Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/134/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: X. M., narodený XX. Y. XXXX, bytom O. XXXX/XX, M., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Senica, so sídlom Štefánikova 698/7, Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. , č.k. /R, č.z. 31222/2019 zo dňa 17. apríla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -64 zo dňa 16. júla 2020, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Trnave právoplatným rozsudkom č. k. -64 zo dňa 16. júla 2020 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.s. , č.k. /R, č.z. 31222/2019 zo dňa 17. apríla 2019, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil platobný výmer č. zo dňa 01. februára 2019 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, ukladajúci žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. podľa a o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. marca 2011 do 11. septembra 2011 v sume 294,65 eur a náhradu trov konania vo výške 5,- eur.

2. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne. Uviedol, že žalovaný, ani orgán verejnej správy nižšieho stupňa nepodložili výrok svojho rozhodnutia znením ustanovenia § 16 ods. 9 účinného od 30. decembra 2018, ale v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrozumiteľne, a to s poukazom na znenie konkrétnych ustanovení v rozhodnom čase, vysvetlili žalobcovi dôvod, pre ktorý nie je možné v jeho prípade postupovať podľa v znení účinnom do 29. decembra 2018.

3. Konštatoval, že v danej veci bola medzi účastníkmi konania sporná aplikácia ustanovenia v znení účinnom do 29. decembra 2018, podľa ktorého platiteľ nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá, ak súčasne ide o osobu podľa , teda o samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „“), bez ďalších podmienok. Medzi účastníkmi konania rovnako nebolo sporné, že žalobca nebol v rozhodnom čase, t.j. od 01. marca 2011 do 30. septembra 2011 súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu a rovnako, že jeho vymeriavací základ v rozhodnom období vypočítaný podľa , nedosahoval výšku minimálneho vymeriavacieho základu podľa platného v rozhodnom čase.

4. Ďalej uviedol, že najvyšší súd vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 29. novembra 2016 poukázal na to, že v konaní bolo sporné, prečo žalovaný na situáciu žalobcu neaplikoval ustanovenie , nakoľko toto vo svojom texte odkazuje len na cit. zákona, ktoré hovorí výslovne len o bez ďalších podmienok. Najvyššiemu súdu, ako odvolaciemu súdu, tak nebola známa žiadna spojitosť medzi citovanými ustanoveniami a záverom žalovaného o nemožnosti aplikácie ustanovenia tohto zákona a súčasnej nutnosti postupu v súlade s jeho , nakoľko mal žalovaný za to, že použitie ustanovenia sa vzťahuje len na , ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom, za ktorého platí poistné štát.

5. Vychádzajúc z odôvodnenia citovaného rozsudku najvyššieho súdu správny súd zastáva názor, že tento výslovne v odôvodnení nezaviazal konajúce orgány verejnej správy právnym názorom, že tieto sú povinné aplikovať ustanovenie v znení účinnom do 29. decembra 2018, ale zaviazal ich náležite odôvodniť, prečo, na základe akých skutočností neprichádza v prípade žalobcu do úvahy aplikácia ustanovenia v znení účinnom do 29. decembra 2018. Na podporu tohto záveru správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na odôvodnenie citovaného rozsudku najvyššieho súdu, ktorý skonštatoval, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že by sa mal krajský súd zaoberať vecnou stránkou napadnutého rozhodnutia, čím by vyložil ustanovenie (v znení účinnom do 29. decembra 2018), nakoľko bolo práve úlohou žalovaného, aby sa v odôvodnení rozhodnutia spôsobom zrozumiteľným pre účastníka konania vysporiadal s jeho námietkami, predovšetkým vo vzťahu k nemožnosti aplikácie ustanovenia cit. zákona na jeho prípad.

6. Zároveň považoval za potrebné poukázať na to, že zdravotné poistenie je povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom ( ). Povinne verejne zdravotne poistenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom verejné zdravotné poistenie vzniká u tejto osoby narodením. Preto každá osoba, ktorá sa nachádza v systéme verejného zdravotného poistenia odvádza buď sama alebo prostredníctvom iného platiteľa poistného poistné na verejné zdravotné poistenie. Do úvahy tak prichádza platenie poistného do systému verejného zdravotného poistenia štátom (ak ide o poistenca štátu), zamestnancom, zamestnávateľom, , platiteľom dividend ( ).

7. Ďalej považoval za potrebné uviesť, že v znení účinnom do 29. decembra 2018 síce skutočne ustanovovalo, že , bez ďalších podmienok, nie je povinná odvádzať preddavok na poistné, ak jeho výška nedosahuje aspoň 3 eurá, avšak každý je potrebné vykladať vo vzájomných súvislostiach berúc na zreteľ zmysel a účel zákona, ktorým v danom prípade je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti osobám nachádzajúcich sa v danom systéme. Konkrétne v prípade žalobcu, bolo potrebné vychádzať z logického výkladu ustanovení a 16 v nadväznosti na zmysel a účel zákona, na ktorú skutočnosť správne, v odôvodnení svojich rozhodnutí, poukázali konajúce orgány verejnej správy.

8. Taktiež dal do pozornosti konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad nález zo dňa 5. októbra 2010, nález zo dňa 23. mája 2013) „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu

zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď exituje - ako v tomto prípade - určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom.“

9. Zdôraznil, že pokiaľ by sa v danom prípade malo vychádzať len zo striktného výkladu v znení účinnom do 29. decembra 2018, tak tento by následne nezodpovedal ustanoveniam , a v znení platnom do 01. januára 2011 a rovnako a cit. zákona. Preto pre správny súd bola relevantná, rovnako ako pre konajúce orgány verejnej správy, práve logická nadväznosť citovaných ustanovení , z ktorej vyplynul záver, že v znení účinnom do 29. decembra 2018 sa na , bez toho, aby bola zamestnancom alebo poistencom štátu podľa , teda bez súčasnej prítomnosti súbehu, nemohlo vzťahovať, nakoľko by nastala situácia, že za osobu, povinne zdravotne poistenú, by nebolo do systému odvádzané poistné.

10. Taktiež poukázal na skutočnosť, že totiž aj v rozhodnom období rozlišoval, podobne ako a na jednej strane vymeriavací základ vypočítaný zo skutočného príjmu fyzickej osoby zo zárobkovej činnosti podľa a na strane druhej minimálny vymeriavací základ, ktorý sa v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby [ktorá nebola súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu ( v znení platnom od 01. mája 2011)] uplatnil v prípade, ak vymeriavací základ podľa , teda podľa skutočného príjmu, nedosahoval výšku minimálneho vymeriavacieho základu []. Uvedené sa následne premietlo do ustanovenia , konkrétne do odseku 2 písm. b/ a odseku 8 písm. b/. Podľa sa výška preddavku určila sadzbou poistného [] z podielu pomernej časti základu dane a koeficientu 2, dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra (zo skutočného príjmu), avšak zákon súčasne stanovil minimálnu a maximálnu výšku preddavku pre stanovenú v v znení platnom od 01. januára 2011, ktorá definícia sa vzťahovala na žalobcu, keďže tento nebol ani zamestnancom, ani poistencom štátu (od 01. mája 2011). Teda v prípade žalobcu bola výška preddavku na poistné určená najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [] z minimálneho základu podľa a a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.

11. Rovnako tak poukázal na ďalšie relevantné ustanovenie, a to ustanovenie v znení platnom v rozhodnom čase, ktoré výlučne v prípade , ktorá bola súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, čo však neplatilo pre žalobu, nestanovovalo minimálnu výšku preddavku poistného, ale iba maximálnu výšku preddavku, z čoho tiež jasne vyplýva, že , ktorá nebola v súbehu s iným platiteľom poistného, bola povinná odvádzať minimálne preddavok na poistné vo výške stanovenej v znení platnom od 01. januára 2011.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k totožnému záveru ako konajúce orgány verejnej správy a to, že ustanovenie v znení účinnom do 29. decembra 2011 bolo možné aplikovať iba pre prípad, ak bola súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, nakoľko výška preddavku nižšia ako 3 eurá prichádzala do úvahy, a to práve s poukazom na ustanovenie cit. zákona (toto stanovovalo minimálnu výšku preddavku, ktorá predstavovala v rozhodnom období sumu 46,06 eur, teda viac ako 3 eurá) iba v prípade, na ktorý sa aplikovalo ustanovenie v cit. zákona. Teda výlučne v prípade , ktorá bola súčasne zamestnancom alebo od 01. mája 2011 poistencom štátu podľa , pretože zákon pre tento prípad stanovoval iba maximálnu výšku preddavku, čo súčasne znamená, že práve a iba v takomto prípade prichádzalo do úvahy, že výška preddavku vypočítaná podľa cit. zákona, keď nebol rozhodný minimálny vymeriavací základ, bola skutočne nižšia ako 3 eurá.

13. Vyslovil, že na všetky vyššie uvedené skutočnosti poukázali konajúce orgány verejnej správy v odôvodneniach svojich rozhodnutí, dodávajúc, že uvedené korešponduje aj s právnym záverom najvyššieho súdu, vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. novembra 2016, pričom

žalobcovi bol zrozumiteľne vysvetlený dôvod, pre ktorý v jeho prípade neprichádza do úvahy aplikácia v znení účinnom do 29. decembra 2018.

14. V danom prípade pokladal za nesporné, že žalobca mal v rozhodnom období status bez toho, aby bol súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu a súčasne bolo nesporné, že preddavok vo výške 2,21 eur bol určený postupom podľa . Vychádzajúc práve z uvedených relevantných ustanovení bolo podľa názoru správneho súdu preto namieste, stotožniť sa s právnym záverom konajúcich orgánov verejnej správy, teda že žalobca bol za obdobie od 01. marca 2011 do 11. septembra 2011, aj napriek svojím nízkym príjmom zo živnosti, povinný platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 46,06 eur, zo zákonom stanoveného minimálneho vymeriavacieho základu, t.j. vo výške 14 % zo sumy 329,06 eur, ktorá predstavuje 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2009 - 744,50 eur, pričom celkom vznikol v jeho prípade nedoplatok vo výške 294,65 eur (bola zohľadnená pomerná časť za mesiac september).

15. Vo vzťahu k novelizácii , ktorým sa mení a dopĺňa o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) správny súd uviedol, a to práve s poukazom na výklad vyššie citovaných ustanovení , konkrétne pokiaľ ide o ustanovenia a 16, že účelom tejto novelizácie bolo zabezpečiť jednoznačnosť ustanovenia výkladu , ktorá skutočnosť vyplýva aj z dôvodovej správy k uvedenému zákonu. To znamená, že aplikácia samotného ustanovenia spred a po 30. decembri 2018 na konkrétne prípady zmenená nebola, pričom práve jednotlivým výkladom vyššie uvedených ustanovení a s poukazom na zmysel a účel zákona, bolo namieste aj do 29. decembra 2018 dospieť k rovnakému záveru, ako už v súčasnosti jasne vyplýva z ustanovenia

16. Krajský súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto v rámci správneho súdnictva náhrada trov konania v zásade neprináleží. Rovnako tak nárok na náhradu trov konania v zmysle nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania, nakoľko tomuto nebolo správnym súdom uložené plnenie žiadnych povinností. Uviedol, že hoci svoje právo vyjadriť sa v správnom súdnom konaní využil, nárok na náhradu trov konania mu nevznikol, pretože za splnenie povinnosti nemožno považovať splnenie výzvy správneho súdu na vyjadrenie sa k správnej žalobe (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. septembra 2019).

II.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

18. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), a tiež, že nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti ( ).

19. Poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého je platiteľ poistného povinný preddavok na poistné vypočítať, platiť a odovzdávať, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom zdôraznil, že zákon „inak“ ustanovoval, a to jednoznačne v danom období (v roku 2011), keď podľa platiteľ podľa nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá. Taktiež dal do pozornosti , podľa ktorého vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné. Zdôraznil, že nakoľko výška preddavku žalobcu pre dané obdobie bola vo výške 2,21 eur, čo je menej ako 3 eurá, nevzťahovala sa na žalobcu povinnosť platenia preddavkov na zdravotné poistenie, nakoľko zákon ustanovoval inak, a preto tvrdil, že za dané obdobie nemal povinnosť platiť poistné.

20. Zároveň vyjadril nesúhlas so záverom správneho súdu, že v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, vysloveným v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. novembra 2016 bol žalobcovi zrozumiteľne vysvetlený dôvod, pre ktorý v jeho prípade neprichádza do úvahy aplikácia § 16 ods. 9

v znení účinnom do 29. decembra 2018. Namietal, že v odôvodnení uvedeného rozsudku vyslovil najvyšší súd úplne opačný právny názor. Na to žalovanému vyčítal, že vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu sa neriadil. V konštatovaní správneho súdu, ktorý uviedol, že „Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom logický záver, ktorý prijali konajúce orgány verejnej správy a to, že ustanovenie v znení účinnom do 29.12.2011 bolo možné aplikovať iba pre prípad, ak samostatne zárobkovo činná osoba bola súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu,...“ žalobca videl nerešpektovanie záväzného právneho názoru vysloveného v predmetnom rozhodnutí najvyššieho súdu.

21. Napokon najzávažnejšie porušenie zákona videl v záveroch správneho súdu, ktorý konštatoval, že „Vychádzajúc z odôvodnenia citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd zastáva názor, že najvyšší súd výslovne v odôvodnení nezaviazal konajúce orgány verejnej správy právnym názorom, že tieto sú povinné aplikovať ustanovenie v znení účinnom do 29. decembra 2018,...“, rovnako tak vysloviac, že „Správny súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj platobného výmeru zastáva názor, že žalovaný ... v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrozumiteľne, a to s poukazom na znenie konkrétnych ustanovení v rozhodnom čase, vysvetlili žalobcovi dôvod, pre ktorý nie je možné v jeho prípade postupovať podľa v znení účinnom do 29. decembra 2018.“. V predmetných záveroch správneho súdu žalobca vzhliadol postup rozporný tak so , ako aj so o správnom konaní (správny poriadok) a .

22. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Eventuálne navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a rozhodne, že žalobca nie je povinný Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. zaplatiť poistné za obdobie od 01. marca 2011 do 11. septembra 2011.

III.

23. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 25. septembra 2020, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Rovnako tak uviedol, že trvá na správnosti svojho napadnutého rozhodnutia. Žiadal kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

24. Ďalší účastník konania Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „VŠZP“) sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 07. októbra 2020.

25. Uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných aj ústnych vyjadrení v konaní. Ďalej uviedla, že žalobca sa v kasačnej sťažnosti odvoláva na úpravu v znení účinnom od 30. decembra 2018, avšak predmet sporu sa viaže k obdobiu roka 2011. Ustanovenie cit. zákona upravuje súbeh , ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu, avšak explicitne až od 30. decembra 2018. Dala do pozornosti, že do nadobudnutia účinnosti , ktorým sa menil aj , v jeho absentovala zmienka o súbehu a zamestnanca alebo poistenca štátu. Žalobca bol v období od 13. júna 1995 do 31. decembra 2011 , pričom od 12. septembra 2011 bol zároveň v postavení zamestnanca, čo nebolo v konaní sporné.

26. Zdôraznila, že tvrdenie žalobcu, že ako , ktorá zároveň nie je zamestnancom ani poistencom štátu, nie je povinná odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3,00 eurá, nemá oporu v zákone. Mala za to, že žalobca účelovo vykladá znenie bez kontextu s inými ustanoveniami tohto zákona. Dodala, že jednotlivé ustanovenia logicky nadväzujú a spolu vo vzájomnej súvislosti tvoria ucelený systém fungovania verejného zdravotného poistenia. Nemôže nastať situácia, že za niektorú povinne zdravotne poistenú osobu nebude odvedené poistné aspoň v minimálnej výške ustanovenej zákonom.

27. Taktiež uviedla, že na vznik verejného zdravotného poistenia sa viaže povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Dôležitou právnou skutočnosťou v systéme zdravotného poistenia je skutočnosť rozhodujúca pre vznik povinnosti platiť poistné. Deň, kedy vzniká povinnosť platiť poistné,

určuje Povinnosť platiteľa poistného poistné platiť určuje cit. zákona. V tohto zákona sú určení platitelia poistného tak, aby mohli byť k takto určeným platiteľom poistného priradení všetci tí, ktorí sú povinne zdravotne poistení podľa tak, aby za každého poistenca bolo vždy odvádzané poistné. Výška poistného je cit. zákonom určená pre každého platiteľa poistného, pričom je určená zákonná minimálna výška poistného.

28. Následne poukázala na ustanovenia , a , upravujúce výšku poistného v minimálnej výške pre , pričom dodala, že na , ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu sa ustanovenie o minimálnom vymeriavacom základe podľa nevzťahuje. Preto zdôraznila, že z týchto dôvodov je potrebné vykladať v kontexte ustanovení, ktoré určujú minimálny vymeriavací základ poistného na verejné zdravotné poistenie.

29. Zároveň tiež akcentovala, že pre určuje minimálnu aj maximálnu výšku preddavku v , nemožno teda aplikovať , podľa ktorého „Platiteľ podľa nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá.“ Súčasne zdôraznila, že pre , ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu, neurčuje minimálnu výšku preddavku, ale je ním určená iba maximálna výška preddavku v , teda možno aplikovať tohto zákona.

30. V závere vyjadrenia uviedla, že v správnom rozhodnutí prvého stupňa bola rozsiahle zdôvodnená povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie za sporné obdobie. Dodala, že rovnako tak aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje podrobné a zrozumiteľné odôvodnenie, v ktorom žalobcovi na príkladoch platiteľa, ktorý je výlučne a platiteľa, ktorý je a súčasne zamestnanec alebo poistenec štátu, bol ozrejmený spôsob výpočtu vymeriavacieho základu a tiež výpočtu preddavku na poistné a verejné zdravotné poistenie. Za náležité pokladala aj odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu. Mala za to, že žalobca sa vo svojej kasačnej sťažnosti nijako nevysporiadal s dôvodmi, ktoré viedli žalovaného a taktiež aj krajský súd k rozhodnutiu vo veci samej, a ktorými tak v súlade s názorom najvyššieho súdu, vyjadrenom v rozsudku sp. zn. zo dňa 29. novembra 2016, odstránili vytýkaný nedostatok. Za nedôvodnú označila aj kasačnú námietku o porušení zákazu retroaktivity, nakoľko tvrdila, že tak žalovaný, ako aj VŠZP a tiež krajský súd podložili svoje vyjadrenia konkrétnymi ustanoveniami zákona platného a účinného v rozhodnom čase.

31. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

32. Vyjadrenie žalovanej, ako aj ďalšieho účastníka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 23. novembra 2020 na vedomie.

V.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

34. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

35. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

36. Z dôvodovej správy k o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj vyplýva, že zákonodarca

vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

37. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

39. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

41. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

42. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcu proti platobnému výmeru vydanému Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín ukladajúcemu žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 1. marca 2011 do 11. septembra 2011 v sume 294,65 eur a náhradu trov konania vo výške 5 eur.

43. Podľa verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky () alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa .

44. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a/ zamestnanec, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ zamestnávateľ, d/ štát, e/ platiteľ dividend.

45. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, sadzba poistného je pre samostatne zárobkovo činnú osobu 14 % z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu.

46. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie, a koeficientu 2,14.

47. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa a , a poistencov uvedených v je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa , sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.

48. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, vymeriavací základ je podľa odsekov 1 až 6 najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 15 až 18 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.

49. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, vymeriavací základ je podľa odseku 7 najmenej úhrn súčinu koeficientu pre poistenca podľa a minimálnych základov podľa odsekov 17 a za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.

50. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca podľa odsekov 1 až 4 za rozhodujúce obdobie upravený podľa odseku 9. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného (odsek 8), do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Pomerná časť sa určí ako súčin vymeriavacieho základu zamestnanca podľa odsekov 1 až 4 a podielu vymeriavacieho základu poistenca stanoveného podľa odseku 8 a upraveného podľa odseku 9 a vymeriavacieho základu poistenca stanoveného podľa odseku 8, neupraveného podľa odseku 9.

51. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

52. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného [] z podielu pomernej časti základu dane a koeficientu 2, dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra.

53. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, výška preddavku na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [] z minimálneho základu podľa a a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.

54. Podľa v znení účinnom od 01. januára 2011, výška preddavku na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je súčasne zamestnancom, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.

55. Podľa v znení účinnom od 01. mája 2011, výška preddavku na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu podľa , je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.

56. Podľa platiteľ podľa nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá.

57. V konaní nebolo sporné, že pribratý účastník konania dňa 02. decembra 2011 vydal výkaz nedoplatkov č. 1108408813, na základe ktorého bol žalobca povinný zaplatiť za obdobie od 01. marca 2011 do 11. septembra 2011 neodvedený preddavok na poistné vo výške 294,65 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10 eur s tým, že predmetný výkaz nedoplatkov obsahoval aj presný rozpis dlžných súm. Keďže žalobca voči uvedenému výkazu nedoplatkov podal námietky, pribratý účastník sa obrátil na žalovaného s návrhom na vydanie platobného výmeru z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie.

58. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, na podklade návrhu zdravotnej poisťovne, vydal dňa 09. februára 2012 platobný výmer č. k. , ktorým uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť pribratému účastníkovi preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie v požadovanej sume 294,65 eur a trovy konania vo výške 5 eur. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil len citáciou zákonných ustanovení a opisom priebehu konania so stručným uvedením vyjadrení účastníkov konania k veci.

59. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. /R zo dňa 20. septembra 2012 tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení uviedol príslušnú zákonnú úpravu, poukázal na vysvetlivky k tlačivu ročného zúčtovania typu B za rok 2009, stručne opísal priebeh správneho konania a záverom konštatoval, že bolo v konaní preukázané, že žalobca mal v zmysle ustanovenia povinnosť ako upraviť si výšku preddavku na poistné na minimálnu výšku preddavku na poistné s tým, že námietku žalobcu týkajúcu sa aplikácie ustanovenia vyhodnotil ako irelevantnú s tým, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na , ktorá je poistená aj z iného dôvodu, teda je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu podľa

60. Krajský súd v Trnave na podklade žaloby vyhodnotil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa za nepreskúmateľné, nakoľko ich odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 47 správneho poriadku a následne rozsudkom č.k. -77 zo dňa 22. októbra 2015 rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 301/00013/2012/ R zo dňa 20. septembra 2012, ako aj rozhodnutie - platobný výmer č. zo dňa 09. februára 2012 podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Následne najvyšší súd, rozhodujúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku krajského súdu č. k. -77 zo dňa 22. októbra 2015, rozsudkom sp. zn. zo dňa 29. novembra 2016, rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

61. Najvyšší súd v odôvodnení predmetného rozsudku vyslovil, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len v minimálnych náznakoch neuviedol dôvody, pre ktoré dospel k vyslovenému záveru, nakoľko len stroho súhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorého vlastný právny názor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prezentovanom smere úplne absentoval. Najvyšší súd taktiež dal do pozornosti, že v konaní naďalej ostalo sporné, prečo žalovaný na situáciu žalobcu neaplikoval ustanovenie , nakoľko vo svojom texte odkazuje len na ustanovenie , ktoré hovorí výslovne len o bez ďalších podmienok, a preto mu nebola známa žiadna spojitosť medzi uvedenými ustanoveniami a záverom žalovaného o nemožnosti aplikácie ustanovenia a súčasnej nutnosti postupu v súlade s ustanovením cit. zákona, pretože mal za to, že použitie ustanovenia tohto zákona sa vzťahuje len na , ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom, za ktorého platí poistné štát. Na základe uvedeného najvyšší súd vyslovil, že obidva správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami , a správneho poriadku a pochybili, ak v odôvodnení svojich rozhodnutí nereagovali na námietky žalobcu a nevysporiadali sa s tým, či je alebo nie je možné v prejednávanej veci vo vzťahu k žalobcovi aplikovať ustanovenie

62. Po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín vydal dňa 01. februára 2019 platobný výmer č. s.: , č. k.: , č. návrhu: 1108408813, č. z.: 9144/2019, ktorým podľa v spojení s ustanovením v znení účinnom v rozhodnom čase, opätovne žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť VŠZP preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. marca 2011 do 11. septembra 2011 v sume 294,65 eur v zmysle a a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle ustanovenia správneho poriadku v sume 5 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru.

63. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, o ktorom predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č. s.: , č. k.: /R, č. z.: 31222/2019 zo dňa 17. apríla 2019 postupom podľa správneho poriadku rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu a platobný výmer vydaný správnym orgánom prvého stupňa z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v a potvrdil. Zároveň rozhodol, že VŠZP sa trovy konania nepriznávajú.

64. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu ustálil, že kľúčovou otázkou sporu a zároveň podstatnou námietkou žalobcu v danej veci, ktorú namietal už v rámci správneho konania, rovnako ako v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, bola aplikácia ustanovenia , podľa ktorého platiteľ nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá, ak súčasne ide o osobu podľa cit. zákona, teda o .

65. V konaní nebolo sporným, že výška preddavku na poistné žalobcu v jeho ročnom zúčtovaní za rok 2009 bola 2,21 eur. Rovnako nesporným v konaní bolo aj to, že žalobca je bez toho, aby bol súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu podľa

66. Žalobca sa v predmetnej veci odvolával na skutočnosť, že ustanovenie (v znení účinnom do 29. decembra 2018), v zmysle ktorého „Platiteľ podľa nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá.“, zakotvuje úpravu, podľa ktorej žalobca v danom prípade nebol povinný za stanovené obdobie odvádzať preddavok na poistné.

67. Kasačný súd však nemôže prisvedčiť správnosti názoru zastávaného žalobcom, naopak pokladá za potrebné potvrdiť správnosť záveru, vysloveného krajským súdom v napadnutom rozsudku, v ktorom sa tento zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nie je možné v prípade žalobcu vychádzať zo striktného výkladu v znení účinnom do 29. decembra 2018.

68. Ako už bolo konštatované v napadnutom rozsudku krajského súdu, Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavovať len prvotné priblíženie sa o obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis. Na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (, , ).

69. Je tiež potrebné dať do pozornosti, že základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín) poistencom zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite. Na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré je povinné, sa teda zabezpečuje poistencom verejného zdravotného poistenia právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Povinne verejne zdravotne poistenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom verejné zdravotné poistenie vzniká u tejto osoby narodením ( ). Preto na dosiahnutie účelu , teda na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa vyžaduje naplnenie podmienky, aby každá osoba, u ktorej došlo k vzniku verejného zdravotného poistenia, odvádzala buď sama alebo prostredníctvom iného platiteľa poistného poistné na verejné zdravotné poistenie. Platiteľom poistného v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v sú nielen poistenci, ale aj zamestnávateľ a štát. Spoločným znakom osôb, za ktoré platí poistné na verejné zdravotné poistenie štát, je skutočnosť, že nemajú príjmy z vlastnej činnosti presahujúce výšku minimálnej mzdy.

70. Kasačný súd sa preto stotožnil so závermi správneho súdu, ktorý konštatoval, že v prípade aplikácie striktného výkladu v znení účinnom do 29. decembra 2018, by nastal rozpor s ustanovením , a cit. zákona v znení účinnom od 01. januára 2011 (ustanovujúcim výšku vymeriavacieho základu na určenie poistného na verejné zdravotné poistenie), pričom by bol zároveň rozporný s a cit. zákona (upravujúcim výšku preddavku na poistné). V spojitosti s uvedeným tiež zdôrazňuje, že povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa viaže na vznik verejného zdravotného poistenia (), nie je preto možné citované ustanovenia vykladať spôsobom, ktorého dôsledkom by bola situácia, že za osobu, povinne zdravotne poistenú, by do systému nebolo odvádzané poistné. Uvedenému svedčí aj záver vyplývajúci

z preskúmavaných rozhodnutí, potvrdený tiež správnym súdom, v zmysle ktorého v znení účinnom do 29. decembra 2018 sa nevzťahuje na bez toho, aby táto bola zamestnancom alebo poistencom štátu podľa , čiže bez súčasnej prítomnosti súbehu.

71. Rovnako v súlade so závermi správnych orgánov, ako aj správneho súdu konštatuje, že pri riešení nastolenej spornej otázky nemožno opomenúť v znení platnom v rozhodnom čase, ktoré jedine pre , ktorá bola zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu, čo však nebol prípad žalobcu v prejednávanej veci, neustanovovalo minimálnu výšku preddavku na poistné, ale len maximálnu výšku preddavku. Je teda možné vysloviť, že , ktorá nebola v súbehu s iným platiteľom poistného, bola povinná odvádzať minimálne preddavok na poistné vo výške ustanovenej v znení účinnom od 01. januára 2011.

72. Vo vzťahu ku kasačnej námietke, spočívajúcej v tvrdení o nerešpektovaní záväzného právneho názoru, vysloveného v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 29. novembra 2016, kasačný súd uvádza, že túto nie je možné považovať za opodstatnenú. V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd vyslovil, že „obidva správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami , a správneho poriadku a pochybili, ak v odôvodnení svojich rozhodnutí nereagovali na námietky žalobcu a nevysporiadali sa s tým, či je alebo nie je možné v prejednávanej veci vo vzťahu k žalobcovi aplikovať ustanovenie Ide o zásadnú otázku, ktorá má vplyv na samostatné rozhodnutie, ako aj na skutočnosť, či žalobcovi vznikla povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 03/2001 - 09/2011.“ Z uvedeného záveru najvyššieho súdu totiž vyplýva, že v danom prípade konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Taktiež konštatoval, že „vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu náležitého odôvodnenia administratívneho rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude reagovať na všetky námietky žalobcu, ktoré prezentoval počas celého konania“. S ohľadom na toto konštatovanie, kasačný súd naopak má za to, že správny súd postupoval v súlade so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu, keď po zrušení rozhodnutia žalovaného o podanom odvolaní žalobcu a vydaní nového rozhodnutia, opäť napadnutého žalobou, správne skúmal, či nové rozhodnutie žalovaného v prejednávanej veci spĺňa kritériá na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to s osobitným dôrazom na vysporiadanie sa s otázkou aplikácie v znení účinnom do 29. decembra 2011, pričom vyslovený záver správny súd aj riadne odôvodnil. Preto žalobcom namietané konštatovanie správneho súdu „Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom logický záver, ktorý prijali konajúce orgány verejnej správy a to, že ustanovenie v znení účinnom do 29. decembra 2011 bolo možné aplikovať iba pre prípad, ak samostatne zárobkovo činná osoba bola súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu,...“ je plne v súlade s vysloveným právnym názorom v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu.

73. Napokon kasačný súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, ktorý videl závažný rozpor so , ako aj so správnym poriadkom a v záveroch správneho súdu, ktorý vyslovil, že „Vychádzajúc z odôvodnenia citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd zastáva názor, že najvyšší súd výslovne v odôvodnení nezaviazal konajúce orgány verejnej správy právnym názorom, že tieto sú povinné aplikovať ustanovenie v znení účinnom do 29. decembra 2018,...“, rovnako tak vysloviac, že „Správny súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj platobného výmeru zastáva názor, že žalovaný ... v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrozumiteľne, a to s poukazom na znenie konkrétnych ustanovení v rozhodnom čase, vysvetlili žalobcovi dôvod, pre ktorý nie je možné v jeho prípade postupovať podľa v znení účinnom do 29. decembra 2018.“. Ohľadom vznesenej námietky kasačný súd najmä uvádza, že žalobca v tejto nijako nešpecifikoval, v čom malo porušenie predmetných právnych predpisov spočívať. Zároveň však tiež dodáva, že v namietaných záveroch správneho súdu žiadne pochybenie nevzhliadol, naopak s vyslovenými závermi sa stotožnil.

74. Zároveň tiež kasačný súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade je splnené.

75. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu za vecne správne a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

76. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a v spojení s tak, že nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať a VŠZP v konaní pred kasačným súdom žiadne trovy ani nevznikli.

77. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.