Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-131-2020.pdf
PDF · 212.62 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/131/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne - spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. O. XX/XX, XXX XX G., do 22.10.2020 podnikajúci pod obchodným menom V. T., s miestom podnikania A. Škarvana 26/23, 027 44 Tvrdošín, IČO: 30 530 857, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Q. č. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101083592/2020 zo dňa 24.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím Číslo 102893516/2019 zo dňa 16.12.2019 vyrubil daňovému subjektu V. T., IČO: 30 530 857, DIČ: 1020468320, IČ DHP SK1020468328, A. Škarvana 26/23, 027 44 Tvrdošín rozdiel dane v sume 3.770,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia poukázal správca dane na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2016 u daňového subjektu - žalobcu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 101862506/2019 zo dňa 14.08.2019 a protokol č. 101862507/2019 zo dňa 02.08.2019. Daňový subjekt podal vyjadrenie k protokolu, v ktorom vzniesol pripomienky a tie boli správcom dane prerokované o čom bola spísaná zápisnica č. 102870425/2019 zo dňa 12.12.2019. Predložené pripomienky vo vyrubovacom konaní, ako aj dôkazy a zistenia správcu dane počas daňovej kontroly uvedené v protokole č. 101862507/2019 nevyvrátili pochybnosti správcu dane, pričom daňový subjekt vo vyjadrení na výzvu nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy, ktoré správca dane nemal na zreteli pri posudzovaní predmetného zdaniteľného obchodu, resp. na základe ktorého je možné zmeniť závery uvedené v protokole. Správca dane z predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si odpočítal DPH z faktúr od spoločnosti MESAX s.r.o., Sládkovičova 5, 934 01 Levice, IČO: 46 011 897, IČ DHP: SK2023186165 platné do 08.09.2017, ktorej právnym nástupcom je od 08.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., ktorých predmetom bolo dodanie smrekovej guľatiny, a to konkrétne z faktúr interné číslo:
- 021116003 so základom dane 3.142,45 Eur, DPH 628,49 Eur.
- 241116002 so základom dane 3.141,60 Eur, DPH 628,32 Eur,
- 241116001 so základom dane 3.139,90 Eur, DPH 627,98 Eur,
- 211116002 so základom dane 3.143,30 Eur, DPH 628,66 Eur,
- 251116001 so základom dane 3.145,00 Eur, DPH 629,00 Eur,
- 211116001 so základom dane 3.140,75 Eur, DPH 628,15 Eur. Za účelom získania informácie o daňovom subjekte MESAX s.r.o. zaslal správca dane dožiadanie Daňovému úradu Trenčín, v rámci ktorého žiadal vypočuť ako svedka bývalého konateľa subjektu MESAX s.r.o. R.. V. W.. O jeho vypočutí bola spísaná zápisnica č. 101119800/2019 zo dňa 12.06.2019, v ktorej R.. W. potvrdil, že V. T. dodal smrekovú guľatinu, neposkytol o tom ale žiadne dôkazy. Na otázku správcu dane komu a kedy, ako aj kde odovzdal účtovníctvo spoločnosti MESAX s.r.o. a či má o tom nejaký doklad uviedol, že žiadne doklady nemá. V tejto súvislosti správca dane uviedol, že Ing. V. W. je aktuálnym konateľom nástupníckej obchodnej spoločnosti subjektu MESAX s.r.o., a to obchodnej spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., a teda by mal dokladmi spoločnosti MESAX s.r.o. disponovať. Na základe miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadania správcu dane na Daňový úrad Trenčín bolo zistené, že na adrese Sládkovičova 5, Levice čo je registrované sídlo subjektu MESAX s.r.o. sa nachádzala budova, na ktorej bola umiestnená poštová schránka s označením spoločnosti, pričom toto označenie názvu spoločnosti bolo v čase miestneho zisťovania prelepené páskou. V schránke sa nachádzali nevyzdvihnuté oznámenia o doručovaní a uložení poštových zásielok, ktoré správca dane vedel identifikovať cez priezory poštovej schránky. Správca dane tiež telefonicky kontaktoval účtovníčku daňového subjektu pani Z. V., ktorá je evidovaná v registri daňového subjektu na elektronické doručovanie. Menovaná uviedla, že daňovému subjektu MESAX s.r.o. nevedie účtovníctvo a doklady odovzdala bývalému konateľovi R. M.. Rovnako bolo vykonané miestne zisťovanie i na adrese Čsl. Armády 6/68, Nové Mesto čo je registrované sídlo subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., teda právneho nástupcu spoločnosti MESAX s.r.o., konateľom ktorého právneho nástupcu je taktiež R.. V. W.. Na uvedenej adrese bolo zistené, že sa nachádza pasáž spájajúca ulicu Čsl. Armády s Hurbanovou ulicou, v ktorej sa nachádzajú viaceré prevádzky. Spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. prevádzkovala v uvedenej pasáži kaviareň s reštauráciou, ktorá je však už dlhšiu dobu zatvorená. Na uvedenej adrese sa nenachádza označenie spoločnosti. Ing. V. W. v rámci svojej výpovede na ústnom pojednávaní dňa 17.05.2018 pred Daňovým úradom Trenčín uviedol, že spoločnosť MESAX s.r.o. nemala zamestnancov a účtovníctvo spoločnosti MESAX s.r.o. stratil pri sťahovaní. Správca dane zistil, že MESAX s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty v mesiaci júl 2017, spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 a ku dňu 30.09.2016 bola ukončená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3, 6 daňového poriadku, § 19 ods. 1 zákona o DPH a § 24 ods. 1 daňového poriadku. Skonštatoval, že doposiaľ neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je to uvedené v predmetných faktúrach od dodávateľa MESAX s.r.o. Ani úhrada dokladu nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Je preto na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu a že dodania tovarov alebo služieb na týchto faktúrach uvedené boli aj reálne vykonané. Vzhľadom na tieto skutočnosti zamestnanci správcu dane považujú predmetné faktúry za sporné, a preto neuznali odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 3.770,60 Eur.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého stupňa alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 101083592/2020 zo dňa 24.06.2020 potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia podrobne skonštatoval odvolacie námietky žalobcu a správcom dane zistený skutkový stav, vrátane konštatovania obsahu výpovede R.. B. Z., ktorá počas rokov 2015 až 2018 poskytovala a fakturovala administratívne práce pre V. T. a fyzicky bola prítomná pri preberaní dreva, ktoré bolo spojené s premeriavaním a vážením dodávok a kontrolou kvality. Táto na ústnom pojednávaní dňa 04.11.2019 popísala realizáciu obchodu tak, že dodávateľ priamo zavolal V. T. - jej otcovi, ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase s odobratím guľatiny bolo na odberné miesto poslané ich vozidlo Tatra v čase vopred určenom a na miesto, kde čakal dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná a určená kvalita dovezenej guľatiny. Táto guľatina na základe merania bola tabuľkami vyhodnotená množstvom a kvalitou. Na základe tohto merania bolo telefonicky oznámené dodávateľovi, aká je kvalita a množstvo, na základe ktorej dodávateľ vytvoril faktúru. Tieto faktúry boli osobne dovezené do firmy T. V.. K faktúram boli priložené pokladničné doklady a tie boli zaplatené v hotovosti. Každá faktúra obsahuje objednávku, faktúru, pokladničný doklad. Dodávateľ síce prišiel vždy osobne na firmu, ale vždy sa preukázal kartičkou DIČ, ktorú si overili na stránke OR SR a na stránke finančnej správy. Firma existovala na základe
tejto skutočnosti s dodávateľom uzatvárali obchod. Dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou a pokladničným dokladom. Po preverení množstva a kvality bola táto faktúra zaplatená v hotovosti. Menovaná uviedla, že drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti nemala, pričom smreková guľatina bola dovezená na ich aute, ktoré má vystavené stasky a zapnutú mýtnu jednotku. Overovaná bola vždy len firma, nie osoba. Menovaná konateľov firiem, ktorí dodávali guľatinu nepozná, nepozná ani osoby, ktoré doviezli faktúry, nemá vedomosť, kde predmetný tovar nadobudli spoločnosti uvedené na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mali tieto spoločnosti dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že obchodovanie s drevom upravuje viacero zákonných noriem a osoba, ktorá chce s drevom obchodovať sa musí týmito normami riadiť, pričom poukázal na úpravu podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, ako aj na § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Skonštatoval, že žalobca ako odvolávajúci a zároveň odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani samotné faktúry sa neodvolávajú na žiadnu zmluvu. Popísaný spôsob realizácie obchodov medzi predmetnou spoločnosťou a žalobcom je založený na komunikácii, ktorá však preukázaná nebola. Vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov. Z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar - smreková guľatina podľa predložených faktúr dodaný do miesta určenia - do odberného miesta. Ako spôsob úhrady je na objednávkach uvedený prevodný príkaz a až z predložených faktúr vyplýva, že odberným miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Obchody sa realizovali vždy v intervale dvoch dní, pričom v tomto časovom období mala byť žalobcom vystavená a doručená objednávka pre dodávateľa, dodávateľom nachystaný tovar - smreková guľatina v požadovanom rozsahu a kvalite a ním prepravený na odberné miesto v Oravskej Jasenici, žalobcom tovar prevzatý, naložený na vlastný dopravný prostriedok a odvezený žalobcovi, kde mal byť tovar premeraný a určená jeho kvalita a taktiež musel žalobca informovať dodávateľa o množstve a kvalite dodaného tovaru, aby mohol dodávateľ vystaviť faktúru v deň dodania tovaru. Krátkosť času na všetky uvedené úkony vzbudzuje pochybnosti o ich realizácii. Tieto pochybnosti zakladá aj skutočnosť, že tovar - smreková guľatina bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u odvolávajúceho, aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom odvolávajúceho je cca 18 km. Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ smreková guľatina pochádza. Podľa vyjadrenia Ing. B. Z. bolo nakupované drevo ciachované, avšak daňový subjekt nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Tento údaj sa uvádza napríklad na doklade o pôvode dreva. Týmto dokladom by mal žalobca disponovať. Z informačného systému Finančnej správy SR bolo zistené, že spoločnosť MESAX, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až jún 2016 podala nulové daňové priznania na DPH, od zdaňovacieho obdobia júl 2016 spoločnosť v daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značne vysokom objeme dodaných tovarov a služieb (až do cca 1,75 mil. Eur) veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako cca 200 Eur). Posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov spoločnosť podala naposledy za rok 2014, posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015. Informácie o výraznom nepomere medzi vykazovaným objemom realizovaných plnení a vykázanou výškou daňovej povinnosti naznačujú možné rizikové správanie spoločnosti MESAX s.r.o., čo však nebolo možné preveriť z dôvodu absencie dokladov spoločnosti. Navyše spoločnosť MESAX s.r.o. od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že spoločnosť preveroval aj v registri účtovných závierok a v nadväznosti na to musel zistiť, že spoločnosť MESAX s.r.o. za rok 2015 nevykázala žiadne tržby. V rámci preverovania správca ďalej zistil, že spoločnosť MESAX s.r.o. bola dňa 08.09.2017 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. Posledným konateľom spoločnosti MESAX s.r.o. bol R.. V. W., ktorý je aj jediným konateľom spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. a tento v rámci svedeckej výpovede síce potvrdil realizáciu obchodov medzi spoločnosťou MESAX s.r.o. a V. T. v roku 2016 a 2017, ale nepredložil o uvedenom žiadne doklady a dôkazy, nakoľko ich nemá (podľa jeho vyjadrenia sa mali stratiť pri sťahovaní). R.. V. W. uviedol, že spoločnosť MESAX s.r.o. nemala stroje a ani zamestnancov, len to celé sprostredkovala. V predloženom administratívnom spise sa však nenachádza žiadna faktúra za sprostredkovanie. Nebolo možné preveriť predmetné fakturované plnenia v spoločnosti uvedenej na faktúrach t.j. v spoločnosti MESAX s.r.o. a ani u jej právneho nástupcu, teda spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. Nie je preukázaná ani skutočnosť, že so žalobcom komunikovala osoba, ktorá bola oprávnená za predmetného
dodávateľa MESAX s.r.o. jednať. Žalobca nepreukázal ani ním opísané preverenie skutočnosti, či spoločnosť dodávateľa je platcom DPH, čo mal realizovať na základe osvedčenia o registrácii a pridelení daňového čísla - kartičky s DIČ. Podľa vyjadrenia svedkyne R.. B. Z. sa nezisťovalo, kde predmetný tovar nadobudla spoločnosť uvedená na faktúrach a aký bol pôvod dreva a či mala spoločnosť dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Tieto skutočnosti viedli správcu dane k záveru o ďalšom spochybnení skutočnosti, že dodávateľom tovaru - smrekovej guľatiny bola spoločnosť uvedená na faktúrach. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Žalovaný zdôraznil, že odvolávajúci sa - žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s drevom, keď sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia prebiehala telefonicky, keď zistil, že spoločnosť v roku 2015 nevykazovala žiadne výnosy, keď nebolo zrejmé, odkiaľ smreková guľatina pochádza, keď dodávateľská spoločnosť zmenila odvolávajúcim navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný. Žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu správcu dane bolo zistené, že u žalobcu nejde o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami s rovnakou komoditou - smrekovou guľatinou a poukázal na prípady obchodovania v januári 2015 a februári 2015 so spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o. a v ďalších obdobiach aj s inými subjektami. Žalovaný skonštatoval, že podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH pre odpočet je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečne splnenie sa nárok na odpočet viaže. Jej nesplnenie nie je možné odpustiť a pokiaľ platiteľ nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to osobou uvedenou na faktúrach. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil - vyvrátil, inak nie je možné nárok priznať. Vo vzťahu k záverom podľa žalobcom označeného rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na svoje konštatovania o absencii postupu žalobcu s primeranou odbornou starostlivosťou, pre ktorú skutočnosť považuje argumentáciu žalobcu v tejto časti za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo konanie žalobcu vyhodnotené ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalovaným hodnotená ako opodstatnená, pretože správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal odvolávajúcemu odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach.
3. Podaním zo dňa 27.08.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobcu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obe tieto následne zrušiť a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na závery, z ktorých vychádzal správca dane a žalovaný a podľa ktorých v danej veci nebolo priznané právo na odpočet DPH za dodanie smrekovej guľatiny od dodávateľa MESAX s.r.o. Správne orgány skonštatovali, že neboli predložené doklady, ktoré by jednoznačne preukázali, že guľatina bola dodaná označeným dodávateľom uvedeným na faktúre. Samotné reálne nadobudnutie tovaru správca dane nespochybnil ale tvrdí, že nebola táto guľatina dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. Vo vyrubovacom konaní žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane. Poukázal na skutočnosť, že subjekt MESAX s.r.o. podal posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za obdobie júl 2017, jeho právny nástupca CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. za obdobie jún 2016 a k 30.09.2016 bola ukončená jeho registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Správca dane odôvodnil nepriznanie odpočtu i s poukazom na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe poukázal na svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde namietal, že ak správca dane nemienil doklady predložené daňovým subjektom akceptovať, bol povinný predložiť dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu vyvracajú. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom nehodnotil, len ich odmietol s uvedením finálneho záveru, že je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a dôkazy a pripomienky vo vyrubovacom konaní nevyvrátili pochybnosti správcu dane. Preukázaným kontrolným zistením správcu dane bolo len to, že u dodávateľov daňového subjektu nebolo možné preveriť vznik daňovej povinnosti, a to žalobca nemal ako ovplyvniť, nemal na to žiaden dosah. Správca dane skonštatoval, že daňová povinnosť nevznikla a faktúry nemajú reálny podklad. Žalobca v odvolaní poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011. Zdôraznil, že posudzovanie skutkového deja u každého zo zúčastnených subjektov musí na účely daňových povinností byť samostatné. Ak nedodal uvedený tovar na faktúre subjekt uvedený na faktúre, dodal ho iný subjekt na faktúre nekonkretizovaný, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry
a nepožadoval platby, čo je v rozpore s pravidlami formálnej a právnej logiky. Ďalej v odvolaní žalobca podľa obsahu dôvodov vymedzených v správnej žalobe poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, kedy tvrdil, že správca dane neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a neujasnil si skutkové alternatívy vykonaných dôkazov. Je možné predpokladať, že dodávateľ fakturovanú a splatnú daň neodviedol, pričom túto alternatívu ponechal správca dane bez povšimnutia, a tým sa táto skutočnosť javí ako nepodstatná. Nepriznať odpočet možno len ak sa zdaniteľná osoba priamo zúčastnila na daňovom podvode alebo postupovala zneužívajúcim spôsobom alebo vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Správca dane, aby sa vyhol preukazovaniu spojenému s daňovým únikom, neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálil, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre. S týmto záverom sa žalovaný stotožnil. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali pôvod dreva v súlade s vyhláškou č. 232/2006 Z. z. Obchody sa uskutočnili v priebehu dvoch dní, dodávalo sa do Oravskej Jasenice, na faktúrach nebol bankový účet dodávateľa, žalobca nepredložil dôkazy o tom aká ciacha bola na dreve uvedená, čo správne orgány považovali za údaj uvádzaný napríklad na doklade o pôvode dreva. Žalobca poukázal na to, že žalovaný len reprodukuje zistenia u dodávateľa MESAX s.r.o. Zdôrazňuje, že žalobca je subjektom, ktorý podniká s drevom od roku 1992 z čoho vyplýva, že mu musia byť známe predpisy upravujúce toto podnikanie a vyvodzuje z toho záver, že sa žalobca mal intenzívnejšie zaujímať o dodávateľa aj v tom smere, či má kapacity (personálne, materiálne, technické) na realizáciu plnenia a pod. Žalobca zdôraznil, že správca dane neposúdil vec ako podvodné konanie. Následne žalobca v správnej žalobe už vo vzťahu ku konkrétnym žalobným bodom vymedzeným priamo v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, je založené na nesprávnom právnom posúdení a v administratívnom konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie. Konkrétne uvádza nasledovné žalobné body:
- Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR a SD EÚ v otázke daňového podvodu a zneužitia práva, čo sú právne kategórie a nemôžu byť teda predmetom dokazovania ako právne inštitúty. To, či je naplnená skutková podstata daňového podvodu je možné skonštatovať až po ustálení skutkového stavu na základe právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. Predpokladom nepriznania odpočtu DPH z dôvodu podvodu na DPH je preukázanie existencie úniku v reťazci plnení, v ktorom sa žalobca ocitol, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016. Neodvedenie dane ako pojmový znak podvodu bolo v predmetnej veci naplnené tým, že subjekt MESAX s.r.o. ako dodávateľ fakturovanú a splatnú daň z dodávok žalobcu neodviedol. Správca dane ani žalovaný túto skutočnosť, ktorá indikuje existenciu daňového úniku v rozpore s úpravou podľa § 3 ods. 3, § 63 ods. 2 daňového poriadku nikde neuvádzajú, a tým sa uvedené pre skutkové a právne posúdenie javí ako nepodstatné. Druhým znakom daňového podvodu je skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, body 56 až 61 a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid bod 45. Zároveň zdôraznil, že judikatúra SD EÚ a NS SR ohľadom rozloženia dôkazného bremena v situácii účasti daňového subjektu na plnení poznačenom daňovým podvodom je ustálená. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom predstavuje dôkazné bremeno správcu dane a tento sa tohto dôkazného bremena nemôže zbaviť nekompetentným tvrdením, že neposúdil konanie ako podvodné konanie. Daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že drevo nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach z čoho vyplýva, že daňové orgány po právnej stránke posúdili vec nesprávne, namiesto toho aby zisťovali subjektívnu stránku účasti žalobcu na daňovom úniku. Správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo. Ak nebola predložená zmluva v písomnej forme, nie je možné tvrdiť, že nebola predložená žiadna zmluva. V tejto časti poukázal žalobca na skutočnosť, že komunikácia medzi dodávateľom a žalobcom podľa záveru žalovaného nebola preukázaná, no na druhej strane v rozpore s uvedeným uvádza, že žalobca doručil objednávku pre dodávateľa a na základe tejto objednávky sa vždy v intervale dvoch dní realizovali obchody. Žalobca poukázal na skutočnosť, že konateľom MESAX s.r.o. ako aj jeho právneho nástupcu bol Ing. W., ktorý vo veci vypovedal dňa 17.05.2018 a dňa 12.06.2019 a potvrdil, že žalobcovi dodal smrekovú guľatinu, jeho výpoveď však správca dane neakceptoval s tým, že neposkytol o uvedenom žiadne dôkazy. Tento skutkový záver neobstojí vo svetle požiadaviek na hodnotenie dôkazov uvedených v ustanovení § 3 ods. 3 daňového poriadku, pretože nezohľadňuje čo všetko vyšlo v daňovom konaní najavo v
celkovom kontexte a neprihliada dostatočne k obsahu zistených skutočností. Žalobca uviedol, že svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi. Správca dane bol povinný svedeckú výpoveď Ing. W. ako dôkaz zhodnotiť v zmysle úpravy § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a prihliadnuť na všetko čo vyšlo najavo. Pri svedeckej výpovedi musí správca dane vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje alebo naopak, či sa dôkazy vzájomne dopĺňajú. Celkové posúdenie s uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočnosti. Správca dane uvádza, že nemohol preveriť, a tým ani potvrdiť pravdivosť tvrdení svedka, no napriek nemožnosti preveriť pravdivosť výpovede v skutočnosti túto výpoveď vyhodnotil ako nepravdivú.
- Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že vymedzenie dôvodov odvolania nastavuje referenčný rámec prieskumu rozhodnutia v odvolacom konaní teda to, ktoré skutkové a právne dôvody majú byť preskúmavané v odvolacom konaní. Nedostatočné vysvetlenie úvahy správneho orgánu o dôvodoch rozhodnutia je neodstrániteľnou chybou konania a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf 108/2009 a sp. zn. 5Sžf 22/2016. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena a judikatúry NS SR a SD EÚ a inými námietkami nevysporiadal vôbec, alebo len formálne a nekvalifikovane, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný mal uviesť na základe akej úvahy dospel k záveru, že za daných okolností mohol tovar dodať iný dodávateľ - uvedené namietal žalobca už i v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žalovaný to v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku ponechal bez povšimnutia.
- Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že došlé faktúry boli uhradené prevodom z účtu alebo v hotovosti, pričom k platbe v hotovosti boli priložené doklady z registračnej pokladne. Žalobca namietal, že sa dodávateľ vždy preukázal aj kartičkou DIČ, teda osvedčením o registrácii a pridelení DIČ, ktoré vydáva správca dane a dokladmi z registračnej pokladne, ktoré registruje správca dane. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 7 ods. 3, § 8 ods. 1, 2 zákona č. 289/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že evidencia registračných pokladníc je pod plnou kontrolou daňových úradov, a teda správcovi dane nič nebránilo, aby si zistil na koho je registrovaná registračná pokladnica, z ktorej bola faktúra uhradená. Žalobca spochybňuje takýto postup správcu dane, ktorý je v rozpore so samotným účelom zákona č. 289/2008 Z. z. Pri bezhotovostných platbách správca dane podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku mohol požiadať banku o oznámenie majiteľa účtu, na ktorý bola platba poukázaná pokiaľ na niektorých faktúrach nebol uvedený účet dodávateľa. Aj tieto námietky ponechal žalovaný v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku bez povšimnutia.
- Ústavne akceptovateľným spôsobom nie je odôvodnený záver žalovaného, podľa ktorého žalobca porušil ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z., teda nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že uvedené nie je podmienkou nároku na odpočítanie DPH, úprava podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. takú podmienku neupravuje. Uvedený záver žalovaného je podľa tvrdenia žalobcu svojvoľný.
- Pri závere, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala oprávnená osoba, došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov (síce nie je produkovaná písomná zmluva, ale je produkovaný zo strany žalobcu reťazec dôkazov - objednávka, faktúra, platby atď.) od spoločnosti MESAX s.r.o. a zároveň žalobca zdôraznil v tejto časti bežné obchodné zvyklosti, v nadväznosti na ktoré je logické a oprávnené sa domnievať, že za dodávateľa konala osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi.
- Ing. Z. prítomná pri preberaní tovaru z dostupných zdrojov preverovala obchodných partnerov žalobcu prostredníctvom Obchodného registra, informačného systému - záznamov finančnej správy, prostredníctvom registra účtovných závierok. V čase obchodov boli všetci dodávatelia platiteľmi DPH a žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žalobca nevidel dôvod preverovať aká ciacha mala byť na dreve uvedená. Smreková guľatina bola dopravená dodávateľom na odberné miesto v Oravskej Jasenici dopravnými prostriedkami a žalobca nevidel dôvod zisťovať, či sú majetkom dodávateľa alebo sú prenajaté.
- Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku zdôraznil povinnosť správcu dane zistiť daň, ktorá zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje a v tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia NSS sp. zn. 5Afs 60/2017. Správne orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že nárok na odpočítanie dane nevznikol, pričom v
danom prípade išlo o najjednoduchší spôsob ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od subjektu MESAX s.r.o. a zaručiť daňový výnos.
4. K žalobe sa podaním zo dňa 16.02.2022 vyjadril žalovaný. Vyjadrenie žalovaného podrobne uvádza zistenia správcu dane tak, ako sú konštatované aj v rozhodnutí žalovaného v rámci odvolacieho konania, vrátane výpovede svedkyne Ing. B. Z. a poukazu na právnu úpravu obchodovania s drevom podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 a § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. a zdôraznenia už v rozhodnutí žalovaného prijatého záveru, podľa ktorého žalobca ako odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami a na takúto zmluvu sa neodvolávajú ani faktúry, pričom v nadväznosti na túto skutočnosť a vyjadrenia Ing. Z. ohľadne realizácie predmetných obchodov skonštatoval, že popísaný spôsob realizácie obchodov s dodávateľom MESAX s.r.o. je založený na komunikácii, ktorá nebola preukázaná. Žalovaný zdôraznil, že vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov, pričom z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar (smreková guľatina) podľa predložených faktúr dodaný žalobcovi ako spôsob prepravy. Ako spôsob prepravy je na faktúrach uvedených osobný odber, avšak bez miesta určenia odberného miesta. Ako spôsob úhrady je v objednávkach uvedený prevodný príkaz a až z predložených faktúr vyplýva, že odberným miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Podľa uvedených dokladov sa obchody realizovali vždy v intervale dvoch dní a v nadväznosti na to žalovaný poukazujúc na krátkosť času na všetky uvedené úkony vyjadril pochybnosti o realizácii. Pochybnosti o realizácii uvedených obchodov zakladá aj skutočnosť, že tovar (smreková guľatina) bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u žalobcu aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom žalobcu je cca len 18 km. Taktiež je nejasné, prečo dodávateľ nebol prítomný pri premeriavaní a stanovení kvality tovaru (smrekovej guľatiny) u odberateľa (žalobcu). Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ smreková guľatina pochádzala. Podľa vyjadrenia Ing. B. Z. bolo nakupované drevo ciachované, pričom daňový subjekt však nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Uvedený údaj sa uvádza napríklad na doklade o pôvode dreva, pričom uvedeným dokladom by žalobca mal disponovať. Z informačného systému Finančnej správy SR bolo zistené, že spoločnosť MESAX s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až jún 2016 podala nulové daňové priznania na DPH a od zdaňovacieho obdobia júl 2016 v daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značne vysokom objeme dodaných tovarov a služieb (až do cca 1,75 mil. Eur) len veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako 200 Eur). Posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov spoločnosť podala naposledy za rok 2014, pričom posledné daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015. Informácie o výraznom nepomere medzi vykazovaným objemom realizovaných plnení a vykázanou výškou daňovej povinnosti naznačujú možné rizikové správanie spoločnosti MESAX s.r.o., čo však nebolo možné preveriť z dôvodu absencie dokladov spoločnosti. Spoločnosť MESAX s.r.o. naviac od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov, vo svojom odvolaní žalobca uvádza, že spoločnosť preveroval aj v registri účtovných závierok, a teda v takom prípade musel zistiť, že spoločnosť MESAX s.r.o. za rok 2015 nevykázala žiadne tržby. Ing. V. W. v rámci svedeckej výpovede síce potvrdil realizáciu obchodov medzi spoločnosťou MESAX s.r.o. a žalobcom v roku 2016 a 2017, ale nedostatočne konkretizoval aspekty realizovaného obchodu a nepredložil žiadne doklady a dôkazy, nakoľko ich nemá, mali sa podľa jeho vyjadrenia stratiť pri sťahovaní. Uviedol, že MESAX s.r.o. nemal stroje ani zamestnancov, len to celé sprostredkoval. Žiadna faktúra za sprostredkovanie sa v administratívnom spise nenachádza. Nebolo možné v nadväznosti na to preveriť predmetné fakturované plnenia v spoločnosti uvedenej na faktúre t.j. v spoločnosti MESAX s.r.o. a ani u jej právneho nástupcu t.j. v spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. U subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. nebolo možné preveriť ani úhrady predmetných faktúr v hotovosti. Na tomto mieste žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal rovnako ako v odôvodnení svojho rozhodnutia na ďalšie skutočnosti, z ktorých vyplynulo ďalšie spochybnenie dodávok tovaru - smrekovej guľatiny žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalovaný uviedol, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto dôkazné bremeno neunesie. Každý poctivý obchodný styk vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosť nielen o obsahu a rozsahu vykonávanej ekonomickej činnosti, ale aj o subjektoch s ktorými tak činí. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a § 24 ods. 1, 2 daňového poriadku a skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťou MESAX
s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. Správca dane a ani žalovaný neboli povinní dokazovať, ktorá iná spoločnosť dodala žalobcovi plnenia na faktúrach uvedené. V nadväznosti na žalobcom zdôrazňované závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou starostlivosťou, čo v prípade žalobcu v predmetnej veci dodržané nebolo. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Žalobca vytvoril v žalobe rámec podvodného konania, ku ktorému malo dôjsť zo strany spoločnosti MESAX s.r.o., a to na tom základe, že MESAX s.r.o. fakturovanú a splatnú daň z dodávok dreva pre žalobcu neodviedla. Je to však konštrukcia žalobcu. K ostatným námietkam žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že porušenie vyhlášky č. 232/2006 Z. z. žalovaný nespojil so záverom ohľadom nepriznania práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Na úpravu podľa tejto vyhlášky ako aj na Zákon o lesoch č. 326/2005 Z. z. poukázal z dôvodu, že na základe uvedených právnych predpisov mal žalobca disponovať dôkazom o pôvode dreva, ktoré bolo na faktúrach uvedené. Takéto dôkazy správcovi dane predložené neboli. Táto skutočnosť bola však jednou z množiny skutočnosti, ktoré viedli k záveru o nepreukázaní dodania tovaru uvedeného na predmetných faktúrach spoločnosťou MESAX s.r.o., čo následne viedlo k nepriznaniu práva na odpočet DPH z predmetných faktúr. Pokiaľ ide o námietku nepredloženia zmluvy v písomnej forme a súvisiacu námietku, že z tejto skutočnosti nie je možné tvrdiť, že nebola predložená žiadna zmluva, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o predložení zmluvy, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani samotné faktúry sa na žiadnu zmluvu neodvolávajú. Námietku ohľadom objednávky žalovaný uviedol v súvislosti s poukázaním na časovú nereálnosť uskutočnenia fakturovaných obchodov. Poukazovanie žalobcu na bežné obchodné zvyklosti pri obchodovaní s drevom hodnotil žalovaný s ohľadom na zistené skutočnosti, podľa ktorých sa žalobca s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia prebiehala len telefonicky, ďalej keď zistil, že dodávateľ za rok 2015 nevykázal žiadne výnosy a keď nebolo zrejmé odkiaľ smreková guľatina pochádza a tiež keď dodávateľská spoločnosť zmenila žalobcovi navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný, za neopodstatnené. Na tomto mieste žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca ktorý podniká s drevom od roku 1992, za okolnosti ktorých zistenie vyplynulo z administratívneho konania sa mal intenzívnejšie zaujímať o svojho dodávateľa a neuspokojiť sa len s tým, že mu tovar bol dodaný. Pokiaľ ide o námietku hodnotenia tvrdenia svedka Ing. V. W., že žalobcovi bolo fakturované plnenie dodané, žalovaný zdôraznil, že predmetné tvrdenie svedka nebolo možné považovať za hodnoverné vzhľadom k ostatným tvrdeniam a skutkovým zisteniam, keď nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré sa mali stratiť pri sťahovaní a svoje tvrdenie modifikoval v tom smere, že to celé len sprostredkoval, keď spoločnosť MESAX s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov a nedisponovala žiadnym strojným zariadením a v dôsledku toho vznikli pochybnosti o hospodárskej činnosti spoločnosti MESAX s.r.o. Žalobcom tvrdené realizovanie preverenia dodávateľa fakturovaného plnenia na základe predloženej kartičky s DIČ žalobca nepreukázal.
5. Na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe reagoval replikou zo dňa 14.03.2022 žalobca. Podľa žalobcu je potrebné primárne zodpovedať otázku, čo je hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (Senatex C-518/14, Vadan C-664/16, Vikingo C-610/19, Ferimet C-181/20) nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar musí byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach, ale že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží dôkazy, že tovar použil pre potreby vlastných zdaniteľných plnení. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (Siemens C-69/17, Astone C-332/15, Dobre C-159/17) podľa žalobcu tiež vyplýva, že ak boli hmotnoprávne podmienky splnené, tak právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Žalobca bol názoru, že závery správnych orgánov sú v rozpore s uvedenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, pričom nepriznanie práva na odpočítane dane z dôvodu nepredloženia dôkazov, že tovar bol dodaný spoločnosťou MESAX, s.r.o. uvedenou na faktúrach nepostačuje na odopretie práva na odpočítanie dane. Žalobca ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé na základe čoho správca dane dospel k záveru, podľa ktorého nárok na odpočítanie dane vzniká len pod podmienkou, že odberateľ musí osobne poznať konateľov dodávateľa a osobne s nimi hovoriť a na základe čoho mal a mohol konkrétne identifikovať osoby, ktoré
doniesli faktúru za dodávateľa MESAX s.r.o. Zdôraznil, že dodávateľom guľatiny neboli osoby, ktoré doniesli faktúru, ale spoločnosť na faktúrach uvedená, a teda žalobca overoval túto spoločnosť. V tejto časti tiež poukázal na článok 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR a § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej úpravy má byť zabránené tomu, aby niekto bez legitímneho dôvodu požadoval od nositeľa mena jeho zverejnenie alebo oznámenie. Opätovne zdôraznil, že správne orgány nespochybňujú existenciu tovaru, ale spochybňujú osobu dodávateľa. Ak žalovaný neakceptoval žalobcom predložené faktúry, objednávky, doklad o úhrade faktúr prevodom z účtu ani doklad z registračnej pokladne, ktorú sám registruje, podľa žalobcu je otázne, akú výpovednú hodnotu by mali doklady alebo vedomosť žalobcu o pôvode dreva; správca dane si mohol overiť, na aký daňový subjekt je registrovaná registračná pokladňa, prípadne postupovať pri bezhotovostných platbách podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku a požiadať o oznámenia majiteľa účtu, na ktorý bola platba poukázaná. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Vikingo C-610/19, z ktorého vyplýva, že ak osoba, ktorá vyhotovila faktúru nemala potrebné ľudské a materiálne zdroje, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na odopretie práva na odpočítanie dane. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z. alebo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a tvrdí, že toto porušenie má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, mal to ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodniť. Ak správne orgány nespochybňujú existenciu tovaru, ale spochybňujú osobu dodávateľa, považoval žalobca za otázne, akú výpovednú hodnotu žalovaný pripisuje zisteniu, že sa obchody mali realizovať vždy v intervale dvoch dní. Nevidel tiež pochybnosť v tom, že zmluvné strany si dohodli odovzdanie tovaru v Oravskej Jasenici. Ak správca dane a žalovaný tvrdili, že tovar nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach, ale ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakých termínoch dodal iný nekonkretizovaný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu, potom mali uviesť, na základe akej logickej úvahy dospeli k tomuto záveru; zároveň poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžf 108/2009 z 18.05.2010 a sp. zn. 5Sžf 22/2016 z 26.04.2018. Žalobca mal za to, že on nevytvoril rámec podvodného konania, ktorého prvým pojmovým znakom je neodvedenie dane (túto neodviedol dodávateľ žalobcu MESAX s.r.o.), pričom druhým pojmovým znakom daňového podvodu je, že zdaniteľná osoba, ktorej obchody boli s podvodným spojené vedela alebo vedieť mohla, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu.
6. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 26.04.2022. Žalovaný považoval za neopodstatnené tvrdenie, že v prípade nároku na odpočítanie dane nezáleží na osobe, ktorá plnenie dodala, ale len na existencii samotného plnenia, nakoľko pri uplatnení nároku na odpočítane dane z dodaného plnenia je veľmi dôležité, či dodávateľ je alebo nie je platiteľom dane. Daňový subjekt zaťažuje dôkazné bremeno o reálnosti dodania tovaru alebo služby platiteľom uvedeným na faktúre. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, teda že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie; pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, nepostačuje na vznik nároku na odpočet len samotná existencia dokladu. Bolo v záujme žalobcu získať potrebné informácie od svojho dodávateľa o poskytnutom plnení a preveriť si aj z verejných registrov skutočnosti, aby v prípade kontroly daňových orgánov preukázal, že urobil všetky reálne opatrenia, aby nevznikli pochybnosti ohľadom prijatých plnení. správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako boli deklarované, čo sa v uvedených prípadoch nestalo. Ďalej žalovaný zotrval na záveroch napadnutého rozhodnutia.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne 29.06.2022 bol verejne vyhlásený rozsudok. 8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby s poukazom na úpravu podľa § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.
9. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 63 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 26 ods. 3, písm. a daňového poriadku: Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť po a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie po a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení platnom a účinnom k 30.11.2016 - ďalej len zákon o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej vyhláška č. 232/2006 Z. z.: Ciacha je značka, ktorou sa označuje vyťažené drevo na jeho priečnom reze.
Ciachu registruje obvodný lesný úrad podľa odseku 7, ktorý zaznamená odtlačok ciachy pri ručnej ciachovačke a znaky ciachy z plastového štítka a výrobné číslo mechanickej ciachovačky v registri.
Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z.: Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje dokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č. 5.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len zákon č. 326/2005 Z. z.: Ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Ťažba na lesnom pozemku podľa § 39 ods. 1 písm. e) sa môže vykonať len na základe rozhodnutia podľa § 28 ods. 7 alebo na základe písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; na vydanie súhlasu sa nevzťahuje správny poriadok. Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. O zápise ciachy alebo iného povoleného označenia do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie, zápis vyznačí v spise a žiadateľovi vydá potvrdenie, v ktorom uvedie označenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, identifikačné údaje držiteľa ciachy, dátum vydania potvrdenia a údaje, ktoré zapísal do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.: Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [ § 66 písm. d)] a tieto doklady uchovávať najmenej desať rokov.
10. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vypracovania protokolu z daňovej kontroly č. 101862507/2019 zo dňa 02.08.2019 ohľadom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december všetko roku 2015 a január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, september a november roku 2016. Závery správcu dane k zdaňovaciemu obdobiu november 2016 sú zhrnuté v predmetom protokole z daňovej kontroly na strane 105-110. Podľa záverov správcu dane neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je uvedené v predmetných faktúrach od dodávateľa MESAX s.r.o. Identifikácia faktúr je uvedená v tabuľke, ktorá je na strane 106, pričom ide o faktúry, predmetom dodávky podľa ktorých bola dodávka smrekovej guľatiny. Správca dane skonštatoval, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie DPH a i keď majú tieto doklady náležitosť daňového dokladu a sú zaúčtované neznamená to, že nárok na odpočítanie DPH je oprávnený. Faktúra, zmluva či pokladničný doklad sám o sebe preukázaním realizácie obchodnej transakcie nie je, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Je to len tvrdenie o takej skutočnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie. Ani zaúčtovanie dokladu a jeho úhrada nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Doklad môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať, v čom ho ťaží dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. Je teda na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu, a že teda dodania tovarov alebo služieb na týchto faktúrach uvedené boli aj reálne vykonané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane považoval predmetné faktúry za sporné a neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celovej sume 3 770,60 Eur. Podľa odpovede dožiadaného Daňového úradu Trenčín zo dňa 20.03.2019 bol na ústnom pojednávaní dňa 17.05.2018 vo veci daňového subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. vypočutý R.. V. W., ktorý vypovedal, že subjekt MESAX s.r.o. nemal zamestnancov a účtovníctvo tohto subjektu stratil pri sťahovaní. Podľa zápisníc o ústnom pojednávaní dňa 12.06.2019 - zápisnica dožiadaného Daňového úradu Trenčín č. 101119800/2019 a zo dňa 12.06.2019 č. 101124999/2019 bol vypočutý svedok R.. V. W., ktorý pred dožiadaným správcom dane uviedol, že spoločnosť MESAX s.r.o. dodávala v rokoch
2016 a 2017 smrekovú guľatinu, týždenne išlo v priemere asi 200 m3 dreva, ktoré preberal v Oravskej Jasenici šofér nákladného vozidla od pána T.. Išlo o odpoveď na otázku správcu dane, či dodala v roku 2016 a 2017 spoločnosť MESAX s.r.o. V. T. tovar, a ak áno o aký tovar a v akom objeme išlo. Na otázku správcu dane kde spoločnosť MESAX s.r.o. tovar nadobudla svedok uviedol, že v Oravskej Jasenici od urbariátu. Na otázku správcu dane, či disponuje dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukazovali, že predmetný tovar spoločnosť nadobudla a že tovar bol následne fyzicky dodaný V. T. svedok uviedol, že takýmito dôkazmi nedisponuje a že to môže potvrdiť len pán T.. Na otázku správcu dane komu, kedy a kde odovzdal účtovníctvo spoločnosti a či má o tom nejaký doklad, ktorý mohol správcovi dane predložiť svedok odpovedal, že nemá žiadne doklady. Na otázky správcu dane akým spôsobom bola zabezpečená preprava k V. T., kde bola nakládka, kde vykládka, aké osoby sa ich zúčastnili a či mala spoločnosť MESAX, s.r.o. dostatočné materiálne, technické, personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného plnenia svedok odpovedal, že sa toho osobne nezúčastňoval, len to sprostredkoval, zamestnancov ani stroje nemal. Podľa uvedenej zápisnice zo dňa 12.06.2019 (Daňový úrad Trenčín č. 101119800/2019) v časti priebeh ústneho pojednávania je zaznamenané, že R.. W. bol predvedený príslušníkmi KRPZ v Trenčíne a rovnaký údaj je uvedený aj v druhej zápisnici dožiadaného Daňového úradu Trenčín z 12.06.2019 č. 101124999/2019, kde bol svedok vypočutý ohľadom dodávok subjektu PPKN, s.r.o. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú predmetné faktúry, ktoré vymedzujú v časti názov a druh tovaru/služby tovar ako smreková guľatina A,B pri forme úhrady uvádzajú údaj hotovosť a sú k nim pripojené písomné objednávky potvrdené žalobcom a pečiatkou subjektu MESAX s.r.o. s nečitateľným podpisom, na ktorých objednávkach je ako forma úhrady uvedený prevodný prípad a k faktúram sú pripojené rovnako doklady z registračnej pokladnice.
11. Konanie v tejto žalobe je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, pri prejednaní ktorej sa v celom rozsahu uplatnila zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v nadväznosti na úpravu § 183 SSP. Správny súd vychádzajúc z uvedeného vyhodnocoval námietky obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby a z repliky žalobcu len tie námietky, ktoré predstavovali doplnenie alebo rozvinutie argumentácie uvedenej už vo včas podanej správnej žalobe, pri zohľadnení skutočnosti predloženia repliky po nastúpení účinkov uvedenej koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby.
12. Pokiaľ žalobca tvrdil, poukazujúc na judikatúru NS SR a SD EÚ, ktorú označil v správnej žalobe (rozhodnutie sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016, uznesenie sp. zn. 2Sžf 97/2015, rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid), že sa správca dane a žalovaný nemôžu zbaviť ich dôkazného bremena, ktoré ich zaťažovalo v pomeroch predmetného administratívneho konania vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, a to prostredníctvom žalobcom označeného nekompetentného záveru správnych orgánov o tom, že konanie neposúdili ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Rovnako správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj súvisiacu námietku účelového neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania žalobcu a na to sa ďalej viažucu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri uvedenom závere správny súd primárne zdôrazňuje, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný založili závery svojich rozhodnutí na skonštatovaní nepreukázania splnenia materiálnej podmienky práva žalobcu na odpočet, predstavovanej skutočnosťou, že tovar fakturovaný predmetnými faktúrami, z ktorých si žalobca odpočet DPH uplatnil, bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre podľa § 49 ods. 1 zákona o DHP, a teda nebolo preukázané, že tomuto subjektu dodávateľa - MESAX s.r.o. v súvislosti s predmetným dodaním guľatiny vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Uvedený základ rozhodnutí správcu dane a žalovaného je v odôvodnení ich rozhodnutí jasne, jednoznačne a zrozumiteľne ako aj dostatočne vyjadrený a odôvodnený. Pri prijatí tohto záveru potom nebol dôvod na to, aby správca dane pristúpil k preverovaniu skutočnosti, či žalobca ako daňový subjekt v súvislosti s predmetnými dodávkami guľatiny vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podľa predmetných faktúr bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom resp. s daňovým podvodom (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžfk/2/2019 zo dňa 10.09.2020, podľa ktorého základnou podmienkou viažucou sa na priznanie nároku na odpočítanie dane je uskutočnenie plnenia v súlade s príslušnou faktúrou, čo je potrebné podotknúť vo vzťahu k aplikovateľnosti rozsudkov SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011, ktoré sú zamerané na prípady, v ktorých je aj napriek zisteniu podvodného konania možné daňovému subjektu právo na odpočet priznať). Dôvodom pre zisťovanie vedomosti alebo možnosti vedomosti na strane daňového
subjektu o tom, že sa prijatím predmetného plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, nebola skutočnosť úhrady dodávky, zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve žalobcu ani skutočnosť, či dodávateľ sám splatnú daň z dodávok pre žalobcu odviedol alebo nie, pretože pre vznik práva žalobcu na odpočet DPH z predmetných dodávok bolo relevantné splnenie materiálnej podmienky samotného vzniku daňovej povinnosti dodávateľa MESAX s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, ktorých sa týkali predmetné dodávky podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a ktorá daňová povinnosť dodávateľa vzniká dodaním tovaru. Nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní (rovnako aj na zneužití práva, čo však zo strany žalobcu namietané nebolo) prichádza do úvahy len pri splnení uvedenej materiálnej podmienky práva na odpočet, vyplývajúcej priamo z úpravy zákona o DPH, vrátane všetkých ostatných materiálnych a formálnych podmienok z tejto úpravy vyplývajúcich a samozrejme za stavu preukázania zo strany správcu dane tej skutočnosti, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Ak žalobca, ktorého vo vzťahu k podmienke dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre primárne ťaží i dôkazná povinnosť v nadväznosti na úpravu podľa § 24 ods. 1, písm. a) daňového poriadku, spoľahlivo nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o jej splnení, a tým o uskutočnení zdaniteľných obchodov subjektom dodávateľa uvedeným na faktúre, postupoval správca dane aj žalovaný správne a v súlade so zákonom, pokiaľ vec právne posúdil podľa úpravy § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 všetko zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené je námietka žalobcu o neobjasnení skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre, čím sa správca dane vyhol preukázaniu spojenia s daňovým únikom a neposudzoval vec ako daňový únik, nedôvodná.
13. Pri výsledkoch dokazovania správcu dane a ich náležitom vyhodnotení podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku nehodnotí správny súd žalobcom namietnuté vyhnutie sa preukázaniu skutočného mechanizmu podvodného konania ustálením záveru, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúrach ani ako dôvod pre záver, že by správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
14. V nadväznosti na uvedené východiská správneho súdu nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu viažuca sa k záverom podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016 a k záverom podľa rozhodnutí ESD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, ktoré rozhodnutia s týkajú prejednania vecí, kde bolo východiskom splnenie podmienok odpočtu - realizácia zdaniteľného plnenia, vrátane vzniku daňovej povinnosti dodávateľa uvedeného na faktúre, čo bola základná a relevantná skutková odlišnosť východísk týchto rozhodnutí oproti východiskám prejednávanej veci (v rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžf/31/2016 ide o bod 28. odôvodnenia, pričom samotný rozsudok ťažiskovo rieši situáciu, kedy zistený skutkový stav nepredstavoval dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa stal súčasťou kolotoča obchodných transakcií, ktorých hlavným cieľom bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia, v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 ide o bod 38. odôvodnenia, pričom ťažiskovo rieši tento rozsudok situáciu, kedy správne orgány nevyjadrili dostatočne určito, či danú vec posudzovali ako podvodné konanie alebo zneužitie práva, čo bolo mätúce a nezrozumiteľné, taktiež z uvedeného východiska o potrebe primárneho splnenia materiálnych podmienok odpočtu vrátane preukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre vychádzajú žalobcom označené rozhodnutia SD ED ako aj rozsudok C-610/19 zo dňa 03.09.2020). Osobitne k rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf 97/2016 správny súd uvádza, že týmto Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že ak podľa záverov správcu dane k dodaniu predmetných služieb skutočne došlo a bolo potrebné zodpovedať otázku reálnych dodávateľov týchto služieb, povinnosťou krajského súdu bolo vysporiadať sa s rozsahom dôkazného bremena žalobcu a závery z toho dostatočne odôvodniť. Ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca vykazuje znaky daňového podvodu, je povinný preukázať a dostatočne odôvodniť, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočet, t.j. musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je zaťažené daňovým podvodom. Z tejto časti odôvodnenia uvedeného rozhodnutia NS SR a ani z inej jeho časti nie možné vyvodiť argumentáciu podporujúcu námietky žalobcu v prvom žalobnom bode. Rovnako nie sú závery tohto rozsudku ani aplikovateľné v pomeroch prejednávanej veci, nakoľko sú zamerané na zdôvodnenie záveru o arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý neodôvodnil dostatočne svoj záver o podvodnom konaní. Väzba na hodnotenie materiálnych podmienok odpočtu nie v záveroch uvedeného rozsudku NS SR posudzovaná.
15. Správny súd uvádza, že vo vzťahu ku splneniu uvedenej materiálnej podmienky odpočtu DPH predstavovanej preukázaním skutočnosti, že guľatinu dodal žalobcovi subjekt MESAX s.r.o. ťaží tak, ako je už konštatované správnym súdom vyššie, dôkazné bremeno žalobcu. Obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu v tomto smere je preukázanie splnenia tejto materiálnej podmienky a v prípade existencie dôvodných pochybností správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, teda realizácie dodávky tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, tieto pochybnosti spoľahlivo vyvrátiť a splniť si tým náležite svoju dôkaznú povinnosť v celom rozsahu (v tejto časti správny súd poukazuje jednak pokiaľ ide o dôkazné bremeno daňového subjektu vo vzťahu ku tvrdeniu o realizácii dodávky konkrétnym dodávateľom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, sp. zn. 4Sžfk/38/2017 a ďalšie ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 a pokiaľ ide o presun dôkazného bremena späť na žalobcu pri dôvodnom spochybnení jeho tvrdení o dodávke tovaru konkrétnym dodávateľom uvedeným na faktúre na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2009, III. ÚS 93/2016). Správca dane založil záver o pochybnostiach o realizácii dodávky guľatiny žalobcovi dodávateľom MESAX s.r.o. na komplexe zistených skutočností, ktoré v súhrne (a to správny súd zdôrazňuje, nakoľko žalobca na viacerých miestach svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe poukazuje na izolované zistenia správcu dane a tieto vytrháva z kontextu, v ktorom boli správcom dane uvedené zistenia vyhodnocované v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, napríklad nedodržanie predpisov upravujúcich obchodovanie s drevom, neidentifikovanie osoby, ktorá dodávané drevo žalobcovi odovzdala alebo doniesla faktúru a pod.), odôvodňovali pochybnosti správcu dane o realizácii dodávky guľatiny dodávateľom uvedeným na faktúre. Konkrétne správca dane svoje pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach dôvodne a zákonne oprel o nasledovné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania:
- vyhodnotenie zistenej skutočnosti nepreukázania pôvodu dreva, ktorá pri obchodovaní s uvedeným druhom tovaru vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 4 ods.1, veta prvá, ods. 6, § 6 ods. 1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z., na ktorú poukázal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia aj podľa názoru správneho súdu odôvodňovala skúmanie a relevantnosť zisťovania pôvodu guľatiny,
- rozdielnosť údajov o spôsobe úhrady dodávok medzi objednávkami v písomnom vyhotovení tak, ako boli pripojené ku faktúram a samotnými faktúrami, v ktorých objednávkach je uvedený bezhotovostný platobný styk ako forma úhrady oproti forme úhrady podľa faktúr a zároveň skutočná realizácia úhrady tak, ako vyplýva z predložených pokladničných dokladov.
- nemožnosť preverenia realizácie dodávok podľa tvrdení svedka Ing. V. W., konateľa dodávateľa MESAX s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období a zároveň aktuálneho konateľa právneho nástupcu subjektu MESAX s.r.o. - obchodnej spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., ktorými dokladmi by mal z uvedeného titulu ako konateľ právneho nástupcu dodávateľa uvedeného na faktúrach disponovať a ktoré skutočnosti boli zohľadnené i pri hodnotení svedeckej výpovede tohto svedka, ktorý pred dožiadaným správcom dane dňa 12.06.2021 síce najskôr bez bližšej konkretizácie aspektov realizovaného obchodu potvrdil dodávky smrekovej guľatiny subjektom MESAX s.r.o. žalobcovi v rokoch 2016 a 2017. Následne vo svojej svedeckej výpovedi však tvrdil, že dodávky sprostredkoval, že spoločnosť MESAX s.r.o. nemala dostatočné materiálne, technické ani personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného plnenia a doklady spoločnosti MESAX s.r.o. nemá, pričom skôr, pri výsluchu pred dožiadaným správcom dane dňa 17.05.2021 uviedol, že účtovníctvo spoločnosti MESAX s.r.o. stratil pri sťahovaní. Uvedený obsah svedeckej výpovede bol správcom dane i žalovaným náležite vyhodnotený spolu s ostatnými, v rámci dokazovania zistenými skutočnosťami, podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s vyústením do správneho a zákonného záveru pri hodnotení tejto svedeckej výpovede ako nedostatočne hodnovernej, v nadväznosti na čo nemôže byť táto svedecká výpoveď dostatočným základom pre záver o preukázaní dodania predmetného tovaru dodávateľom MESAX s.r.o,
- zistenia zo systému finančnej správy, podľa ktorého spoločnosť MESAX s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až jún 2016 podala nulové daňové priznania na DPH a od zdaňovacieho obdobia júl 2016 v daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značne vysokom objeme dodaných tovarov a služieb (až do cca 1,75 mil. Eur) len veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako 200 Eur). Posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov spoločnosť podala naposledy za rok 2014, pričom posledné daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015 a z toho bola odôvodnene vyvodzovaná charakteristika rizikovosti správania sa MESAX s.r.o. ako podnikateľského subjektu,
- dobrovoľný výmaz subjektu MESAX s.r.o. z Obchodného registra dňom 08.09.2017.
- neprodukovanie žiadneho dôkazu zo strany daňového subjektu o komunikácii medzi žalobcom a dodávateľom tovaru.
- absencia identifikácie osoby, ktorá tovar v odbernom mieste Oravská Jasenica odovzdala ako aj absencia identifikácie osoby, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade žalobcovi. Uvedené a všetky ďalšie skutočnosti zistené správcom dane a vyhodnotené ním v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda pri dôslednom uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov, vrátane zohľadnenia všetkého čo vyšlo za konania najavo a bolo pre závery rozhodnutia správcu dane relevantné (tu vo vzťahu k argumentu relevantnosti správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994), opodstatnene založili pochybnosti správcu dane, a tým založili dôkazné bremeno žalobcu tieto dôvodné pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť. Žalobca si túto dôkaznú povinnosť nesplnil. Správca dane i žalovaný vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena v predmetnej veci a neučinili súčasťou jeho obsahu nič, čo by do rámca dôkazného bremena žalobcu nespadalo alebo na čo by žalobca nemal dosah, pretože v danom prípade išlo o preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu daňového subjektu a jeho priameho dodávateľa. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno žalobcu pri uplatnení odpočtu DPH úzko súvisí so zachovaním náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je ako požiadavka kladená na subjekt žalobcu ako podnikateľský subjekt pri uskutočňovaní jeho podnikateľskej činnosti a vo všeobecnej rovine umožňuje minimalizovať alebo vylúčiť podnikateľské riziko, ktoré žalobca ako každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti znáša v zmysle úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a ktoré podnikateľské riziko sa pri nezachovaní uvedenej náležitej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti môže prejaviť aj vo forme neunesenia dôkazného bremena daňového subjektu pri preukazovaní jeho práva na odpočet. V tejto časti poukazuje správny súd na dôsledné vymedzenie skutočností vyplývajúcich zo zistení správcu dane, na ktoré poukázal žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, v nadväznosti na ktoré dôvodne a správne konštatoval nedostatočnú dôslednosť žalobcu ako podnikateľského subjektu pri zachovaní potrebnej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti, zahŕňajúcej jeho dostatočnú vedomosť o subjekte dodávateľa. Konkrétne išlo o skutočnosť vyjadrenia samotného žalobcu ako daňového subjektu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde sám žalobca uviedol, že spoločnosť dodávateľa - MESAX s.r.o. preveroval aj v registri účtovných závierok, z čoho by nepochybne zistil, že táto obchodná spoločnosť za rok 2015 nevykázala žiadne tržby. Táto skutočnosť v spojení so skutočnosťou absencie preukázania pôvodu guľatiny, relevantnosť ktorej skutočnosti správny súd odôvodnil vyššie ako aj ďalšie v dokazovaní zistené skutočnosti (napríklad zmena spôsobu úhrady z bezhotovostného podľa objednávok na hotovostný podľa faktúr, nedostatočná vedomosť o subjekte dodávateľa z hľadiska jeho väzieb na zdroje dreva, teda, či je vlastník alebo má iné právo k takémuto zdroju, o konkrétnych osobách, s ktorými ohľadom dodávok a samotného dodania žalobca komunikoval a mal konať a podobne) správne indikovali požiadavku zachovania primeranej obozretnosti a tým vylúčenia resp. minimalizácie podnikateľského rizika na strane žalobcu. Správny súd i na tomto mieste zvýrazňuje, že zistené skutočnosti správca dane podrobil náležitému hodnoteniu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, a teda jednotlivé zistenia hodnotil v súvislostiach. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, v rámci ktorej žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zdôrazňujúc plnenie dôkaznej povinnosti predložením predmetných faktúr a ich príloh. Správny súd podotýka, že tieto dôkazy správca dane a žalovaný dôsledne vyhodnotili spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia. Závery rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 sú podľa záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžfk/81/2018 (bod 54. odôvodnenia) naviac prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR práve so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
16. Svoje závery ohľadom rozloženia dôkazného bremena a reakcie žalovaného na konkrétne odvolacie námietky žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne uviedol a zdôvodnil vrátane vymedzenia úvah, ktorými bol vedený pri vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, a teda postupoval v súlade so zákonnou požiadavkou podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku pokiaľ ide o realizáciu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu požadovanom odvolaním. Námietku žalobcu o dodaní tovaru iným dodávateľom, ako aj o neodvedení dane dodávateľom vysporiadava žalovaný v odôvodnení uvedenou argumentáciou ako celok a neponecháva ju tak ako tvrdí žalobca bez povšimnutia, ale ju hodnotí v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku ako skutočnosť, ktorá vyšla za konania najavo, s vyústením do prijatého dostatočne a presvedčivo odôvodneného záveru o nepreukázaní splnenia materiálnej podmienky odpočtu - skutočnosti dodania tovaru dodávateľom
uvedeným na faktúre. Tento záver, ktorý je základom rozhodnutia správcu dane i žalovaného je vyjadrený v odôvodnení ich rozhodnutí celkom jednoznačne a nepochybne. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie v nadväznosti na uvedené správny súd nekonštatuje a rovnako z uvedených dôvodov nie je vo vzťahu k odôvodneniam rozhodnutí správcu dane a žalovaného možné konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného nie je preto pokiaľ ide o preskúmateľnosť jeho odôvodnenia v rozpore so závermi rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca, a to rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžf/22/2016 a ani so závermi rozsudku sp. zn. 5 Sžf/108/2009 (pričom tento rozsudok NS SR zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a so zdôraznením dôkaznej povinnosti žalobcu k preukázaniu podmienok oslobodenia od dane).
17. Pokiaľ žalobca namietal, že správcovi dane nič nebránilo preveriť resp. zistiť, ktorý konkrétny subjekt realizoval platby v hotovosti alebo platby cez účet za predmetné dodávky guľatiny správny, súd konštatuje, že úlohou správcu dane nebolo zisťovanie subjektu, od ktorého v skutočnosti žalobca guľatinu prevzal ani kto skutočne žalobcovi tovar dodal, nakoľko skutočnosť dodania, teda materiálneho plnenia sporná a správcom dane spochybnená nebola, ale spochybnené bolo realizovanie zdaniteľného obchodu, teda skutočnosť, že dodávka bola realizovaná subjektom uvedeným na faktúre a že tomuto subjektu dodávateľa uvedenému na faktúrach, z ktorých bol odpočet DPH uplatnený vznikla daňová povinnosť (správny súd na tomto mieste poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Tento záver, ktorý je uvedený i v rozhodnutí žalovaného, dostatočne vysporiadava aj uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, a teda ani táto námietka nebola žalovaným pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu ponechaná bez povšimnutia tak, ako to tvrdil žalobca. Rozpor s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku tvrdený v tejto časti žalobcom správny súd nekonštatuje.
18. Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutie na závere o porušení ustanovení vyhlášky č. 232/2006 Z. z. žalobcom spočívajúcom v nepredložení dokladu o preukázaní pôvodu dreva. Zistenie absencie predloženia dokladu preukazujúceho pôvod tovaru správca dane a žalovaný vyhodnocovali ako jednu zo skutočností, ktoré tak ako je uvedené už vyššie založili dôvodné pochybnosti správcu dane a žalovaného o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, a to práve s ohľadom na druh dodávaného tovaru - smrekovú guľatinu, na obchodovanie s ktorým tovarom sa vzťahuje špeciálna právna úprava vyplývajúca z § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. Uvedené odôvodňovalo, aby sa správca dane otázkou pôvodu dreva zaoberal a vyhodnocoval túto v súvislosti so zistením skutočnosti absencie predloženia dokladov, ktoré by pôvod dreva preukazovali, teda nie ako zákonom vymedzenou podmienkou vzniku práva žalobcu na odpočet, ako takéto východisko navodzuje žalobca. Správca dane i žalovaný správne a zákonne konštatovali i v nadväznosti na takto vyhodnocovanú skutočnosť absencie dokladov o preukázaní pôvodu dreva, existenciu dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov, všetko i pri zohľadnení svedkyňou Ing. Z. tvrdenej skutočnosti opatrenia dreva ciachou. Tieto závery žalovaného sú v odôvodnení žalovaného jasne vymedzené a nie sú správnym súdom hodnotené ako svojvoľné.
19. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa záveru žalovaného žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala so žalobcom oprávnená osoba, že došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov a je logické a oprávnené domnievať sa, že konala za dodávateľa osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi, nemôže táto námietka žalobcu ako dôvodná obstáť v pomeroch prejednávanej veci a pri zisteniach správcu dane a ich vyhodnotení. Správny súd opakovane na tomto mieste poukazuje na závery, ktoré uviedol vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, ktoré pokiaľ ide o preukázanie dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre ťažilo v konaní žalobcu. V danom prípade pri absencii označenia konkrétnej osoby alebo osôb, s ktorými žalobca konal pri predmetnom dodaní guľatiny, a teda pri absencii označenia skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa, išlo o preukazovanie skutočností, ktoré do rámca dôkazného bremena žalobcu jednoznačne spadali. I tu správny súd podotýka primárnu zodpovednosť žalobcu za jeho schopnosť preukázať existenciu práva na odpočet pred správcom dane, ktorá je úzko spojená so zachovaním potrebnej opatrnosti a ostražitosti pri výkone podnikateľskej činnosti za účelom zníženia alebo vylúčenia podnikateľského rizika, ktorá zahŕňa i stav, kedy práve z dôvodu nezachovania tejto opatrnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera nebude žalobca schopný pred správcom dane preukázať podmienky vzniku práva na odpočet
(v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 alebo rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011, 4Sžf/25/2011). Uvedené závery sa uplatnili i vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej Ing. Z. prítomná pri preberaní tovaru preverovala z dostupných zdrojov obchodných partnerov žalobcu a žalobca nevidel dôvod preverovať čie sú autá, ktorými bolo drevo dovezené, aká ciacha mala byť na dreve uvedená. V tejto časti správny súd odkazuje na svoje závery vo vzťahu k správnemu a dostatočnému vymedzeniu skutočností, ktoré odôvodňovali požiadavku kladenú na žalobcu ako podnikateľský subjekt pri zachovaní náležitej a dostatočnej opatrnosti a odbornej starostlivosti v obchodnoprávnych vzťahoch, podľa vyššie uvedeného odôvodnenia.
20. Námietku žalobcu, podľa ktorej povinnosť správcu dane zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku a závery rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 60/2017, hodnotí správny súd pri zohľadnení zákonných záverov správcu dane a žalovaného o nepreukázaní materiálnej podmienky odpočtu predstavovanej preukázaním skutočnosti realizácie zdaniteľných obchodov, teda dodávky guľatiny dodávateľom MESAX s.r.o. žalobcovi a vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa, ako nedôvodnú. Správcom dane zistený skutkový stav predstavuje spoľahlivý základ uvedeného konštatovania a nie je možné mu vyčítať účelovosť neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia záveru o nevzniknutí nároku na odpočítanie dane ako jednoduchšieho spôsobu zabezpečenia kompenzácie nevymožiteľnej dane od subjektu MESAX s.r.o. a zaručenia daňového výnosu.
21. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotenia žalobných bodov v celom rozsahu ako nedôvodných rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
22. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
23. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní absencie preukázania podmienok výnimočnosti situácie.
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.