Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/19/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX B. D. - D. B., právne zastúpeného: JUDr. Pavol Biroš, advokát so sídlom Bardejovská 44, 080 01 Prešov, IČO: 52 772 527, proti žalovanej E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/X, XXX XX D. I., právne zastúpenej: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 37 944 851, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. – 97 zo dňa 26.10.2023, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. časti výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021 do zaplatenia, v splátkach po 100,- eur mesačne splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku II. a III.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- euro spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000,- euro počnúc od 7.4.2021 do zaplatenia, pričom súd povoľuje žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- euro mesačne splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. , , , , , podľa Nariadenia vlády SR č. , a podľa ust. (ďalej „“), výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. , v spojení s ust. .

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom o rozvode manželstva, právoplatným 15.07.2020. Nebolo sporným, že ku dňu pojednávania dňa 26.10.2023 nebol podaný návrh na súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda že uplynula 3 ročná lehota na jeho podanie. Nebolo sporným ani to, že po predaji domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z tohto predaja sumu 102.000,- eur (po vyplatení hypotéky na dom) vložili na spoločný depozitný účet vedený v J. E., s ktorým mohli nakladať len na základe vzájomného súhlasu- dohody. Z tejto sumy každý obdŕžal po 35 000 euro na svoj účet, pričom u žalobcu

išlo o účet vedený v K. E., L., číslo účtu H. XX XXXXXXXXXX XX XX XX XXXX. Zvyšná časť peňazí na depozitnom účte zostala medzi nimi sporná a bola z nich uhradená pohľadávka vyplývajúca z úveru ktorý žalobca vzal počas trvania manželstva. Sporným nebolo ani to, že žiadne potvrdenie o vyporiadaní BSM si strany nevydali. Rovnako nebolo sporným, že dňa 01.04.2021 žalovaná v pobočke K. E., L. zneužijúc dispozičné právo k účtu žalobcu, bez jeho súhlasu realizovala v prospech svojho účtu prevod finančných prostriedkov v sume 15.000,- eur. Za uvedené konanie bola žalovaná odsúdená Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov spisová značka XXX/XX/XXXX zo dňa 28.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.03.2022, nakoľko žalovaná proti nemu odpor nepodala. Žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces a žalovaná túto škodu neuhradila.

4. Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. (ÚS SR Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. novembra 2011).

5. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané neprichádza do úvahy, pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov, či správnosť ustanovenia o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité nejednotne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. 8. 2021, sp. zn. ).

6. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je svojou povahou právnym úkonom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia a nasl. . Dohoda musí spĺňať všetky náležitosti požadované pre právne úkony. Písomná forma dohody je zákonom vyžadovaná len v prípade, ak sa týka nehnuteľnosti; táto dohoda nadobúda účinnosť vkladom do katastra ( ). Nedodržanie písomnej formy dohody má za následok jej absolútnu neplatnosť pre rozpor so zákonom ( ). V ostatných prípadoch je možné dohodu uzavrieť aj inou než písomnou formou. Dohoda o vyporiadaní preto môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne, ak z takéhoto konania možno bezpečne usúdiť na to, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. (FABIANOVÁ, Zuzana. [Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1192, marg. č. 3.)

7. Vo vzťahu k absencii potvrdenia o tom, ako sa bývalí manželia vyporiadali, mal súd prvej inštancie za to, že samotné potvrdenie nie je právnym úkonom, na základe ktorého by vznikali alebo menili sa právne vzťahy. Účelom potvrdenia je deklarácia toho, ako sa bývalí manželia dohodli na rozdelení spoločného majetku tak, aby bolo možné s určitosťou zistiť, ako boli medzi manželmi vyporiadané jednotlivé majetkové hodnoty tvoriace súčasť ich bezpodielového spoluvlastníctva. Preto absencia vydania potvrdení medzi bývalými manželmi o čiastočnom vyporiadaní BSM nie je dôvodom neplatnosti uvedenej čiastočnej dohody.

8. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané a nesporné, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo na náhradu škody na základe rovnakých skutkových okolností ako o nich rozhodol Okresný súd Prešov v právoplatnom Trestnom rozkaze vydanom v konaní , pričom v tomto konaní bola žalovaná uznaná za vinnú z prečinu krádeže a žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

9. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaná sa konkludentne (uloženie výťažku z BSM na depozitný účet viazaný na súhlas oboch strán sporu pri dispozícii s ním) a čiastočne dohodli o vyporiadaní svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to tak, že každý obdŕžal sumu

35.000,- eur na svoj účet po predaji domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to bez toho, aby došlo k vydaniu potvrdenia o takejto dohode. Žalovaná následne nerešpektujúc vlastnícke právo žalobcu k uvedenej sume 35.000,- eur vedenej na jeho účte si tieto finančné prostriedky prisvojila v rozsahu 15.000,- eur a to tak, že využila v minulosti zriadené dispozičné právo k jeho bankovému účtu. Súhlas na takúto transakciu však od žalobcu nemala. Svojím protiprávnym konaním tak priamo zapríčinila zníženie stavu účtu vedeného v K. E., L., na ktorom boli evidované finančné prostriedky žalobcu. Žalobcovi tak konaním vznikla škoda 15 .000,- eur. Zavinenie žalovanej bolo konštatované aj v trestnom konaní. Svoj vnútorný psychický vzťah k uvedenému konaniu - úmyselné zavinenie žalovaná nepopierala ani v trestnom či civilnom konaní, keď uviedla, že si uvedomuje protiprávnosť svojho konania. Vzhľadom na životné okolnosti má však za to, že nemala inú možnosť.

10. Žalobcovi teda vznikla škoda 15.000,- eur spočívajúca v znížení stavu finančných prostriedkov na jeho účte vedenom v K. E., kde mal uložené finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve získané na základe ústneho, konkludentného a čiastočného vyporiadania BSM so žalovanou dohodou. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na nedávnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak ako je uvedená vyššie, ktorá po predchádzajúcej nejednotnosti názorov na uvedenú problematiku takéto vyporiadanie BSM akceptuje. Dohoda o takomto čiastočnom vyporiadaní BSM pritom medzi stranami sporu nebola sporná. Pokiaľ žalovaná mala ďalšie nároky vo vzťahu k nevyporiadanej časti BSM, mala možnosť podať na súd návrh na vyporiadanie BSM. K tomu však v zákonnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozvodu manželstva a strán sporu, ktorá uplynula 15.07.2023 nedošlo. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR v ďalšom bol súd prvej inštancie viazaný rozhodnutím v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe v časti uplatnenej istiny 15.000,- eur vyhovel.

11. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že ho priznal vo výške 5% ročne. Žalobca si uplatnil právo na úroky z omeškania od 07.04.2021 čo zodpovedá dňu nasledujúcemu po dni, po ktorom žalovaná uskutočnila predmetnú debetnú transakciu na účte žalobcu. Súd prvej inštancie mal preto za to, že týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojho dlhu. Preto súd prvej inštancie právo na úroky z omeškania priznal žalobcovi práve týmto dátumom.

12. Povolenie plniť žalovanej v splátkach po 100,- eur mesačne odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na pomery žalovanej, ktoré žalobca v konaní nijakým relevantným spôsobom nespochybnil, a neuviedol žiadne dôvody na svojej strane, ktorými by sa takýmto postupom výrazne zasiahlo do jeho majetkovej sféry, povolil plnenie žalovanej v splátkach po 100,- eur mesačne. Súd prvej inštancie prihliadol na sociálne pomery žalovanej, ktoré ako uviedla, vlastní iba dvojizbový byt, v ktorom sa stará o svojho syna pochádzajúceho z manželstva so žalobcom, ktorému žalobca poskytuje výživné 150,- eur mesačne, je v dôsledku svojich zdravotných ťažkostí nezamestnaná od 01.07.2023 a evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Jej mesačný príjem predstavuje sumu 380,- eur zo sociálnej podpory. So splácaním spotrebného úveru 53 euro mesačne jej pomáha matka. K 1. júlu 2023 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm: 268,88 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne: 268,88 eur + 122,77 eur = 391,65 eur mesačne (https://www.employment.gov.sk/sk/rodina- socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/vyska-zivotneho-minima-od-1-jula-2023/).

13. Žalovaná na pojednávaní deklarovala, že môže splácať predmetný dlh len vo výške 100,- eur mesačne. Napriek výške dlžnej istiny súd prvej inštancie považoval výšku splátky 100,- eur mesačne za primeranú a to s poukazom na možnosti jej splácania žalovanou vzhľadom na jej príjmové a sociálne pomery, ako aj vek žalovanej, ktorý je značne limitujúcim pre prípad poskytnutia akéhokoľvek úveru, respektíve nájdenia si adekvátnej práce k svojmu vzdelaniu a zdravotnému stavu. Povolením splátky v akejkoľvek vyššej hodnote by dochádzalo k ohrozeniu základných životných potrieb žalovanej a to nielen vo vzťahu k jej bývaniu, ale aj stravovaniu, kúpe liekov, čo by bolo znásobené možnosťou vykonania exekúcie vo vzťahu žalovanej. Práve z dôvodu, že súd prvej inštancie nevidel priestor pre úhradu celej splátky istiny a úrokov z omeškania naraz, ako ani priestor na prípadné zosplatnenie celého dlhu v prípade omeškania žalovanej s plnením čo i len jednej splátky, neuročil túto možnosť vo výroku rozsudku. Aj zosplatnenie celej dlžnej sumy vo vzťahu k žalovanej by pôsobilo likvidačne nielen voči nej samej, ale osobitne voči jej synovi, o ktorého sa v spoločnej domácnosti stará. Žalovaný sa odmietol vo vzťahu k návrhu na povolenie splácania v splátkach vyjadriť, aj z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu absencie

akýchkoľvek tvrdení z jeho strany mal súd prvej inštancie za to, že žalobca takýmto postupom nebude neprimerane postihnutý.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie mu však právo na náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodov podľa ustanovenia , ktoré pre svoju aplikáciu predpokladá, že úspešnej strane, ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania, trovy priznané nebudú z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade bol to súd prvej inštancie toho názoru, že tieto dôvody spočívajú v okolnostiach sporu, kedy si žalovaná svojim protiprávnym konaní riešila zabezpečenie základnej životnej potreby pre seba a svojho syna - bývania po rozvode so žalobcom, na základe ktorého prišla o svoje bývanie pričom postoj žalobcu vo vzťahu k jej bývaniu bol do určitej miery ľahostajný. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú aj vyššie popísané príjmové a sociálne pomery žalovanej, čomu nasvedčuje aj to, že v tomto civilnom sporovom konaní jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Z týchto dôvodov ide o prípad, kedy možno aplikovať ustanovenie . Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

15. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021 do zaplatenia v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a v rozsahu ktorým súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodov podľa a . Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že jeho nárok je legitímny. Kedy žalovaná trestným činom, za ktorý bola právoplatne odsúdená škodu žalobcovi spôsobila, k čomu sa aj explicitne priznala. S uvedeným parciálnym rozhodnutím sa žalobca stotožňuje, považuje ho za zákonné a správne a v tomto rozsahu súd žalobe žalobcu vyhovel. Žalobca tak rozsudok nenapáda z dôvodu vyhovenia žalobe, keďže je to v jeho prospech, ale z dôvodu povolenia splácať dlžnú sumu v splátkach. V rámci záverečného prednesu právny zástupca žalobcu explicitne konštatoval, že so splátkami žalovanej nesúhlasí. Žalobca takýto postup súdu považuje za nedôvodný a absolútne jednostranný v prospech žalovanej pričom zdôraznil, že žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala finančne tiesnivú situáciu. Taktiež dôvod skončenia jej pracovného pomeru, ani existenciu zdravotných problémov, ktoré by jej neumožnili opätovne sa zamestnať. Dôvody, ktoré súd prvej inštancie označil ako argument v prospech povolenia splátok dlžnej sumy, tak žalobca považoval za neopodstatnené a svojvoľne zadefinované zo strany súdu, keď bez opory vo vykonanom dokazovaní neúmerne zvýhodnili žalovanú. Žalobca nemôže opomenúť, že žalovaná na pojednávaní výslovne uviedla nepravdivú skutočnosť o tom, že musí živiť aj syna, ktorý s ňou býva. Žalobca má vedomosť, že tento syn pracuje popri štúdiu na strednej škole už minimálne jeden rok ako čašník v reštaurácií „I. M.“, a teraz si zabezpečuje príjem sám. Žalobca zároveň uviedol, že sama žalovaná v rámci svojho výsluchu explicitne priznala, že vychádzala z toho, že v trestnom rozkaze bolo uvedené, že ten trestný čin spáchala, čo prežije naozaj to urobila. Následne žalobca ďalej citoval z výsluchu žalovanej, a poukázal na znenie ust. . Zároveň dal do pozornosti odvolacieho súdu žalobca judikát R 87/1966 a jeho právnu vetu, z ktorej vyplýva, že v prípade povinnosti uloženej súdom, je túto povinný subjekt splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch, t.j. na základe zistení potrebných skutočností, vyplývajúcich z okolností toho, ktorého konkrétneho prípadu. Teda priznanie takejto exkluzivity povinného subjektu, musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že peňažné prostriedky možno uskutočniť v splátkach, a nemôžu byť svojvoľné, lebo by a konajúci súd dopustil arbitrárneho postupu. V danom prípade mal žalobca za to, že súd prvej inštancie tým, že bez opory vo vykonanom dokazovaní povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach skutočne konal arbitrárne, respektíve ak vychádzal z vykonaných dôkazov, pričom v konaní v tomto smere nebola spornou len majetková situácia žalovanej, ktorá vlastní dvojizbový byt nezaťažený záložným právom v prospech tretieho subjektu, čo nepoprela žalovaná ani žalobca, a dospel k záveru, že je na mieste povolenie splátok, tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod podľa . Žalovaná nepreukázala ani údajné závažné zdravotné ťažkosti, ani dôvod skončenia pracovného pomeru v priebehu tohto sporu, čo sa javí ako účelové, ani skutočnosť, že by prejavila iniciatívu požiadať si dlžnú sumu od bankovej inštitúcie. To, že žalovaná je v tiesnivej situácií nemá oporu

vo vykonanou dokazovaní. Povolenie splátok v rozsahu určenom súdom prvej inštancie neprimerane znevýhodňuje žalobcu na úkor ktorého sa žalovaná trestným činom obohatila, keďže pri veku strán sporu je dôvodné predpokladať, že ku konečnému uspokojeniu nároku žalobcu v konečnom dôsledku nepríde. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. , keď súd prvej inštancie nesprávne na tento prípad aplikoval a . Žalovaná mala k dispozícií po právoplatnosti trestného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2022, dlhý časový interval počas ktorého mohla z vlastnej iniciatívy osloviť žalobcu za účelom dohody o náhrade škody. Žalovaná tak neučinila v dôsledku čoho ju na náhradu škody vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred žalobnou výzvou. Žalovaná vlastní bytovú jednotku v bytovom dome, v k.ú. D. I., ktorý nie je zaťažený žiadnou ťarchou. Ako dôkaz predložil žalobca LV č. 123 a č. 133. Súd prvej inštancie svojim postupom ako keby odobral postup žalobcovi, a teda právoplatne odsúdenej páchateľky trestného činu, keď nedôvodne a neprimerane zvýhodňuje jednak s povolením splácať dlžnú sumu v splátkach taktiež nepriznaním náhrady trov konania v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní 100% úspešný. Nad rámec uvedeného dal žalobca do pozornosti Nález ÚS SR zo dňa 29.05.2014 sp.zn. , z ktorého citoval. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že jeho jediný príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok, aktuálne vo výške 313,30 eur, a z hľadiska vlastníctva nehnuteľností je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v k.ú. B. D. so spoluvlastníckym podielom 1/4, ktorý je zaťažený záložným právo v prospech D., L.. Preto má za to, že povolenie splátok dlžnej sumy na nepriznanie náhrady trov konania voči žalovanej sú v tomto prípade, keď je finančná situácia žalovanej priaznivejšia ako na strane žalobcu, aj s ohľadom na neproporcionalitu a skutočnosť, že plnenie v neúmerne nízkych splátkach môže mať výrazne negatívny vplyv na majetkovú sféru žalobcu obstáť. Žalobca predložil rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku a LV č. XXXX. Preto navrhol, aby odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Nesúhlasila s návrhom žalobcu, aby odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním žalobcu zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, a teda že určí zaplatenie sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a že prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na takúto zmenu podľa názoru žalovanej niet v podanom odvolaní relatívnych odvolacích dôvodov, ktoré by mali oporu v dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie podľa názoru žalovanej obsahu podaného odvolania, ak odvolací súd nezaváži subjektívne hodnotenia výroku a odôvodnenia rozsudku žalobcom. Pri tomto subjektívnom hodnotení žalobca neberie zreteľ na to, že súd prvej inštancie v ods. 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku odôvodnil svoje rozhodnutie o povolení splátok vzhľadom na pomery žalovanej, ktoré mal za preukázané vykonaným dokazovaním, a v odôvodnení rozsudku ich presne uviedol a pomenoval, a zároveň v odôvodnení uviedol, že žalobca pomery žalovanej zistené súdom z dokazovania nespochybnil. Tu podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie postupoval správne v súlade s ust. . Odvolací argument žalobcu, že neuviedla žalovaná pravdivé tvrdenie o tom, že živí syna, otcom ktorého je žalobca, ktorý s ňou býva a študuje na strednej škole, pretože podľa vedomostí žalobcu pracuje syn popri štúdiu na strednej škole už minimálne ako jeden rok, ako čašník v reštaurácií, a teraz si zabezpečuje príjem sám, žalovaná uviedla, že tento odvolací argument je v rozpore so zákonnom vyživovacou povinnosťou oboch rodičov k dieťaťu. Tento argument žalobcu do istej miery naznačuje ako žalobca nahliada na svoju bývalú rodinu a jej členov, čo s touto právnou vecou súvisí. Bolo by chybou a krátkozrakosťou súdu pokiaľ by na tieto širšie súvislosti, ktoré súd zistil z vykonaného dokazovania pri svojom rozhodnutí neprihliadol. Podľa názoru žalovanej súd by nemal právo uplatňovať mechanicky, o čo sa žalobca ako by usiluje neustálym zdôrazňovaním viazanosti civilného súdu rozhodnutím trestného súdu trestným rozkazom o vine žalovanej. Vo vzťahu k výrokom trestného rozkazu proti ktorému žalovaná nepodala odpor, k čomu sa žalobca v odvolaní argumentačne vracia uviedla, že v trestnom rozkaze bolo uvedené, že súd ju uznáva vinnou z trestného činu krádeže, a zároveň, že poškodeného odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Žalovaná obsah trestného rozkazu pochopila tak, že trestný súd vyslovuje jej vinu, a poškodeného s nárokom odkazuje na civilný proces, kde sa podľa doslovného znenia tohto výroku predpokladalo, že sa existenciou nároku žalobcu na náhradu škody bude súd zaoberať v širších súvislostiach vzťahov bývalých manželov, spoločného nadobúdania majetku, otázkou tzv. vnosov v rámci vyporiadania BSM, na čo trestný súd nemal účelný priestor, a teda že civilný súd nebude v tejto otázke viazaný obmedzením podľa ust. , o ktorom žalovaná nevedela. Pri osobných a majetkových pomeroch tak, ako existovali v čase vyhlásenia rozsudku a trvajú, nateraz nie je v jej silách zaplatiť mu sumu 15.000,- eur s príslušenstvom žalobcovi do 3 dní bez ohrozenia vlastnej existencie. Uvedené vyplýva zo skutočností, ktoré súd prvej inštancie z dokazovania zistil. Pomery žalovanej nedávajú možnosť ani teoretickú, aby si

túto sumu vedela zabezpečiť. Možnosť zabezpečiť si takúto sumu peňazí od relevantnej banky vzhľadom na jej pomery neexistujú. Na žalobcom vyčítanú arbitrárnosť postupu súdu v časti odvolania, že sa žalobca venuje ust. , je podľa názoru žalovanej potrebné nazerať tak, že za arbitrárnosť v súdnom sporovom konaní nemožno považovať to, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a nie na základe povinnosti súdu zisťovať skutočný stav veci. Záver žalobcu, že súd bez opory v dokazovaní povolil v splátkach splácať dlžnú sumu je nesprávnym subjektívnym názoru žalobcu s ktorým žalovaná nesúhlasí. Súd prvej inštancie presne odôvodnil prečo jej povolil plniť v splátkach, a prečo žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal. Preto navrhla, aby návrhu žalobcu na zmenu rozsudku odvolací súd nevyhovel.

17. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.06.2024 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). 21. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

22. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

23. Vo veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu v napadnutej časti zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Predmetom odvolacieho konania nebola časť výroku I., ktorou žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021 do zaplatenia. V tejto časti odvolanie zo strany žalovanej podané nebolo, nebolo podané odvolanie ani zo strany žalobcu, ktorý bol v tejto časti úspešný vo veci, preto rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

25. Predmetom odvolacieho konania bola časť výroku I., ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

26. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nijakým relevantným spôsobom nespochybnil pomery žalovanej. Táto na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 na súde prvej inštancie na čl. 94/2 spisu uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná, vlastní dvojizbový byt, v ktorom býva so svojich synom, ktorým ešte študuje na hotelovej akadémií. Jej príjem, je 380,- eur z podpory. Od 01.07.2023 je evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná. Okrem bytu nevlastní nič. Zároveň vo svojej výpovedi na čl. 95 uviedla, že v prípade, že by bola zaviazaná zaplatiť žalovanú sumu je schopná splácať maximálne vo výške 100,- eur mesačne, pričom ide o to, že je povolaním krajčírka, má 57 rokov, má zdravotné problémy, nemôže vykonávať kvôli očiam prácu, ktorú vykonávala doteraz. Hľadala si inú prácu, ale v tomto veku je to zložité. Podala si aj žiadosť na opatrovateľské, na svoju chorú matku, s ktorou má problémy, stará sa o svojho syna, ktorého má z manželstva so žalobcom. Syn dostáva od otca výživné v sume 150,- eur mesačne. Žalovaná vždy mala pracovať za minimálnu mzdu, ale nesťažovala sa, vždy nejako s tým vyšla. Do manželstva išla s dvojizbovým bytom, žalobca s ničím. Ona z manželstva odišla s dvojizbovým bytom a dlhom, a žalobca so sumou 45.000,- eur. Takže mal vlastne na tomto manželstve zarobiť. Žalovaná sa lieči na vysoký krvný tlak. Z uvedeného dôvodu nemôže toľko pracovať, ako pracovala, rozhodla sa radšej riešiť svoj zdravotný stav, nakoľko jej synovi mŕtva matka nepomôže. Zároveň uviedla, že má ešte spotrebný úver vo výške 1.100,- eur, ktorý spláca po 53,- eur mesačne s čím jej pomáha matka v súvislosti s rekonštrukciou bytu.

27. Na čl. 65 sa nachádza aj prednes právneho zástupcu žalovaného, ktorý na otázku súdu uviedol, že k návrhu na splátky sa vyjadrovať nebudú. Zároveň obe strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania a vyhlásili, že nie sú žiadne návrhy na dokazovanie, ktoré boli navrhnuté a neboli súdom vykonané (tiež čl. 95 spisu).

28. Na tom istom pojednávaní v záverečnej reči právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že po porade s klientom vo vzťahu k prípadným splátkam žalovanej žalobca zaujal negatívne stanovisko. Naopak právny zástupca žalovanej navrhol vzhľadom na majetkové a sociálne pomery žalovanej využiť ust. o mimoriadnych okolnostiach prípadu, a nepriznať žalujúcej strane náhradu trov konania.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v napadnutej časti v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, a zo zistených skutočností bol vyvodený i správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych okolnostiach nič nezmenilo, pričom v odvolaní žalobca konkrétne neuviedol skutočnosti, že by sa sociálna situácia žalovanej zmenila, a len skutočnosť, že býva v byte, ktorý nie je zaťažený hypotékou, ale nemá z neho žiaden zisk, pričom v ňom býva aj so svojim synom, novou skutočnosťou byť nemôže. Preto si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do napadnutej časti (hlavne body 36. a nasledujúce odôvodnenia), na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

30. Podľa ust. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. Súd môže, napríklad s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu ako v danom prípade, uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, tak ako to urobil v danom prípade.

Súd prvej inštancie vychádzal zo životného minima jednotlivca, t.j. plnoletej fyzickej osoby s jedným nezaopatrením dieťaťom, ktorý sa vypočíta ako suma 268,88 eur, a 122, 77 eur, teda spolu 391,65 eur. Žalovaná nemá ani takýto príjem, bola však ochotná splácať mesačne sumu 100,- eur, pričom táto suma je primeraná s poukazom na možnosti jej splácania vzhľadom na jej príjmové a sociálne pomery na jej vek a zdravotný stav. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že jej vek je značne limitujúcim pre prípad poskytnutie akéhokoľvek úveru, zároveň na nájdenie si adekvátnej práce k svojmu vzdelaniu a zdravotnému stavu. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tento síce spochybňuje prečo žalobkyňa odišla z práce, zároveň spochybnil jej zdravotný stav, i tiesnivú finančnú situáciu. Okrem listu vlastníctva, na ktorom je uvedený byt, v ktorom býva žalovaná, a priľahlá záhrada, ako to vysvetlila žalovaná, však žiadne príjmy žalovanej, jej pracovné alebo zdravotné možnosti nedeklaroval, ani nenavrhol, aby tieto skutočnosti boli preverené. Tak ako odvolací súd uviedol vyššie k otázke finančnej situácie na strane žalobkyne sa najskôr jeho právny zástupca nevyjadril, a následne iba uviedol, že so splátkami žalovaný nesúhlasí. Čo sa týka podmienok na strane žalovaného, ktorý má poberať invalidný dôchodok vo výške 313, 30 eur, a má tiež jednu vyživovaciu povinnosť ako žalobkyňa, odvolací súd uvádza, že žalovaný ďalšie majetkové pomery nedeklaroval, iba listami vlastníctva, pričom neuviedol aké sú jeho ďalšie rodinné a majetkové pomery. Uvedené skutočnosti nič nebránilo v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovanému riadne preukázať.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol súd prvej inštancie i čo do trov konania, keď aplikoval ust. , aj keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že dôvody spočívajú v okolnostiach sporu, kedy si žalovaná svojim protiprávnym konaním riešila zabezpečenie základnej životnej potreby pre seba a svojho syna, teda bývanie po rozvode so žalobcom, na základe ktorého prišla o svoje bývanie, pričom postoj žalobcu vo vzťahu k jej bývaniu bol do určitej miery ľahostajný. Zároveň sú skutočne dôvodmi hodnými osobitného zreteľa aj príjmové a sociálne pomery žalovanej. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na to, že jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Ustanovenie , predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Môže sa však aj jednať o dôvody, ktoré popísal súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia svojho rozsudku.

33. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlžnú sumu 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021 do zaplatenia, v splátkach po 100,- eur mesačne splatných vždy k 25.dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, teda časti výroku I., a vo výroku II. a III. o trovách konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , v spojení s ust. , ale aj v spojení s ust. . Úspešnej žalovanej v odvolacom konaní odvolací súd z dôvodov uvedených v ust. nepriznal trovy odvolacieho konania z dôvodu, že uvedené by považoval za neprimeranú tvrdosť vo vzťahu ku žalobcovi, ktorý bol čo do veci samej, teda uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania úspešným. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).