Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_81C-22-2023.pdf
PDF · 231.4 KB
Case nature
Area
Subarea
81C/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v spore žalobkyne Pokoj v duši n.o. so sídlom Kuzmányho 903/3, Považská Bystrica, IČO: 45 732 264, zastúpenej advokátskou kanceláriou ARIES LEGAL s.r.o. so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, proti žalovanej Obec A. B. so sídlom Horná Mariková 357, IČO: 00317276, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL POINT s.r.o. so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie 3.741,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 3.741,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.741,24 eur od 01.03.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Uviedla, že je neziskovou organizáciou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme poskytuje v Zariadení pre seniorov KATKA. Žalovanou je obec, ktorá je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. Žalobkyňa požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobkyne v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktorí klienti, keďže sú odkázaní na sociálnu službu rovnako žiadali o poskytnutie finančného príspevku prostredníctvom žalobkyne, pričom potreba poskytnutia sociálnej služby bola riadne preukázaná právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu a posudkom o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách. V zmysle uvedeného a ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s ustanovením § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách je obec (žalovaná) povinná poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Tento finančný príspevok sa v zmysle § 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto finančné prostriedky predstavujú najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobkyne. Neplnenie zákonných povinností žalovanej ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb žalobkyne jej klientom v zariadení, keďže v dôsledku absencie finančných prostriedkov nevie adekvátne financovať poskytovanie sociálnych služieb vo
svojom zariadení. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 75 ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení Mesto Považská Bystrica, v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok 2022, podľa ktorého v zariadení pre seniorov sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022 v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602 eur; potom rozdiel určený podľa § 77 ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách (1285,61 eur – 371,84 eur – 602,- eur) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce /mesiac / klient (odkázaná osoba). Ide o výšku finančného príspevku, ktorú výšku je žalovaná podľa § 75 ods. 16 v spojení s § 77 ods. 1, ods. 2 ZSS povinná rešpektovať, keďže mesto Považská Bystrica a žalovaná pri výkone im zverených práv a povinnosti (štátom) na úseku verejnej správy iné údaje pre potreby určenia výšky finančného príspevku v zmysle zákona nezverejnilo. Napriek tomu, že žalobkyňa a klienti žalobkyne kvalifikovanou žiadosťou požiadali o poskytnutie finančného príspevku a uzavretie zmluvy, ktorý je žalovaná povinná poskytnúť žalobkyni, žalovaná tak dobrovoľne neurobila, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa si uplatnila najnižšiu možnú výšku finančného príspevku, určenú zákonom podľa zverejnenia príslušnou obcou. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na splnenie povinnosti poskytnúť finančný príspevok a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona č. 488/2008 Z.z., kedy spolu s výzvou zaslala žalovanej aj návrh zmluvy o zabezpečení sociálnej služby pre klienta žalobkyne, ktorý má trvalý pobyt v A. B., a to pána C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX. Vznik nároku žalobkyne ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok nie je viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce (žalovanej). Klient je oprávnený sám si zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k zákonu č. 484/2021 Z.z., kedy prijatím predmetného zákona sa odstránila podmienenosť vzniku nároku žalobkyne, ktorého vznik dovtedy závisel od osobitnej žiadosti odkázanej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov (rozsudok KS Prešov sp.zn. 5Cob/46/2017). Žalovaná má objektívne preukázateľne vedomosť o tom, že obyvateľovi obce žalovanej – odkázanej osobe, je žalobkyňou poskytovaná sociálna služba, na základe rozhodnutia o odkázanosti. Táto povinnosť poskytovať finančný príspevok na klientov žalobkyne jej bez ďalšieho vyplýva priamo zo zákona. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila: Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb, priemerné bežné výdavky a priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú Mestom Považská Bystrica v roku 2022, Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 11.12.2017, Výzvu na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a uzavretie zmluvy zo dňa 4.5.2023 vrátane doručenky, Posudok o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu zo dňa 14.12.2017, Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zriadení pre seniorov zo dňa 15.12.2017, Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby zo dňa 23.1.2023, Návrh Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela pohľadávku žalobkyne v celom rozsahu. Uviedla, že nárok žalobkyne absolútne nemožno pokladať za jednoznačnú, určitú a splatnú pohľadávku. Žalobkyňa sa svojim návrhom domáha pohľadávky, ktorú tvorí istina vo výške 3.741,24 eur spolu s príslušenstvom. Uplatňovaná pohľadávka predstavuje finančný príspevok na prevádzku podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách (ďalej ako ,,finančný príspevok“). Žalovaná nepopiera existenciu právnej úpravy samotného nároku žalobkyne na poskytnutie finančného príspevku, ktorý predstavuje finančnú podporu na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je zariadenie pre seniorov. Okrem existencie právnej úpravy určenia samotného nároku na finančný príspevok je rovnako podstatné aj správne určenie výšky požadovaného finančného príspevku. Výška finančného príspevku, tak ako ju vyčíslila žalobkyňa nie je správna. Žalobkyňa vo svojom návrhu uvádza, že ako neverejný poskytovateľ je odkázaná na financovanie podľa zákona o sociálnych službách. Žalobkyni prevádzku sociálnej služby pritom rovnako v nemalej miere financuje sám klient, ktorému je sociálna služba poskytovaná. Rovnako sa podieľa na financovaní MPSVaR. Žalobkyňa zavádza a je v rozpore so skutočnosťou, keď tvrdí, že finančný príspevok od žalovanej podľa § 78a predstavuje najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobkyne. Zámerne opomína aj mnohé dotácie a mimoriadne dotácie, ktoré boli jej zariadeniu poskytnuté za
posledné mesiace. Žalobkyňa konštatuje, že žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby požiadala žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách. Žalovaná konštatovanie žalobkyne považuje minimálne za zmätočné, vzhľadom na to, že žalobkyňa odkazuje na iné zákonné ustanovenie než to, z ktorého reálne vyplýva nárok na poskytnutie finančného príspevku. Žalobkyňa požiadala a rovnako sa aj vo svojom návrhu sa domáha poskytnutia príspevku pre odkázanú osobu s trvalým pobytom v sídle žalovanej – pána C. D.. Žalovaná právo žalobkyne na úhradu príspevku nespochybňuje. Žalovaná ako obec je subjektom verejného práva, preto je viazaná pri nakladaní s financiami (obecnými prostriedkami) zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý upravuje pravidlá a postup pri nakladaní s majetkom obce s cieľom zabezpečiť transparentné a hospodárne nakladanie s týmto majetkom a na trhových princípoch. Okrem uvedeného zákona má obec ako ďalší regulatív prijaté Zásady hospodárenia s majetkom obce, ktorými je žalovaná rovnako viazaná. Žalovaná nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie finančného príspevku, a ani nemá právomoc svojvoľne poskytnúť ich v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Jej oprávnenosť konať uvedeným spôsobom je o to viac spochybnená, keď je zároveň zrejmé a disponuje informáciou o tom, že nárok a najmä jeho výška nie je správna. Žalobkyňa v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že uplatňovaný finančný príspevok predstavuje najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu, ako neverejného poskytovateľa sociálnych služieb a neplnenie ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb odkázaným osobám. Najväčšiu a podstatnú časť príjmu za sociálnu službu má žalobkyňa od Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej ako ,,MPSVaR“). MPSVaR v zmysle ustanovenia § 78a zákona o sociálnych službách poskytuje žalobkyni finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou a rovnako aj iné dávky a nároky, na ktoré má žalobkyňa právo. Sociálnu službu, ktorú zabezpečuje žalobkyňa, financuje aj samotná odkázaná osoba. Na základe prílohy, ktorú žalobkyňa k návrhu priložila, t.j. Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb - v článku úhrada za sociálnu službu je uvedené v akej výške uhrádza samotná odkázaná osoba poskytovanú sociálnu službu. Je nutné uviesť, že v dokumente uvedená výška nie je aktuálna a teda správna. V súčasnosti klienti žalobkyne uhrádzajú cenu podľa cenníka na rok 2023. Žalobkyňou doložený dôkaz nie je v namietanom ohľade správny a hodnoverný. Okrem uvedeného sú žalobkyni poskytované rôzne dotácie (inflačná pomoc, dotácie na energie, atď..) a rovnako aj príjmy z darov alebo 2% z daní. Všetky uvedené príjmy tvoria reálne príjmy žalobkyne, ktoré by mali a musia byť zaúčtované na strane príjmu daňového subjektu. Žalovaná poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, v zmysle ktorého vyšší územný celok môže poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec. Žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia mohla o finančný príspevok požiadať vyšší územný celok. V podanej žiadosti jej mohlo byť vyhovené. Podľa logického výkladu ustanovenia jasne vyplýva, že zákon pripúšťa situácie, kedy príspevok neposkytuje obec a poskytne ho VÚC. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že finančný príspevok žiadala poskytnúť od vyššieho územného celku, čím nevyužila zákonné možnosti na poskytnutie finančného príspevku, resp. nepreukázala, že práve žalovaná po vylúčení špecifikovanej možnosti je jedinou povinnou osobou. Rovnako nedoložila zamietnutie takejto žiadosti z VÚC. Žalovaná po tom, ako bola zo strany žalobkyne písomne vyzvaná k úhrade príspevku písomne reagovala a nepochybne prejavila svoj záujem žalobkyni po podpise zmluvy (ktorú priložila k odpovedi a návrhu) plniť. Žalovaná deklarovala svoju vôľu poskytnúť finančný príspevok, a to vo výške, ktorú považovala za správnu a nespochybniteľnú (podľa ustanovenia § 77 zákona o sociálnych službách). Žalovaná jednoznačne deklarovala a uznala samotnú existenciu nároku a rovnako vyzvala žalobkyňu, aby sa dojednali na plnení vo výške, ktorú nepopiera a vo zvyšku ostal tento nárok (ak by na ňom žalobkyňa trvala) ako sporný. Zákon o sociálnych službách pre určenie výšky finančného príspevku rozdeľuje zariadenie v závislosti od kapacity do troch skupín: - zariadenia do 40 miest, - zariadenia od 41 do 100 miest, - zariadenia od 101 miest. Žalobkyňa sa zaradila pri svojich výpočtoch ohľadom finančného príspevku do rovnakej kapacitnej kategórie ako je Zariadenie pre seniorov Lánska, ktoré je v kapacitnej skupine do 40 miest (prvá skupina) na rozdiel od žalobkyne, ktorá patrí do kapacitnej skupiny od 101 miest (čiže tretia skupina). Už len na základe uvádzanej skutočnosti je zrejmé, že výpočet žalobkyne nemôže byť a nie je v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnych službách. Nie je správny, a preto nemožno akceptovať žalobkyňou uplatňovaný finančný príspevok kalkulovaný na jednu odkázanú osobu vo výške 311,77 eur mesačne. Žalovaná prepočítala výšku finančného príspevku, pričom spôsob výpočtu podrobne písomne ozrejmila žalobkyni a zaslala spolu s Výzvou obce k podpisu
zmluvy. Žalovaná pri určení výšky finančného príspevku postupovala podľa ustanovenia § 77 zákona o sociálnych službách. Pri výpočte vychádzala z výšky priemerných bežných výdavkov, priemerných príjmov z platenia úhrad od klientov a priemerných príjmov z MPSVaR. Žalovaná pri určení výšky finančného príspevku vychádzala z údajov zariadenia v rovnakej kapacitnej kategórií, v akej sa nachádza žalobkyňa. Takýmto zariadením je Zariadenie pre seniorov E., ktoré žalovaná požiadala o poskytnutie informácií, aby mohla objektívne určiť výšku finančného príspevku. Výška mesačného finančného príspevku podľa vyššie uvedeného výpočtu vyšla 74,96 eur, finančný príspevok v vedenej výške bola žalovaná ochotná žalobkyni vyplatiť, preto zaslala žalobkyni návrh zmluvy na podpis a deklarovala svoju pripravenosť po podpise zmluvy plniť. Návrh zmluvy zaslala spolu s podrobným vysvetlením výpočtu finančného príspevku. Nerozumie tvrdeniam žalobkyne uvádzaných v návrhu, že žalobkyňa si uplatňuje najnižšiu možnú výšku finančného príspevku. Pri určení výšky finančného príspevku sú účastníci zmluvy viazaní spôsobom určenia výšky finančného príspevku ustanovením § 77 zákona o sociálnych službách. Nie je absolútne možné v tomto prípade hovoriť o najnižšej výške, pretože výška a spôsob výpočtu finančného príspevku je jasne stanovená zákonom o sociálnych službách. Žalobkyňa žalovanú vyzvala na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a následne podala žalobný návrh, pričom ignorovala, že žalovaná bola ochotná dobrovoľne plniť do výšky, ktorú nespochybňovala. Spornosť nastala len ohľadom rozdielu vo výške finančného príspevku, ktorú žiadala žalobkyňa a výškou, ktorú vypočítala žalovaná. Žalobkyňa de facto ignorovala všetky argumenty žalovanej a striktne sa držala len svojho výpočtu, ktorý rozhodne nie je správne vyčíslený. Žalobkyňa v návrhu ďalej uvádza, že vznik nároku žalobkyne ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok nie je viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce (žalovanej). Klient si je oprávnený sám zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Finančný príspevok na prevádzku poskytovania sociálnej služby sa poskytuje podľa vyššie citovaného ustanovenia výlučne na základe písomnej zmluvy, a to najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného žalovaná namieta predčasnosť podaného návrhu zo strany žalobkyne. Zákon totiž sám exaktne uvádza bez akýchkoľvek pochybností, že príspevok sa poskytuje najskôr od ...čiže nie skôr ako pred podpisom zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaná tvrdí, že napriek tomu, že nárok žalovanej do výšky 74,96 eur/ mesiac uznáva, ani tento nárok sa bez podpísanej zmluvy (na čo žalovaná žalobkyňu písomne vyzvala) nestal splatným. Je teda výlučne vinou žalobkyne, že jej nárok sa nestal splatným ani len v časti. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je jednoznačne preukázané, že obec má plniť až na základe písomnej zmluvy (nie o zabezpečení sociálnej služby) ale Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku uzatvorenej medzi obcou a poskytovateľom. Splatnosť samotného nároku na finančný príspevok môže nastať až po podpise zmluvy. Z uvedeného dôvodu namieta žalovaná predčasnosť podanej žaloby a návrhu, keďže pohľadávka (bez ohľadu na jej výšku) sa nestala splatnou z dôvodu znenia ust. § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Z rovnakého dôvodu nemôže žalobkyni vzniknúť ani nárok na príslušenstvo z predčasne uplatnenej pohľadávky. Žalovaná mala reálny záujem uhrádzať finančný príspevok, o čom svedčí vlastná iniciatíva žalovanej, ktorá zodpovedne dohľadávala objektívne informácie v súvislosti so správnym vyčíslením finančného príspevku a sama poslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku na rok 2023 znejúci na výšku, ktorú nespochybňovala. Žalobkyňa napriek snahe žalovanej podala počas procesu mimosúdnych rokovaní návrh, čo je v rozpore so snahou žalovanej o korektnú spoluprácu a dobré vzťahy. Pre absenciu zmluvy o poskytovaní finančného príspevku uplatňovaná pohľadávka je nielen uplatnená v nesprávnej výške, ale nie je ani splatná. K vyjadreniu pripojila: Cenník za poskytované sociálne služby ZPS Katka, návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo dňa 4.4.2023 so sprievodným listom vrátane doručenky, Odpoveď zariadenia pre seniorov DUBINA, m.r.o. zo dňa 27.2.2023, Výpočet výšky FPP na rok 2023 pre zariadenie Katka, Pokoj v duši n.o.
3. Žalobkyňa nerozporovala kategorizáciu zariadení podľa § 77 ods. 4 zákona o sociálnych službách. Poukázala však na skutočnosť, že túto kategorizáciu pre účely určenia výšky finančného príspevku je možné využiť iba v prípade, ak obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách. Mesto Považská Bystrica v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ale poskytovala a zabezpečovala sociálnu službu – zariadenie pre seniorov prostredníctvom ňou zriadeného zariadenia pre seniorov Lánska. Z uvedeného dôvodu bolo Mesto Považská Bystrica povinné zverejniť údaje tohto zariadenia bez ohľadu na jeho registrovanú kapacitu najmä s poukazom na ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce zverejniť
priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Iba v prípade, ak by Mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo by potrebné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17 písm. b) ZSS v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách, a to aj s ohľadom na predmetnú kategorizáciu zariadení, kedy by obec bola povinná nájsť iné obdobné zariadenie s porovnateľnou kapacitou. Z uvedeného dôvodu sú vylúčené údaje zariadenia pre seniorov Dubina, pre účely určenia výšky nároku žalobkyne, keďže Mesto Považská Bystrica poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom ním zriadeného zariadenia pre seniorov Lánska, ktorého zverejnené údaje sú záväzné pre žalobkyňu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj zásade zabezpečenia porovnateľného financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v zariadení rovnakej formy sociálnej služby poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom sociálnej služby (neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom mieste poskytovania sociálnej služby a v príslušnom čase). Zákonodarca jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na FPP, a to na základe zverejnených údajov obcou, ktorý údaj zverejnený Mestom Považská Bystrica podľa § 75 ods. 17 písm. a) ZSS je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobkyňu ako aj žalovanú ( § 75 ods. 16 ZSS) záväzný. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 77 ods. 1 a 2 ZSS, podľa ktorých ustanovení Mesto Považská Bystrica, v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok 2022, podľa ktorého v zariadení pre seniorov (sociálnou službou poskytovanou mestom Považská Bystrica) sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022 v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602,- eur; potom rozdiel určený podľa § 77 ods. 1 a 2 ZSS (1285,61 – 371,84 – 602,-) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce / mesiac / klient (odkázaná osoba). Tieto zverejnené údaje Mestom Považská Bystrica sa stali pre žalobkyňu a žalovanú právne záväzné (porov. § 75 ods. 16 ZSS). Mesto Považská Bystrica nezverejnilo pre účely určenia výšky nároku na FPP priemerne bežné výdavky v zariadení pre seniorov Dubina m.r.o., a tieto nemôžu byť považované práve vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, a to najmä absenciu ich zverejnenia Mestom Považská Bystrica, ako záväzné či osvedčujúce výšku nároku žalobkyne. Údaje týkajúce sa zariadenia pre seniorov Dubina m.r.o. ani len nemôžu byť zverejnené Mestom Považská Bystrica ako záväzné, keďže toto zverejnenie vylučuje § 75 ods. 17 písm. a) ZSS, keďže predmetné zariadenie pre seniorov Dubina sa nenachádza v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Považská Bystrica, a Mesto Považská Bystrica prostredníctvom svojho vlastného zariadenia zabezpečovalo a poskytovalo sociálnu starostlivosť odkázaným osobám. Žalobkyňa je povinná rešpektovať zverejnené údaje obcou (Mestom Považská Bystrica), keďže v zmysle § 75 ods. 17 a § 77 ods. 3 zákona o sociálnych službách sa môže oprávnené domnievať, že Mesto Považská Bystrica, pri výkone svojich právomoci zverejnilo záväzné údaje, ktoré sú záväzné pre každého neverejného poskytovateľa sociálnych služieb ako aj okolité obce vrátane žalovaného (§ 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách), a zároveň neuviedlo, že ním zverejnený údaj sa týka výlučne registrovanej kapacity pre zariadenia s kapacitou do 40 ľudí. Ak by pre žalobkyňu mal byť záväzný akýkoľvek výpočet priemerných bežných výdavkov za rok 2022, ktoréhokoľvek zariadenia, podľa ktorého sa určí výška nároku žalobkyne na FPP (v danom prípade žalovanou namietané zariadenie pre seniorov DUBINA), potom by ustanovenie § 75 ods. 17 ZSS bolo obsolétnym ustanovením zákona a výkon štátnej správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej istoty, žalobkyňa nevie a nemôže bez ďalšieho určiť výšku svojho nároku na FPP, ak postačuje, že: a) obec odmietne uzavrieť zmluvu podľa § 75 a nasl. ZSS alebo b) je ochotná uzavrieť zmluvu na výšku FPP, ktorá nie je zverejnená ako záväzná príslušnou obcou, ale svojvoľne si ju vyberie ad hoc (podľa najmenšej výšky), pričom zvolený výber tejto obci, nebráni tento výber bez záväzného zverejnenia príslušnou obcou rešpektujúc ust. § 75 ods. 17 ZSS, napr. o mesiac zmeniť, podľa toho ktorého žiadateľa (neverejného poskytovateľa sociálnej starostlivosti), alebo podľa inej premennej, ktorú si ad hoc určí (napríklad zistenie nižšej výšky nároku na FPP podľa iného svojvoľne zvoleného zariadenia) alebo c) príslušná obec nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP vôbec. Účelom potreby uzavretia zmluvy, nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017). Teda neobstojí argumentácia žalovanej, že bez uzavretia zmluvy
nemá povinnosť poskytovať žalobkyni finančný príspevok. Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaná je orgánom štátnej správy (teda nie je typickým subjektom súkromného práva), ktorému sú zákonom uložené konkrétne povinností, ktorých sa svojou nečinnosťou / opomenutím / nezákonným postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie, či výklad ich sporného plnenia nemôže byť na ujmu práv žalobkyne. Uvedené platí o to viac, ak sa žalobkyňa odôvodnene môže spoliehať na právo na dobrú správu veci verejných (čl. 41 Charty EÚ), ako jednu zo základných zásad pri výkone pôsobnosti a plnenia povinnosti dotknutou obcou. Verejná správa, t.j. plnenie povinnosti zverených obcí zákonom má slúžiť primárne občanom (vrátane odkázaných osôb), čo odôvodňuje ich právo na dobrú správu veci verejných. Ak by sme mali vykladať dotknuté ustanovenia zákona č. 448/2008 Z. z. spôsobom, akým ich vykladá žalovaná, tak uvedený výklad je v priamom rozpore s týmto základným právom žalobkyne a odkázaných osôb, čím popiera účel a princíp dobrej správy veci verejných. Argumentácia žalovanej stavia žalobkyňu do stavu absolútnej právnej neistoty a ohrozuje ďalšie fungovanie žalobkyne, či práva a právom chránené záujmy klientov žalobkyne (odkázané osoby). Ustanovenie § 75 ods. 17 zákona č. 448/2008 Z. z. bolo prijaté práve za uvedeným účelom t.j. určenia výšky nároku na FPP. Samotná dôvodová správa k uvedenému uvádza, že „Novo koncipované ustanovenie § 75 ods. 17 reaguje na nesprávnu aplikačnú a interpretačnú prax doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej v zásade obce a vyššie územné celky zverejňujú údaje podľa § 77 ods. 3 tretej a štvrtej vety, len ak obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku poskytovali príslušný druh sociálnej služby, v rámci svojej pôsobnosti verejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby.“ Na nezverejnený údaj podľa § 75 ods. 17 zákona č. 448/2008 Z. z. (t.j. priemerne bežné výdavky zariadenia pre seniorov Dubina m.r.o.)., ktorý je navyše vylúčený podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, nemôže súd prihliadať ako na záväzný pre posúdenie výšku nároku žalobcu na FPP, keďže výšku nároku na FPP je určená zverejnenými údajmi obcou (v tomto prípade Mestom Považská Bystrica). Teda platí, že pre žalovanú sú záväzné údaje zverejnené Mestom Považská Bystrica, na základe ktorých bola určená výška nároku uplatneného žalobou. Platí, že „Obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj obec, ktorá neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené.“, keďže Mesto Považská Bystrica zverejnilo záväzne údaje pre všetky kategórie podľa § 77 ods. 3 ZSS, tieto sú záväzné pre všetkých. Vyššie uvedenej argumentácii žalobkyni svedčí aj Informácia k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec, v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt, zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu službu u neverejného F. na území inej obce, pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území, ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75 ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt), spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu poskytovanú neverejným PSS na území inej obec, majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): - priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade, že by iná obec (v ktorej území je sociálna služba zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie uvedené údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto obci sociálnu službu u neverejného F. pre svojho obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného vyplýva, že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj obec, ktorá neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené. Na základe vyššie uvedených skutočností, argumentácia žalovanej vo vzťahu k určeniu výšky nároku podľa
zariadenia pre seniorov Dubina nemá oporu v zákone a je právne neudržateľná. Na vyššie uvedenom spôsobe určenia výšky nároku žalobkyne, nič nemenia ani ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanou. Je zrejmé, že práve žalovaná opomína pri svojom arbitrárnom a právne neudržateľnom výklade príslušných ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. širší kontext prijatej právnej úpravy, t.j. povinnosti žalovanej prispievať na sociálnu starostlivosť odkázaným osobám, obyvateľom obce žalovanej. Žalobkyňa a odkázané osoby majú právo spoliehať sa na riadne plnenie sociálnych úloh štátu prostredníctvom obcí a VÚC (právo na riadny výkon verejnej správy), právo prijímateľov sociálnej služby na dôstojné životné podmienky a sociálnu starostlivosť. Je vo verejnom záujme, aby žalovaná ako obec, ktorej je zákonom uložená povinnosť poskytovať finančný príspevok a zabezpečovať starostlivosť o osoby odkázané na sociálne služby, realizovala a plnila svoje zákonné povinnosti, zákonom predpokladaným spôsobom, teda zabezpečovala sociálnu úlohu obce pri poskytovaní starostlivosti jej obyvateľom, ktorí sú na sociálnu starostlivosť odkázaní. Poskytovanie sociálnych služieb predstavuje kľúčový pilier spoločnosti pri starostlivosti o starších ľudí a ľudí odkázaných na pomoc inej osoby. Žalobkyňa svojou neziskovou a verejne prospešnou činnosťou pomáha prežiť odkázaným osobám svoj život dôstojne pri obstaraní ich hlavných potrieb. Účelom úpravy finančného príspevku zákonodarcom a financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb nedosahujúcich zisk (vrátane žalobcu) je práve zabezpečenie plnenia týchto sociálnych úloh štátu prostredníctvom obcí. Práve tieto skutočnosti tvoria širší kontext, na ktorý žalobkyňa podľa žalovanej pri uplatnení svojho nároku nemyslela. Opak je však pravdou, kedy žalovaná abdikovala na svoju úlohu a povinnosti mu zverené štátom pri výkone sociálnych úloh štátu, ktorých sa navyše bez akéhokoľvek dôvodu snaží zbaviť snahou o exculpáciu, z dôvodu, že „Žalovaná nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie finančného príspevku, ktorý ani nemá právomoc svojvoľne poskytnúť v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“ Takáto argumentácia žalovanej nemôže obstáť a nemá oporu v zákone. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZRPUS“), je obec pri zostavení rozpočtu povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinnosti ustanovených osobitnými predpismi. Zákon ZRPUS zároveň pamätá aj na možnú zmenu rozpočtu v prípade jej potreby v rámci aktuálneho rozpočtového roka (ak nárok na finančný príspevok vznikol v priebehu rozpočtového roka) a to prijatím vhodných rozpočtových opatrení podľa § 14 ods. 2 ZRPUS. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, že nie je oprávnená zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte, alebo že nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie finančného príspevku, nakoľko práve opak je pravdou. Zákon ZRPUS žalovanému explicitne ukladá povinnosť prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré obci vyplývajú z osobitného predpisu (zákon č. 448/2008 Z. z.) a pre tento účel upravuje aj možnosť zmeny rozpočtu obce a prijatie vhodných rozpočtových opatrení. Tvrdenie žalovanej, že obec nemá dostatok finančných prostriedkov, aby poskytla žalobkyni finančný príspevok a splnila si svoju zákonnú povinnosť, nemôže obec zbaviť jej zákonných povinností (poskytovať finančný príspevok v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom). Pre účely priznania nároku uplatneného žalobkyňou nemôže obstáť ani argumentácia žalovanej, ktorá tvrdí, že nie je dôvodné priznať žalobkyni uplatňovaný nárok, keďže žalobkyni „... prevádzku sociálnej služby pritom rovnako v nemalej miere financuje sám klient..., alebo z dôvodu, že žalobkyňa „Zámerne opomína aj mnohé dotácie a mimoriadne dotácie, ktoré boli jej zariadeniu poskytnuté za posledné mesiace.“ Nielenže ide o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia zo strany žalovanej, ale potom výkladom ad absurdum by bolo potrebné dospieť k záveru, že ani zamestnanec nemá nárok na výplatu mzdy od svojho zamestnávateľa, ak v daný mesiac vyhral v športke. Takáto argumentácia žalovanej je absurdná a o to viac zarážajúca, že žalovanou je obec, ktorej je zákonom uložená konkrétna povinnosť. Poskytnuté dotácie sú rovnako mimoriadne jednorazové poskytnuté príspevky žalobkyni, ktoré slúžia na prekonanie obzvlášť finančne náročného obdobia, ktoré majú zhojiť a/alebo znížiť následky nepredpokladaných situácii, ohrozujúcich verejnoprospešnú činnosť žalobkyne napr. v čase energetickej krízy a prudkého nárastu energií. Žalobkyni poskytnuté dotácie nemajú za úlohu nahrádzať plnenia, ktoré je povinná v zmysle zákonná poskytovať príslušná obec (žalovaná). Poskytnutím týchto dotácii ani nezanikla povinnosť žalovanej plniť. Na povinnosti žalovanej nič nemení, ani skutočnosť, že poskytovaná sociálna starostlivosť je čiastočne financovaná klientom, či MPSVaR a ani skutočnosť, že zmluva o poskytovaní sociálnej starostlivosti odkázanej osobe má uvedenú nižšiu výšku odplaty, aká je aktuálna pre rozpočtový rok 2023, keďže predmetná zmluva žalobkyne s odkázanou osobou má preukázať existenciu poskytovania sociálnej starostlivosti odkázanej osobe s trvalým pobytom v obci žalovanej, nie výšku nároku žalobkyne, ktorú výšku preukazujú práve vyššie uvádzané skutočnosti. Pokiaľ žalovaná namieta, že žalobkyňa mala žiadať o poskytnutie príspevku VÚC, túto skutočnosť rovnako žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila. VÚC podľa zákona nie je povinné poskytovať
finančný príspevok sociálnej službe – zariadeniu pre seniorov. Táto povinnosť je uložená výlučne príslušnej obci. Ďalej mala za to, že tvrdenia žalovanej nemajú žiadnu oporu v zákone o sociálnych službách, v dôvodovej správe k zákonu č. 484/2021 Z. z. a ani v Informácii k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023). Argumentácia žalovanej je právne neudržateľná a odporuje zákonu. Žalovaná si zákon vykladá účelovo tak, aby sa vyhla plneniu svojej zákonnej povinnosti. Žalovaná nedisponuje oprávnením si sama svojvoľne určiť výšku finančného príspevku, ak jej zákon takéto oprávnenie nepriznal (porov. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 67 ods. 2 Ústavy SR). Preto neobstojí argumentácia žalovanej, že pri určení výšky finančného príspevku„...vychádzala z údajov zariadenia v rovnakej kapacitnej kategórií, v akej sa nachádza žalobkyňa. Takýmto zariadením je Zariadenie pre seniorov Dubina....“ (ďalej len „ZPS Dubina“). Údaje ZPS Dubina sú pre účely určenia výšky finančného príspevku v tomto prípade vylúčené, keďže ich použitie vylučuje zákon, ktorý explicitne určuje akým spôsobom sa určí výška finančného príspevku (ďalej len „FPP“). V tomto smere neobstojí ani argumentácia žalovanej týkajúca sa registrovanej kapacity zariadenia, ktorú si rovnako vykladá účelovo tak, aby sa vyhla plneniu jej zákonnej povinnosti. Žalovanou určená výška FPP podľa ZPS Dubina nemá oporu v zákone a je pre účely posúdenia nároku uplatneného žalobkyňou neprípustná. Pre účely posúdenia výšky uplatneného nároku žalobkyňou sú relevantné najmä ustanovenia § 75 ods. 16 a § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Výška finančného príspevku je určená na základe zverejnenia príslušných údajov mestom Považská Bystrica, ktorú skutočnosť explicitne odôvodňujú uvedené ustanovenia zákona o sociálnych službách. Ak sú splnené zákonné predpoklady upravené v ust. § 75 ods. 16 v spojení s § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, nie je možné postupovať podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách. Takýto postup žalovanej pri určení výšky FPP, nemá oporu v zákone. Mesto Považská Bystrica v predchádzajúcom rozpočtovom roku, poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu – zariadenie pre seniorov prostredníctvom ním zriadeného Zariadenia pre seniorov Lánska. Z uvedeného dôvodu bolo mesto Považská Bystrica povinné zverejniť údaje tohto zariadenia najmä s poukazom na ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce zverejniť údaje: a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Zákonodarca jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na FPP, a to na základe zverejnených údajov obcou, ktorý údaj zverejnený mestom Považská Bystrica podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobkyňu ako aj žalovanú záväzný. Iba v prípade, ak by mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo by potrebné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách, a to aj s ohľadom na predmetnú kategorizáciu zariadení, kedy by obec bola povinná nájsť iné obdobné zariadenie s porovnateľnou kapacitou. Z uvedeného dôvodu sú vylúčené údaje zariadenia pre seniorov Dubina, pre účely určenia výšky nároku žalobcu, keďže mesto Považská Bystrica poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadeného zariadenia pre seniorov Lánska, ktorého zverejnené údaje sú záväzné pre žalobkyňu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj zásade zabezpečenia porovnateľného financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v zariadení rovnakej formy sociálnej služby poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom sociálnej služby (neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom mieste poskytovania sociálnej služby a v príslušnom čase). Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 77 ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení mesto Považská Bystrica, v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo výdavky za rok 2022, podľa ktorého v zariadení pre seniorov (sociálnou službou poskytovanou mestom Považská Bystrica) sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022 v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602,- eur; potom rozdiel určený podľa § 77 ods. 1 a 2 ZSS (1285,61 – 371,84 – 602,- ) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce / mesiac / klient (odkázaná osoba). Tieto zverejnené údaje mestom Považská Bystrica sa stali pre žalobkyňu a žalovanú právne záväzné. Vyššie uvedenej argumentácii žalobkyne svedčí aj Informácia k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec, v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt, zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu službu u neverejného F. na území inej obce, pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území, ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75 ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt), spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu poskytovanú neverejným PSS na území inej obec, majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): - priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade, že by iná obec (v ktorej území je sociálna služba zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie uvedené údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto obci sociálnu službu u neverejného F. pre svojho obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného vyplýva, že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj obec, ktorá neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené. Uvedenú argumentáciu a zákonnú úpravu, žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil. Žalovanou tvrdené údaje ZPS Dubina pre výpočet výšky finančného príspevku by mohli byť použité iba v prípade, ak by mesto Považská Bystrica nemalo vo svojej vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti vlastné zariadenie, a muselo by aplikovať ust. § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách. Aplikácia týchto ustanovení je však vzhľadom na existenciu Zariadenia pre seniorov Lánska v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Považská Bystrica, v ktorom meste žalobkyňa poskytuje sociálne služby obyvateľom obce žalovanej, vylúčená (§ 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách). V posudzovanom prípade je potrebné rešpektovať ust. § 75 ods. 16 v spojení s ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Porovnávanie a zisťovanie celkovej (nie registrovanej ako tvrdí žalovaná) kapacity zariadenia má význam a je dôvodné na neho brať zreteľ iba v prípade, ak by Mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, t.j. v prípade predpokladanom podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 ZSS. Mesto Považská Bystrica má vlastné zariadenie ZpS Lánska, v ktorom poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom tohto zriadeného subjektu. Vzhľadom na uvedené je vylúčený postup podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách. V konečnom dôsledku nemožnosť postupu podľa týchto ust. § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách potvrdzuje aj Mesto Považská Bystrica, keďže údaje podľa týchto ustanovení zákona nezverejnilo (lebo ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách ukladá povinnosť Mestu Považská Bystrica zverejniť údaje ZpS Lánska) a vzhľadom na vylúčenie aplikovateľnosti týchto ustanovení (§ 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách) Mesto Považská Bystrica ani zverejniť nemohlo, keďže v prípade Mesta Považská Bystrica je toto povinné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Posudzovanie, nie registrovanej ako argumentuje žalovaná, ale celkovej kapacity má význam výlučne pre účely zverejňovania údajov podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách (čo však nie je možné v tomto prípade), alternatívne v prípade ak by Mesto Považská Bystrica v ním zriadenom zariadení (ZpS Lánska) poskytovalo aj ďalší druh pobytovej sociálnej služby, v takom prípade, by malo zverejniť údaj pre určenie finančného príspevku zohľadňujúci celkovú kapacitu aj v prípade § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, čo však nie je prípad Mesta Považská Bystrica. K uvedenému aj bod 50 dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z. uvádza, že pre účely zverejnenia a zabezpečenia potrebných údajov sa neposudzuje registrovaná kapacita toho ktorého zariadenia ako to mylne interpretuje žalovaný, ale celková kapacita budov zariadenia, ak sú stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo prepojené, v ktorej sa sociálna služba poskytuje, a to aj v závislosti od iných druhov pobytových sociálnych služieb v zariadení v tejto budove/budovách, ak
obec a vyšší územný celok v nich poskytuje aj inú celoročnú pobytovú sociálnu službu a týždennú pobytovú sociálnu službu v inom druhu pobytového zariadenia sociálnych služieb, a to pre účely zverejnenia údajov podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách, čo však nie je prípad Mesta Považská Bystrica, na ktorého sa aplikuje ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, a s tým spojené ust. § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je povinná postupovať žalovaná. To znamená, že ak sa napríklad sociálna služba s kapacitou do 40 miest poskytuje v budove, v ktorej poskytuje obec a vyšší územný celok ďalší druh pobytovej sociálnej služby v zariadení, a teda celková kapacita nimi prevádzkovanej budovy na účely poskytovania pobytových sociálnych služieb je reálne viac ako 40 miest, nebude možné toto zariadenie zahrnúť do výpočtu priemerných príjmov a priemerných bežných výdavkov ako zariadenie s kapacitou do 40 miest, ale s reálnou (pozn. celkovou) nimi prevádzkovanou pobytovou kapacitou sociálnych služieb v zariadeniach aj iného druhu, ktoré sú prevádzkované touto obcou alebo vyšším územným celkom v tejto budove. Takýto spôsob posudzovania celkovej kapacity zariadenia na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (teda nie podľa stavu zápisu príslušného druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby v zariadení do registra) sa primerane vzťahuje aj na neverejných poskytovateľov sociálnej služby pri podaní ich žiadosti o poskytnutie tohto finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení príslušného druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby v zariadení a kapacity zariadenia. Na základe právne neudržateľnej argumentácie žalovanej by takýto výklad uvedených ustanovení zákona založil nerovný prístup k verejným zdrojom poskytovaním FPP na prijímateľa sociálnej služby (porov. bod 49 dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.), diskrimináciu odkázaných osôb v starostlivosti žalobcu a obsolétnosť ustanovenia § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Zákon v žiadnom svojom ustanovení nepripúšťa pre žalovanú, aby v prípade, ak je splnená podmienka podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách (t.j. Mesto Považská Bystrica poskytuje sociálne služby vo svojej vlastnej pôsobnosti – ZpS Lánska), aj tak mohla postupovať podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách a sama svojvoľne si počítať výšku finančného príspevku. Práve naopak žalovaná je aj vzhľadom na vyššie uvedené, povinná bez ďalšieho rešpektovať zverejnené údaje podľa ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Preto, ak obec (Mesto Považská Bystrica) postupom podľa § 75 ods. 17 písm. a) ZSS zverejní údaj, že vo svojom zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok v sume 311,77 eur, rovnaký finančný príspevok je povinná poskytovať aj žalovaná odkázaným osobám v zariadení žalobkyne. Iná výška príspevku by znamenala nerovný prístup k verejným zdrojom a diskrimináciu odkázaných osôb v zariadení žalobkyne oproti odkázaným osobám v zariadení Mesta Považská Bystrica ZpS Lánska. Žalovaná neuviedla jediný argument, prečo by malo byť dôvodné vzhľadom na jej argumentáciu a právne neudržateľný výklad príslušných ustanovení zákona, diskriminovať odkázané osoby v starostlivosti žalobkyne, ktorým je rovnako poskytovaná sociálna starostlivosť v územnej pôsobnosti Mesta Považská Bystrica, rovnako ako v prípade odkázaných osôb v starostlivosti ZpS Lánska (Mesto Považská Bystrica). Žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo by sa žalovaná mala podieľať na dofinancovaní sociálnych služieb pre odkázané osoby v starostlivosti žalobkyne, v menšom (nižšom) rozsahu ako je to v prípade osôb umiestnených v zariadení ZpS Lánska, ktoré všetky osoby sú umiestnené v rámci Mesta Považská Bystrica. Iná výška financovania (finančného príspevku) by odporovala zásade porovnateľného financovania v rámci rešpektovania územného princípu výkonu územnej samosprávy. Neexistuje legitímny dôvod na uplatňovanie nerovného prístupu k verejným zdrojom a diskrimináciu odkázaných osôb v zariadení žalobcu oproti osobám v zariadenie ZpS Lánska. Ako bolo uvedené v úvode tohto podania, práve vzhľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť účelový a právne neudržateľný výklad príslušných ustanovení zákona žalovanej, ktorý navyše nemá oporu ani v dôvodovej správe k zákonu č. 484/2021 Z. z., či v materiály spracovaného MPSVaR tzv. Informácia k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby. V tomto smere je nepoužiteľné aj rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalovaná a to Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.06.2023 sp. zn. 83C/1/2023, ktorý v predmetnom uznesení sa práve s vyššie uvedenou argumentáciou a aplikáciou ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo odôvodňuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť predmetného uznesenia, keď súd prvej inštancie na posudzovanú právnu vec neaplikoval tomu zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoj postup žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Navyše ide o prvoinštančné rozhodnutie, ktoré je napadnuté riadnym opravným prostriedkom a toto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v prejednávanej právnej veci. Povinnosť poskytovať finančný príspevok je obci uložená zákonom, nie zmluvou. V zmysle ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s ust. § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách je obec (žalovaná) povinná poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Takto uložená povinnosť obci poskytovať finančný príspevok, je jej uložená priamo zákonom (porov. čl. 2 ods. 2 v spojené s čl. 67 ods. 2 Ústavy SR), teda nevzniká momentom uzavretia zmluvy. Rovnako nárok odkázanej osoby s poukazom na uvedené ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s ust. § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách vzniká priamo zo zákona. Je teda nemysliteľné, aby obec odmietla rešpektovať, alebo sa vyhla plneniu zákonom uloženej povinnosti v ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, len tým, že neuzavrie zmluvu. Vzhľadom na uvedené, uzavretie zmluvy ako právneho úkonu bez ďalšieho nespôsobí vznik, zmenu alebo zánik práv na strane žalobkyne a povinnosti na strane žalovanej a rovnako ani vznik, zmenu a zánik práv na strane žalovanej a povinnosti na strane žalobkyne (tzv. synalagma), keďže tieto práva a povinnosti medzi žalobkyňou a žalovanou vznikli priamo zo zákona. O to viac, ak samotný zákon určuje aj samotnú splatnosť finančného príspevku, ktorý finančný príspevok sa v zmysle § 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto práva nevznikajú, nemenia sa a nezanikajú (§34 OZ) na základe uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, ale dochádza výlučne iba k deklarovaniu ich existencie čomu svedčí aj žalobkyňou predložený súdny výklad poskytnutý súdom (KS Prešov), podľa ktorého účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne, z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017). Uvedené rovnako osvedčujú aj žalobkyňou uvádzané FAQ - https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna- pomoc/socialne-sluzby/otazky-odpovede/otazkyodpovede-4.html" https://www.employment.gov.sk/sk/ rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/otazky-odpovede/otazkyodpovede-4.html v žalobe zverejnené na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorých neuzavretie zmluvy o zabezpečení sociálnej služby za predpokladu splnenia všetkých podmienok predpokladaných zákonom nebráni vzniku nároku žalobcu na úhradu finančného príspevku, keďže tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce. Krajským súd v Prešove sa tak vyjadril k povahe a účelu zmluvy, ktorá nekonštituuje právny vzťah, iba deklaruje jeho existenciu priamo zo zákona. Opačným výkladom by sme museli dospieť k záveru, že napriek existencii zákonom uloženej povinnosti obci, ktorá je jej uložená zákonom, si obec môže svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať, teda dôjde k vzniku obsolétnych ustanovení zákona a výkon štátnej správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej istoty, žalobkyňa nevie a nemôže bez ďalšieho sa domôcť plnenia zákonom vzniknutej povinnosti obci a uspokojenia zákonného nároku žalobkyne, ktoré vznikli ex lege, ako aj určiť výšku svojho nároku na FPP, ak postačuje, že: a) žalovaná odmietne uzavrieť zmluvu podľa § 75 a nasl. zákona č. 448/2008 Z. z. (čo sa v danom prípade aj stalo), alebo b) nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP vôbec. Žalovaná je orgánom štátnej správy (teda nie je typickým subjektom súkromného práva), ktorému sú zákonom uložené konkrétne povinností, ktorých sa svojou nečinnosťou /opomenutím/ nezákonným postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie, či výklad ich sporného plnenia súdom prvej inštancie, nemôže byť na ujmu žalobkyne. Dôvodová správa k uvedenému tiež uvádza, že povinnosti ust. § 75 ods. 1 až 4 sa teda obec a vyšší územný celok nemôže zbaviť svojou nečinnosťou. K vyjadreniu žalobkyňa pripojila Informáciu k poskytovaniu finančných prostriedkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydanú Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v júni 2023, dôvodovú správu k zákonu č. 484/2021 Z.z..
4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že uzavretie písomnej zmluvy medzi stranami sporu nie je podmienkou pre poskytnutie finančného príspevku. Povinnosť poskytovať finančný príspevok vyplýva obci zo zákona s poukazom na § 75 ods. 1 písm. a/ bod 2. Taktiež poukázala na čl. 2 ods. 2 v spojení s § 67 ods. 2 Ústavy SR. Bola odstránená podmienka na poskytnutie finančného príspevku predchádzajúcou žiadosťou obce o poskytnutie sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi, čo vyplýva aj z osobitnej časti dôvodovej správy. Obec teda nemusí priamo žiadať neverejného poskytovateľa o zabezpečenie sociálnej služby a zároveň žalobkyňa spolu s výzvou na poskytnutie finančného príspevku zaslala povinnej obci aj zmluvu, ktorá mala byť podmienkou uzavretia a poskytovania finančného príspevku, teda žalobkyňa splnila všetky zákonné náležitosti, aby jej bol tento finančný príspevok zo strany obce poskytnutý. Povinná obec sa nemôže vyhnúť plneniu svojich
zákonných povinnosť iba tým, že neuzavrie zmluvu alebo prípadne nezverejní údaje potrebné na určenie výšky finančného príspevku. V tomto smere poukázala aj na § 75 ods. 14 zák. o soc. službách, ktorý vyložil v rozhodnutí KS v Prešove, kde účelom tohto ustanovenia nemalo byť možnosť obce vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti, s tým, že ak sa neuzavrie zmluva obci povinnosť nezaniká. Zmluva len deklaruje určité povinnosti, jedná sa len o formálnu deklaráciu zmluvného vzťahu, nakoľko povinnosť jej vzniká zo zákona. Tiež nie je potrebná predchádzajúca žiadosť obce o poskytnutie sociálnych služby neverejnému poskytovateľovi, a to s poukazom na § 75 ods. l až 4 a dôvodovú správu. Samotná zmluva slúži výlučne obci na preukazovanie nakladania s vynaloženými verejnými prostriedkami. Poukázala tiež na dôvodovú správu bod 46 až 48, na § 75 ods. 16, 17 a stanovisko zverejnené na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde pri stanovení výšky pre výpočet finančného prostriedku sa nemôže vychádzať z údajov zariadenia žalovanej, ale vychádza sa z údajov obce, resp. z výšky FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná, t. j. z údajov Mesta Považská Bystrica. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že nerozporuje povinnosť poskytovať obci finančný príspevok. Sporná je len výška.
5. Žalovaná na pojednávaní opätovne poukázala na skutočnosť, že v danom prípade nemožno aplikovať rozhodnutie KS Prešov a poukázala na rozhodnutie KS Trnava č. k. 32Cob9/2022 v spojení s uznesením NS SR č. k. 1Ko8/2020 zo dňa 8. 9. 2020. Výklad žalobkyne, že povinnosť obcí vyplýva zo zákona, považuje za nesprávny. V tomto smere odkázala na znenie § 75 ods. 14 zák. o sociálnych službách. Zmluva je dvojstranný právny úkon, pričom obe zmluvné strany majú slobodnú vôľu pri jej uzatvorení. Na základe výkladu žalobkyne by sa jednalo o popretie kontraktačnej slobody žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že zaslala žalovanej návrh zmluvy, rovnako aj žalovaná zaslala žalobkyni návrh na uzatvorenie zmluvy, pričom upravila len výšku finančného príspevku a doložila relevantné argumenty podložené konkrétnymi číslami. Keďže žalobkyňa túto argumentáciu neakceptovala, k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. V danom prípade je špecifickosť ešte aj v tom, že samotná obec (žalovaná) je prevádzkovateľom zariadenia s rovnakou kapacitou, na ktorého správnosť výpočtu odkazuje žalobkyňa, čo je o dôvod viac, prečo by mala byť žalovaná vypočutá a prečo považuje vyčíslenú výšku žalobkyňou za nesprávnu, keďže sa jednalo o porušenie kritéria kapacity. Pre obec platí okrem iných aj zákon č. 138/1991, teda určité zásady pre hospodárenie. Pre každý výdaj obce musí byť opora v zákone. Žalobkyni zaslala návrh zmluvy, táto sa však už ďalej neozvala. Nespochybnila, že má povinnosť poskytovať finančný príspevok a tiež, že musí podpísať zmluvu. Nesúhlasí však s výškou, ktorú navrhla žalobkyňa. V zariadení žalovanej je 39 klientov, čo je rovnaký počet, ako odkazuje žalobkyňa, avšak jej výpočet je nesprávny. Žalobkyňa uvádzala priemerné mesačné náklady na osobu vo výške 1.455,60 eur, avšak v zariadení žalovanej náklady predstavujú sumu v priemere 1.044,60 eur mesačne na osobu. Jedná sa o zariadenie opatrovateľskej služby. V špecializovanom zariadení táto suma prestavuje 1.108,- eur a v zariadení pre seniorov 1.020,90 eur. Žalovaná ako obec nemôžeme žiadať nikoho o poskytnutie príspevku aj napriek tomu, že má 39 klientov a z toho len 10 je jej obyvateľov, teda má aj cudzích klientov. Ustanovenie v zákone o sociálnych službách, ktoré stanovuje, že neverejný poskytovateľ môže žiadať obec o poskytnutie finančného príspevku teda považuje za ťažko diskriminačný. Je ochotná zaplatiť žalobkyni, poslala návrh zmluvy, problém je však vo výške príspevku. Nežiadala, aby boli použité údaje žalovanej. Chcela len deklarovať, že ak pre výpočet svojho nároku použila zariadenie Mesta Považská Bystrica, v odlišnej kapacite ako je žalobkyňa, tak žalovaná má vo vlastnej pôsobnosti zariadenie s rovnakou kapacitou ako bol použitý pre výpočet, a preto chcela o tomto rokovať. Žalobkyňa použila výpočet s kapacitou do 39 klientov (zariadenie Lánska) aj napriek tomu, že majú kapacitu nad 101 klientov.
6. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil štatutárny zástupca žalobkyne, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Súd preto v zmysle § 180 CSP konal v jeho neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Výpisom z registra poskytovateľov sociálnych služieb, priemerné bežné výdavky a priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú Mestom Považská Bystrica v roku 2022, Zmluvou o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 11.12.2017, Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a uzavretie zmluvy zo dňa 4.5.2023 vrátane doručenky, Posudkom o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu zo dňa 14.12.2017, Rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu v zriadení pre seniorov zo dňa 15.12.2017, Žiadosťou o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby zo dňa 23.1.2023, Návrhom Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi
sociálnej služby, Informáciou k poskytovaniu finančných prostriedkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby a Dôvodovou správou k zákonu č. 484/2021 Z., Cenníkom za poskytované sociálne služby ZPS Katka, návrhom zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo dňa 4.4.2023 so sprievodným listom vrátane doručenky, Odpoveďou zariadenia pre seniorov DUBINA, m.r.o. zo dňa 27.2.2023, Výpočtom výšky FPP na rok 2023 pre zariadenie Katka, Pokoj v duši n.o. a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobkyňa je právnická osoba – neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov KATKA v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z.
9. Žalovaná je právnická osoba, obec – samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami.
10. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 11.12.2017 sú p. C. D., nar. XX.X.XXXX s trvalým pobytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne.
11. Dňa 14.12.2017 žalovaná vydala Posudok o odkázanosti p. C. D., na sociálnu službu.
12. Rozhodnutím č. 186/2017/OSS-03 zo dňa 15.12.2017 žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35 Zákona o sociálnych službách je žiadateľ C. D. odkázaný na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.
13. Žiadosťou zo dňa 23.1.2023 p. C. D. požiadal o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.
14. Žalovaná spolu s listom zo dňa 04.04.2023 zaslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku. Uvedené listiny prevzala žalovaná dňa 5.4.2023.
15. Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 04.05.2023 žalobkyňa požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre jej klienta C. D. vo výške 3.741,24 eur na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona č. 448/2008 Z.z.. Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby.
16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách), fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby.
17. Podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto fyzická osoba záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, doručí obci alebo vyššiemu územnému celku v rozsahu ich pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby; pri posudzovaní žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby sa na skutočnosť, že sa fyzickej osobe poskytuje sociálna služba uvedená v § 34 až 41 bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, neprihliada.
18. Podľa § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Písomná žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obsahuje
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresu jej pobytu, b) názov poskytovateľa sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby, ktoré si fyzická osoba uvedená v písmene a) vybrala, c) druh sociálnej služby a formu sociálnej služby, d) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby a e) právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia, ak boli vydané.
19. Podľa § 8 ods. 4 zákona o sociálnych službách, obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. b), a) poskytne sociálnu službu sama, ak je poskytovateľom tejto sociálnej služby zapísanej do registra sociálnych služieb (ďalej len "register"), alebo b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra.
20. Podľa § 8 ods. 6 zákona o sociálnych službách, ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia, ak odsek 8 neustanovuje inak.
21. Podľa § 8 ods. 10 zákona o sociálnych službách, obec alebo vyšší územný celok zabezpečí poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že preukázateľným spôsobom požiada poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby. Postup podľa prvej vety sa neuplatňuje, ak poskytovateľom sociálnej služby je právnická osoba, ktorú zriadila alebo založila obec alebo vyšší územný celok.
22. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa § 74 ods. 7 písm. h), ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3.
23. Podľa § 74 zákona o sociálnych službách, poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať charakter zmiešanej zmluvy.
24. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení, ktorým je zariadenie pre seniorov.
25. Podľa § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až 4 povinné poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 alebo doručil zoznam osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a) až c), ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.
26. Podľa § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, Vyšší územný celok môže poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec.
27. Podľa § 75 ods. 9 zákona o sociálnych službách, finančná podpora podľa tejto hlavy sa poskytuje neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme.
28. Podľa § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách, Neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odsekov 1 až 8.
29. Podľa § 75 ods. 12 zákona o sociálnych službách, za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uvedenej v § 31, 32, 32a, 32b, § 33 až 42, § 47, 52, § 54 až 56 sa považuje obec alebo vyšší územný celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu na to, ktorá obec vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu.
30. Podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.
31. Podľa § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách, ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, s trvalým pobytom na svojom území alebo vo svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby s miestom jej poskytovania na území inej obce alebo v územnom obvode iného vyššieho územného celku, výšku finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok určí tak, aby zodpovedala výške tohto finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok, určenej touto inou obcou alebo týmto iným vyšším územným celkom neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby s miestom poskytovania tejto sociálnej služby na svojom území alebo vo svojom územnom obvode.
32. Podľa § 75 ods. 17 zákona o sociálnych službách, Na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 16 sa rovnako vzťahuje povinnosť obce a vyššieho územného celku podľa § 77 ods. 3 tretej vety a štvrtej vety v rozsahu svojej pôsobnosti zverejňovať a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok a b) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 za sociálnu službu, ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo nezabezpečovali prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili.
33. Podľa § 77 ods. 1 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa určí podľa druhu sociálnej služby, a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení, aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia, v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby, na počet hodín sociálneho poradenstva, na počet hodín opatrovateľskej služby, na počet hodín sociálnej rehabilitácie, na počet hodín služby včasnej intervencie, na počet kilometrov prepravnej služby, na počet hodín sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na počet hodín tlmočenia alebo na inú jednotku výkonu. Do kapacity zariadenia podľa prvej vety sa započítava počet miest v a) budove tohto zariadenia, b) inej budove tohto zariadenia stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo prepojenej s budovou zariadenia a c) inom zariadení s poskytovaním celoročnej pobytovej sociálnej služby a týždennej pobytovej sociálnej služby v budove podľa písmen a) a b), ak poskytovateľ sociálnej služby v zariadení poskytuje sociálnu službu aj v tomto inom zariadení.".
34. Podľa § 77 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Ak odsek 8 neustanovuje inak, výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1 a a) priemerným príjmom z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 na sociálnu službu v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 35, § 36 a 40, b) priemerným príjmom neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 78a na sociálnu službu za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39, c) príjmom neverejného poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 76 na sociálnu službu na príslušný rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 41, d) priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1.
35. Podľa § 78 ods. 1,2, 3 zákona o sociálnych službách, (1) Ak sa neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytuje finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy na príslušný rozpočtový rok, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Na zúčtovanie týchto finančných príspevkov sa vzťahuje osobitný predpis. (2) Ak sa začne poskytovať neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy v priebehu rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky poskytuje preddavkovo, najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nárok na tieto finančné príspevky vznikol a najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol nárok na tieto finančné príspevky. (3) Ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby skončí poskytovanie sociálnej služby v priebehu rozpočtového roka, zúčtuje poskytnutý finančné príspevky na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy ku dňu skončenia poskytovania sociálnej služby.
36. Podľa § 80 písm.a), b, c) zákona o sociálnych službách Obec a) vypracúva, schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom obvode, b) utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja, c) je správnym orgánom v konaniach o 1. odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v dennom stacionári, o odkázanosti na opatrovateľskú službu, 2. zániku odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode, 3. odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode po zmene stupňa odkázanosti, 4. povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13,
37. Podľa § 110aq ods. 13 zákona o sociálnych službách ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36, a ktorej sa k 31. decembru 2021 poskytuje pobytová sociálna služba v tomto zariadení bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby poskytovaním finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, doručí po 31. decembri 2021 obci v rozsahu jej pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania pobytovej sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36 podľa § 8 ods. 1, obec poskytne za podmienok ustanovených týmto zákonom neverejnému poskytovateľovi pobytovej sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36, ktorého si táto fyzická osoba vybrala, finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na rozpočtový rok 2022 na túto fyzickú osobu vo výške a) od 1 200 eur do výšky určenej podľa § 77 v znení účinnom od 1. januára 2022, b) určenej podľa § 77 v znení účinnom od 1. januára 2022, ak je takto určená výška finančného príspevku nižšia ako 1 200 eur.
38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.
39. Predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú poskytla žalobkyňa p. C. D. s trvalým pobytom v žalovanej obci v Zariadení pre seniorov KATKA, a to vyplatením príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za rok 2023. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že neboli splnené zákonné predpoklady pre to, aby žalobkyni mohla poskytnúť žalované plnenie, a to predovšetkým s poukazom na § 75 ods.14 zákona o sociálnych službách, keď medzi stranami sporu absentuje uzatvorená písomná zmluva.Tiež tvrdila, že žalobkyňa sa mala so žiadosťou o príspevok prioritne obrátiť na vyšší územný celok a až po zamietnutí tejto žiadosti, sa mal obrátiť so žiadosťou na žalovanú obec. Zároveň namietala aj žiadanú výšku plnenia.
40. Bolo nesporné, že žalobkyňa je neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v Zariadení pre seniorov KATKA. Žalovaná je obec, ktorej obyvateľovi p. C. D. sú zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne pobytovou formou. Tiež nebolo sporným, že dňa 15.12.2017 žalovaná obec vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu menovaného v zariadení pre seniorov. Menovaný nevyužil svoje právo a nepožiadal žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale sám dňa 11.12.2017 uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou formou. Sporným nebolo ani to, že dňa 23.1.2023 menovaný písomne požiadal žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Rovnako tak nebolo sporným, že žalobkyňa žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby (aj samotný klient p. C. D.) požiadala žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobcu v súlade s § 8 ods.1 zákona o sociálnych službách, pričom predložila žalovanej obci aj zmluvy o poskytnutí sociálnych služieb ako aj návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Nebolo tiež sporné, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.
41. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby nevyhnutná písomná zmluva medzi žalobkyňou (ako neverejným poskytovateľom) a žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, či bola žalobkyňa povinná najskôr žiadať VÚC o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a tiež samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.
42. V prvom rade je potrebné uviesť, že právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb upravuje zákon o sociálnych službách s tým, že financovanie sociálnych služieb je právne upravené v jeho štvrtej časti v § 71 až § 78e. Ustanovenie § 71 upravuje zdroje financovania sociálnych služieb a § 72 práva a povinnosti, či už poskytovateľov sociálnej služby, alebo prijímateľov sociálnej služby súvisiace s platením úhrady za sociálnu službu, teda okrem iného určuje aj to, kto je povinný platiť úhradu za sociálnu službu. V § 72 ods. 1 je jednoznačne stanovené, že úhradu za sociálnu službu je v zásade povinný platiť prijímateľ sociálnej služby, a to za podmienok uvedených v tomto a jemu nasledujúcich ustanovení. Spôsoby vzniku právneho vzťahu medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom takejto služby je upravený v § 74, z ktorého je zrejmé, že takýto právny vzťah vzniká na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti, a to v § 75 a nasledujúcich.
43. Základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, sú: poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme podľa § 75 ods. 9 a 10 zákona (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalej neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods. 12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách), ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom (§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva
neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká.
44. Je zrejmé, že p. C. D. od 11.12.2017 boli poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne, avšak bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. Od 01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (§ 110aq ods.13 cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona (z všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.). 45. V súlade s touto zákonnou zmenou p. C. D. ako odkázaná osoba, ktorej už v danom čase bola poskytovaná sociálna služba neverejným poskytovateľom, požiadal žalovanú obec o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.). Povinnosťou obce je (po zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa sociálnej služby) poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby, alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra (§ 8 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z.). 46. Ako však ustanovuje § 8 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., obec poskytne fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 (teda aj sociálnej služby v zariadení pre seniorov - pozn. súdu) podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia. Uvedené vysvetľuje dôvodová správa k zákonu č. 484/2021 Z. z. nasledovne: ak to v konkrétnom čase rozpočtové možnosti samosprávy neumožňujú (nemá vo svojom rozpočte vyčlenenú dostatočnú sumu finančných prostriedkov na možnosť začatia poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), je povinná obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti doručenú písomnú žiadosť odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby (s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov) zaradiť do poradia (poradia uspokojovania žiadostí o zabezpečenie sociálnej služby, a ak je toto zabezpečenie realizované u neverejných poskytovateľov sociálnej služby, spojené aj s poskytnutím finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), a tejto žiadosti vyhovieť na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia uspokojovania žiadostí. Preto len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby. 47. Zhrnúc vyššie uvedené, je teda základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďže bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Ako správne uviedla žalovaná, bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah
medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť obce plniť. 48. Na uvedenom právnom závere súdu nemení nič ani rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Cob/46/2017, na ktorý odkazovala žalobkyňa, v zmysle ktorého „ pokiaľ žalobca (obec) požiadal o sociálnu službu pre svojho obyvateľa, tak sa svojej povinnosti uhrádzať finančných príspevok nemohol zbaviť len z formálnych dôvodov“. Citované rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (t.j. stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali, rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie, naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986), ktorá by bola pre súd záväzná. 49. Vyššie uvedený právny záver súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami – napr. uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, ktorý v predmetnom rozhodnutí uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022 sp.zn. 32Cob/9/2022, keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej uloženia sa domáha v tomto konaní, žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods.5 ZoSS odvolací súd nepovažuje za správny“. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že citovaný rozsudok nemožno podporne použiť na daný prípad, keďže sa jednalo o uplatnený nárok na náhradu škody, toto tvrdenie žalobkyne nie je správne. Vychádzajúc z citovaného rozsudku je zrejmé, že jeho predmetom bol rovnako ako v danom prípade nárok na dofinancovanie sociálnej služby. S otázkou zodpovednosti za škodu sa súd vyporiadal len s ohľadom na námietku žalobcu o potrebe posúdenia ním uplatneného nároku voči žalovanému aj z titulu zodpovednosti za škodu. Súd nepopiera, že sa jednalo o skutkový stav vychádzajúci z právnej úpravy do prijatej novely zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (účinnej od 01.01.2022), súd však z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku nevyhnutnosti písomnej zmluvy (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola stanovená tak pred prijatou novelou ako i po nej, teda v tejto časti možno právne názory v ňom vyjadrené aplikovať aj na daný právny stav. V ostatnom súd na citované rozhodnutie neodkazuje. Žalobkyňa tiež nesprávne vykladá právne názory odvolacieho súdu uvedené v bode 10.3 citovaného rozhodnutia. V predmetom bode odvolací súd vyslovil, že bez predchádzajúcej žiadosti obce o poskytnutie sociálnej služby, žiaden zákon neukladá obci povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. V žiadnom prípade z uvedeného však nemožno vyvodiť, že pre vznik povinnosti žalovanej obce plniť, nie je potrebná písomná zmluva. 50. Naviac súd považuje za potrebné dodať, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyňa si mala nárok na finančný príspevok uplatniť prednostne u VÚC. Takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, VÚC môže poskytovať tento finančný príspevok, ak tento finančný príspevok neposkytuje obec. Z uvedeného možno vyvodiť záver o prednostnom poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby obcou a až následne, v prípade nemožnosti poskytovania tohto finančného príspevku zo strany obce, prichádza do úvahy jeho poskytovanie VÚC. 51. S ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto už ďalej nezaoberal námietkami ohľadom výšky finančného príspevku. 52. Záverom súd udáva, že z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nárok žalobkyne (za splnenia zákonných podmienok) nespochybňuje. K úspešnému zavŕšeniu kontraktačného procesu medzi stranami sporu však nedošlo z dôvodu ich rozdielnych názorov ohľadom výšky žalobkyňou požadovaného nároku (príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd má za to, že pokiaľ je žalobkyňa presvedčená ohľadom dôvodnosti výšky svojho nároku a žalovaná napriek tomu odmieta uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu, mala sa domáhať svojho nároku inou formou žaloby.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).