Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/21/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: Pokoj v duši n.o. so sídlom Kuzmányho 903/3, Považská Bystrica, IČO: 45 732 264, zastúpeného: ARIES LEGAL s.r.o. so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, proti žalovanému: Obec Horná Mariková, so sídlom Horná Mariková 357, IČO: 00 317 276, zastúpenému: LEGAL POINT s.r.o. so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie 3.741,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -102 zo dňa 19. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.741,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.741,24 eur od 01.03.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca svoj nárok odvíja od toho, že je neziskovou organizáciou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme poskytuje v Zariadení pre seniorov A.. Žalovaný ako obec je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. Žalobkyňa požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobkyne v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktorí klienti, keďže sú odkázaní na sociálnu službu rovnako žiadali o poskytnutie finančného príspevku prostredníctvom žalobkyne, pričom potreba poskytnutia sociálnej služby bola riadne preukázaná právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu a posudkom o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách. Tieto finančné prostriedky predstavujú najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu. Neplnenie zákonných povinností žalovaným ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb žalobcu klientom v zariadení. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 75 ods. 16

a 17 zákona o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení Mesto Považská Bystrica, v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok 2022. Ide o výšku finančného príspevku, ktorú výšku je žalovaný podľa § 75 ods. 16 v spojení s § 77 ods. 1, ods. 2 ZSS povinný rešpektovať, keďže mesto Považská Bystrica a žalovaný pri výkone im zverených práv a povinnosti (štátom) na úseku verejnej správy iné údaje pre potreby určenia výšky finančného príspevku v zmysle zákona nezverejnilo. Žalovaný mu príspevok neposkytol, a to aj napriek tomu, že žalobca si uplatnil najnižšiu možnú výšku finančného príspevku, určenú zákonom. Podľa názoru žalobcu vznik jeho nároku nie je viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce. Klient je oprávnený sám si zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k . Účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov (rozsudok KS Prešov sp.zn. ). Žalovaný s návrhom nesúhlasil a argumentoval, že nepopiera existenciu právnej úpravy samotného nároku žalobkyne na poskytnutie finančného príspevku. Výška finančného príspevku, tak ako ju vyčíslil žalobca, však nie je správna. Žalovaný ako obec je subjektom verejného práva, preto je viazaný pri nakladaní s financiami (obecnými prostriedkami) o majetku obcí, Zásadami hospodárenia s majetkom obce a nemá právomoc svojvoľne poskytnúť peňažné prostriedky. Žalovaný vyzval žalobcu, aby sa dojednali na plnení vo výške, ktorú nepopiera a vo zvyšku by ostal tento nárok ako sporný. Prepočítal výšku finančného príspevku, spôsob výpočtu písomne ozrejmil žalobcovi a zaslal spolu s výzvou k podpisu zmluvy. Finančný príspevok na prevádzku poskytovania sociálnej služby sa poskytuje výlučne na základe písomnej zmluvy medzi poskytovateľom služby a obcou, a to najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného namietal predčasnosť podaného návrhu. Zákon sám exaktne uvádza, že príspevok sa neposkytuje skôr ako pred podpisom zmluvy.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol skutkové okolnosti, ktoré zistil vykonaným dokazovaním. Žalobca je právnická osoba - neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov KATKA v zmysle Žalovaný je právnická osoba, obec - samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 11.12.2017 sú p. B. A., nar. XX.X.XXXX s trvalým pobytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne. Dňa 14.12.2017 žalovaná vydala Posudok o odkázanosti p. B. A., na sociálnu službu. Rozhodnutím č. 186/2017/OSS-03 zo dňa 15.12.2017 žalovaná rozhodla, že v zmysle Zákona o sociálnych službách je žiadateľ B. A. odkázaný na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Žiadosťou zo dňa 23.1.2023 p. B. A. požiadal o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa o sociálnych službách. Žalovaná spolu s listom zo dňa 04.04.2023 zaslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku. Uvedené listiny prevzala žalovaná dňa 5.4.2023. Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 04.05.2023 žalobkyňa požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre jej klienta B. A. vo výške 3.741,24 eur na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa a nasl. . Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , , , , ods, , , , , , , a , o sociálnych službách (ďalej len ZSS“) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Konštatoval, že právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti ZSS, a to v a nasledujúcich. Základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, sú: poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme podľa a zákona (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalej

neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods. 12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách), ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom (§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká. Je zrejmé, že p. B. A. od 11.12.2017 boli poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne, avšak bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. Od 01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena ZSS (§ 110aq ods.13 cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. V súlade s touto zákonnou zmenou p. B. A. ako odkázaná osoba, ktorej už v danom čase bola poskytovaná sociálna služba neverejným poskytovateľom, požiadal žalovanú obec o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 ZSS). Povinnosťou obce je (po zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa sociálnej služby) poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby, alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra (§ 8 ods. 4 ZSS). Základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, je písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 ZSS). Keďže bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Ako správne uviedla žalovaná, bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť obce plniť. Na uvedenom právnom závere súdu nemení nič ani rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , na ktorý odkazovala žalobkyňa, v zmysle ktorého „ pokiaľ žalobca (obec) požiadal o sociálnu službu pre svojho obyvateľa, tak sa svojej povinnosti uhrádzať finančných príspevok nemohol zbaviť len z formálnych dôvodov“. Citované rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by bola pre súd záväzná. Právny záver konajúceho súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami - napr. uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 08.09.2020, ktorý v predmetnom rozhodnutí uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022 sp.zn. , keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej uloženia sa domáha v tomto konaní, žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods.5 ZoSS odvolací súd nepovažuje za správny“. Predmetom konania vedeného pred Krajským súdom v Trnave bol taktiež nárok na dofinancovanie sociálnej služby. Súd prvej inštancie pripustil, že sa jednalo o skutkový stav vychádzajúci z právnej úpravy do prijatej novely o sociálnych službách (účinnej od 01.01.2022), súd však z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku nevyhnutnosti písomnej zmluvy ( zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola stanovená tak pred prijatou novelou ako i po nej, teda v tejto časti možno právne názory

v ňom vyjadrené aplikovať aj na daný právny stav. Žalobca si pritom nesprávne vykladá právne názory Krajského súdu v Trnave uvedené v bode 10.3 citovaného rozhodnutia, v ktorom bolo vyslovené, že bez predchádzajúcej žiadosti obce o poskytnutie sociálnej služby, žiaden zákon neukladá obci povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. V žiadnom prípade z uvedeného však nemožno vyvodiť, že pre vznik povinnosti žalovanej obce plniť, nie je potrebná písomná zmluva. Súd prvej inštancie sa ďalej nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca si mal nárok na finančný príspevok uplatniť prednostne u VÚC, pretože takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. S ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto už ďalej nezaoberal námietkami ohľadom výšky finančného príspevku. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nárok žalobkyne za splnenia zákonných podmienok nespochybňuje. K úspešnému zavŕšeniu kontraktačného procesu medzi stranami sporu však nedošlo z dôvodu ich rozdielnych názorov ohľadom výšky žalobkyňou požadovaného nároku (príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby). Súd má za to, že pokiaľ je žalobkyňa presvedčená ohľadom dôvodnosti výšky svojho nároku a žalovaná napriek tomu odmieta uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu, mala sa domáhať svojho nároku inou formou žaloby. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na .

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal odvolacie dôvody podľa , a . Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v rozpore so ZSS podmienil zákonom uloženú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi neexistujúcou podmienkou – „...uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby ( zákona o sociálnych službách)“ - na základe čoho dospel k nesprávnemu nezákonnému právnemu posúdeniu veci. Ust. ZSS ukladá obci nepodmienenú zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok žalobcovi a v tomto ustanovení sa neuvádza žiadna podmienka, ktorá by podmieňovala túto zákonnú povinnosť obce. Opačným výkladom by bolo možné dospieť k záveru, že napriek existencii normy o uložení povinnosti obci, si obec môže svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať. Výkon štátnej správy, zverený obciam alebo VÚC, by podliehal nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, pretože v rozpore s princípom právnej istoty by žalobca nevedel a nemohol sa domôcť splnenia zákonom vzniknutej povinnosti obce. Žalovaný je orgánom štátnej správy, ktorému sú zákonom uložené konkrétne povinnosti, ktorých sa svojou nečinnosťou, opomenutím, nezákonným postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie nemôže byť na ujmu žalobcu. Poukázal opätovne na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. , ktorý explicitne uvádza, že účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinnosti, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne, z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie, týkajúcim sa výkladu rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 29.11.2022, keď súd prvej inštancie selektívne vyberá zo znenia napadnutého rozhodnutia argumentáciu, ktorá sa mu nápadne hodí na dokreslenie ním prezentovaného nesprávneho právneho posúdenia veci, a navyše sám priznáva, že predmetné rozhodnutie vychádza z právnej úpravy účinnej do 31.12.2021. Ak by aj pripustil existenciu takejto podmienky vzniku nároku žalobcu, zákonodarca v prípade jej nesplnenia nesankcionuje žalobcu zánikom nároku, teda, ak nedôjde k uzavretiu zmluvy, žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zákonnej povinnosti plniť. Súd prvej inštancie svojím procesným postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý súdny proces tým, že závažným spôsobom zasiahol do princípu právnej istoty žalobcu s poukazom na SR. V tomto smere zdôraznil SR v spojení s o obecnom zriadení, podľa ktorého základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej

zmluvy. Rovnako poukázal na , ktorý výslovne ukladá obci plniť úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu - zákona o sociálnych službách. Súd prvej inštancie tieto ustanovenia ústavných zákonov a zákonov neaplikoval, nevysporiadal sa s nimi, ale arbitrárne, v rozpore s dikciou ZSS podmienil zákonom uloženú povinnosť obcí poskytovať príspevok neexistujúcou podmienkou. Ústavný súd opakovane zdôraznil, že v právnom štáte je povinnosťou všetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tými subjektmi, ktorým boli priznané. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. . Argumentácia súdu prvej inštancie, že nárok na poskytnutie príspevku vznikne iba v prípade splnenia tejto podmienky - uzavretia písomnej zmluvy a až v prípade, ak to dovolí rozpočet obce, rovnako nemôže obstáť. V tomto smere poukázal na o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Argumentácia súdu prvej inštancie o vzniku nároku žalobcu v momente, keď to dovoľujú rozpočtové možnosti obce, nemá oporu v a kompletne zamieňa povinnosť obce poskytovať sociálnu službu s povinnosťou obce poskytovať finančný príspevok. Argumentácia súdu prvej inštancie v bode 46 a 47 ods. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa týka povinnosti obce zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby, ktorá povinnosť ale nie je predmetom tohto konania. Súd nesprávne posúdil aj ZSS, ktorý pojednáva o žiadateľoch, ktorým ešte nie je poskytovaná sociálna služba. Odkázané osoby v danom prípade majú zabezpečené poskytovanie sociálnej služby žalobcom, na základe náhodného výberu žalobcu ako poskytovateľa sociálnych služieb. Poukázal na osobitnú časť dôvodovej správy k , ktorá výslovne uvádza, že prijatou novelou sa odstraňuje podmienenosť vzniku možnosti obce a vyššieho územného celku v rozsahu svojej pôsobnosti poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, predchádzajúcim požiadaním neverejného poskytovateľa sociálnej služby príslušnou obcou a VÚC. Odkázaná osoba má právo vybrať si svojho poskytovateľa sociálnych služieb bez toho, aby bola obec povinná žiadať poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie sociálnej služby pre odkázanú osobu. Ak by aj bola argumentácia súdu prvej inštancie správna, žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by si vytvoril poradovník pre odkázané osoby a za týmto účelom zverejnil, na základe ktorých kritérií zaradí žiadosti odkázaných osôb do poradovníka. Žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že poskytnutie príspevku bránia rozpočtové alebo iného okolnosti, ako to uvádza súd prvej inštancie. Tieto konštatovanie súdu prvej inštancie nevychádzajú z vykonaného dokazovania, vyvodil si ich sám, nad rámec skutkových tvrdení sporových strán vykonaného dokazovania. Týmto vážnym spôsobom zasiahol do kontradiktórnosti sporového konania a do práva žalobcu na spravodlivý proces. Cieľom nového znenia ZSS účinného od 01.01.2022 bolo odstrániť akúkoľvek podmienenosť poskytnutia príspevku a zaviesť obligatórnu povinnosť jeho poskytnutia. Na uloženie obligatórnej povinnosti obce poskytovať finančný príspevok upozorňovalo aj MPSVa R SR v liste štátnej tajomníčky 13104/2021 – M OSS z 21. januára 2021, uvedenom v bode 1. 6. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave. Finančný príspevok je viazaný na písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, uzavretú medzi žalobcom a odkázanou osobou podľa zákona o sociálnych službách, nie na písomnú zmluvu uzatvorenú medzi obcou a žalobcom. Takýto výklad by bol právne neudržateľný a nemá oporu v zákone. Ust. zákona o sociálnych službách nie je možné vykladať tak, že povinnosť poskytovať finančný príspevok vzniká až na základe písomnej zmluvy, keďže uzavretie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku nie je povinné, ale povinnosť jeho poskytovania vyplýva priamo zo zákona. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 52 uvádza, že žalobca sa mal domáhať svojho nároku inou formou žaloby, len tým podčiarkuje arbitrárnosť rozhodnutia, keď prezentuje nejasné závery a žalobca sa môže iba domnievať, akú inú formu žaloby na súd prvej inštancie na mysli. Takáto povinnosť uzavrieť zmluvu by nemohla byť žalovanému uložená ani autoritatívnym rozhodnutím súdu a žalobca nemá ani naliehavý právny záujem na jej uzavretí. Poukázal na to, že aj podľa napadnutého rozsudku žalovaný nárok žalobcu za zákonných podmienok nerozporuje. Ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa ZSS malo predstavovať akúsi domnelú odkladaciu podmienku vzniku nároku žalobcu, poukázal na , podľa ktorého platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí (zmluvu so žalobcom neuzavrie), stane sa právny úkon nepodmieneným. V konaní je nesporné, že žalovaný odmietol uzavrieť so žalobcom písomnú zmluvu podľa ZSS a neuzavretie tejto zmluvy je mu na prospech. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s FAQ zverejnenými na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny SR, ktoré zdôrazňujú, že ani ministerstvo za účelom dofinancovania poskytovania sociálnej služby odkázaným osobám nepožaduje preukázanie uzavretia zmluvy o zabezpečení sociálnej služby podľa § 74 ods. 2 na to, aby poskytlo financovanie podľa príslušných ustanovení zákona. Preto nemôže obstáť argument žalovaného a súdu, že obec, ktorej je zákonom uložená povinnosť poskytovať finančný príspevok a má preukázateľnú vedomosť o tom, že jej občanovi žalobca poskytuje sociálnu službu, sa tejto povinnosti zbaví tým, že neuzavrie zmluvu o poskytovaní finančného príspevku. Žalovaný nikdy netvrdil, že žalobca neposkytoval odkázanej osobe sociálnu službu alebo že by o túto sociálnu službu nemal záujem a nevyzval žalobcu na zdržanie sa poskytovanie sociálnej služby. Poukázal aj na odborné články autorky doc. Tekeli Zmena financovania sociálnych služieb obcou (Portál pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, 2022); Poskytovanie finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb (Portál pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, 2023) V publikovaných príspevkoch autorka vyslovene uvádza, že novelou sa zaviedla právna povinnosť obcí spolufinancovať sociálnu službu, a to poskytovaním finančného príspevku neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Obec a VÚC sú povinní poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v až ZSS alebo doručil zoznam osôb s uvedením zákonom stanovených osobných údajov, ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Novela zákona vypustila podmieňovanie poskytovania príspevku predchádzajúcim objednaním sociálnej služby alebo požiadaním o sociálnu službu neverejného poskytovateľa zo strany obce/VÚC. Výkladu predmetného ustanovenia, ktoré prezentuje súd prvej inštancie, nesvedčí ani len ním uvádzané judikatúra. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nepopiera existenciu právnej úpravy povinnosti obce podľa § 75 ZSS, podľa ktorej je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ale žalobca ignoruje všetky ďalšie predpoklady a podmienky upravené v totožnom zákone. Žalobca vo svojej argumentácii zamieňa a nepresne uvádza a cituje vyjadrenia a komentáre, ktoré vychádzajú z neaktuálnej právnej úpravy. Argumentácia súdu prvej inštancie v bode 46 a 47, ktorú žalobca v odvolaní rozporuje, ako vyplýva z jej obsahu, sa týka poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany obce. Podstatný je fakt, že nie je možné vnímať úpravu povinnosti obce uhrádzať finančný príspevok ako ultimátnu povinnosť bez akéhokoľvek vyhodnotenia a akceptácie existencie úpravy zákonných podmienok, ktoré sú v rovnakom zákone špecifikované. Zdôraznil, že len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Poukázal na materiál zverejnený MPSVaR SR označený ako Základné východiská pri poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou. Žalovaný nemohol do rozpočtu na rok 2023 vopred zaradiť finančné príspevky pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, pretože nemá vo svojom rozpočte priestor na zaradenie finančných prostriedkov, ktorých výšku nedokáže vopred určiť. Žalovaný podľa nie je oprávnený zaviazať sa v bežnom rozpočtovom roku na úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva to, čo namieta žalobca, a teda, že súd argumentoval existenciou poradovníka. Súd odkázal na právnu úpravu, ktorá reflektuje existenciu aj iných zákonov a noriem, ktorými je rozpočet obce ovládaný. Poprel tvrdenie žalobcu, že odmietol uzavrieť zmluvu; naopak, žalobca odmietol uzatvoriť žalovaným zaslaný návrh zmluvy. Zo strany žalovaného nedošlo k svojvoľnému rozhodnutiu, ignorácii zákona alebo nečinnosti. Keďže na poskytnutie finančného príspevku neboli splnené zákonné predpoklady, objektívne nemohol príspevok poskytnúť, pretože mu táto povinnosť nevznikla. Poukázal na svoju snahu dohodnúť sa so žalobcom. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. , nie je aplikovateľné na predmetnú vec, pretože toto rozhodnutie hovorí o tom, že ak obec zabezpečí poskytovanie sociálnej služby podľa zákona, teda preukázateľným spôsobom požiada poskytovateľa sociálnej služby

o poskytovanie sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť s odkázanou osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, musí platiť aj finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Žalovaný však žalobcu nepožiadal o poskytovaní sociálnej služby. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 08. septembra 2020. Zdôraznil, že podľa metodiky MPSVaR SR - Informácie o poskytovaní finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby, základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby je, o.i. uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí príspevku medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Žalobca a žalovaný ani súd neargumentovali pri rozhodovaní absenciou povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o zabezpečení sociálnej služby (§ 74 ZSS), ale absenciou povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku podľa § 75 ods. 14 ZSS. Ide o rozdielne typy zmlúv, čo žalobca nereflektuje. Finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje najskôr od uzatvorenia písomnej zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku, ktorá je inominátnou zmluvou podľa . Uzatvára ju neverejný poskytovateľ – žalobca a obec. Povinnosť poskytovať príspevok nie je uložená zákonom, ale zakladá sa zmluvou, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a to až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolností. Bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi obcou a poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje povinnosť obce plniť a podaná žaloba je nedôvodná a predčasná.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia strán podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. Podľa ust. nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

10. V zmysle na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( , a ).

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

19. Čo sa týka žalobcom namietaného odvolacieho dôvodu podľa , vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

20. Pokiaľ žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že po preskúmaní veci zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa až 4 . Súd prvej inštancie v ods. 1 napadnutého rozsudku uviedol, čoho sa v konaní žalobca domáha, v ods. 2 popísal základnú procesnú obranu žalovaného v konaní, v ods. 3 až 5 napadnutého rozsudku podrobne popísal argumentáciu procesných strán v konaní. V ods. 7 uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal a v ods. 8 až 14 popísala skutkové okolnosti veci, vyplývajúce z vykonaných dôkazov. V ods. 16 až 37 uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec posudzoval a v ods. 38 až 53 sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentami strán, uviedol, ako vyhodnotil vykonané dôkazy a ako na danú vec aplikoval relevantnú právnu úpravu.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci C. D. v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn. zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( nález sp.zn. zo dňa 02.08.2007).

22. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného nebol povinný uvádzať a podávať výklad všetkých zákonných noriem, ktoré sa čo i len okrajovo týkajú právneho vzťahu medzi stranami a ktorých aplikácia v konaní nebola pre rozhodnutie vo veci samej podstatná. V súdenej veci predsa nebolo medzi stranami sporným, že v zmysle SR možno povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa ; že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov a že obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy ( o obecnom zriadení); že obec pri výkone samosprávy o.i. plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu ( o obecnom zriadení). Ďalej nemožno v tomto ohľade súdu prvej inštancie vytýkať, že sa nezaoberal, resp. nevyhodnocoval zdroje informácií týkajúce sa spornej problematiky, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za pramene práva (napr. odpovede MPSVaR SR na často kladené otázky, prezentované na webovom sídle ministerstva).

23. Zhrnúc uvedené možno konštatovať, že je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

24. Čo sa týka odvolacej námietky arbitrárnosti napadnutého rozsudku, vo všeobecnosti možno uviesť, že arbitrárny rozsudok je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená najmä extrémny nesúlad právnych záverov s vyko- naným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax, nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti (predpojatý formalizmus ), hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci samej zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu a táto odvolacia námietka žalobcu je taktiež nedôvodná.

26. Ďalšie námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktoré nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

27. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na obsah odvolania žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 28. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že ust. § 75 ods. 1 ZSS ukladá obci nepodmienenú povinnosť poskytovať žalobcovi finančný príspevok a neuvádza žiadnu zákonnú podmienku, na ktorú by poskytovanie finančného príspevku bolo viazané, a teda súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná.

29. Podľa § 75 ods. 1 ZSS obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení, ktorým je 1. nízkoprahové denné centrum, 2. zariadenie pre seniorov, 3. zariadenie opatrovateľskej služby, 4. denný stacionár, b) terénnu sociálnu službu krízovej intervencie, c) nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, d) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31, e) opatrovateľskú službu, f) prepravnú službu.

30. Podľa § 75 ods. 5 ZSS obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až 4 povinné poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 alebo doručil zoznam osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a) až c), ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

31. Podľa § 75 ods. 9 ZSS finančná podpora podľa tejto hlavy sa poskytuje neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme.

32. Podľa § 75 ods. 10 ZSS poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme je poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi sociálnej služby, ktorý je na sociálnu službu odkázaný, a poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby je v súlade s komunitným plánom sociálnych služieb príslušnej obce alebo s koncepciou rozvoja sociálnych služieb príslušného vyššieho územného celku.

33. Podľa § 75 ods. 11 ZSS neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odsekov 1 až 8.

34. Podľa § 75 ods. 14 ZSS finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, 13) najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.

35. Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že zákonná povinnosť obce povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby nie je absolútne nepodmienená, ako sa mylne domnieva žalobca, naopak, zákon ustanovuje celý rad zákonných podmienok, na ktoré sa viaže povinnosť obce, žalovaného, poskytovať daný finančný príspevok žalobcovi, neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Ide o podmienky neposkytovania sociálnej služby poskytovateľom s cieľom dosiahnuť zisk a poskytovanie konkrétnej v zákone definovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 1 ZSS); poskytovanie sociálnej služby poskytovateľom vo verejnom záujme (§ 75 ods. 9,10 ZSS); písomná žiadosť poskytovateľa o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 ZSS), doručenie zmlúv o poskytovaní sociálnej služby (uzavreté medzi poskytovateľom a fyzickými osobami, ktorým službu poskytuje) alebo zoznamu osôb, ktorým sociálnu službu poskytuje, ak nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby (§ 75 ods. 5 ZSS) a neposlednom rade i podmienku písomnej zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku uzavretú medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby.

36. Správny bol potom právny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, nevzniká. V súdenej veci súd prvej inštancie vychádzal z nesporných skutočností:

že p. B. A. boli (už od 11.12.2017) poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobcu, bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. E. B. A. požiadal žalovanú obec o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov žiadosťou podľa § 8 ods. 1 ZSS. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca požiadal žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, doručil obci zmluvu o poskytovaní sociálnej služby p. A., avšak v konaní nepreukázal uzavretie písomnej zmluvy medzi ním a žalovanou obcou o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Keďže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká podľa § 75 ods. 14 ZSS najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, záveru súdu prvej inštancie, že žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalobcom uplatnená povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, niet čo vytknúť.

37. Tento právny názor súdu prvej inštancie plne zodpovedá i súdnej praxi najvyšších súdnych autorít, ktorú je nevyhnuté pri rozhodovaní rešpektovať v zmysle , a to rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 08.09.2020, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že ustanovenie potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu, keď finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy. Žalobcom citované texty právnej teórie, ktorých autorkou je doc. Tekeli J.: Zmena financovania sociálnych služieb obcou, 2022 a Poskytovanie finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb, 2022, publikované na Portáli pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, taktiež nie sú s uvedeným v rozpore, keď z nich vyplýva v tomto ohľade len to, že novela zákona vypustila podmieňovanie poskytovania príspevku predchádzajúcim objednaním sociálnej služby alebo požiadaním o sociálnu službu neverejného poskytovateľa zo strany obce/VÚC, čo v konaní sporné nebolo.

38. Pokiaľ má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Cob 46/2017, ale svoje rozhodnutie podoprel judikatúrou (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 29.11.2022), z ktorej len selektívne vyberal zo znenia rozhodnutia vhodnú argumentáciu, odvolací súd uvádza, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustálená rozhodovacia prax, ktorú sú súdy povinné pri svojom rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSO je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. S prihliadnutím na do pojmu ustálená rozhodovacia prax treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.

39. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolacia argumentácia žalobcu, týkajúca sa toho, že ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa ZSS malo predstavovať akúsi domnelú odkladaciu podmienku vzniku nároku žalobcu, podľa platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí (zmluvu so žalobcom neuzavrie), stane sa právny úkon nepodmieneným s tým, že v konaní je nesporné, že žalovaný odmietol uzavrieť so žalobcom písomnú zmluvu podľa ZSS, neuzavretie tejto zmluvy je mu na prospech a povinnosť obce poskytnúť mu finančný príspevok je potom nepodmienená, je nesprávna. Podmienky v zmysle sa môžu stať obsahom právneho úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje. Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre podmienky je charakteristické, že sú to neznáme (účastníkom právneho úkonu), budúce, možné,

dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti. Podmienka uzavretia písomnej zmluvy medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby stanovená v ZSS nemá charakter takejto súkromnoprávnej podmienky, dojednanej stranami v rámci ich právneho úkonu podľa , ale ide o zákonný predpoklad vzniku nároku žalobcu ( naviac vyplývajúci z normy verejného práva).

40. Ďalej odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne ustálil, že nárok na poskytnutie príspevku vznikne iba v prípade, ak to dovolí rozpočet obce, pričom naviac žalovaný ani netvrdil, že by poskytnutiu príspevku bránili rozpočtové alebo iné okolnosti, tieto okolnosti z dokazovania nevyplývajú a súd prvej inštancie tak porušil i právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 46), síce cituje z dôvodovej správy (Všeobecná časť) k , ktorým bol novelizovaný o sociálnych službách a konštatuje, že len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vyplýva, že súd svoje zamietavé rozhodnutie nezaložil na konštatovaní, že by v konaní bolo zistené, že rozpočet žalovaného neumožňoval žalobcovi príspevok platiť, ale na nepreukázaní splnenia zákonnej podmienky pre vznik povinnosti plniť- existencie písomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby medzi stranami sporu v zmysle ZSS- zo strany žalobcu (ods. 47 až 51 napadnutého rozsudku). Rovnako svoje rozhodnutie nezaložil na otázke zaradenia či nezaradenia odkázanej osoby do poradovníka, či na určení a zverejnení podrobností vedenia toho poradovníka. Ust. ZSS teda nebolo základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a odvolacia argumentácia žalobcu bola v tejto časti právne nepodstatná.

41. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil.

42. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil.

43.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

43.2 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.3 Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43.4 Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43.5 Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

43.6 Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, patrí mu podľa v spojení s , nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).