Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-107-2020.pdf
PDF · 204.69 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/107/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: A. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. N. XX/XX, XXX XX R., do 22.10.2020 podnikajúci pod obchodným menom A. X., s miestom podnikania A. Škarvana 26/23, 027 44 Tvrdošín, IČO: 30 530 857, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom O. č. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101080093/2020 zo dňa 24.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím Číslo 102882867/2019 zo dňa 16.12.2019 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5.176,38 Eur, daňovému subjektu A. X., IČO: 30 530 857, DIČ: 1020468320, IČ DHP SK1020468328, A. N. XX/XX, XXX XX R. za zdaňovacie obdobie január 2015. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia poukázal správca dane na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2016 u daňového subjektu - žalobcu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 101862506/2019 zo dňa 14.08.2019 a protokol č. 101862507/2019 zo dňa 02.08.2019. Daňový subjekt podal vyjadrenie k protokolu, v ktorom vzniesol pripomienky a tie boli správcom dane prerokované o čom bola spísaná zápisnica č. 102870425/2019 zo dňa 12.12.2019. Predložené pripomienky vo vyrubovacom konaní, ako aj dôkazy a zistenia správcu dane počas daňovej kontroly uvedené v protokole č. 101862507/2019 nevyvrátili pochybnosti správcu dane, pričom daňový subjekt vo vyjadrení na výzvu nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy, ktoré správca dane nemal na zreteli pri posudzovaní predmetného zdaniteľného obchodu, resp. na základe ktorého je možné zmeniť závery uvedené v protokole. Správca dane z predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si odpočítal z faktúr od spoločnosti PEGA Trenčín s.r.o., Tomášikova 5/D, 821 01 Bratislava, IČO: 36 768 561, IČ DPH: SK2022370559, ktorej právnym nástupcom bola od 09.03.2016 spoločnosť ATFO Staving, s. r. o., Bratislava - mestská časť Ružinov, ktorej právnym nástupcom bola od 25.05.2016 spoločnosť KIVOX s.r.o., 125 Ratnovce, ktorej právnym nástupcom je od 08.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., ktorých predmetom bolo danie smrekovej guľatiny tak, ako sú tieto faktúry identifikované zdaňovacím obdobím, interným číslom, dodávateľom PEGA Trenčín, s.r.o., IČ DPH, základom dane a DPH v tabuľke na strane 5 rozhodnutia správcu dane, v celkovej výške základu dane 25.881,89 Eur a DPH 5.176,38 Eur.
Za účelom získania informácií o daňovom subjekte CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. zaslal správca dane dožiadanie na Daňový úrad Trenčín a žiadal vykonať miestne zisťovanie u tohto subjektu a preveriť, či má zaúčtované v účtovníctve predmetné faktúry pre spoločnosť A. X. a či bola za overované a fakturované dodávky v predmetných zdaňovacích obdobiach prijatá úhrada finančných prostriedkov, či bola z predmetných faktúr DPH daňovým subjektom priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach, kde predmetný tovar spoločnosť PEGA Trenčín, s.r.o. nadobudla, prečo za spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. bolo posledné podané daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb za rok 2015. Dožiadaný správca dane oznámil, že konateľom subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. je P.. A. Z. a z miestneho zisťovania na adrese Čsl. armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza pasáž spájajúca ulicu Čsl. armády s Hurbanovou ulicou, v ktorej sa nachádzajú viaceré prevádzky. Spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. prevádzkovala v uvedenej pasáži kaviareň s reštauráciou, ktorá je už dlhšiu dobu zatvorená. Na uvedenej adrese sa nikde nenachádza označenie spoločnosti. Nakoľko konateľ spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. P.. A. Z. je bezdomovec, so správcom dane nespolupracuje, nebolo možné preveriť požadované údaje. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť KIVOX s.r.o. na ktorú bola PEGA Trenčín prepísaná a ktorej právnym nástupcom je od 08.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. je taktiež správcovi dane známa z predchádzajúcich konaní. Zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu Palostav s.r.o., Rabčice a bolo zistené, že daňovému subjektu bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie apríl 2016 a vyplynuli z nej nasledovné zistenia:
- správca dane dožiadaním preveril reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení od dodávateľa KIVOX s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti FMT, s.r.o., Beckov,
- za účelom preverenia reálneho uskutočnenia dodávok materiálu od dodávateľa FMT, s.r.o. správca dane zaslal na Daňový úrad Trnava dožiadanie, v ktorom žiadal o preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov, deklarovaných na faktúrach vystavených zaniknutým daňovým subjektom FMT, s.r.o. pre daňový subjekt Palostav, s.r.o.,
- zamestnanci Daňového úradu Trnava vykonali dňa 17.10.2016 miestne zisťovanie na adrese sídla, teda v obci Q. XXX a zistili, že sa na tejto adrese nachádza starší dom, nenachádza sa tam žiadne označenie spoločnosti, žiadna poštová schránka ani zvonček. Na adrese sa v čase miestneho zisťovania nikto nezdržiaval,
- Daňovému úradu Trnava, pobočka Piešťany bolo doručených niekoľko dožiadaní od iných správcov daní na vykonanie miestnych zisťovaní v spoločnostiach, ktoré majú podľa výpisu z Obchodného registra zapísané sídlo na adrese Q. XXX, pričom správcovi dane sa so subjektami nepodarilo skontaktovať, ani vykonať miestne zisťovania, pričom písomností zasielané na adresu sídla daňových subjektov Q. XXX, ako aj predvolania zasielané konateľom pani D. E., prípadne jej manželovi A. E. sa správcovi dane vracajú neprevzaté,
- zamestnanci správcu dane - Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany vykonali miestne zisťovania na Obecnom úrade Ratnovce, za účelom preverenia sídiel daňových subjektov, ako aj preverenia trvalého pobytu ich konateľov (E., E.), pričom bolo zistené, že títo sa už 5 rokov v obci nezdržiavajú, sú bezdomovci a ich trvalý pobyt je obec Ratnovce. Správca dane - teda nemohol účtovné doklady subjektu KIVOX s.r.o. preveriť. Správca dane z Obchodného registra tiež zistil, že v preverovanom zdaňovacom období kedy mali byť vystavené sporné faktúry spoločnosti PEGA Trenčín s.r.o. A. X. bola konateľom spoločnosti PEGA Trenčín, s.r.o. osoba A. E. a následne mala byť spoločnosť prevedená na ATFO Staving, s. r. o., kde konateľkou mala byť D. E., ktorá mala byť konateľkou KIVOX s.r.o., na ktorú bola spoločnosť ATFO Staving, s. r. o. následne prevedená. V spolupráci s Kriminálnym úradom finančnej správy nahliadnutím do informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť PEGA Trenčín, s.r.o. sa javí ako vysokoriziková, prietoková a účelovo zriadená z dôvodu optimalizácie vlastnej daňovej povinnosti iným spoločnostiam, nakoľko svoju ekonomickú činnosť vykonávali naposledy v marci 2014, od apríla 2014 nepodávala daňové priznania na DPH. Dňa 09.03.2016 bola spoločnosť dobrovoľne vymazaná z obchodného registra rozhodnutím spoločníka o zrušení obchodnej spoločnosti, pričom jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti v období od 25.09.2014 do 08.03.2016 bol A. E., Q. XXX). Správca dane poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3, 6 daňového poriadku, § 19 ods. 1 zákona o DPH a § 24 ods. 1 daňového poriadku. Skonštatoval, že doposiaľ neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je to uvedené v predmetných faktúrach. Ani úhrada dokladu nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Je preto na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu a že dodania tovarov alebo služieb na
týchto faktúrach uvedené boli aj reálne vykonané. Vzhľadom na tieto skutočnosti zamestnanci správcu dane považujú predmetné faktúry za sporné, a preto neuznali odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 5.179,38 Eur.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého stupňa alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 101080093/2020 zo dňa 24.06.2020 potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia podrobne skonštatoval odvolacie námietky žalobcu a správcom dane zistený skutkový stav, vrátane konštatovania obsahu výpovede P.. S. C., ktorá počas rokov 2015 až 2018 poskytovala a fakturovala administratívne práce pre A. X. a fyzicky bola prítomná pri preberaní dreva, ktoré bolo spojené s premeriavaním a vážením dodávok a kontrolou kvality. Táto na ústnom pojednávaní dňa 04.11.2019 popísala realizáciu obchodu tak, že dodávateľ priamo zavolal A. X. - jej otcovi, ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta X. A.. Po súhlase s odobratím guľatiny bolo na odberné miesto poslané ich vozidlo Tatra v čase vopred určenom a na miesto, kde čakal dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná a určená kvalita dovezenej guľatiny. Táto guľatina na základe merania bola tabuľkami vyhodnotená množstvom a kvalitou. Na základe tohto merania bolo telefonicky oznámené dodávateľovi, aká je kvalita a množstvo, na základe čoho dodávateľ vytvoril faktúru. Tieto faktúry boli osobne dovezené do firmy X. A.. K faktúram boli priložené pokladničné doklady a tie boli zaplatené v hotovosti. Každá faktúra obsahuje objednávku, faktúru, pokladničný doklad. Dodávateľ síce prišiel vždy osobne na firmu, ale vždy sa preukázal kartičkou DIČ, ktorú si overili na stránke OR SR a na stránke finančnej správy. Firma existovala na základe tejto skutočnosti s dodávateľom uzatvárali obchod. Dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou a pokladničným dokladom. Po preverení množstva a kvality bola táto faktúra zaplatená v hotovosti. Menovaná uviedla, že drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti nemala, pričom smreková guľatina bola dovezená na ich aute, ktoré má vystavené stasky a zapnutú mýtnu jednotku. Overovaná bola vždy len firma, nie osoba. Menovaná konateľov firiem, ktorí dodávali guľatinu nepozná, nepozná ani osoby, ktoré doviezli faktúry, nemá vedomosť, kde predmetný tovar nadobudli spoločnosti uvedené na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mali tieto spoločnosti dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že obchodovanie s drevom upravuje viacero zákonných noriem a osoba, ktorá chce s drevom obchodovať sa musí týmito normami riadiť, pričom poukázal na úpravu podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, ako aj na § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Skonštatoval, že žalobca ako odvolávajúci a zároveň odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani samotné faktúry sa neodvolávajú na žiadnu zmluvu. Popísaný spôsob realizácie obchodov medzi predmetnou spoločnosťou a odvolávajúcim sa je založený na komunikácii, ktorá však preukázaná nebola. Vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov. Z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar
- smreková guľatina podľa predložených faktúr dodaný do miesta určenia - do odberného miesta. Ako spôsob úhrady je na objednávkach uvedený prevodný príkaz a až z predložených faktúr vyplýva, že odberným miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Obchody sa realizovali vždy v intervale dvoch dní, pričom v tomto časovom období mala byť odvolávajúcim vystavená a doručená objednávka pre dodávateľa, dodávateľom nachystaný tovar - smreková guľatina v požadovanom rozsahu a kvalite a ním prepravený na odberné miesto v Oravskej Jasenici, odvolávajúcim tovar prevzatý, naložený na vlastný dopravný prostriedok a odvezený odvolávajúcemu, kde mal byť tovar premeraný a určená jeho kvalita a taktiež musel odvolávajúci informovať dodávateľa o množstve a kvalite dodaného tovaru, aby mohol dodávateľ vystaviť faktúru v deň dodania tovaru. Krátkosť času na všetky uvedené úkony vzbudzuje pochybnosti o ich realizácii. Tieto pochybnosti zakladá aj skutočnosť, že tovar
- smreková guľatina bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u odvolávajúceho, aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom odvolávajúceho je cca 18 km. Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ smreková guľatina pochádza. Podľa vyjadrenia P.. S. C. bolo nakupované drevo ciachované, avšak daňový subjekt nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Tento údaj sa uvádza napríklad na doklade o pôvode dreva. Týmto dokladom by mal žalobca disponovať. Správca dane vykonal úkony za účelom preverenia dodávok tovaru (smreková guľatina) aj u dodávateľa tovaru - PEGA Trenčín, s.r.o. V rámci preverovania zistil nasledujúce skutočnosti:
- O spoločnosti PEGA Trenčín, s.r.o. správca dane zistil, že svoju ekonomickú činnosť vykonávala do marca 2014, posledné daňové priznanie na DPH podala za máj 2014, posledný mesačný prehľad na dani zo závislej činnosti, podľa ktorého spoločnosť realizovala zrazenie dane zo závislej činnosti naposledy za marec 2014. Spoločnosť PEGA Trenčín bola teda od marca 2014 ekonomicky neaktívna a nezamestnávala žiadnych zamestnancov.
- Spoločnosť PEGA Trenčín, s.r.o. bola dňa 09.03.2016 dobrovoľne vymazaná na základe rozhodnutia spoločníka o zrušení obchodnej spoločnosti, pričom jediným spoločníkom a konateľom bol v období od 25.09.2014 do 08.03.2016 pán A. E., Q. XXX, z obchodného registra. Spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou ATFO Staving, s. r. o., kde konateľkou bola pani D. E., Q. XXX, ktorá bola aj konateľkou KIVOX s.r.o. s ktorou sa spoločnosť ATFO Staving, s. r. o. následne zlúčila.
- A. E. a D. E. boli v minulosti obyvateľmi obce Q., ale už viac ako päť rokov sa v obci Q. nezdržiavajú, sú bezdomovci a ich trvalý pobyt je obec Q..
- Spoločnosť KIVOX s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., ktorá spoločnosť sa na adrese svojho sídla Čsl. armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom nenachádza. Aj spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, t.j. v období, keď sa jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. stal P.. A. Z., ktorý je bezdomovcom a so správcom dane nespolupracuje, z ktorého dôvodu nebolo možné ani u tejto spoločnosti preveriť fakturované plnenia. Žalobca nepreukázal ani ním opísané preverenie skutočnosti, či spoločnosť dodávateľa je platcom DPH, čo mal realizovať na základe osvedčenia o registrácii a pridelení daňového čísla - kartičky s DIČ. Podľa vyjadrenia svedkyne P.. S. C. sa nezisťovalo, kde predmetný tovar nadobudla spoločnosť uvedená na faktúrach a aký bol pôvod dreva a či mala spoločnosť dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Tieto skutočnosti viedli správcu dane k záveru o ďalšom spochybnení skutočnosti, že dodávateľom tovaru - smrekovej guľatiny bola spoločnosť uvedená na faktúrach. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Žalovaný zdôraznil, že odvolávajúci sa - žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s drevom, keď sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia prebiehala telefonicky, keď zistil, že spoločnosť bola v rokoch 2012 a 2013 ekonomicky neaktívna, keď nebolo zrejmé, odkiaľ smreková guľatina pochádza, keď dodávateľská spoločnosť zmenila odvolávajúcim navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný a na faktúre neuviedla číslo svojho účtu Žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu správcu dane bolo zistené, že u žalobcu sa nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami s rovnakou komoditou - smrekovou guľatinou a poukázal na prípady obchodovania v januári 2015 a februári 2015 so spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o. a v ďalších obdobiach aj s inými subjektami. Žalovaný skonštatoval, že podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH pre odpočet je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečne splnenie sa nárok na odpočet viaže. Jej nesplnenie nie je možné odpustiť a pokiaľ platiteľ nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to osobou uvedenou na faktúrach. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil - vyvrátil, inak nie je možné nárok priznať. Vo vzťahu k záverom podľa žalobcom označeného rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na svoje konštatovania o absencii postupu žalobcu s primeranou odbornou starostlivosťou, pre ktorú skutočnosť považuje argumentáciu žalobcu v tejto časti za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo konanie žalobcu vyhodnotené ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalovaným hodnotená ako opodstatnená, pretože správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal odvolávajúcemu odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že odvolávajúci jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach.
3. Podaním zo dňa 27.08.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobcu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obe tieto následne zrušiť a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na závery, z ktorých vychádzal správca dane a žalovaný a podľa ktorých v danej veci nebolo priznané právo na odpočet DPH za dodanie smrekovej guľatiny od dodávateľa PEGA Trenčín s.r.o. Správne orgány skonštatovali, že neboli predložené doklady, ktoré by jednoznačne preukázali, že guľatina bola dodaná označeným dodávateľom uvedeným na
faktúre. Samotné reálne nadobudnutie tovaru správca dane nespochybnil ale tvrdí, že nebola táto guľatina dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. Správca dane odôvodnil nepriznanie odpočtu i s poukazom na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe poukázal na svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde namietal, že ak správca dane nemienil doklady predložené daňovým subjektom akceptovať, bol povinný predložiť dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu vyvracajú. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom nehodnotil, len ich odmietol s uvedením finálneho záveru, že je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a dôkazy a pripomienky vo vyrubovacom konaní nevyvrátili pochybnosti správcu dane. Preukázaným kontrolným zistením správcu dane bolo len to, že u dodávateľov daňového subjektu nebolo možné preveriť vznik daňovej povinnosti, a to žalobca nemal ako ovplyvniť, nemal na to žiaden dosah. Správca dane skonštatoval, že daňová povinnosť nevznikla a faktúry nemajú reálny podklad. Žalobca v odvolaní poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011. Zdôraznil, že posudzovanie skutkového deja u každého zo zúčastnených subjektov musí na účely daňových povinností byť samostatné. Ak nedodal uvedený tovar na faktúre subjekt uvedený na faktúre, dodal ho iný subjekt na faktúre nekonkretizovaný, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval platby, čo je v rozpore s pravidlami formálnej a právnej logiky. Ďalej v odvolaní žalobca podľa obsahu dôvodov vymedzených v správnej žalobe poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, kedy tvrdil, že správca dane neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a neujasnil si skutkové alternatívy vykonaných dôkazov. Je možné predpokladať, že dodávateľ fakturovanú a splatnú daň neodviedol, pričom túto alternatívu ponechal správca dane bez povšimnutia, a tým sa táto skutočnosť javí ako nepodstatná. Nepriznať odpočet možno len ak sa zdaniteľná osoba priamo zúčastnila na daňovom podvode alebo postupovala zneužívajúcim spôsobom alebo vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Správca dane, aby sa vyhol preukazovaniu spojenému s daňovým únikom, neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálil, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre. S týmto záverom sa žalovaný stotožnil. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali pôvod dreva v súlade s vyhláškou č. 232/2006 Z. z. Obchody sa uskutočnili v priebehu dvoch dní, dodávalo sa do Oravskej Jasenice, na faktúrach nebol bankový účet dodávateľa, žalobca nepredložil dôkazy o tom aká ciacha bola na dreve uvedená, čo správne orgány považovali za údaj uvádzaný napríklad na doklade o pôvode dreva. Žalobca poukázal na to, že žalovaný len reprodukuje zistenia u dodávateľa PEGA Trenčín s.r.o. Zdôrazňuje, že žalobca je subjektom, ktorý podniká s drevom od roku 1992 z čoho vyplýva, že mu musia byť známe predpisy upravujúce toto podnikanie a vyvodzuje z toho záver, že sa žalobca mal intenzívnejšie zaujímať o dodávateľa aj v tom smere, či má kapacity (personálne, materiálne, technické) na realizáciu plnenia a pod. Žalobca zdôraznil, že správca dane neposúdil vec ako podvodné konanie. Následne žalobca v správnej žalobe už vo vzťahu ku konkrétnym žalobným bodom vymedzeným priamo v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, je založené na nesprávnom právnom posúdení a v administratívnom konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie. Konkrétne uvádza nasledovné žalobné body:
- Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR a SD EÚ v otázke daňového podvodu a zneužitia práva, čo sú právne kategórie a nemôžu byť teda predmetom dokazovania ako právne inštitúty. To, či je naplnená skutková podstata daňového podvodu je možné skonštatovať až po ustálení skutkového stavu na základe právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. Predpokladom nepriznania odpočtu DPH z dôvodu podvodu na DPH je preukázanie existencie úniku na dani v reťazci plnení, v ktorom sa žalobca ocitol, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016. Neodvedenie dane ako pojmový znak podvodu bolo v predmetnej veci naplnené tým, že subjekt PEGA Trenčín s.r.o. ako dodávateľ fakturovanú a splatnú daň z dodávok žalobcu neodviedol. Správca dane ani žalovaný túto skutočnosť, ktorá indikuje existenciu daňového úniku v rozpore s úpravou podľa § 3 ods. 3, § 63 ods. 2 daňového poriadku nikde neuvádzajú, a tým sa uvedené pre skutkové a právne posúdenie javí ako nepodstatné. Druhým znakom daňového podvodu je skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, body 56 až 61 a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid bod 45. Zároveň zdôraznil, že judikatúra SD EÚ a NS SR ohľadom rozloženia dôkazného bremena v situácii účasti daňového subjektu na plnení poznačenom daňovým podvodom je ustálená. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom predstavuje dôkazné bremeno
správcu dane a tento sa tohto dôkazného bremena nemôže zbaviť nekompetentným tvrdením, že neposúdil konanie ako podvodné konanie. Daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že drevo nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach z čoho vyplýva, že daňové orgány po právnej stránke posúdili vec nesprávne, namiesto toho, aby zisťovali subjektívnu stránku účasti žalobcu na daňovom úniku. Správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo.
- Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že vymedzenie dôvodov odvolania nastavuje referenčný rámec prieskumu rozhodnutia v odvolacom konaní teda to, ktoré skutkové a právne dôvody majú byť preskúmavané v odvolacom konaní. Nedostatočné vysvetlenie úvahy správneho orgánu o dôvodoch rozhodnutia je neodstrániteľnou chybou konania a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf 108/2009 a sp. zn. 5Sžf 22/2016. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena a judikatúry NS SR a SD EÚ a inými námietkami nevysporiadal vôbec, alebo len formálne a nekvalifikovane, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný mal uviesť na základe akej úvahy dospel k záveru, že za daných okolností mohol tovar dodať iný dodávateľ - uvedené namietal žalobca už i v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žalovaný to v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku ponechal bez povšimnutia.
- Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že došlé faktúry boli uhradené prevodom z účtu alebo v hotovosti, pričom k platbe v hotovosti boli priložené doklady z registračnej pokladne. Žalobca namietal, že sa dodávateľ vždy preukázal aj kartičkou DIČ, teda osvedčením o registrácii a pridelení DIČ, ktoré vydáva správca dane a dokladmi z registračnej pokladne, ktoré registruje správca dane. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 7 ods. 3, § 8 ods. 1, 2 zákona č. 289/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že evidencia registračných pokladníc je pod plnou kontrolou daňových úradov, a teda správcovi dane nič nebránilo, aby si zistil na koho je registrovaná registračná pokladnica, z ktorej bola faktúra uhradená. Žalobca spochybňuje takýto postup správcu dane, ktorý je v rozpore so samotným účelom zákona č. 289/2008 Z. z. Pri bezhotovostných platbách správca dane podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku mohol požiadať banku o oznámenie majiteľa účtu, na ktorý bola platba poukázaná pokiaľ na niektorých faktúrach nebol uvedený účet dodávateľa. Aj tieto námietky ponechal žalovaný v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku bez povšimnutia.
- Ústavne akceptovateľným spôsobom nie je odôvodnený záver žalovaného, podľa ktorého žalobca porušil ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z., teda nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že uvedené nie je podmienkou nároku na odpočítanie DPH, úprava podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. takú podmienku neupravuje. Uvedený záver žalovaného je podľa tvrdenia žalobcu svojvoľný.
- Pri závere, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala oprávnená osoba, došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho možností, bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov (síce nie je produkovaná písomná zmluva, ale je produkovaný zo strany žalobcu reťazec dôkazov - objednávka, faktúra, platby atď.) od spoločnosti PEGA Trenčín s.r.o. a zároveň žalobca zdôraznil v tejto časti bežné obchodné zvyklosti, v nadväznosti na ktoré je logické a oprávnené sa domnievať, že za dodávateľa konala osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi.
- P.. C. prítomná pri preberaní tovaru z dostupných zdrojov preverovala obchodných partnerov žalobcu prostredníctvom Obchodného registra, informačného systému - záznamov finančnej správy, prostredníctvom registra účtovných závierok. V čase obchodov boli všetci dodávatelia platiteľmi DPH a žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žalobca nevidel dôvod preverovať aká ciacha mala byť na dreve uvedená. Smreková guľatina bola dopravená dodávateľom na odberné miesto v Oravskej Jasenici dopravnými prostriedkami a žalobca nevidel dôvod zisťovať, či sú majetkom dodávateľa alebo sú prenajaté.
- Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku zdôraznil povinnosť správcu dane zistiť daň, ktorá zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje a v tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia NSS sp. zn. 5Afs 60/2017. Správne orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že nárok na odpočítanie dane nevznikol, pričom v danom prípade išlo o najjednoduchší spôsob, ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od subjektu PEGA Trenčín s.r.o. a zaručiť daňový výnos.
4. K žalobe sa podaním zo dňa 11.05.2021 vyjadril žalovaný. Vyjadrenie žalovaného podrobne uvádza zistenia správcu dane tak, ako sú konštatované aj v rozhodnutí žalovaného v rámci odvolacieho konania, vrátane výpovede svedkyne P.. S. C. a poukazu na právnu úpravu obchodovania s drevom podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z.z. a § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. a zdôraznenia už v rozhodnutí žalovaného prijatého záveru, podľa ktorého žalobca ako odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami a na takúto zmluvu sa neodvolávajú ani faktúry, pričom v nadväznosti na túto skutočnosť a vyjadrenia P.. C. ohľadne realizácie predmetných obchodov skonštatoval, že popísaný spôsob realizácie obchodov s dodávateľom PEGA Trenčín s.r.o. je založený na komunikácii, ktorá nebola preukázaná. Žalovaný zdôraznil, že vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov, pričom z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar (smreková guľatina) podľa predložených faktúr dodaný žalobcovi. Ako spôsob prepravy je na faktúrach uvedených osobný odber, avšak bez miesta určenia odberného miesta. Ako spôsob úhrady je v objednávkach uvedený prevodný príkaz a až z predložených faktúr vyplýva, že odberným miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Podľa uvedených dokladov sa obchody realizovali vždy v intervale dvoch dní a v nadväznosti na to žalovaný poukazujúc na krátkosť času na všetky uvedené úkony vyjadril pochybnosti o realizácii plnenia. Pochybnosti o realizácii uvedených obchodov zakladá aj skutočnosť, že tovar (smreková guľatina) bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u žalobcu aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom žalobcu je cca len 18 km. Taktiež je nejasné, prečo dodávateľ nebol prítomný pri premeriavaní a stanovení kvality tovaru (smrekovej guľatiny) u odberateľa (žalobcu). Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ smreková guľatina pochádzala. Podľa vyjadrenia P.. S. C. bolo nakupované drevo ciachované, pričom daňový subjekt však nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Uvedený údaj sa uvádza napríklad na doklade o pôvode dreva, pričom uvedeným dokladom by žalobca mal disponovať. Správca dane vykonal úkony ohľadom preverenia dodávok tovaru - smrekovej guľatiny aj u dodávateľa tovaru - spoločnosti PEGA Trenčín, s.r.o. Zistil vo vzťahu k PEGA Trenčín, s.r.o., že svoju ekonomickú činnosť tento subjekt vykonával do marca 2014, posledné daňové priznanie na DPH podal za máj 2014 a posledný mesačný prehľad na daňovo závislej činnosti, podľa ktorého spoločnosť realizovala zrazenie dane zo závislej činnosti bol marec 2014. Spoločnosť PEGA Trenčín, s.r.o. bola teda od marca 2014 ekonomicky neaktívna a nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Dňa 09.03.2016 bola spoločnosť PEGA Trenčín, s.r.o. dobrovoľne vymazaná, a to na základe rozhodnutia spoločníka o zrušení obchodnej spoločnosti (jediným spoločníkom a konateľom bol v období od 25.09.2014 do 18.03.2016 pán A. E., Q. XXX. Spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou ATFO Staving, s. r. o., kde konateľkou bola pani D. E., Q. XXX. Táto bola aj konateľkou spoločnosti KIVOX s.r.o., s ktorou sa spoločnosť ATFO Staving, s. r. o. následne zlúčila. Podľa zistenia správcu dane manželia D. a A. E. boli obyvateľmi obce Q., ale už viac ako 5 rokov sa v obci nezdržiavajú, sú bezdomovci a ich trvalý pobyt je obec Q.. Na základe uvedeného správca dane nemohol preveriť predmetné fakturované plnenia v uvedených spoločnostiach. Spoločnosť KIVOX s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. a subjekt CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. podal posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, t.j. v období, keď sa jediným spoločníkom a konateľom tohto subjektu stal P.. A. Z., ktorý je bezdomovcom a so správcom dane nespolupracuje, a preto nebolo možné v tejto spoločnosti preveriť predmetné fakturované plnenia. O ponuke dodávateľa tovaru - smrekovej guľatiny pánovi A. X. nebol žalobcom predložený žiaden dôkaz. Nie je tiež preukázané, že so žalobcom komunikovala osoba oprávnená konať za spoločnosť uvedenú na predmetných faktúrach. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, kto za spoločnosť uvedenú na predmetných faktúrach mal odovzdať tovar na odbernom mieste. Tiež nebola identifikovaná osoba, ktorá priniesla faktúry a doklad o úhrade. Z výpovede svedkyne P.. S. C. vyplýva, že nebolo zistené, kde predmetný tovar spoločnosť uvedená na faktúrach nadobudla, aký bol pôvod dreva a či mala spoločnosť dostatočné materiálne, technické, personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného plnenia. Na základe týchto skutočností došlo k ďalšiemu spochybneniu skutočnosti, či dodávateľom tovaru (smrekovej guľatiny) bola spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Žalovaný uviedol, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto dôkazné bremeno neunesie. Každý poctivý obchodný styk vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosť nielen o obsahu a rozsahu vykonávanej ekonomickej činnosti, ale aj o subjektoch s ktorými tak činí. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a § 24 ods. 1, 2 daňového poriadku a skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V nadväznosti na žalobcom zdôrazňované závery
podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou starostlivosťou, čo v prípade žalobcu v predmetnej veci dodržané nebolo. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. K ostatným námietkam žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že porušenie vyhlášky č. 232/2006 Z. z. žalovaný nespojil so záverom ohľadom nepriznania práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Na úpravu podľa tejto vyhlášky ako aj na Zákon o lesoch č. 326/2005 Z. z. poukázal z dôvodu, že na základe uvedených právnych predpisov mal žalobca disponovať dôkazom o pôvode dreva, ktoré bolo na faktúrach uvedené. Takéto dôkazy správcovi dane predložené neboli. Táto skutočnosť bola však jednou z množiny skutočností, ktoré viedli k záveru o nepreukázaní dodania tovaru uvedeného na predmetných faktúrach spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o., čo následne viedlo k nepriznaniu práva na odpočet DPH z predmetných faktúr. K námietke, podľa ktorej správca dane ani žalovaný neprihliadali na doklady o úhradách, žalovaný uviedol, že pri hodnotení predložených dôkazov vychádzal zo všetkých predložených dôkazov vrátane dokladov o úhrade. V prípade spoločnosti PEGA Trenčín, s.r.o. sa v predloženom administratívnom spise nachádzali doklad o úhrade v hotovosti - doklady vyhotovené z ERP. Ani správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili, že by predložené doklady o úhrade nemali identifikačné znaky spoločnosti deklarovanej ako dodávateľ. Zákonné podmienky, po splnení ktorých však vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov z predpísaným obsahom, ale musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu. Pokiaľ ide o námietku nepredloženia zmluvy v písomnej forme a súvisiacu námietku, že z tejto skutočnosti nie je možné tvrdiť, že nebola predložená žiadna zmluva, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o predložení zmluvy, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. K námietke, že P.. Z., teda konateľ spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. so správcom dane nespolupracoval, pričom žalobca poukázal na zistenia správcu dane v súvislosti s dodávateľom MESAX s.r.o. žalovaný uviedol, že za účelom získania informácii o daňovom subjekte MESAX s.r.o. správca dane zaslal dožiadanie na Daňový úrad Trenčín, ktorým žiadal vypočuť svedka - bývalého konateľa MESAX a zároveň súčasného konateľa CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. P.. A. Z.. Daňový úrad Trenčín vo svojej odpovedi uviedol, že dňa 12.06.2019 bol predvedený P.. Z. príslušníkmi KR PZ Trenčín na Daňový úrad Trenčín na základe žiadosti o predvedenie za účelom spísania svedeckej výpovede. P.. Z. potvrdil, že A. X. dodal smrekovú guľatinu, nepredložil však žiadne dôkazy. Na otázku správcu dane, komu, kedy a kde odovzdal účtovníctvo spoločnosti a či má o tom nejaký doklad uviedol, že nemá žiadne doklady. P.. Z. bol na vypočutie dňa 12.06.2019 predvedený príslušníkmi KR PZ v Trenčíne a správcovi dane nepredložil žiadne doklady ohľadom svojich tvrdení a to napriek tomu, že takýmito dôkazmi mal disponovať. Konštatovanie správcu dane, že P.. Z. je nespolupracujúcou osobou je preto dôvodné. Poukazovanie žalobcu na bežné obchodné zvyklosti pri obchodovaní s drevom hodnotil žalovaný s ohľadom na zistené skutočnosti, podľa ktorých sa žalobca s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia prebiehala len telefonicky za neopodstatnené. Na tomto mieste žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca ktorý podniká s drevom od roku 1992, za okolností ktorých zistenie vyplynulo z administratívneho konania sa mal intenzívnejšie zaujímať o svojho dodávateľa a neuspokojiť sa len s tým, že mu tovar bol dodaný. Žalobcom tvrdené realizovanie preverenia dodávateľa fakturovaného plnenia na základe predloženej kartičky s DIČ žalobca nepreukázal.
5. Podaním zo dňa 16.03.2022 učinil žalobca repliku, v obsahu ktorej zdôraznil, že je potrebné primárne objasniť čo je hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti na podporu svojho tvrdenia, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, poukázal žalobca na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo z 03.09.2020, a to bod 46, 43 a uviedol, že z toho rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane nie je to, že tovar musí byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre ale to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že prijaté plnenie použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad vo veci C-332/15 Astone z 28.07.2016 bod 46,
C-69/17 Siemens z 12.09.2018 bod 38 a C-159/17 Dobre zo dňa 07.03.2018 bod 35 a iné vyplýva, že ak boli hmotnoprávne podmienky splnené, tak právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tiež žalobca v replike poukázal v uvedenej súvislosti na ustálenú judikatúru SD EÚ napr. na rozsudok C-18/13 Maks Pen EOOD z 13.02.2014, C-492/13 Traum EOOD z 09.10.2014 a iné, z ktorých vyplýva, že nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane resp. oslobodenie od dane z dôvodu, že totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty, sa ukázala ako nejasná alebo nebola preukázaná pravosť podpisu uvedeného na dokumentoch. Aj z tohto vyplýva, že faktúra nie je hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie dane, ale podmienkou formálnou. Žalobca zdôraznil, že súčasťou právneho základu po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva spoločenstva podľa článku 235 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva súdnym dvorom EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke. Súdny dvor v rámci prejudiciálnej otázky podáva všeobecný výklad komunitárneho práva a ak v niektorom rozhodnutí sformuluje interpretačné pravidlo všeobecnej úpravy, je nutné toto pravidlo rešpektovať aj v iných obdobných prípadoch napriek tomu, že ide o procesne samostatné konanie. V takom prípade je výklad práva spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej (IV. ÚS 206/08). Na záver zdôraznil pre pomery prejednávanej veci rozhodnutie SD EÚ C-610/19 Vikingo.
6. Na repliku žalobcu reagoval duplikou žalovaný, a to podaním zo dňa 26.04.2022. Uviedol, že osoba, ktorá má postavenie platiteľa dane môže odpočítať len takú daň, ktorú voči nej uplatnil platiteľ dane pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku. Dodávateľ, ktorý nemá postavenie platiteľa dane vystaví faktúru bez DPH a odberateľ, ktorý má postavenie platiteľa dane si z takejto faktúry nemôže uplatniť odpočítanie DPH. Preto pri uplatnení nároku na odpočítanie dane z dodaného plnenia je veľmi dôležité, či dodávateľ je alebo nie je platiteľom dane. Nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že v prípade nároku na odpočítanie dane nezáleží na osobe, ktorá plnenie dodala, ale záleží iba na existencii samotného plnenia. V prípade, ak by plnenie dodala neznáma osoba, ktorá nie je osobou uvedenou na faktúre, platiteľ dane by v takom prípade nemal ani doklad, faktúru, na základe ktorého by si mohol uplatniť právo na odpočítanie dane. Nesplnil by preto ani formálne podmienky na uplatnenie tohto práva. Ak správca pri preverovaní písomností predložených daňovým subjektom preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v tomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Pokiaľ daňový subjekt tvrdí, že dodanie tovaru alebo služby bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu a jeho neunesenie zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Pre účely úpravy § 49 ods. 1 zákona o DPH je nevyhnuté kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. V nadväznosti na to bolo v záujme žalobcu získať potrebné informácie od svojho dodávateľa o poskytovanom plnení a v závislosti od skutkových okolností si preveriť aj verejný zdroj ako obchodný register, register dlžníkov DPH a iné registre tak, aby v prípade kontroly daňových orgánov preukázal, že urobil všetky reálne opatrenia, aby nevznikali pochybnosti ohľadom prijatých plnení. Pokiaľ žalobca v daňovom konaní v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a nepreukázal ani skutkovým vymedzením, že vyvíjal reálne a účinné aktivity v uvedenom smere, sám spôsobil, že odpočet DPH z posudzovaných faktúr, ktoré uhradil mu nebude priznaný. V takom prípade sa nemožno odvolávať na zachovanie princípu neutrality dane. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených faktúrach, čím došlo k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby s poukazom na úpravu podľa § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.
Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 29.06.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
8. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 63 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 26 ods. 3, písm. a daňového poriadku: Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť po a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie po a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení platnom a účinnom k 31.01.2015 - ďalej len zákon o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej vyhláška č. 232/2006 Z. z.: Ciacha je značka, ktorou sa označuje vyťažené drevo na jeho priečnom reze. Ciachu registruje obvodný lesný úrad podľa odseku 7, ktorý zaznamená odtlačok ciachy pri ručnej ciachovačke a znaky ciachy z plastového štítka a výrobné číslo mechanickej ciachovačky v registri.
Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z.: Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje dokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č. 5.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len zákon č. 326/2005 Z. z.: Ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Ťažba na lesnom pozemku podľa § 39 ods. 1 písm. e) sa môže vykonať len na základe rozhodnutia podľa § 28 ods. 7 alebo na základe písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; na vydanie súhlasu sa nevzťahuje správny poriadok. Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. O zápise ciachy alebo iného povoleného označenia do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie, zápis vyznačí v spise a žiadateľovi vydá potvrdenie, v ktorom uvedie označenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, identifikačné údaje držiteľa ciachy, dátum vydania potvrdenia a údaje, ktoré zapísal do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.: Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [ § 66 písm. d)] a tieto doklady uchovávať najmenej desať rokov.
9. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vypracovania protokolu z daňovej kontroly č. 101862507/2019 zo dňa 02.08.2019 ohľadom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december všetko roku 2015 a január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, september a november roku 2016. Závery správcu dane k zdaňovaciemu obdobiu január 2015 sú zhrnuté v predmetom protokole z daňovej kontroly na strane 5-11. Podľa záverov správcu dane neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je uvedené v predmetných faktúrach od dodávateľa PEGA Trenčín s.r.o. Identifikácia faktúr je uvedená v tabuľke, ktorá je na strane 6-7, pričom ide o faktúry, predmetom dodávky podľa ktorých bola dodávka smrekovej guľatiny. Správca dane skonštatoval, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie DPH a i keď majú tieto doklady náležitosť daňového dokladu a sú zaúčtované neznamená to, že nárok na odpočítanie DPH je oprávnený. Faktúra, zmluva či pokladničný doklad sám o sebe preukázaním realizácie obchodnej transakcie nie je, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Je to len tvrdenie o takej skutočnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie. Ani zaúčtovanie dokladu a jeho úhrada nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Doklad môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať, v čom ho ťaží dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. Je teda na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu, a že teda dodania tovarov alebo služieb na týchto faktúrach uvedené boli aj reálne vykonané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane považoval predmetné faktúry za sporné a neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celovej sume 5.176,38 Eur.
10. Konanie v tejto žalobe je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, pri prejednaní ktorej sa v celom rozsahu uplatnila zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v nadväznosti na úpravu § 183 SSP. Správny súd vychádzajúc z uvedeného vyhodnocoval námietky obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby a z repliky žalobcu len tie námietky, ktoré predstavovali doplnenie alebo rozvinutie argumentácie uvedenej už vo včas podanej správnej žalobe, pri zohľadnení skutočnosti predloženia repliky po nastúpení účinkov uvedenej koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby.
11. Pokiaľ žalobca tvrdil, poukazujúc na judikatúru NS SR a SD EÚ, ktorú označil v správnej žalobe (rozhodnutie sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016, uznesenie sp. zn. 2Sžf 97/2015, rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid), že sa správca dane a žalovaný nemôžu zbaviť ich dôkazného bremena, ktoré ich zaťažovalo v pomeroch predmetného administratívneho konania vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, a to prostredníctvom žalobcom označeného nekompetentného záveru správnych orgánov o tom, že konanie neposúdili ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Rovnako správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj súvisiacu námietku účelového neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania žalobcu a na to sa ďalej viažucu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri uvedenom závere správny súd primárne zdôrazňuje, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný založili závery svojich rozhodnutí na skonštatovaní nepreukázania splnenia materiálnej podmienky práva žalobcu na odpočet, predstavovanej skutočnosťou, že tovar fakturovaný predmetnými faktúrami, z ktorých si žalobca odpočet DPH uplatnil, bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre podľa § 49 ods. 1 zákona o DHP, a teda nebolo preukázané, že tomuto subjektu dodávateľa - PEGA Trenčín s.r.o. v súvislosti s predmetným dodaním guľatiny vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Uvedený základ rozhodnutí správcu dane a žalovaného je v odôvodnení ich rozhodnutí jasne, jednoznačne a zrozumiteľne ako aj dostatočne vyjadrený a odôvodnený. Pri prijatí tohto záveru potom nebol dôvod na to, aby správca dane pristúpil k preverovaniu skutočnosti, či žalobca ako daňový subjekt v súvislosti s predmetnými dodávkami guľatiny vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podľa predmetných faktúr bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom resp. s daňovým podvodom (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžfk/2/2019 zo dňa 10.09.2020, podľa ktorého základnou podmienkou viažucou sa na priznanie nároku na odpočítanie dane je uskutočnenie plnenia v súlade s príslušnou faktúrou, čo je potrebné podotknúť vo vzťahu k aplikovateľnosti rozsudkov SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011, ktoré sú zamerané na prípady, v ktorých je aj napriek zisteniu podvodného konania možné daňovému subjektu právo na odpočet priznať). Dôvodom pre zisťovanie vedomosti alebo možnosti vedomosti na strane daňového subjektu o tom, že sa prijatím predmetného plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom nebola skutočnosť úhrady dodávky, zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve žalobcu ani skutočnosť, či dodávateľ sám splatnú daň z dodávok pre žalobcu odviedol alebo nie, pretože pre vznik práva žalobcu na odpočet DPH z predmetných dodávok bolo relevantné splnenie materiálnej podmienky samotného vzniku daňovej povinnosti dodávateľa PEGA Trenčín s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, ktorých sa týkali predmetné dodávky podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a ktorá daňová povinnosť dodávateľa vzniká dodaním tovaru. Nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní (rovnako aj na zneužití práva, čo však zo strany žalobcu namietané nebolo) prichádza do úvahy len pri splnení uvedenej materiálnej podmienky práva na odpočet, vyplývajúcej priamo z úpravy zákona o DPH, vrátane všetkých ostatných materiálnych a formálnych podmienok z tejto úpravy vyplývajúcich a samozrejme za stavu preukázania zo strany správcu dane tej skutočnosti, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Ak žalobca, ktorého vo vzťahu k podmienke dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre primárne ťaží i dôkazná povinnosť v nadväznosti na úpravu podľa § 24 ods. 1, písm. a) daňového poriadku spoľahlivo nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o jej splnení, a tým o uskutočnení zdaniteľných obchodov subjektom dodávateľa uvedeným na faktúre, postupoval správca dane aj žalovaný správne a v súlade so zákonom, pokiaľ vec právne posúdil podľa úpravy § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 všetko zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené je námietka žalobcu o neobjasnení skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre čím sa správca dane vyhol preukázaniu spojenia s daňovým únikom a neposudzoval vec ako daňový únik, nedôvodná.
12. Pri výsledkoch dokazovania správcu dane a ich náležitom vyhodnotení podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku nehodnotí správny súd žalobcom namietnuté vyhnutie sa preukázaniu skutočného mechanizmu podvodného konania ustálením záveru, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúrach ani ako dôvod pre záver, že by správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
13. V nadväznosti na uvedené východiská správneho súdu nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu viažuca sa k záverom podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016 a k záverom podľa rozhodnutí ESD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, ktoré rozhodnutia s týkajú prejednania vecí, kde bolo východiskom splnenie podmienok odpočtu - realizácia zdaniteľného plnenia, vrátane vzniku daňovej povinnosti dodávateľa uvedeného na faktúre, čo bola základná a relevantná skutková odlišnosť východísk týchto rozhodnutí oproti východiskám prejednávanej veci (v rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžf/31/2016 ide o bod 28. odôvodnenia, pričom samotný rozsudok ťažiskovo rieši situáciu, kedy zistený skutkový stav nepredstavoval dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa stal súčasťou kolotoča obchodných transakcií, ktorých hlavným cieľom bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia, v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 ide o bod 38. odôvodnenia, pričom ťažiskovo rieši tento rozsudok situáciu, kedy správne orgány nevyjadrili dostatočne určito, či danú vec posudzovali ako podvodné konanie alebo zneužitie práva, čo bolo mätúce a nezrozumiteľné, taktiež z uvedeného východiska o potrebe primárneho splnenia materiálnych podmienok odpočtu vrátane preukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre vychádzajú žalobcom označené rozhodnutia SD EÚ ako aj rozsudok C-610/19 zo dňa 03.09.2020 zdôrazňovaný žalobcom v replike). Osobitne k rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf 97/2016 správny súd uvádza, že týmto Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že ak podľa záverov správcu dane k dodaniu predmetných služieb skutočne došlo a bolo potrebné zodpovedať otázku reálnych dodávateľov týchto služieb, povinnosťou krajského súdu bolo vysporiadať sa s rozsahom dôkazného bremena žalobcu a závery z toho dostatočne odôvodniť. Ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca vykazuje znaky daňového podvodu, je povinný preukázať a dostatočne odôvodniť, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočet, t.j. musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je zaťažené daňovým podvodom. Z tejto časti odôvodnenia uvedeného rozhodnutia NS SR a ani z inej jeho časti nie možné vyvodiť argumentáciu podporujúcu námietky žalobcu v prvom žalobnom bode. Rovnako nie sú závery tohto rozsudku ani aplikovateľné v pomeroch prejednávanej veci, nakoľko sú zamerané na zdôvodnenie záveru o arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý neodôvodnil dostatočne svoj záver o podvodnom konaní. Väzba na hodnotenie materiálnych podmienok odpočtu nie v záveroch uvedeného rozsudku NS SR posudzovaná.
14. Správny súd uvádza, že vo vzťahu ku splneniu uvedenej materiálnej podmienky odpočtu DPH predstavovanej preukázaním skutočnosti, že guľatinu dodal žalobcovi subjekt PEGA Trenčín s.r.o. ťaží tak, ako je už konštatované správnym súdom vyššie, dôkazné bremeno žalobcu. Obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu v tomto smere je preukázanie splnenia tejto materiálnej podmienky a v prípade existencie dôvodných pochybností správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, teda realizácie dodávky tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, tieto pochybnosti spoľahlivo vyvrátiť a splniť si tým náležite svoju dôkaznú povinnosť v celom rozsahu (v tejto časti správny súd poukazuje jednak pokiaľ ide o dôkazné bremeno daňového subjektu vo vzťahu ku tvrdeniu o realizácii dodávky konkrétnym dodávateľom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, sp. zn. 4Sžfk/38/2017 a ďalšie ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 a pokiaľ ide o presun dôkazného bremena späť na žalobcu pri dôvodnom spochybnení jeho tvrdení o dodávke tovaru konkrétnym dodávateľom uvedeným na faktúre na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2009, III. ÚS 93/2016). Správca dane založil záver o pochybnostiach o realizácii dodávky guľatiny žalobcovi dodávateľom PEGA Trenčín s.r.o. na komplexe zistených skutočností, ktoré v súhrne (a to správny súd zdôrazňuje, nakoľko žalobca na viacerých miestach svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe poukazuje na izolované zistenia správcu dane a tieto vytrháva z kontextu, v ktorom boli správcom dane uvedené zistenia vyhodnocované v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, napríklad nedodržanie predpisov upravujúcich obchodovanie s drevom, neidentifikovanie osoby, ktorá dodávané drevo žalobcovi odovzdala alebo doniesla faktúru a pod.), odôvodňovali pochybnosti správcu
dane o realizácii dodávky guľatiny dodávateľom uvedeným na faktúre. Konkrétne správca dane svoje pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach dôvodne a zákonne oprel predovšetkým o nasledovné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania:
- vyhodnotenie zistenej skutočnosti nepreukázania pôvodu dreva, ktorá pri obchodovaní s uvedeným druhom tovaru vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 4 ods.1, veta prvá, ods. 6, § 6 ods. 1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z., na ktorú poukázal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia aj podľa názoru správneho súdu odôvodňovala skúmanie a relevantnosť zisťovania pôvodu guľatiny,
- rozdielnosť údajov o spôsobe úhrady dodávok medzi objednávkami v písomnom vyhotovení tak, ako boli pripojené ku faktúram a samotnými faktúrami, v ktorých objednávkach je uvedený bezhotovostný platobný styk ako forma úhrady oproti forme úhrady podľa faktúr a zároveň skutočná realizácia úhrady tak, ako vyplýva z predložených pokladničných dokladov,
- nemožnosť preverenia realizácie dodávok vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť PEGA Trenčín, s.r.o. bola dňa 09.03.2016 dobrovoľne vymazaná na základe rozhodnutia spoločníka o zrušení obchodnej spoločnosti, z obchodného registra, zlúčila sa so spoločnosťou ATFO Staving, s. r. o., ktorej právnym nástupcom je spoločnosť KIVOX s.r.o., ktorej právnym nástupcom je spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., ktorá spoločnosť sa na adrese svojho sídla Čsl. armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom nenachádza,
- zistenia správcu dane vo vzťahu osobám p. A. E. (bývalého konateľa PEGA Trenčín s.r.o) a p. D. E. (bývalej konateľke AFTO Staving s.r.o. a KIVOX s.r.o.), ktorí sa v obci Q. už viac ako 5 rokov nezdržiavajú a podľa informácie Obecného úradu Ratnovce sú bezdomovcami,
- zistenie vo vzťahu k subjektu PEGA Trenčín, s.r.o., že svoju ekonomickú činnosť vykonával do marca 2014, posledné daňové priznanie na DPH podal za máj 2014, posledný mesačný prehľad na dani zo závislej činnosti, podľa ktorého realizoval zrazenie dane zo závislej činnosti naposledy za marec 2014, od marca 2014 je ekonomicky neaktívny a nezamestnáva žiadnych zamestnancov,
- zistenie, že aj spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, t.j. v období, keď sa jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. stal Ing. A. Z., ktorý je bezdomovcom a so správcom dane nespolupracuje, z ktorého dôvodu nebolo možné ani u tejto spoločnosti preveriť fakturované plnenia,
- neprodukovanie žiadneho dôkazu zo strany daňového subjektu o komunikácii medzi žalobcom a dodávateľom tovaru.
- absencia identifikácie osoby, ktorá tovar v odbernom mieste Oravská Jasenica odovzdala ako aj absencia identifikácie osoby, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade žalobcovi. Uvedené a všetky ďalšie skutočnosti zistené správcom dane a vyhodnotené ním v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda pri dôslednom uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov, vrátane zohľadnenia všetkého čo vyšlo za konania najavo a bolo pre závery rozhodnutia správcu dane relevantné (tu vo vzťahu k argumentu relevantnosti správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994), opodstatnene založili pochybnosti správcu dane, a tým dôkazné bremeno žalobcu tieto dôvodné pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť. Žalobca si túto dôkaznú povinnosť nesplnil. Správca dane i žalovaný vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena v predmetnej veci a neučinili súčasťou jeho obsahu nič, čo by do rámca dôkazného bremena žalobcu nespadalo alebo na čo by žalobca nemal dosah, pretože v danom prípade išlo o preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu daňového subjektu a jeho priameho dodávateľa. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno žalobcu pri uplatnení odpočtu DPH úzko súvisí so zachovaním náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je ako požiadavka kladená na subjekt žalobcu ako podnikateľský subjekt pri uskutočňovaní jeho podnikateľskej činnosti a vo všeobecnej rovine umožňuje minimalizovať alebo vylúčiť podnikateľské riziko, ktoré žalobca ako každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti znáša v zmysle úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podnikateľské riziko sa pri nezachovaní uvedenej náležitej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti môže prejaviť aj vo forme neunesenia dôkazného bremena daňového subjektu pri preukazovaní jeho práva na odpočet. Správny súd i na tomto mieste zvýrazňuje, že zistené skutočnosti správca dane podrobil náležitému hodnoteniu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, a teda jednotlivé zistenia hodnotil v súvislostiach. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, v rámci ktorej žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zdôrazňujúc plnenie dôkaznej povinnosti predložením predmetných faktúr a ich príloh. Správny súd podotýka, že tieto dôkazy správca dane a žalovaný dôsledne vyhodnotili spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia. Závery rozsudku sp.
zn. 3Sžf/1/2011 sú podľa záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžfk/81/2018 (bod 54. odôvodnenia) naviac prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR práve so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
15. Svoje závery ohľadom rozloženia dôkazného bremena a reakcie žalovaného na konkrétne odvolacie námietky žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne uviedol a zdôvodnil vrátane vymedzenia úvah, ktorými bol vedený pri vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, a teda postupoval v súlade so zákonnou požiadavkou podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku pokiaľ ide o realizáciu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu požadovanom odvolaním. Námietku žalobcu o dodaní tovaru iným dodávateľom, ako aj o neodvedení dane dodávateľom vysporiadava žalovaný v odôvodnení uvedenou argumentáciou ako celok a neponecháva ju tak ako tvrdí žalobca bez povšimnutia, ale ju hodnotí v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku ako skutočnosť, ktorá vyšla za konania najavo, s vyústením do prijatého dostatočne a presvedčivo odôvodneného záveru o nepreukázaní splnenia materiálnej podmienky odpočtu - skutočnosti dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Tento záver, ktorý je základom rozhodnutia správcu dane i žalovaného je vyjadrený v odôvodnení ich rozhodnutí celkom jednoznačne a nepochybne. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie v nadväznosti na uvedené správny súd nekonštatuje a rovnako z uvedených dôvodov nie je vo vzťahu k odôvodneniam rozhodnutí správcu dane a žalovaného možné konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného nie je preto pokiaľ ide o preskúmateľnosť jeho odôvodnenia v rozpore so závermi rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca, a to rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžf/22/2016 a ani so závermi rozsudku sp. zn. 5 Sžf/108/2009 (pričom tento rozsudok NS SR zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a so zdôraznením dôkaznej povinnosti žalobcu k preukázaniu podmienok oslobodenia od dane).
16. Pokiaľ žalobca namietal, že správcovi dane nič nebránilo preveriť resp. zistiť, ktorý konkrétny subjekt realizoval platby v hotovosti alebo platby cez účet za predmetné dodávky guľatiny správny súd konštatuje, že úlohou správcu dane nebolo zisťovanie subjektu, od ktorého v skutočnosti žalobca guľatinu prevzal ani kto skutočne žalobcovi tovar dodal, nakoľko skutočnosť dodania, teda materiálneho plnenia sporná a správcom dane spochybnená nebola, ale spochybnené bolo realizovanie zdaniteľného obchodu, teda skutočnosť, že dodávka bola realizovaná subjektom uvedeným na faktúre a že tomuto subjektu dodávateľa uvedenému na faktúrach, z ktorých bol odpočet DPH uplatnený vznikla daňová povinnosť (správny súd na tomto mieste poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Tento záver, ktorý je uvedený i v rozhodnutí žalovaného, dostatočne vysporiadava aj uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, a teda ani táto námietka nebola žalovaným pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu ponechaná bez povšimnutia tak, ako to tvrdil žalobca. Rozpor s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku tvrdený v tejto časti žalobcom správny súd nekonštatuje.
17. Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutie na závere o porušení ustanovení vyhlášky č. 232/2006 Z. z. žalobcom spočívajúcom v nepredložení dokladu o preukázaní pôvodu dreva. Zistenie absencie predloženia dokladu preukazujúceho pôvod tovaru správca dane a žalovaný vyhodnocovali ako jednu zo skutočností, ktoré tak ako je uvedené už vyššie založili dôvodné pochybnosti správcu dane a žalovaného o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, a to práve s ohľadom na druh dodávaného tovaru - smrekovú guľatinu, na obchodovanie s ktorým tovarom sa vzťahuje špeciálna právna úprava vyplývajúca z § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. Uvedené odôvodňovalo, aby sa správca dane otázkou pôvodu dreva zaoberal a vyhodnocoval túto v súvislosti so zistením skutočnosti absencie predloženia dokladov, ktoré by pôvod dreva preukazovali, teda nie ako zákonom vymedzenou podmienkou vzniku práva žalobcu na odpočet, ako takéto východisko navodzuje žalobca. Správca dane i žalovaný správne a zákonne konštatovali i v nadväznosti na takto vyhodnocovanú skutočnosť absencie dokladov o preukázaní pôvodu dreva, existenciu dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov, všetko i pri zohľadnení svedkyňou P.. C. tvrdenej skutočnosti opatrenia dreva ciachou. Tieto závery žalovaného sú v odôvodnení žalovaného jasne vymedzené a nie sú správnym súdom hodnotené ako svojvoľné.
18. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa záveru žalovaného žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala so žalobcom oprávnená osoba, že došlo k rozšíreniu dôkazného
bremena žalobcu nad rámec jeho možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov a je logické a oprávnené domnievať sa, že konala za dodávateľa osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi, nemôže táto námietka žalobcu pri zisteniach správcu dane a ich vyhodnotení ako dôvodná v pomeroch prejednávanej veci obstáť. Správny súd opakovane na tomto mieste poukazuje na závery, ktoré uviedol vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, ktoré pokiaľ ide o preukázanie dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre ťažilo v konaní žalobcu. V danom prípade pri absencii označenia konkrétnej osoby alebo osôb, s ktorými žalobca konal pri predmetnom dodaní guľatiny, a teda pri absencii označenia skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa, išlo o preukazovanie skutočností, ktoré do rámca dôkazného bremena žalobcu jednoznačne spadali. I tu správny súd podotýka primárnu zodpovednosť žalobcu za jeho schopnosť preukázať existenciu práva na odpočet pred správcom dane, ktorá je úzko spojená so zachovaním potrebnej opatrnosti a ostražitosti pri výkone podnikateľskej činnosti za účelom zníženia alebo vylúčenia podnikateľského rizika, ktorá zahŕňa i stav, kedy práve z dôvodu nezachovania tejto opatrnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera nebude žalobca schopný pred správcom dane preukázať podmienky vzniku práva na odpočet (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 alebo rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011, 4Sžf/25/2011). Uvedené závery sa uplatnili i vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej P.. C. prítomná pri preberaní tovaru preverovala z dostupných zdrojov obchodných partnerov žalobcu a žalobca nevidel dôvod preverovať čie sú autá, ktorými bolo drevo dovezené, aká ciacha mala byť na dreve uvedená. V tejto časti správny súd odkazuje na svoje závery vo vzťahu k správnemu a dostatočnému vymedzeniu skutočností, ktoré odôvodňovali požiadavku kladenú na žalobcu ako podnikateľský subjekt pri zachovaní náležitej a dostatočnej opatrnosti a odbornej starostlivosti v obchodnoprávnych vzťahoch, podľa vyššie uvedeného odôvodnenia.
19. Námietku žalobcu, podľa ktorej povinnosť správcu dane zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku a závery rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 60/2017, hodnotí správny súd pri zohľadnení zákonných záverov správcu dane a žalovaného o nepreukázaní materiálnej podmienky odpočtu predstavovanej preukázaním skutočnosti realizácie zdaniteľných obchodov, teda dodávky guľatiny dodávateľom PEGA Trenčín s.r.o. žalobcovi a vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa, ako nedôvodnú. Správcom dane zistený skutkový stav predstavuje spoľahlivý základ uvedeného konštatovania a nie je možné mu vyčítať účelovosť neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia záveru o nevzniknutí nároku na odpočítanie dane ako jednoduchšieho spôsobu zabezpečenia kompenzácie nevymožiteľnej dane od subjektu PEGA Trenčín s.r.o. a zaručenia daňového výnosu.
20. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotenia žalobných bodov v celom rozsahu ako nedôvodných rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
21. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
22. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní absencie preukázania podmienok výnimočnosti situácie.
23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.