Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-83-2022.pdf
PDF · 113.37 KB
Case nature
Subarea
9Co/83/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: I. U., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt: C. X. - L. X., bytom W. XX, X., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460 proti žalovanému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Obec X. - L. X., bytom V. XX, X., zastúpený JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., Javorinská 13, Bratislava IČO: 42 129 532, o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 54C/26/2022-60 zo dňa 19. mája 2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (tento bol Uznesením č. k. 27P/69/2022-47 zo dňa 20.04.2022 vylúčený na samostatné konanie), ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Zároveň rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania, pričom o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalobkyňou (potvrdenie o odbere moču pod supervíziou; výsledkový list s negatívnym výsledkom na prítomnosť omamných látok u žalobkyne; e-mail potvrdzujúci možnosť ubytovania na T. X P. X.; potvrdenie o možnosti ubytovania na W.Č. XX P. X.; fotografie modrín; čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. L.; čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. G.; Úradný záznam z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19.04.2022; záznam o pohovore s dieťaťom; povolenie na pobyt žalobkyne; rodný list maloletého dieťaťa; záznam o psychiatrickom vyšetrení žalobkyne zo dňa 10.03.2022) prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa podstúpila test na prítomnosť návykových látok s negatívnym výsledkom a preukázala, že má kde bývať aj s maloletým synom. Z úradného záznamu súd zistil, že pred zamestnancom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej "ÚPSVaR") uviedla, že otec jej ubližuje, vzal jej mobilný telefón, chcela podať trestné oznámenie, ale na polícii ju odhovárali a že jej žalovaný zobral všetky doklady syna (pas, rodný list). Z pohovoru s maloletým dieťaťom vyplynulo, že maloletý W. sa vyjadril, že má rád mamu aj otca, na Ukrajine sa mu žilo dobre, papa bil mamu, mama ho nebije, nekričí naňho, papa mu povedal, čo má povedať, že chce ísť s ním domov. Maloletý chce, aby mama bola s nimi doma. Zo záznamu o psychiatrickom vyšetrení vyplynulo, že žalobkyňa trpí úzkosťou a nespavosťou, na Slovensku býva s partnerom a jeho rodinou, správajú sa k nej pekne. Bojí sa o mamu na Ukrajine, aj o syna, uviedla, že partner je dosť výbušný a žiarlivý. Na fotografiách priložených k návrhu možno vidieť modriny. Z listinných dôkazov predložených žalovaným (sms správy; správy od matky žalobkyne adresované jej; potvrdenie o negatívnom teste na prítomnosť drog; dve vyjadrenia sestry žalovaného) súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným prebieha komunikácia, najmä ohľadne ich spoločného dieťaťa. Žalovaný v správach uviedol, že ak sa ho žalobkyňa bojí (hoci to označil za hlúposť), môže sa dohodnúť so Z. (jeho sestrou) a že on sa len bojí, aby mu dieťa nezobrala z dohľadu. Žalobkyňa viackrát žiadala
prostredníctvom sms správ žalovaného, aby prišiel k nej kvôli synovi, keď maloletý nechcel spať. Písala tiež, že sa sama bojí a potrebuje ho. Z potvrdenia o negatívnom teste na prítomnosť drog vyplýva, že dňa 21.04.2022 mal žalovaný negatívny test na prítomnosť drog. Z písomných vyjadrení sestry žalovaného súd zistil, že s bratom a jeho družkou síce nežila v spoločnej domácnosti, ale často sa stretávali. Uviedla, že jej brat financoval domácnosť, keď išla žalobkyňa na Ukrajinu, posielal jej peniaze, aby mohol hovoriť so synom. Po návrate na Slovensko začala žalobkyňa dostávať panické záchvaty, vykrikovala, že ju žalovaný bije. Sestra žalovaného ani jej manžel to nikdy nevideli. Raz pri hádke spadla a odrela si nohu a presviedčala ich (t.j. sestru žalovaného a jej manžela), že ju zbil. Žalovaný jej už neverí, bojí sa, že dieťa odvedie na Ukrajinu. Počas Veľkej noci bol maloletý u nich. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1,2,3 , § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. h) , 326 ods. 1, 2 , § 328 ods. 1 C.s.p, § 329 ods. 1,2 C.s.p, keď poukázal nato, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna. Ohrozenie navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie a dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal zato, že zo skutkových tvrdení žalobkyne nevyplýva naliehavosť situácie. Značná časť návrhu sa venuje návrhu na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, t.j. nie je predmetom tohto rozhodnutia súdu. K časti návrhu vzťahujúceho sa na zákaz priblíženia žalobkyňa uvádza, že žalovaný sa správa agresívne, odobral jej mobilný telefón, bojí sa o život a telesnú a psychickú integritu svoju aj synovu. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. h) C.s.p. je preventívne riešenie problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. 1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikali počas ich spolužitia konflikty, ktoré napokon vyvrcholili a žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Žalobkyňa však neosvedčila takú intenzitu, ani také správanie žalovaného, ktoré by si vyžiadali zásah zo strany súdu v podobe zákazu priblíženia sa k žalobkyni. Žalobkyňa v návrhu tvrdí, že sa obáva žalovaného, nakoľko je agresívny. Napriek tomu, ako vyplýva zo záznamu o psychiatrickom vyšetrení, dňa 10.03.2022 psychiatričke uviedla, že býva s partnerom a jeho rodinou, ktorí sa k nej správajú pekne. Z predložených sms správ je zase zrejmé, že žalobkyňa sa dožadovala prítomnosti žalovaného, keď bol maloletý syn hysterický. Za tohto skutkového stavu teda nie je dôvodné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, keď aj z listinných dôkazov predložených samotnou žalobkyňou vyplývajú rozpory a nepreukazuje nimi dôvodnú obavu zo správania žalovaného o svoj život, integritu a psychické zdravie. Ohrozenie telesnej a duševnej integrity sa osvedčuje spravidla lekárskymi správami, trestnými výpoveďami, či vyhláseniami svedkov. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinnej osoby sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ počas konania o nariadenie neodkladného opatrenia relevantným spôsobom preukázať, resp. osvedčiť. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity, možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu a záznamov polície. Žalobkyňa trestné oznámenie podľa svojho tvrdenia chcela podať, ale bola od toho odhovorená (na polícii). V súvislosti s modrinami, ktoré podľa jej tvrdení spôsobil žalovaný, nevyhľadala ani lekársku pomoc (aspoň to v návrhu neuvádza). Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalovanému neboli obmedzené jeho rodičovské práva a povinnosti, ani ich nebol pozbavený, pričom možno predpokladať, že úprava stretávania s maloletým dieťaťom bude predmetom poručenského konania. Bez toho, že by súd prejudikoval vývoj konania o úprave a práv a povinností k maloletému dieťaťu, je potrebné brať do úvahy, že nariadenie neodkladného opatrenia by skomplikovalo odovzdávanie dieťaťa medzi rodičmi. Samotná skutočnosť, že aktuálne podľa názoru súdu prvej inštancie na nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené podmienky, nevylučuje jeho nariadenie v budúcnosti pri zmene skutkového stavu. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný užíva drogy, považuje súd za závažné a pokiaľ by sa preukázalo, bolo by potrebné ho pri rozhodovaní zohľadniť, samozrejme aj vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi. Ako ale vyplýva z priložených listinných dôkazov, obidve strany sporu, tak žalobkyňa ako aj žalovaný, podstúpili vyšetrenie prítomnosti určených drog a obaja s negatívnym výsledkom. Preto toto skutkové tvrdenie žalobkyne takisto nebolo v konaní osvedčené. 1.4. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a priznal jej náhradu trov konania. 2.1. Žalovaný žalobkyňu neustále obťažuje svojimi správami, aj po tom, čo ho niekoľkokrát požiadala aby ju nekontaktoval. V priložených správach je vidieť, že žalovaný má časté výkyvy nálad v krátkych časových horizontoch, keď poukázal na správy zo dňa 8.5.2022 a 9.5.2022 (tieto založila do spisu spolu s odvolaním) spolu so správou zo žiadosťou o nekontaktovanie. Správanie žalovaného ku dnešnému dňu neutícha, naopak, toto sa vyhrocuje, čím ďalej tým väčšmi, keďže dostáva od žalovaného kvantum správ denne, pričom žalovaný kontaktuje už aj jej právneho zástupcu ohľadom otázok, kde sa nachádza maloletý syn, a to v čase, keď má maloletý čas tráviť s matkou. Žalobkyňa napriek skutočnosti, že so žalovaným ukončila vzťah, má pocit, že je ním prenasledovaná, o čom svedčí aj správa od žalovaného zo dňa 12. 5.2022 a 14.5.2022 (tieto rovnako založila do spisu spolu s odvolaním) a žalovaný sa týmto vyhráža a neustále sa dožaduje kontaktu so žalobkyňou. 2.2. Čo sa týka zranení, ktoré jej boli žalovaným spôsobené a o ktorých predložila fotodokumentáciu, uviedla, že lekársku pomoc v danej veci nevyhľadala nakoľko mala strach, že sa o tom žalovaný dozvie a nie je pravdou, že by nebolo osvedčené, že jej zranenie nespôsobil žalovaný, a že by si ho spôsobila sama alebo iným spôsobom, napr. oškretím na prahu domu sestry žalovaného, tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný. Správanie žalovaného je v súčasnosti pre ňu neúnosné, toto závažným spôsobom zasahuje do jej osobnej integrity a neustále žije v strachu z konania žalovaného, k čomu žalobkyňa predložila elektronickú komunikáciu so žalovaným. Na základe uvedeného mala zato, že dostatočne preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na ustanovenie čl. 15 ods. 2 C.s.p. (žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu) nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie, kedy tento považoval listinné dôkazy ňou predložené za nedostatočné, nakoľko mal za to, že k návrhu je potrebné tiež predložiť trestné oznámenie, záznamy polície, výpovede či vyhlásenia svedkov, ktoré majú pre rozhodnutie podľa názoru súdu prvej inštancie vyššiu váhu. Na základe zásad slovenského civilného procesu je absolútne vylúčené, aby súd určoval jednotlivým dôkazom naproti iným vyššiu zákonnú silu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku navrhovateľa, pričom tento môže byť osvedčený akýmkoľvek spôsobom, a to bez určovania, aký konkrétny dôkaz je potrebné k návrhu priložiť. Žalobkyňa mala zato, že obdobným postupom môžu byť dotknutým osobám výraznou mierou upreté základné ľudské práva, a to najmä v prípade, že by tieto osoby z objektívnych dôvodov nedokázali zabezpečiť súdom určené dôkazy, pričom by však na preukázanie svojho nároku disponovali dôkazmi iného typu. V súvislosti s uvedeným poukázal na skutočnosť, že skutkový stav opísaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol nepochybne osvedčený prostredníctvom viacerých dôkazov predložených z jej strany, kedy boli fyzické útoky na žalobkyňu predložené fotodokumentáciou modrín, v auguste 2021 bola na predošlé spoločné bydlisko žalobkyne a žalovaného zavolaná policajná hliadka. Žalobkyňou bol tiež predložený Úradný záznam zo dňa 19.04.2022, ktorý dosvedčuje že agresívne chovanie žalovaného smerované na žalobkyňu je viditeľné, nakoľko ho vníma aj ich maloletý syn. Žalobkyňa poukázal na definíciu násilia ako ju konštatoval aj súd prvej inštancie a k pojmu psychické násilie tiež doplnila že za toto je možné považovať každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Psychické násilie síce nezanecháva žiadne fyzické poranenia, napriek tomu však môže byť najhoršou formou násilia. Psychické násilie je zvlášť účinné, ak sa, ako tomu je v danom prípade, spája s formou fyzického násilia. Z jej návrhu, ako aj z priložených dôkazov je v súvislosti s uvedenou definíciou násilia celkom zrejmé, že žalovaného správanie voči nej ako násilie jednoznačne definovať možno. 2.3. Záverom poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1 , § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., § 11 Občianskeho zákonníka, čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku odrážajú potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami v prípade, že možno ustáliť, že je tu obava, že jedna zo strán sa dopúšťa voči druhej strane násilia. V súvislosti s vyššie uvedenou definíciou násilia a popísaným a osvedčením stavom vo vzťahu žalobkyne a žalovaného je nepochybné, že ona sa stala
obeťou neustáleho nátlaku, osočovania, zastrašovania a podrývania sebaúcty, ale aj fyzických atakov zo strany žalovaného. Odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami je z jej strany riadne preukázaná, keď z návrhu a z priložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný vyvíja na ňu nátlak, tento ju uráža, ponižuje a podkopáva jej sebaúctu. Neprijateľné správanie voči nej trvá dlhšiu dobu, pričom toto nemá klesajúcu tendenciu. V prípade, že jej bude za aktuálnej situácie upreté jej ústavné právo na ochranu osobnosti, ako aj s tým spojené právo na súdnu ochranu, takýto postup súdu môže mať za následok vážne a nenavrátiteľné následky na jej psychickom a fyzickom zdraví. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 5.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 5.4. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 5.5. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 5.6. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 6. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby. Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia. 6.1. Definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. 7. Odvolací súd pri vecnom prieskume správnosti napadnutého uznesenia, po oboznámení sa s obsahom spisu, zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Bez predloženia listín, osvedčujúcich dôvodnosť nároku a osvedčujúcich naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, návrhu vyhovieť nie je možné. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených žalobkyňou spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia (fotografie, úradný záznam zo dňa 19.4.2022) teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosti procesnej prevencie. Narušenie vzájomných vzťahov partnerov, ktoré je zrejmé z prebiehajúcich konaní na Okresnom súde Bratislava II (sp. zn. 27P/73/2022, sp. zn 27P/69/2022, sp. zn. 27P/102/2022) nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie bežných konfliktov partnerov vyplývajúcich z ich nezhôd a neschopnosti tieto nezhody riešiť v rámci vzájomnej komunikácie. Výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). V tomto čase však objektívne neprichádzalo do úvahy vyhovenie návrhu žalobkyne, pretože táto súdu žiaden postačujúci dôkaz útoku/násilie voči jej osobe, ktorý by dosiahol intenzitu vyžadujúcu okamžitý zásah súdu voči žalovanému, nepreukázala a ani samotný návrh neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by osvedčila existujúci nárok žalobkyne. 9. Súd prvej inštancie prijatý záver o nedôvodnosti nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie v celom rozsahu patričným spôsobom odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. s poukazom na § 234 ods. 2 C.s.p., s odôvodnením ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. 10. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že žalovaný ju neustále obťažuje svojimi správami, aj po tom, čo ho niekoľkokrát požiadala aby ju nekontaktoval o čom založila do spisu dôkazy a to správy zo dňa 8.5.2022, 9.5.2022 , 11. 5.2022, 12.5.2022 a 14.5.2022, ktoré preukazujú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia (pozri odsek 2.1.). 10.1. Uvedené námietky žalobkyne odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je s poukazom na ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p. relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Naviac dosiahnuť zmenu napadnutého uznesenia nebolo možné dodatočným založením týchto listinných dôkazov, keďže sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p., ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä na to, že ich strana sporu bez svojej viny nemohla označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany sporu treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j. situáciu, kedy strana sporu nemohla skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť, pričom procesným uplatnením treba rozumieť podanie, ktorým takú skutočnosť, alebo dôkaz označila pre účely jeho zaobstarania, vykonania, hodnotenia (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo 4/2007 zo dňa 20.03.2008). V súdenej veci vo vzťahu k novo predloženým dôkazom (správy zo dňa 8.5.2022, 9.5.2022 , 11. 5.2022, 12.5.2022 a 14.5.2022) nie je možné prijať záver, že by ich žalobkyňa bez svojej viny nemohla predložiť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže existovali už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (napadnutá uznesenia zo dňa 19.5.2022). V danom prípade preto nie je možné v odvolacom konaní na „nový dôkaz“ prihliadnuť. 11. Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie, kedy tento považoval listinné dôkazy ňou predložené za nedostatočné, nakoľko mal za to, že k návrhu je potrebné tiež predložiť trestné oznámenie, záznamy polície, výpovede či vyhlásenia svedkov, ktoré majú pre rozhodnutie podľa názoru súdu prvej inštancie vyššiu váhu. Mala zato, že na základe zásad slovenského civilného procesu (čl. 15
ods. 2 C.s.p.) je absolútne vylúčené, aby súd určoval jednotlivým dôkazom naproti iným vyššiu zákonnú silu (pozri odsek 2.2.). 11.1. Neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že z praktického pohľadu najtypickejšími dôkazmi budú v týchto prípadoch lekárske správy, trestné oznámenia, výyhlásenia svedkov, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z.z. a to predovšetkým z tohto dôvodu, že takéto objektívne dôkazy spravidla majú vyššiu váhu len ako subjektívne vyjadrenia, fotografie. Váha dôkazov nie je zákonom predpísaná, ale určuje ju podľa svojej úvahy súd a ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobkyňou existenciu odôvodneného podozrenia z násilia nepreukazujú, jeho záverom nie je čo vytknúť. 12. Ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. bude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p..).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).