Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Z. Q., nar. XX. N. XXXX, trvalý pobyt Q. D. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Foltán, SNP 708, Galanta, proti žalovanému: S. K., nar. XX. B. XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/XX, K., zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Hudák, Hálkova 32, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 8. septembra 2021 č. k. -356, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu bolestného vo výške 1.318,40 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.569,60 eur, z titulu straty na zárobku vo výške 176,67 eur (I.) a v časti náhrady trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu bolestného vo výške 1.318,40 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.569,60 eur a z titulu straty na zárobku vo výške 176,67 eur (I.) a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (II.). Žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (III.) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania za vyplatený zostatok znalečného v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), , , , ZBaSSÚ ( o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že za protiprávne konanie žalovaného dňa 2. júla 2014, ktorého sa dopustil voči žalobkyni, bol v trestnom konaní trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 14. januára 2016 (právoplatný 11. marca 2016) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa a z prečinu porušovania domovej slobody podľa , ktorým rozhodnutím bol súd prvej inštancie viazaný v zmysle ( č. v znení neskorších predpisov), teda, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal (žalovaný spôsobil žalobkyni tupé poranenie hlavy v oblasti čela, podvrtnutie krčných stavcov, hematómy v oblasti tváre, otras mozgu, zlomeninu lícnej kosti). Súd prvej inštancie tak konštatoval naplnenie všetkých zákonom stanovených atribútov zodpovednosti žalovaného za vznik škody na zdraví žalobkyne (protiprávne konanie, škoda na zdraví, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, ako aj zavinenie).

Bodové hodnotenie bolestného, ktoré bolo prvotne stanovené v lekárskom posudku MUDr. Y. a ktorého závery boli žalovaným napadnuté, bolo na základe nariadeného znaleckého dokazovania ustálené v rozsahu 80 bodov (pomliaždenie tváre bez otrasu mozgu - položka 3 prílohy 5 bodov; zlomenina jarmovej kosti - položka 14a prílohy 30 bodov, vychádzané len zo základu, keďže posun úlomkov a potreba operačného zákroku boli vylúčené súdnym znalcom, pomliaždenie hrudnej stany ťažšieho stupňa - položka 76 prílohy 20 bodov, podvrtnutie krčnej chrbtice -položka 104 prílohy 25 bodov) a ktoré pri hodnote jedného bodu 16,48 eur (priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR, zistená Štatistickým úradom SR za rok 2013, 824 eur), preto náhrada bolestného predstavovala sumu 1.318,40 eur. V zostávajúcej časti bola žaloba o náhradu bolestného zamietnutá. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania súd prvej inštancie ustálil aj bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 520 bodov (položka 255 prílohy - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, overené príslušným psychiatrickým pracoviskom, pri diagnóze posttraumatickej stresovej poruchy PSTP, s bodových ohodnotením na úrovni 2/5 bodového intervalu 260 - 1300). V zostávajúcej časti bola žaloba o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia zamietnutá. Obranu žalovaného poukazujúcu na nepreskúmateľnosť dôvodov pre stanovenie tejto výšky súdnym znalcom, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 10 ods. 5 ZBaSSÚ ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia. Z uvedeného súd prvej inštancie potom vyvodil, že základnou východiskovou hodnotou je horná hranica vymedzenej sadzby, ktorej zníženie (k dolnej hranici rozpätia) je nutné odôvodniť možnosťou očakávania priaznivého vývoja vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov. Súdny znalec vymedzenie bodového hodnotenia na úrovni 2/5, t.j. v dolnej polovici sadzby, odôvodnil v bode 5. záveru znaleckého posudku, v ktorom nevylúčil dosiahnutie stabilizácie psychopatológie u žalobkyne, avšak dosiahnutie významnej redukcie príznakov posttraumatickej stresovej poruchy podmienil psychiatrickou liečbou. Dovtedy sú možnosti žalobkyne v bežnom živote limitované príznakmi, ako vyhýbavé správanie, psychosomatický dyskomfort s neschopnosťou úplného a spoľahlivého fungovania v rodine, v domácnosti a v práci. Súdny znalec preto riadne zdôvodnil stanovenie bodového hodnotenia, s ohľadom na očakávanú perspektívu vývoja zdravotného stavu žalobkyne, i s prihliadnutím na intenzitu a trvanie následkov. Pôvodne zaradená v lekárskom posudku diagnóza podľa položky 257 - traumatická porucha tvárového nervu, ohodnotená počtom bodov 130, nebola v konaní preukázaná (v znaleckom posudku bolo jej zahrnutie do hodnotenia trvalých následkov a SSÚ vylúčené). Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavovalo preto sumu 8.569,60 eur (520 bodov x 16,48 eur hodnota jedného bodu). Žalobkyni bola priznaná aj náhrada straty na zárobku z dôvodu práceneschopnosti, trvajúcej od 4.7.2014 do 20.8.2014, a to za mesiac júl 2014 vo výške 104,08 eur (priemerná čistá mzda 304,84 eur, reálne vyplatená mzda 39,79 eur, náhrady príjmu 51,07 eur a nemocenské 109,90 eur) a za mesiac august 2014 vo výške 72,59 eur (priemerná čistá mzda 304,84 eur, nemocenské 116,15 eur), spolu 176,67 eur a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie žalobkyni uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal, keďže náhradu za rovnaké ujmy nie je možné uplatňovať z dvoch rôznych inštitútov. Iné skutočnosti, či a v akom rozsahu zasiahol útok žalovaného do vzťahu žalobkyne s tretími osobami a akým spôsobom sa odrazil na jej dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti, neboli žalujúcou stranou preukázané. Súd prvej inštancie odôvodnil tiež zamietnutie návrhu na zopakovanie výsluchu žalovanej, keďže v období súdneho pojednávania 23. novembra 2020 nemal súd povinnosť zdôvodňovať nutnosť uskutočnenia pojednávania, neboli dané v tom čase žiadne zákonné obmedzenia zakazujúce vykonávanie súdnych opatrení v civilných veciach (odporúčanie zo strany predsedu súdu zvážiť zrušenie termínov pojednávaní bolo dané až 4. januára 2021 a až následne boli vydávané opatrenia odkazujúce na zákonné normy, upravujúce priebeh pojednávaní v roku 2021, v dôsledku pandemickej situácie). Doplnenie výsluchu žalovanej bolo pritom možné realizovať na pojednávaní 8. septembra 2021, na ktorom sa žalobkyňa zúčastnila, avšak žalovaný ani jeho právny zástupca sa na uvedené pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili. Ďalšie dodatočné návrhy na doplnenie dokazovania boli súdom prvej inštancie zamietnuté s poukazom na koncentračnú zásadu (žalovaný napriek zákonnému poučeniu dôkazné návrhy označil neskoro a žiadnym spôsobom nezdôvodnil objektívnu prekážku označiť návrhy včas). Rozhodnutie o náhrade trov konaní súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením , , a a posudzujúc pomer úspechu a neúspechu strán konania, právo na pomernú časť náhrady trov konania, podľa záveru súdu vzniklo žalovanému. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle náhrada trov konania ale žalovanému priznaná nebola. Uvedené dôvody boli vzhliadnuté v tom, že súdne konanie bolo vyvolané následkami protiprávneho konania žalovaného,

ktorých nápravu si žalobkyňa uplatňovala ako nárok na náhradu škody. Z predložených znaleckých posudkov vyplývalo, že samotné vedenie súdneho konania, teda nutnosť uplatňovať si svoje nároky súdnou cestou pre postoj žalovaného, veľmi negatívne vplývalo na zdravotný stav žalobkyne, dokonca obmedzovalo jej schopnosť pokračovať v odporúčanej terapii. Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie odôvodnil použitím analógie v zmysle čl. 4 ods. 2 v spojení s až 264 , s poukazom na princíp spravodlivosti a rozumné usporiadanie procesných vzťahov. V konaní vznikli trovy vyplatením znalečného, ktoré neboli pokryté zloženým preddavkom, na ktorých náhradu bola zaviazaná žalobkyňa ako neúspešná strana v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu bolestného vo výške 1.318,40 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.569,60 eur, z titulu straty na zárobku vo výške 176,67 eur (I.) a v časti náhrady trov konania (III.) podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zrušenie a uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť trovy konania žalovanému podľa pomeru úspechu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že psychické útrapy obodoval súdny znalec vo výške 520 bodov, pričom aplikovateľný bodový rozptyl 260 - 1300 bodov a priznané bodové ohodnotenie, nevysvetlil a nezdôvodnil. Hodnotenie je preto nepreskúmateľné. Znalec v bode 5., na ktorý poukázal súd prvej inštancie, neuviedol súvis medzi opisom a konkrétnym bodovým ohodnotením. Nie je zrejmé, prečo finálne bodové ohodnotenie bolo stanovené vo výške 520 bodov. Súd prvej inštancie sa snažil závery znalca dodatočne odôvodniť, čím neprimerane zasiahol do činnosti znalca a nedáva odpovede prečo akceptoval bodové ohodnotenie súdneho znalca. Absencia odôvodnenia bodového ohodnotenia v posudku psychiatra, predstavuje závažné pochybenie i z dôvodu, že sám znalec uvádza, že žalobkyňa neutrpela trvalú zmenu osobnosti, trpela ochorením epilepsia už v minulosti, po protiprávnom konaní žalovaného viedla riadny život, založila si rodinu, stala sa matkou troch detí, riadne sa stará o domácnosť, doma maľuje a tiež šoféruje (uvedené fakty súdny znalec nezohľadňuje pri stanovení bodovej hranice, ako ani súd prvej inštancie). Súd prvej inštancie akceptoval uvedený záver znalca, ktorý sa nevenoval tomu, že podľa psychiatričky MUDr. Q., ktorej lekárskej správy mal súdny znalec k dispozícii, trpí žalobkyňa emočne nestabilnou poruchou osobnosti, pričom nezohľadnenie tejto psychickej poruchy predstavuje závažné odborné pochybenie. Táto porucha osobnosti ovplyvňuje tiež prežívanie emócií a práve prežívanie a vnímanie emócií ovplyvňuje možné psychické útrapy. Prvoinštančný súd mohol tieto skutočnosti zistiť a overiť aj výsluchom žalobkyne, ktorý sa však konal bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, v čom žalovaný videl ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie. Uvedený fakt nebol zohľadnený ani pri odôvodňovaní akceptovanej bodovej hranice 520 bodov. Prvoinštančný súd v odôvodnení nesprávne uvádza, že ustanovenie § 10 ods. 5 ZBaSSÚ je potrebné vykladať tak, že základnou východiskovou hodnotou je horná hranica vymedzenej sadzby. Dotknuté ustanovenie uvádza len to, že v prípade, ak možno očakávať priaznivý vývoj, začína sa na spodnej hranici, ak nie, začína automaticky na hornej hranici. Práve v prípade žalobkyne súdny znalec konštatoval očakávaný priaznivý vývoj. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie vykonal výsluch žalobkyne v jeho neprítomnosti, čím mu znemožnil aby sa podieľal na zisťovaní skutočností dôležitých pre súdne konanie. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pojednávania vykonávajú súdy len v nevyhnutnom rozsahu. Súd boli preto povinný zdôvodniť, že pojednávanie nariadené v danom termíne musí byť uskutočnené napriek prebiehajúcej pandémii. Konajúci súd mal povinnosť postupovať aj v zmysle opatrení predsedu súdu, podľa ktorých sa v danom období nemali vykonávať civilné pojednávania, s výnimkou pojednávaní, predmetom ktorých bola starostlivosť o maloleté deti. Súd prvej inštancie nezdôvodnil prečo pojednávanie muselo byť nevyhnutne vykonané. Na uvedenom pojednávaní sa nemalo vzhľadom na doterajší procesný priebeh vykonať žiadne dokazovanie, ktoré by neznieslo odklad a žalovaný s právnym zástupcom vychádzali z toho, že pojednávanie ako aj množstvo iných civilných pojednávaní sa neuskutoční a preto sa ho nezúčastnili. Pred ako aj po predmetnom pojednávaní sa aspoň jeden z nich (žalovaný alebo jeho právny zástupca) nariadeného pojednávania zúčastnil. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie svoj postup v uvedenom smere neodôvodňuje, len uvádza, že žalovaný predvolaný na pojednávanie bol a nedostavil sa na neho, čím je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný a arbitrárny. Žalovaný v dôsledku uvedeného postupu súdu nemohol žalobkyňu konfrontovať v zmysle princípov sporového civilného konania, pričom žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že v prípade záujmu

žalovaného položiť žalobkyni otázky, je možné nahradiť doplnenie jej výsluchu písomným vyjadrením na základe otázok žalovaného. Výsluch žalobkyne bol potrebný z dôvodu vysvetlenia a konfrontovania so skutkovými okolnosťami, ktoré uviedla v rámci znaleckého dokazovania. Došlo preto k porušeniu práva na obhajobu žalovaného. Žalovaný tiež navrhol doplniť dokazovanie o informáciu od MUDr. Q. ohľadom diagnostikovania emočne nestabilnej poruchy žalobkyne, od psychiatra žalobkyne, ktorého spomína vo svojej výpovedi (o ktorom sa dozvedel žalovaný po nahliadnutí do spisu 26.8.2021), k dôvodom liečby a existencie emočne nestabilnej poruchy osobnosti žalobkyne. Súd prvej inštancie dôkazným návrhom žalovaného nevyhovel hoci znalecké závery v znaleckom posudku psychiatra v časti psychická trauma sú nepreskúmateľné a tiež z porovnania potvrdení žalobkyne a záverov znalca v znaleckom posudku traumatológa vyplýva, že žalobkyňa si uplatňovala plnenia, na ktoré nemala nárok. V zmysle prvoinštančného rozsudku bol žalovaný úspešný v rozsahu 2/3 uplatňovaného nároku. S nepriznaním náhrady trov konania žalovaný preto nesúhlasí, pre neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani dôvodu výnimočnosti. Podobné konania, ktorých predmetom je nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, sú vždy vyvolané protiprávnym konaním žalovaného, čo vyplýva zo znenia § 11 a nasl. O. z. a preto táto skutočnosť nemôže predstavovať výnimočnosť, ktorá sa vyžaduje nepriznanie náhrady trov konania. Žalovaný opakovane vyjadril svoju ľútosť nad svojim konaním a to už v rámci trestného konania, v ktorom žalobkyňa mala možnosť uplatniť svoje nároky, čo nevyužila. Procesné konanie žalobkyne sa teda podieľalo na vzniku potreby daného súdneho sporu. Žalobkyňa v konaní uplatňovala od žalovaného nereálne sumy, ktoré neboli ničím odôvodnené. Preto žalovaný nemohol súhlasiť s vyplatením súm na začiatku súdneho konania alebo pred uvedenou dobou. Tento postoj žalovaného nemôže viesť k záveru, že uplatňovanie nárokov žalobkyne spôsobil žalovaný. Žalovaný sa snažil dohodnúť so žalobkyňou mimosúdne, pripravil návrh dohody o urovnaní, pričom došlo aj k odsúhlaseniu výšky ujmy, žalobkyňa však nesúhlasila so splátkami. Tento postoj strán konania súd prvej inštancie nezohľadnil. Žalovaný nechodil na pojednávania osobne, aby nevznikali zbytočne konflikty medzi sporovými stranami. Pracuje ako vodič, ak by nemal právneho zástupcu, mohlo sa stať, že by mu bola uložená povinnosť zaplatiť celú sumu uplatňovanú žalobkyňou. Žalovaný potreboval pomoc právneho zástupcu a odborníkov v príslušnej oblasti. Je tiež bežné, že žalobca si výšku uplatňovaných nárokov uplatňuje podľa výsledkov dokazovania, čo však nebol daný prípad (tu došlo k zvýšeniu uplatňovanej sumy žalobkyňou). Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý bol úspešný v rozsahu 2/3, by nebolo spravodlivé. Žalovaný nemá nadštandardný príjem. V prípade priznania náhrady trov konania, došlo by k zrýchlenej úhrade nárokov žalobkyne. Nepriznaním náhrady trov konania bol žalovaný opäť potrestaný. Pokiaľ ide o potrebu liečby žalovanej, táto nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže z lekárskych správ i znaleckých posudkov vyplýva, že žalovaná navštevovala psychiatričku už pred protiprávnym konaním žalovaného a trpela poruchou osobnosti a epilepsiou, pričom neutrpela trvalú zmenu osobnosti.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Súd prvej inštancie vec v súlade s ustanoveniami a po vykonaní dokazovania dôkladne vec prejednal. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ustálil správne, na základe vykonaného dokazovania na úrovni 2/5 bodového intervalu 260 - 1300 v rozsahu 520 bodov. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie ZBaSSÚ (ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia). Súdny znalec vymedzenie bodového hodnotenia na úrovni 2/5, teda v dolnej polovici sadzby, odôvodnil v bode 5. záveru znaleckého posudku, s ohľadom na očakávanú perspektívu vývoja zdravotného stavu žalobkyne a na intenzitu a trvanie následkov, pričom súd prvej inštancie sa s jeho vymedzením stotožnil. V dobe súdneho pojednávania 23.11.2020 neboli dané žiadne zákonné obmedzenia zakazujúce vykonávanie súdnych opatrení v civilných veciach, takéto opatrenie nebolo vydané ani predsedom súdu. V uvedenom období nemali súdy povinnosť zdôvodňovať nutnosť konania pojednávania. V prípade potreby doplnenia výsluchu žalovanej, bolo to možné realizovať na pojednávaní 8.9.2021, na ktorom sa žalobkyňa zúčastnila, avšak žalovaný a jeho právny zástupca sa nedostavili a svoju neprítomnosť neospravedlnili. Súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 5.9.2021 správne zamietol s odkazom na zásadu koncentrácie, keďže žalovaný napriek zákonnému poučeniu návrhy označil neskoro a nezdôvodnil čo mu objektívne bránilo označiť ich včas. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje odpovede na podstatnú stránku v prejednávanej veci a vysvetľuje, ktoré skutočnosti boli považované súdom za preukázané a ktoré nie. Odvolanie neobsahuje konkrétny odvolací dôvod, ktorý vzhľadom na obsah odvolania nemožno vyvodiť. Na dodatočné doplnenie odvolacieho dôvodu nie je možné prihliadať. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišné od predstáv a želaní žalovaného nie je porušením jeho práva. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Žalobkyňa primárne navrhla, aby súd prvej inštancie odvolanie žalovaného odmietol.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 10 ods. 1, 5 ZBaSSÚ pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj. Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

6. Z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom č. 42/2020 súdneho znalca MUDr. Maroša Uhrina, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 3.7.2020, vyplýva ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 255 prílohy č. 1 sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úraze ZBaSSÚ, t. j. vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom), pri diagnóze posttraumatická stresová porucha (PSTP), pričom bodové ohodnotenie bolo stanovené na úrovni 2/5 bodového intervalu 260 -1300, t.j. v rozsahu 520 bodov.

7. Súdny znalec kvalifikoval z hľadiska závažnosti poškodenia zdravia zmenu duševného stavu žalobkyne, spôsobenú v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ako nadobudnutá diagnóza posttraumatická stresová porucha. Súdny znalec jednoznačne potvrdil, že táto diagnóza je v príčinnej súvislosti s psychotraumatickou udalosťou, ktorú žalobkyňa utrpela dňa 2. júla 2014. Závažnosť poškodenia zdravia žalobkyne, súdnym znalcom formulovaná v závere znaleckého posudku bod 5. a 6., bola formulovaná ako významne limitované možnosti žalobkyne uplatniť sa v bežnom živote, v dôsledku príznakov posttraumatickej stresovej poruchy, ktorými sú vyhýbavé správanie, psychosomatický dyskomfort s neschopnosťou úplného a spoľahlivého fungovania v rodine, v domácnosti a v práci. Súdny znalec kvalifikoval u žalobkyne takú mieru príkoria (utrpenú traumatickou udalosťou), ktorá ju môže ovplyvňovať v jej každodennom živote, pri opakovanom trvaní traumatických momentov s dopadom na opätovný výskyt traumatických reminiscencií (otváranie, znovuoživovanie problému psychotraumy inak ako psychoterapeuticky).

8. Pokiaľ ide o druhé kritérium bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, predpokladaný vývoj následkov, súdny znalec v závere znaleckého posudku (bod 5.) konštatoval predovšetkým potrebu dosiahnutia stabitalizácie psychopatológie, t.j. významnú redukciu príznakov posttraumatickej stresovej poruchy žalobkyne prostredníctvom psychiatrickej liečby, a to psychofarmák alebo psychoterapie s tým, že kým sa nedosiahne uvedený stav, dovtedy budú možnosti žalobkyne uplatniť sa v bežnom živote významne limitované príznakmi posttraumatickej stresovej poruchy.

9. Súdny znalec na základe preukázanej utrpenej psychiatrickej diagnózy žalobkyne, vyhodnotil závažnosť poškodenia zdravia žalobkyne a predpokladaný vývoj následkov, stanovením počtu bodov pri dolnej hranici rozpätia, kvantifikovanej ako dve pätiny bodového intervalu 260 - 1300 bodov, t.j. 520 bodov.

10. Súd prvej inštancie preto dôvodne konštatoval, že súdny znalec riadne zdôvodnil stanovenie bodového ohodnotenia, s ohľadom na očakávanú perspektívu vývoja zdravotného stavu žalobkyne, ako i s prihliadnutím na intenzitu a trvanie následkov poškodenia zdravia žalobkyne (ods. 29 rozsudok súdu prvej inštancie).

11. Odvolacia námietka žalovaného o neodôvodnení rozptylového bodového ohodnotenia, stanovením konkrétnej sadzby súdnym znalcom, následne prevzaté súdom prvej inštancie, nebola dôvodná. Závery

súdneho znalca, tak ako aj závery súdu prvej inštancie, sú preskúmateľné a zrozumiteľné, vychádzajúce z posúdenia súdnym znalcom, preukázaných skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky ( ). Neopodstatnená bola aj odvolacia argumentácia žalovaného „o dodatočnom odôvodňovaní“ bodového ohodnotenia súdom (čím mal súd neprimerane zasiahnuť do znaleckej činnosti znalca). Znalecký posudok predstavuje dôkazný prostriedok (pozostávajúci z úvodnej časti, samotného posudku a záveru), ktorým sa posudzujú skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, a aj tento dôkazný prostriedok vyhodnocuje súd podľa zásad o hodnotení dôkazov, ktoré súd hodnotí podľa podľa svojej úvahy.

12. V danom prípade, vzhľadom na charakter znaleckého posudku, súdny znalec stanovil sadzbu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú súd prvej inštancie vychádzajúc zo záverov súdneho znalca, vyhodnotil. Pritom kvantifikácia intervalu bodového ohodnotenia bola vyhodnotená taktiež správne, a to v dolnej polovici sadzby (konkrétne na úrovni 2/5 bodového intervalu maximálnej sumy 1 300 bodov), zodpovedajúca vyššie uvedeným záverom súdneho znalca, na ktoré potom nemá žiaden vplyv žalovaným poukazovaná skutočnosť neutrpenia trvalej zmeny osobnosti (ohľadom ktorej sa znalec vyjadril spôsobom, že sa nestotožnil s použitím tejto diagnózy pri ambulantných psychiatrických kontrolách, pre zachytené stavy stabilizácie psychopatológie, s ktorými sa vo svojich záveroch vysporiadal, porov. odsek 8 tohto rozsudku). Rozhodujúcim bol tu odborný záver o nadobudnutej diagnóze v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, a to posttraumatická stresová porucha, majúca za následok sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne (porov. odsek 7 tohto rozsudku). Skutočnosť ochorenia epilepsie (zrejmá aj zo znaleckého posudku), ako aj založenie si rodiny žalobkyňou, o ktorú sa stará, neovplyvňuje zodpovednosť žalovaného za vznik preukázanej škody na zdraví žalobkyne, majúcej za následok sťaženie spoločenského uplatnenia vyššie uvedeným spôsobom.

13. Odvolacia argumentácia žalovaného poukazujúca na lekárske správy psychiatričky MUDr. Q. nemohla taktiež obstáť. Súdny znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria bol súdom ustanovený za účelom poskytnutia vedeckých poznatkov, vychádzajúc okrem iného aj zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, vrátane lekárskych správ (zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že predmetom posudzovania boli aj lekárske správy psychiatričky MUDr. Q.). Pokiaľ bol v lekárskom zázname uvedený údaj o žalobkyni ako emočne nestabilnej osobnosti, nemá to vplyv na záver znaleckého posudku o diagnostikovaní poškodenia zdravia u žalobkyne (F 43 posttraumatická stresová porucha). Násilný útok voči takejto osobe, ktorá o to viac je chránenou osobou, predstavuje potom priťažujúcu okolnosť v neprospech žalovaného.

14. Poukaz žalovaného na záver súdu prvej inštancie, že základnou východiskovou hodnotou je horná hranica vymedzenej sadzby bol bez právneho významu na kvantifikáciu a odôvodnenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne súdnym znalcom, ktorý stanovil bodové ohodnotenie na dolnej hranici vymedzeného intervalu položka 255 prílohy ZBaSSÚ (t. j. 520 bodov predstavujúcich 2/5 bodového intervalu 260 - 1300).

15. Podľa judikatúry (napr. uznesenie NS SR sp. zn. ) za znemožnenie strane uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie takéto vady odôvodnenia rozhodnutia neobsahuje. Zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

17. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie na základe záverov znaleckého dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nárok žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.569,60 eur. Iné odvolacie námietky vo vzťahu k prvému napadnutému výroku súdneho rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť

žalobkyni náhradu škody z titulu bolestného vo výške 1.318,40 eur a straty na zárobku vo výške 176,67 eur, zo strany žalovaného, v odvolaní vznesené neboli.

18. Podľa ZOC ( o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov), v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu.

19. V posudzovanej veci sa na súde prvej inštancie uskutočnilo pojednávanie dňa 23. novembra 2020, na ktoré sa žalovaný a jeho právny zástupca (ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal 16. októbra 2020) bez ospravedlnenia neustanovili.

20. Predvolaním osoby na pojednávanie vzniká jej povinnosť zúčastniť sa na úkone súdu, na ktorý bola takáto osoba predvolaná. Súčasne má tak možnosť zúčastniť sa na nariadenom úkone. Ak súd prvej inštancie neoznámil stranám konania a ich právnym zástupcom zrušenie súdneho pojednávania, ako ani žalovaný a jeho právny zástupca nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania, boli splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie pojednávania dňa 23. novembra 2020.

21. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade aj s ustanovením § 3 ZOC, vzhľadom na charakter sporu náhrady škody na zdraví, v ktorom bol súd povinný konať plynule a bez prieťahov, s cieľom zabezpečiť uplatnenie kompenzácie poškodeného subjektu v primeranom čase. Zodpovedal aj osobitnostiam daného sporu, keďže podľa záverov znaleckého posudku súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria otváranie tém s prežitými traumatickými udalosťami spôsobenými protiprávnym konaním žalovaného, negatívne vplývalo na žalobkyňu, s čím súvisí aj časové predĺženie sporu. Vzhľadom na splnenie zákonom stanovených podmienok pre uskutočnenie súdneho pojednávania, nebol daný dôvod aby súd prvej inštancie oznamoval stranám konania dôvod, pre ktorý sa súdne pojednávanie má konať. Žalovaným tvrdené procesné očakávania (že súdne pojednávanie nebude) preto nemali legitímny základ.

22. Súd prvej inštancie dôvodne poukázal na procesnú možnosť žalovaného a jeho právneho zástupcu realizovať doplnenie výsluchu žalovanej na ďalšom pojednávaní dňa 8. septembra 2021, na ktoré sa však žalovaný a jeho právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavili. Žalovanému bolo preto umožnené byť prítomný na výsluchu žalobkyne a položiť otázky, bez potreby nahradenia doplnenia jej výsluchu písomne. Uskutočnením výsluchu žalobkyne na pojednávaní nedošlo k porušeniu práv žalovaného.

23. K namietaným zamietnutým dôkazným návrhom žalovaného, týkajúcich sa informácií od psychiatrov, v súvislosti s emočne nestabilným stavom žalobkyne, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie odvolacieho súdu v ods. 13 tohto rozsudku, ako i závery znaleckého dokazovania v znaleckom posudku súdneho znalca MUDr. Maroša Uhrina č. 42/2020, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

24. Podľa záverov znaleckého posudku MUDr. Michala Božíka, PhD. odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia č. 1/2019, fyzické poranenia, ktoré utrpela žalobkyňa 2. júla 2014, nezanechali žiadne trvalé následky, avšak trvalé následky sú prítomné dominantne v rámci psychiky a psychického stavu žalobkyne (z ktorého dôvodu bol aj ustanovený súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Maroš Uhrin). Skutočnosť, že časť uplatňovaných nárokov žalobkyni priznaná nebola, nemá vplyv na žalobou uplatňované nároky žalobkyne, preukázané na základe vykonaného dokazovania, najmä znaleckých posudkov, ktoré kvalifikovaným spôsobom zo strany žalovaného spochybnené neboli (súkromným znaleckým posudkom a pod.). Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie dodatočných návrhov na doplnenie dokazovania poukazom na koncentračnú zásadu, keďže žalovaný napriek zákonnému poučeniu označil dôkazné návrhy neskoro a žiadnym spôsobom neuviedol objektívne prekážky, ktoré mu bránili označiť ich včas (odvolaciu argumentáciu v tomto smere žalovaný neuviedol).

25. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , , , ), ako tomu bolo aj v danom prípade.

26. Odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu bolestného vo výške 1.318,40 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.569,60 eur a z titulu straty na zárobku vo výške 176,67 eur (I.) ako vecne správne potvrdil.

27. Potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu sa vzťahoval aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (III.).

28. Ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, ako to bolo v danom prípade, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Nemôže preto úspech strany v spore týkajúci sa iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch.

29. Žalobkyňa si v danom spore žalobou uplatnila nárok na bolestné vo výške 2.693,15 eur, pričom úspešná bola v časti priznanej sumy bolestného vo výške 1.318,40 eur. Keďže mala žalobkyňa úspech v spore len čiastočný, náhrada trov konania sa pomerne rozdelí a aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech (teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán, zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu). Žalobkyňa vo vzťahu k nároku na náhradu bolestného bola úspešná v rozsahu 48,95 % (1.318,40 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný, ktorý mal úspech v rozsahu 51,05 %, v dôsledku čoho pomer úspechu a neúspechu mal za následok úspech žalovaného len v pomerne nepatrnej časti (2,1 %). Ak teda úspech strán v spore bol rovnaký, potom žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania ( ).

30. Žalobkyňa vo vzťahu k žalobou uplatňovanému nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 12.272 eur bola úspešná vo výške 8.569,60 eur, t.j. 69,83 %, v ktorej časti bol neúspešný žalovaný a ten bol úspešný v rozsahu 30,17 %, v dôsledku čoho vznikol nárok na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 39,66 %.

31. S poukazom na vyššie uvedené nárok na náhradu trov konania v časti náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nevznikol žalovanému a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa voči výroku o náhrade trov konania odvolanie nepodala, nebolo možné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v neprospech žalovaného (zákaz reformatio in peius, t.j. zákaz zmeny k horšiemu, ktorý sa aplikuje pri podaní opravného prostriedku a v zmysle ktorého jeho podanie nemôže zhoršiť postavenie toho, kto opravný prostriedok podal). Odvolacia námietka žalovaného o priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni v súvislosti s nárokom na náhradu bolestného a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nebola dôvodná.

32. Vo vzťahu k uplatňovanej náhrade straty na zárobku bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 43,87 % (176,67 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný a ten bol úspešný v rozsahu 56,13 %, v dôsledku čoho vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 12,26 %.

33. V súvislosti s uplatňovaným nárokom žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000 eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá, bola žalobkyňa neúspešná v celom rozsahu, v dôsledku čoho bol úspešný v plnom rozsahu žalovaný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

34. Súd prvej inštancie však dôvodne žalovanému vzniknutý nárok na náhradu konania (odsek 32. a 33. tohto rozsudku) nepriznal, z dôvodov hodných osobitného zreteľa aplikujúc ustanovenie .

35. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

37. Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad o náhrade trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ). Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

38. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ).

39. Aplikáciu ustanovenia pritom skúma súd vždy z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie preto dôvodne pristúpil k posúdeniu predpokladov uplatnenia moderačného práva a dospel k správnemu právnemu záveru o potrebe aplikácie ustanovenia , odkazom na okolnosti hodné osobitného zreteľa, majúce charakter výnimočnosti.

40. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v charaktere konania, v ktorom si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu škody na zdraví, v dôsledku protiprávnemu konaniu žalovaného. Poukázal na obsah znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že samotné vedenie súdneho konania, teda nutnosť uplatňovať si svoje nároky súdnou cestou pre postoj žalovaného, veľmi negatívne vplýval na zdravotný stav žalobkyne, dokonca obmedzoval jej schopnosť pokračovať v odporúčanej terapii. Druh a spôsob protiprávneho konania žalovaného (ktorý rozrazil dvere do bytu a fyzicky v byte napadol žalobkyňu, ako čupela na zemi, tak ju najmenej päťkrát udrel päsťou do ľavej a pravej časti tváre, kedy spadla pod stôl, čím jej spôsobil tupé poranenie hlavy v oblasti čela, podvrtnutie krčných stavcov, hematóm v oblasti tváre, otras mozgu a zlomeninu lícnej kosti s dobou práceneschopnosti 47 dní), ktorým spáchal prečin ublíženia na zdraví, ako aj prečin porušovania domovej slobody, predstavuje svojim závažným charakterom dôvod hodný osobitného zreteľa, majúci znak výnimočnosti. Obdobne skutočnosť, že žalobkyňa sa musela domáhať svojich nárokov voči žalovanému iniciovaním súdneho konania, ktoré výrazne negatívne ovplyvňovalo jej zdravotný stav, ako aj pokračovanie v liečebnom procese (terapii) predstavovala dôvod hodný osobitného zreteľa, s charakterom výnimočnosti. Žalobkyňa pri uplatňovaní nárokov vychádzala z lekárskeho posudku, pričom základ jednotlivých uplatňovaných nárokov bol daný a nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy bolo odôvodnené len duplicitou (nemožnosťou uplatňovať náhradu za rovnakú ujmu z dvoch rôznych titulov). Charakter a okolnosti protiprávneho konania, majúce za následok vznik nároku na náhradu škody či na náhradu nemajetkovej ujmy, nepochybne môžu predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je súd povinný z úradnej povinnosti prihliadať.

41. Na kompenzáciu (odškodnenie) uplatňovaných nárokov na náhradu škody žalobkyňou nemá žiaden vplyv či žalovaný opakovane vyjadril ľútosť nad svojim konaním, i v rámci trestného konania (s čím súvisí posudzovanie postoja žalovaného práve v uvedenom konaní). Bez významu na rozhodovanie o náhrade trov konania bola tiež skutočnosť, že žalobkyňa si uplatnila nároky žalobou v občianskoprávnom konaní. Žalovaný nepreukázal mimosúdne vyplatenie nárokov na náhradu škody na zdraví, ktoré spôsobil žalobkyni svojim protiprávnym konaním. Neakceptovanie splátok žalobkyňou v prípade návrhu na mimosúdnu dohodu, nebránilo žalovanému realizovať navrhované splátky. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že nemal v úmysle súdne konanie naťahovať ani predlžovať, k tomu je potrebné uviesť, že sa dvoch súdnych pojednávaní nezúčastnil, ako ani jeho právny zástupca (23.11.2021 a 8.9.2021).

42. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv ani skutočnosť, na ktorú žalovaný poukazoval (absencia vysokoškolského vzdelania a druh práce - vodič), keďže zamestnaný bol. Komplexným zhodnotením

rozhodnutia v merite sporu (bez mechanického posudzovania jeho výsledkov) sa javí spravodlivé, aby žalobkyňa, ktorá dôvodne bránila svoje porušené práva a právom chránené záujmy, neznášala náhradu trov konania, ktoré bolo dôsledkom protiprávneho konania žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Nepriznanie náhrady trov konania nepredstavuje žiaden trest, ale dôsledok hrubého porušenia práva, s čím sú spojené následky aj v podobe nepriznania náhrady trov konania. Opačný výklad relevantných právnych noriem by bol v rozpore s princípom spravodlivosti.

43. K opätovnému poukazu žalovaného na zdravotný stav žalobkyne pred jeho protiprávnym konaním, ako i na neutrpenie trvalej zmeny osobnosti, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku (ods. 12).

44. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní, podľa , v spojení s vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, voči žalovanému v odvolacom konaní neúspešnému. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.