Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/311/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., Plynárenská 7/ A, Bratislava, IČO: 36 807 702, právne zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., Advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému J. T., bytom N. č. XXX, o zaplatenie sumy 4.123,67 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.04.2017, č.k. 5C/182/2015-191, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.123,67 eur s úrokom z omeškania a zároveň vyslovil, že žalovanému patrí voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 03.08.2011 bola spísaná a podpísaná zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu, pričom dodávateľom podľa zmluvy mala byť spoločnosť Energetické centrum, a.s. a odberateľom žalovaný. Za odberateľa bola zmluva podpísaná bývalou manželkou žalovaného bez toho, aby bola na takýto úkon žalovaným splnomocnená. Manželstvo žalovaného s manželkou bolo rozvedené právoplatne dňa 02.04.2007. Zmluvou o predaji podniku uzavretou dňa 23.09.2013 medzi spoločnosťou Energetické centrum ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim došlo s účinnosťou k 01.01.2013 k predaju celého podniku. Žalobca faktúrami vyúčtoval žalovanému v roku 2014 poplatky za upomienky v celkovej výške 32,- eur, za odpojenie a znovupripojenie 96,- eur, v roku 2013 za obdobie od 19.08.2012 do 18.08.2013 sumu 2.170,57 eur ako nedoplatok za spotrebu plynu a v roku 2012 sumu 215,95 eur ako nedoplatok za spotrebu plynu. V roku 2014 za obdobie od 17.04.2012 do 15.04.2013 sumu 13,11 eur ako nedoplatok za spotrebu elektriny, v roku 2014 za obdobie od 16.04.2013 do 11.04.2014 sumu 890,36 eur ako nedoplatok za spotrebu elektriny a v roku 2014 za obdobie od 12.04.2014 do 23.07.2014 sumu 200,40 eur ako nedoplatok za spotrebu elektriny, v roku 2014 za obdobie od 19.08.2013 do 23.07.2014 sumu 323,02 eur ako nedoplatok za spotrebu plynu a v roku 2014 aktivačný a deaktivačný poplatok v sume 240,- eur, pričom v roku 2013 vystavil žalobca dobropis na preplatok 1,25 eur.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 39 ods. 1 písm. a/ zák.č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2012, ďalej ust. § 39 ods. 2, § 59 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 2, 3 cit. zákona. Ďalej ust. § 46 ods. 1 písm. a/ zák.č. 251/2012 Z.z. o energetiky v znení účinnom od 01.09.2012 a ďalej ust. § 46 ods. 2, § 82 ods. 1 písm. a/, § 82 ods. 2 cit. zákona a ďalej ust. § 140 ods. 1, 2, § 290, § 294 a § 255 ods. 1 CSP.

3. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení veci z hľadiska práva hmotného, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca, resp. jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným zmluvu a na základe tejto zmluvy dodal žalovanému elektrinu a plyn do odberného miesta Rybany č. 263, pričom žalovaný nezaplatil riadne a v čas dohodnutú cenu. Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalovaný so žalobcom zmluvu neuzatvoril, túto nepodpísal, ale podpísala ju v mene žalovaného jeho bývalá manželka, ktorá na takýto úkon nebola splnomocnená žalovaným. Zmluva, na základe ktorej mal žalobca dodávať žalovanému elektriku a plyn je absolútne neplatná, pretože ju neuzatvorila osoba, v nej ako odberateľ označená. Keďže zmluva je neplatná nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože žalobca sa domáhal svojho nároku na tom skutkovom základe, že elektrinu a plyn dodával žalovanému na základe zmluvy.

4. Súd sa zaoberal aj tým, či je možné právne posúdiť nárok žalobcu aj inak, najmä či je možné priznať mu uplatnený nárok alebo jeho časť na základe iného právneho posúdenia a to napr. z titulu nároku na náhradu škody, ale z titulu bezdôvodného obohatenia. Odber elektriny a plynu bol v období, v ktorom mal žalobca tejto komunity žalovanému dodávať bol upravený do 31.08.2012 zák.č. 656/2004 Z.z. a od 01.09.2012 zák.č. 251/2012 Z.z.. Oba právne predpisy definovali tak neoprávnený odber plynu ako aj elektriny a v oboch prípadoch sa za neoprávnený odber považuje odber bez uzatvorenej zmluvy. Žalovaný preukázateľne zmluvu so žalobcom neuzatvoril a preto pokiaľ mu žalobca aj uvedené komodity dodával, mohlo by sa u žalovaného jednať o neoprávnený odber a žalobca by tak mal nárok na náhradu škody. Vzhľadom na špeciálnu úpravu odberu elektriny uvedenými právnymi predpismi nemožno po právnej stránke posúdiť nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle OZ. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4.123,67 eur za dodávky elektriky a plynu, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi stranami sporu nebola uzavretá zmluva a preto žalobcovi nemohol priznať uplatnenú pohľadávku z titulu neplnenia zmluvnej povinnosti.

5. Pokiaľ ide o posúdenie tohto nároku ako nároku na náhradu škody, ani z tohto právneho titulu nemožno nárok žalobcovi priznať, pretože sa tu nejedná iba o právne posúdenie uplatneného nároku, ale aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Skutkové zdôvodnenie nároku v žalobe bolo také, že žalobca dodal elektrinu a plyn na základe zmluvy. Zmluva nebola uzavretá, mohlo sa jednať iba o dodávku plynu a elektriky bez uzatvorenej zmluvy. Ide tu o dve podstatné rozdielne skutkové tvrdenia, odber elektriny a plynu na základe zmluvy a odber elektriny plynu bez uzatvorenej zmluvy. Žalobca na pojednávaní skutkovo zdôvodňoval nárok na základe uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ trval na skutkovom zdôvodnení a uvádzal, že uplatnený nárok mu možno priznať titulom nároku na náhradu škody, súd sa nestotožnil s tým, že priznanie nároku žalobcovi je možné iba na základe iného právneho posúdenia. Ide o dve rozdielne skutkové tvrdenia. Zmena skutkového tvrdenia, na základe ktorého je nárok uplatnený je v danom prípade takou zmenou rozhodujúcej skutočnosti, ktorú treba jednoznačne považovať za zmenu žaloby. K zmene žaloby za účinnosti O.s.p. nedošlo, keďže aj za účinnosť žalobca uplatnený nárok odôvodňoval uzatvorenou zmluvou. Za účinnosti zmena žaloby nebola možná, pretože v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, keďže žalovaný je spotrebiteľom, pričom v zmysle § 294 je v takomto prípade zmena žaloby vylúčená. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je medzi dodávateľom spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V tomto prípade si žalobca uplatňoval nárok skutkovo zdôvodnený ako nárok dodávateľa voči odberateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj keď sa v priebehu konania preukázalo, že strany sporu zmluvu neuzatvorili, tak charakter sporu so spotrebiteľského na nespotrebiteľský občianskoprávny spor na náhradu škody sa nezmenil, pretože v zmysle § 290 je spotrebiteľským sporom aj spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, charakter sporu sa nemení ani v prípade, že dodávateľ si uplatňuje peňažné nároky skutkovo zdôvodnené spotrebiteľskou zmluvou, ktorá v konečnom dôsledku ukáže sa ako neplatná, resp. neexistujúca.

6. K možnosti právneho posúdenia nároku žalobcu v tom zmysle, že súd mu môže uplatnený nárok priznať z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom a nejde o zmenu žaloby, je potrebné uviesť, že uplatnený nárok nemožno priznať ani v takomto prípade z viacerých dôvodov. Žalovaný popieral, že od žalobcu elektrinu a plyn odoberal a bolo na žalobcovi, aby túto okolnosť preukázal. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Z výpovedi svedkyne Velickej nie je preukázané, že v čase, keď so žalovaným nežila v spoločnej domácnosť, čo bolo asi od roku 2011, žalovaný plyn a elektrinu od žalobcu aj odberal. Skutočnosť, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná ako odberné miesto, kam mal žalobca dodávať elektriku neznamená, že bola skutočným

odberateľom týchto komodít od žalobcu. Podľa žalobcu odberným miestom bola adresa Rybany 263. V obci Rybany sú evidované na listoch vlastníctva LV č. 589 a LV č. 1536 dva domy s tým istým súpisným číslom. Z tohto dôvodu vzniká odôvodnená pochybnosť o dodávkach plynu a elektriky v konkrétnom množstve na konkrétnu adresu, keď z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, na ktorej z týchto rovnakých adries v spornom období žalobca robil odpočet elektriny a plynu a ktorý odpočet bol podkladom fakturácie. Žalobca pritom v žalobe označil žalovaného adresou Rybany 263/263, no z overenia totožnosti žalovaného je zrejmé, že adresa bydliska žalovaného je iba obec Rybany súpisné č. 263 bez určenia orientačného čísla. Ak by súd mal aj stotožniť sa s tým, že uplatnený nárok stačí posúdiť práve ako nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom, potom by musel preukázať aj ďalšie okolnosti. Vecnú aktívnu legitimáciu, pretože poškodených môže byť v prípade neoprávneného odberu niekoľko (dodávateľ, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete) a tiež by musel preukázať, že mu škoda vznikla a zároveň jej výšku, keďže pokiaľ ide o výšku nezdôvodnila ju a nevypočítala ju typovými diagramami. V prípade posúdenia nároku ako nároku na náhradu škody sú všetky tieto okolnosti minimálne nepreukázané a sporné a to najmä pokiaľ ide o vznik škody žalobcovi a jeho aktívnu legitimáciu. Pokiaľ ide o výšku škody v prípade, že by žalobcovi vznikla a bol by aktívne vecne legitimovaný, v každom takom prípade zostane sporná aj výška, pretože v prípade neplatnosti zmluvy nemôže byť výškou škody suma, ktorá zodpovedá zmluvne dohodnutej ceny dodanej elektriny a plynu. Zároveň škodou žalobcu nie sú ani paušálne poplatky, ktoré by vyplývali zo zmluvy a tvoria žalovanú sumu a spornou je otázka výška zahrnutej DPH. Preto súd žalobu zamietol.

7. Podľa názoru súdu žalobca nemôže úspešne argumentovať ani tým, že by na strane žalovaného mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, alebo žalobcovi vzniknúť škoda a zároveň by mohlo byť upreté právo vlastniť majetok a na spravodlivý proces, pretože aj počas konania vyšlo najavo, že zmluva je neplatná o čom žalobca v čase podania žaloby nemal vedomosť a následne zmena žaloby mu nebola umožnená a podobne bol to žalobca, ktorý zmluvu pripravil s konkrétnou osobou ju uzatváral. Pokiaľ to nebola osoba označeného žalovaného, bolo na žalobcovi aby sa potom presvedčil, aby si overil totožnosť osoby, s ktorou zmluvu uzatváral a aby si prípadne zabezpečil splnomocnenie osoby, v mene ktorej zmluvu uzatvárala iná osoba. Žalobca konal neopatrne a tak porušil prevenčnú povinnosť predchádzať škodám a ak odôvodňuje svoj nárok tým, že je jeho škodou, tak minimálne škodou za ktorú je žalobca spoluzodpovedný. Vyhlásenie toho, kto zmluvu podpisuje, že je oprávnený a splnomocnený ju podpísať v mene toho, v koho mene ju uzatvára, musí byť bez ďalšieho pre druhú zmluvnú stranu nepostačujúce a pokiaľ je postačujúce, tak táto druhá strana musí niesť spoluzodpovednosť za takéto konanie alebo opomenutie. Je nepredstaviteľné, aby došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy inou osobou v mene označenej zmluvnej strany iba na základe toho, že osoba podpisujúca zmluvu vyhlási, že tak môže urobiť.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanému patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100%. Namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. f/ a k vadám uvedených v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žalobca má za to, že v predmetnom prípade nešlo o zmenu žaloby, nakoľko podľa § 140 ods. 1, 2 zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcej skutočnosti tvrdenej v žalobe. Žalobca si však v žiadnom prípade neuplatňuje žalobcom iné právo a má za to, že nejde ani o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca tým, že si uplatnil nárok neoprávneným odberom reagoval na aktuálnu situáciu a nové skutočnosti, ktoré sa počas konania dozvedel. Žalobca považuje za nesporné, že zmluva nebola podpísaná žalovaným a túto zmluvu za neho podpísala bývalá manželka. Tieto skutočnosti boli preukázané na pojednávaní. Žalobca sa zaplatenia dlžnej sumy domáhal od žalovaného, nakoľko je nesporné, že dodávky komodity do odberného miesta došlo, pričom je tiež nesporné, že žalovaný sa na predmetnej adrese zdržiaval, komoditu sám odoberal a žalobca poukazuje na to, že tieto skutočnosti neboli žalovaným rozporované. Dokonca potvrdil, že v rozhodnom období v rokoch 2012 až 2014 sa na adrese odberného miesta zdržiaval. Ďalej sám žalovaný potvrdil, že sám o zmene vedel, s touto nesúhlasil, ale situáciu neriešil. Na základe nezmeneného skutkového stavu, nakoľko ide o zmenu právnej kvalifikácie na už udanom

skutkovom stave, ktorý na základe ďalšieho priebehu konania bol len rozšírený, resp. doplnený v náväznosti na vykonanie dokazovania. Ak by aj došlo k zmene žaloby, čo žalobca jednoznačne odmieta, nejde o spotrebiteľský spor, nakoľko zmluva nebola uzatvorená platne a preto má žalobca nárok na zaplatenie riadne dodanej komodity do odberného miesta. Žalobca dopĺňa, že považuje za nesporné, že k dodávkam elektriny a plynu došlo v takom množstve ako je uvedené na faktúrach, ktoré boli súčasťou žaloby a tiež na skutočnosť, že žalovaný nerozporuje tieto skutočnosti s tým, že na odbernom mieste má momentálne adresu trvalého pobytu.

10. Podaním doručeným na súd prvej inštancie dňa 22.06.2017 žalobca dopĺňa svoje odvolacie dôvody voči rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Žalovaný podal k odvolaniu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá na svojej výpovedi. Nesúhlasí s vyjadrením v odvolaní, že o zmene dodávateľa energie vedel a danú situáciu neriešil, pretože o tomto nevedel, pričom od spoločnosti Slovakia Energy energiu nikdy neodoberal, pretože mal uzatvorenú zmluvu na ober energií z SPP a Západoslovenskými energetickými závodmi. Pokiaľ sa žalobca domáha nároku na zaplatenie dodanej komodity, nech sa obráti so svojou požiadavkou na jeho manželku, ktorá potvrdila, že zmluvu uzatvorila ona a podpísala ho jeho menom. V danom období bývalá manželka povymieňala zámky na dverách tak, že nemal do domácnosti prístup a v domácnosti žil ich spoločný syn Filip.

12. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z výpovedi žalovaného je zrejmé, že tento sa do spoločnej domácnosti vrátil v roku 2012 a má za to, že žalovaný na adrese odberného miesta sa zdržiaval v rozhodnom období. Toto vyplýva z výpovede žalovaného ako aj jeho bývalej manželky. Ako právne irelevantné sa javí tvrdenie žalovaného o tom, že bývalá manželka povymieňala zámky a nemal prístup do predmetnej nehnuteľnosti, pretože táto vo svojej svedeckej výpovedi výmenu zámkov poprela.

13. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje.

14. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový Civilný sporový poriadok zák.č. 160/2015 Z.z., ktorý zrušil pôvodne platný Občiansky súdny poriadok (zák.č. 99/1963 Zb.). V zmysle prechodných ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Z tohto teda vyplýva, že nová práva úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. Predkladateľ pamätá na situácie, keď by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení. Zároveň však v zmysle ust. § 217 ods. 1 platí (toto ustanovenie nahradilo pôvodné ust. § 154 ods. 1 O.s.p.), že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené znamená, že skutkový stav, na základe ktorého rozhoduje súd musí existovať, ustáleným súdom v rámci procesného postupu upraveného Civilným sporovým poriadkom v čase vyhlásenia rozsudku.

15. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žaloba pôvodne doručená za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku na súd prvej inštancie, t.z. dňa 23.07.2015 smerovala voči žalovanému na tom skutkovom základe, že strany sporu majú uzatvorenú riadnu písomnú zmluvu a titulom porušenia tejto zmluvy sa domáhal žalobca voči žalovanému plnenia z tejto zmluvy. Počas konania pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že predmetná zmluva, o ktorú opieral žalobca svoj nárok je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože nebola riadne podpísaná žalovaným z čoho teda vyplýva, že napriek tomu, že v prejednávanej veci sa žalobca aj naďalej domáhal zaplatenia tej istej istiny ako v pôvodnej žalobe, nešlo a nemohlo sa jednať o vzťah plynúci zo zmluvy, o ktorú pôvodne opieral svoju žalobu.

16. Následne teda súd prvej inštancie vychádzajúc zo znenia ustanovení zákonov, ktoré boli platné a účinné v období, za ktoré sa žalobca domáhal svojho nároku dovodil, že keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu neexistuje, vzniklo by žalobcovi nárok na náhradu škody voči žalovanému v zmysle týchto zákonov, z čoho teda vyplýva, že sa jedná o podstatne dve rozdielne skutkové tvrdenia. Svoje zamietavé stanovisko potom súd prvej inštancie oprel o procesný nedostatok na strane žalobcu v tom kontexte, že zmenu skutkového tvrdenia, na základe ktorého je nárok uplatnený, je takou zmenou rozhodujúcej skutočností, ktorú možno považovať za zmenu žaloby. Keďže však v prejednávanej veci k zmene žaloby nedošlo, nebolo možné tejto žalobe vyhovieť a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaný v prejednávanej veci je spotrebiteľom a v takomto prípade okrem iného je aj prípadná zmena žaloby vylúčená, pričom za účinnosti O.s.p. k zmene žaloby nedošlo. S týmto právnym názorom sa žalobca v odvolaní nestotožnil, pričom v tomto kontexte odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 140 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcej skutočností tvrdených v žalobe a za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorý mení uplatnený nárok a určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona Civilný sporový poriadok v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom výslovne uvádza, čo sa rozumie pod pojmom zmena žaloby. Záver judikatúry a právnej vedy sa tak dostali priamo do textu zákona s tým, že zmena žaloby je buď návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), čo nie je prejednávaný prípad, alebo návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), a tiež za zmenu žaloby sa považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie skutočností tvrdených v žalobe. Pokiaľ vychádzame z toho, že za kvantitatívnu zmenu možno považovať rozšírenie žalobného návrhu, žalobca požaduje viac ako žiadal, následne možno uzatvoriť, že za kvalitatívnu zmenu možno považovať takú zmenu v žalobnom návrhu, že žalobca žiada niečo iné, napr. miesto vydania veci sa domáha zaplatenia, ak v priebehu konania zistí, že došlo k zničeniu veci, čo rovnako nie je prejednávaný prípad. V prípade zmeny žaloby opierajúcej sa o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, nedochádza k zmene žalobného petitu, t.z., že v prejednávanej veci žalobca odvodzoval svoj nárok v prvom rade zo zmluvy a na základe iných skutkových okolností dospel k záveru, že má nárok na škodu a nie na zmluvné dojednania. Jedná sa teda o zmenu právnej kvalifikácie v dôsledku zmeny skutkového stavu v praxi známe ako zmena právneho dôvodu, aj keď v konečnom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu by bolo priznanie iného plnenia, ako toho, ktoré žalobca v pôvodnom petite požadoval, alebo priznaním plnenia na základe iného skutkového stavu ako toto tvrdil žalobca v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní. Doplnenie skutkových tvrdení, ktoré sú nové znamenajú podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Určenie ďalšieho postupu potom závisí od toho, aké skutkové tvrdenia strana súdu doplní. Ak pôjde o také skutkové tvrdenia, ktoré budú znamenať podstatnú zmenu, je na mieste, aby súd podanie strany posúdil ako zmenu žaloby a zároveň o nej aj rozhodol.

18. Zároveň je nutné poukázať aj na ust. § 290 a § 294 tak, ako to v prejednávanej veci urobil súd prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že napriek tomu, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa neopiera o zmluvné dojednanie, jedná sa stále o spotrebiteľský spor a v náväznosti na osobitnú úpravu vo vzťahu k spotrebiteľovi a predovšetkým ust. § 294 v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby nepripúšťa, ak je spotrebiteľ v pozícii žalovaného, čo je teda prejednávaný prípad. Na druhej strane však treba zdôrazniť, že konania na súde prvej inštancie začalo dňa 23.07.2015, teda za účinnosti O.s.p.. Preto v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1, 2 ako boli vyššie citované s prihliadnutím na zachovanie právnych účinkov úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti (t.j. pred 01.07.2016) potom platí, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať § 294 CSP, ktorý nepripúšťa zmenu žaloby v spotrebiteľských veciach. Preto sa odvolací súd s argumentáciou súdu prvej inštancie o nemožnosti zmeny žaloby aplikujúc § 294 nestotožňuje.

19. Pokiaľ sa teda zo sporu týkajúceho sa plnenia zo zmluvy v priebehu konania stal spor, kde sa žalobca domáha náhrady škody na úplne inom skutkovom základe ako v podanej žalobe, za účinnosti Civilného sporového poriadku bez toho, aby žalobca požiadal o zmenu žaloby, už len samotná táto okolnosť by postačovala k tomu, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Otázne je, či v prejednávanej veci je aj naďalej použiteľná judikatúra vo vzťahu k zmene žaloby, ktorá pôvodne upravovala, že zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. a to s prihliadnutím na nové znenie Civilného sporového poriadku tak, ako bolo vyššie uvedené.

20. Vzhľadom na tú skutočnosť, že bez ohľadu na samotnú žalobu, zmenu žaloby a zmenu právnej kvalifikácie sa súd prvej inštancie zaoberal aj z hľadiska práva hmotného samotným nárokom aj v tomto zmysle sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie.

21. Pokiaľ sa teda žalobou domáha žalobca od žalovaného škody spôsobenej neoprávneným odberom, nie je podstatné, či je v tom čase žalovaný hlásený napr. na trvalý pobyt na danej nehnuteľnosti, alebo že disponoval s kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti s tým, že zákon bližšie nedefinuje osobu neoprávneného odberateľa, hovorí len všeobecne o osobe, ktorá neoprávnene odoberala alebo odoberá energiu, pričom za daného skutkového stavu, kedy je sporné, či vôbec žalovaný v rozhodnom období v spornej nehnuteľnosti býval, či sa tam zdržiaval. Rovnako je sporné, či bol odpočet vykonaný na odbernom mieste vlastnícky patriace žalovanému s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v danej lokalite majú dve rôzne nehnuteľnosti rovnaké súpisné číslo, neboli v konečnom dôsledku preukázané všetky zložky, ktoré sú nutné z hľadiska dôkazného bremena na preukázanie samotného vzniku škody.

22. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. V zmysle § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrh súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .