podľa a v konaní úspešnému navrhovateľovi

priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške

90,50 € a z trov právneho zastúpenia celkom vo výške 712,44 €.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 10. októbra 2013, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania, a to 90,50 €

súdny poplatok za odvolanie, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd uviedol, že

súd prvého stupňa síce vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec však nesprávne

právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ust. , v nadväznosti

na nesplnenie povinností poisteného (t.j. navrhovateľa) tak, ako ich upravuje ust. § 10 ods. 3

písm. a/, b/, c/ o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ

v súlade s ust. § 10 ods. 3 písm. a/ neoznámil odporcovi, že bol proti nemu v trestnom konaní

uplatnený nárok na náhradu škody, keď vykonané dokazovanie preukázalo, že navrhovateľ

v tejto súvislosti odporcovi zaslal až právoplatné súdne rozhodnutie v trestnej veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp.zn. . Tým, že navrhovateľ odporcovi neoznámil, že voči nemu

začalo trestné stíhanie v súvislosti so škodovou udalosťou, si nesplnil povinnosť v zmysle § 10

ods. 3 písm. b/ cit. zákona a napokon ani v zmysle s § 10 ods. 3 písm. c/ cit. zákona.

Nesplnenie týchto povinností navrhovateľom nemohlo byť zhojené oznámením poistnej

udalosti navrhovateľom dňa 30. decembra 2004, nakoľko z neho nevyplývalo ani uplatnenie

nároku na náhradu škody poškodeným v adhéznom konaní pred súdom (v rámci trestného

konania), ani samotné začatie trestného stíhania navrhovateľa. Hoci aj bol odporcovi v r. 2005

zaslaný protokol o nehode v cestnej premávke s lekárskymi správami, nebolo vecou odporcu,

aby zisťoval, či nebolo a ak áno, kedy, začaté vo veci aj trestné konanie. Oznamovaciu

povinnosť v tomto prípade zákon ukladá navrhovateľovi, ktorý si ju nesplnil. Navrhovateľ tak

odporcovi neposkytol súčinnosť v súlade s ust. § 5 ods. 2 písm. c/ cit. zák. Odporca bol potom

v zmysle oprávnený sčasti odmietnuť plnenie, ako

aj učinil, nakoľko mu poistený (navrhovateľ) ako poisťovateľovi neposkytol potrebnú

súčinnosť v súdnom konaní, už len tým, že mu - ako je uvedené vyššie - ani neoznámil, že je

voči nemu vedené trestné konanie na Okresnom súde Bratislava IV, v rámci ktorého bol

poškodeným vznesený aj nárok na náhradu škody. Na čiastočné odmietnutie plnenia zo strany

odporcu tak podľa názoru súdu boli splnené zákonné podmienky.

O trovách celého konania rozhodol odvolací súd na základe § 142 ods. 1 v spojení

s ,

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý ho žiadal zmeniť

a potvrdiť , súčasne si uplatnil náhradu trov celého konania. Vytýkal odvolaciemu súdu, že vec

nesprávne právne posúdil a následne i nesprávne rozhodol, keď pri aplikácii právneho predpisu

napriek riadne zistenému skutkovému stavu veci, nevzal do úvahy všetky ustanovenie tohto

právneho predpisu , účel zákona a jeho poslanie. Odvolací súd zameral pozornosť len

na ustanovenia zákona, z ktorých vyplývajú povinnosti len pre poisteného, avšak nezohľadnil

povinnosti, vyplývajúce pre poisťovňu, a to vo vzťahu i k monopolnému postaveniu tejto

vo vzťahu k povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku

motorového vozidla. Vôbec sa odvolací súd nezaoberal tým, že odporca ho minimálne

neupozornil na jeho povinnosti, pričom sa takýto postup dá od odporcu očakávať. V tomto

smere mal za to, že konanie odporcu bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca sa k podanému dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade so zákonom

( ), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním ( ),

preskúmal napadnutý výrok rozsudku bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

po a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi ( ); obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ procesné vady uvedené v a nenamietal a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle ;

navrhovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

V predmetnej veci sa navrhovateľ nestotožnil so záverom odvolacieho súdu ohľadom

porušenia jeho povinností ako poistenca a následného odmietnutia plnenia celého plnenia

6

z poistnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom podľa

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ).

Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti

právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky

na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa ak poistná zmluva neustanovuje inak,

poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený neposkytne

poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.

Podľa poistený je povinný bez zbytočného odkladu

poisťovateľovi písomne oznámiť, že : a/ bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody

a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, b/ v súvislosti so škodovou udalosťou sa

začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ

informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný

oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno

a sídlo, c/ právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takom prípade je poistený povinný

postupovať podľa pokynov poisťovateľa.

Na rozdiel od oznamovacej povinnosti podľa ,

v je oznamovacia povinnosť viazaná na vznik škodovej udalosti.,

ktorou je skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie, či už

zo strany poisťovne alebo Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

V je uložená povinnosť poistenému bez zbytočného

odkladu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú bezprostredný vzťah k plneniu z poistnej

zmluvy. Táto povinnosť, resp. jej nedodržanie má vplyv na možnosť poisťovne postupovať

podľa citovaného Toto porušenie povinnosti musí byť vedomé,

ktoré je potrebné vykladať v širšom obsahu ako úmyselné porušenie povinnosti. V prípade, ak

je vedomosť spojená s porušením povinnosti, je potrebné vykladať to tak, že nejde len

o skutočnú vedomosť poisteného (teda, že poistený skutočne vedel o existencii povinnosti,

ktorú má dodržiavať), ale aj predpokladanú vedomosť poisteného, ktorá vyplýva na jednej

strane z povinností uložených právnym predpisom (nevyvrátiteľná právna domnienka

zakotvená v os. 3 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa

ktorej o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia

sa stalo známym každému, koho sa to týka) a takisto je potrebné za vedomé porušenie

povinnosti pokladať porušenie povinnosti, ktoré poistený na seba vzal poistnou zmluvou.

Dovolateľ uviedol, že nedopatrením porušil ustanovenie § 10 ods. 3, ale mal za to, že určenie

výšky škody znalcom v trestnom konaní nie je možné považovať za konanie, ktoré by bolo

nespravodlivé. Naviac k porušeniu došlo v dôsledku závažnosti dopravnej nehody, ktorú

neúmyselne spôsobil, ale ktorá mala ťažké následky a v tomto kontexte mal odporca i pristúpiť

k svojmu oprávneniu odmietnuť časť plnenia.

Dovolací súd v tomto smere však poukazuje na časovú os skutkových udalostí.

K poistnej udalosti – dopravnej nehode, ktorú spôsobil navrhovateľ prišlo dňa 8. novembra

2004 a odporca plnil na základe zápisnice z obhliadky po dopravnej nehode výšku skutočnej

škody 656,38 €, ktorú poukázal 21. septembra 2005 poškodenému. Až 19. januára 2007

navrhovateľ oznámil písomne vznik škodovej udalosti, ktorú preukázal právoplatným

rozsudkom v trestnom konaní v spojení s adhéznym konaním, v ktorom si poškodený uplatnil

náhradu škody vo výške 245 566 Sk a na ktorú bol i navrhovateľ zaviazaný. Námietky

navrhovateľa, že uznal odporca nárok na plnenie, keď neodmietol plniť z poistnej udalosti,

v tomto smere nie sú dôvodné. Ak navrhovateľ oznámil vznik škodovej udalosti až na základe

právoplatného výsledku trestného konania, v ktorom bol priamo zaviazaný na náhradu škody,

jednoznačne porušil povinnosť uloženú mu v Zo zákona

č. , ako to ostatne správne uzavrel i odvolací súd vo svojom rozhodnutí,

nevyplýva žiadna povinnosť poisťovne (odporcu), zisťovať v priebehu času, či sa začalo trestné

konanie, v akom je štádiu, ako prebieha, z hľadiska uplatnenia škody, a to i keď mala

vedomosť, že došlo predtým k poistnej udalosti. Túto oznamovaciu povinnosť jednoznačne

právny predpis ukladá poistencovi a jej nesplnenie umožňuje poisťovni postup podľa § 5 ods. 2

písm. c/ tak, ako k tomu došlo v danej veci. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje

na konanie odporcu, hodnotiac uplatnenie jeho práv v rozpore s dobrými mravmi, dovolací súd

uvádza, že konanie odporcu za také nemožno považovať, nakoľko bolo v súlade so zákonom

a zmluvou, ktorá bola vyjadrením zhodnej vôle oboch strán. Dobré mravy predstavujú určitý

materiálny korektív, ktorý je potrebný uplatniť v prípade, ak právne predpisy jeho uplatnenie

pripúšťajú, najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je možné zapracovať všetky

situácie, ktoré život prinesie. To však v predmetnej veci nenastalo.

Pokiaľ teda odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že navrhovateľ

porušil svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy a v takom

rozsahu, že to oprávňovalo na druhej strane odporcu, odoprieť jeho plnenie, nespočíva jeho

rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže odvolací súd na daný skutkový stav

použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú

hypotéze použitého právneho predpisu, je rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska tohto

dovolacieho dôvodu ( ) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by

v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesným vadám v zmysle a

ods. 2 písm. b/ , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa zamietol

( ).

V dovolacom konaní nebol navrhovateľ procesne úspešný a vznikla mu povinnosť

nahradiť trovy procesne úspešnému odporcovi ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal odporcovi náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na priznanie tejto náhrady (

v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

9