Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/141/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1/ L. F., O.. XX.XX.XXXX, V. X. F., K. XXXX/X, 2/ U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. X. F., K. XXXX/X, obaja právne zastúpení: JUDr. Štefan Hajdu, advokát so sídlom v Trebišove, M.R. Štefánika 3197/32 proti žalovaným: 1/ R. Š., O.. XX.XX.XXXX, 2/ M. I., O.. XX.XX.XXXX, D. V. P. - F. F., P. XXXX/X, 3/ ABG Trebišov, s.r.o., so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika 2393, IČO: 31 597 581, všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žižkova 4D, IČO: 47 240 482, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. -218 zo dňa 27. mája 2021

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcom proti žalovaným 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I/ Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 3/ rade ako kupujúcim a právnym predchodcom žalovaných v 1/ a 2/ rade ako predávajúcim zo dňa 12.05.2016, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu 1/18-iny právneho predchodcu žalovaných v 1/ a 2/ rade na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, pozemok reg. „E“ KN, parcela č. XXXX orná pôda vo výmere 3320 m2, katastrálne územie F., je neplatná. II/ Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.08.2017 domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaných v 1/ a 2/ rade (L. Š., K. XX.XX.XXXX - počas konania), ako predávajúcim a žalovaným v 3/ rade, ako kupujúcim, zo dňa 12.05.2016, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu 1/18 -iny PZ žalovaných v 1/ a 2/ rade na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pozemok registra „E“ KN, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 3320 m2 v k.ú. F., je neplatná a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnili tým, že právny predchodca žalovaných v 1/ a 2/ rade porušil predkupné právo, ktoré vyplýva z ust. , pretože pred uzavretím kúpnej zmluvy o predaji 1/18-iny spoluvlastníckeho podielu tento neponúkol žalobcom, ktorí sú spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1/6-iny, na predaj. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na vyslovení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysel (ďalej len ), nakoľko tento podiel plánovali využívať pri svojom podnikaní. Právny predchodca žalovaných v 1/

a 2/ rade písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že je pravdou, že dňa 12.05.2016 uzatvoril so žalovaným v 3/ rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol okrem iného aj predaj jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/8 v pomere k celku k nehnuteľnosti pozemku registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 3320 m2 zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. F.. Žalovaný v 3/ rade predmetnú nehnuteľnosť užíval. Nemal vedomosť o tom, že musí túto nehnuteľnosť ponúknuť na predaj aj žalobcom, keďže mal zato, že vlastníkom je naďalej sestrina dcéra. Ani ona mu svoj podiel na predaj neponúkla a rovno ho predala žalobcom, keďže mal za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

3. Krajský sú v Košiciach uznesením č.k. -170 zo dňa 15.7.2020 zrušil horeuvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže konštatoval, že vo veci žalobcovia majú naliehavý právny záujem v zmysle ust. s odkazom na ust. , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), ktorý je osobitným predpisom, ktorý pripúšťa možnosť žaloby podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti na tretiu osobu pri nerešpektovaní zákonného predkupného práva s odkazom na ust. v spojení s , a preto mu uložil vec meritórne preskúmať.

4. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko žalobcovia majú naliehavý právny záujem v spore na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia potom, čo uznesením zo dňa 22.12.2020 v zmysle ust. , rozhodol o pokračovaní v konaní v dedičmi po poručiteľovi - žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade, ktorí zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu, vec právne posúdil v zmysle , , , , , , Katastrálneho zákona.

5. Predmetom konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vrátení odvolacím súdom bola žaloba žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktorí sa ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v podiele 1/18 k celku zapísaných na LV č. XXXX, par. č. XXXX v k.ú. F. domáhali voči právnemu predchodcovi žalovaných v 1/ a 2/ rade v postavení predávajúceho a žalovanému v 3/ rade v postavení kupujúceho, určenia (deklarovania) neplatnosti (relatívnej podľa ) tej časti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.05.2016, ktorá sa týkala prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/18 k celku na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Trebišov, katastrálny odbor, ktoré sa nachádzajú v okrese Trebišov, obec Sečovce, katastrálne územie F., zapísaných na LV č. XXXX parcely registra „E“ KN, par. č. XXXX orná pôda o výmere 3320 m2.

6. Vychádzajúc zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie viazaný, bola vyriešená otázka procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti tej časti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi PP žalovaných v 1/ a 2/ rade a žalovaným v 3/ rade a týkala sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/18 k celku právneho predchodcu žalovaných v 1/ a 2/ rade na žalovaného v 3/ rade pri porušení predkupného práva v zmysle . Procesnú prípustnosť žaloby, aj podľa rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné posúdiť v zmysle , tak ako to posúdil súd prvej inštancie v zrušenom rozhodnutí, nakoľko ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Odvolací súd vyslovil názor, že osobitným predpisom, ktorý žalobcom umožňuje pri porušení ich predkupného práva podľa domáhať sa osobitnej právnej ochrany žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu je ,

7. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej ďalším podielovým spoluvlastníkom bol pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2016 právny predchodca žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorý uvedenou kúpnou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na žalovaného v 3/ rade. Keďže v konaní nebolo preukázané, ba ani tvrdené, že by pri prevode spoluvlastníckeho podielu z právnych predchodcov žalovaných v 1/ a 2/ rade na žalovaného v 3/ rade išlo o prevod blízkej osobe, bolo povinnosťou právneho predchodcu žalovaných v 1/ a 2/ rade ponúknuť ostatným spoluvlastníkom svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie. Keďže právny predchodca žalovaných v 1/ a 2/ rade tak preukázateľne neurobil, došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, dôsledkom čoho je relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, nakoľko žalobcovia využili svoje právo a tejto neplatnosti sa podanou žalobou dovolali. Súd preto žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle a .

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v 3/ rade. Uplatnil odvolacie dôvody podľa a . t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ako prvé mal za to, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem, dávajúc do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , ktorý potvrdil argumentáciu žalovaných, že podľa aktuálnej právnej úpravy v zmysle je takáto žaloba o určenie relatívnej neplatnosti neprípustná, lebo nespĺňa definíciu ani jedného z prípustných typov žalôb uvedených v , ale ani podľa iného osobitného predpisu, dávajúc do pozornosti aj čl. II ods. 2 , ako aj uznesenie NS SR zo dňa 28.5.2009 skutkovo podobnom prípade, kedy jediná situácia, kedy by žalobca na určenie neplatnosti mohol mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu ako aj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 26.5.2010, ktorý konštatoval, že takýmto rozhodnutím by totiž došlo k neprípustnému požadovaniu, aby podielový spoluvlastník, ktorý má záujem svoj podiel previesť v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, a teda ani nemohol tento svoj spoluvlastnícky podiel predať, a teda v takejto situácii nakladať s predmetom svojho vlastníctva s poukazom aj na ďalšie rozhodnutia NS SR , , , a teda pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu v rámci žaloby alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno vyhovieť návrhom na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. V danom prípade tak žalobcovia mali správne podať žalobu o nahradenie prejavu vôle, aby bol žalovaný v 2/ rade zaviazaný im previesť vlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podielu za rovnakých podmienok, ako tomu bolo pri prevode vlastníckeho práva z právneho predchodcu žalovaný v 1/ a 2/ rade na žalovaného v 2/ rade. Takáto žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy je neprípustná, čo vyplýva aj z uznesení NS SR a . Navrhol, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol alebo alternatívne rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobcovia vo vyjadrení navrhovali potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, keďže rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo k nehnuteľnostiam predstavuje praxou uznaný, ako aj účinný prostriedok predkupného práva, ktorým je možné nielen efektívne odstrániť protiprávny stav, ale zároveň dosiahnuť i také usporiadanie pomerov, že k uplatneniu práva na súde už nebude musieť dôjsť. Účelové konštatovanie o posudzovaní a výklade, čo je osobitným právnym predpisom v zmysle žalovanými považujú za nedostatočný výklad aj vzhľadom k tomu, že tento výklad je zrejmý z dôvodovej správy tohto právneho predpisu. Podľa ich názoru je nepochybné, že za osobitný právny predpis je potrebné považovať o katastri nehnuteľností (Katastrálny zákon) a konkrétne , tohto právneho predpisu.

10. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. a s odkazom na ust. v znení uplatnených odvolacích námietok podľa a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.6.2022 o 11,45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 7.6.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

13. Žalovaná ako odvolateľka podaným odvolaním uplatnila odvolacie dôvody podľa a .

14. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

16. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa .

17. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru o naplnení zákonných predpokladov v zmysle . Nakoľko v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, odvolací súd na skutkové zistenia a právne posúdenie, ktoré použil súd prvej inštancie, poukazuje a to v zmysle ust. .

18. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Vecne správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje ( ) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd považuje za potrebné dodať:

19. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Ako už bolo uvedené na inom mieste, odvolací súd k spôsobu právneho posúdenia procesnej prípustnosti žaloby spoluvlastníka o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu jeho predkupného práva na spoločnej veci, už vyslovil právny názor, ktorý podoprel konkrétnymi úvahami, opierajúcimi sa o právnu normu a jej metodologický a podrobne zdôvodnený výklad. Na tomto názore odvolací súd nevidí dôvod pre zmenu ani v konfrontácii s odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorá je v podstatnom vystavaná na interpretačných záveroch jednej z názorových skupín v rámci nateraz uspokojivo neustálenej súdnej praxe. Odvolací súd v tejto spojitosti poukazuje na to, že naproti rozhodnutiam, na ktoré vo svojej argumentácii odkazovali žalovaní, Najvyšší súd SR v celom rade iných rozhodnutí (, , , a ) žalobu spoluvlastníka o určenie relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu v prípade porušenia predkupného práva, z hľadiska prítomnosti naliehavého právneho záujmu, pripustil, považujúc za dostatočne naliehavý už len právny záujem dotknutého spoluvlastníka

na reparácii následkov protiprávneho úkonu. Odvolaciemu súdu sa žiada na tomto mieste poznamenať, že obdobne pristupuje k riešeniu tejto otázky vo svojej konštantnej judikatúre tiež Najvyšší súd Českej republiky.

21. Odvolací súd má zároveň za to, že túto otázku je potrebné posudzovať aj v širšom kontexte - v súvislosti so zmenou úpravy procesnej prípustnosti určovacích žalôb, ku ktorej došlo zavedením nového procesného poriadku ( Z.z). Ako odvolací súd uviedol už v zrušujúcom uznesení, zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( ), a preto otázku procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pri porušení predkupného práva v zmysle ust. je potrebné posudzovať podľa ust. . (teda nie podľa písm. c/ tohto zákonného ustanovenia, ktoré pre procesnú prípustnosť vyžaduje naliehavý právny záujem). Pri interpretácii tejto normy vo svetle žalovaným nastolenej otázky podoby zákonnej úpravy možnosti uplatnenia určenia právnej skutočnosti na súde, sa odvolací súd nestotožnil s názorom, že osobitný predpis, na ktorý odkazuje ust. ., musí upravovať právo na podanie žaloby o určenie konkrétnej skutočnosti celkom explicitne.

22. Z ust. vyplýva, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu, medzi inými tiež podľa ust. , relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa treba dovolať. Ide o jednostranný hmotnoprávny úkon toho, kto je právnym úkonom dotknutý, adresovaný druhému účastníkovi právneho úkonu a v prípade, že dotknutá osoba nebola účastníkom právneho úkonu, treba ho adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. V právnej praxi sa ustálil názor, ktorý je naďalej použiteľný aj po zmene procesnej úpravy, podľa ktorého dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno mimosúdne oznámením osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, tiež formou námietky strany, uplatnenou v civilnom sporovom konaní alebo aj žalobou (por. Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov IV. str. 425, tiež R 45/1986). V prípade, ak sa oprávnený subjekt účinne dovolal neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc) a nenastanú jeho právne účinky v podobe vzniku, zmeny či zániku práv a povinností. Z toho možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že v právnej praxi došlo k vyvodeniu interpretačného záveru k aplikácii ust. a , že i keď to tento zákon výslovne neupravuje, s uplatnením neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu predkupného práva, (tiež) na súde, implicitne počíta. V tejto spojitosti Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo 14. mája 2014 formuloval závery, že „Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti ( )“ a že „Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia v spojení s - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa “.

23. Je potrebné mať tiež na zreteli, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností, s určením neplatnosti právneho úkonu výslovne počíta a pripisuje mu konkrétne účinky aj o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Podľa uvedeného zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

24. Odvolací súd zastáva názor, že vo vzťahu k ust. predstavujú tieto zákonné ustanovenia ( a katastrálneho zákona) osobitný predpis, ktorý prakticky zakladá procesnú prípustnosť každej žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, na podklade ktorej ( vyhovujúceho rozhodnutia súdu o nej) možno v katastri nehnuteľnosti vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom, čo je nesporne aj tento prípad. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na to, že pri aplikácii predchádzajúcej procesnej úpravy Najvyšší súd SR v tejto otázke formuloval záver, že „...rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( ), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu ( ) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu“ (por. napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo 14. mája 2014).

25. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam odvolací sú potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle s odkazom na ust. .

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , , a priznal plne úspešným žalobcom proti neúspešným žalovaným 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o priznaných nárokoch rozhodne súd prvej inštancie podľa .

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).