Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-72-2021.pdf
PDF · 135.24 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXXX/XX, XXX XX G. J., 2. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. Sv. Y. XXX, XX XXX Z., zastúpenej: Advokátska kancelária Rieglová & Kadáková, s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 831,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. septembra 2020 č.k. 9Csp/114/2017-347, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej v prvom rade zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e .
II. V časti týkajúcej sa povinnosti uloženej žalovanej v druhom rade rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná v druhom rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaná v druhom rade je povinná uvedenú povinnosť splniť spoločne a nerozdielne s žalovanou v prvom rade, ktorej bola rovnaká povinnosť uložená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. októbra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-167, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. novembra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-163, a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. mája 2020 č.k. 25Co/94/2019-276.
III. Žalobca má nárok voči žalovaným v prvom a druhom rade na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 831,31 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 14.08.2017 do zaplatenia, na základe zistenia o opakovanom neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste G. A. XXXX/XX, XXX XX G. J., bez zmluvy, čím mu vznikla škoda v žalovanej výške. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe písomne nevyjadrila. Žalovaná v 2. rade namietala, že spoluvlastnícky podiel nadobudla za trvania manželstva s JUDr. N. Z., manželstvo bolo rozvedené. V súčasnosti je predmetom vyporiadania BSM. Nehnuteľnosť neužíva. Vo vzťahu k nej absentuje základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je porušenie právnej povinnosti. Žiadala, aby bola žaloba voči nej zamietnutá. 2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 22. októbra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-167 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. novembra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-163 uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura spolu s
5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanej v 2. rade žalobu zamietol. Žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % oproti žalobcovi. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % oproti žalovanej v 1. rade. Na odvolanie žalobcu a žalovanej v 1. rade odvolací súd rozsudkom zo dňa 20. mája 2020 č.k. 25Co/94/2019-276 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade potvrdil a v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanej v 2. rade a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie tým, že nedoručil vyjadrenie žalovanej v 2. rade bez uvedeného dátumu predložené na pojednávaní dňa 22.10.2018 právnemu zástupcovi žalobcu a neumožnil mu sa k nemu vyjadriť, hoci strany sporu neboli pred nariadením pojednávania poučené o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 CSP postupom podľa § 167 CSP, odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces. Na skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP bol odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, povinný prihliadnuť, preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanej v 2. rade a vo výroku o trovách konania, ako výroku závislého, zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navyše vyslovil názor, že žalované v 1. a 2. rade, ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti, spoločne a nerozdielne zodpovedajú za celý odber plynu na odbernom mieste bez uzatvorenej zmluvy treťou osobou, ktorej umožnili svoju nehnuteľnosť užívať. Ďalej odvolací súd prisvedčil námietke žalobcu, že vo veci nešlo o spotrebiteľský vzťah, keďže uplatnený nárok nevyplýval zo žiadnej zmluvy a bez zmluvy nemohol medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade vzniknúť spotrebiteľský vzťah, založený na rozličnom postavení dodávateľa, ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľa, ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 3.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, voči žalovanej v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 82 ods. 1, 2, 3, 4, § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 51, § 415, § 420 ods. 1, § 488, § 494, § 559 ods. 1, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 3.2. Súd prvej inštancie zistil, že žalované sú podielovými spoluvlastníčkami k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie G. J., pre obec G. J., parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č XXXX o výmere 525 m2, na ktorej je postavený rodinný dom súpisné č. XXXX, každá v podiele 1-ica z celku. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov a zároveň zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia žalovanej sumy titulom neoprávneného odberu zemného plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v platnom znení, keďže troma kontrolami odberného miesta v nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaných, vykonanými dňa 08.01.2016, 27.01.2016 a 09.12.2016, zistil neoprávnený odber plynu, ktorým mu vznikla škoda podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu konštatoval, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor. 3.3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že na odbernom mieste, ktoré je v spoluvlastníctve oboch žalovaných dochádzalo k odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy. V takomto prípade je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a je právne irelevantné a bezdôvodné, či sa v tejto nehnuteľnosti vlastníci nehnuteľnosti zdržiavali alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“ Žalovaná v 2. rade nespochybňovala skutočnosť, že bola v období neoprávneného odberu zemného plynu spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, čo preukazuje aj výpis z LV č. XXXX kat. územia G. J. pre obec G. J., okres G. J. zo dňa XX.XX.XXXX. K tomu
súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. S vlastníctvom nehnuteľnosti sú okrem práva spojené aj povinnosti, a to aj povinnosť svoju nehnuteľnosť kontrolovať, či jej užívaním nevzniká škoda inému subjektu. Ak sa vlastník rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania inej osobe, je povinný kontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, pričom ako vlastník je oprávnený podmieniť dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti povinnosťou uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a následne kontrolovať, či si táto tretia osoba plní svoje povinnosti vyplývajúce z dojednaného spôsobu užívania t.j., či uzatvorila zmluvu o dodávke plynu, a či za plyn i riadne platí. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prípade neoprávneného odberu plynu je vlastník podľa § 82 zákona o energetike považovaný za odberateľa, pričom ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt (odberateľ plynu), v tomto prípade obaja spoluvlastníci nehnuteľnosti, vznik škody zavinili alebo nie. Opačný výklad ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z., t.j., že za odberateľa plynu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, možno považovať len osobu, ktorá plyn skutočne odoberala, by viedlo až k znemožneniu uplatnenia si práva na náhradu škody, pretože poškodený nemá možnosť dozvedieť sa kto a kedy nehnuteľnosť skutočne užíval, nemá reálnu možnosť identifikovať subjekty, ktoré nehnuteľnosť užívali, a nemá k dispozícii ani žiadny zákonný spôsob, ako by sa o tejto skutočnosti dozvedel. Preto nemôže byť povinnosťou žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej siete, zisťovať, kto skutočne odoberal plyn a či nehnuteľnosť užíval sám vlastník alebo iná osoba. 3.4. K dohode o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti uzatvorenej medzi žalovanou v 2. rade a B.. N. Z., súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v 2. rade nepreukázala, že by žalobca touto dohodou disponoval v čase neoprávneného odberu zemného plynu, keďže žalovaná v 2. rade nepreukázala a ani netvrdila, že žalobcovi túto dohodu predložila, pričom žalobca jednoznačne uviedol, že sa o nej dozvedel až z odporu podaného žalovanou v 2. rade. Žalobca neoprávnený odber zemného plynu vyúčtoval v období od 04.06.2015 do 08.01.2016 daňovým dokladom číslo XXXXXXXXXX. Žalobca už 04.06.2015 vyslal zamestnanca na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru na odbernom mieste žalovaných za účelom demontáže predmetného meradla, čo mu ale zo strany žalovaných nebolo umožnené. Žalobca vykonal aj ďalšie úkony smerujúce k ukončeniu neoprávneného odberu zemného plynu, ktoré adresoval žalovanej v 1. rade, keď ju na to vyzval, aby skončila s neoprávneným odberom zemného plynu, žalovaná v 1. rade však uvedenú výzvu neprevzala. Tento istý postup žalobca zopakoval aj dňa 08.01.2016 s tým, že meradlo v tento deň nebolo možné demontovať z dôvodu jeho neprístupnosti a žalobca preukázal montážnym listom meradla stav plynomeru a zároveň, že bol podpísaný zo strany žalovaných. Dňa 19.10.2016 opäť žalobca vyslal svojho zamestnanca na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru na adrese G. A. XX, G. J., čo preukázal montážnym listom z tohto dňa, v ktorom okrem iného bolo uvedené, že: „odberateľ nedobytný ani po druhej návšteve“. Z uvedeného dôvodu nebolo možné meradlo demontovať. Tento istý postup bol zopakovaný zamestnancom žalobcu aj 09.12.2016, kde už montážnym listom meradla žalobca preukázal stav počítadla plynomeru 10.587 m3, z čoho je teda úplne jednoznačné, že na odbernom mieste zemného plynu žalovaných dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v rozpore s ust. § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z., čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú vyfakturoval sumou 831,31 eura, ktorú sumu tvorili neoprávnené odbery podľa predložených daňových dokladov v sumách 396,13 eura, 71,22 eura a 363,96 eura. 3.5. Na základe uvedených skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia súd prvej inštancie zaviazal žalované v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura s príslušenstvom s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol aj napriek právoplatnému výroku I. rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. októbra 2018 č.k. 9Csp/14/2017-167, podľa ktorého bola žalovaná v 1. rade zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku dôvodiac, že obe žalované sú podielové spoluvlastníčky k predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a následne ku škode. Preto nebolo možné zaviazať iba žalovanú v 2. rade, nakoľko by bolo rozhodnuté nad rámec žalobného petitu a išlo o duplicitu, t.j. 2 krát 831,31 eura a ide o povinnosť solidárnu. 3.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný.
4.1. Žalovaná v 2. rade podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči nej zamietne a prizná jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodila podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4.2. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého za nelegálny odber zemného plynu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti. S poukazom na ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o energetike tvrdila, že pokiaľ zákon pri identifikácii zodpovedného subjektu za nelegálny odober plynu používa pojem „odberateľ“, z hľadiska gramatického a logického výkladu nemožno pojem odberateľ na účely uplatnenia zodpovednosti za nelegálny odber plynu bez splnenia ďalších predpokladov stotožňovať výlučne s osobou vlastníka nehnuteľnosti. K tomu poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Českej republiky (rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.08.2017 sp.zn. 25 Cdo 1803/2017, zo dňa 19.06.2018, sp.zn. 23 Cdo 1165/2018 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.05.2018 sp.zn. 5Co/311/2017. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nebol účastníkom dohody o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti a nemal reálnu možnosť identifikovať subjekty, ktoré užívali dotknutú nehnuteľnosť, tvrdila, že z vyúčtovania škody spôsobenej žalobcovi vyplýva, že k nelegálnemu odberu plynu dochádzalo opakovane, obdobie nelegálneho odberu plynu sa striedalo s obdobím legálneho odberu plynu, t.j. s obdobím počas ktorého bola uzatvorená zmluva o dodávke plynu, ktoré uzatvárala výlučne žalovaná v 1. rade. Žalobca taktiež adresoval výlučne žalovanej v 1. rade výzvu na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu a na montážnom liste meradla bola taktiež uvedená ako odberateľ výlučne žalovaná v 1. rade. Preto považovala za zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o dodávke zemného plynu, ako aj pri riešení vzniknutej situácie nelegálneho odberu plynu, žalobca komunikoval výlučne so žalovanou v 1. rade. Pokiaľ žalobca pri uplatnení nároku na náhradu škody už nevedel kto by mohol byť škodcom, a preto zažaloval obe spoluvlastníčky z dôvodu objektívnej zodpovednosti za škodu, pokladala takéto konanie za účelové. Žalovaná v 1. rade sa prvýkrát ku konaniu o náhrade škody vyjadrila až v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Nového Zámky č.k. 9Csp/114/2017-167 zo dňa 22.10.2018 a prekážalo jej len to, že je zaviazaná sama. 4.3. Tvrdila, že žalobca vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti musel vedieť, kto je osobou, ktorá sa dopúšťa nelegálneho odberu plynu - nakoľko s touto osobou uzatváral opakovane zmluvu o združenej dodávke plynu, ktorú má inak uzatvorenú i počas trvania celého tohto sporu, ako aj riešil situáciu ohľadom nelegálneho odberu plynu. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s jej argumentáciou, podľa ktorej z dôkazov vyplýva, že všetky zmluvy o dodávke plynu uzatvárala žalovaná v 1. rade, a ani z jedného dôkazu nevyplynula aktívna participácia žalovanej v 2. rade na komunikácii so žalobcom vo veci dodávky zemného plynu. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého k zmene odberateľa podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z. z. dochádza aj pri ukončení zmluvy o dodávke plynu so subjektom, ktorý so súhlasom vlastníka uzatvoril zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom, 4.4. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sama porušila prevenčnú povinnosti predchádzaniu vzniku škody, lebo nejavila záujem o nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou, nekontrolovala riadne užívanie nehnuteľnosti, pričom svojim konaním a správaním umožnila, aby v nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou dochádzalo k spôsobovaniu škodu žalobcovi. Tvrdila, že neporušila všeobecnú prevenčnú povinnosť týkajúcu sa povinnosti predchádzať škodám na majetku v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, keďže nedisponuje prístupovými kľúčmi k predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň neumožnila užívanie predmetnej nehnuteľnosti žiadnej tretej osobe, ktorá by neoprávnený odber mohla spôsobiť. Poukázala na konanie o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/268/2011, a tvrdila, že z neho musí byť zrejmé, že žalovaná v 2. rade je len formálnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorá nemá žiaden dopad, ako sa s touto nehnuteľnosťou nakladá. Regresný nárok, na ktorý súd prvej inštancie odkazuje žalovanú v 2. rade je len teoretický, keďže žalovaná v 1. rade si dlhodobo neplní svoje povinnosti z rôznych právnych vzťahov, čoho dôkazom je množstvo exekučných konaní vedených voči žalovanej v 1. rade na LV č. XXXX, kat. územie G. 4.5. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil konanie resp. nekonanie žalobcu, ktoré tiež prispelo k vzniku škody na jeho strane, keďže k nelegálnym odberom dochádzalo opakovane, dokonca sa striedal legálny odber s nelegálnym odberom plynu. Tvrdila, že rešpektuje všeobecnú zásadu záväznosti vlastníctva, považovala však za neprimerané, ak súd pri zohľadňovaní porušenia prevenčnej povinnosti každého subjektu, zohľadnil len povinnosť vlastníka predchádzať škodám, a nevysporiadal s povinnosťou žalobcu predchádzať škodám vo vzťahu k jeho počínaniu pri riešení predmetných nelegálnych odberov plynu. K tomu poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
23 Cdo 202/2020 zo dňa 24.06.2020. Hoci žalobca dňa 04.06.2015 vyslal pracovníka na vykonanie kontroly odberného miesta za účelom demontáže plynomeru a následne vyzval žalovanú v 1. rade na skončenie neoprávneného odberu plynu, následne konal až 08.01.2016, kedy vyslal pracovníka kontroly na vykonanie kontroly odberného miesta, teda až po 7 mesiacoch a nevyužil ďalšie kroky, ktoré by zabránili nelegálnemu odberu plynu. Keďže medzi obdobím od 28.01.2016 do 18.10.2016 žalobca neevidoval neoprávnený odber plynu na odbernom mieste, považovala za zrejmé, že v tomto období bol odber plynu vykonávaný na základe uzatvorenej zmluvy. Plnenie prevenčnej povinnosti žalobcu hodnotila ako neefektívne vzhľadom na časový úsek medzi kontrolami a demontážou meradla a opakované nelegálne odbery. Tvrdila, že žalobca mohol taktiež oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu krádeže, keďže o tejto možnosti aj informoval vo všetkých vyúčtovaniach škody, ktorú možnosť nevyužil. Tvrdila, že žalovaný ju nikdy nevyzval, aby mu poskytla súčinnosť pri demontáži meradla, ani nepristúpil k administratívnej demontáži v súlade s jeho obchodnými podmienkami. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Zopakoval svoje tvrdenie z priebehu konania, že nikdy nemal uzatvorenú zmluvu so žalovanou v 1. rade, keďže zmluvy uzatváral dodávateľ plynu, ktorým je odlišný subjekt. Po splnení zákonných podmienok, musí dodávateľ zemného plynu uzatvoriť zmluvu o dodávke zemného plynu s odberateľom, a to aj napriek existencii dlhu tohto odberateľa titulom neoprávneného odberu plynu voči žalobcovi, ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Pohľadávka žalobcu voči odberateľovi nie je zákonnou prekážkou pre tohto odberateľa, aby opakovane uzatváral zmluvy o dodávke plynu s rôznymi dodávateľmi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na odbernom mieste v spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2, rade dochádzalo v tvrdenom období k neoprávnenému odberu zemného plynu a v takomto prípade je za to zodpovedný vlastník nehnuteľnosti. Poukázal na čl. 20 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky a na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 30.10.2013 sp.zn. 41 Cob 122/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 28.3.2017 sp.zn. 5 Co 169/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 25.5.2017, sp.zn. 10Co/92/2017. K námietke žalovanej v 2. rade, že je iba „formálnou“ spoluvlastníčkou, tvrdil, že náš právny poriadok takýto pojem nepozná. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uplatnil si právo na zaplatenie trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil 6.1. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné. Napriek uvedenému záveru nebolo možné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, pre jeho nedostatky spočívajúce jednak v nespĺňaní procesných podmienok v časti týkajúcej sa opätovného uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade, a následnej nesprávnej formulácii I. výroku, ktorá spôsobovala jeho nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť. 6.2. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil. V časti týkajúcej sa povinnosti uloženej žalovanej v 2. rade rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaná v 2. rade je povinná uvedenú povinnosť splniť spoločne a nerozdielne s žalovanou v 1. rade, ktorej bola rovnaká povinnosť uložená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. októbra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-167, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. novembra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-163, a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. mája 2020 č.k. 25Co/94/2019-276. 7. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 10. V danej veci rozhodol súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 22. októbra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-167, v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. novembra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-163 tak, že uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a voči žalovanej v 2. rade žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 20. mája 2020
č.k. 25Co/94/2019-276 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade potvrdil, z čoho vyplýva, že v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2020. Za tejto procesnej situácie pokiaľ súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozsudkom opätovne rozhodol o celom nároku žalobcu tak, že opätovne zaviazal na plnenie aj žalovanú v 1. rade, rozhodol aj o predmete konania v časti, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil pre prekážku rozhodnutej veci, ako neodstrániteľnej prekážky konania, na ktorú prihliadal z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, že nebola napadnutá odvolaním (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd podotýka, že zastavenie konania pre prekážku rozhodnutej veci za tejto procesnej situácie neprichádzalo do úvahy. 11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu. 13. Podľa § 82 ods. 2 zákona č 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 14.1. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2. rade z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ žalobnému návrhu vyhovel aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že žalobca v konaní preukázal, že na odbernom mieste, ktoré je v spoluvlastníctve oboch žalovaných dochádzalo k odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy, ktorú skutočnosť žalovaná v 2. rade nespochybnila. V takomto prípade je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a je právne irelevantné a bezdôvodné, či sa v tejto nehnuteľnosti vlastník zdržiaval alebo nie. Ak sa vlastník rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania inej osobe, je povinný kontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, pričom ako vlastník je oprávnený podmieniť dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti povinnosťou uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a následne kontrolovať, či si táto tretia osoba plní svoje povinnosti vyplývajúce z dojednaného spôsobu užívania t.j., či uzatvorila zmluvu o dodávke plynu, a či za plyn i riadne platí. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prípade neoprávneného odberu plynu je vlastník podľa § 82 zákona o energetike považovaný za odberateľa, pričom ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt (odberateľ plynu), v tomto prípade obaja spoluvlastníci nehnuteľnosti, vznik škody zavinili alebo nie. Pokiaľ by bolo možné za odberateľa plynu považovať len osobu, ktorá plyn skutočne odoberala, viedlo by to až k znemožneniu uplatnenia práva na náhradu škody, pretože poškodený nemá možnosť dozvedieť sa kto a kedy nehnuteľnosť skutočne užíval, nemá reálnu možnosť identifikovať subjekty, ktoré nehnuteľnosť užívali, a nemá k dispozícii ani žiadny zákonný spôsob, ako by sa o tejto skutočnosti dozvedel. Preto nemôže byť povinnosťou žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej siete, zisťovať, kto skutočne odoberal plyn a či nehnuteľnosť užíval sám vlastník alebo iná osoba. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zodpovednosť žalovanej v 2. rade za škodu spôsobenú žalobcovi neoprávneným odberom plynu na adrese odberného miesta G., G. J., je daná spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade. Odvolací súd uvedený záver prijal na základe preukázaného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že žalované sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza, preto obidve majú povinnosť vyplývajúcu z § 82 ods. 2 zákona č 251/2012 Z.z. nahradiť žalobcovi, ako prevádzkovateľovi prepravnej a distribučnej siete a prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ktorá mu vznikla. Žalovaná v 1. rade bola na splnenie tejto povinnosti zaviazaná rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 22. októbra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-167, v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. novembra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-163 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. mája 2020 č.k. 25Co/94/2019-276, ktorý vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2020. Keďže súd prvej inštancie, napriek právoplatnému rozsudku, žalovanú v 1. rade v napadnutom rozsudku opätovne zaviazal splniť rovnakú povinnosť, v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu uvedeného v bode 10.
14.2. Napriek vyššie uvedenému záveru odvolacieho súdu nebolo možné rozsudok súdu prvej inštancie časti týkajúcej sa povinnosti uloženej žalovanej v 2. rade potvrdiť, pre jeho nedostatky spočívajúce v nesprávnej formulácii I. výroku, ktorá spôsobovala jeho nezrozumiteľnosť a vytvárala pochybnosti, ktoré by mohli nastať pri nútenom výkone rozhodnutia. K tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pasívnu solidaritu všeobecne upravuje ust. § 511 Občianskeho zákonníka a vzniká, ak viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi plniť dlh spoločne a nerozdielne a veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pričom ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných dlžníkov zanikne priamo zo zákona. Na rozdiel od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, za stavu, keď viaceré subjekty majú rovnaký dlh voči tomu istému veriteľovi, ale z rozdielneho právneho dôvodu, síce tiež platí, že dlh zaniká v rozsahu plnenia jedného z dlžníkov, avšak z procesného hľadiska je potrebné, aby súd tento stav vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia. V danej veci však podľa názoru odvolacieho súdu je daná pasívna solidarita podľa § 511 Občianskeho zákonníka. Keďže súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť aj spoločne a nerozdielne a zároveň vyslovil, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej, vo svojom výroku skombinoval spoločnú a nerozdielnu solidaritu dvoch dlžníkov, o ktorú ide aj v danej veci, so solidaritou dlžníkov, ktorých rovnaký záväzok voči tomu istému veriteľovi vznikol z rôznych právnych dôvodov. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd odstránil tak, že I. výrok súdu prvej inštancie časti týkajúcej sa povinnosti uloženej žalovanej v 2. rade preformuloval. 15.1. Žalovaná v 2. rade v odvolaní namietala, že zákon pri identifikácii zodpovedného subjektu za nelegálny odober plynu používa pojem „odberateľ“, preto tento pojem nemožno na účely uplatnenia zodpovednosti za nelegálny odber plynu bez splnenia ďalších predpokladov stotožňovať výlučne s osobou vlastníka nehnuteľnosti. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že nárok odvodený od ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z., sa aplikuje v prípade, že na odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu plynu, hoci žiadny dodávateľ nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu s odberateľom. V takom prípade je namieste záver, že za odber plynu bez uzatvorenej zmluvy zodpovedá odberateľ, ktorým je osoba oprávnená s odberným miestom nakladať, ktorý je vlastník nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o subjekt odlišný od vlastníka, tento môže byť oprávnený odoberať plyn od dodávateľa len na základe uzatvorenej zmluvy, za predpokladu, že sa preukáže nájomnou zmluvou, z ktorej mu takéto oprávnenie vyplýva. Pri neoprávnenom odbere plynu bez uzatvorenej zmluvy však škoda nevzniká dodávateľovi plynu, ale prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý nemá možnosť identifikovať odberateľa plynu bez uzatvorenej zmluvy, keďže takýto odberateľ sa prevádzkovateľovi distribučnej siete ničím nepreukazuje. Prevádzkovateľ distribučnej siete nemá vedomosť o tom, kto sa v nehnuteľnosti zdržiava so súhlasom vlastníka, užíva ju a odoberá plyn bez zmluvy, nemá právo vstúpiť do nehnuteľnosti, nemá právo overiť totožnosť osôb, ktoré sa v nehnuteľnosti zdržiavajú, alebo ju užívajú. K rozhodnutiam súdov Českej republiky, na ktoré žalovaná v 2. rade poukázala v odvolaní odvolací súd uvádza, že ich nemožno považovať za rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority podľa čl. 2 Civilného sporového poriadku. K tomu poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp.zn. 6 Cdo 29/2017 zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8/2018 pod číslom 71, z ktorého vyplýva, ktoré rozhodnutia treba považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, pričom rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré poukázala žalovaná v 2. rade medzi ne nepatria. S tvrdením žalovanej v 2. rade, podľa ktorého z vyúčtovania škody spôsobenej žalobcovi vyplýva, že k nelegálnemu odberu plynu dochádzalo opakovane, obdobie nelegálneho odberu plynu sa striedalo s obdobím legálneho odberu plynu, t.j. s obdobím počas ktorého bola uzatvorená zmluva o dodávke plynu, ktoré uzatvárala výlučne žalovaná v 1. rade, sa odvolací súd nestotožňuje. Ktorý subjekt, s akým dodávateľom a na aké obdobie mal uzatvorenú zmluvu o odbere plynu na predmetnom odbernom mieste, nebolo premetom dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože žiadna strana sporu vykonanie takého dôkazu nenavrhla. Navyše žalobca v priebehu konania opakovane poukazoval na svoje postavenie vyplývajúce zo zákona a tvrdil, že nikdy nemal uzatvorenú zmluvu so žalovanou v 1. rade, zmluvy uzatváral dodávateľ plynu, ktorým je odlišný subjekt. Či žalobca adresoval niektorú zásielku výlučne žalovanej v 1. rade nie je pri solidárnych dlžníkoch rozhodujúce, keďže veriteľ môže svoju pohľadávku vymáhať od ktoréhokoľvek solidárneho dlžníka. Rovnako tak nie je podstatné, že žalovaná v 1. rade sa prvýkrát ku konaniu o náhrade škody vyjadrila až v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Nového Zámky č.k. 9Csp/114/2017-167 zo dňa 22.10.2018 a prekážalo jej len to, že je zaviazaná sama. 15.2. Pokiaľ žalovaná v 2. rade opakovane tvrdila, že žalobca vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti musel vedieť, kto je osobou, ktorá sa dopúšťa nelegálneho odberu plynu - nakoľko s touto osobou uzatváral opakovane zmluvu o združenej dodávke plynu, ktorú má inak uzatvorenú i počas trvania celého tohto sporu, ako aj riešil situáciu ohľadom nelegálneho odberu plynu, s uvedeným tvrdením
sa odvolací súd nestotožnil. S obsahu spisu ani s dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva skutočnosť, že žalobca uzatváral zmluvu o dodávke plynu, naopak žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že žiadne zmluvy o dodávke plynu neuzatváral a neuzatvára a poukazoval na svoje postavenie prevádzkovateľa distribučnej siete. S námietkou žalovanej v 2. rade, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s jej argumentáciou, podľa ktorej z dôkazov vyplýva, že všetky zmluvy o dodávke plynu uzatvárala žalovaná v 1. rade, a ani z jedného dôkazu nevyplynula aktívna participácia žalovanej v 2. rade na komunikácii so žalobcom vo veci dodávky zemného plynu, sa odvolací súd nestotožnil. Považuje za potrebné zopakovať, že skutková okolnosť, ktorý subjekt, s akým dodávateľom a na aké obdobie mal uzatvorenú zmluvu o odbere plynu na predmetnom odbernom mieste, nebola premetom dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože žiadna strana sporu vykonanie takého dôkazu nenavrhla. Všetky listinné dôkazy, ktoré sa v spise nachádzajú sa týkajú len neoprávneného odberu plynu. Odvolací súd však dáva za pravdu žalovanej v 2. rade, ktorá namietala aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z. súdom prvej inštancie. Dodáva, že na uvedené ustanovenie sa súd prvej inštancie odvolal vzhľadom na ostatné rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom bolo rovnako omylom aplikované. Aplikácia uvedeného ustanovenia však nemala žiadny vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu bez uzatvorenej zmluvy zodpovedajú žalované v 1. a 2. rade. 15.3. Námietku žalovanej v 2. rade voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sama porušila prevenčnú povinnosti predchádzaniu vzniku škody, lebo nejavila záujem o nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou, nekontrolovala riadne užívanie nehnuteľnosti, pričom svojim konaním a správaním umožnila, aby v nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou dochádzalo k spôsobovaniu škodu žalobcovi, sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu spisu vyplýva, že podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti je od roku 2006. A hoci tvrdila, že v roku 2011 iniciovala konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z obsahu spisu však nevyplýva, aký to má súvis so záujmom a kontrolovaním nehnuteľnosti, a ani výsledok toho konania. O. žalovaná v 2. rade preukazovala, že v roku 2010 uzatvorila dohodu o úhrade nákladov za užívanie nehnuteľnosti s N. Z. neskôr v priebehu konania však už tvrdila, že nehnuteľnosť užíva žalovaná v 1. rade. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej v 2. rade, podľa ktorej súd prvej inštancie nezohľadnil konanie resp. nekonanie žalobcu, ktoré tiež prispelo k vzniku škody na jeho strane, keďže k nelegálnym odberom dochádzalo opakovane, dokonca sa striedal legálny odber s nelegálnym odberom plynu. S obsahu spisu vplýva, že žalobca pravidelne vysielal svojich zamestnancov na kontrolu odberného miesta, na rozdiel od žalovanej v 2. rade, ktorá ani netvrdila, že svoju nehnuteľnosť niekedy za posledné roky kontrolovala. Z uvedených dôvodov hoci žalobca nevyužil možnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu krádeže, uvedenú skutočnosť nie je možné považovať za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, a ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej v 2. rade, podľa ktorého ju žalovaný nikdy nevyzval, aby mu poskytla súčinnosť pri demontáži meradla. Podľa LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ešte v tom období bola žalovaná v 2. rade evidovaná ako G. Z., s adresou totožnou, ako bola adresa odberného miesta. O. pokiaľ žalobca všetky vyhotovené listiny adresoval na uvedenú adresu pre Z. T. a G., konal tak v dobrej viere v správnosť údajov v katastri nehnuteľností, a bolo povinnosťou žalovanej v 2. rade dať do katastra návrh na zápis nových osobných údajov - zmenu priezviska a zmenu miesta trvalého pobytu. V opačnom prípade nemôže namietať, že ju žalobca nevyzval na poskytnutie súčinnosti. 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil. V časti týkajúcej sa povinnosti uloženej žalovanej v 2. rade rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaná v 2. rade je povinná uvedenú povinnosť splniť spoločne a nerozdielne s žalovanou v 1. rade, ktorej bola rovnaká povinnosť uložená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. októbra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-167, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. novembra 2018 č.k. 9Csp/114/2017-163, a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. mája 2020 č.k. 25Co/94/2019-276. 17. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že
žalobca bol v celom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).