Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, IČO: 42 337 402, so sídlom Hlohovecká 2, 951 41 Lužianky, proti žalovanému: TATRA-AGROLEV, s. r. o., IČO: 31 729 797, so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, o zaplatenie 14.607,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -130 z 8. septembra 2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 14.607,95 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že na základe objednávky dodal žalovanému tovar riadne a včas a žalovaný mu aj napriek viacerým výzvam fakturovanú kúpnu cenu neuhradil.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.607,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.896,20 eur od 25. apríla 2019 do zaplatenia a zo sumy 3.711,75 eur od 1. júna 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , , , , (ďalej len „“). Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením , prvá veta (v znení účinnom do 31. januára 2013) a ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca 1. apríla 2019 a 2. mája 2019 dodal žalovanému na základe jeho objednávky tovar a za dodanie tohto tovaru vystavil žalovanému faktúry, a to faktúru na sumu 10.896,20 eur s dátumom splatnosti 24. apríla 2019 a faktúru na sumu 3.711,75 eur s dátumom splatnosti 31. mája 2019. Žalovaný dodanie a prevzatie tovaru nepopieral. Predmetom kúpy bolo osivo, špecifikované, čo do druhu a množstva vo faktúrach, ktoré obsahovali aj

platobné podmienky. Žalobca dodržal aj termín dodania tovaru. Žalobca výzvami z 18. júna 2019, 3. júla 2019 a 24. júla 2019 a predžalobou výzvou z 5. augusta 2019 vyzval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný na predžalobnú výzvu nereagoval a v odpore proti platobnému rozkazu uznal, že objednaný tovar mu bol dodaný a namietal, že dodaný tovar nemal vlastnosti, ktoré by bolo možné využiť v jeho poľnohospodárskej činnosti, avšak svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkazmi.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že obrana žalovaného smerovala k tomu, že dodaný tovar mal vady, avšak nepredložil súdu žiadne dôkazy súvisiace so splnením si notifikačnej povinnosti. Na priznanie nárokov z vád tovaru sa vyžaduje, aby vady tovaru boli notifikované, t. j. oznámené predávajúcemu, pričom právny poriadok neustanovuje formu takejto notifikácie. Je však v záujme kupujúceho, aby bola uskutočnená v preukaznej podobe. Právna úprava síce nepredpisuje formu notifikácie vád a túto možno preto uskutočniť aj ústne, avšak žalovaný ani len netvrdil v rámci svojej obrany, aby ústne reklamoval vadu týkajúcu sa akosti dodaného osiva. Z dôvodu právnej istoty sa však vždy odporúča aby notifikácia bola uskutočnená písomne. Právo žalovaného ako kupujúceho z vád tovaru upravuje ustanovenie . Nebolo preukázané, aby si žalovaný takúto notifikačnú povinnosť splnil, pokiaľ namieta akosť tovaru a ani to, že si uplatnil niektorý z nárokov podľa . Vyjadrenia žalovaného ohľadom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar sú protichodné, keď na jednej strane namietal kvalitu dodaného osiva a spochybnil nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny a na druhej strane mal od počiatku snahu sa so žalobcom dohodnúť na úhrade kúpnej ceny za dodaný tovar v čase, keď sa zlepší jeho finančná situácia. Na pojednávaní žalovaný nenavrhoval a nepredkladal žiadne dokazovanie v tejto veci. Jeho snahou bolo odročiť predmetné pojednávanie za účelom poskytnutia lehoty na prípadnú úhradu pohľadávky žalobcu. Takýto dôvod pre odročenie pojednávania však súd akceptovať nemohol a žalobca už nesúhlasil s odročením pojednávania, keďže jeho snahou v priebehu celého roka 2020 a 2021 bolo dohodnúť sa so žalovaným na úhrade žalovanej pohľadávky, k čomu však nedošlo. Ak žalovaný tvrdil, že namieta akosť dodaného tovaru bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný však žiadne relevantné dôkazy ani neoznačil, ani súdu nepredložil.

6. Súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 14.607,95 eur žalobcovi, keďže žalobca v žalobe, ako aj na pojednávaní uviedol skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok a v plnej miere bez akýchkoľvek pochybností preukázal skutkové tvrdenia. Naopak, žalovaný svoje skutkové tvrdenia a obranu nijakým spôsobom nepreukázal a tvrdenia žalobcu nespochybnil ani ich nevyvrátil. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“)v spojení s ustanovením , a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. , a , teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdil, že žalobca si nesplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti a nedodal objednaný tovar v dohodnutej kvalite (akosti). V jari 2019 (teda v čase dodanie tovaru) zasial predmetné osivá na trvalých trávnych porastoch, ktoré obhospodarúva. Všetky zmesi osív boli vysiate na jednotlivé produkčné bloky oddelene z dôvodu následného vyhodnotenia produkčného potenciálu týchto osív tak, aby bolo možné tieto jednotlivé zmesi, resp. porasty z týchto zmesi jednotlivo z každej parcely vážiť pri zbere. Následne mal tieto jednotlivé zbery, resp. kosby trávnych porastov vyhodnotiť, čo do kvality a kvantity produkčného potenciálu, ako aj skladby jednotlivých odrôd tráv. Za sledované obdobie osivo nejaví žiadne známky produkcie, resp. pôda, v ktorej sa nachádza osivo žalobcu, nezaznamenala za sledované obdobie žiadny prírastok rastlín. Z toho je zrejmé, že po zasiatí neboli viditeľné známky produkčnej schopnosti osiva, a teda akosť akú požadoval, nedostal. Len ohľadom roka 2019 konštatuje, že osivá boli absolútne nepoužiteľné z hľadiska ich kvality, keďže jediný účel, ktorý sa od nich očakáva,

nesplnili ani len čiastočne. Avšak súd bez jasného dôkazu predloženého žalobcom uznal, že mu bol dodaný tovar v dohodnutej kvalite. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie zdôraznil, že všetky nedostatky dodaných tovarov nemôže riešiť v písomnej forme, nakoľko písomná forma nie je povinnosťou v právnych vzťahoch medzi podnikateľmi podľa . Naviac v danej veci ide o tovar, ktorého rastové vlastnosti sa vždy preukážu až po určitom čase, preto bezodkladné upovedomenie v písomnej forme v praktickom podnikateľskom živote nie je možné ani praktické. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces videl v tom, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s ním vznesenou námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a námietkou sudcovskej koncentrácie konania, vo vzťahu ku ktorým je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Za týchto okolností nesúhlasí ani s nárok na náhradu trov konania priznaným žalobcovi. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania a tvrdeniami žalovaného prezentovanými v odvolaní a považuje ich zo strany žalovaného za nepreukázané a nepodložené. Poukazuje na skutočnosť, že konateľ žalovaného na pojednávaní konanom 27. apríla 2021 nespochybnil kvalitu dodaného osiva a jeho nárok uplatnený v tomto konaní, sám prejavil vôľu k úhrade dlžnej sumy a navrhol jej úhradu formou splátok po dohode s ním, čo potvrdzujú aj e-maily zaslané mu žalovaným 10. septembra 2021, ktoré prikladá k tomuto vyjadreniu. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nepodal odvolaciu repliku.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. , v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný

postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

16. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

17. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky. Čo sa týka hodnotiacich argumentov žalovaného ohľadom nedodania osiva v ním požadovanej kvalite odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný mu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že dodaný tovar u žalobcu ústne alebo písomne reklamoval, a preto považuje tieto argumenty žalovaného uvedené v odvolaní za irelevantné.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

19. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

20. Pokiaľ žalovaný v odvolaní trval na tom, že všetky nedostatky dodaných tovarov nemôže riešiť v písomnej forme a že v danej veci ide o tovar, ktorého rastové vlastnosti sa vždy preukážu až po určitom čase, preto bezodkladné upovedomenie v písomnej forme v praktickom podnikateľskom živote nie je možné ani praktické, odvolací súd uvádza, že pre splnenie si notifikačnej povinnosti sa nevyžaduje písomná forma oznámenia vád dodaného tovaru, ale na účely jeho preukázania je nevyhnutné, aby bolo vykonané oznámenie vád tovaru preukázateľné. Teda žalovaný nepochybil v tom, že súdu ako dôkaz nepredložil a zrejme ani v skutočnosti nevykonal oznámenie vád dodaného osiva v písomnej forme, ale v tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou, keďže to ani v prvoinštančnom konaní nevedel preukázať, si svoju notifikačnú povinnosť voči žalobcovi nesplnil vôbec.

21. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s ním vznesenou námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a námietkou sudcovskej koncentrácie konania, odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z

9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). Zároveň odvolací súd konštatuje, že námietka aktívnej vecnej legitimácie vznesená žalovaným je nedôvodná, pretože žalobca je štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá ako predávajúci dodala predmetné osivo žalovanému. Súd prvej inštancie v konaní vykonal iba listinné dôkazy, ktoré mu žalobca predložil včas, teda žalovaný ani nemal dôvod namietať voči aplikácii sudcovskej koncentrácie konania. Skutočnosť, že pojednávanie možno odročiť iba zo závažných dôvodov nespadá bez ďalšieho priamo pod inštitút sudcovskej koncentrácie konania. V prípade žalovaného neboli súdom prvej inštancie či už nevykonané alebo zamietnuté žiadne dôkazné prostriedky a teda nebol ani aplikovaný inštitút sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k žalovanému.

22. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).