Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-153-2020.pdf
PDF · 122.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/153/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Myrent s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 489 546, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 702,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 40Cb/149/2018-75 zo dňa 27.03.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/149/2018-75 zo dňa 27.03.2020 v napadnutej časti II. a III. výroku m e n í tak, že:
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 702,- eur od 7.9.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania.
Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 702,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokom vo zvyšku súd žalobu zamietol. III. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 427 ods. 1, 2, 442 ods. 1, 2, 443, 788 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), §§ 4 ods. 2 písm. b), 11 ods. 6, 8, 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len PZP), §§ 149, 153 ods. 1, 2, 3, 255 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2006 Z. z. o upomínacom konaní sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 702,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 702,- eur od 07.09.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.05.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW
530xD, EČV: U. XXX W., ktorého držiteľom bol poškodený R.O. Š.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Caddi, EČV: U. v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. 927717375. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 49/2018 zo dňa 02.08.2018, na základe ktorej si žalobca prenajal motorové vozidlo BMW 525 xD, EČV: K.. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018047 zo dňa 10.08.2018, splatnú 25.08.2018 na sumu 1.290,- eur. Išlo o fakturovanie za obdobie od 02.08.2018 do 10.08.2018, t.j. 9 dní, pričom výška denného nájmu predstavovala 140,- eur. V sume 1.290,- eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie vozidla, prevzatie a čistenie vozidla 30,- eur. Poškodený dňa 10.08.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistené plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 14.08.2018. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.08.2018 vyplýva, že došlo k skončeniu poisteného šetrenia a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 27.08.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 588,- eur. Krátenie poisteného plnenia bolo odôvodnené vlastným určením doby nájmu, a to v rozsahu 6 dní a vlastným určením ceny prenájmu. Výška predstavovala 98,- eur s DPH. Poistné plnenie bolo znížené aj v dohodnutom poplatku za pristavenie vozidla. Náklady vo výške 1.290,- eur boli podľa žalobcu vynaložené účelne. So zvyškom poisteného plnenia je žalovaný v omeškaní. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.09.2018 platobný rozkaz č. 27Up/631/2018. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. ani zo zákona č. 40/1964 Zb.. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, a to s poukazom na ustanovenie § 524 OZ, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Pohľadávku poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva prejav vôle, ktorý smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu, a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Poukázal na rozhodnutie NS SR 4Obo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Potvrdil poukázanie poistného plnenia vo výške 588,- eur. Žalovaný namietal ručne dopísanie údajov o vrátení vozidla do zmluvy a namietal nutnosť prenájmu náhradného vozidla. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu odôvodňuje od § 524 zákona č. 40/1964 Zb: Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je vhodná aj sporná pohľadávka. Poukázal na § 580 OZ. Žalobca faktúrou č. 2018047 zo dňa 10.08.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. BMW 525D x Drive podľa zmluvy o nájme motorového vozidla č. 49/2018 sumu vo výške 1.290,- eur voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej zmluvy došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018 sp. zn. 3Cob/220/2017. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájmu za užívania náhradné vozidla sa opiera o ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Žalobca uviedol, že zmluva o prenájme vozidla obsahovala všetky podstatné náležitosti a dátum ukončenia sa viazal na určitú, ale v čase uzavretia zmluvu neurčiteľnú. K námietke nepreukázania nutnosti prenájmu poukázal žalobca na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať vlastné vozidlo a nie vlastným zavinením. Náhradné vozidlo využíval na ten istý účel ako svoje vozidlo. K neuznaniu dĺžky prenájmu poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I 27Cb/260/2011. Žalovaný určil výšku nájomného 98,- eur za deň. Podrobnejšie to nevysvetlil. Žalobca poukázal na vzorku trhu, podľa ktorej priemerná cena je 140,- eur (Náhradné vozidlo, s.r.o.), 140,- eur (MD-Bavaria Žilina s.r.o.), 135,- eur bez DPH (Havana cars), 160,- eur (Mibacar Žilina). Zároveň poukázal na skutočnosť, že poškodený nie je povinný hľadať najlacnejšiu požičovňu. K neuznaniu poplatku za pristavenie vozidla zo strany žalovaného uviedol, že ide o náklady, ktoré vznikli v priamej
súvislosti s poistnou udalosťou a poukázal na rozhodnutie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/l 10/2017. Na pojednávaní dňa 11.03.2020 žalobca uviedol, že sa pridržiava doterajších tvrdení. Na podporu svojich tvrdení predložil dve rozhodnutia súdov. Opravovňa vozidla nevydala aj z dôvodu, že čakala na krycí list poisťovne. Na pojednávaní dňa 11.03.2020 žalovaný uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Neboli špecifikované dôvody nutnosti používania motorového vozidla. Cenníky predložené preukazujú nižšiu cenu. Namietajú úrok z omeškania v súlade s rozhodnutím NS SR.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav a dospel k nasledujúcim právnym záverom: Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.05.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla ECV: U.. Medzi stranami nebolo sporné, že škodová udalosť si vyžiadala opravu predmetného vozidla. Medzi stranami nebolo sporné, že vinníkom nehody bol vodič motorového vozidla ECV: U. W., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného. Medzi stranami bola sporná aktívna aj pasívna legitimácia. Aktívna legitimácia žalobcu vychádza zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ku ktorej došlo dňa 10.08.2018 a ktorou poškodený, majiteľ poškodeného vozidla EČV: U. postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. voči žalovanému na žalobcu. Predmetná zmluva má všetky podstatné náležitosti a na základe nej došlo podľa súdu k platnému postúpeniu nároku, pohľadávky poškodeného na žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z ustanovenia § 4 zákona 381/2002 Z. z.. Priamy nárok poškodeného voči poisťovni vychádza z ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.. Medzi stranami bola sporná aj nutnosť vynaložených nákladov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uznal opodstatnenosť prenájmu vozidla za 6 dní, za ktoré poskytol poistné plnenie. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že poškodený nemôže byť zodpovedný za samotnú dĺžku vykonávanej opravy. Reálnu dĺžku opravy preukazuje predložené potvrdenie opravovne. Súd ma za to, že uvedené potvrdenie dostatočne preukazuje nevyhnutnú dĺžku nájmu. Poškodený v čestnom vyhlásení potvrdil, že nájom vozidla bol pre neho nevyhnutný. Medzi stranami bola sporná aj výška ceny za prenájom. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uznal ako výšku nájmu 98,- eur za deň. Opodstatnenosť uvedenej výšky v konaní pred súdom nijako nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy. Naopak, žalobca v konaní predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že pri porovnateľných vozidlách sa cena prenájmu pohybuje okolo uplatnených 140,- eur. Napríklad cenník spoločnosti Náhradné vozidlo s.r.o. od 11/2018 (bod 11. - 140,- eur), spoločnosť MD-Bavaria Žilina (140,- eur s DPH - BMW radu 5). Cenníky preukazujú, že porovnateľné vozidlá sa prenajímajú aj za vyššie ceny. Súd sa rovnako stotožňuje s tvrdením, že povinnosťou poškodeného nie je hľadať najlacnejšiu požičovňu. Súd priznal aj nárok na poplatok za pristavenie vozidla vo výške 30,- eur, nakoľko bol zmluvne medzi stranami dohodnutý a podľa súdu ide o nepochybne o náklady, ktoré súvisia so vzniknutou škodou na vozidle a ku ktorým by ináč nedošlo. Samotná výška nájomného vychádza z predloženej faktúry 2018047. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie dňa 22.08.2018, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie v zákonom určenej lehote 3 mesiacov a z toho dôvodu má súd za to, že žalovaný sa s plnením svojej povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 PZP nedostal do omeškania a žalobcovi nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP nepatrí. Súd mal za to, že žalovaný dôvody neposkytnutia plnenia uviedol, a aj keď sa s nimi žalobca nestotožnil, nemožno z uvedeného vyvodiť, že by si svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP nesplnil. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018 sp. zn. 3 Cdo/145/2017. V uvedenej časti úroku z omeškania teda súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Do celkového pomeru úspechu súd zarátaval aj zamietnutie žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania, ktoré súd vyčísloval do dňa rozhodnutia. Žalobca mal tak úspech v časti istiny, a žalovaný v časti vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 55,07 eur. Súd pri určovaní pomeru vychádzal z celkovej žalovanej čiastky istina + úroky z omeškania. Od 93 % úspechu žalobcu odpočítal súd 7 % úspech žalovaného a dospel k záveru, že žalobca má celkový úspech vo veci 86 %. O výške trov bude súd rozhodovať samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
4. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania s odôvodnením v bode 41:
„Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie dňa 22.08.2018 medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie v zákonom určenej lehote 3 mesiacov a z toho dôvodu má súd za to, že žalovaný sa s plnením svojej povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 PZP nedostal do omeškania a žalobcovi nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle §11 ods. 8 zákona o PZP nepatrí. Súd má za to, že žalovaný dôvody neposkytnutia plnenia uviedol, a aj keď sa s nimi žalobca nestotožnil nemožno z uvedeného vyvodiť, žeby si svoju povinnosť podľa §11 ods. 6 zákona o PZP nesplnil. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. V uvedenej časti úroku z uvedenej časti úroku z omeškania teda súd žalobu zamietol.“ Predmetný záver prvoinštančného súdu nie je podľa názoru odvolateľa možné považovať za správny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej interpretácii ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Označený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 sa týka odlišnej skutkovej a právnej otázky v súvislosti s priznaním nemajetkovej ujmy, a v ňom prijaté právne závery sú na daný skutkový stav neaplikovateľné. Ustanovenia § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP nedávajú jednoznačnú odpoveď na to, či a kedy má poškodený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. K chybnej interpretácii, v zmysle ktorej má mať úrok z omeškania povahu určitej sankcie za nesplnenie nepeňažných záväzkov poisťovateľa uvedených v § 11 ods. 6, poukázal na to, že ustanovenie odseku 8 v poznámke pod čiarou prostredníctvom odkazu 15a odkazuje na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, ktoré hovorí o tom, že veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania v prípade, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Pre prípady nepeňažných záväzkov odkazujeme na právnu úpravu týkajúcu sa poplatku z omeškania, prípadne zmluvnej pokuty. Právny poriadok Slovenskej republiky totiž nepozná nárok na zaplatenie úrokov z omeškania pri nesplnení nepeňažného záväzku. Ak zákonná úprava týkajúca sa úrokov z omeškania vyplývajúca z ust. § 11 ods. 6, 7, 8 PZP nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, kedy vzniká poškodenému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pokiaľ viaže tento moment alternatívne na ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne právoplatnosť súdneho rozhodnutia, v takom prípade je potrebné vychádzať z účelu právnej normy, ktorou je dosiahnutie efektívnej reparácie náhrady škody, a preto je nutné vychádzať z okolností a dôvodov neposkytnutia plnenia poisťovňou. Pokiaľ poškodený dostatočne splnil povinnosť predložiť všetky potrebné podklady pre ukončenie šetrenia poisťovne a poskytnutie poistného plnenia, a to v rozsahu postačujúcom pre priznanie nároku súdom, je potrebné takýto postup zohľadniť pri posudzovaní otázky vzniku omeškania na strane poisťovateľa. Predkladaný výklad zodpovedá obsahu smernice 2009/103/ES, čl. 22. Teda v situácii, že zodpovednosť škodcu za spôsobenú škodu nie je sporná, škoda je riadne vyčíslená a podložená relevantnými podkladmi, je dôvodný nárok žalobcu a je namieste sankcionovať odopretie poskytnutia poistného plnenia v podobe úrokov z omeškania. K otázke úroku z omeškania sa vyjadril i Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku zo dňa 09.04.2015 sp. zn. 2Co/240/2014, a to tak, že „nesúhlasí s názorom žalovaného, že úroky z omeškania by pripadali do úvahy až potom, ako by sa dostal do omeškania s úhradou priznanej istiny. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 09.08.2012 a do omeškania sa dostal tým, že žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) predmetnú pohľadávku v čase jej splatnosti upravenej v § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. neuhradil, a teda rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj v časti priznaného príslušenstva úrokov z omeškania.“ Na rozdiel od súdu sa domnieva, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 22.08.2018, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 23.08.2018. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, keďže v oznámení zo dňa 23.08.2018 sa len uvádza: „Vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy (stanovené výrobcom) zapožičanie náhradného vozidla priznané max. 6 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo upravená na 9,- EUR s DPH/deň, podľa cenníka MD-Bavaria Žilina s. r. o. na typ poškodeného MV." K tomuto žalovaný neuviedol nijaké objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal a pre ktoré znížil poistné plnenie, neuviedol akým spôsobom stanovil dĺžku trvania opravy a nešpecifikoval cenník, z ktorého údajne vychádzal. Navyše zo strany žalobcu bol predložený ako listinný dôkaz cenník spoločnosti MD-Bavaria Žilina s.r.o., ktorý uvádza rozdielnu cenu oproti tej, z ktorej mal údajne vychádzať žalovaný. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je žalovaný s poukazom na ust. § 11 ods. 8 zákona
o PZP povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ. Keďže žalovaný dňa 22.08.2018 skončil prešetrenie poistnej udalosti, bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške (do 06.09.2018), čo však neurobil, a preto sa od 07.09.2018 dostal do omeškania a od tohto obdobia zároveň prináleží žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Tiež poukázal na názor (s ktorým sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje) vyslovený v rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 05.02.2019 sp. zn. 38Cb/13/2018, kde pri obdobných skutkových okolnostiach súd konštatoval, že: „K uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania žalovaný v záverečnej reči na pojednávaní dňa 5.2.2019 poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 z novembra 2018. Tento rozsudok je rozhodnutím najvyššej súdnej autority
- Najvyššieho súdu SR, treba však tiež konštatovať, že právny názor v ňom obsiahnutý zrejme ešte nemožno považovať za výsledok ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, keďže tento rozsudok (hoci vydaný v dovolacom konaní) zatiaľ nebol publikovaný v oficiálnej Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu súdov SR, ale bol doposiaľ publikovaný len stránke www.nsud.sk a na webovom serveri www.naipravo.sk. Podľa názoru súdu sa ustanovenie § 11 ods. 8 z. č. 381/2001 Z. z. týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neustanovuje, že poškodený má nárok na úrok z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť poistné plnenie. Dovedené ad absurdum pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 702,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 07.09.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a o trovách konania rozhodne tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 100 %.
Zároveň žiadal opraviť na str. 8 napadnutého rozsudku dátum z 27.03.2020 na 11.3.2020, nakoľko sa domnieva, že ide o chybu v písaní, keďže pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa uskutočnilo dňa 11.03.2020.
5. Dňa 21.6.2022 žalobca doručil súdu Nález Ústavného súdu SR III. ÚS/309/2020-33 zo dňa 14.10.2021. Zároveň uviedol, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z omeškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. Žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 PZP.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/103/2018-189 zo dňa 12. septembra 2019 je potrebné v časti napadnutého II. a III. výroku nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zmeniť.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej zákon o PZP) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
10. Podľa § 11 ods. 2 zákona o PZP poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie.
11. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
12. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.153)
13. Podľa § 15 ods. 1 zák. o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
14. Predmetom odvolania je zamietnutie žaloby súdom v časti úroku z omeškania. Podľa názoru súdu medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie dňa 22.08.2018, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie v zákonom určenej lehote 3 mesiacov a z toho dôvodu mal súd za to, že žalovaný sa s plnením svojej povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 PZP nedostal do omeškania a žalobcovi nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP nepatrí.
15. Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu v časti zamietnutia uplatnených úrokov z omeškania, a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, na ktoré sa súd v rámci odôvodnenia zamietavého rozhodnutia v časti príslušenstva pohľadávky odvolával ako na rozhodnutie, závery ktorého mali vo vzťahu k predmetnej sporovej veci podstatný význam, bolo následne nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021 zrušené a vec bola Najvyššiemu súdu SR vrátená na ďalšie konanie. Súd totiž aj v kontexte predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyvodil právny záver, že žalovaný si ako poisťovateľ splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, preto nebol povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Ústavný súd SR vo vyššie uvedenom náleze uviedol, že hoci vzťah poškodeného a poisťovateľa je vzťahom osobitným (a teda nie bežným vzťahom veriteľ
- dlžník), čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách § 11 ods. 6-8 zákona o PZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky § 563 OZ, predmetné ustanovenia nemôžu viesť k takému výkladu, ktorým by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny. Výklad poskytnutý zo strany Najvyššieho súdu SR v napadnutom rozhodnutí v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, čím sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy, ktorá má (v rámci zákona o PZP) za cieľ zlepšenie postavenia poškodeného, keďže v zmysle predmetného právneho predpisu bol zákonodarcom vykreovaný osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi. Rovnako aj v súlade so smernicou EP a Rady č. 2009/103/ES sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli povinnosť poisťovne (alebo jej likvidačného zástupcu) do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody, ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, pričom smernica zároveň výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky. K identickému právnemu záveru dospel Ústavný súd SR aj v náleze sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021.
16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 ako súdu dovolacieho, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom SR označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci.
17. Súd ako aj odvolateľ správne uviedli, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 22.8.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný však poskytol plnenie len do výšky 558,- eur, zostávajúcu čiastku 702,- eur neuhradil. Nakoľko žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 22.8.2018, bol povinný do 15 dní po skončení šetrenia poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v plnej výške. Keďže tak neurobil, dostal sa od 7.9.2018 do omeškania a od tohto obdobia žalobcovi patrí nárok na úrok z omeškania.
18. S poukazom na uvedené odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil II. výrok napadnutého rozsudku tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 702,- eur od 7.9.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
19. Zároveň odvolací súd zmenil III. výrok napadnutého rozsudku tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Pokiaľ ide o žiadosť odvolateľa opraviť na str. 8 napadnutého rozsudku dátum z 27.03.2020 na 11.3.2020, nakoľko sa domnieva, že ide o chybu v písaní, keďže pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa uskutočnilo dňa 11.03.2020, odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že VVR sa uskutočnilo 27.3.2020 o čom je spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že strany boli o termíne VVR upovedomené na poslednom pojednávaní dňa 11.3.2020. Z pojednávania 11.3.2020 je vyhotovený úradný záznam, kde je uvedené, že súd odročuje pojednávanie na VVR na termín 17.3.2020 o 12.30 s tým, že tento dátum je opravený na 27.3.2020.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).