Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/204/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: WESTech, spol. s r.o., IČO: 35796111, so sídlom v Bratislave, Stará Vajnorská 17, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, so sídlom v Bratislave, Povoznícka 18, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101016443/2021 zo dňa 10.6.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca si v zdanˇovacom období január 2011 uplatnil právo na odpocˇítanie dane z faktúr v celkovej hodnote 117.502,- € (celková suma dodaného tovaru bola 705.012,- € , z toho základ dane v sume 587.510,- €, a DPH 20% v sume 117.502,- €) za nákup tovaru - pocˇítacˇové procesory od dodávateľa ASC SPEDITION s.r.o., a to: 1. faktúra cˇ. 110001, dátum dodania tovaru 14.01.2011, názov tovaru: PC komponenty, základ dane 237.600,- €, DPH 20% v sume 47.520,- €, suma celkom 285.120,- €; 2. faktúra cˇ. 110002, dátum dodania tovaru 18.01.2011, názov tovaru: PC komponenty, základ dane 245.900,- €, DPH 20% v sume 49.180,- €, suma celkom 295.080,- €, 3. faktúra cˇ. 110003, dátum dodania tovaru 27.01.2011, názov tovaru: PC komponenty, základ dane 104.010,- €, DPH 20% v sume 20.802,- €, suma celkom 124.812,- €. 2. Danˇový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly cˇ. 101431871/2017 zo dnˇa 26.06.2017. Danˇová kontrola sa zacˇala na základe Oznámenia o danˇovej kontrole cˇ. 9900403/5/3605887/12/Cˇech zo dnˇa 07.12.2012, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu dorucˇené dnˇa 10.12.2012. 3 . Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (dˇalej aj len „MVI“) podlˇa cˇl. 7 nariadenia Rady EÚ cˇ. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty správca dane dnˇa 20.06.2013 vydal rozhodnutie o prerušení danˇovej kontroly cˇ. 9900450/5/2938868/13/Cˇech odo dnˇa 28.06.2013. Správca dane žalobcovi oznámil, že dnˇa 16.4.2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa danˇová kontrola prerušila a pokracˇoval vo výkone kontroly (oznámenie cˇ. 20141770/2015 zo dnˇa 28.04.2015).

4. Z dôvodu zaslania dˇalších žiadostí o MVI správca dane dnˇa 07.07.2015 vydal druhé rozhodnutie o prerušení danˇovej kontroly cˇ. 20472739/2015, ktorým bola kontrola prerušená odo dnˇa 10.07.2015. Listom cˇ. 100567676/2017 zo dnˇa 04.04.2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dnˇa 3.4.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa danˇová kontrola prerušila a pokracˇoval vo výkone kontroly. 5. Žiadosti o MVI sa týkali nasledovných odberatelˇov žalobcu: ActionIT GmbH, Spolková republika Nemecko - MVI cˇ. 9900450/5/2403184/2013/Cˇech zo dnˇa 10.06.201; FETON-INVEST KORLÁTOLT FELELÓSSÉGÚ, Madˇarsko - MVI cˇ. 1083121/2015 zo dnˇa 02.06.2017, INCOPARTS BV*, Holandské kráľovstvo - MVI cˇ. 9900450/5/2402561/2013/Cˇech zo dnˇa 10.06.2013, SUUS TRADE s.r.o., Česká republika - MVI cˇ. 1083176/2015 zo dnˇa 02.06.2015, Stexes PC Center Kft., Madˇarsko - MVI cˇ. 1083024/2015 zo dnˇa 2.6.2017, Platinum Components Ltd., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska - MVI cˇ. 9900450/5/2403055/2013/Cˇech zo dnˇa 10.6.2013; Vár-Tech-Trade Kft., Madˇarsko - MVI cˇ. 9900450/5/2403453/2013/Cˇech zo dnˇa 10.06.2013, Vivacitas, s.r.o., Cˇeská republika - MVI cˇ. 9900450/5/2402389/2013/Cˇech zo dnˇa 10.06.2013; TOMBÁCZ ÉS TÁRSA ÁRUFUVAROZÓ KORLÁTOLT FELELÓSSÉGÚ TÁRSASÁG, Madˇarsko - MVI cˇ. 1083238/2015 zo dnˇa 02.06.2015. 4. Správca dane rozhodnutím č. 101402373/2018 zo dňa 23.07.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 117.502,- €, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 55.270,48 €, a vyrubil mu daň v sume 62.231,52 €. Správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil v nadväznosti na a zákona cˇ. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ), tým, že si neoprávnene uplatnil právo na odpocˇítanie dane v celkovej sume 117.502,- € z dodania tovaru - pocˇítacˇové procesory od dodávateľa AXC SPEDITION s.r.o., pretože nebola preukázaná reálnosť uskutočnenia a prepravy zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach č. 110001, cˇ. 110002 a cˇ. 110003. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 102415932/2018 zo dňa 30.11.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 101402373/2018 zo dňa 23.07.2018 ako vecne správne. Zopakoval skutkové zistenia a skutkové závery správcu dane a aj podľa jeho názoru bolo preukázané, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že tovar uvedený na dodávateľských aj odberateľských faktúrach bol skutočne dodaný; žalobca totiž tovar nevedel jednoznačne identifikovať. Zo žiadnych prepravných dokladov nevyplynulo, že bol prepravovaný práve tovar uvedený na faktúrach. 6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -192 zo dňa 19.05.2020 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102415932/2018 zo dňa 30.11.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 101402373/2018 zo dňa 23.07.2018 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa mali správne orgány zamerať na dĺžku daňovej kontroly v kontexte so o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Krajský súd sa primárne zaoberal otázkou, cˇi postup správcu dane v prejednávanej veci zodpovedal zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči žalobcovi ako daňovému subjektu. Túto otázku posudzoval z pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia danˇovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ako aj primeranosti samotnej dĺžky prerušenia danˇovej kontroly. Poukázal na zákon cˇ. , ktorý implementoval smernicu Rady SR cˇ. 2011/16/EU zo dnˇa 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení smernice cˇ. 77/799/EHS (ďalej len Smernica). Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podlˇa cˇl. 7 Smernice a zákona cˇ. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6. mesiacov odo dnˇa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dnˇa. Z administratívneho spisu vyplynulo, že danˇová kontrola bola zacˇatá dnˇa 19.12.2012. Dnˇa 27.06.2017 bola danˇová kontrola ukoncˇená dorucˇením Protokolu cˇ. 101431871/2017 zo dnˇa 26.06.2017 žalobcovi. Z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu danˇových informácií (11) zo dnˇa 10.06.2013 správca dane dnˇa 20.06.2013 rozhodol o prerušení danˇovej kontroly (expedované dnˇa 25.06.2013) dnˇom 28.06.2013 do dnˇa prijatia konecˇných odpovedí na žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu danˇových informácií, týkajúcich sa DPH. Na uvedené žiadosti boli v lehote doručené odpovede: dnˇa 02.07.2013 odpovedˇ na dožiadanie cˇ. 9900450/5/2150235/ Cˇech (ASC SPEDITION s.r.o.), doplnené dnˇa 17.07.2013 a 18.07.2013, dnˇa 26.08.2013 odpovedˇ na MVI cˇ. 9100450/5/2403330/2013/Cˇech (SEDRONA TRADE s.r.o.), dnˇa 19.09.2013 odpovedˇ

na MVI cˇ. 9900450/5/2402389/2013 (Vivacitas, s.r.o.), dnˇa 21.10.2013 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2403184/2013/Cˇech zo dnˇa 18.06.2013 (ActionIT GmbH); dnˇa 13.09.2013 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2402561/2013/Cˇech (INCOPARTS BV), dnˇa 24.10.2013 odpovedˇ na MVI cˇ. 99000450/5/2402696/2013/ Cˇech (INCOPARTS BV), dnˇa 29.10.2013 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2402801/2013/Cˇech (L GRUPA AROS), dnˇa 05.11.2013 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2403055/2013/Cˇech (Platinus Components Ltd), dnˇa 18.11.2013 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2403055/2013/Cˇech (Platinus Components Ltd). Po lehote boli dorucˇené dnˇa 19.12.2013 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2403359/2013/Cˇech (VIP Computers Benelux B.V.), dnˇa 04.02.2014 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2403453/2013/Cˇech (VÁR-TEC-TRADE), dnˇa 26.03.2014 preklad odpovede na MVI cˇ. 9900450/5/2606060/2013/Cˇech (TB COMPUTER S.R.L.), dnˇa 07.10.2014 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2606661 (Z-Consumer Electronics Distribution GmbH) a dnˇa 17.04.2015 odpovedˇ na MVI cˇ. 9900450/5/2402950/2013/Cˇech (IMC DISTRIBUTION, s.r.o.), podanie ktorej bolo urgované listom zo dnˇa 12.12.2014. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane podanie ostatných odpovedí, ktoré neboli podané v lehote, urgoval. Oznámenie o pokračovaní v danˇovej kontrole cˇ. 20141770/2015 správca dane vydal dnˇa 28.04.2015. Danˇová kontrola bola opätovne prerušená rozhodnutím zo dnˇa 7.7.2015 odo dnˇa 10.07.2015 do dorucˇenia potrebných informácií pre správne urcˇenie dane, ktorému predchádzali štyri žiadosti o MVI zo dnˇa 02.06.2015. Na tieto boli dorucˇené odpovede dnˇa 09.11.2015, 21.12.2015 a 22.12.2016. Odpovede na zvyšné žiadosti správca dane urgoval dnˇa 17.03.2017, dorucˇené odpovede dnˇa 04.04.2017. Následne správca dane oznámil, že pominuli dôvody, pre ktoré sa danˇová kontrola prerušila. Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že správca dane vo veci nepostupoval plynule a efektívne, inak povedané, konal v rozpore so zásadou proporcionality a zákonnosti, žiadosti o MVI požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu po cˇastiach, odpovede neurgoval vcˇas, resp. vôbec (až na vyššie výnimky). Dôsledkom takéhoto postupu správcu dane bolo neúmerné predlžovanie danˇovej kontroly, ktorá neodôvodnene zatˇažovala danˇový subjekt (žalobcu). Danˇová kontrola tak bola prerušená celkom na 1290 dní. Takéto prerušenie danˇovej kontroly je potom objektívne nie možné pokladať za súladné so zákonom. Neunikla pritom pozornosti správneho súdu tá skutocˇnostˇ, že správca dane prvé žiadosti o MVI datoval dnˇom 10.06.2013, o prerušení danˇovej kontroly rozhodol dnˇa 20.06.2013 a rozhodnutie expedoval 25.06.2013. O druhom prerušení rozhodol dnˇa 07.07.2015 v súvislosti s dˇalšími žiadostˇami o MVI zo dnˇa 02.06.2015. Krajský súd zdôraznil, že lehoty ustanovené v § 46 ods. 10 DP sú zákonné procesné lehoty, ktoré zákon stanovil na vykonanie danˇovej kontroly. Danˇová kontrola predstavuje zásah orgánov verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže bytˇ vykonaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (cˇl. 2 ods. 2 ). Danˇová kontrola nemôže u danˇového subjektu prebiehatˇ po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality. Krajský súd k záveru, že správca dane nepostupoval v preskúmavanej veci v súlade so zásadami danˇového konania, teda výkon danˇovej kontroly nezodpovedal zásade zákonnosti a ani požiadavke primeranosti (proporcionality) zásahu správcu dane smerujúcich vocˇi danˇovému subjektu. Vzhlˇadom na uvedené, i kedˇ správny súd s právnym názorom o nesplnení podmienok na priznanie práva na odpocˇítanie dane sa stotožnˇuje, pre uvedené vady v konaní rozhodnutie správcu dane je potrebné považovatˇ za nezákonné. Kedˇ takéto rozhodnutie žalovaný svojim rozhodnutím potvrdil, nezákonné je aj rozhodnutie žalovaného. Krajský súd pochybenie správcu dane videl aj v tom, že tento pristúpil k výsluchu svedka Romana Jirouta (konatelˇa spolocˇnosti ASC SPEDITION s.r.o.) dnˇa 09.09.2013, teda v cˇase, kedy bola danˇová kontrola prerušená. Tvrdenie žalovaného, že táto výpovedˇ nebola v rámci vyhodnotenia dôkazov zohlˇadnená, v kontexte odôvodnenia rozhodnutia je neudržatelˇné. Pocˇas prerušenia danˇovej kontroly, kedy lehoty neplynú, nemôže správca dane vykonávatˇ žiadne úkony v súvislosti s prerušenou danˇovou kontrolou. Išlo by o neúcˇinné úkony. 7. Správca dane - Úrad pre vybrané hospodárske subjekty - následným rozhodnutím č. 100244312/2021 zo dňa 11.02.2021 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 55.270,48 €, vyrubil mu daň v sume 62.231,52 €, rozdiel dane na úhradu predstavoval sumu 117.502,- €. Správca dane uviedol, že lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa DP v súvislosti s dĺžkou prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadostí o MVI a následne urgencií, bola zachovaná. Aj napriek tomu, že správca dane vykonával rozsiahle dokazovanie, daňová kontrola netrvala 1624 dní, ako to prezentoval žalobca, ale 260 dní. Počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú ( DP).

Pokiaľ žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, žalovaný poukázal na čl. 8 Nariadenia Rady ES č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktorým sa zrušuje nariadenie EHS č. 218/92 (ďalej len Nariadenie č. 1798/2003), sa tam upravená lehota vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií a nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu (obdobne aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. ). Správca dane sa v zmysle záverov rozsudku krajského súdu č.k. -192 zo dňa 19.05.2020 zaoberal aj aplikáciou a zdôraznil, že tento zákon sa na oblasť dane z pridanej hodnoty nevzťahuje, a to z dôvodu, že smernica, ktorú implementoval, sa tiež nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty, clá ani spotrebné dane, čo je vyjadrené v čl. 2 bode 2 smernice. Z uvedených dôvodov nemohol uvedené právne akty vo veci aplikovať, pretože v predmetnej právnej veci je predmetom práve daň z pridanej hodnoty. Administratívnu spoluprácu členských štátov v oblasti DPH predstavuje Nariadenie Rady ES č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len Nariadenie č. 904/2010). Lehoty, ktoré toto Nariadenie upravuje, sú lehotami určenými pre orgán, ktorý je žiadaný na vybavovanie MVI, ale nie sú lehotami, ktoré stanovujú dobu prerušenia daňovej kontroly vykonávanej žiadajúcim orgánom (rovnako rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Podľa ďalšieho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nedodržanie trojmesačnej lehoty podľa čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Táto lehota totiž nemá hmotnoprávnu povahu, ale ide o procesnú poriadkovú lehotu. Správca dane poukázal aj na záver krajského súdu uvedený v rozsudku č.k. -192 zo dňa 19.05.2020 uviedol, že krajský súd sa stotožnil s právnym názorom o nesplnení podmienok na priznanie práva na odpocˇítanie dane, a preto správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 55.270,48 €, vyrubil mu daň v sume 62.231,52 €, rozdiel dane na úhradu predstavoval sumu 117.502,- €. 8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101016443/2021 zo dňa 10.06.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 100244312/2021 zo dňa 11.02.2021 ako vecne a právne správne. Stotožnil so sa závermi správcu dane a aj vyhodnotením nemožnosti aplikácie a smernice na predmetnú vec (hoci ho na to krajský súd v rozsudku č.k. -192 zo dňa 19.05.2020 zaviazal). Zdôraznil, že krajský súd sa v rozsudku č.k. -192 zo dňa 19.05.2020 stotožnil so závermi daňových orgánov, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na nadmerný odpočet DPH. II. Žaloba

9. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101016443/2021 zo dňa 10.06.2021, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 100244312/2021 zo dňa 11.02.2021; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Namietal, že správca dane nebol oprávnený vo veci meritórne rozhodnúť a vec mal ukončiť spísaním zápisnice alebo úradného záznamu s poukazom na 5-ročnú prekluzívnu lehotu na vyrubenie rozdielu dane vyplývajúcu z § 69 ods. 1 a ods. 2 DP. Žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január 2011 dňa 25.02.2011. Prekluzívna 5-ročná lehota na vyrubenie rozdielu DPH za uvedené zdaňovacie obdobie začala plynúť dňa 31.12.2011 a uplynula dňa 31.12.2016. Právo správcu dane zaniklo uplynutím roku 2016, protokol z daňovej kontroly č. 101431871/2017 zo dňa 26.06.2017 mu bol doručený až dňa 27.06.2017, t.j. po uplynutí uvedenej prekluzívnej lehoty, pričom nedošlo k začatiu plynutia novej lehoty podľa DP. Poukázal na novelu Daňového poriadku realizovanú , kedy sa s účinnosťou od 01.01.2021 považuje za nulitné rozhodnutie aj rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň. 11. Z meritórneho hľadiska vo vzťahu k uplatneniu jeho práva na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 uviedol, že splnil všetky zákonné podmienky a daňové orgány oboch stupňov sa nevysporiadali s tým, či žalobca mohol vedieť alebo vedel, že je zúčastnený na podvode typu karuselového podvodu. Žalovaný pritom len prevzal skutkové zistenia správcu dane. 12. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.11.2018, v zmysle ktorého ak je daňová kontrola nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonávané v rámci nej. Ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže dôjsť k ku konvalidácii nedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly. Takisto poukázal na , ktorý sa má na vec aplikovať.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. má za to, že daňová kontrola trvala 360 dní, čo je v súlade s Daňovým poriadkom a jeho § 46 ods. 10. Počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú (§ 61 ods. 5 DP). Žalobca v priebehu daňovej kontroly nenamietal postup správcu dane, nevyužil zákonné prostriedky na informovanie sa o priebehu kontroly a zisteniach správcu dane.

14. Žalovaný zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. uviedol, že sa stotožnil s jeho právnym názorom, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

15. Žalovaný nesúhlasil s uplynutím lehoty na vyrubenie dane v lehote 5 rokov podľa § 69 ods. 1 DP. Tým, že daňová kontrola bola prerušená zákonným spôsobom z dôvodu zaslania žiadostí MVI, ročná lehota neplynie. Správca dane bezodkladne pokračoval v daňovej kontrole len čo získal potrebné podklady pre správne určenie dane. Pokračovanie v daňovej kontrole iným spôsobom je neprípustné. Správcovi dane preto nezaniklo právo vyrubiť rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 v lehote 5 rokov, ani 10 rokov. Ak správca dane prerušil konanie podľa § 61 DP, neplynuli všetky lehoty, ktoré upravuje Daňový poriadok, teda ani lehota na zánik práva vyrubiť daň a ani lehota na ukončenie daňovej kontroly.

IV. Replika žalobcu

16. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe.

17. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 6.7.2022, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.

19. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení a Daňového poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

20. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

23. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

24. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

26. Podľa § 46 ods. 10 DP lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

27. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

28. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ DP správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu

29. Podľa § 61 ods. 5 DP ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

30. Podľa § 68 ods. 1 DP ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa §

46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručené protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykonáva a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

31. Podľa § 69 ods. 1 DP ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

32. Podľa § 69 ods. 2 DP ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

33. Podľa § 69 ods. 3 písm. a/ DP za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly.

34. Podľa tento zákon ustanovuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní.

35. Podľa medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty.

36. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 904/2010 toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktory´ch maju´ pri ´slusˇne´ orga´ny v cˇlensky´ch sˇta´toch zodpovedne´ za uplatnˇovanie za´konov o DPH spolupracovatˇ navza´jom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpecˇili dodrzˇiavanie uvedeny´ch za´konov. Na tento u´cˇel stanovuje pravidla´ a postupy, ktore´ umozˇnia pri´slusˇny´m orga´nom cˇlensky´ch sˇta´tov, aby spolupracovali a navza´jom si vymienˇali ake´kolˇvek informa´cie, ktore´ mo^zˇu pomo^ctˇ pri uskutocˇnˇovani´ spra´vneho vy´meru DPH, kontrole riadneho uplatnˇovania DPH, najma¨ pri transakcia ´ch v ra´mci Spolocˇenstva, a boji proti podvodom su´visiacim s DPH. Konkre´tne ustanovuje pravidla ´ a postupy, ktore´ cˇlensky´m sˇta´tom umozˇnˇuju´ zhromazˇdˇovatˇ a vymienˇatˇ si uvedene´ infor ma ´cie elektronicky´mi prostriedkami.

37. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 904/2010 ty´mto nariadeni´m sa ustanovuju´ podmienky, za ktory ´ch orga´ny uvedene´ v odseku 1 poskytuju´ pomoc pri ochrane pri´jmov DPH vsˇetky´ch cˇlensky´ch sˇta´tov.

38. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia č. 904/2010 na pozˇiadanie zˇiadaju´ceho orga´nu zˇiadany´ orga´n oznamuje informa´cie uvedene´ v cˇla´nku 1 vra´tane informa´cii´ ty´kaju´cich sa jednotlive´ho pri´padu alebo pri´padov.

39. Podľa čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 žiadany´ orga´n poskytuje informa´cie uvedene´ v cˇla´nku 7 a 9 tak ry´chlo, ako je to len mozˇne´, no najnesko^r tri mesiace po dni prijatia zˇiadosti. Pokialˇ vsˇak zˇiadany´ orga´n uzˇ uvedenu´ informa´ciu ma´, lehota sa znizˇuje maxima´lne na jeden mesiac.

40. Podľa čl. 11 Nariadenia č. 904/2010 v niektory´ch osobitny´ch katego´ria´ch pri´padov si mo^zˇu zˇiadany´ a zˇiadaju´ci orga´n navza´jom dohodnu´tˇ ine´ lehoty, ako su´ ustanovene´ v cˇla´nku 10.

41. Podľa čl. 12 Nariadenia č. 904/2010 pokialˇ zˇiadany´ orga´n nie je schopny´ odpovedatˇ na zˇiadostˇ v stanovenej lehote, okamzˇite pi´somne informuje zˇiadaju´ci orga´n o do^vodoch, precˇo tak neurobil, pricˇom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopny´ odpovedať.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

42. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

43. Z ustanovení , , jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2016, sp. zn. , a zo dňa 17.09.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

44. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné

uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

45. Správny súd považuje na prvom mieste ozrejmiť rozsah preskúmavania napadnutého rozhodnutia, na ktorý má vplyv aj skorší rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -192 zo dňa 19.05.2020 vyhlásený v tejto daňovej veci. Krajský súd v Bratislave v citovanom rozsudku považoval zistenia správcu dane o tom, že žalobca nesplnil podmienky pre vznik nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 za preukázané a stotožnil sa s nimi. Táto hmotnoprávna časť je preto právoplatne uzavretá, už skôr ju preskúmal súd v právoplatnom rozsudku č.k. -192 zo dňa 19.05.2020. Krajský súd v Bratislave v tomto rozsudku vyčítal daňovým orgánom podľa jeho názoru neprimerane dlhú daňovú kontrolu, ktorá mohla presiahnuť časový rámec jedného roka, ktorý je ako maximálna možná doba trvania daňovej kontroly upravený v DP. Dĺžka daňovej kontroly bola vyvolaná dožiadaniami MVI k dodávateľovi aj odberateľom žalobcu, preto mali daňové orgány podľa krajského súdu v ďalšom konaní postupovať podľa a Smernice č. 2011/16/EU implementovanej do citovaného zákona.

46. Z uvedeného dôvodu zostala predmetom konania otázka posúdenia dĺžky daňovej kontroly a aplikácie so Smernicou č. 2011/16/EU.

47. Správny súd uvádza, že na veci dane z pridanej hodnoty nemožno v žiadnom prípade aplikovať , pretože to tento zákon v ustanovení expressis verbis vylučuje: medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní podľa tohto zákona sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty. Rovnaké vylúčenie vecnej pôsobnosti pre oblasť dane z pridanej hodnoty obsahuje aj Smernica č. 2011/16/EU v čl. 2 ods. 2.

48. Uvedená negatívna enumerácia vecnej pôsobnosti aj Smernice č. 2011/16/ EU má svoje racio v tom, že medzinárodnú výmenu informácií v oblasti DPH upravuje osobitný právny predpis, a to Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré má priame účinky na území Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ, bez potreby osobitnej implementácie v zákone SR. Daňové orgány preto postupovali správne, keď na predmetnú právnu vec neaplikovali ani Smernicu č. 2011/16/EU, ale postupovali priamo podľa Nariadenia č. 904/2010.

49. Nariadenie č. 904/2010 upravuje v čl. 10 trojmesačnú lehotu na odoslanie požadovaných informácií žiadajúcemu štátu; uvedená lehota však plynie dožiadanému štátu, nie však žiadajúcemu štátu. Jej nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Ide totiž o procesnú poriadkovú lehotu, nemá hmotnoprávny charakter (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

50. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 zo dňa 30.09.2021 vo veci výkladu práve dĺžky lehoty na MVI podľa Nariadenia č. 904/2010: “Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.” Súdny dvor zdôraznil, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudky zo 6. októbra 2020, Jobcenter Krefeld, C-181/19, EU:C:2020:794, bod 61 a citovanú judikatúru, ako aj z 24. marca 2021, A, C-950/19, EU:C:2021:230, bod 34). Na účely určenia rozsahu pôsobnosti článku 10 Nariadenia č. 904/2010 je preto potrebné zohľadniť aj články 11 a 12 tohto nariadenia, ktoré spolu s týmto článkom 10 tvoria oddiel 2 kapitoly II uvedeného nariadenia s názvom „Lehota na poskytovanie informácií“. Z týchto článkov vyplýva, že normotvorca

Únie výslovne počítal s možnosťou príslušných daňových orgánov členských štátov odpovedať na žiadosť o informácie po uplynutí lehôt stanovených v článku 10 Nariadenia č. 904/2010. Navyše ani články 10 až 12 Nariadenia č. 904/2010, ani žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia nestanovujú akýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z lehôt vyplývajúcich z uplatnenia uvedených článkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre tieto orgány, alebo pre zdaniteľné osoby. Zo znenia uvedených ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. Nariadenie č. 904/2010 nemožno vykladať tak, že by priznávalo zdaniteľným osobám konkrétne práva, keďže neobsahuje žiadne výslovné ustanovenie v tomto zmysle (pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, Enteco Baltic, C-108/17, EU:C:2018:473, bod 105 a citovanú judikatúru). Toto nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia.

51. Správny súd zdôraznˇuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v nˇom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Benedetti, 52/76, 03.02.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovatˇ v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasnˇuje zmysel a pôsobnostˇ vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo úcˇinnostˇ. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovatˇ aj na právne vztˇahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27).

52. Na základe uvedených dôvodov, hoci bola daňová kontrola v predmetnej právnej veci prerušená v období od 28.06.2013 do 16.04.2015 a od 10.07.2015 do 03.04.2017, dĺžka prerušenia konania podľa § 61 DP v spojení s čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly. Celová dĺžka daňovej kontroly po odrátaní času prerušenia trvala 360 dní, teda korešpondovala s § 46 ods. 10 DP.

53. Po zodpovedaní tejto otázky zostalo v predmetnej právnej veci posúdiť, či správca dane a žalovaný rozhodli o vyrubení rozdielu dane po uplynutí lehoty vyjadrenej v § 69 ods. 1 DP.

54. Pri výklade ustanovenia § 69 ods. 1 DP je potrebné vychádzať z jeho systematického zaradenia v rámci Daňového poriadku a potom z kontextu s ďalšími ustanoveniami zohľadniac aj účel právnej úpravy.

55. Ustanovenie § 69 ods. 1 DP je zaradené vo štvrtej časti zákona s názvom “Daňové konanie”. Štvrtá časť sa člení na Prvú hlavu - “Všeobecné ustanovenia” (§ 58 - § 66), Druhú hlavu - “Osobitné daňové konania” (§ 67 - § 78) a Druhá hlava sa ďalej člení na Prvý diel - “Registračné konanie (§ 67), Druhý diel - “Vyrubovacie konanie” (§ 68 - § 70), Tretí diel - “Opravný prostriedky” (§ 71 - § 78). Tretia hlava sa nazýva “Daňové preplatky a daňové nedoplatky” (§ 79 - § 87), Štvrtá hlava - “Daňové exekučné konanie” (§ 88 - § 153).

56. Lehota upravená v § 69 ods. 1 DP je svojím charakterom zaradená vo štvrtej časti týkajúcej sa ustanovení o konaní. V prvej hlave štvrtej časti sú upravené všeobecné ustanovenia o konaní, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy konaní podľa Daňového poriadku, a medzi tieto všeobecné ustanovenia patrí aj ustanovenie o prerušení konania - § 61. Následkom prerušenia konania je neplynutie lehôt podľa Daňového poriadku (§ 61 ods. 5: “Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú”). Ide o všeobecne koncipované ustanovenie, ktoré nerozlišuje medzi lehotami, ktoré v dôsledku prerušenia plynú alebo neplynú, spočívajú, prerušujú sa, a podobne. Preto ak sa v Daňovom poriadku nachádza právna úprava lehôt plynúcich v daňovom konaní, počas prerušenia tieto lehoty neplynú. O

to viac, ak je konkrétna lehota upravená systematicky v tej istej časti zákona a zákon pri nej neupravuje výnimky v súvislosti s prerušením.

57. Ustanovenie § 69 od. 1 DP nemožno vykladať izolovane od iných ustanovení tohto zákona. Preto ho nemožno vykladať izolovane ani od § 61 DP. Navyše, ustanovenie § 69 ods. 1 DP obsahuje v úvode prvej vety slová, ktoré nemožno opomínať: “Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (…) ”. Daňový poriadok však v § 61 ods. 5 ustanovuje inak, a to že počas prerušenia konania lehoty podľa Daňového poriadku neplynú; neplynie preto ani lehota podľa § 69 ods. 1 DP v období prerušenia konania. Správny súd preto dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci nezaniklo právo správcu dane na vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2011.

58. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správcu dane aj žalovaného spĺňajú podmienky § 63 ods. 5 DP a odôvodnenia ich rozhodnutí obsahujú popis skutkového stavu, vyhodnotenie skutkových zistení a dôkazov a právne posúdenie veci s odkazom na zodpovedajúcu judikatúru súdov; takisto sa správne vysporiadali s názorom Krajského súdu v Bratislave vyjadreným v rozsudku č.k. -192 zo dňa 19.05.2020.

59. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).