Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-73-2023.pdf
PDF · 129.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/73/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., A. XXX/XX, 2/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., E. F. G. XXXX/XX a 3/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Gelatka, s. r. o., so sídlom Rajec, Námestie SNP 17, proti žalovanej: H. I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, zast. JUDr. Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom Lučenec, M. Rázusa 29, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/38/2020 zo dňa 20. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn. 6C/38/2020 zo dňa 20. 03. 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok) a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100% do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku (II. výrok).
1.1 Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 10. 2020 domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX I. K. XXXX pre katastrálne územie H.. Tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa 30. 01. 2019, ktorú uzavrela s C. L. I.. Vklad bol povolený pod č. M.. Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností. K uzavretiu Darovacej zmluvy medzi žalovanou a C. L. I. došlo bez toho, aby darca písomnou formou ponúkal svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach ostatným podielovým spoluvlastníkom, tak, ako to vyžaduje § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalobcovia tvrdili, že medzi žalovanou a darcom neexistoval taký vzťah, ktorý by umožňoval vylúčenie aplikácie § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia tak mali zákonné predkupné právo pri prevode spoluvlastníckych podielov nehnuteľností z darcu na žalovanú. Vzhľadom na fakt, že v rámci procesu uzatvárania Darovacej zmluvy nebol dodržaný zákonný postup v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 605 Občianskeho zákonníka, došlo uzatvorením Darovacej zmluvy k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcov. Nakoľko z povahy darovacej zmluvy vyplýva, že ide o bezodplatný prevod vlastníckeho práva, pri určení výšky kúpnej ceny žalobcovia vychádzali z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda z ceny, za ktorú sa porovnateľné nehnuteľnosti v danom čase v danom mieste ponúkali na predaj.
Za takúto cenu žalobcovia považujú kúpnu cenu vo výške 0,25 Eur/m2.
2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav veci. Medzi stranami nebolo sporné, že k darovaniu spoluvlastníckeho podielu právnym predchodcom žalovanej došlo bez uplatnenia predkupného práva. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že darca spadá do kategórie iných osôb, ktoré môžu byť považované za blízke osoby. Keďže žalovaná neuviedla rozhodujúce skutočnosti ohľadom blízkej osoby, súd prvej inštancie nemal za preukázanú existenciu blízkeho vzťahu. V konaní nebolo sporné, že darovaním došlo k porušeniu zákonného predkupného práva, keď právny predchodca žalovanej neponúkol ostatným spoluvlastníkom svoj podiel na nehnuteľnostiach.
2.1 Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území H., zapísané ako parcela registra „E“ parcelové číslo XXX orná pôda o výmere 3.173 m2, parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 840 m2, parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 1.890 m2, parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 2.490 m2, parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 316 m2, parcely č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.805 m2, parcely č. XXX/XX orná pôda o výmere 16.280 m2, parcely č. XXX/XX orná pôda o výmere 2.168 m2, parcely č. XXX/XX orná pôda o výmere 109 m2, parcely č. XXXX orná pôda o výmere 625 m2, parcely č. XXXX ostatná plocha o výmere 380 m2, parcely č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 94 m2, parcely č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 562 m2, parcely č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 638 m2.
2.2 Taktiež sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., zapísané ako parcela registra „E“, parcelové číslo XXX/X lesný pozemok o výmere 5.811 m2, parcely č. XXX/X lesný pozemok o výmere 228 m2, parcely č. XXX/X lesný pozemok o výmere 42.048 m2, parcely č. XXX/X lesný pozemok o výmere 6.123 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 9.195 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 208 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 8.331 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 4.538 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 8.632 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 156 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 7.854 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 71 m2. Zároveň sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. zapísané ako parcela registra „E“ parcelové číslo XXX/XX lesný pozemok o výmere 10.558 m2.
2.3 Súčasne sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., zapísané ako parcela registra „E“ parcelové číslo XXX/X orná pôda o výmere 235.131 m2.
2.4 Zároveň sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. zapísané ako parcela registra „E“ parcelové číslo XXX/XX lesný pozemok o výmere 10.558 m2.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 116, § 140, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku – návrh na uzavretie zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka, resp. za cenu porovnateľnú, za ktorú sa v danej lokalite nehnuteľnosti predávajú. Tento dôsledok vyplýva jednoznačne zo sankčnej povahy ustanovení § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii vecí, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v navrhovanom petite môže súd rozhodnúť len tak, že žalobe úplne vyhovie alebo žalobu zamietne, pričom súd nie je oprávnený obsah zmluvy modifikovať ani dopĺňať obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí.
4.1 Sud prvej inštancie ďalej uviedol, že ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, obsah tejto zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. Ak vo výroku rozsudku nie je prevádzaný pozemok náležite individualizovaný (údajom o obci, parcelovým číslom, katastrálnym územím, prípadne údajom o druhu a výmere), ak tento výrok neobsahuje ani údaje o kúpnej cene, rozsudok nemôže nahradiť nedostatok prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy. Určitosť prejavu vôle musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou, a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. To platí pre vymedzenie predmetu prevodu, ako aj cenu. Zmluva o prevode nehnuteľností musí preto obsahovať náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), (ďalej len „katastrálny zákon“). Súd prvej inštancie preskúmaním petitu zmluvy dospel k záveru, že tento neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy, ktorej uzavretia sa žalobcovia domáhajú, t. j. neobsahuje veľkosť podielov, ktorá má pripadnúť jednotlivým žalobcom, nie je v nej jasne určená kúpna cena a zároveň mal súd prvej inštancie za to, že došlo aj k rozporu v označení osôb, ktorej má tá-ktorá konkrétna časť nehnuteľnosti pripadnúť.
4.2 K predmetu kúpnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhali podielov, ktoré pripadajú ich podielom zapísaných na liste vlastníctva. Takúto formuláciu vyhodnotil ako nejasnú, nebolo z nej zrejmé, aká veľkosť podielu má pripadnúť tomu-ktorému žalobcovi, t. j. nebolo z nej zrejmé, aká časť spoluvlastníckeho podielu patriaca žalovanej pripadne jednotlivým žalobcom. Pokiaľ tak žalobca v petite žaloby neučinil, nie je povinnosťou súdu nahrádzať obsah jeho žaloby a právneho úkonu, vo vzťahu, ku ktorému sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej. Tým by sa v podstate činnosť súdu rovnala nahrádzaniu plnenia povinností účastníka. Uvedené je neprípustné pre priamy rozpor takéhoto postupu s pozíciou súdu v sporovom civilnom konaní a v konečnom dôsledku i s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov. Nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcov, ktorá mala byť už obsahom samotného navrhovaného petitu. Rovnako tak nemôže učiniť ani príslušný okresný úrad, odbor katastrálny pri zázname takéhoto rozhodnutia do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti podotkol, že aj napriek tomu, že do konania bol pred pojednávaním predložený návrh kúpnej zmluvy, ktorý už obsahoval jednotlivý podiel pripadajúci žalobcom, tento nebol označený ako dôkaz, a aj keby ho súd ako dôkaz pripustil, nenahrádzal žalobný návrh. Súd je povinný vychádzať z petitu navrhovaným žalobcami, resp. zo zmien petitov povolených v konaní. Pokiaľ strana sporu nenavrhla zmenu petitu, a samotná žaloba neobsahuje daný podiel, súd nemôže nahrádzať aktivitu žalobcov tým, že prevezme časť návrhu kúpnej zmluvy, keďže dispozičný úkon je vždy vecou strany sporu.
4.3 Čo sa týka kúpnej ceny, v petite žalobcovia žiadali o odpredaj podielu za sumu 0,25 Eur za m2. Súd prvej inštancie poznamenal, že kúpna cena musí byť predovšetkým skutočná, spravodlivá a určitá. Súd prvej inštancie kúpnu cenu uvedenú v zmluve, ktorá bola určená ako podiel kúpnej ceny a celkovej výmery nehnuteľností nepovažoval za dostatočne určitú, keďže nie je zrejmé, akú výšku kúpnej ceny majú žalobcovia zaplatiť žalovanej za ten ktorý podiel. Zmluva síce obsahuje cenu za m2, avšak vzhľadom na to, že zmluva neobsahovala presný podiel, ktorý má pripadnúť jednotlivým žalobcom, nebolo možné ani matematickým výpočtom stanoviť konkrétnu sumu, ktorú by mali žalobcovia zaplatiť žalovanej. Z uvedeného bolo pre súd prvej inštancie zjavné, že cena nebola vyjadrená určito pevnou čiastkou, resp. nebol v nej vymedzený ani spôsob jej výpočtu. Išlo preto o absenciu podstatnej náležitostí kúpnej zmluvy.
4.4 Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovaná zmluva obsahuje chybu v označení subjektu, ktorému má byť prevedený spoluvlastnícky podiel (K. C.. N. X zmluvy). Predmetom predaja mal byť v súlade s petitom spoluvlastnícky podiel žalovanej, ktorý odkupuje žalobca 3/, avšak v nasledujúcom texte sa kupujúci 2/ zaväzuje kúpiť od predávajúcej časť podielu za stanovenú cenu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že znenie zmluvy v tejto časti je neurčité čo do subjektu, ktorému má byť nehnuteľnosť odpredaná, t. j. nebolo zrejmé, či vlastníkom spoluvlastníckeho podielu sa má stať žalobkyňa 2/, resp. žalobca 3/. Pri zápise do katastra nehnuteľností by vyvstali problémy so zápisom nadobúdateľa, ktoré by
nebolo možné odstrániť, čo by spôsobilo nevykonateľnosť petitu v tejto časti. Z daných dôvodov musel súd prvej inštancie žalobu na nahradenie prejavu vôle zamietnuť.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu (ďalej len „odvolatelia“) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, a prizná odvolateľom právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
5.1 Odvolatelia sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnili. Namietali, že súd prvej inštancie prostredníctvom neprípustného formalizmu a svojvoľnosťou napadnutého rozhodnutia porušil ich právo na spravodlivý proces.
5.2 Uviedli, že podľa ich názoru súd nie je viazaný doslovnou formuláciou petitu žaloby. Súd je viazaný žalobou ako takou a tým, čoho sa žalobcovia v konaní domáhajú. Tvrdili, že zo žaloby, ďalších ich vyjadrení, a aj z návrhu kúpnej zmluvy predloženej súdu dňa 16. 02. 2023 je zrejmé a nespochybniteľné, čoho sa v konaní domáhali. Súd podľa nich presne poznal, aký podiel chceli nadobudnúť jednotliví žalobcovia, a za akú kúpnu cenu.
5.3 Vo vzťahu ku kúpnej cene poukázali na to, že kúpna cena nemusí byť vôbec určená presným číslom, ale postačuje len spôsob jej určenia. Táto podmienka bola v prejednávanej veci podľa nich nepochybne splnená. Dňa 16. 02. 2023 odvolatelia zaslali súdu prvej inštancie dôkaz, návrh kúpnej zmluvy, v ktorom boli podľa ich názoru vyšpecifikované všetky náležitosti, ktoré im súd prvej inštancie vytýkal. Údaje uvedené v návrhu kúpnej zmluvy sú podľa nich dostatočné nielen pre rozhodnutie súdu, ale aj pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
5.4 Záverom poukázali na skutočnosť, že pokiaľ aj v petite žaloby došlo k chybe v písaní pri označení žalobcu 3/, tak podľa nich táto skutočnosť nemohla byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z kontextu žaloby i ďalších dôkazov je zrejmé, že ak mal spoluvlastnícky podiel nadobudnúť žalobca 3/, tak mal zaň on aj zaplatiť, a nie žalobkyňa 2/.
6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu (okrem iného) uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Odvolanie považovala za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia na základe vykonaného dokazovania.
7. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
9. Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
9.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP, a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že odvolatelia neuviedli v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v štádiu prvoinštančného konania, a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadali doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2, 3, v spojení s ustanovením § 366 CSP). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (prvom), a v závislom výroku o trovách konania (druhom), ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom k relevantným námietkam odvolateľov v podanom odvolaní uvádza nasledovné:
11. V preskúmavanej veci sa odvolatelia domáhali nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu z titulu porušenia predkupného práva. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí kúpnej zmluvy obsiahnutej v žalobnom petite, uzavretia ktorej sa odvolatelia domáhali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že formulácia predmetu kúpnej zmluvy, ako aj kúpnej ceny neboli v kúpnej zmluve dostatočne určito vymedzené, z jej textu nebolo zrejmé, aká veľkosť podielu má pripadnúť tomu- ktorému odvolateľovi a ani to, akú mal zaplatiť kúpnu cenu. Súd prvej inštancie skonštatoval aj neurčitosť kúpnej zmluvy v časti subjektov, a to v dôsledku chyby nachádzajúcej sa v K.. C.. N. X navrhovanej kúpnej zmluvy.
11.1 Odvolatelia závery súdu prvej inštancie rozporovali. Namietali neprípustný formalizmus súdu prvej inštancie a svojvoľnosť napadnutého rozsudku, čím súd prvej inštancie podľa nich porušil ich právo na spravodlivý proces. Uviedli, že súd nie je formálne viazaný žalobným petitom, ale žalobou a tým, čoho sa odvolatelia domáhajú. Poukázali na podanie zo dňa 16. 02. 2023, ku ktorému pripojili návrh kúpnej zmluvy, ako výsledok neúspešného mimosúdneho vyporiadania, v ktorom boli podľa nich dostatočne vyšpecifikované všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ktorých absenciu im súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vytýkal. Súd prvej inštancie teda podľa názoru odvolateľov presne vedel, aký podiel chceli jednotliví odvolatelia nadobudnúť od žalovanej, a za akú kúpnu cenu. Tvrdili, že ani formálna (písomná) chyba v petite žaloby spočívajúca v nesprávnom označení osôb neodôvodňovala zamietnutie žaloby.
12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
12.1 Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie svojvoľnosťou zasiahol do ich procesných práv, tak sa odvolací súd s ich odvolacou námietkou nestotožnil. Právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov.
12.2 Odvolací súd dospel po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku k záveru, že tento spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať
za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil, ako ich posudzoval a aké závery prijal z hľadiska právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre jeho rozhodnutie.
13. Vo vzťahu k odvolateľmi namietanému neprípustnému formalizmu odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 15/2014 konštatoval, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. V Náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
13.1 Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť, ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 Občianskeho zákonníka.
13.2 Kúpna zmluva musí po obsahovej stránke vyhovovať aj požiadavkám vyžadovaným podľa § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, v zmysle ktorého zmluva o prevode nehnuteľností musí, ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov obsahovať i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí tiež obsahovať označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam. V prípade fyzických osôb je potrebné ich označenie menom, priezviskom, rodným priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom a miestom trvalého pobytu (§ 42 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona).
13.3 Odvolací súd sa zhoduje s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom rozhodnutí ohľadne neurčitosti predmetu kúpnej zmluvy, uzavretia ktorej sa odvolatelia domáhali, (bod 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a poukazuje na skutočnosť, že odvolatelia tento záver súdu prvej inštancie v podanom odvolaní nerozporovali.
13.4 Odvolací súd ďalej uvádza, že odvolatelia správne uviedli, že v zmysle právnej teórie a praxe, pre určitosť kúpnej ceny, ako obligatórnej náležitosti kúpnej zmluvy postačuje, aby kúpna cena bola určiteľná (vypočítateľná). Odvolací súd však nesúhlasí s tvrdením odvolateľov, že vyjadrenie kúpnej ceny tak, ako je uvedené v petite žaloby, je určiteľné. V danej veci spôsob určenia kúpnej ceny závisí od určitosti predmetu kúpnej zmluvy, resp. od výmery (v m2), predmetu kúpnej zmluvy pripadajúcej na jednotlivých odvolateľov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V žalobnom petite je totiž kúpna cena určená na 0,25 Eur za m2. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že takto stanovená kúpna cena nie je určitá (fixná), ani určiteľná (vypočítateľná), a to v dôsledku už konštatovanej neurčitosti predmetu kúpnej zmluvy. Keďže zo žalobného petitu nie je možné vypočítať územnú výmeru sporných nehnuteľností pripadajúcu na jednotlivých spoluvlastníkov, nie je možné ani vypočítať kúpnu cenu, ktorú majú jednotliví spoluvlastníci žalovanej zaplatiť.
13.5 Nad rámec uvedených nedostatkov obligatórnych náležitostí kúpnej zmluvy, uzavretia ktorej sa odvolatelia domáhajú, odvolací súd poukazuje na nedostatok, ktorý súvisí s označením účastníkov práv k nehnuteľnostiam vyžadovaným katastrálnym zákonom, spočívajúci v absencii rodných čísel žalovanej a odvolateľov. Prevzatie takto koncipovaného, nedostatkami postihnutého petitu žaloby do výroku súdneho rozhodnutia, by nevyhnutne viedlo k materiálnej nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia.
14. Odvolatelia v odvolaní argumentovali, že súd prvej inštancie nie je v predmetom konaní viazaný doslovnou formuláciou petitu žaloby, ale žalobou samotnou a tým, čoho sa v konaní domáhajú. Odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že súd môže práva a povinnosti, ktorých priznanie sa žalobcovia domáhajú vyjadriť vo výroku rozhodnutia aj inými slovami, ak je zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú. Podmienkou je presnosť, určitosť a zrozumiteľnosť petitu (k tomu pozri bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1733/2017). Odvolací súd uvedenú skutočnosť nespochybňuje.
14.1 Uvedené pravidlo však neplatí v konaní o nahradení prejavu vôle. V takomto konaní súd nie je oprávnený zasahovať do obligatórnych náležitostí kúpnej zmluvy, v súvislosti s uzatvorením ktorej sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje (body 20. až 22.). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci postupoval v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít. Do textu svojho rozhodnutia súd prvej inštancie zapracoval podstatný obsah uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 445/2016) a stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. R 53/1991). Zároveň súd prvej inštancie zohľadnil aj relevantné závery právnej teórie (Nahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre , prof. JUDr. Peter Vojčík, Csc. a JUDr. Jana Bajánková, Justičná akadémia Slovenskej republiky, 2013, Pezinok). Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/109/2004 (ZSP 33/2005), z ktorého vyplýva, že súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nesmie neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti budúcej zmluvy napravovať výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka.
14.2 O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu (kúpnu zmluvu) uvedeného v žalobnom petite (návrhu), môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže z vlastnej iniciatívy modifikovať obligatórne náležitosti právneho úkonu vyjadreného v petite žaloby. Výnimku z uvedeného pravidla tvorí návrh na zmenu žaloby ako dispozičný úkon žalobcu. Súd prvej inštancie by konal v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ak by bez pripustenia zmeny žaloby modifikoval obligatórne náležitosti kúpnej zmluvy obsiahnutej v žalobnom petite, a takto modifikovaný žalobný petit následne prevzal do výroku svojho rozhodnutia.
14.3 Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom sporového konania je formulácia petitu žaloby, ktorým žalobcovia požadujú ochranu ich práv. Je výlučne na nich, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentovali konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporia sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132, § 150 CSP). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, a vo vyjadreniach žalovanej. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné spočíva na strane sporu.
14.4 Nadväzujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že nie je úlohou, ani povinnosťou civilného súdu snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe a vykonávať dokazovanie bez iniciatívy strany sporu, ktorej svedčí bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Treba zdôrazniť, že v civilnom konaní platí zásada ukladajúca strane tvrdiacej určité skutočnosti túto aj preukázať, a ako aj zásada ukladajúca strane povinnosť uviesť, čo predloženým dôkazom mieni preukázať. Súd je síce povinný interpretovať podania sporových strán konania v zmysle § 124 ods. 1 CSP, t. j. podľa ich obsahu, ale nesmie nahrádzať aktivitu strán sporu. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie uzavrel, že podanie odvolateľov zo dňa 16. 02. 2023 podľa jeho obsahu nesmerovalo k zmene žaloby postupom podľa § 139 a nasl. CSP.
14.5 Zároveň odvolací súd konštatuje, že hoci odvolatelia návrh textu kúpnej zmluvy tvoriaci prílohu podania zo dňa 16. 02. 2023 v odvolaní označili ako dôkaz, z uvedeného podania nie je možné vyvodiť, aké skutočnosti chceli žalobcovia predmetným dôkazom preukazovať, pričom podľa § 132 ods. 2 CSP platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo/188/2021). Navyše z podania zo dňa 16. 02. 2023, ani konania pred súdom prvej inštancie tiež nie je zrejmé, či sa prejav vôle odvolateľov vyjadrený v pripojenom návrhu kúpnej zmluvy, o uzavretie ktorého sa odvolatelia so žalovanou pokúsili mimosúdne, je po prípadných zmenách v dôsledku mimosúdnych rokovaní, zhoduje s kúpnou zmluvou, v súvislosti s uzatvorením ktorej sa žalobcovia podanou žalobou domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej.
15. Ani námietka odvolateľov, v ktorej namietali, že formálna (písomná) chyba v petite žaloby spočívajúca v nesprávnom označení odvolateľov (odvolateľa 2/ namiesto odvolateľa 3/) neodôvodňuje zamietnutie žaloby, pretože z kontextu žaloby i dôkazov je zrejmé, že ak mal spoluvlastnícky podiel nadobudnúť odvolateľ 3/, tak mal aj zaň zaplatiť, nie je podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky žalobného petitu v podstatných náležitostiach požadovanej kúpnej zmluvy spôsobilá vyvolať zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku v prospech žalobcov. Aj uvedená nepresnosť pri formulácii petitu zo strany žalobcov dosvedčuje, že navrhovaná kúpna zmluva, ktorú žalobcovia navrhovali pojať do výroku rozsudku, by nebola spôsobilá zápisu do katastra nehnuteľností, a navrhovaný rozsudok by nebol materiálne vykonateľný.
16. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je vo výroku (prvom), a v závislom výroku (druhom) o trovách prvoinštančného konania vecne správny, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcov títo neboli úspešní ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanej, ktorá sa k odvolaniu i vyjadrila, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak žalovanej trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd uložil odvolateľom ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.