Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Ek/1404/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Visual Meta GmbH, so sídlom Alexanderstrasse 1-5, 101 78 Berlín, Nemecká spolková republika, IČO: HRB115795B, zast.: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti povinnému: PETRONIUS STROPS s.r.o., so sídlom SNP 123, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 50 111 141, o vymoženie 1468,65 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom, JUDr. Andreou Nemčíkovou, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 378EX 324/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 12.10.2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 55,86 Eur, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.10.2021 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 55,86 EUR. V odôvodnení, za použitia ustanovení , , až 5, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), čl. 21 a 22 ods. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12 12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkazu (ďalej ako „Nariadenie 1896/2006“), konštatoval, že návrh povinného bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a nie je dôvodný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 11.09.2019, mu bol doručený európsky platobný rozkaz nevyhotovený podľa článku 8 ods. 1 písm. a) Nariadenia EP č. 1393/2007 zo dňa 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych veciach a obchodných veciach v členských štátoch (ďalej ako ,,Nariadenie č. 1393/2007“), pričom súd vo svojom prvotnom (a vrátenom) návrhu, trval na podaní v nemeckom jazyku podľa § 184 Gerichtsverfassungsgesetz. Poukázal na článok 19 Nariadenia č. 1393/2007 a (ne)súlad s článkom 12 bod 5. Nariadenia 1896/2006. V zmysle medzinárodných zmlúv je povinnosť použiť prednostne Nariadenie č. 1393/2007. Doručenie písomností neprebehlo ani v súlade s vnútroštátnou legislatívou, pretože v zmysle nemeckého Gerichtverfassungsgesetz je súd (Amtsgericht Wedding Europäisches Mahngericht Deutschland) orgánom verejnej moci, a teda súd mal zabezpečiť doručenie prostredníctvom elektronickej dátovej schránky do schránky povinnému. Nakoniec uviedol, že európsky platobný rozkaz vydal nepríslušný orgán, pretože ho mal vydať Okresný súd Trenčín (sídlo dlžníka) alebo Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd. Exekučný súd podľa neho nepostupoval podľa § 53 ods. 1, nepreskúmal exekučný titul, či bol vydaný v súlade s podmienkami Nariadenia č.

1896/2006 a Nariadenia č. 1393/2007, napriek tomu, že je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale napr. aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktoré by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (viď Nález ÚS: , , ). Oprávnený poukázal na to, že povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie dňa 03.02.2021, t. j. po uplynutí pätnásťdňovej lehoty plynúcej od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané povinným v návrhu už aj bez potreby ich ďalšieho skúmania nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko neboli uplatnené v súlade s koncentračnou lehotou uvedenou v ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný nepredložil za účelom preukázania svojich tvrdení žiadne dôkazy, najmä či povinný naozaj v ustanovenej lehote odmietol prevziať doručovanú písomnosť, alebo či naozaj mu nebol exekučný titul doručený v jazyku, ktorému rozumie. Povinný rovnako neosvedčil, či predmetom plnenia zo zmluvného vzťahu, na základe ktorého bol exekučný titul vydaný, bola dodávka softvéru a či miestom plnenia boli práve Trenčianske Teplice (povinný nepredložil žiadnu zmluvu ani iný právny úkon, ktorý by určoval takýto predmet či miesto plnenia). V zmysle článku 21 ods. 3 Nariadenia č. 1896/2006 sa v členskom štáte výkonu za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka európskeho platobného rozkazu. Ak by aj nastali procesnoprávne nedostatky v doručovaní európskeho platobného rozkazu, podľa Nariadenia č. 1896/2006 tieto skutočnosti nemajú byť predmetom súdneho prieskumu súdu členského štátu výkonu, ale súdu členského štátu pôvodu. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu návrh zamietnuť a vydať dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie na vymoženie náhrady trov oprávneného vynaložených v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, a to vo výške 98,69 EUR za jeden úkon právnej služby.

2/ Vyšší súdny úradník uviedol, že v prípade, ak povinný podá návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a v takto podanom návrhu neuvedie skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť v zákonom stanovenej lehote, je súd povinný návrh na zastavenie v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je pevne stanovená zákonom a nie je možné ju predĺžiť. V súvislosti s tvrdením povinného, že exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nedostatočne posúdil exekučný titul, poukázal vyšší súdny úradník na to, že exekučný titul - európsky platobný rozkaz vydaný súdom Nemeckej spolkovej republiky podľa Nariadenia č. 1896/2006, bol súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a tiež potvrdením o vykonateľnosti platobného rozkazu, predložený. Z uvedených dokumentov mal súd za preukázané, že mu bol predložený spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého je možné viesť exekúciu. V zmysle ustanovení čl. 21 a 22 bod 5 Nariadenia č. 1896/2006 je zrejmé, že európsky platobný rozkaz, ktorý sa stane vykonateľným v členskom štáte pôvodu (v štáte v ktorom bol vydaný) je rovnako vykonateľný v akomkoľvek inom členskom štáte, teda aj v Slovenskej republike. Exekučný súd v zmysle článku 22 bod 5 Nariadenia č. 1896/2006 nie je oprávnený preskúmavať vecnú stránku európskeho platobného rozkazu, nie je oprávnený skúmať okolnosti či postupy za ktorých došlo k vydaniu európskeho platobného rozkazu. Vzhľadom na vyššie uvedené postupoval súd pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a nakoľko nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by bránila vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 16.10.2020 poverenie na vykonanie exekúcie. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel vyšší súdny úradník k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti, ktoré mohol uplatniť aj v návrhu na zastavenie exekúcie podaným v rámci zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko ide o také skutočnosti, ktoré povinnému museli byť známe už v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote a v tomto návrhu neuviedol skutočnosti, ktoré nemohol uviesť v rámci 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník jeho návrh v celom rozsahu zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

3/ O trovách rozhodol tak, že oprávnenému, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom, prislúcha nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden právny úkon - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený si ich uplatnil vo výške 98,69 EUR (71,37 EUR tarifná odmena + 10,87 EUR režijný paušál + 20 % DPH). Vyšší súdny úradník pri výpočte vychádzal z hodnoty veci, ktorá je 1468,65 EUR, a z ktorej odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 71,37 EUR. V polovičnej sadzbe, spolu s režijným paušálom a DPH, potom náhrada trov za jeden úkon právnej služby predstavuje 55,86 EUR (1/2 vo výške 35,68 EUR + režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 EUR + DPH 20% vo výške 9,31 EUR). Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia vo vyššej sume než aká mu v zmysle Exekučného poriadku a Vyhlášky prislúcha,

preto mu vyšší súdny úradník priznal nárok na trovy vo výške, ktorá mu prislúcha v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky, a ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

4/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že ním tvrdené dôvody sú takého charakteru porušenia práv povinného, že zakladajú kvalifikované dôvody na zastavenie exekúcie aj po tejto lehote. Za taký považoval nedoručenie zásielky v súlade s Európskym nariadením č. 1393/2007, teda v jazyku vyhotovenom pre členský štát kde sa písomnosť doručuje. Oprávnený vo svojom vyjadrení (ktoré prebral aj exekučný súd) uvádza, že nie je možný súdny prieskum takýchto rozhodnutí. Na margo tohto tvrdenia opäť poukázal na znenie čl. 19 Nariadenia EP č. 1393/2007. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci je povinnosťou komunikovať medzi „povinným“ spoločnosťami a to v súlade citovaného zákona. Je evidentne zrejmé, že došlo k podstatnému porušeniu ako vnútroštátneho zákona tak aj Nariadenia č. 1393/2007. Súd v tomto prípade vôbec nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie, keďže už pri vydávaní európskeho platobného rozkazu došlo k procesným vadám, pričom aj návrh na vykonanie exekúcie vychádza z nesprávneho právneho a procesného posúdenia. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale napr. aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktoré by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (viď Nález ÚS: , , ). S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia“ môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálne. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica exekúciu podľa § 61k zastavil.

5/ Oprávnený uviedol, že povinný v sťažnosti neuvádza žiadne nové skutočnosti či dôvody, ktoré neuviedol už vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, pričom s týmito dôvodmi sa exekučný súd v napadnutom uznesení riadne a správne vysporiadal. Zároveň sa pridržiaval aj svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dodal, že povinný absolútne neuniesol dôkazné bremeno, a to ani v sťažnosti. Na záver zhrnul, že povinný odôvodnil svoj návrh na zastavenie exekúcie dôvodmi, ktoré uplatnil po uplynutí zákonnej koncentračnej lehoty, ktorých skúmanie je vecou súdu členského štátu pôvodu exekučného titulu, nie členského štátu výkonu a ktoré nepodložil absolútne žiadnymi dôkazmi a tak po celú dobu ostávajú len v rovine tvrdení povinného. Oprávnený preto navrhol, aby súd sťažnosť v zmysle ust. zamietol a vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým poverí exekútora vymožením náhrady trov oprávneného vynaložených v súvislosti s návrhom, a to vo výške 98,69 EUR za jeden úkon právnej služby (71,37 EUR tarifná odmena + 10,87 EUR režijný paušál + 20 % DPH.

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne posúdil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je návrhom podľa Exekučného poriadku, teda návrhom podanom po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tieto skutočnosti preukazujú i doručenka, ktorou bolo upovedomenie doručené povinnému dňa 19.11.2020, a ten podal návrh na zastavenie exekúcie priamo exekučnému súdu dňa 03.02.2021. Tieto zistenia nakoniec v sťažnosti nerozporoval ani samotný povinný. Tvrdil však, že aj po uplynutí lehoty uvedenej v Exekučného poriadku sú dôvody ním uvádzané relevantnými pre zastavenie exekúcie.

13/ V exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 (o také sa jedná aj v prejednávanej veci) platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (do 31.03.2017) je tak stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere len jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie (podľa predchádzajúcej právnej úpravy mohol povinný uplatňovať námietky voči exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie), ktorý môže podať i opakovane s rozličnými účinkami. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. z 03.03.2020). Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.

14/ Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdom vyhodnotený ako návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, tvrdenia povinného boli limitované tým, že v ňom mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Premietnutím vyššie uvedených zákonných pravidiel na prejednávanú vec, bolo všetky tvrdenia povinného (že mu exekučný titul nebol doručený v jazyku, ktorému rozumie a do dátovej schránky, že ho vydal nepríslušný orgán a preto i exekučný súd postupoval nesprávne ak vydal poverenie na vykonanie exekúcie) tvrdeniami, ktoré mohol a mal povinný tvrdiť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Je bez akýchkoľvek pochýb, že uvedené skutočnosti nemohli nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale museli tu byť ešte pred začatím exekučného konania. V uvedenej veci nemožno na jeho tvrdenia nahliadať ani cez výnimku upravenú v § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. že tieto tvrdenia nemohol

bez svojej viny uplatniť skôr, pretože také skutočnosti ktoré mu bránili podať návrh na zastavenie exekúcie z uvedených dôvodov v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný ani netvrdil a nepreukazoval (tak v návrhu na zastavenie exekúcie ako i ani v sťažnosti). Preto treba prisvedčiť záveru vyššieho súdneho úradníka, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom po vyše 2 mesiacoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom namietal také skutočnosti, ktoré mohol uplatniť už skôr (podaním návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku), nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie.

15/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinnej voči výroku I. uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom sp. zn. zo dňa 12.10.2021 ako nedôvodnú.

16/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

17/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

18/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

19/ Právny zástupca oprávneného si v rámci vyjadrenia k sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 98,69 EUR za toto vyjadrenie. v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola istina vo výške 1 468,65 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa v spojení s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 35,68 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 71,37 EUR), 10,87 EUR ako režijný paušál za rok 2021 a 9,31 EUR ako 20% DPH. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 55,86 EUR priznané mu týmto rozhodnutím a trovy vo výške 55,86 EUR priznané mu rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).