Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-64-2022.pdf
PDF · 103.76 KB
Case nature
Subarea
24Co/64/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, o návrhu navrhovateľa: M. N., nar. XX.X.XXXX, adresa N., B. X, proti odporcovi: JUDr. Stanislav Volár, správca dlžníka: W. G., nar. X.X.XXXX, adresa G. G. X, so sídlom Piešťany, Kukučínova 11, IČO: 37 846 604, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22C/23/2022-28 zo dňa 19.5.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorým žiadal zakázať žalovanému nakladať s označenými nehnuteľnosťami a to formou ich predaja, dražby alebo inou formou ich speňaženia a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) v celom rozsahu zamietol. Vo výroku II. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd po preskúmaní návrhu žalobcu z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 127, § 132 a § 326 CSP posudzoval, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v § 325 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť, a to najmä s ohľadom na to, akú ochranu (akého práva) žalobca sleduje a či žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný, keď miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
3. Z návrhu a žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že úpadca je vlastníkom všetkých predmetných nehnuteľností v žalobcom uvádzaných podieloch, a že k nehnuteľnostiam bolo do katastra nehnuteľností zapísané záložné právo žalobcu ku všetkým nehnuteľnostiam (tak na LV č. XXXX ako i LV č. XXXX). Zároveň mal súd za osvedčené, že na úpadcu bol dňa 24. 03. 2020 vyhlásený konkurz (č.l. 17 - 18). Na oboch listoch vlastníctva je tiež uvedená poznámka, že žalobca začal výkon záložného práva. Súd mal tiež za osvedčené, že žalovaný prostredníctvom dražobníka oznámil dražbu predmetných nehnuteľností, ktorá sa má uskutočniť dňa 31. 05. 2022 (č.l. 8 - 11).
4. Súd však nemal za osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu vo veci samej. Prvoinštančný súd s poukazom na znenie ust. § 167h ods. 1 a 3 ZoKR, § 167k ods. 1, 11 a § 50 ods. 1 ZoKR (zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) uviedol, že z LV ako i z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že záložné právo žalobcu k nehnuteľnostiam bolo v oboch prípadoch zapísané do katastra nehnuteľností (a teda
vzniklo) až v roku 2021, t.j. po tom, ako bol na úpadcu vyhlásený konkurz, teda počas konkurzu. Ust. § 50 ods. 1 ZoKR v spojení s § 167k ods. 1 ZoKR pritom výslovne uvádza, že na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva na budúci majetok (pozn. čo nie je tento prípad, keďže úpadca bol vlastníkom nehnuteľností už v čase vyhlásenia konkurzu), ak bolo zaregistrované pred vyhlásením konkurzu, a okrem záložného práva zriadeného správcom (čo rovnako nie je tento prípad).
5. Zostáva posúdiť, či žalobca osvedčil, že predmetné nehnuteľnosti nie sú majetkom podliehajúcim konkurzu a teda by sa na záložné práva v prospech žalobcu neaplikoval § 50 ods. 1 ZoKR. Pokiaľ ide o záložné právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX (pozemky), podľa listu vlastníctva je k nehnuteľnostiam zapísané iba jedno záložné právo, a to záložné právo v prospech žalobcu, ktoré bolo do katastra zapísané v roku 2021, t.j. počas konkurzu. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vyhlásenia konkurzu toto záložné právo neexistovalo, nejde o majetok, na ktorom by v čase vyhlásenia konkurzu viazlo zabezpečovacie právo, a teda ide o majetok, ktorý s poukazom na § 167h ods. 1 ZoKR podlieha konkurzu. To znamená, že po začatí konkurzu už na ňom žalobca nemohol platne zriadiť záložné právo (§ 50 ods. 1 ZoKR v spojení s § 167k ods. 11 ZoKR). Pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX (byt), v čase vyhlásenia konkurzu tento majetok bol zaťažený zabezpečovacím právom, a to záložným právom zriadeným v prospech Z. R. V. F. N., a.s.. Podľa oznámenia o dražbe (č.l. 8 - 11) si tento zabezpečený veriteľ prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní a teda s poukazom na § 167k ods. 1 ZoKR i tento majetok podlieha konkurzu a teda po začatí konkurzu už na ňom žalobca nemohol platne zriadiť záložné právo. Žalobca v návrhu síce uviedol, že podľa jemu dostupných informácií si prednostný záložný veriteľ svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil, avšak toto tvrdenie samé o sebe nemôže byť považované za osvedčenie nároku žalobcu, resp. osvedčenie skutočnosti, že nehnuteľnosť na LV č. XXXX nepodlieha konkurzu. Prihlásenie pohľadávky Z. R. V. F. N., a.s. do konkurzu vyplýva z oznámenia o dražbe. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by akokoľvek spochybnil správnosť údajov v oznámení o dražbe, ani žalobca nešpecifikoval, z akého zdroja čerpal informáciu o tom, že si Z. R. V. F. N., a.s. svoju pohľadávku v konkurze neprihlásila. Ide tak len o subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie žalobcu.
6. Za danej procesnej situácie súd nemohol dospieť k inému záveru, než že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej a na to nadväzujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení by súd neprimerane zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Vzhľadom na to musel súd návrh žalobcu zamietnuť (výrok I.).
7. O trovách prvoinštančný súd rozhodol postupom podľa § 354 a § 262 ods. 1 CSP, keďže uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, avšak zo spisu mu, aj vzhľadom na charakter konania, žiadne trovy nevyplývajú a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
8. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, pričom uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby sám vo veci rozhodol tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Odvolateľ uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa v plnom rozsahu nestotožňuje. Ako vyplýva z príslušného LV, navrhovateľ je záložným veriteľom. Zo zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že zabezpečovaná pohľadávka je vo výške 10.000,- Eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2018. Záložnú zmluvu príslušný okresný úrad, katastrálny odbor aj zavkladoval pod číslom vkladu V 1100/2021 ku dňu 16.3.2021. Následne odvolateľ poukázal na ust. § 167k ods. 1 ZoKR, podľa ktorého zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu iba vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ. Zákonné obmedzenie vzniku zabezpečovacieho práva sa tak teda týka majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu, t.j. uvedený účinok vyhlásenia konkurzu nedopadá na majetok, ktorý síce patrí úpadcovi, nepodlieha však konkurzu. Následne zdôraznil, že nakoľko ku dňu 16.3.2021 nedoručil do konkurzu prihlášku pohľadávky žiadny prednostný veriteľ, v dôsledku toho nehnuteľnosti, o ktoré ide v tomto konaní, nemohli tvoriť konkurznú podstatu úpadcu, resp. nepodliehali v tom čase konkurzu. Zákonné obmedzenie vzniku zabezpečovacieho práva v zmysle ZoKR sa tak nemohlo uplatniť. Ako
vyplýva z Oznámenia o doručení prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty zverejneného v OV č. 73/2021 zo dňa 19.4.2021 prednostný veriteľ - Z. R. V. F. N., a.s., prihlášku pohľadávky uplatnila a doručila do kancelárie správcu až dňa 14.4.2021, teda po dni 16.3.2021, kedy došlo k povoleniu vkladu záložného práva žalobcu do katastra nehnuteľností. Napriek podanej prihláške tohto veriteľa je majetok zaradený vo všeobecnej podstate, z čoho vyplýva, že uvedený veriteľ prihlásil nezabezpečenú pohľadávku, nie ako súd konštatuje zabezpečenú pohľadávku. Ako prílohu k tejto časti odvolania navrhovateľ označil predmetné oznámenie zo dňa 19.4.2021, ktoré však k odvolaniu nepripojil.
10. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia s tým, že súd prvej inštancie celú podstatnú časť odôvodnenia vybavil pár odsekmi, pričom je právom strany sporu, aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené, čo sa však nestalo. V tejto súvislosti odkázal na viaceré rozhodnutia pojednávajúce o náležitostiach odôvodnenia súdneho rozhodnutia (rozsudok ESĽP zo 16.12.2002 vo veci Hadjanastssiou v. Grécko, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 327/2010, III.ÚS 36/2010). Odvolateľ vyslovil názor, že prezentovaný právny názor súdu trpí objektívnym nedostatkom odôvodnenia, resp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne preukazovala o čo konkrétne opiera súd prvej inštancie svoje presvedčenie. Odôvodnenie právneho názoru súdu v napadnutom uznesení považuje odvolateľ za objektívne nedostatočné, neobsahuje žiadne dôvody, alebo v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, prípadne aj argumentácia obsiahnutá v odôvodnení je natoľko vnútorne rozporná, že uznesenie je ako celok nepresvedčivé.
11. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu (včítane návrhu a uznesenia súdu prvej inštancie) navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
12. Vo vyjadrení uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 24.3.2020 (o čom pripojil výpis z Obchodného vestníka 57/2020 vydaného 23.3.2020). Pokračoval, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu viazli dve záložné práva: 1. záložné právo prednostného záložného veriteľa ako prvé v poradí - Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s.č. XXXX na ul. A. v W. Z. - zapísané v časti „C“ ťarchy, vyplývajúce z ust. § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov - č.z. 2684/2017 s tým, že nárok si prednostný záložný veriteľ uplatnil prihláškou zabezpečovacieho práva zo dňa 30.3.2020; 2. záložné právo v prospech Z., a.s., podľa V 5878/2008 zapísané v časti „C“ ťarchy - č.z. 2050/2008 s tým, že nárok si záložný veriteľ uplatnil prihláškou zabezpečovacieho práva zo dňa 24.3.2020. Odporca pokračoval, že v čase po vyhlásení konkurzu boli katastrom nehnuteľností zapísané dve záložné práva v prospech navrhovateľa dňa 19.2.2021 - titul V 1100/2021 a dňa 21.9.2021 - titul V 4799/2021. V súlade s § 50 ods. 1 ZoKR na majetku podliehajúcemu konkurzu nemôže vzniknúť počas konkurzu zabezpečovacie právo. Je nespochybniteľné, že v čase vyhlásenia konkurzu záložné právo žalobcu neexistovalo, teda sa jedná o majetok, ktorý s poukázaním na ust. § 167h ods. 1 ZoKR podlieha konkurzu, čo tiež znamená, že po vyhlásení konkurzu žalobca nemohol na tomto majetku platne zriadiť záložné právo.
13. Odporca pokračoval, že navrhovateľ v návrhu, ako aj v odvolaní úmyselne uvádzal nepravdivé a zjavne zavádzajúce tvrdenia a to, že záložnými veriteľmi evidovanými v katastri nehnuteľností je iba záložca Z., a.s., že prednostný záložný veriteľ si neprihlásil svoju pohľadávku v konkurze, že žalovaný pristupuje k speňaženiu majetku napriek tomu, že na to nie je oprávnený a podobne. Odporca v súvislosti s vydaným uznesením doručil do súdneho spisu dva doklady súvisiace s postupmi žalobcu a to uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 28OdK/69/2020 a uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 30CoKR/64/2021, ktoré bližšie objasňujú obštrukčné postupy žalobcu v konkurznom konaní. Na ukážku pripojil dva podpisy úpadcu v totožný deň na záložnej zmluve ako právnom titule zápisu do katastra, bez bližšieho vysvetlenia. Uvedené obštrukcie vyústili do podania trestného oznámenia. Záverom odporca uviedol, že dňa 31.5.2022 bol osvedčený priebeh dražby majetku úpadcu, o čom pripojil prvú stranu notárskej zápisnice zo dňa 31.5.2022.
14. V doplňujúcom vyjadrení odporca uviedol, že prednostný záložný veriteľ si pohľadávku uplatnil v zákonnej 45-dňovej lehote. Pripojil aj kópiu jeho prihlášky doručenej 30.3.2020.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. dCSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
16. Predmetom odvolacieho prieskumu, ktorý je vymedzený ako rozsahom tak i uplatnenými dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, keďže nemá účinne zriadené záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal odporcovi uložil nenakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, zamietnuť.
17. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie oprel najmä o ust. § 167k ods. 1 ZoKR, podľa ktorého zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ, k čomu podľa prvoinštančného súdu došlo, v dôsledku čoho v zmysle § 50 ods. 1 ZoKR na tomto majetku podliehajúcom konkurzu už nemohlo počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo navrhovateľa. Odvolateľ dôvodí v podstate tým, že nakoľko ku dňu 16.3.2021, kedy kataster nehnuteľností povolil vklad jeho záložného práva do katastra nehnuteľností, nedoručil do konkurzu prihlášku pohľadávky žiadny prednostný veriteľ, v dôsledku čoho tak dotknuté nehnuteľnosti nemohli tvoriť konkurznú podstatu úpadcu a nepodliehali konkurzu (§ 167k ods. 1 ZoKR), nemohlo potom platiť obmedzenie v zmysle § 50 ods. 1 ZoKR, že počas konkurzu nemohlo vzniknúť zabezpečovacie právo na dotknutých nehnuteľnostiach.
18. V zmysle § 167h ods. 1 ZoKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu.
19. V zmysle § 167k ods. 1 ZoKR zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ.
20. Podľa § 50 ods. 1 ZoKR na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo, okrem vymenovaných výnimiek na daný prípad sa nevzťahujúcich.
21. Z obsahu spisu bolo v konaní osvedčené, že konkurz na majetok dlžníčky bol vyhlásený dňa 23.3.2020 (č.l. 17). Na majetku dlžníčky v čase vyhlásenia konkurzu viazli dve záložné práva a to záložné právo prednostného záložného veriteľa (ako prvé v poradí) - Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č.s. XXXX na ulici A. v W. Z., zapísané v časti „C“ ťarchy - č.z. 2684/2017 na LV XXXX. Podľa kópie prihlášky v spise si tento prednostný záložný veriteľ prihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku prihláškou doručenou dňa 30.3.2020. Na majetku dlžníčky v čase začatia konkurzu viazlo tiež záložné právo v prospech Z. R. V. F. N., a.s., podľa V 5878/2008 zapísané v časti „C“ ťarchy - č.z. 2050/2008 na LV XXXX; tento záložný veriteľ si nárok do konkurzu uplatnil prihláškou zabezpečovacieho práva zo dňa 24.3.2020. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že až v čase po vyhlásení konkurzu boli do katastra nehnuteľností na majetok dlžníčky zapísané dve záložné práva, obe v prospech žalobcu a to na LV č. XXXX pod V 1100/2021 dňa 19.2.2021 a na LV č. XXXX pod V 4799/2021 dňa 21.9.2021. Je teda nesporné, že obe záložné práva v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam dlžníčky vznikli až v roku 2021, teda po začatí konkurzu na majetok dlžníčky, ktorý bol vyhlásený dňa 23.3.2020. Ako bolo uvedené vyššie, už pred vznikom záložných práv navrhovateľa, si záložní veritelia včítane prednostného, uplatnili prihláškou v konkurze svoje zabezpečovacie práva (dňa 24.3.2020 a 30.3.2020).
22. Keďže v danom prípade sa do konkurzu v zákonnej 45-dňovej lehote na podanie prihlášok prihlásil prednostný zabezpečený veriteľ, dotknutý majetok vo vlastníctve dlžníčky na LV XXXX tvoril podľa § 167k ods. 1 ZoKR odo dňa prihlášky 30.3.2020 konkurznú podstatu a nezaťažený majetok na LV XXXX v zmysle § 167h ods. 1 ZoKR podliehal konkurzu od vyhlásenia konkurzu, v dôsledku čoho na tomto majetku podliehajúcom konkurzu už nemohlo účinne vzniknúť zabezpečovacie právo (§ 50 ods. 1 ZoKR). Preto ak zabezpečovacie práva navrhovateľa k dotknutým nehnuteľnostiam vznikli až v roku 2021, teda po vyhlásení konkurzu a po prihlásení prednostného zabezpečeného veriteľa, zriadenie záložného práva navrhovateľom bolo pre rozpor so zákonom (§ 50 ods. 1 ZoKR), v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Absolútna neplatnosť pôsobí pritom od počiatku voči každému a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti.
23. S poukazom na vyššie uvedené potom prvoinštančný súd správne uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému žiadal neodkladným opatrením poskytnúť ochranu, ako nevyhnutnú podmienku pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V dôsledku toho bol jeho návrh dôvodne preskúmavaným uznesením zamietnutý.
24. Odhliadnuc od uvedeného predmetná dražba, ktorej chcel navrhovateľ nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia zabrániť, podľa pripojeného osvedčenia o priebehu dražby, ako aj zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a LV č. XXXX, už prebehla, v dôsledku čoho sa požadované obmedzenie odporcu stalo nerealizovateľným a bezpredmetným.
25. Odvolací súd nezistil ani naplnenie nepriamo uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom - nedostatočným odôvodnením rozhodnutia
- znemožnil navrhovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia preskúmavaného uznesenia je zrejmé, že súd primeraným spôsobom opísal obsah návrhu a pripojené dôkazy, uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje závery, prijaté právne závery súd aj primerane vysvetlil. Samotný fakt, že odvolateľ sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na toto rozhodnutie kladie ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2, s použitím § 234 ods. 2 CSP. Odvolací súd naopak má za to, že odôvodnenie preskúmavaného uznesenia má všetky náležitosti v zmysle cit. ustanovení. Ani tento uplatnený odvolací dôvod nebol preto naplnený.
26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.
27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. S poukazom na uvedené odvolací súd odporcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi.
28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).