Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Ek/509/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. M. Z., s miestom podnikania C. XXX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX v konaní zast.: Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Bzenica proti povinnému: H+H STAV s.r.o., so sídlom Horná Trnávka 59, 966 01 Prestavlky, IČO: 44 648 111, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 4.270,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14. 2. 2022 vo výške 104,59 Eur.

odôvodnenie:

1. Dňa 14. februára 2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie (v poradí už druhé) pod sp. zn. , ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zamietol, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 103,38 Eur a III. výrokom oprávnenému trovy sťažnostného konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „"), v znení neskorších predpisov (ďalej len „") aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že považuje exekučné konanie začaté nedôvodne, nespravodlivo a nezákonne. Ďalej uviedol, že dňa 21.04.2020 doručil súdny exekútor do elektronickej schránky povinnej právnickej osoby upovedomenie o začatí exekúcie bez povinného preukázania, doručenia dôkazov preukazujúcich oprávnenosť začatia exekúcie - t. j. bez povinného doručenia návrhu exekútorom, bez povinného doručenia exekučného titulu exekútorom, bez povinného úradne osvedčeného oprávnenia exekútora. Vymoženie celej pohľadávky s príslušenstvom zapísanej v upovedomení je súbežne viazané na splnenie podmienky, povinnosti oprávneného k zaplateniu náhrady škody povinnému titulom majetkovej ujmy. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu Potvrdenie o výskyte technického problému vydané podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov dňa 03.04.2020 Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „"). Potvrdenie vydané NASES preukazuje skutočnosť, že štatutár povinného, konateľ spoločnosti Dominik Haring,

nemal do dňa 02.04.2020 sprístupnenú elektronickú schránku právnickej osoby H+H STAV s. r. o., IČO: 44 648 111. Povinný uviedol, že podal Návrh na obnovu civilného upomínacieho konania sp. zn. Okresnému súdu Banská Bystrica s návrhom na zrušenie neplatného Platobného rozkazu zo dňa 09.12.2019, nakoľko považuje exekučný titul za neplatný a nespôsobilý na právne úkony. Ako dôkaz povinný predložil súdu návrh zo dňa 15.07.2020 označený ako „Žaloba - vzájomná obnova neprejednaného civilného upomínacieho konania súdu obchodnoprávneho sporu s procesnými vadami, trestnými vadami, Neplatnosť právnych úkonov, porušenie ochrany práv s príslušenstvom" k sp. zn. , k sp, zn. a k sp. zn. . Z obsahu podania exekučnému súdu však nevyplýva, že sa doplňuje návrh na zastavenie exekúcie (aj keď je smerovaný aj k sp. zn. ).

4. Oprávnený vo vyjadrení nesúhlasil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, považoval ho za nedôvodný a neopodstatnený a trval na tom, aby sa v predmetnom exekučnom konaní naďalej pokračovalo. Súčasne uviedol, že povinný dôvodnosť svojho návrhu okrem iného opiera o potvrdenie Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby zo dňa 03.04.2020, z ktorého vyplýva, že konateľ spoločnosti pán Dominik Haring nemal do dňa 02.04.2020 sprístupnenú elektronickú schránku právnickej osoby H+H STAV s.r.o., IČO 44648111. S poukazom na tento listinný dôkaz povinný mal za to, že nemohla byť založená fikcia doručenia pri elektronickom doručovaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.12.2019, sp. zn. (ďalej aj ako ,,exekučný titul") do jeho elektronickej schránky a teda, že platobný rozkaz z uvedeného dôvodu nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Oprávnený je však toho názoru, že vyššie uvedená argumentácia povinného je neopodstatnená a nemôže v žiadnom prípade viesť k vyhoveniu jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Ako už totiž vyššie naznačil, povinný má dvoch konateľov, okrem spomenutého Dominika Haringa aj Adrianu Haringovú, ktorá (vychádzajúc z údajov v obchodnom registri) vykonáva funkciu konateľa odo dňa 25.06.2014, pričom v mene povinného je oprávnená konať samostatne. Nemôže teda obstáť argument povinného, že platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že jeden z jeho konateľov (Dominik Haring) nemal v čase, keď mu bol zo strany Okresného súdu Banská Bystrica do jeho elektronickej schránky doručovaný platobný rozkaz, sprístupnenú elektronickú schránku povinného, nakoľko prístup do elektronickej schránky povinného mal druhý konateľ (Adriana Haringová), ktorý do elektronickej schránky mal prístup a teda mohol si v nej platobný rozkaz prevziať a účinne sa voči nemu brániť podaním odporu.

5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote, ale je nedôvodný, nakoľko povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku Preskúmaním a posúdením návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj všetkých dôkazov posúdených vo vzájomnej súvislosti súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že povinný okrem iného v návrhu na zastavenie namietal materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.12.2019 mu nebol doručený. Svoje tvrdenie opieral povinný o Potvrdenie zo dňa 03.04.2020, z ktorého vyplýva, že štatutár povinného, konateľ spoločnosti Dominik Haring, nemal do dňa 02.04.2020 sprístupnenú elektronickú schránku právnickej osoby H+H STAV s. r. o., IČO: 44 648 111. Z uvedeného potvrdenia ďalej vyplýva, že prístup konateľovi povinného Dominikovi Haringovi bol aktivovaný dňa 02.04.2020. Predmetné potvrdenie slúži na preukázanie nemožnosti postupu podľa zákona o e-Governmente a v prípade naplnenia podmienok a nasl. zákona o e-Governmente aj ako podklad pre rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia. V prípade podaného Návrhu na určenie neúčinnosti elektronického doručenia elektronickej úradnej správy podľa zákona o e-Governmente účastníkom konania ešte neznamená, že všeobecný súd povinného tomuto návrhu vyhovie a rozhodne, že elektronické doručenie exekučného titulu je neúčinné. Ak by príslušným konajúcim súdom došlo k vydaniu rozhodnutia (právoplatného), ktorým by rozhodol o neúčinnosti elektronického doručenia elektronickej úradnej správy, iba v takomto prípade by exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko by to znamenalo, že elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov by sa považovala za doručenú dňom právoplatnosti rozhodnutia o neúčinnosti elektronického doručenia a znovu by začala plynúť lehota na odvolanie voči doručovanému rozhodnutiu (v prejednávanom prípade možnosť podania odporu voči platobnému rozkazu). Zároveň súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou z pripojených spisov upomínacieho konania zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo dňa 04.02.2021 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28.04.2021, právoplatné dňa 04.06.2021 zamietol návrh žalovaného (v exekučnom konaní povinného) na neúčinnosť elektronického doručenia platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.12.2019 z dôvodu, že žalovaný nepodal návrh na rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia elektronického úradného dokumentu v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podľa § 33 ods.2 zákona o e-Governmente a zároveň nepreukázal dôvody neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.12.2019 do dátovej schránky žalovaného dňa 26.12.2019 o 00:31:34 hod. predpokladané ustanovením § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona o e-Governmente. Z uvedeného je teda nesporné, že exekučný titul Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.12.2019 je právoplatný a vykonateľný dňa 11.01.2020 a teda je materiálne spôsobilým exekučným titulom. Povinný teda tunajšiemu súdu nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a súd nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, preto v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a povinného zaviazal nahradiť oprávnenému ďalšie trovy exekučného konania vo výške 103,38 eur.

6. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že exekúcia je nezákonná, predčasná z dôvodu pochybného obnovného upomínacieho konania č. . Nezodpovedný úradník svojvoľne konal nesprávne, keď rozhodoval návrh povinného ilegálne, bez prejednania za sudcu, svojvoľne, ilegálne, opakovane koná, účelovo a špekulatívne rozhodol nezákonným rozhodnutím, nespravodlivým a právne neplatným. Žiadna pohľadávka tu nie je, chýba rozhodujúci dôkaz oprávneného, a to písomná obchodná zmluva na prácu a stavbu v Dánsku. Konateľ v celosti popiera zmätočné, nezrozumiteľné, neúplné a nepravdivé odôvodnenie rozhodnutia v bodoch 1 - 18. Nezodpovedný oprávnený pred exekučným súdom zneužil zákonne podnikajúcu cudziu firmu s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech, páchaním trestnej činnosti, ohováraním a neoprávneným spracovávaním osobných údajov, to sú neprijateľné podmienky na pokračovanie nezákonnej exekúcie. Konatelia spoločnosti nie sú legitímni klienti advokátky, nedali jej písomné splnomocnenie, aby konala ich v mene, advokátka porušila zákon o advokácii. Elektronická schránka vedená na meno firmy H+H s.r.o. je výlučne vedená pre potreby firmy, pre štátne daňové úrady, nie je zriadená a vedená pre potreby súdov, na doručovanie sporných dôkazov. Ďalej povinný namieta nesprávne poučenie, neopatrenie uznesenia okrúhlou pečiatkou. Rozhodnutie o jeho návrhu na zastavenie exekúcie považuje za nesprávne, pochybné a nezákonné aj z dôvodu, že oprávnený zatajuje dôvodný zákonný návrh na obnovu pochybného, nespravodlivého upomínacieho konania č. .

7. V ďalšej časti sťažnosti povinný poukazuje na dôvody obnovy konania, a to zvýhodnenie strany žalobcu, nepravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, nedoručenie dôkazov, nesprávny postup súdu, keď neaplikoval § 5 upomínacieho zákona. Ako konateľ nedáva súhlas a zakazuje zamestnancom súdu OSBB a zástupcom protistrany svojvoľne konať a nezákonne rozhodovať sporné obchodné veci. Návrh bol nejasný s procesnými a trestnými vadami, odporuje zákonu , , , , , . Úradník súdu a nečinný, nezákonný sudca upomínacích konaní porušili zákon, sudca povinne verejne nevyhlásil uznesenie účastníkovi konania (porušenie práva na spravodlivý súdny proces). Štatutár so živnostníkom žalobcu neuzavrel žiadnu ústnu obchodnú zmluvu o dielo, nikdy sa s ním osobne nestretol, nepravé faktúry živnostník nedoručil žalovanému, nikdy nesľúbil zaplatenie neprevzatej a nepravej faktúry, čo sú procesné vady konania. Nikdy nebola uzavretá obchodná zmluva na stavebné práce v Dánsku, nie je vlastníkom stavby, chýbajúci dôkaz, ktorý oprávňuje štátne úrady používať slovo pohľadávka, názov stavby v Dánsku, meno vlastníka stavby v Dánsku, meno zodpovedného povinného stavebného dozoru v Dánsku, povinné pracovné povolenie na meno žalobcu na prácu v inom štáte EÚ, písomné vyslanie listinou žalobcu na vykonanie prác v Dánsku, stavebný denník, osobné prevzatie vykonaných stavebných prác, dodací list k faktúre, čo sú vady návrhu zapríčiňujúce neplatnosť platobného rozkazu.

8. Na základe uvedených skutočností ide o zjavne bezdôvodnú žalobu, nespravodlivo a objektívne nezákonne rozhodnutú, čo bráni pokračovaniu chybnej a nezákonnej exekúcie, a preto navrhuje, aby bolo neplatné, obštrukčné, nespravodlivé uznesenie vydané úradníkom Mgr. Denisou Opálkovou zo dňa 14.02.2022 v celosti zrušené.

9. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s tým, ako rozhodol súd v napadnutom uznesení, v ktorom jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné tvrdenia a právne argumenty oprávneného a povinného, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Bez výhrad sa preto stotožňuje s postupom súdu a má za to, že túto vec právne správne posúdil, jeho rozhodnutie má oporu tak vo vzťahu k príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom ako aj vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Súčasne poukázal na skutočnosť, že povinným v sťažnosti prezentované tvrdenia sú len opakovaním jeho doterajšej argumentácie obsiahnutej už aj v jeho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2020, ku ktorej sa už oprávnený podrobne vyjadril, pričom na všetkých týchto tvrdeniach naďalej zotrváva a v podrobnostiach na ne odkazuje. Nad rámec tam uvedených tvrdení si oprávnený dovoľuje len v krátkosti poznamenať, že podľa jeho názoru povinný v sťažnosti neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by mohli byť spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov napadnutého uznesenia. Vzhľadom na uvedené považuje oprávnený sťažnosť podanú povinným v celom rozsahu za nedôvodnú, neopodstatnenú, ba priam špekulatívnu, podanú v účelovej snahe oddialiť nadobudnutie právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Navrhuje preto, aby súd sťažnosť povinného zamietol a zároveň aby priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania aj za ďalší úkon, a to za vypracovanie a podanie vyjadrenia zo dňa 14.04.2022 k sťažnosti povinného.

10. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „"), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola do elektronickej schránky súdu podaná dňa 16.03.2022 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky povinného doručené dňa 03.03.2022, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

17. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

18. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.03.2020, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 09.12.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.01.2020, dňa 15.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi (83EX 228/2020). Dňa 28.04.2020 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala dňa 16.12.2020 uznesenie pod sp. zn. , ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zamietla a oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 103,38 Eur. Na základe podanej sťažnosti povinného sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušila a vrátila vec vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v

ďalšom konaní bolo úlohou vyššieho súdneho úradníka opätovne rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vo svojom rozhodnutí sa vysporiadať s námietkou nevykonateľnosti predloženého exekučného titulu, a to náležitým preskúmaním vplyvu podania návrhu povinného, ktorým bol v dotknutom upomínacom konaní zo strany povinného napádaný exekučný titul, ako aj samotného vplyvu rozhodnutia príslušného súdu o ňom, a to vo vzťahu k existencii zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie vedenej v tomto exekučnom konaní v neprospech povinného. V súvislosti s vyššie uvedeným bude potom úlohou vyššieho súdneho úradníka na prijatie správneho právneho záveru potrebné pripojiť aj súdny spis Okresného súdu Banská Bystrica z konania a . Následne po doplnení dokazovania vydala vyššia súdna úradníčka sťažnosťou napadnuté uznesenie.

19. Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

20. Podľa súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

21. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva ().

22. Podľa o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.

23. Podľa o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.

24. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

25. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

26. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

27. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bode 10 - 17, pričom v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného na potvrdenie správnosti napádaného rozhodnutia ešte uvádza.

28. Základnou námietkou, ktorou povinný odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosť je, že exekučný titul nebol povinnému doručený, nakoľko v čase jeho doručovania konateľ Dominik Haring nemal prístup do elektronickej schránky. Povinným nastolená obrana pri exekúcii teda spočíva v tom, že exekučný titul platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.12.2019, ktorý bol doručený do jeho elektronickej dátovej schránky, nie je formálne vykonateľný. V prvom rade musí exekučný súd poukázať na ust. , kde je zakotvená priorita doručovania do elektronickej schránky, tzn. ak má strana sporu aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, je súd povinný písomnosti do tejto schránky doručovať. Preto ani súd základného konania, ani exekučný súd nepostupovali nesprávne, keď zásielky doručovali povinnému do jeho elektronickej schránky. Elektronickú schránku majú právnické osoby povinnosť využívať práve na komunikáciu s orgánmi verejnej moci, teda aj so súdmi a súdnymi exekútormi, pričom tento vzťah je vzájomný, t.

j. aj zo strany súdu a súdneho exekútora existuje povinnosť doručovať písomnosti elektronicky do elektronických schránok.

29. Zároveň je potrebné uviesť, že je pravdou, že v zmysle ustálenej judikatúry exekučný súd aj ex offo skúma vykonateľnosť exekučného titulu ako základný predpoklad každej exekúcie a teda i jej formálnu a materiálnu stránku. Exekučný súd v zásade formálnu vykonateľnosť skúma bez rozdielu u každého druhu exekučného titulu, avšak od účinnosti zákona o e-Governmente nie u každého spôsobe doručenia. Tu exekučný súd musí zdôrazniť, že pokiaľ novou právnou úpravou zákonodarca v určitom špeciálnom konaní zveril procesnému súdu (teda nie exekučnému) možnosť preskúmať účinnosť elektronického doručenia, ergo i formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, tak tu už exekučný súd nemôže riešiť túto otázku, nakoľko na to nemá kompetenciu, resp. inak povedané samotné vytvorenie konania o vyslovenie účinnosti elektronického doručenia podľa zákona o e-Governmente by nemalo zmysel, ak by exekučný súd mohol riešiť túto otázku. Keďže však riešenie tejto otázky je náročné a má svoje špecifiká, zákonodarca nechal riešenie tejto otázky procesnému súdu so všetkými aj následne negatívnymi konzekvenciami pre štát, pokiaľ sa preukáže relevantnosť návrhu na vyslovenie neúčinnosti elektronického doručenia najmä vo väzbe na prebiehajúcu či realizovanú exekúciu. Sumarizujúc uvedené právne závery na danú exekúciu musí exekučný súd uzavrieť, že ak zákonodarca nedal podaniu návrhu na vyslovenie neúčinnosti elektronického doručenia ex lege účinky zrušenia formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a keďže nebolo v danej veci ani právoplatne rozhodnuté, že exekučný titul nebol riadne elektronicky doručený, potom vyšší súdny úradník správne vychádzal z prezumpcie správnosti doložky formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Navyše uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04.02.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.04.2021, ktorým procesný súd právoplatne zamietol návrh žalovaného na neúčinnosť elektronického doručenia platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.12.2019, súd základného konania implicitne rozhodol, že jeho rozhodnutie (exekučný titul) je právoplatné a vykonateľné. Za takejto situácie v spojitosti s povinnosťou každého orgánu verejnej moci vrátane exekučného súdu rešpektovať závery rozhodnutia, ktoré je právoplatné, je rozdielne posúdenie otázky, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, neprípustné. Pripustením toho by exekučný súd bol odvolacou inštanciou k rozhodnutiu Okresného (v pozícii súdu základného konania), resp. Krajského súdu Banská Bystrica, pričom exekučný súd takúto kompetenciu v rámci exekučného konania nemá. V tejto súvislosti exekučný súd už len poukazuje na požiadavku stability právnych vzťahov založenú súdnymi rozhodnutiami a na celkovú harmóniu súdnych rozhodnutí podmieňujúcu dôveru v právo. V pomeroch danej veci by takej požiadavke nebolo učinené zadosť, ak by súd v prebiehajúcom konaní posúdil určitú právnu skutočnosť inak oproti jej posúdeniu Okresným súdom Banská Bystrica ako súdom základného konania.

30. Pokiaľ povinný v sťažnosti poukazuje na vady návrhu na vydanie platobného rozkazu, nezákonnosť exekučného titulu a pochybenia súdu pri jeho vydaní, ktorými povinný podľa jeho vyjadrenia odôvodnil svoje podanie zo dňa 28.04.2020, ktorým podal žalobu o obnovu konania, musí exekučný súd uviesť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie alebo obsahu záväzkového vzťahu. Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Inými slovami povedané exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje právoplatný exekučný titul. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2008 akceptované aj praxou slovenských súdov, v zmysle ktorého „Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu." alebo

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.09.2016, v zmysle ktorého „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať." Pokiaľ teda povinný namieta neexistenciu vzťahu so žalobcom, neexistenciu faktúry, či iné vady, resp. nesprávny postup súdu pri vydaní platobného rozkazu, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinný mal možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom, a to podaním odporu proti platobnému rozkazu, čo však povinný neurobil. Návrh na zastavenie exekúcie teda nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a ktorý nebol doposiaľ zrušený, ani zmenený a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného a postupu, ktorý viedol k vydaniu exekučnému titulu, nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.

31. Ani prípadné podanie žaloby na obnovu konania nie je samo o sebe dôvodom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím a oprávnený bol oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Samotné podanie žaloby na obnovu konania nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Podaním žaloby na obnovy nemožno očakávať, že jej bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnému. Prijatie názoru povinného, že podaním žaloby na obnovu konania možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.

32. Pokiaľ ide o námietku povinného, že o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník a nie sudca, exekučný súd uvádza, že súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Z ustanovení a vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Účelom čl. 142 je zabezpečiť oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení. Veta druhá odseku 3 tohto článku inštruuje zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom určil, v ktorých veciach a akým spôsobom môže namiesto sudcu rozhodovať zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je o súdnych úradníkoch, ktorý v stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať aj rozhodovať. V prejednávanej veci išlo o rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré je bez akýchkoľvek pochybností súčasťou exekučného (vykonávacieho) konania podľa osobitného predpisu, ktorým je , tzn. že sa jedná o konanie, ktoré je vymenované v ust. o súdnych úradníkoch a vyšší súdny úradník Mgr. Denisa Opálková bol oprávnený vo veci konať a rozhodovať samostatne na základe všeobecného poverenia sudcu, ktoré je súčasťou rozvrhu Okresného súdu Banská Bystrica pre rok 2022, ktorý je zverejnený na webovej stránke súdu. K otázke postavenia vyšších súdnych úradníkov v systému nášho súdnictva a ich právomoci konať a rozhodovať (vrátane právomoci vyššieho súdneho úradníka rozhodovať samostatne či už v tzv. civilnom skrátenom konaní, alebo v exekučnom konaní) súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -11 zo dňa 30.01.2019, v ktorom okrem iného je uvedené, že „Vyšší súdny úradník podľa súčasnej právnej úpravy už nie je iba pomocníkom sudcu v konkrétnej agende, ale sú mu zverené aj isté rozhodovacie kompetencie." Preto neobstojí námietka povinného, že vo veci rozhodol neoprávnený vyšší súdny úradník.

33. Pokiaľ povinný namieta, že o jeho veci bolo rozhodnuté bez jeho prítomnosti a bez prejedania veci, exekučný súd konštatuje, že účelu a zmyslu konania o výkon o rozhodnutia zodpovedá skutočnosť, že v tomto konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci (splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania) a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, resp. listín, ktoré sú jeho súčasťou a ku ktorým mali prístup i účastníci konania a ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie a vzhľadom na to nebola nevyhnutná osobná účasť účastníkov exekučného konania (oprávneného, ani povinného). Z uvedených dôvodov súd nielen o podanej sťažnosti ale i podanom návrhu na zastavenie exekúcie rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

34. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Keďže rozhodujúce v danej veci bolo zodpovedanie vyššie uvedených otázok (doručenie exekučného titulu, vady základného konania, podanie žaloby na obnovu konania, zákonnosť rozhodovania vyšším súdnym úradníkom a nenariadené pojednávanie vo veci) a ostatné námietky povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosti neovplyvňovali zákonnosť a dôvodnosť vedenia exekúcie, súd sa nimi nezaoberal, nakoľko ich nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietol.

36. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

37. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

39. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného súčasne uviedol, že si v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného uplatňuje trovy právneho zastúpenia.

40. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

41. Podľa §-u 10 ods. 1 vyhlášky č., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

42. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

43. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

44. Podľa §-u 18 ods. 3 vyhlášky č. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

45. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č. priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 104,59 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 4.270,- Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa vyhlášky vo výške 75, eur + 1x režijný paušál á 11, eur + 20% DPH).

46. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).