Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: S.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, K., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 43038-3/2017-BA zo dňa 08.12.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. -74 zo dňa 25.10.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. -74 zo dňa 25.10.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -74 zo dňa 25.10.2018 podľa , a (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 43038-3/2017-BA zo dňa 08.12.2017 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 785-32/2017-TT zo dňa 22.05.2017, ktorým táto rozhodla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo dňa 30.06.2007, a nie dňa 31.12.2005. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/2005/3599 zo dňa 22.11.2005, ktorá ku dňu vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 785-32/2017-TT zo dňa 22.05.2017 nebola zrušená. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ku dňu 31.12.2005 z dôvodu, že od 01.01.2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť S. N..V..Q.., ktorej bola zamestnankyňou, pričom od 01.01.2006 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnankyne v uvedenej obchodnej spoločnosti. S poukazom na vykonané dokazovanie pred správnymi orgánmi, primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť, bola otázka, či existencia a trvanie povinnej účasti žalobkyne na sociálnom poistení z titulu postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby postačuje len držba licencie L1A, a či licenciu L1A na dosahovanie príjmov aj žalobkyňa v skutočnosti aj využívala a či z nej dosahovala zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

3. Podľa názoru krajského súdu formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení, by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného nemocenského poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z tohto ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre účely samostatne zárobkovo činnej osoby podľa v znení účinnom do 31.12.2007. Zdôraznil, že určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovej poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, prípadne povolení ( a v spojení s a ). Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia z ustanovenia za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

4. Správny súd vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v náleze sp. zn. z 01.07.2008 sa priklonil k teleologickému výkladu ustanovení , , , a , a v relevantnom časovom znení a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou ako formálne a neudržateľné, nakoľko potiera samotný účel Z.z,, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov.

5. V súvislosti s rozlišovaním príjmu na účely sociálneho poistenia správny súd pripustil, že nerozlišuje na účely sociálneho poistenia príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení. Vychádzajúc však zo systematického výkladu zákona, samotný status samostatne zárobkovo činnej osoby, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie a a v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa a Z.z, vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa v spojení s zakladali status samostatne zárobkovo činnej osoby, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa a sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa , zaniklo. V tejto súvislosti správny súd zároveň vyjadril súhlas s výkladom žalovanej, že nevylučuje súbeh viacerých sociálnych poistení a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak správny súd zároveň dodal, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba súčasne vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle v znení účinnom do 31.12.2007.

6. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd žalobnú námietku, ktorou bola napadnutá existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci a neposudzoval ani námietku na obnovu konania, dôvodiac tým, že v danom prípade sa neposudzovalo rozhodnutie v rámci mimoriadneho opravného prostriedku. Vyznačenie zániku povinného sociálneho poistenia v spise na základe odhlášky registračným listom fyzickej osoby nie je rozhodnutím v predmetnej veci. Správny súd poukázal na oprávnenia Sociálnej poisťovne vyplývajúce z ustanovenia

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd v rozhodnutí žalovanej a v jej postupe, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, zistil žalobkyňou namietané pochybenia, ktoré zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia, ktoré podľa , a zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 8. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania.

II.

9. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 11. Žalovaná považovala právne posúdenie veci správnym súdom za nesprávne a naďalej zastávala právny názor, že žalobkyni, ktorá bola v spornom období držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0448/05, t.j. oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, nezaniklo dňa 31.12.2005 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni zaniklo dňa 30.06.2007. Skutočnosť, že žalobkyňa bola aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, žalobkyňa nepopierala a krajský súd nespochybnil. V súvislosti s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sťažovateľka poukázala na ustanovenie o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12. Za právne významné z hľadiska posúdenia vzniku, prerušenia, prípadne zániku povinného sociálneho poistenia krajský súd považoval za potrebné skúmať, či žalobkyňa licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A žalobkyňa reálne využívala a z tejto činnosti aj dosahovala príjem. V súvislosti s uvedeným krajský súd vyslovil právny názor, že účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení sa za predpokladu, že fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu. Uvedený právny názor považovala žalovaná za nesprávny. Poukázala na ustanovenie a uviedla, že sa nemôže vykladať izolovane a v rozpore s ustanovením , , , , , , , a v znení účinnom do 31.12.2010 a a v znení účinnom do 31.12.2010 nerozlišuje, na základe akého oprávnenia bol príjem dosiahnutý, nie je možné v znení účinnom do 31.12.2010 interpretovať a aplikovať v rovine, že je potrebné zohľadniť, na základe akého oprávnenia bol príjem dosiahnutý. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa a

13. Pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza žalovaná vždy z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Poskytnuté údaje považuje za vierohodné. Žalovaná nie je oprávnená z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti do týchto údajov zasahovať.

14. V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktoré boli správnym súdom sťažovateľke vytýkané, a tieto sa týkali informácií o začatí konania a o podkladoch na vydanie rozhodnutia, o práve vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na podporu tvrdení účastníka konania, čoho dôsledkom malo dôjsť k porušeniu zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu a porušeniu procesných práv žalobkyne sťažovateľka trvala na zákonnosti postupu prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu v konaní o zániku sociálneho poistenia. Ustanovenia a neukladajú žalovanej povinnosť informovať účastníka konania o podkladoch na vydanie rozhodnutia a žiadať ho, aby sa k týmto podkladom a k spôsobu ich získania vyjadril. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 29.11.2017. Rovnako sťažovateľka nie je povinná navrhovať dôkazy na podporu tvrdení účastníka konania, ako tvrdí správny súd. Podklady, ktorými sťažovateľka disponovala v čase vydania rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyňa nespochybnila. Skutočnosť, že žalovaná konala o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, až po viac ako desiatich rokoch, nebola spôsobená nezáujmom vo veci konať, resp. pasivitou zo strany správneho orgánu, ktorú je možné považovať za nečinnosť, ale z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nemal vedomosť o relevantných skutočnostiach spôsobujúcich spornosť zániku sociálneho poistenia. V prípade, ak by si žalobkyňa pri podaní registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia splnila povinnosť ustanovenú v a oznámila pobočke Sociálnej poisťovne, že je držiteľkou licencie L1A/TT/0448/05, bola by ihneď upozornená zo strany pobočky Sociálnej poisťovne, že zánik povinného nemocenského poistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu.

15. Navrhla zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

III.

16. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo 16.01.2018. 17. Poukázala na predmet súdneho prieskumu, ktorým bolo rozhodnutie o predpísaní poistného na sociálne poistenie. Zdôraznila, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa sa nezaoberala ustanoveniami Žalobkyňa nikdy nevykonávala zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie SLK na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalovaná nezobrala do úvahy, že samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia. 18. V ďalšej časti vyjadrenia žalobkyňa poukázala na povinnosť žalovanej skúmať, či prihláška alebo odhláška je dôvodná a rozhodnúť o tom. Za nespravodlivé považuje tvrdenie žalovanej o tom, že neexistuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne ku dňu 31.12.2005. 19. Kasačnú sťažnosť navrhla zamietnuť.

IV.

20. Vyjadrenie žalobkyne bolo sťažovateľke doručené na vedomie dňa 08.02.2019.

V.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu ( ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť.

22. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , Slovenskej republiky (ďalej aj „“) začne činnosť 1. augusta 2021.

23. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

24. Podľa rozhoduje o kasačných sťažnostiach.

25. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré neboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Slovenskej republiky.

26. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2007, a nie 31.12.2005.

27. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný, postupom podľa dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov.

28. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24.11.2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. -22 zo dňa 30.11.2021.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc v znení platnom do 31.12.2010, , , , , , , konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení zákona e. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“

30. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou LlC.

31. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [].

32. Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

33. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

34. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie v znení platnom do 31.12.2010

- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolaním lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [ Z. z], teda s tzv. licenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činností, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle “.

35. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. . Na prvú otázku, teda „či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení “

36. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. , zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc , , , , , , , , , o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia , je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako podľa , či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná uvedená v , , až f) o sociálnom poistení.

37. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4 o sociálnom poistení.

38. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie o sociálnom poistení.

39. Podľa v znení , povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

40. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie

41. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.

42. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

43. Keďže o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

44. Na účely v spojení s o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO

- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

45. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo

- podľa , časti vety pred písmenom „a“ o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto zákona.“

46. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. -22 zo dňa 30.11.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“

47. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.

48. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie , resp. dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. ).

49. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.

50. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

51. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

52. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

53. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“

54. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.

55. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia č. j. v decembri 2005 Trnavským samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31.12.2005 vyhovené žiadosti žalobkyne o zrušenie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo s miestom prevádzkovania K., V. Č.. X, bola naďalej držiteľkou licencie číslo: L1A/TT/0448/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 22.11.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2005 vo výške 665 253,- Sk, čo je suma vyššia ako 82 800,- Sk, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. V roku 2005 tak dosiahla vyšší príjem ako bola zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2006. V roku 2006 daňové priznanie podané nebolo; príjem žalobkyne tak predstavoval 0,- Sk, čo je suma nižšia ako 91 200,- Sk, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a teda príjem za rok 2006 bol v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2007.

56. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľke, že keďže ide vždy o príjem , nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.

57. Sťažovateľka tiež správne poukázala na to, že podľa o sociálnom poistení, podľa ktorého preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, je povinný poistenec.

58. Kasačný súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že v danom prípade žalobkyňa ukončila podnikanie u ohlasovanej živnosti dňom 31.12.2005, mala na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31.12.2005, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár aj po 31.12.2005. Tak, ako to z vykonaného dokazovania vyplynulo, o zrušení licencie L1A/TT/0448/05 zo dňa 22.11.2005 do rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 22.05.2017 Slovenská lekárska komora nerozhodla.

59. V danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr až dňom 30.06.2007, z dôvodu, že v kalendárnom roku 2006 žalobkyňa dosiahla príjem 0,- Sk, resp. jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 91 200,- Sk (daňové priznanie za rok 2006 nepodala), to znamená, že nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 o sociálnom poistení, keď tomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A.

60. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 30.06.2007, a nie dňa 31.12.2005, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR.

61. Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobkyne, že licenciu L1A nevyužívala neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

62. Keďže právna podstata žalobných námietok žalobkyne a kasačných námietok, ktoré žalovaná uviedla vo svojej kasačnej sťažnosti korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí () dôsledne zaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.

63. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského súdu, že pre zánik sociálneho poistenia v zmysle je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a , pričom na príjem sa neprihliada.

64. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. -74 zo dňa 25.10.2018 podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ).

65. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.