Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-22-2021.pdf
PDF · 108.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu H.. Q. S., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr. Michalom Holčíkom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, proti žalovanému GSK Financial, a.s. (pôvodne obchodné meno Generali Poisťovňa, a.s.), so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, o zaplatenie 4.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/36/2019-175 zo 16. decembra 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 16. 12. 2020 žalobu v celom rozsahu zamietol (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou, a to po späťvzatí žaloby žalobcom proti žalovanému 2/ (KOOPERATIVE poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4) a po zastavení konania voči žalovanému 2/ s odkazom na uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 8C/36/2019-122 zo dňa 09. 03. 2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 4 500,- Eur z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktorá mu vznikla na motorovom vozidle továrenská značka HONDA CR-V, EČV: XX. dňa 24. 10. 2016 vo Zvolene, a to prevádzkou motorového vozidla M. W. B., továrenskej značky Škoda Fabia EČV: D., ktorý bol zároveň vodičom a mal uzatvorenú poistnú zmluvu z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú premávkou motorového vozidla so žalovaným. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pričom v priebehu prvoinštančného konania vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,ZoPZP“), § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 122 ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1, 2, § 428 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,OZ“)
Keďže žalovaný v priebehu prvoinštančného konania vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie zistil, že žalobcom uplatnený žalobný nárok je premlčaný v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobca o tom, kto je zodpovedný za škodu dozvedel dňom, kedy došlo ku škodovej udalosti (24. 10. 2016) a o výške škody najneskôr dňom, kedy žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu na predaj motorového vozidla, ktoré malo byť zošrotované (23. 05. 2017). Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca mal žalobu podať najneskôr do 23. 05. 2019, a to posledný deň subjektívnej doby v zmysle § 106 ods. 1 OZ. Neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca čakal na výsledok priestupkového konania, ktorý by jednoznačne určil, či vodič N. W. B. bol alebo nebol vinný pri dopravnej nehode, teda či ju spôsobil a v akom rozsahu je vinný, pričom žalobca od počiatku tvrdil, že on dopravnú nehodu nezavinil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo/519/2002, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/237/2007. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je potrebné stopercentne vedieť a mať už právoplatné rozhodnutie o tom, kto je osobou, ktorá škodu spôsobila. Žalobcovi nič nebránilo podať žalobu v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 OZ a následne žiadať súd prvej inštancie o prerušenie konania. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 2 písm. f), h) CSP. Uviedol, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože do dňa podania žaloby nemal dostatočnú vedomosť o osobe, ktorá za spôsobenú škodu zodpovedá s poukazom na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré za škodcu, či už úplne alebo čiastočne označovali jeho samotného a nie výlučne poistenca žalovaného. Preto ak bol on rozhodnutiami správnych orgánov, dokonca právoplatným rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici sp. zn. KRPZ-BB-KD12-9-002/2018 zo dňa 14. 05. 2018 (ďalej aj ,,Rozhodnutie KR PZ“) označovaný za (spolu)zodpovedného za spôsobenie škodovej udalosti, a teda aj za spôsobenú škodu, nemal vedomosť o tom, že škodu spôsobil poistenec žalovaného. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie mal najneskôr podať žalobu dňa 23. 05. 2019, aby nedošlo k premlčaniu jeho nároku, avšak mal za to, že existovalo právoplatné Rozhodnutie KR PZ, ktoré mu bránilo riadnemu uplatneniu jeho nároku podanou žalobou. Dokonca i žalovaný v komunikácii s ním uvádzal, že aj po podaní žaloby je potrebné počkať na rozhodnutie v konaní o priestupku. Nesúhlasil s tým, že k premlčaniu jeho práva došlo márnym uplynutím subjektívnej doby počítanej najneskôr od 23. 05. 2017 a že svoj nárok mal podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ žalobou uplatniť najneskôr do 23. 05. 2019. Podotkol, že žalobu doručil súdu prvej inštancie v posledný deň objektívnej doby, v čase keď právoplatné Rozhodnutie KR PZ nebolo ešte rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/12/2018 zo dňa 19. 09. 2019 zrušené a aj preto bol presvedčený, že svoj nárok voči žalovanému uplatnil riadne a včas. Poprel, že mohol aj v zmysle v žalobe uvedených rozhodnutí správnych orgánov prejednávajúcich priestupok žalobcu, ktoré ho uznávali (spolu)zodpovedným zo spáchania priestupku, pri ktorom došlo k vzniku škody, mať vedomosť, resp. môcť si urobiť pravdepodobný úsudok o tom, že za spôsobenú škodu zodpovedá poistenec žalovaného. Pravdepodobný jeho úsudok o tom, kto za spôsobenú škodu zodpovedá, bol až do právoplatného zrušenia Rozhodnutia KR PZ vyvracaný práve rozhodnutiami správnych orgánov. Z tohto dôvodu odmietol tvrdenie, že mu nič nebránilo podať žalobu aj po uplynutí niekoľkých mesiacov od nehody. Skutkové okolnosti, ktorými do 23. 05. 2019 disponoval, neboli spôsobilé urobiť si záver o možnej zodpovednosti poistenca žalovaného za spôsobenú škodu. S uplatnením svojho nároku žalobou nečakal na skončenie priestupkového konania, ale na zrušenie právoplatného Rozhodnutia KR PZ týkajúceho sa jeho zodpovednosti za spôsobenú nehodu, teda i škodu. Mal za to, že subjektívna premlčacia doba mu najneskôr dňa 23. 05. 2019 uplynúť nemohla, a to aj z dôvodu v tom čase právoplatného Rozhodnutia KR PZ.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Nesúhlasil s odvolacími námietkami žalobcu. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ vedomosť poškodeného o osobe zodpovednej za škodu nevyžaduje žiadne predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu, resp. iného orgánu o spáchaní priestupku, prípadne trestného činu. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je rozhodujúcim kritériom pre získanie vedomosti o osobe škodcu získanie vedomostí o takých skutočnostiach, ktoré umožňujú viesť k záveru o zodpovednosti konkrétnej osoby. Pre začatie plynutia premlčacej doby sa teda nevyžaduje nespochybniteľná istota o takejto osobe vyplývajúca z iného právoplatného rozhodnutia. Napokon otázky skutočnej (miery) zodpovednosti škodcu sa posudzujú samostatne v rámci civilného konania o uplatnenom nároku na náhradu škody. Podľa jeho názoru vedomosti o osobe škodcu mal žalobca už bezprostredne po dopravnej nehode dňa 24. 10. 2016, keď v tento deň poznal všetky skutkové okolnosti, ktoré mu umožňovali urobiť (vlastný) záver o osobe zodpovednej za škodu a voči tejto sa predmetného nároku domáhať žalobou v civilnom konaní. Žalobca poznal okruh účastníkov dopravnej nehody (keď okrem neho tu bol len jeden ďalší účastník dopravnej nehody), od začiatku tak poznal identitu osoby, o ktorej tvrdil, že škodu spôsobila (viď záznam o dopravnej nehode, ktorý žalobca podpísal). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010, sp. zn. 1 Cdo 82/2009. Nie je teda správny názor žalobcu, že samotnú vedomosť o osobe škodcu pri dopravnej nehode vôbec nezískal, a že úsudok o osobe zodpovednej za škodu mal získať až s odstupom niekoľkých mesiacov z právoplatného rozhodnutia v správnom konaní, a že odlišný názor správneho orgánu o osobe (spolu)zodpovednej za škodu mu znemožnili učiniť vlastný záver o tejto osobe, navyše, ak tento záver celý čas spochybňoval a vydané rozhodnutia napádal. Otázka existencie zodpovednosti za škodu (ako civilný delikt) je odlišná od otázky zodpovednosti určitej osoby za priestupok/trestný čin. Ustanovenie § 193 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozhodnutím o tom, kto spáchal priestupok, je významným pre súd pri konečnom rozhodovaní o uplatnenom nároku, nie je však okolnosťou formujúcou vznik vedomosti poškodeného o škode (škodcovi). Navyše, ak súdom v civilnom konaní zistené okolnosti nasvedčujú, že škodu (spolu)spôsobila iná osoba, viazanosť súdu pri skúmaní zodpovednosti tejto osoby sa neuplatní. Rozhodnutie správneho orgánu o osobe zodpovednej za priestupok tak nemá žiadny vplyv na vznik vedomosti poškodeného o osobe škodcu, ktorá sa viaže na zistenie relevantných skutkových okolností umožňujúcich tento záver.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní. Podľa jeho názoru je rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 CSP, pričom na prejednanie odvolania žalobcu nariadil pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP za účelom doplnenia dokazovania a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. V posudzovanej veci predmetom sporu je náhrada škody vo výške 4 500,- Eur na motorovom vozidle žalobcu továrenskej značky Honda CR-V, EČV: XXXBR,, spôsobenej dňa 24. 10. 2016 vo Zvolene prevádzkou motorového vozidla M. W. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., Ul. R. Q. č.6, V., továrenskej značky Škoda Fabia, EČV: XXXCA.. Žalobca v žalobe označil žalovaného (1/) ako Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, pričom si voči nemu uplatnil nárok v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZoPZP s poukazom na to, že X.W. B. v čase vzniku škodovej udalosti mal uzatvorenú s Generali Poisťovňou, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla továrenskej značky Škoda Fabia, EČV: Y. (ďalej aj ,,poistenie zodpovednosti“).
7. Odvolací súd na pojednávaní dňa 29. 06. 2022 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to s Oznámením skutočností v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku zo dňa 12. 01. 2022 Generali Poisťovne, a.s., Bratislava (č.l. 218 spisu), s Prehlásením o procesnom nástupníctve Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, IČO: 452 72 956, zo dňa 20. 12. 2021 (č.l. 219-220 spisu), s Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Generali Poisťovne, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573 (č.l. 239-240 spisu), s Výpisom z Obchodného registra, vedeného Mestským súdom v Prahe Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, IČO: 452 72 956 (č.l. 252-253 spisu), s Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I GSK Financial, a.s., so sídlom Lamačská 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 (č.l. 254-258 spisu), s Výpisom zo zápisu z jednania predstavenstva Generali České pojišťovny
a.s. zo dňa 20. 12. 2021 o priradení podniku prevedeného zo spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. (č.l. 259 spisu), so Zmluvou o predaji podniku uzatvorenou medzi Generali Poisťovňou, a.s. a Generali Česká pojišťovna a.s. zo dňa 17. 12. 2021 (č.l. 264-284 spisu), s aktuálnymi výpismi z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I GSK Financial, a.s., so sídlom Lamačská 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 (č.l. 296-298 spisu) a Generali Poisťovne, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573 (č.l. 299-300 spisu).
8. Odvolací súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 17. 12. 2021 s účinnosťou od 24.00 hod. dňa 19. 12. 2021 Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, IČO: 452 72 956, v pozícii kupujúceho, so spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, v pozícii predávajúceho, uzatvorili Zmluvu o predaji podniku (ďalej aj ,,Zmluva o predaji podniku“) , ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa Generali Poisťovne, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov Generali Poisťovne, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 s tým, že práva a povinnosti dotknuté predajom podniku Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, bude Generali Česká pojišťovňa a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, IČO: 452 72 956, vykonávať prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej na území Slovenskej republiky, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I pod obchodným menom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573.
9. V zmysle Čl. 7. Prevod poistného a zaistného kmeňa, bodu 7.1 Zmluvy o predaji podniku v súlade s § 157 Zákona o poisťovníctve Prevodca prevádza na Nadobúdateľa a Nadobúdateľ prijíma od Prevodcu Poistný zaistný kmeň vrátane všetkých práv a povinností. S účinnosťou odo Dňa účinnosti sa Nadobúdateľ stáva zmluvnou stranou a poisťovateľom resp. zaisťovateľom v poistných a zaistných zmluvách, ktoré tvoria Poistný a zaistný kmeň, a bude ďalej nezmenené vykonávať poistné a zaistné zmluvy na základe zmluvných základov Prevodcu.
10. Podľa Čl. 9 Prevzatie záväzkov z poistného a zaistného kmeňa, bodu 9.1 s účinnosťou odo Dňa účinnosti: (a) vstupuje Nadobúdateľ do právneho postavenia Prevodcu ako poisťovateľa poistných zmluvách a zaistných zmluvách, ktoré tvoria Poistný a zaistný kmeň (,,Poistné a zaistné zmluvy“) a do všetkých a akýchkoľvek práv a povinností Prevodcu, ktoré vyplývajú z alebo súvisia s Poistnými a zaistnými zmluvami, vrátane ich dodatkov, zmien a všetkých i len nepriamo súvisiacich záležitostí a právnych vzťahov, ktoré na neho prešli ako súčasť Poistného a zaistného kmeňa, v dôsledku čoho sa Nadobúdateľ považuje za stranu Poistných a zaistných zmlúv, ktorá v celom rozsahu nahradila Prevodcu;
(b) Z Prevodu prechádzajú na Nadobúdateľa všetky a akékoľvek povinnosti, práva, nároky a pohľadávky, vrátane príslušenstva a práv s nimi spojených, ktoré vyplývajú z alebo súvisia s Poistnými a zaistnými zmluvami;
(c) sa Nadobúdateľ stáva v plnej miere zodpovedným za všetky náklady, nároky, požiadavky, škody, straty, záväzky, pokuty, sankcie a výdavky, ktoré budú voči Prevodcovi uplatnené, alebo ktoré Prevodcovi vzniknú v súvislosti s Poistným a zaistným kmeňom, alebo z Poistného a zaistného kmeňa; a
(d) Nadobúdateľ tiež vstupuje do všetkých procesných povinností, procesných práv procesných nárokov Prevodcu v akýchkoľvek a všetkých súdnych, exekučných, konkurzných, reštrukturalizačných alebo iných konaniach, vyplývajúcich z alebo súvisiacich s uplatnením alebo bránením akýchkoľvek nárokov, práv alebo pohľadávok Prevodcu z Poistných a zaistných zmlúv alebo v súvislosti s Poistnými a zaistnými zmluvami.
11. Zo Zmluvy o predaji podniku vyplynulo, že Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, IČO: 452 72 956, s účinnosťou od 24.00 hod. dňa 19. 12. 2021 okrem iných vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných a zaistných zmlúv, resp. v súvislosti s poistnými a zaistnými zmluvami Generali Poisťovne, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, vrátane procesných práv, procesných povinností a procesných nárokov vo všetkých súdnych, exekučných, konkurzných a reštrukturalizačných konaniach alebo iných
konaniach, vyplývajúcich alebo súvisiacich s uplatnením alebo bránením akýchkoľvek nárokov, práv alebo pohľadávok Generali Poisťovne, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332.
12. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I žalovaného (od 11. 01. 2022 obchodné meno žalovaného je GSK Financial, a.s.) vyplýva aktuálne jediný predmet jeho činnosti, a to prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov bez poskytnutia iných než základných služieb spojených s prenájmom.
13. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) je imanentná súčasť každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, keď ju žiadna zo strán nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29. 06. 2010).
14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.
15. Vzhľadom na Zmluvu o predaji podniku v posudzovanej veci, po začatí odvolacieho konania, došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa v spore koná, pričom v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
16. Subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán sporu je podľa ustanovenia § 80 ods. 1 CSP výlučne žalobca, pričom jedine žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu sporových strán bez ohľadu na to, či došlo k zmene aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie.
17. Keďže žalobca na uvedenú procesnú situáciu nereagoval, hoci po začatí odvolacieho konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, pričom nenavrhol, aby do konania na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli práva a povinnosti prevedené (Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovne, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573), preto odvolací súd konštatuje, že žalovaný GSK Financial, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, nie je pasívne vecne legitimovaným v konaní, a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok), potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP) vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
18. Keďže dôvodom potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, nebol daný dôvod na preskúmanie žalobcom uplatnených odvolacích argumentov, preto sa odvolací súd s nimi nezaoberal.
19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.
20. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.