Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcov 1./ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, XXX XX J. Q., 2./ E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, XXX XX J. Q., obaja právne zastúpený JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 15.000 Eur a príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 4C 83/2014-144 zo 15. marca 2016, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalej určil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 788 odsek 1, § 797 odsek 2, § 799 odsek 2, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami konania bola dňa 30.10.2006 uzatvorená poistná zmluva č. XX XXXXXX s predmetom poistenia základné poistenie budov a dodatkové poistenie: budovy - rodinný dom, typ poistenia - združený živel. Podľa tvrdenia žalobcov v dôsledku záplav v období od 16.05.2010 do 03.09.2010 došlo k vzniku škody na rodinnom dome žalobcov. Žalobcovia škodovú udalosť žalovanej nahlásili dňa 13.06.2011, ktorý o tom následne spísal zápis z obhliadky na mieste samom. Následne žalovaná listom zo dňa 19.09.2012 a 24.10.2012 žalobcom oznámila, že škodová udalosť sa rieši bez nároku na poistné plnenie. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobcovi neuniesli dôkazné bremeno, keď nepredložili žiaden priamy dôkaz o tom, že ku škodovej udalosti došlo spôsobom, ktorý je definovaný v poistnej zmluve, vo VPP a OPP a taktiež nepredložili dôkaz o výške žalovanej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že ku škode na rodinnom dome žalobcov došlo v príčinnej súvislosti so záplavou. K nahláseniu škodovej udalosti došlo až rok po poistnej udalosti a to, že ju žalobcovia nahlásili telefonicky ešte v roku 2010 ako aj to, v danom roku mala byť zrealizovaná ohliadka žalovanou nebolo v konaní preukázané. Na základe uvedeného preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov konania, resp. aby rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedli, že celú udalosť poisťovni nahlásili bezprostredne po tom, čo urobili všetky potrebné opatrenia, aby nevznikli ďalšie škody. Nahlásenie škody a žiadosť o obhliadku viackrát urgovali. Po prvej obhliadke, z ktorej sa z im z neznámych dôvodov stratil záznam a fotodokumentácia žalobcom bolo povedané, že celú situáciu musia doložiť potvrdením statika. Z toho dôvodu bol v júni 2010 vypracovaný znalecký posudok. Toto preukazuje, že poistnú udalosť riadne nahlásili. O tom, že boli zaplavený svedčí aj potvrdenie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru. Okrem toho viacerí susedia, ktorí poistené domy nemali dostali od štátu pomoc. V čase, keď mali zaplavený celý dom a pozemok zachraňovali čo sa dalo a nenapadlo ich fotografovať. Čo sa týka nepreukázania uplatnenej sumy 15.000 Eur, poukazujú na to, že nie je v ich možnostiach z vlastných prostriedkov vykonať opravu. Je zrejmé, že skutočnú škodu by sa dalo vyčísliť až po oprave, ku ktorej však pre ignoráciu a neplnenie poisťovne nedošlo a toto nemôže byť na ťarchu žalobcov.

5. K odvolaniu žalobcov podala vyjadrenie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala na to, že žalobcovia boli v prvoinštančnom konaní právne zastúpení a napriek tomu nenavrhli vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Objednávku obhliadky generuje systém až po nahlásení poistnej udalosti poškodeným a to či už telefonicky alebo osobne na pobočne žalovanej. Žalovaná z vlastnej iniciatívy nikdy nežiada od poškodených, aby si na vlastné náklady nechávali vypracovávať statické, znalecké alebo iné posudky. Uviedla, že z daného obdobia (04.06.2010) v meste J. Q. eviduje minimálne 30 hlásení poistných udalostí, pričom poistné udalosti poškodení nahlasovali v priebehu maximálne niekoľkých dní od tejto poistnej udalosti a žalovaná svojim klientom riadne vyplácala poistné plnenie.

6. K vyjadreniu žalovanej podali vyjadrenie žalovaní. Uviedli, že v konaní bolo riadne preukázané, že ich dom navštívil likvidátor poisťovne, ktorí ich ubezpečil, že všetko ďalšie bude robiť on. Čo sa týka skutočnosti, že nenavrhli svedkov tak poukazujú na to, že ich susedmi sú starší ľudia nad 80 rokov, ktorých nechceli zaťahovať do ich problémov. Zdôraznili, že poistnú udalosť nahlásili poisťovni a na základe toho vykonal obhliadku domu likvidátor žalovanej. S odstupom času nie je v ich možnostiach toto preukázať inak než konfrontáciou s likvidátorom.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 380 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže sa ani v priebehu odvolacieho konania na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Prvú skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie správne skúmal, je splnenie povinností zo strany žalobcov vyplývajúcich z poistnej zmluvy.

11. Podľa ustanovenia § 799 odsek 1 až 3 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

12. Povinnosti upravené v § 799 odsek 2 vznikajú až v štádiu vzniku poistnej udalosti. Poisťovňa sa o poistnej udalosti dozvie spravidla len od poisteného. Preto je logické, že ten, kto má právo na plnenie (poistený), je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Poistený musí pravdivo vysvetliť príčiny jej vzniku a rozsah jej následkov. Okrem toho je povinný

predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky môžu poistenému uložiť aj iné povinnosti.

13. Ustanovenie § 799 odsek 3 obsahuje sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2. Sankcionované je tu iba vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2, a to len za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo) alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ. Ak sú tieto podmienky splnené, poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ však nemôže plnenie úplne odmietnuť.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že k poistnej udalosti došlo v období od 16.05.2010 do 03.09.2010. K nahláseniu tejto udalosti došlo až dňa 13.06.2011, teda nie bezprostredne po vzniku poistnej udalosti, ale až rok po nej. Napriek tvrdeniu žalobcov, že žalobca v 2./ rade nahlásil poistnú udalosť už v máji 2010, svoje tvrdenia ničím nepreukázali. Žalobcovia si teda nesplnili svoju zákonnú povinnosť vymedzenú v ustanovení § 799 odsek 2 OZ. Nesplnenie hore uvedenej zákonnej povinnosti však nezbavuje poistiteľa (žalovanú) úplne odmietnuť poistné plnenie.

15. Druhou nemenej dôležitou skutočnosťou, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal je, či daná škodová udalosť spadá pod poistné udalosti, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva č. XX. XXXXXX uzatvorená medzi žalobcami a žalovanou. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Osobitné poistné podmienky - Poistenie vecí pre prípad živelných udalostí č. 155.

16. Podľa Článku 1 odsek 2. OPP č. 155, doplnkové živelné poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci uvedenej v zmluve a) povodňou alebo záplavou (ďalej len „POVODEŇ“), b) víchricou alebo krupobitím (ďalej len „VIETOR“), c) zosúvaním pôdy, zrútením skál alebo zemín, zosúvaním alebo zrútením lavín, zemetrasením, a ak je poistenou vecou budova, tiež ťarchou snehu alebo námrazy (ďalej len „ZOSUV“), d) vodou z vodovodných zariadení a médiom vytekajúcim z hasiacich zariadení. Ak je proti tomuto nebezpečenstvu poistená budova, vzniká právo na plnenie aj pri

- poškodení prívodného potrubia vodovodného zariadenia, odvádzacieho potrubia, potrubia či telies vykurovacích alebo solárnych systémov, ak k nemu došlo pretlakom kvapaliny alebo pary alebo zamrznutím vody v nich,

- poškodení kotlov vykurovacích systémov, armatúr a zariadení pripojených na potrubie, ak tieto boli poškodené alebo zničené zamrznutím vody v nich s výnimkou škôd, ku ktorým došlo nesprávnou obsluhou alebo údržbou.

17. V zápise z obhliadky, ku ktorej došlo dňa 27.06.2011 pracovník žalovanej konštatoval, že príčina škody nie je preukázaná a že klient dá posúdiť vzniknutú škodu statikom. Listom zo dňa 19.09.2012 žalovaná žalobcom oznámila, že k poškodeniu majetku žalobcov nedošlo zo žiadneho poistného rizika uvedeného v OPP č. 155. V odvolaní voči rozhodnutiu zo dňa 04.10.2012 žalobcovia uviedli, že sa jedná o sadanie verandy vplyvom záplavy, dažďa a zosuvu pôd a teda žiadajú o adekvátne riešenie. Listom zo dňa 24.10.2012 žalovaná žalobcom oznámila, že sadanie stavieb nie je poistné riziko podľa OPP. Z vyjadrenia riaditeľa likvidácie žalovanej zo dňa 02.04.2013 vyplýva, že sa jedná o dlhodobé sadanie stavby spôsobené jej nesprávnym založením a následným vzlínaním vlhkosti po pivničných múroch.

18. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobcovia tvrdia, že ku škode na ich majetku došlo záplavou, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu všetky dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Napriek tomu, že v konaní nie je sporné, že žalobcom vznikla škoda, v konaní žalobcovia nepreukázali, že ku tejto došlo v príčinnej súvislosti so záplavou.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o tom, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, t.j. nepredložili žiadny priamy dôkaz o tom, že ku škodovej udalosti došlo spôsobom, ktorý je definovaný v poistnej zmluve a vo VPP ako aj v OPP č. 155. Rovnako nepredložili ani žiaden dôkaz o výške žalovanej sumy.

20. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, vyjadrenie OR HaZZ v Starej Ľubovni nie je jednoznačným dôkazom preukazujúcim to, že žalobcom vznikla škoda v dôsledku záplav. Vo vyjadrení je len uvedený predpoklad zaplavenia suterénov na T. a tiež to, že jednotka OR HaZZ v týchto objektoch nezasahovala. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie nespochybňuje, že žalobcom vznikla škoda, nebolo však preukázané, žeby ku škode došlo práve v dôsledku záplav. Žalobcovia túto skutočnosť nepreukázali ani výpoveďami susedov ako svedkov, nakoľko na ich výpovediach netrvali. Jednoznačným dôkazom, že ku škode došlo vplyvom záplavy nie je ani žalobcami predložený statický posudok, ktorý bol vypracovaný na základe vizuálnej prehliadky. Nejedná sa o súdneho znalca ako žalobcovia uvádzajú v podanom odvolaní. Príčinnú súvislosť medzi záplavami a vznikom škody nepreukazujú ani fotografie predložené žalobcami.

21. Na odklon od záveru prvoinštančného súdu nemá vplyv ani tvrdenie žalobcov, že celú udalosť nahlásili bezprostredne, nakoľko to v konaní nebolo preukázané. Z listinných dôkazov vyplýva, že k nahláseniu udalosti došlo až 13.06.2011, t.j. rok po udalosti.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcov za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).