Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-114-2017.pdf
PDF · 137.86 KB
No categories available
9Csp/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1) T. Z., nar. X.X.XXXX, bytom G. J., G. A. XXXX/XX, 2) G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G.. Sv. Y. XXX, právne zastúpená Mgr. Mária Kadáková, advokátka so sídlom Kotešová 281, o zaplatenie 831,31 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 831,31 Eur od 14.8.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu voči žalovanej v 2.rade z a m i e t a .
III. Žalovanej v 2.rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % oproti žalobcovi.
IV. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % oproti žalovanej v 1.rade.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.7.2017 prostredníctvo právneho zástupcu domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 831,31 eur s príslušenstvom titulom neoprávneného odberu zemného plynu, keď pri kontrole odberného miesta dňa 8.1.2016 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu zaznamenaný stav 6816 m3 a pri kontrole dňa 8.1.2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 8100 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 15.1.2016 túto škodu vyčíslil na sumu 396,13 eur a vystavil o tom daňový doklad - faktúru č. 9000218967 na sumu 396,13 eur, ktorú žalované v lehote splatnosti žalobcovi neuhradili. Pri kontrole odberného miesta dňa 27.1.2016 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu zaznamenaný stav 8100 m3 a pri kontrole dňa 27.1.2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 8434 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 4.2.2016 túto škodu vyčíslil na sumu 71,22 eur a vystavil o tom daňový doklad - faktúru č. 9000219400 na sumu 71,22 eur, ktorú žalované v lehote splatnosti žalobcovi neuhradili. Pri kontrole odberného miesta dňa 9.12.2016 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu zaznamenaný stav 9222 m3 a pri kontrole dňa 9.12.2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 10587 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca
dňa 16.12.2016 túto škodu vyčíslil na sumu 363,96 eur a vystavil o tom daňový doklad - faktúru č. 9000243341 na sumu 363,96 eur, ktorú žalované v lehote splatnosti žalobcovi neuhradili. Podľa podkladov žalobcu ku dňu podania žaloby, k úhrade dlhu zostáva zaplatiť sumu vo výške 831,31 eur na základe vyššie uvedených faktúr. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 10c a § 3 odsek 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení vo výške 5 % ročne od 14.8.2017.
2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila, ani ju nenamietala a ani nepredložila súdu dôkaz, ktorý by preukazoval opak tvrdenia žalobcu.
3. V predmetnej veci súd vydal platobný rozkaz č. k. 9Csp/114/2017-31 dňa 9.11.2017, keď vyhovel nároku žalobcu a uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili spoločne a nerozdielne žalovanú sumu s príslušenstvom, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tomto súde s odôvodnením a zároveň zaviazal žalované v 1. a 2. rade k povinnosti zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 194,20 eur. Predmetný platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote voči nemu podala odpor žalovaná v 2. rade prostredníctvom právnej zástupkyne s odôvodnením, že žalovaná v 1. a žalovaná v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade G. J., katastrálnom odbore na LV č. XXXX, pre kat. územie: G. J., ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parc. registra „C“ č. XXXX o výmere 525 m2, každá v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku. Spoluvlastnícky podiel žalovaná v 2. rade nadobudla počas trvania manželstva s JUDr. N. Z.. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 9C/24/2010-57 zo dňa 19.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2010 bolo manželstvo žalovanej v 2. rade rozvedené. Žalovaná v 2. rade nežila so svojím bývalým manželom v predmetnej nehnuteľnosti už od roku 2010, keďže sa natrvalo odsťahovala z predmetnej nehnuteľnosti a žije v obci Z., okres J.. Predmetnú nehnuteľnosť a svoj spoluvlastnícky podiel neužíva, a to ani príležitostne. Okrem toho jej spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti je predmetom vyporiadania BSM po rozvode, ktoré je takisto vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/268/2011, ktoré ešte nie je právoplatne skončené. Podľa vedomostí žalovanej v 2. rade, predmetnú nehnuteľnosť užíva jej bývalý manžel spolu s ich spoločným synom E. Z.. Uvedenú skutočnosť žalovaná v 2. rade preukazuje i písomnou dohodou o úhrade nákladov spojených s užívaní m nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2010. Žalovaná v 2. rade má za to, že pokiaľ sa žalobca v predmetnej veci domáha splnenia povinnosti, a to uhradenia spôsobenej škody neoprávneným odberom zemného plynu, je potrebné skúmať, či sú v danom prípade splnené základné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniku škody. Z vyššie uvedeného žalovaná v 2. rade zdieľa ten názor, že vo vzťahu k nej absentuje základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti. Žalovaná v 2. rade neporušila ani všeobecnú prevenčnú povinnosť týkajúcu sa predchádzaniu škodám na majetku v zmysle § 415 OZ. Žalovaná v 2. rade ani nedisponuje prístupovými kľúčmi k predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň neumožnila užívanie predmetnej nehnuteľnosti žiadnej tretej osobe, ktorá by neoprávnený odber mohla spôsobiť. Z tohto dôvodu žalovaná v 2. rade aj iniciovala a podala návrh na tunajší súd o vyporiadanie BSM, v ktorom navrhla, aby bol jej spoluvlastnícky podiel v predmetnej nehnuteľnosti prikázaný B.. N. Z.. Okrem toho vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zasielanej žalobcom na predmetnej nehnuteľnosti nikdy neprevzala, nakoľko na uvedenej adrese nemá evidovaný trvalý pobyt a ani sa na nej vôbec nezdržiava. Z týchto dôvodov žiadala žalobu voči nej zamietnuť v plnom rozsahu a v prípade úspechu jej priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Dňa 22.10.2018 súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej v 1. rade podľa § 180 C.S.P., keď žalobca svoju neúčasť ospravedlnil mailom zo dňa 22.10.2018 prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti s tým, že na podanej žalobe trvá a pridržiava sa všetkých svojich písomných podaní a ústnych vyjadrení. Žalovaná v 1. rade mala doručenie predvolania vykázané v súlade s ustanovením § 111 odsek 3 C.S.P.
5. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade a oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to: faktúrami žalobcu na zaplatenie súm 396,13 eur, 363,96 eur a 71,22 eur, zápisom z 8.1.2016, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na zaplatenie sumy 396,13 eur, 71,22 eur a 363,96 eur, vyúčtovaním škody na zaplatenie sumy 396,13 eur, 71,22 eur a 363,96 eur, montážnym listom meradla zo dňa 27.1.2016, 9.12.2016, 19.10.2016 a 4.6.2015, platobným rozkazom, odporom, návrhom na vyporiadanie BSM, uznesením Krajského súdu
v Nitre čl. 41, dohodou o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2010, potvrdením ZŠ s MŠ vo Z., elektronickými vyjadrenia a špecifikáciami nároku žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu a vyjadrením k odporu žalovanej v 2. rade, výpisom z LV č. XXXX kat. územia G. J., vyjadrením žalovanej v 2. rade zo dňa 10.9.2018, výzvou na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu z augusta 2015, potvrdením o pobyte žalovanej v 2. rade z čl. 128, vyjadrením právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade po otvorení pojednávania z čl. 135 spolu so záverečnou rečou a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že navrhuje vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.S.P., nakoľko právny zástupca žalobcu neospravedlnil v dostatočnom časovom predstihu svoju neúčasť na pojednávaní a tiež vážnymi okolnosťami. Predložila súdu rozsiahle písomné vyjadrenie k písomnému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu a tiež aj záverečnú reč s tým, že čo sa týka písomného vyjadrenia po otvorení pojednávania k písomnému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu, uviedla, že pokiaľ mal žalobca vedomosť o tom, že v spornom období nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu, možno hodnotiť odber plynu v danom období ako nelegálny, mal mať vedomosť i o tom, že v medziobdobí medzi dvoma nelegálnymi odbermi plynu, podľa vyúčtovania spôsobenej škody, dochádzalo k odberu legálnemu, a teda k odberu na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Uviedla, že žalobca vo svojom poslednom písomnom vyjadrení poukázal na to, že dňa 4.6.2015 vyslal svojho zamestnanca na vykonanie kontroly odberného miesta za účelom demontáže plynu a následne vyzval žalovanú v 1. rade na skončenie neoprávneného odberu plynu a žalovanú v 2. rade na to nevyzval, ani žiadnym spôsobom ju s takýmto úkonom neoboznámil. Keď jeho pokus o kontaktovanie žalovanej v 1. rade zostal bez odozvy, žalobca vyslal zamestnanca na vykonanie kontroly odberného miesta dňa 8.1.2016 s tým, že z uvedeného je zrejmé, že medzi prvou kontrolou a ďalšou kontrolou uplynulo takmer 7 mesiacov a samotný žalobca nevyužil ďalšie kroky, ktoré by umožnili zabráneniu nelegálneho odberu plynu. Následne samotný žalobca uvádza, že medzi obdobím 28.1.2016-18.102016 neeviduje, že by na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu. Konanie žalobcu pokladala žalovaná v 2. rade za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a teda jeho uplatňovaná škoda voči žalovanej v 2. rade ako nedôvodná. S poukazom na to, že pokiaľ žalobca plnenie svojej prevenčnej povinnosti preukazuje kontrolami zamestnancov, ktoré v konečnom dôsledku nezabránili ďalšiemu nelegálnemu odberu plynu, je otázne, či je takýto spôsob hájenia vlastných práv skutočne efektívny. V závere uviedla, že navrhuje žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietnuť, lebo je presvedčená, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si voči žalovanej v 2. rade žiadnu škodu. Žalovaná v 2. rade je práve osobou, ktorá by bola poškodená práve priznaním nároku žalobcu voči jej osobe. Pokladala za kľúčové vyriešenie otázky, či je možné zaťažiť vlastníka nehnuteľnosti zodpovednosťou za náhradu škody za nelegálny odber plynu bez ohľadu na skutkové okolnosti prípadu. Nestotožnila sa s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého zodpovedá za nelegálny odber plynu vždy vlastník nehnuteľnosti. Podľa názoru právnej zástupkyne, za nelegálny odber plynu je zodpovedný vždy odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn.
7. Právny zástupca žalobcu sa elektronicky vyjadril k písomne podanému odporu žalovanej v 2. rade, a to svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.8.2018, v ktorom uviedol, že žalovaná v 2. rade žiadnym spôsobom nespochybňuje, že na jej odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu a že bola v období neoprávneného odberu zemného plynu podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Namietal skutočnosť, že súd považuje vzťah medzi stranami sporu za spotrebiteľský, nakoľko v danom prípade sa spor odvíja od zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v platnom znení. Vzťah medzi stranami sporu sa netýka dodávky plynu, keďže žalobca nie je dodávateľom plynu, a preto uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale ide o nárok na náhradu škody podľa § 59 odsek 2 zákona č. 656/2004 Z. z. v platnom znení, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom. Poukázal na rôzne rozsudky súdov SR, najmä na rozsudok Okresného súdu Galanta z 18.4.2017, sp. zn. 8C/113/2016, ktorý uviedol, že čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaných v zmysle ustálenej súdnej praxe, za neoprávnený odber plynu zodpovedajú vlastníci nehnuteľnosti a tým je daná pasívna legitimácia žalovaných v spore. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/258/2011 zo dňa 27.9.2012 nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto v skutočnosti odoberal plyn bez zmluvného vzťahu, teda či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník, resp. iný subjekt na základe nájomnej zmluvy. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase skutočne nehnuteľnosť užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si potom môže uplatňovať škodu u tohto subjektu. Tiež poukázal na to, že podľa rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.12.2017 sp. zn. 20Csp/46/2016, v prípade neoprávneného odberu plynu musí byť samotný vlastník podľa § 82
ZoE považovaný za odberateľa. Vo svojej podstate ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt, v tomto prípade vlastník nehnuteľností vznik škody zavinil alebo nie.
8. Výpisom z LV č. XXXX kat. územia G. J. žalobca preukázal, že žalované v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami k nehnuteľnosti v kat. území G. J., pre obec G. J. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX o výmere 525 m2, na ktorej sa nachádza dom so súp. č. XXXX a obe sú podielovými spoluvlastníčkami v podiele 1/2 k celku.
9. Faktúrami č. 9000218967 na zaplatenie sumy 396,13 eur, faktúrou č. 9000219400 na zaplatenie sumy 71,22 eur a faktúrou č. 9000243341 na zaplatenie sumy 363,96 eur si žalobca vyúčtoval škodu neoprávneným odberom zemného plynu.
10. Zápisom zo dňa 8.1.2016 žalobca preukázal, že išlo o neoprávnený odber zemného plynu u odberateľa, iba žalovanej v 1. rade so stavom plynomeru 8100 m3 s tým, že dňom 4.6.2015 bol ukončený odber a výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu ku dňu 11.1.2016 bola vyčíslená celková výška neoprávneného odberu plynu sumou 396,13 eur, čo bolo zároveň zaslané žalovaným v 1. a 2. rade.
11. Montážnym listom meradla zo dňa 27.1.2016 žalobca preukázal, že v ňom uviedol ako odberateľa iba žalovanú v 1. rade s tým, že za odberateľa podpísala tento montážny list iba žalovaná v 1. rade a výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu ku dňu 29.1.2016 bola vyčíslená celková výška neoprávneného odberu plynu sumou 71,22 eur, čo bolo zároveň zaslané žalovaným v 1. a 2. rade.
12. Montážnym listom meradla zo dňa 9.12.2016 žalobca preukázal, že v ňom uviedol ako odberateľa iba žalovanú v 1. rade s tým, že odberateľ nebol podpísaný, pretože v montážnom liste bola uvedená poznámka „odberateľ neprítomný, bránka otvorená“ a výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu ku dňu 10.12.2016 bola vyčíslená celková výška neoprávneného odberu plynu sumou 363,96 eur, čo bolo zároveň zaslané žalovaným v 1. a 2. rade.
13. Montážnym listom meradla zo dňa 19.10.2016 žalobca preukázal, že v ňom uviedol ako odberateľa iba žalovanú v 1. rade s tým, že odberateľ nebol podpísaný, pretože v montážnom liste bola uvedená poznámka „odberateľ nedobytný ani po druhej návšteve“.
14. Montážnym listom meradla zo dňa 4.6.2015 žalobca preukázal, že v ňom uviedol ako odberateľa iba žalovanú v 1. rade s tým, že žalobca vyslal zamestnanca na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru za účelom demontáže predmetného meradla, ale v tomto montážnom liste je zároveň uvedené, že mu nebolo umožnené meradlo demontovať.
15. Výzvou na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu, ktorý žalobca doručoval iba žalovanej v 1. rade, ju vyzýva na to, aby bez zbytočného odkladu neoprávnený odber skončila, nakoľko dôjde k odpojeniu jej odberného miesta od distribučnej siete. Zároveň žalobca preukázal kópiou doručenky z čl. 113, že túto výzvu zaslal iba žalovanej v 1. rade 5.8.2015.
16. Žalovaná v 2. rade preukázala návrhom na vyporiadanie BSM po rozvode, že taký podala na tunajší súd dňa 19.12.2011, podľa ktorého navrhla svoj spoluvlastnícky podiel v 1/2 v spornej nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva jej bývalého manžela. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/644/2016-652 zo dňa 28.9.2017 preukázala, že predmetná vec pod sp. zn. 9C/268/2011 nie je ešte právoplatne skončená.
17. Potvrdením ZŠ s MŠ vo Z. žalovaná v 2. rade preukázala, že platí poplatky za svoje maloleté dieťa, ktoré navštevuje toto predškolské zariadenie a mesačne tam uhrádza poplatok vo výške 18,40 eur.
18. Dohodou o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti žalovaná v 2. rade preukázala, že túto dohodu uzavrela dňa 15.12.2010 s bývalým manželom, podľa ktorej je z čl. 2 dohody zrejmé, že žalovaná v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť neužíva a nezdržiava sa v nej, v zmysle tejto dohody je preto povinný B.. N. Z. hradiť všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, a to: náklady na
spotrebu plynu, elektrickej energie, vody, poplatok za internet a Magio televíziu. Dohoda je podpísaná žalovanou v 2. rade a B.. N. Z..
19. Vyjadrením žalovanej v 2. rade zo dňa 10.9.2018 žalovaná uviedla, že má za to, že predmetné rozhodnutia, ktoré žalobca uvádza vo svojom rozsiahlom elektronickom podaní zo dňa 17.8.2018 nie sú aplikovateľné na daný skutkový stav tohto sporu, nakoľko podľa názoru právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade, za odberateľa je potrebné pokladať v zásade za osobu, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu a v prípade, ak táto osoba nie je dodávateľovi známa, za zodpovednú osobu za neoprávnený odber plynu treba podľa názorov súdu pokladať vlastníka nehnuteľnosti. Mala za to, že odberateľom v danom prípade, ktorý vystupoval i ako zmluvná strana zmluvy o dodávke plynu, ako aj osoba, ktorá so žalobcom výlučne vo veci dodávky plynu komunikovala, je iba žalovaná v 1. rade. Odberateľom plynu, ktorý je zodpovedný za nelegálny odber plynu je však výlučne žalovaná v 1. rade. Poukázala na to, že všetky montážne listy, ktoré žalobca v konaní preukazuje a o ktoré sa opiera pri svojom nároku, je ako odberateľ plynu uvedená výlučne žalovaná v 1. rade. Poukázala tiež na to, že k údajnému nelegálnemu odberu plynu do predmetnej nehnuteľnosti dochádzalo opakovane a napriek tejto skutočnosti žalobca nepristúpil k možnostiam, ktoré má podľa zákona, a to k prerušeniu dodávky plynu, naopak, plne vedome žalovanú v 1. rade opakovane pripájal a odpájal, komunikoval výhradne s ňou ohľadne obnovenia zmluvy o dodávke plynu. Žiadna výzva, upozornenia ani iná korešpondencia nebola žalovanej v 2. rade v súvislosti s nelegálnym odberom plynu v predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu doručená. Mala za to, že takýmto konaním samotný žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť predchádzať vzniku škôd.
20. Potvrdením o pobyte žalovaná v 2. rade preukázala, že od 23.7.2014 má hlásený trvalý pobyt v obci Z. na Ul. B. M. XX/XXX.
21. Podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písmeno d), odsek 2, 3, 4 zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. v platnom znení, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. odsek 2, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. odsek 3, Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20141201.html>. odsek 4, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
22. Podľa ustanovenia § 76 odsek 11 zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. v platnom znení, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom69) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20141201.html> je zakázaný.
23. Podľa ustanovenia § 1 odsek 14 Vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. v platnom znení, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
24. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa platného znenia tohto § a účinného od 1.2.2013: „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
25. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
26. Podľa ustanovenia § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.
27. Podľa ustanovenia § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
28. Podľa ustanovenia § 420 odsek 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinností.
29. Podľa ustanovenia § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
30. Podľa ustanovenia § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať, alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
31. Podľa ustanovenia § 559 odsek 1 OZ, splnením dlh zanikne.
32. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
33. Na základe vykonaného dokazovania a podľa hore citovaných zákonných ustanovení súd dospel k takému právnemu názoru, že je potrebné žalovanú v 1. rade zaviazať k zaplateniu celého nároku, ktorý si uplatnil žalobca v tomto konaní a voči žalovanej v 2. rade žalobu zamietnuť. Čo sa týka žalovanej v 2. rade, v konaní bolo preukázané, že obe žalované sú podielovými spoluvlastníčkami k nehnuteľnosti, každá v podiele 1/2 z celku, zapísanej na LV č. XXXX kat. územia G. J., pre obec G. J., parc. registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č XXXX o výmere 525 m2, na ktorej je postavený rodinný dom so súp. č. XXXX a do tejto nehnuteľnosti SPP, a.s. vykonávala dodávku zemného plynu. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu a okrem iného aj distribúciu plynu. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete, až ku koncovým odberateľom. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia žalovanej sumy titulom neoprávneného odberu zemného plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písmeno f) alebo g) zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. v platnom znení. Žalobca zistil troma kontrolami odberného miesta v predmetnej nehnuteľnosti žalovaných, a to dňa 8.1.2016, 27.1.2016 a 9.12.2016, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve neoprávnený odber plynu, ktorý odôvodňoval, že mu vznikla týmto neoprávneným odberom škoda v súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka a že v danom prípade nejde z týchto dôvodov o spotrebiteľský spor, pretože predmetom konania je náhrada škody s poukazom na iné rozhodnutia súdov SR. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.10.2013 sp. zn. 41Cob/122/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 28.3.2017, sp. zn. 5Co/159/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 25.5.2017, sp. zn. 10Co/92/2017, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez ohľadu na to, či tento plyn ako odberateľ odoberal v súvislosti s tým, že je vlastník nehnuteľnosti alebo nie. Poukázal na to, že s vlastníctvom nehnuteľností sú okrem práv spojené aj povinnosti, a to povinnosť svoju nehnuteľnosť kontrolovať, či jej užívaním nevzniká škoda inému subjektu. V prípade neoprávneného odberu plynu podľa názoru žalobcu, musí byť samotný vlastník považovaný
za odberateľa plynu a vo svojej podstate ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt (odberateľ plynu), v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti, vznik škody zavinil alebo nie.
34. Súd sa s týmto názorom žalobcu celkom nestotožnil a nepovažoval za dôvodné podľa dôkazov, ktoré predložila žalovaná v 2. rade, ju zaviazať k zaplateniu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade spolu s príslušenstvom, na základe právnej fikcie a rozhodnutia iných súdov SR, ktoré zastávajú ten právny názor, že vlastníka predmetnej nehnuteľnosti alebo spoluvlastníkov je potrebné striktne zaviazať k zaplateniu žalovanej sumy, pretože sa považujú za odberateľa, bez ohľadu na to, či predmetnú nehnuteľnosť užívali alebo nie. Súd prvej inštancie zastáva ten právny názor, že takúto definíciu na daný prípad nie je možné aplikovať, pretože za odberateľa je potrebné pokladať v zásade osobu, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, čo vyplýva priamo zo zákona. Žalovaná v 2. rade jednoznačne preukázala, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a nezdržiava sa v nej od roku 2010, pretože ešte pred rozvodom už nežila so svojím bývalým manželom v predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná v 2. rade sa natrvalo odsťahovala z predmetnej nehnuteľnosti, žije v obci Z. a podľa potvrdenia o pobyte z čl. 128, obec Z. - ohlasovňa, potvrdila, že žalovaná v 2. rade má trvalý pobyt v tejto obci od 23.7.2014, na Ul. B. M. XXX/XX. Okrem toho preukázala, že jej manželstvo s bývalým manželom B.. N. Z. bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/24/2010-57 zo dňa 19.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2010 a v súčasnosti ešte nie je právoplatne skončené ani konanie o vyporiadanie majetku BSM po rozvode manželov, ktoré prebieha tiež na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/268/2011 a predmetom tohto konania je aj vyporiadanie podielu žalovanej v 2. rade (1/2 z nehnuteľnosti) k predmetnej nehnuteľnosti, pretože obe právne veci, ako rozvod manželstva, tak aj vyporiadanie predmetu BSM rieši samosudkyňa, ktorá je zákonnou sudkyňou aj v predmetnej veci, teda senát 9C a toto vie teda potvrdiť vlastnou činnosťou ako zákonná sudkyňa. Svedčia o tom samozrejme obe právne veci. Okrem toho žalovaná v 2. rade preukázala, že s bývalým manželom B.. N. Z. uzavrela dňa 15.12.2010 Dohodu o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, podľa ktorej medzi účastníkmi tejto dohody jednoznačne došlo k uzavretiu takej dohody, že predmetnú nehnuteľnosť, do ktorej distribuoval žalobca dodávku plynu žalovaná v 2. rade neužíva a nezdržiava sa v nej, a preto jej bývalý manžel sa touto dohodou zaviazal, že bude hradiť všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, a to vrátane aj nákladov na spotrebu plynu. Už z predmetne dohody je evidentné, že žalovaná v 2. rade sa v predmetnej nehnuteľnosti nezdržiavala, neužívala ju a nedala ju do nájmu tretej osobe, ale zabezpečila si platenie nákladov za spotrebu plynu prostredníctvom svojho bývalého manžela. Pokiaľ sa má jednať o náhradu škody podľa ustanovenia § 420 odsek 1 OZ, je potrebné skúmať, či sú splnené v danom prípade základné predpoklady k vzniku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením súvislosti a vznikom škody. Podľa týchto atribútov súd dospel k záveru, že absentuje základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti, nakoľko žalovaná predmetnú nehnuteľnosť neužívala, náklady potrebné na spotrebu plynu sa zaviazal platiť po jej odchode z predmetnej nehnuteľnosti jej bývalý manžel, čím preukázala, že neporušil ani všeobecnú prevenčnú povinnosť týkajúcu sa predchádzaniu škodám na majetku v zmysle § 415 OZ. Keďže má trvalý pobyt v obci Z. od roku 2014 a v predmetnej nehnuteľnosti sa od roku 2010 trvale nezdržiava, žiadnym spôsobom nemohla spôsobiť žalobcovi neoprávnený odber zemného plynu, pretože v predmetnej nehnuteľnosti bývala a naďalej ju užívala a aj užíva žalovaná v 1. rade a aj doklady, ktoré žalobca predložil, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok, čo sa týka montážnych listov meradla, všetky sú vystavené na meno žalovanej v 1. rade a dokonca jeden z nich, ktorý bol vystavený dňa 27.1.2016 podpísala samotná žalovaná v 1. rade, iba doklady preukazujúce výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu sú vystavované na obe žalované s tým, že žalobca nepreukázal, či tieto listinné dôkazy, ktoré vystavil na mená žalovaných im aj doručil, pretože nepreukázal kópie doručeniek o ich doručovaní a ani podací hárok, že takéto dôkazy zaslal žalovaným. Žalobca predmetnými dokladmi preukázal skutočnosť, že jedine žalovaná v 1. rade komunikovala výlučne vo veci dodávky plynu do predmetnej nehnuteľnosti so žalobcom, resp. s jeho zamestnancom. Z týchto dôvodov a s poukazom na všetky listinné dôkazy, ktoré žalovaná v 2. rade preukázala, zastáva súd ten právny názor, že odberateľom plynu, ktorý je zodpovedný za nelegálny odber plynu je výlučne žalovaná v 1. rade, pretože z predmetných rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva žalobca vo svojich rozsiahlych písomných podaniach a vyjadreniach nevyplýva to, že objektívna zodpovednosť odberateľa plynu za nelegálny odber plynu má nahradiť zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti. Nepreukázalo sa tvrdenie žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že žalovaná v 2. rade je podpísaná na ktoromkoľvek montážnom liste, ktorý žalobca predložil v konaní. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť,
že pokiaľ žalobca zistil neoprávnený odber zemného plynu, podľa prevádzkového poriadku žalobcu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke žalobcu čl. 9.1.1 písmeno f), je oprávnený prerušiť alebo obmedziť distribúciu plynu v prípade na nevyhnutný čas okamžite potom, ako sa dozvedel o príslušných skutočnostiach, a to v prípadoch: f) neoprávneného odberu plynu. Žalobca však ani neprerušil dodávku zemného plynu, ani neobmedzil distribúciu zemného plynu, naopak, naďalej dodával zemný plyn do predmetnej nehnuteľnosti, hoci mu boli známe skutočnosti, že ide o neoprávnený odber zemného plynu. Z dôkazov predložených žalobcom jednoznačne vyplýva, že k nelegálnemu odberu zemného plynu do predmetnej nehnuteľnosti dochádzalo opakovane. Napriek tejto skutočnosti žalobca nepristúpil k možnosti prerušenia alebo obmedzenia dodávky plynu. Preukázal, že opakovane komunikoval výhrade ohľadom dodávky zemného plynu iba so žalovanou v 1. rade. Okrem toho poukázal vo svojom poslednom písomnom vyjadrení na to, že dňa 4.6.2015 vyslal svojho zamestnanca na vykonanie kontroly odberného miesta za účelom demontáže plynu. Následne vyzval iba žalovanú v 1. rade na skončenie neoprávneného odberu plynu. Následne, keď zistil, že jeho pokus o kontaktovanie žalovanej v 1. rade zostal bez odozvy, vyslal svojho zamestnanca na vykonanie ďalšej kontroly odberného miesta, a to dňa 8.1.2016 a medzi dvoma kontrolami uplynulo 7 mesiacov a napriek tejto skutočnosti žalobca naďalej dodával zemný plyn do predmetnej nehnuteľnosti, hoci vedel, že ide o nelegálny odber zemného plynu. Následne poukázal žalobca na to, že v období medzi 28.1.2016-18.10.2016 neevidoval, že by na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, z čoho vyplýva, že v tomto období bol odber plynu legálny, a teda bol vykonávaný na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, ktorá mohla byť uzatvorená len so žalovanou v 1. rade, nakoľko žalovaná v 2. rade sa v predmetnej nehnuteľnosti od roku 2010 nezdržiavala. Pokiaľ má žalobca za to, že svoju prevenčnú povinnosť preukázal vyslanými zamestnancami, ktorí vykonávali kontroly odberného miesta, ale v konečnom dôsledku nezabránili nelegálnemu odberu plynu, sa javí byť takéto konanie zo strany žalobcu neefektívne a nezákonné. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca už vykonaním druhej kontroly odberného miesta montážnym listom zo dňa 8.1.2016 musel mať vedomosť o nelegálnom odbere zemného plynu, teda o vzniknutom nároku na náhradu škody, vedel, že tento nelegálny odber môže vykonávať jedine žalovaná v 1. rade, keďže iba s touto komunikoval a táto žila v predmetnej nehnuteľnosti spolu s bývalým manželom B.. N. Z., ktoré skutočnosti súd má jednoznačne preukázané z konania o vyporiadanie predmetu BSM po rozvode manželov, kde bývalý manžel žalovanej v 2. rade ako žalovaný jednoznačne potvrdil, že v predmetnej nehnuteľnosti býva aj po rozvode manželstva so spoločným synom so žalovanou v 2. rade, ako aj s dcérou z prvého manželstva, teda so žalovanou v 1. rade(vec 9C/268/2011). Tieto skutočnosti sú súdu úplne jednoznačné a známe, keďže prejednáva predmetnú vec a vykonal rozhodnutia v predmetnej veci, ktoré v dôsledku podaných odvolaní sa nachádza na Krajskom súde v Nitre. Ani po druhej kontrole odberného miesta žalobca neriešil skutočnosť, aby zamedzil ďalšiemu nelegálnemu odberu zemného plynu, pretože neprerušil dodávku zemného plynu, ani ju neobmedzil, naopak uviedol, že od 28.1.2016 do 18.10.2016 neeviduje, že by na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu a teda nepreukázal, či od tohto obdobia už existovala platná zmluva na dodávku zemného plynu a s kým bola uzavretá taká zmluva, pokiaľ bola platná a napokon si žalobca uplatňuje náhradu škody voči spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý sa trvale v danej nehnuteľnosti nezdržuje od roku 2010. Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého zodpovedá za nelegálny odber plynu vždy vlastník nehnuteľnosti, pretože tento spor práve vyvracia túto právnu dikciu a takéto posúdenie považuje súd prvej inštancie za hrubý rozpor so zákonnou normou, podľa ktorej je za nelegálny odber plynu zodpovedný odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, pričom odberateľom je podľa legálnej definície treba rozumieť fyzickú osobu, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi zaviazať žalovanú v 2. rade k zaplateniu žalovanej sumy s príslušenstvom titulom náhrady škody za neoprávnený odber plynu spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade s poukazom na všetko vyššie uvedené, nakoľko aj s poukazom na to, že žalovaná v 2. rade nebola nikdy zo strany žalobcu pred podaním žaloby kontaktovaná vynímajú korešpondenciu zasielanú do nehnuteľnosti nezdržuje, kontaktovaná. Žalovaná v 2. rade mala trvalý pobyt evidovaný od roku 2014 v obci Z., ktorú skutočnosť si bez akýchkoľvek problémov v súčasnosti cez centrálnu evidenciu obyvateľstva môže žalobca zistiť, a preto neobstojí dôvod, že žalobca nemá povinnosť zisťovať, či vlastník nehnuteľnosti alebo spoluvlastník sa trvale zdržuje v tejto nehnuteľnosti alebo nie. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné z týchto dôvodov žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietnuť ako nedôvodnú.
35. Čo sa týka žalovanej v 1. rade, predmetný nárok žalobcu žiadnym spôsobom nenamietala, ani nepreukázala žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak jeho tvrdenia. Z komunikácie a z Centrálnej evidencie obyvateľstva v Banskej Bystrici je evidentné, že žalovaná v 1. rade má hlásený trvalý pobyt
v predmetnej nehnuteľnosti a dokonca, že sa v nej zdržuje, pretože si zásielky súdu v odbernej lehote nepreberá a jej adresát je známy (nie neznámy), teda podľa platného Civilného sporového poriadku má doručenia predvolania vykázané riadne a včas v súlade s ustanovením § 111 odsek 3 C.S.P. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v 1. rade sa k ničomu v predmetnej veci nevyjadrila a nárok žalobcu nenamietala, pojednávaní sa nezúčastňovala, listinné dôkazy, ktoré žalobca preukázal jednoznačne nasvedčujú tomu, že pri kontrolách vykonávaných zamestnancami žalobcu komunikovali výlučne so žalovanou v 1. rade, o čom svedčí jej podpis na montážnom liste zo dňa 27.1.2016. Pokiaľ s ňou v tento deň komunikovali, lebo podpísala montážny list meradla, nič nebránilo zamestnávateľovi žalobcu sa dotazovať na druhého spoluvlastníka nehnuteľnosti, a teda žalovanú v 2. rade a uviesť do montážneho listu meradla poznámku, či komunikoval aj so žalovanou v 2. rade a ak nie, z akého dôvodu, prípadne, či sa zdržiava v predmetnej nehnuteľnosti a tiež nepreukázal žalobca skutočnosť, s kým mal uzavretú zmluvu na odber zemného plynu v domácnosti. Pokiaľ súd z predložených dôkazov, ktoré mal k dispozícii v predmetnej veci vyvodil jednoznačný záver, že predmetnú nehnuteľnosť v spornom období rokov 2015 až 2016 užívala iba žalovaná v 1. rade, bolo potrebné zaviazať iba žalovanú v 1. rade k zaplateniu žalovanej sumy 831,31 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, nakoľko neoprávnený odber zemného plynu mohla spôsobiť a teda vznik škody iba žalovaná v 1. rade, pretože základné predpoklady vzniku náhrady škody boli platne preukázané práve žalovanou v 1. rade porušením povinnosti vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi porušením povinnosti a vznikom škody, keď škodu spôsobila tým, že odoberala zemný plyn bez platne uzavretej zmluvy, čím porušila svoju povinnosť a spôsobila žalobcovi vznik škody a aj príčinnú súvislosť. Okrem toho, že ju súd zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy, žalobcovi priznal z tejto sumy aj zákonný úrok z omeškania v súvislosti s § 517 odsek 2 OZ, v spojitosti s Nariadením vlády SR § 3 odsek 1 a § 10c 87/1995 Z. z. v platnom znení, keď sa dostala žalovaná v 1. rade do omeškania so zaplatením svojho dlhu od 14.8.2017 s poukazom na to, že žaloba bola podaná žalobcom dňa 26.7.2017 na tunajší súd. Žalovanú sumu s príslušenstvom je žalovaná v 1. rade povinná zaplatiť na účet žalobcu, ktorý má vedený v banke VÚB, a.s., číslo účtu IBAN SK74 0200 0000 0000 0111 9353, VS: 9000218967, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
36. O trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. a IV., keď žalovaná v 2. rade bola v konaní úspešná podľa ust. § 255 C.S.P., nakoľko žalobu súd voči nej zamietol a priznal ich žalovanej v 2. rade, ktorá bola zastúpená právnou zástupkyňou oproti žalobcovi v rozsahu 100 %, a čo sa týka žalovanej v 1. rade IV. výrokom súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % oproti žalovanej v 1. rade, nakoľko žalobca bol úspešný, keď súd zaviazal žalovanú v 1. rade k povinnosti zaplatiť celý nárok vo výške 831,31 eur spolu s príslušenstvom žalobcovi a nie spoločne a nerozdielne so žalovanou v 2. rade s tým, že podľa § 262 odsek 1 C.S.P. o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P. vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).