Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoCsp-3-2022.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: M. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. XXXX/XX, XXX XX A., A. N. C. XXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 3.849,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20Csp/201/2020-140 z 30. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu voči žalovanému domáhal zaplatenia 3.849,74 eur s príslušenstvom. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že so Z. Z., V.. Z.. ako postupcom 6. mája 2019 uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola naňho postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanému. Jeho právna predchodkyňa ako veriteľka 29. septembra 2015 uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky Z. Z., V.. Z.. v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy jeho právna predchodkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. V tomto dôsledku jeho právna predchodkyňa listom zo 6. marca 2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 4. marcu 2019, pričom vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Ku dňu postúpenia bola predmetná pohľadávka vo výške 3.849,74 eur a pozostávala z istiny vo výške 2.975,53 eur, z riadneho úroku vo výške 752,85 eur, z úroku z omeškania vo výške 96,36 eur a z poplatkov vo výške 25,- eur. Keďže žalovaný sa dostal so zaplatením dlhu do omeškania v tomto konaní si uplatňuje aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), počnúc 25. júnom 2019, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, ods. 2, § 52, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 54a v znení účinnom od 5. decembra 2018, § 107 ods. 1, ods. 2, § 451, § 457 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 2 písm. a), c), d), § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“).
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca v konaní predložil list z 29. septembra 2015 označený ako potvrdenie o uzatvorení zmluvy, podľa ktorého došlo k akceptácii návrhu žalovaného z 29. septembra 2015. Podľa tohto listu došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý splátkový úver č. XXXXXXXXXX vo výške 3.500,- eur, s mesačnými splátkami po 66,51 eur splatnými k 15. dňu v mesiaci. Podľa listu bola úroková sadzba vo výške 12,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov 15,21 % a priemerná RPMN 15,44 %. Podľa poslednej vety uvedené potvrdenie zahŕňa iba základne podmienky úveru, pričom ostatné práva a povinnosti sú dohodnuté v zmluve. Z. Z., V.. Z.. listom zo 6. marca 2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca v podaní z 18. júna 2021 uviedol, že žalovaný prostredníctvom návrhu na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „návrh“) navrhol jeho právnej predchodkyni, prostredníctvom služby Internetbanking uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej mal žalovaný čerpať úver. Jeho právna predchodkyňa 29. septembra 2015 listom označeným ako „Potvrdenie o uzavretí zmluvy“ (ďalej len „potvrdenie“) akceptovala návrh žalovaného v znení, v akom mu bol doručený. Na základe týchto právnych skutočností bola medzi žalovaným a jeho právnou predchodkyňou uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 3.500,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 12,90 % a výškou splátky 66,51 eur v počte splátok 84 od 15. novembra 2016 do 15. októbra 2022. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom služby Internetbanking, klient (žalovaný) podpísal Návrh elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom (GRID kartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom (EOK)) a to priamo cez kanál Internetbanking-u alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade ak sa zmluva uzatvára prostredníctvom telefónneho rozhovoru). Z uvedeného dôvodu nie je na návrhu na uzatvorenie zmluvy a ani v potvrdení podpis žalovaného. Návrhom žalovaného žalobca nedisponuje.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaný s jeho právnou predchodkyňou uzatvoril platne zmluvu o splátkovom úvere. Žalobca v konaní predložil iba potvrdenie o uzatvorení zmluvy, podľa ktorého malo dôjsť k akceptácii návrhu žalovaného z 29. septembra 2015. Preto súd vyzval žalobcu, aby predložil návrh žalovaného z 29. septembra 2015. Žalobca na výzvu reagoval tak, že k uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom služby Internetbanking. Klient (žalovaný) podpísal návrh elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom (GRID kartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom (EOK)) a to priamo cez kanál Internetbanking-u alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade ak sa zmluva uzatvára prostredníctvom telefónneho rozhovoru). Z uvedeného preto nie je na návrhu na uzatvorenie zmluvy a ani v potvrdení podpis žalovaného. Návrhom žalovaného žalobca nedisponuje. Z vyjadrenia žalobcu je teda zrejmé, že tento návrhom žalovaného nedisponuje. Žalobca si nie je ani jednoznačne istý, či došlo k uzatvoreniu zmluvy prostredníctvom internetbankingu alebo prostredníctvom telefónneho rozhovoru. V danom prípade teda nie je zrejmé, či žalovaný požiadal o úver vo výške a s parametrami ako je uvedené v potvrdení žalovaného. Taktiež nie je možné preskúmať, či potvrdenie neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, čo by sa pokladalo za nový návrh. Súd okrem iného poukazuje na poslednú vetu potvrdenia, kde je uvedené, že potvrdenie zahŕňa iba základne podmienky úveru, pričom ostatné práva a povinnosti sú dohodnuté v zmluve. Je teda zrejme, že Z. Z., V.. Z.. musela vyhotoviť aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom takáto zmluva nebola súdu predložená. Súd teda dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal platne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pri zmluve o spotrebiteľskom úvere obligatórnu písomnú formu, inak je neplatná. Z tohto dôvodu pokiaľ Z. Z., V.. Z.. plnila v prospech žalovaného, bol žalovaný povinný uhradiť len skutočne poskytnuté plnenie, teda
vrátiť to, čo mu bolo reálne zo strany Z. Z., V.. Z.. plnené, v opačnom prípade by došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.
6. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže z vykonaného dokazovania zistil, že žalovanému boli 29. septembra 2015 poskytnuté finančné prostriedky a teda v uvedený deň Z. Z., V.. Z.. mala nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatila a aká konkrétna je výška jeho bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť 30. septembra 2015, pretože týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd 21. mája 2020, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula 30. septembra 2017. Navyše 30. septembra 2018 uplynula aj trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť 30. septembra 2015.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému žalovanému s ohľadom na skutočnosť, že si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy konania nevyplývajú, nárok na náhradu trov konania nepriznal a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil, že podľa jeho názoru je nepochybné, že sankciou za nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a nie jej absolútna neplatnosť, ako to v napadnutom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je špeciálnym právnym predpisom, ktorého aplikácia má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu. V zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“ je preto prvoradá aplikácia špeciálneho právneho predpisu, a teda zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) nedodržanie písomnej formy spotrebiteľského úveru sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takéhoto úveru (nie neplatnosťou). Naviac ako dôkaz o uzatvorení zmluvy predložil súdu okrem iného aj prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy a platobnú históriu, ktorá preukazuje a zároveň potvrdzuje čerpanie finančných prostriedkov žalovaným. Tiež mu nie je zrejmé, z akého dôvodu súd vyhodnotil skutkovú otázku platného uzatvorenia zmluvy v písomnej forme za spornú, keď žalovaný bol v konaní celý čas pasívny. Ohľadom posúdenia otázky premlčania konštatoval, že takéto jej posúdenie považuje za zmätočné a protichodné, nakoľko súd na jednej strane dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon, a teda sa má na ňu nazerať akoby vôbec nevznikla a na strane druhej aplikoval ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré sa má aplikovať výlučne v prípadoch spotrebiteľských zmlúv. Za absurdné považuje, aby sa akákoľvek osoba v postavení spotrebiteľa mohla bezdôvodne obohatiť, a to bez zmluvného základu. Má za to, že v prípade posúdenia ukončenia zmluvného vzťahu od počiatku, resp. za situácie kedy by nárok žalobcu skutočne predstavoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemôže byť plnenie, ktoré je predmetom konania posúdené v zmysle ustanovení o spotrebiteľských vzťahoch, a teda aplikácia ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka nie je prípustná. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko posúdenie absolútnej neplatnosti zmluvy je v priamom rozpore s posúdením nároku o bezdôvodnom obohatení podľa ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil, že ak súd dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon a on má právo uplatňovať si svoj nárok len z titulu bezdôvodného obohatenia, (čo rozporuje), nemal právo v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmať, či sa nárok žalobcu premlčal, nakoľko v prejednávanej veci nedošlo zo strany žalovaného k uplatneniu námietky premlčania a v prípade záveru ohľadom neplatnosti zmluvy (s čím sa v žiadnom prípade nestotožňuje) by sa nejednalo o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, teda aplikácia ustanovenia § 54a je vylúčená. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovuje žalobe, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 412,85 eur, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 230,50 eur a zo sumy trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 182,35 eur s DPH.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
15. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
16. Pokiaľ žalobca v odvolaní trval na tom, že sankciou za nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže byť jej absolútna neplatnosť a že na spotrebiteľskú zmluvu, ktorá vôbec nevznikla, nemožno aplikovať ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie v spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov o úvere, a preto v dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje túto zmluvu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Z tohto dôvodu sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, iba plnenie z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré poskytnutím peňažných prostriedkov nastalo na strane žalovaného, ako aj so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný.
17. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03).
18. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).