Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/94/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXXX/XX, XXX XX G. J., 2. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. A. Y. XXX, XX XXX Z., zastúpenej: Advokátska kancelária Rieglová & Kadáková, s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 831,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu G. J. zo dňa 22. októbra 2XX8 č.k. -167, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu G. J. zo dňa 6. novembra 2XX8 č.k. -163, takto

rozhodol:

Odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade p o t v r d z u j e .

V napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanej v 2. rade a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 831,31 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 831,31 eura od 14.08.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanej v 2. rade žalobu zamietol. Žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % oproti žalobcovi. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % oproti žalovanej v 1. rade. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , o energetike, vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, , nariadenia vlády č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , , , , , . 1.2. Zistil, že žalované sú podielovými spoluvlastníčkami k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie G., pre obec G. J., parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č XXXX o výmere 525 m2, na ktorej je postavený rodinný dom súpisné č. XXXX, každá v podiele 1-ica z celku. Do tejto nehnuteľnosti SPP, a.s., vykonávala dodávku zemného plynu. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu, zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu a okrem iného aj distribúciu plynu. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami.

1.3. Uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovaným zaplatenia žalovanej sumy titulom neoprávneného odberu zemného plynu podľa ustanovenia alebo g) , keďže tromi kontrolami odberného miesta v predmetnej nehnuteľnosti žalovaných vykonanými dňa 08.01.2016, 27.01.2016 a 09.12.2016 zistil neoprávnený odber plynu. Žalobca tvrdil, že tým mu vznikla škoda v súlade s ustanovením . Nestotožnil sa s názorom žalobcu, podľa ktorého vo veci nejde o spotrebiteľský spor, ani s jeho tvrdením, podľa ktorého v prípade neoprávneného odberu plynu musí byť samotný vlastník považovaný za odberateľa plynu a ide o objektívnu zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. Vyslovil názor, že za odberateľa je potrebné považovať v zásade osobu, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu. Žalovaná v 2. rade preukázala, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a nezdržiava sa v nej od roku 2010 a býva a zdržiava sa v obci Z. kde má trvalá pobyt od 23.07.2014. Po rozvode manželstva s JUDr. N. Z. rozsudkom Okresného súdu G. J. č.k. -57 zo dňa 19.05.2010, právoplatným dňa 08.06.2010, prebieha konanie o vyporiadanie BSM na tunajšom súde pod sp.zn. a jeho predmetom je aj vyporiadanie podielu žalovanej v 2. rade k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná v 2. rade uzavrela s bývalým manželom dňa 15.12.2010 Dohodu o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, podľa ktorej predmetnú nehnuteľnosť žalovaná v 2. rade neužívala a nezdržiavala sa v nej, a jej bývalý manžel sa zaviazal hradiť všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, a to vrátane nákladov na spotrebu plynu. 1.4. Dospel k záveru, že absentoval predpoklad vzniku nároku na náhradu škody voči žalovanej v 2. rade podľa , a to porušenie povinnosti. Žalovaná v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť neužívala, náklady potrebné na spotrebu plynu sa zaviazal platiť jej bývalý manžel, čím preukázala, že neporušila ani všeobecnú prevenčnú povinnosť týkajúcu sa predchádzaniu škodám na majetku v zmysle . Preto nemohla spôsobiť žalobcovi neoprávnený odber zemného plynu. Poukázal montážne listy predložené žalobcom, ktoré boli vystavené na žalovanú v 1. rade, pričom jeden z nich vystavený dňa 27.01.2016 žalovaná v 1. rade aj podpísala. Hoci doklady preukazujúce výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu boli vystavované na obe žalované, žalobca nepreukázal, že ich doručenie. Z uvedených dôvodov zastal názor, že odberateľom plynu, ktorý je zodpovedný za nelegálny odber plynu bola výlučne žalovaná v 1. rade, pretože z rozhodnutí, na ktoré sa odvolával žalobca vo svojich podaniach a vyjadreniach nevyplývalo, že objektívna zodpovednosť odberateľa plynu za nelegálny odber plynu mala nahradiť zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 2. rade je podpísaná na ktoromkoľvek montážnom liste, ktorý žalobca predložil, nebolo preukázané. 1.5. Poukázal na skutočnosť, že keď žalobca zistil neoprávnený odber zemného plynu, bol podľa svojho prevádzkového poriadku zverejnenom na internetovej stránke oprávnený prerušiť alebo obmedziť distribúciu plynu na nevyhnutný čas okamžite potom, ako sa dozvedel o neoprávnenom odbere plynu skutočnostiach (čl. 9.1.1 písm. f). Žalobca však ani neprerušil dodávku zemného plynu, ani neobmedzil distribúciu zemného plynu, naopak, naďalej dodával zemný plyn do predmetnej nehnuteľnosti, hoci k nelegálnemu odberu zemného plynu do predmetnej nehnuteľnosti dochádzalo opakovane. Pritom ohľadom dodávky zemného plynu opakovane komunikoval výhrade iba so žalovanou v 1. rade. Aj po kontrole svojim zamestnancom dňa 04.06.2015 vyzval iba žalovanú v 1. rade na skončenie neoprávneného odberu plynu. Opakovanú kontrolu odberného miesta dňa 08.01.2016 vykonal až po 7 mesiacoch a naďalej dodával zemný plyn do predmetnej nehnuteľnosti. Keďže žalobca v období od 28.01.2016 do 08.10.2016 neevidoval na odbernom mieste neoprávnený odber plynu, v tomto období bol odber plynu legálny, vykonávaný na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, ktorá mohla byť uzatvorená len so žalovanou v 1. rade, nakoľko žalovaná v 2. rade sa v predmetnej nehnuteľnosti od roku 2010 nezdržiavala. 1.6. Konštatoval, že konanie žalobcu, ktorý vykonával kontroly odberného miesta vyslanými zamestnancami, ale v konečnom dôsledku nezabránil nelegálnemu odberu plynu, sa javilo neefektívne a nezákonné a nepreukázalo splnenie jeho prevenčnej povinnosti. Žalobca už vykonaním druhej kontroly odberného miesta dňa 08.01.2016 musel mať vedomosť o nelegálnom odbere zemného plynu a o vzniknutom nároku na náhradu škody, vedel, že tento nelegálny odber mohla vykonávať jedine žalovaná v 1. rade, keďže iba s ňou komunikoval a ona žila v predmetnej nehnuteľnosti spolu s JUDr. N. Z.. Súd prvej inštancie mal uvedené skutočnosti preukázané z konania o vyporiadanie predmetu BSM po rozvode manželov, (žalovanej v 2. rade a JUDr. Z.), v ktorom bývalý manžel žalovanej v 2. rade jednoznačne potvrdil, že v predmetnej nehnuteľnosti býva aj po rozvode manželstva so spoločným synom so žalovanou v 2. rade, ako aj s dcérou z prvého manželstva, teda so žalovanou v 1. rade (). Tieto skutočnosti boli súdu prvej inštancie známe, keďže predmetnú vec prejednával. Uviedol, že ani po druhej kontrole odberného miesta žalobca neriešil, aby zamedzil

ďalšiemu nelegálnemu odberu zemného plynu, neprerušil dodávku zemného plynu, ani ju neobmedzil, naopak uviedol, že od 28.01.2016 do 18.10.2016 neevidoval na odbernom mieste neoprávnený odber plynu. Nepreukázal, či od tohto obdobia už existovala platná zmluva na dodávku zemného plynu a s kým bola uzavretá taká zmluva. Napriek tomu si uplatnil náhradu škody voči spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý sa trvale v danej nehnuteľnosti nezdržiaval od roku 2010. Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého za nelegálny odber plynu zodpovedá vždy vlastník nehnuteľnosti, takéto posúdenie považoval za hrubý rozpor so zákonnou normou, podľa ktorej je za nelegálny odber plynu zodpovedný odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, pričom odberateľom je podľa legálnej definície treba rozumieť fyzickú osobu, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti. Vzhľadom na uvedené by bolo v rozpore s dobrými mravmi zaviazať žalovanú v 2. rade k zaplateniu žalovanej sumy s príslušenstvom titulom náhrady škody za neoprávnený odber plynu spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade, ako aj poukazom na to, že žalovaná v 2. rade nebola pred podaním žaloby zo strany žalobcu kontaktovaná, vynímajúc korešpondenciu zasielanú do nehnuteľnosti, v ktorej sa nezdržovala a nemala v nej evidovaný trvalý pobyt, ktorú skutočnosť si mohol žalobca zistiť cez centrálnu evidenciu obyvateľstva, preto uzavrel, že neobstojí dôvod, podľa ktorého žalobca nemá povinnosť zisťovať, či vlastník nehnuteľnosti alebo spoluvlastník sa trvale zdržuje v tejto nehnuteľnosti alebo nie. 1.7. Žalovaná v 1. rade nárok žalobcu nenamietala, ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak jeho tvrdenia. Vo veci sa nevyjadrila, na pojednávaniach a nezúčastnila, súdne zásielky na adrese trvalého pobytu v odbernej lehote nepreberala, preto sa považovali podľa § 111 ods. 3 CP za doručené. Žalovaná v 1. rade mala hlásený trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti a dokonca, že sa v nej zdržovala, keďže pri kontrolách vykonávaných zamestnancami žalobcu s ňou bolo komunikované, o čom svedčí jej podpis na montážnom liste zo dňa 27.01.2016. Z uvedeného vyvodil záver, že predmetnú nehnuteľnosť v spornom období rokov 2015 až 2016 užívala iba žalovaná v 1. rade, preto k zaplateniu žalovanej sumy s úrokom z omeškania bolo potrebné zaviazať iba žalovanú v 1. rade. Neoprávnený odber zemného plynu a teda vznik škody mohla spôsobiť iba žalovaná v 1. rade, tým, že odoberala zemný plyn bez platne uzavretej zmluvy, čím porušila svoju povinnosť a spôsobila žalobcovi vznik škodu v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. 1.8. Okrem žalovanej sumy priznal žalobcovi voči žalovanej v 1. rade aj zákonný úrok z omeškania, keďže žalovaná 1. rade sa dostala so zaplatením svojho dlhu od 14.08.2017 do omeškania, keďže žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 26.7.2017. Uviedol, že žalovaná v 1. rade je povinná žalovanú sumu s príslušenstvom zaplatiť na účet žalobcu, ktorý vo banke VÚB, a.s., číslo účtu IBAN A X. X. X. 0XXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. X.9. O trovách konania rozhodol podľa a ods. X . Keďže žalovaná v 2. rade bola v konaní úspešná, nakoľko žalobu voči nej zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania oproti žalobcovi v rozsahu X00 %. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanej v X. rade priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu X00 % oproti žalovanej v X. rade. Uviedol že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

2.X. Žalovaná v X. rade podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené a rozhodnuté tak, že žaloba bude zamietnutá aj voči nej, prípadne aj žalovaná v 2. rade bude zaviazaná na úhradu dlžnej sumy. 2.2. Dôvodila, že na spôsobenej škode sa má podieľať aj žalovaná v 2. rade ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti v X. Stotožnila sa s tvrdením žalobcu, že žalovaná v 2. rade nespochybnila neoprávnený odber zemného plynu ani skutočnosť, že v tom období bola podielovou spoluvlastníčkou. Tvrdila, že žalovaná v 2. rade má od nehnuteľnosti kľúče z dôvodu, že po rozvode jej bol umožnený styk so synom E. ktorý ako matka ani raz nevyužila. Tvrdila, že podľa B.. N. Z. k žiadnemu podpisu dohody o úhrade nákladov dňa X5.X2.20X0 nedošlo a bola vyhotovená podvodným spôsobom. Tvrdila, že nehnuteľnosť neužíva 8 rokov.

3.X. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol a vo výroku III., ktorým žalovanej v 2. rade priznal voči nemu nárok na náhradu trov konania v rozsahu X00 %, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súd prvej inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3.2. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom písomného vyjadrenia žalovanej v 2. rade, neeviduje jeho doručenie ani po pojednávaní dňa 22.X0.20X8. Pokiaľ žalovaná v 2. rade predložila rozsiahle písomné vyjadrenie na pojednávaní dňa 22.X0.20X8, nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania a žalobcovi súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 3.3. Namietal, že záver súdu, podľa ktorého právnym titulom uplatneného nároku bolo ustanovenie § 82 ods. X písm. f) zákona č. 25X820X2 Z.z., bol v rozpore s obsahom žaloby a nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. K tomu citoval obsah žaloby. Od začiatku tvrdil, že mu vznikla škoda titulom mimozmluvnej zodpovednosti žalovaných za spôsobenú škodu, neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. X písm. a) zákona č. 25X/20X2 Z.z. V tomto smere vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3.4. Citoval bod 34. rozsudku súdu prvej inštancie a tvrdil, že jeho závery nemožno prijať. Zopakoval, že žalovaná v 2. rade nespochybňovala svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti v období neoprávneného odberu, čo vyplývalo aj z listu vlastníctva. Poukázal na ustanovenie § X39 ods. X . Citoval viaceré súdne rozhodnutia a namietal voči názoru súdu prvej inštancie, ktorý sa s nimi nestotožnil. 3.5. Poukázal na skutočnosť, že nebol účastníkom dohody o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, uzatvorenej medzi žalovanou v 2. rade a treťou osobou, v čase neoprávneného odberu zemného plynu s ňou nedisponoval. Tvrdil, že nemal reálnu možnosť identifikovať subjekty, ktoré nehnuteľnosť užívali a nemal k dispozícii žiadny zákonný spôsob, ako by sa o tejto skutočnosti dozvedel. Tvrdil, že ak žalovaná ako spoluvlastník nejavila o nehnuteľnosť záujem, umožnila ju užívať druhému spoluvlastníkovi a tretej osobe tak, že užívaním bola spôsobená škoda, porušila prevenčnú povinnosť predchádzania vzniku škody a je povinná škodu uhradiť. Žalovanej v 2. rade nič nebráni, aby si uplatňovala regresný nárok u osoby, ktorá predmetnú nehnuteľnosť užívala a spôsobila spotrebu zemného plynu. Preukázal, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy, a tiež, že sa pokúsil vykonať montáž meradla, čo nebolo možné, lebo pracovníci nemali k plynomeru prístup, resp. demontáž im nebola umožnená. Poukázal na obsah svojich vyjadrení z 25.09.20X8 a z X7.08.20X8. 3.6. S poukazom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. X , čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, uviedol, že vyrovnať sa s argumentom účastníka konania znamená uviesť všetky dôvody pre jeho prijatie alebo odmietnutie. Ak súd odmietne nejaký argument musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť resp. aspoň spochybniť, alebo vysvetliť, prečo tento argument považuje za irelevantný. Poukázal na ustanovenie ods. X a tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný. K tomu poukázal na komentár k § X57 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4.X. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že k svojej obrane pristupovala aktívne a využila všetky prostriedky, ktoré jej ponúkal zákon. Na pojednávaní dňa X0.09.20X8 predložila písomné vyjadrenie, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal. Na následnom pojednávaní dňa 22.X0.20X8 sa žalobca nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil v nedostatočnom predstihu a súd prvej inštancie napriek jej návrhu nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Na predmetnom pojednávaní prezentovala skutkové zhrnutie a právne odôvodnenie, nepredniesla žiadne nové skutkové tvrdenia, pričom sa pridržiavala vyjadrenia predloženého dňa X0.09.20X8. Preto neobstojí odvolací dôvod žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nemal možnosť oboznámiť sa s jej vyjadrením. Tvrdila, že počas konania bol skutkový stav ustálený pomerne jednoznačne. Nestotožnila sa s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého za neoprávnený odber plynu zodpovedá vlastník. Bolo by to v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na osobitné skutkové okolnosti, podľa ktorých žalobca vedel identifikovať odberateľa plynu a komunikoval so žalovanou v X. rade, žalobca porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť keď nelegálny odber plynu neriešil, nebola ním nikdy kontaktovaná, vynímajúc korešpondenciu zasielanú na adresu odberného miesta, v nehnuteľnosti sa dlhodobo nezdržiavala a už roky sa snaží nehnuteľnosť vyporiadať. 4.2. K odvolaniu žalovanej v X. rade uviedla, že bola celý čas nečinná, v odvolaní nesúhlasí len s tým, že bola zaviazaná sama. Žalovaná v X. rade predložila tú istú dohodu s B.. N. Z., ktorá bola priložená

k odporu a potvrdila, že žalovaná 2. rade nehnuteľnosť neužíva, keďže ani nevyužíva právo stretávať sa so synom.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 2. rade zotrval na tvrdení, podľa ktorého nebol oboznámený s obsahom vyjadrenia žalovanej v 2. rade a zopakoval svoju argumentáciu v odvolaní. Navyše uviedol, že poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva nesprávne skutkové zistenie, podľa ktorého žalovaná v 2. rade predložila dohodu o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľností uzavretú dňa X5.X2.20X0 s bývalým manželom, hoci v skutočnosti predložila uzavretú medzi žalovanou v X. rade a treťou osobou (B.. N. Z.).

6. Žalovaná v 2. rade v následnom vyjadrení zopakovala svoj argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu žalobcu a zotrvala na svojich doterajších podaniach. Nepresnosť v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktorú žalobca poukázal v ostatnom vyjadrení považovala za zrejmú nesprávnosť, ktorá rozhodnutie neovplyvnila. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. X ) a zistení, že spĺňajú náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ods. X ) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie žalobkyne v X. rade je dôvodné len čiastočne. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v X. rade podľa ods. X ako vecne správny potvrdil. V napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanej v 2. rade a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa ods. X písm. b) zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa ods. X , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ods. X písm. b) , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

X0. Podľa X ods. X , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

XX.X. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v X. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 83X,3X eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od X4.08.20X7 do zaplatenia na základe zistenia o opakovanom neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste G. bez zmluvy, čím mu vznikla škoda v žalovanej výške. XX.2. Žalovaná v X. rade sa k žalobe písomne nevyjadrila. Žalovaná v 2. rade namietala, že spoluvlastnícky podiel nadobudla za trvania manželstva s B.. N. Z., manželstvo bolo rozvedené. V súčasnosti je predmetom vyporiadania BSM. Nehnuteľnosť neužíva. Vo vzťahu k nej absentuje základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je porušenie právnej povinnosti. Žiadala, aby bola žaloba voči nej zamietnutá. XX.3. Z obsahu spisu vyplýva, že na odbernom mieste G. A. XXXX/XX, XXX XX G. J., došlo k opakovanému neoprávnenému odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy v období od 04.06.20X5 do 08.0X.20X6, od 09.0X.20X6 do 27.0X.20X6 a od X9.X0.20X6 do 09.X2.20X6. Žalobca škodu spôsobenú neoprávneným odberom za prvé obdobie vyčíslil na sumu 396,X3 eura, za druhé obdobie na sumu 7X,22 eura a za tretie obdobie na sumu 363,96 eura. Vyčíslená škoda pozostávala z ceny nameranej spotreby plynu počas trvania jednotlivých neoprávnených odberov a z nákladov spojených zo zistením neoprávneného odberu spolu s DPH. XX.4. Súd prvej inštancie uložil žalovanej v X. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83X,3X eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83X,3X eura od X4.08.20X7 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanej v 2. rade žalobu zamietol. Žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu X00 % oproti žalobcovi. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu X00 % oproti žalovanej v X. rade. Na základe odvolaní žalovanej v X. rade a žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

X2. Žalovaná v X. rade napadla vyhovujúcu časť rozhodnutia súdu prvej inštancie a v zásade iba namietala, že na spôsobenej škode sa mala podieľať aj žalovaná v 2. rade ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti v X a zároveň tvrdila, že ani ona nehnuteľnosť neužívala 8 rokov, a žaloba mala byť zamietnutá aj voči nej. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej v X. rade, podľa ktorého mala byť žaloba zamietnutá aj voči nej, a to z poukazom na dôvody uvedené v bode X4. Preto pokiaľ súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalovaná v X. rade odoberala zemný plyn bez platne uzavretej zmluvy, čím porušila svoju povinnosť a spôsobila žalobcovi vznik škody v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti, odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v X. rade, ako vecne správny, potvrdil. Najmä vzhľadom na to, že žalovaná v X. rade v konaní pred súdom prvej inštancie nárok žalobcu nenamietala, nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak jeho tvrdenia, vo veci sa nevyjadrila a na pojednávaniach sa nezúčastnila. Námietku žalovanej v X. rade, podľa ktorej sa na spôsobenej škode sa mala podieľať aj žalovaná v 2. rade ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti v X, odvolací súd považoval za dôvodnú opätovne s poukazom na bod X4.

X3.X. Žalobca v odvolaní namietal vady konania spočívajúce v nesplnení procesných podmienok ( ods. X písm. a) ), inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ods. X písm. d) ) a nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces ( ods. X písm. b) ). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanými vadami. X3.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou predpokladanou v ods. X písm. a) trpí konanie, ak súd vec prejednal napriek tomu, konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Hoci na porušenie procesným podmienok odvolací súd prihliada, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uvedené, po preskúmaní spisu žiadny z vyššie uvedených nedostatkov prejednávanej veci nezistil. X3.3. Vada konania vymedzená v ustanovení ods. X písm. d) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. X Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/X992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie . Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. X3.4 Žalobca v odvolaní tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov. Uviedol tiež, ako sa k veci vyjadrila žalovaná v 2. rade a že žalovaná v X. rade sa k veci nevyjadrila. Jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania. X3.5. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že nebol oboznámený s obsahom písomného vyjadrenia žalovanej v 2. rade, neevidoval jeho doručenie ani po pojednávaní dňa 22.X0.20X8. Pokiaľ žalovaná v 2. rade predložila

rozsiahle písomné vyjadrenie na pojednávaní dňa 22.X0.20X8, nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania a žalobcovi súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. X3.6. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup súdu, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo zvoliť si advokáta, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. X3.7. V danej veci súd prvej inštancie žalobu doručil žalovanej v 2. rade spolu s platobným rozkazom a žalovanej v X. rade podľa § XX6 ods. 2 zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Odpor žalovanej v 2. rade proti platobnému rozkazu doručil právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej v X. rade s poučením, aby sa k nemu písomne vyjadrili v lehote X0 dní. Nariadil pojednávanie na deň X0.09.20X8, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu, žalovanú v X. rade a právneho zástupcu žalovanej v 2. rade. Vyjadrenie žalobcu k odporu doručil žalovanej v X. rade a právnej zástupkyni žalovanej v 2. rade. Na pojednávaní dňa X0.09.20X8 právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade predložila vyjadrenie žalovanej v 2. rade a navrhla pojednávanie odročiť z dôvodu, že nemala dostatok času zaslať toto vyjadrenie včas. Súd pojednávanie odročil na deň 22.X0.20X8, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovanej v 2. rade vzali termín pojednávania na vedomie. Bola predvolaná žalovaná v X. rade, ktorej súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovanej v 2. rade, lehotu na podanie vyjadrenia neurčil ani právnemu zástupcovi žalobcu ani žalovanej v X. rade. Následné vyjadrenie žalobcu, doručené v priebehu 3 dní, bolo doručené žalovanej v X. rade a právnej zástupkyni žalovanej v 2. rade. Právny zástupca žalobcu doručil súdu prvej inštancie ospravedlnenie z účasti na pojednávaní dňa 22.X0.20X8 a súhlasil, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Po otvorení pojednávania dňa 22.X0.20X8 súd prvej inštancie poučil prítomnú právnu zástupkyňu žalovanej v 2. rade o sudcovskej koncentrácii podľa § X53 a zákonnej koncentrácii podľa § X54 . Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že predkladá písomné vyjadrenie k písomnému vyjadreniu žalobcu spolu so záverečnou rečou. X3.8. Podstatou doručovacej povinnosti súdu stanovenej v ustanovení § XXX je v prvom rade povinnosť doručiť žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Ide o naplnenie práva žalovaného, aby sa za každých okolností dozvedel o žalobe a o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie, a ak neuznáva nárok žalobcu čo i len čiastočne, aby mohol uplatniť prostriedky procesnej obrany, najmä uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Následné doručovanie vyjadrenia žalovaného sleduje, aby sa žalobcovi umožnilo k vyjadreniu žalovaného sa vyjadriť, prípadne uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ako reakciu na tvrdenia žalovaného. Súd pri doručovaní vyjadrenia žalovaného určí žalobcovi lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § X53 . Pokiaľ sa žalobca vyjadrí k vyjadreniu žalovaného, súd toto vyjadrenie doručí žalovanému a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v určenej lehote. V tomto štádiu poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § X53 . Až po týchto úkonoch súd nariadi predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. X3.9. Posudzujúc predmetné konanie z hľadiska uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie tým, že nedoručil vyjadrenie žalovanej v 2. rade bez uvedeného dátumu predložené na pojednávaní dňa 22.X0.20X8 právnemu zástupcovi žalobcu a neumožnil mu sa k nemu vyjadriť, hoci strany sporu neboli pred nariadením pojednávania poučené o sudcovskej koncentrácii podľa § X53 postupom podľa § XXX , odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces. Na skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia ods. X písm. b) bol odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, povinný prihliadnuť, preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanej v 2. rade a vo výroku o trovách konania, ako výroku závislého, zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

X4.X. Navyše pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanej v 2. rade dôvodiac nesplnením jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody voči žalovanej v 2. rade podľa , a to absenciou porušenia povinnosti, bolo jeho rozhodnutie v tejto časti nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Pri tomto právnom závere súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých žalovaná v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť neužívala a tým, že náklady potrebné na spotrebu plynu sa zaviazal platiť jej bývalý manžel, preukázala, že neporušila ani všeobecnú prevenčnú povinnosť týkajúcu sa predchádzaniu škodám na majetku v zmysle X5 . Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odberateľom plynu, ktorý je zodpovedný za nelegálny odber plynu je výlučne žalovaná v X. rade. X4.2. Podľa ods. X písm. a) bod 2 zákona č. 25X/20X2 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Ustanovenie uvedeného zákona stanovuje, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu stanovuje vyhláška č. Z.z. Podľa uvedenej vyhlášky pri zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v ktorých je odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa. X4.3. Z hľadiska určenia osoby zodpovednej za neoprávnený odber plynu je podstatné, ktorý subjekt bol podľa právnych predpisov oprávnený uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na predmetnom odbernom mieste. Prvým predpokladom pre uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu je pripojenie odberného plynového zariadenia do distribučnej siete. Žiadať o vybudovanie a pripojenie odberného plynového zariadenia môže iba vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti, iný subjekt len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka ( ods. X zákona č. 25X/20X2 Z.z., vyhlášky č. Z.z.). Po pripojení sa uvedené subjekty stávajú oprávnenými odberateľmi a majú právo, aby s nimi bola uzatvorená zmluva o dodávke plynu. Pri ukončení zmluvy o dodávke plynu, nastáva právna situácia, ktorú je potrebné považovať za zmenu odberateľa podľa vyhlášky č. Z.z. Pôvodnému odberateľovi toto postavenie zaniká a postavenie nového odberateľa vzniká (opätovne) vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že ukončením zmluvy o dodávke plynu vznikla žalovaným v X. a 2. rade, ako podielovým spoluvlastníčkam, povinnosť v lehote osem dní uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu podľa vyhlášky č. Z.z. Keďže žalované v X. a 2. rade túto povinnosť nesplnili, zodpovedajú za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa, teda spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že na predmetnom odbernom mieste došlo k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy treťou osobou, ktorej umožnili svoju nehnuteľnosť užívať. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade, že k neoprávnenému odberu plynu (bez uzatvorenej zmluvy) dôjde opakovane. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, podľa ktorého k zmene odberateľa podľa vyhlášky č. Z.z. dochádza aj pri ukončení zmluvy o dodávke plynu so subjektom, ktorý so súhlasom vlastníka uzatvoril zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom, pričom novým odberateľom je vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza. Pokiaľ je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých subjektov, za porušenie povinnosti nového odberateľa zodpovedajú spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. X4.4. Ďalej je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu, že vo veci nešlo o spotrebiteľský vzťah, keďže uplatnený nárok nevyplýval zo žiadnej zmluvy. Pre posúdenie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu je totiž rozhodujúce postavenie zmluvných strán, kde na jednej strane je dodávateľ a na strane druhej odberateľ. Podľa názoru odvolacieho súdu bez zmluvy nemohol medzi žalobcom a žalovanými v X. a 2. rade vzniknúť spotrebiteľský vzťah, založený na rozličnom postavení dodávateľa, ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľa, ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Medzi žalobcom a žalovanými nebol žiadny zmluvný vzťah, preto uplatnený nárok nebol nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, ani spotrebiteľským vzťahom.

X5. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v X. rade podľa ods. X ako vecne správny potvrdil. V napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanej v 2. rade a v časti trov

konania rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa ods. X písm. b) zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie napraví svoje pochybenie tým, že umožní žalobcovi a žalovanej v X. rade vyjadriť sa k vyjadreniu žalovanej v 2. rade doručenému dňa 22.X0.20X8 postupom a s poučeniami podľa § XXX . Následne nariadi pojednávanie, na ktorom vec opätovne prejedná a rozhodne, pričom sa bude riadiť právnymi názormi odvolacieho súdu uvedenými v bodoch X4.3. a X4.4. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).