Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/77/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcu: Urbariát Jurová - pozemkové spoločenstvo, IČO: 30 400 7822, so sídlom Jurová č. 85, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, advokátka so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti žalovanej: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX zastúpený: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o odstránenie neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, o vydanie opravného uznesenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -292, zo dňa 31. marca 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie opravil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.03.2019 sp. zn. -246, ktorý vo výrokovej časti po oprave správne znie: „I. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O. , obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve členov Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17 m a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Uznesenie odôvodnil poukazom na ust. a tým, že súd prvej inštancie postupujúce podľa zákonného ustanovenia odstránil zrejmé nesprávnosti ku ktorým došlo pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia. 3. Proti uznesenie súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , a . Uviedla, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 12.3.2019, č.k. -246, proti ktorému včas a riadne podala žalovaná odvolanie. S obsahom predmetného odvolania sa v plnom rozsahu stotožňuje a zotrváva na skutočnostiach v nich uvedených.

4. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prvé rozhodnutie vo veci bolo odvolacím súdom vrátené aj z dôvodu neurčitosti a teda nevykonateľnosti výroku rozhodnutia. Po zrušení a vrátení uvedeného rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , žalobca navrhol pripustiť zmenu žalobného návrhu, ktorému návrhu okresný súd vyhovel uznesením zo dňa 20.03.2018 a pripustil zmenu žalobného návrhu tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

5. Opakovane argumentuje a cituje skutočnosti uvádzané v predmetnom odvolaní, ktoré podľa názoru žalovanej preukazujú nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci, ktoré bolo zo strany žalovanej napadnuté odvolaní. Poukázala na ust. , a . Je nepochybné, že žalobný návrh musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Má za to, že opätovne ani po zmene žalobného návrhu samotný výrok rozsudku, na základe ktorého je „Žalovaná povinná vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcely. reg. "C“ č. 812/1 - lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve

členov Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17 m a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku“, nezodpovedá skutkovému stavu a trpí vadou neurčitosti a je nevykonateľný.

6. Neurčitosť žalobného návrhu spočíva v tom, že nie je opäť zrejmé, teda dostatočne určite vymedzené, ktorých 601 m2 z celkovej výmery parcely (86.089 m2) má žalovaná vypratať. Zároveň je žalovanej uložená povinnosť odstrániť oplotenie v dĺžke 79,17 m, pričom zase nie je bližšie vymedzené, kde sa uvedené oplotenie, ktoré má byť odstránené nachádza, a teda aj túto časť výroku rozhodnutia považuje za neurčitú a tým aj nevykonateľnú.

7. Ohľadom žalobného návrhu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. : "Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Nim zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (s. 2 ). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, ú čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú •formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané ().

8. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

9. Ohľadom poučovacej povinnosti súdu však poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.12.202011 sp. zn. ,,Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

10. Bolo na žalobcovi, aby svoje podanie opravil tak, aby bol žalobný návrh vo veci samej určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný teda navrhol taký žalobný návrh, ktorý presne, určito a zrozumiteľne vymedzuje akú povinnosť navrhuje žalovanému uložiť, pripadne toho, čo má žalovaný presne, kedy a v akej lehote vykonať resp. čoho sa má zdržať. Žalobca pritom na pojednávaní dňa 20.03.2018 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na vyjadrení zo dňa 21.06.2017, kde upravil petit v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trnava a žiadal pripustenie zmeny petitu, čomu súd uznesením vyhovel. V predmetnom rozhodnutí Krajský súd v Trnave pritom uviedol, kde sú nedostatky návrhu a taktiež uviedol ako mohol žalobca svoj návrh upraviť tak, aby bol určitý a teda vykonateľný."

11. V nadväznosti na opravný rozsudok zo dňa 31.3.2020 uvádza, že predmetný rozsudok nepovažuje za správny a zároveň zákonný, nakoľko žalobca sa v priebehu celého konania domáhal petitu v pôvodnom znení pred vydaním opravného rozsudku (v uvedenom znení aj opravoval svoj rozsudok 'v zmysle poučenia KS TT v konaní ). Zo spisu je zrejmé, že nie je pravdou tvrdenie súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, kedy uvádza: "že výroková časť rozsudku nekorešponduje s petitom". Zo spisu je zrejmé, že žalobca nesprávne žaloval, preto nie je pravdou, že súdu prvej inštancie nesprávne označil spoluvlastníka nehnuteľnosti resp. že súd prvej inštancie sa dopustil chyby. Nakoľko súdne konanie je kontradiktórne a súd rozhoduje len o návrhu, nemá súd svojvoľnú možnosť meniť petit žaloby k záujmu sporovej strany. Domnieva sa, že pochybenie žalobcu v žalobe nie je na mieste odstraňovať takýmto spôsobom, obzvlášť po to, čo na to v odvolacom konaní upozornili. Takýto postup súdu považuje za rozporný s ustanoveniami , osobitne s ustanovením §

216 . Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal vyhovieť žalobcovi, ktorý požiadal podaním zo dňa 9.8.2019 / čl. 272/ súd o zmenu petitu, nakoľko súd prvej inštancie uvedeným neodstránil zrejmú nesprávnosť ku ktorej malo dôjsť vo vyhotovení písomného rozsudku. Domnieva sa preto, že súd takýmto spôsobom rozhodol nad rámec predmetnej žaloby.

12. Na základe vyššie uvedeného preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.03.2019, č.k. -246 v spojitosti s Rozsudkom OS Dunajská Streda zo dňa 31.03.2020, č.k. -292 podľa zmenil tak, že súd žalobu zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaná v odvolaní proti opravnému uzneseniu opätovne tak, ako v odvolaní proti rozsudku zdôrazňuje, že návrh žalobkyne bol neurčitý, nevykonateľný "v nadväznosti na opravný rozsudok" z 31.3.2020, predmetný rozsudok nepovažuje "za správny a zákonný". Nie je pravdou, že súd nesprávne označil spoluvlastníctvo, resp. že sa dopustil chyby súd, ale žalobkyňa nesprávne žalovala. Napokon žalovaná dodáva, že súd nemá možnosť svojvoľne meniť petit žaloby k záujmu sporovej strany a domáha sa, aby odvolací súd "rozsudky" Okresného súdu č. -246 z 12.03.2019 v spojitosti s rozsudkom č. -292 z 31.03.2020 zmenil tak, že žalobu zamietne.

14. Odvolanie žalovanej smerujúce proti opravnému uzneseniu z 31.03.2020 pokladá za nedôvodné až zmätočné nezodpovedajúce zákonu.

15. V danom prípade išlo v predmetnom rozsudku o zrejmú nesprávnosť tak, ako sa žalobkyňa vyjadrila už vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti rozsudku z 12.03.2019. O odvolaní žalovanej proti tomuto rozsudku bude rozhodovať odvolací súd, ktorý posúdi, či odvolaním napadnutý rozsudok je správny a zákonný. K tomuto odvolaniu žalovanej proti rozsudku sa žalobkyňa vyjadrila už 06.08.2019. Napadnuté rozhodnutie súdu l. inštancie - uznesenie -292 z 31.03.2020 - pokladá žalobkyňa za vecne správne, keď súd týmto uznesením len opravil zrejmé nesprávnosti v rozsudku z 12.03.2019.

16. Navrhuje, aby odvolací súd podľa uznesenie súdu l. inštancie z 31.03.2020 sp. zn. -292 ako vecne správny potvrdil.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

18. Predmetom konania (po zmene žaloby) bola žaloba o uloženie povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O. , obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve členov Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m. 19. Súd prvej inštancie svojím v poradí druhým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O. , obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17 m. 20. Na základe odvolania žalovanej súd prvej inštancie opravným uznesením pod č.k. -292 zo dňa 31.03.2020 opravil výrok rozsudku v znení: „I. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O. , obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve členov Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“ 21. Vzhľadom k odvolacím argumentom žalovanej bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku i iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie.

23. Súdne rozhodnutie je proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne rozhodnutie. Pri takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia. Preto, ak sa v rozsudku vyskytne chyba v písaní alebo počítaní alebo ak rozsudok obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, je povinnosťou súdu tieto pochybenia napraviť. Predmetom opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavia pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k vydaniu opravného uznesenia, resp. vyhoveniu takéhoto návrhu zo strany súdu môže prísť iba v prípade, ak došlo k chybe v písaní, počítaní resp. inej zrejmej nesprávnosti.

25. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 19.06.2017 vyplýva, že sa domáha toho, aby bola žalovaná zaviazaná k uloženiu povinnosti vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve členov Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m. V tomto znení, bola na pojednávaní dňa 20.03.2018 aj pripustená zmena žaloby. 26. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dopustil zrejmej nesprávnosti pri vyhlasovaní rozsudku a aj jeho vyhotovení, keď k uvedenému prišlo pri duševnej činnosti sudcu v procese rozhodovania (aj vyhotovenia rozhodnutia). Ani z obsahu spisu, ani rozhodnutia súdu prvej inštancie (výroku alebo odôvodnenia rozsudku) nevyplýva, žeby sa žalobca domáhal iného nároku, resp. súd by tento nepovažoval za dôvodný v celom rozsahu a žeby súd mal podľa tvrdenia žalovanej prekročiť návrh žalobcov.

27. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade sú splnené podmienky na vydanie opravného uznesenia, z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa . 28. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).